Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., A. J. XXX, o zaplatenie 1 372,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. - 144 zo dňa 23. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil výrokom I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 346,53 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 78,53 eur od 03.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,39 eur od 17.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1 228,13 eur od 05.09.2017 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) Žalobcovi výrokom III. priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o združenej dodávke plynu zo dňa 24.06.2015 sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného dodávku plynu do odberného miesta a žalovaný sa zaviazal za dodaný plyn žalobcovi zaplatiť cenu podľa cenníka. Upomienkou zo dňa 14.12.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr v celkovej výške 1.254,52 eur. Oznámením o zrušení dohody o splátkach zo dňa 21.08.2017 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom na neuhradenie splátky riadne a včas stráca výhodu splátok a žiada ho o zaplatenie celého dlhu. Za vystavenie tohto oznámenia si vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1 eur. Faktúrou č. 4024003051 zo dňa 13.09.2017, splatnou dňa 27.09.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému úroky z omeškania z faktúry č. 7455007539, ktorou bol fakturovaný nedoplatok vo výške 1.228,13 eur od 01.04.2017 do 31.08.2017 vo výške 24,48 eur. Faktúrou č. 4900134317 zo dňa 18.09.2017, splatnou dňa 02.10.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za prerušenie dodávky plynu vo výške 78,53 eur. Faktúrou č. 3310155114 zo dňa 13.06.2017, splatnou dňa 27.06.2017, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok za uzatvorenie dohody na splátky vo výške 15 eur. Faktúrou č. 3180176371 zo dňa 14.12.2017, splatnou dňa 28.12.2017, vyfakturoval žalobca žalovanému za upomienku poplatok vo výške 10 eur. faktúrou č. 3670002650 zo dňa 21.08.2017, splatnou dňa 04.09.2017, vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1 eur za zaslanie oznámenie o zrušení dohody o splátkach. Vyúčtovacou faktúrou č. 7417900576 zo dňa 02.11.2017, splatnou dňa 16.11.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému za odber plynu v období od 19.02.2017 do 24.10.2017 nedoplatok vo výške 15,39 eur. Vyúčtovacou faktúrou č. 7455007539 zo dňa 22.02.2017, splatnou dňa 08.03.2017, žalobca vyfakturoval žalovanému za

odber plynu v období od 19.02.2016 do 18.02.2017 nedoplatok vo výške 1.228,13 eur. Odstúpením od zmluvy zo dňa 09.10.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu neplatenia za dodávku plynu. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 13.10.2017. Zo zápisu o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., prerušila dodávku plynu do odberného miesta žalovaného. Pokusom o zmier zo dňa 14.02.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 1.372,53 eur najneskôr do 15.03.2018. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa až 4, ,, , , , o energetike a konštatoval, že zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou podľa osobitného predpisu ( o energetike) a zároveň i zmluvou spotrebiteľskou. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému plyn a žalovaný sa zaviazal za dodaný plyn zaplatiť dojednanú cenu. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy riadne splnil, keď žalovanému do dojednaného miesta odberu plyn dodal. Naproti tomu, žalovaný si svoju povinnosť platiť za dodaný plyn nesplnil, keď žalobcovi tento na základe vystavených vyúčtovacích faktúr nezaplatil. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.243,52 eur titulom neuhradenej ceny za dodaný plyn. Okrem toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj náklady spojené s prerušením dodávky plynu vo výške 78,53 eur. Žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10 eur a poplatku za dohodu o splátkach vo výške 15 eur. Zaplatenie týchto poplatkov súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatky totiž nevystihujú možné reálne náklady a v prípade upomienky predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty. Ich výška by mala zodpovedať nákladom dodávateľa za ich realizáciu, nemala by slúžiť na získavanie majetkového prospechu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti poplatku za dohodu o splátkach vo výške 15 eur a za upomienku vo výške 10 eur, t. j. spolu 25 eur ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si v konaní tiež uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 eur za zrušenie dohody o splátkach. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým jej náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia , zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. V danom prípade nebola zmluvná pokuta v zmluve písomne dojednaná, a preto je neplatná. Ak by aj o zmluvnej pokute bola zmienka v rámci cenníka služieb, nebolo by možné túto považovať za riadne písomne dojednanú, nakoľko by bola súčasťou len cenníka a nie zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 1 eur ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal vo výške 5 % zo sumy 78,53 eur od 03.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,39 eur od 17.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.228,13 eur od 05.09.2017 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaný povinný úrok z omeškania platiť je vždy dňom nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj ním vyčíslený úrok z omeškania, ktorý si uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 4024003051 zo dňa 13.09.2017 vo výške 24,48 eur. Jedná sa o úrok z omeškania zo sumy nedoplatku za odobraný plyn vo výške 1.228,13 eur za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017. Celková suma priznaná žalobcovi týmto rozhodnutím tak predstavuje súčet nedoplatkov vyúčtovacích faktúr, náhrady nákladov za prerušenie dodávky plynu a vyúčtovaného úroku z omeškania v celkovej výške 1.346,33 eur ( 1.228,13 eur + 15,39 eur + 78,53 eur + 24,48 eur = 1.346,33 eur). O trovách konania rozhodol podľa . V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 98 %, žalovaný vo výške 2 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 96 %). Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane náhradu trov konania vo výške 96 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ). Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil podľa s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v absencii právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu, v nezohľadnení rozhodnutia

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v nesprávnej aplikácii , v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v porušení ustanovení o odstraňovaní vád podania, v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ustanovení o nesporných tvrdeniach strán, v nesprávnom právnom posúdení, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca poukázal na to, že v zmysle platného právneho poriadku, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obchodné podmienky žalobcu (Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť) schvaľuje a tým určuje národný regulátor (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, účinnosťou od 1. januára 2016, nadobudli účinnosť 30. deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tieto obchodné podmienky žalobcu schválil. Tieto obchodné podmienky žalobcu boli vypracované v zmysle Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/ P-OP z 2. decembra 2015. Ďalej žalobca namietal, že i popri uvedenom vyššie je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade neúplného podania, kedy pri neskoršom rozhodnutí namietame porušenie postupu podľa v neprospech žalobcu. Pokiaľ bola žaloba žalobcu v niečom neúplná, súd mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie, čo sa nestalo. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd žalobcu vyzýval na doplnenie a že by žalobca na toto nereagoval. Taktiež mal za to, že je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žalobe, kedy pri neskoršom rozhodnutí namietal porušenie postupu podľa v neprospech žalobcu. Žalobca mal preto celý čas i s ohľadom na postup súdu prvej inštancie dôvodne za to, že jeho žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, kedy neskoršie rozhodnutie súdu odporuje jeho dovtedajšiemu postupu. Žalobca preto osobitne vzhľadom na neskoršie rozhodnutie súdu namietal porušenie v neprospech žalobcu. Poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a. s., ktorý sa týka regulovaných ustanovení vo vzťahu k smernici Rady 93/13/EHS a jej aplikácie, či výkladu. Žalobca v zmysle zákona o energetike prerušenie dodávky zemného plynu nevykonáva (toto podľa zákona o energetike vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete), ktorý za to požaduje odplatu od dodávateľov, ktorým to majú zaplatiť odberatelia. Žalobca ďalej namietal, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde za účelom i ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu tak, ako uvádzame v bode I. tohto odvolania, podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu, kedy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, osobitne ustanovenie sú aproximáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nemohol určiť záver o nepriznaní časti nároku s možným poukazom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluvnej dokumentácii žalobcu, nakoľko táto odrážala obsah regulačných ustanovení (bola priamo určená rozhodnutím regulačného úradu). Žalobca je zo zákona povinný odberateľa (v tomto prípade i žalovaného) upomínať, čo žalobca aj v tomto konkrétnom prípade urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku nevyplýva, že by bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. V danom prípade nemožno prijať ani záver o tom, že sa jednalo o úkon v záujme dodávateľa a že úkon upomínania nemá pre žalovanú žiadnu prínos. Žalobca mal za to, že je to práve opačne, kedy zákon o energetike ukladá povinnosť dodávateľovi odberateľa upomínať, ako je to celkom jasne vyjadrené a dodávateľovi dané v v znení neskorších predpisov, zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný porušovaním svojich platobných povinností vyvolal povinnosť žalobcu tomuto zaslať a vystaviť upomienku. Za toto mu následne patrí náhrada nákladov, ktorú mu priznáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak, že Dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu, a ktoré si odberateľ objednal, alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal, a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom a zverejneného na svojom webovom sídle www.spp.sk <http://www.spp.sk>. Poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 19.03.2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici spzn. zo dňa 16.08.2018 v obdobných veciach, z ktorých citoval. Namietal, že v tomto konkrétnom prípade z napadnutého rozsudku vyplýva to, že súd sa týmito ustanoveniami uvedených predpisov nezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že už v žalobnom návrhu upriamil pozornosť na § 45 odsek 6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Národný regulátor - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

- ako jediný zákonom určený orgán na schvaľovanie a určovanie obchodných podmienok dodávateľov zemného plynu teda priamo vo vzorových obchodných podmienkach v súlade s tým, čo vykonáva dodávateľ zemného plynu a čo vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete, určil že prerušenie dodávky plynu vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete na náklady odberateľa. Z hľadiska dikcie zákona je rozhodujúca rovnováha, ktorá musí byť značná. Len značnosť nerovnováhy môže viesť môže viesť k otázke posúdenia konkrétnej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej. Z uvedeného potom vyplýva, že nie každá nerovnováha, ktorú spôsobujú ustanovenia zmluvných podmienok, je neprijateľná, ale takáto (neprijateľná) je nerovnováha značná. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako súd posúdil deliace kritérium a síce to, kedy sa jedná o nerovnováhu a kedy sa jedná o nerovnováhu značnú. Namietal, že v tomto konkrétnom prípade z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva to, žeby sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia akokoľvek zaoberal. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.apríla 2014 pod sp. zn. a nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. . Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Žalobca mal za to, že zo strany súdu došlo k znemožnenie toho, aby žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaním napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný v napadnutej časti vo výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa , ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti na tom právnom závere, že uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie náhrady/poplatkov za upomienky a poplatku za prerušenie dodávky plynu je nedôvodný, keď mal za to, že ide o neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve upravené v Obchodných podmienkach, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a z tohto dôvodu neplatné podľa .

6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na nedostatok právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie záväzkový právny vzťah strán, v ktorom žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti a žalovaná nesporne v takomto postavení nevystupovala ( a ), celkom správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ust. a nasl. , a preto správne aplikoval na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou, ktorý vystupovala v tomto právnom vzťahu v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa, okrem osobitného Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj všeobecnú občianskoprávnu úpravu (ust. a nasl. ). V danej veci tak ide o súkromnoprávny spor zo zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzatvorenej medzi stranami dňa 24.06.2015, ktorý prejednávajú a rozhodujú súdy, právny predpis ( o energetike v znení neskorších predpisov) nestanovuje právomoc iného orgánu (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou), a teda právomoc súdu na prejednanie sporu, vrátane aplikácii noriem spotrebiteľského práva je v zmysle ust. daná.

8. Žalobca namietal, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je jediný zákonom určený štátny orgán, ktorý má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obchodné podmienky žalobcu schválil. Odvolací súd má za to, že v danom prípade boli zmluvné podmienky žalobcom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, ako je uvedené aj vyššie, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Skutočnosť, že znenie vzorových obchodných podmienok vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tiež schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok dodávateľa, nebráni prieskumu týchto podmienok v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo nie je neprijateľnou v zmysle . Náhrada akýchkoľvek nákladov za úkony dodávateľa voči spotrebiteľovi by mala byť od spotrebiteľa požadovaná v reálnej primeranej výške zodpovedajúcej skutočným a dodávateľom preukázateľne vynaloženým nákladom v súvislosti s týmito úkonmi. Predovšetkým má táto odplata plniť funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti odberateľom, príp. za vzniknutú škodu.

9. Vo vzťahu k nákladom spojeným s upomienkou, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že takéto dojednanie o nákladoch za upomienky nemožno považovať za individuálne dojednané, keď bolo uvedené v obchodných podmienkach, ktoré boli vopred pripravené žalobcom a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Žalovaný obsah týchto podmienok nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takéto poplatky za upomienky zároveň nespadajú pod hlavný predmet plnenia a ani cenu poskytnutej služby. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie poplatku vo výške 10 eur za upomienku zo dňa 14.12.2017. Odvolací súd má za to, že takéto poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky, aj keby boli zmluvnými stranami dojednané, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa. Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti vyhotovuje jednostranne dodávateľ, pričom žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že by tieto poplatky boli individuálne dojednané. Ako uviedol súd prvej inštancie, zvolená výška poplatku za upomienku má sankčný charakter, pretože suma 10,- eur zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou má. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by mu reálne takéto náklady v súvislosti s uvedeným administratívnym úkonom vznikli. Preto svojou podstatou nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle , ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle . Okrem toho rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle. Zároveň v prípade poplatku za upomienku zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré navyše nie sú preukázané. Odvolací súd má za to, že paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, tak ako k uvedenému dospel aj súd prvej inštancie, keď táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie.

Posúdenie toho, či išlo o nerovnováhu značnú v tomto kontexte ( vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu) jasne vyplýva zo záveru súdu prvej inštacnie a jeho podrobného odôvodnenia.

10. Vo vzťahu k poplatku za uzatvorenie dohody o splátkach vo výške 15,- eur odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal jeho individuálne dojednanie a rovnako, ako v prípade poplatku za upomienku, ani tu nepreukázal, aké skutočné náklady žalobcovi v súvislosti s uzatvorením dohody o splátkach vznikli. Nie je možné, aby bol spotrebiteľ povinný zaplatiť za uzatvorenie takejto dohody paušálne stanovenú sumu bez reálneho súvisu so skutočnými nákladmi, ktoré žalobcovi v tomto smere vznikli. Odvolací súd na doplnenie zároveň poukazuje na to, že inkorporačná doložka, v zmysle ktorej má neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoriť aj „Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu“ nie je zakotvená v základnom zmluvnom dokumente, na ktorý zmluvné strany pripájajú svoj podpis, ale táto je obsiahnutá až v Obchodných podmienkach, teda v dokumente, ktorý samotný bol do zmluvy už len inkorporovaný. Práve takéto odkazy v rôznych listinách robia zmluvu pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou, neprehľadnou. Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín obsiahnutých vo viacerých dokumentoch značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto spôsobom stráca na ochrane, dojednania o závažných právach a povinnostiach nie sú dostatočne transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté do všeobecných podmienok a iných dokumentov. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Pri vyhodnocovaní zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/prijateľnosti je potrebné okrem znenia a koncepcie samotnej zmluvnej podmienky prihliadať tiež na všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu kontrahovania. Nie je zrejmé, čo dodávateľovi v danom prípade bránilo uviesť inkorporačnú doložku týkajúcu sa cenníka externých služieb už priamo v zmluve. Dojednanie o inkorporácii cenníka externých služieb obsiahnuté v obchodných podmienkach je preto neplatné s poukazom na ust. v spojení s ust. . Keďže inkorporačná doložka je neplatná, nemôže byť platné ani dojednanie o výške poplatku za uzatvorenie dohody o splátkach obsiahnuté v cenníku externých služieb, nakoľko tento sa na základe neplatnej inkorporačnej doložky nestal súčasťou zmluvy. Totožné závery platia i pre poplatok za oznámenie o zrušení dohody o splátkach vo výške 1,- eur (položka 17 Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu), ktoré naviac žalobca nedôvodne (viď bod 19 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorý odvolací súd poukazuje) uplatňuje ako zmluvnú pokutu.

11. Odvolací súd za neopodstatnené považuje i odvolacie námietky žalobcu a argumenty, ktorými poukazuje na nesplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovení a postupom súdu prvej inštancie. Žalobca v žalobnom návrhu vyčíslil pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 1 372,53 eur s príslušnými úrokmi z omeškania, pričom z odkazu na listinné dôkazy (faktúry, upomienky) k žalobe pripojené je zrejmé, že skutkovo v rámci žalovanej sumy uplatňoval tiež poplatok za upomienku, za uzavretie dohody o splátkach a za oznámenie o zrušení dohody o splátkach, čím vymedzil predmet konania po skutkovej stránke. Napriek neúplnosti (nepresnostiam) v skutkových tvrdeniach žalobcu a absencii relevantných dôkazov na preukázanie uplatnenej sumy v celom rozsahu, v danom prípade aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žaloba bola formálne spôsobilá na prejednanie, pričom s prihliadnutím i na to, že žalobca bol v konaní (už pri podaní žaloby) kvalifikovane zastúpený advokátom, nešlo o také nedostatky žaloby, ktoré by odôvodnili postup súdu podľa ust. . Pokiaľ žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložil dôkazy, z ktorých mala vyplynúť oprávnenosť ním uplatneného nároku, nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Súd bol povinný zachovávať rovnosť sporových strán, pričom nemohol poučovať žalobcu o jeho procesných právach. Zároveň, ak zo skutočností v tvrdených v žalobe nebolo zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná (ako v predmetnej veci aj vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu), nebol namieste ani postup súdu podľa , kedy by súd žalobcu vyzýval na späťvzatie žaloby. Ani neuvedenie predbežného právneho posúdenia nemožno považovať za procesný postup, ktorým by sa znemožňovalo strane uskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie dochádza len prípadoch, ak zásah do procesných práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, že celé konanie pred súdom sa javí ako nespravodlivé. Postupom súdu prvej inštancie tento odvolací dôvod nebol naplnený, keď žalobcovi nebola v konaní odňatá možnosť na riadne uplatňovanie procesných prostriedkov na ochranu svojich záujmov a rozhodnutie vydané vo veci samej nenesie známky svojvôle a zjavnej arbitrárnosti.

12. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená, že na každý argument je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. , je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správne potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).