Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, F., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -225 zo dňa 26. novembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -225 zo dňa 26. 11. 2020 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou zo dňa 12. 06. 2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom ako nároku vyplývajúceho mu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5058517902 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom (G. G., a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 13. 06. 2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 19.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver v 120-tich mesačných splátkach po 265,93 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 23. 11. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 11. 2016. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 13. 06. 2014, právny predchodca žalobcu - G. G., a. s., poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 19.000,- eur s úrokovou sadzbou 9,9 % p. a., s celkovou čiastkou k zaplateniu 31.908,86 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 120-tich mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 265,93 eur, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. 07. 2014 a ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti 20. 06. 2024, RPMN vo výške 11,93 %, priemerná RPMN vo výške 11,75 %. Listom zo dňa 23. 11. 2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22. 11. 2016. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 18.305,69 eur do 15 dní od doručenia oznámenia. Žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 20. 04. 2016 vo výške 0,78 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 05. 2018 uzatvorenou medzi G. G., a. s. a žalobcom došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. 5. Citujúc ust. , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2014 (ďalej len „“), až 4, , a o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 6. Súd právny vzťah medzi stranami sporu právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa , zároveň však aj ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Predmetom konania je pohľadávka, ktorej sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa G. G., a. s. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu, postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa špeciálnej úpravy 7. Súd pohľadávku banky považoval za pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, z ktorého dôvodu ide o pohľadávku, ktorú nie je možné v zmysle postúpiť. Ustanovenie dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok - omeškanie klienta s úhradou pohľadávky aspoň 90 dní a písomná výzva banky na jej splnenie. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné v zmysle (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 8. Súd pred postúpením pohľadávky nemal preukázané doručenie písomnej výzvy zo dňa 23. 01. 2018 žalovanému, ktorou výzvou by banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu ako na nebankový subjekt vyzvala žalovaného na splatenie úveru s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. Nebolo preukázané, že bola skutočne doručená alebo aspoň odovzdaná na prepravu žalovanému ako to vyžaduje ust. Táto výzva je hmotnoprávny úkon, na nastúpenie ktorého účinkov sa vzťahuje , teda musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Takúto výzvu nemôže nahradiť oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie zo dňa 23. 11. 2015. Nakoľko žalobca vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (vo vzťahu ku ktorým súd žalobcu nemohol vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, keď takáto výzva by predstavovala poučenie žalobcu o hmotnom práve), súd žalobu zamietol. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) avšak žalovanému, ktorý bol úspešnou stranou konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodu podľa , , odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ - G. G., a. s., Bratislava (ďalej „postupca“) dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. , preto postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 26. 10. 2016 a výzvou zo dňa 23.11.2016 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že postupca nebol v zmysle ust. povinný žalovaného upozorniť na skutočnosť, že môže v prípade splnenia zákonných podmienok postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, nakoľko z uvedeného ustanovenia takáto povinnosť banke nevyplýva. 12. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením postupovaného peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky (v súdenom prípade až doručením výzvy zo dňa 23. 01. 2018). Citované ustanovenie pojednáva len o písomnej výzve banky voči klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v tomto ustanovení výslovne a jednoznačne uvedené. Keďže v danom prípade si zmluvné strany navyše dojednali plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď po tom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti ( Občianskeho

zákonníka). Potreba osobitného upozornenia na plnenie tejto splátky preto ani nie je potrebná a postupca by si mohol vymáhať nárok na zaplatenie takto omeškanej splátky súdnou cestou aj bez osobitného upozornenia pre dlžníka o tom, že nezaplatil splátku v lehote splatnosti. Argumentácia súdu je preto v rozpore so základnými súkromnoprávnymi princípmi, keďže dlžník sa dostáva do omeškania okamihom nezaplatenia splátky v deň splatnosti, nie až po výzve banky. 13. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu, že za výzvu podľa zákna č. nemožno považovať podanie zo dňa 23. 11. 2016, t. j. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na plnenie. Nesúhlasil s názorom súdu, že ide o dve obsahovo odlišné písomnosti. Uvedené ustanovenie nevyžaduje žiadne osobitné náležitosti, ktoré by podanie zo dňa 23. 11. 2016 nespĺňalo. Je bez pochýb zrejmé, že ide o výzvu postupcu na úhradu jeho pohľadávky. 14. Žalobca ďalej poukázal na to, že v konaní tvrdil a tvrdí, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok úveru, a to aj výzvami zo dňa 26. 10. 2016 a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2016, pričom doručenie týchto podaní žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom riadneho doručenia uvedených výziev žalovanému neboli protistranou (žalovaným) popreté, bolo ich v zmysle ust. potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú, súd si ich osvojí a vychádza z nich pri rozhodovaní vo veci samej. 15. V konaní je tak podľa názoru žalobcu nesporné, že výzva zo dňa 26. 10. 2016, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23. 11. 2016 boli žalovanému riadne doručené, a teda je aktívne legitimovaným subjektom podľa Aktívnu vecnú legitimáciu preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď žalobca v odvolaní uvádza len skutočnosti, ktoré už boli predmetom skúmania súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i náležite vysporiadal.

19. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5058517902 zo dňa 13. 06. 2014 uzatvorenej medzi G. G., a. s., Bratislava, a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 19.000,- eur s úrokovou sadzbou 9,90 % ročne, ktorý úver sa zaviazal splácať v splátkach po 265,93 eur mesačne s počtom splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 06. 2024. Súd prvej inštancie správne vzťah medzi žalobcom (rovnako ako jeho právnym predchodcom) a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, spotrebiteľský charakter zmluvy v odvolaní nenamietal ani žalobca.

20. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník pôvodného veriteľa (G. G., a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE zo dňa 21. 05. 2018 uzatvorenú medzi G. G., a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu voči žalovanému zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa G. G., a. s., voči žalovanému ako dlžníkovi. S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

21. Podľa účinného k 21. 05. 2018 (ku dňu postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. a nasl. a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy najskôr vyzvať na úhradu peňažného záväzku.

23. V prejednávanej veci nebolo (napriek takémuto tvrdeniu žalobcu v odvolaní) preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu žalobcu - G. G., a. s., žalovanému doručená. Žalobca v konaní predložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2016 adresované žalovanému, ktorým podaním pôvodný veriteľ G. G., a. s., Bratislava, žalovanému oznámil, že banka ku dňu 22. 11. 2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a žalovaného zároveň vyzvala na úhradu pohľadávky do 15 dní. Okrem uvedeného podania žalobca predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu G. G., a. s., Bratislava, zo dňa 23. 01. 2018, ktorou mal právny predchodca žalobcu vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá k danému dňu predstavovala sumu 21.751,55 eur s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. V konaní však nebolo preukázané, že by oznámenie žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti alebo výzva na úhradu dlžnej pohľadávky pred postúpením pohľadávky žalobcovi boli žalovanému doručené, resp. že uvedené podanie bolo právnym predchodcom žalobcu aspoň odoslané. Odvolací súd v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné reagovať na námietku žalobcu, že i samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti možno považovať za výzvu v zmysle , keď uvedené nemá pre posúdenie uplatneného nároku v danej veci relevantný význam. V konaní totiž bolo preukázané, že postúpeniu pohľadávky (zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi G. G., a. s., Bratislava a žalobcom dňa 21. 05. 2018) predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23. 01. 2018, ktorá obsahovala i poučenie o možnosti postúpiť pohľadávku tretej osobe (na ktorú poukazoval i súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie pritom založil na nepreukázaní doručenia (ani odoslania) uvedenej výzvy žalovanému, pričom v konaní nebolo preukázané ani doručenie či odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 23. 11. 2016. Existenciu výzvy zo dňa 26. 10. 2016, ktorú žalobca uvádzal v odvolaní, žalobca nepreukázal, keď výzva z uvedeného dňa nebola v konaní predložená. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, G. G., a. s., na žalobcu. Pokiaľ teda postupca (G. G., a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru, postupoval v rozpore s ust. , z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s doručovaním výzvy na úhradu dlžnej sumy poukázal na ust. a skutočnosť, že žalovaný bol v konaní nečinný a jeho tvrdenia nepoprel, z ktorého dôvodu sa ním uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne doručenia výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky žalovanému považujú za nesporné a súd mal z týchto tvrdení vychádzať, odvolací súd sa s uvedenými závermi žalobcu nestotožnil. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že tento nárok nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých nadobudnutie uplatneného nároku odvodzuje. Žalobca v návrhu na začatie konania (vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) uviedol, že postupca podaním zo dňa 23. 11. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 11. 2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Žalobca však netvrdil, že žalovanému bola doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zo dňa 23. 01. 2018, rovnako netvrdil, že žalovanému bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2016, neuviedol kedy mali byť uvedené podania právneho predchodcu žalovanému doručené, netvrdil ani kedy boli podané na poštovú prepravu. Za tejto procesnej situácie nemôže pasivita protistrany mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko postúpenie pohľadávky G. G. a. s., Bratislava ako banky z úverovej zmluvy č. 5058517902 uzatvorenej dňa 13. 06. 2014 na žalobcu je pre nedodržanie podmienok uvedených v absolútne neplatným právnym úkonom (primárne pre nepreukázanie doručenia výzvy žalovanému na úhradu dlžnej pohľadávky), je záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správny. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožniac s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )