Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu M - P COM, s.r.o., so sídlom Bratislava 2 - Ružinov, Klincová 37, IČO: 36 496 472, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. septembra 2016 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol dňa 09.09.2016 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXXX ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 17.05.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX (rozhodnutie správcu dane), ktorým správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 384,- eur, t.j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 000,24 eur na sumu 9 615,44 eur daňovému subjektu M-P COM, s.r.o. Bratislava (daňový subjekt, kontrolovaný daňový subjekt, žalobca) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že voči rozhodnutiu správcu dane podal včas odvolanie žalobca, pričom poukázal v celom rozsahu na odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami uvedenými v tejto žalobe. Tieto odvolacie námietky žalovaný konkretizoval. Ďalej žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán v zmysle Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zo spisového materiálu zistil tento skutkový stav: 3. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu M - P COM s.r.o.. Klincová 37, Bratislava daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. V kontrolovanom zdaňovacom období jún 2014 daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2014060002 zo dňa 30.06.2014, základ dane v sume 32 714,00 eur, DPH v sume 6 542,80 eura a faktúry č. 2014060003 zo dňa 30.06.2014, základ dane v sume 24 210,00 eur. DPH v sume 4 842,00 eur za stavebné práce na základe objednávky a cenovej ponuky zo dňa 01.06. 2014, odovzdané 30. 06. 2014 krycím listom rozpočtu na stavbe 12 RD v Spišskej Sobote od dodávateľa STAV - POPRAD s.r.o., Hraničná 13, Poprad. Správca dane vykonal u daňového

subjektu STAV - POPRAD s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Daňová kontrola bola ukončená dňa 22.07.2015 a dňa 10.08.2015 došlo k zániku spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. v dôsledku jej zlúčenia s právnym nástupcom spoločnosti VENON Group s.r.o., Bratislava. V spoločnosti VENON Group s.r.o. je zlúčených 38 spoločností a je nekomunikujúcim daňovým subjektom. V protokole z daňovej kontroly zo dňa 17.07.2015 vykonanej u daňového subjektu STAV - POPRAD s.r.o. sú uvedené skutočnosti týkajúce sa faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 vyhotovených pre spoločnosť M - P COM, s.r.o. Dodanie prác a materiálu na uvedených faktúrach nebolo spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. v procese daňovej kontroly potvrdené a preukázané účtovnými dokladmi. Daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o,. a ani jeho právny nástupca VENON Group s.r.o. sa k protokolu nevyjadrili a nepredložili dôkazy o skutočnom dodaní materiálu a prác uvedených na dodávateľských faktúrach. Výsledky daňovej kontroly boli v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku na základe úradného záznamu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2015 použité pri výkone kontroly dane z pridanej hodnoty u kontrolovaného daňového subjektu M - P COM, s.r.o. Kontrolou u daňového subjektu STAV - POPRAD s.r.o. bolo zistené, že materiál a práce uvedené na faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 06. 2014 mali byť spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. dodané spoločnosťou N+K s.r.o., Fraňa Kráľa 31/495, Žitavany na základe faktúr č. XXXX-XXXXXX, základ dane v sume 32 164,00 eur, DPH v sume 6 432,80 eura a č. XXXX-XXXXXX zo dňa 30.06.2014, základ dane v sume 23 806,00 eur, DPH v sume 4 761,20 eura. Dodávateľ N +K s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie nepodal kontrolný výkaz, preto správca dane dožiadaním u miestne príslušného správcu dane požadoval preveriť, či práce deklarované na predmetných faktúrach boli kontrolovanému daňovému subjektu reálne dodané, kto práce vykonal, kto ich zabezpečoval, či predmetom fakturácie bola aj dodávka materiálu, či predmetné faktúry boli spoločnosti N+K s.r.o. uhradené. Miestne príslušný Daňový úrad Nitra zistil, že na adrese sídla sa nachádza rodinný dom bez označenia spoločnosti. V dome sa v čase miestneho zisťovania nikto nenachádzal. Z dôvodu predloženia účtovných dokladov za obdobie jún 2014 zamestnanci správcu dane nechali v schránke predvolanie konateľovi spoločnosti N+K s.r.o. H. F., ktorý má v sídle spoločnosti trvalý pobyt. Podľa tvrdenia susedov H. F. na uvedenej adrese nebýva a na predvolanie sa nedostavil. Neprišiel ani na základe predvolania Daňového úradu Nitra a zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“. Daňový úrad Nitra preveroval trvalé bydlisko konateľa spoločnosti N+K s.r.o. H. F. v evidencii obyvateľstva (žiadosť č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2014). V odpovedi bolo správcovi dane oznámené, že H. F. má trvalý pobyt na adrese W. L. XXX/XX, Q.. Q. G. (hoci v skutočnosti tam už nebýva a nesídli tam ani spoločnosť N+K s.r.o.). Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad za účelom preverenia obchodných transakcií medzi spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. a spoločnosťou N+K s.r.o. predvolal konateľa spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. N. D., ktorý pri ústnom pojednávaní dňa 16.10.2014 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Max) k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou N+K s.r.o. uviedol, že práce si objednal u Vladimíra F.. konateľa spoločnosti N+K s.r.o., ktorý práce zabezpečoval a odovzdával. Ďalej uviedol, že predmetom dodávky bol aj materiál, ktorý bol na stavbu dodaný a dovážaný dodávateľom N+K s.r.o. podľa potreby dodávateľa. Osoby, ktoré vykonávali práce uvedené na predmetných faktúrach, nevedel uviesť. Výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/Max zo dňa 27.02.2015 správca dane požiadal ústredie Sociálnej poisťovne a.s., Bratislava o poskytnutie informácií o zamestnancoch spoločnosti N+K s.r.o. Sociálna poisťovňa a.s. v odpovedi zo dňa 16.03.2015 uvádza, že daňový subjekt N+K s.r.o. bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne a.s. ako platiteľ poistného do 17.10.2013 a v roku 2014 Sociálna poisťovňa a.s. neevidovala žiadnych zamestnancov spoločnosti N+K s.r.o. Výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Max zo dňa 27.02.2015 požiadal správca dane Sociálnu poisťovňu a.s. o poskytnutie informácií o zamestnancoch spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. V odpovedi zo dňa 09.03.2015 Sociálna poisťovňa a.s. uviedla, že povinný STAV

- POPRAD s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a.s. ako zamestnávateľ. Pri kontrole dane z pridanej hodnoty vykonávanej u daňového subjektu M - P COM, s.r.o. správca dane použil v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku aj informácie získané zo spisu kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu STAV - POPRAD s.r.o. vykonávanej za zdaňovacie obdobia február až máj 2014. Počas vykonávania tejto daňovej kontroly správca dane zaslal Daňovému úradu Nitra dožiadanie za účelom preverenia obchodných vzťahov so spoločnosťou N+K s.r.o., ktorá v uvedených zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom stavebných prác pre spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. Daňový úrad Nitra v odpovedi zo dňa 06. 03. 2015 uviedol, že konateľ spoločnosti N+K s.r.o. H. F. sa ani po opakovanom predvolaní na miestne príslušný Daňový úrad Nitra nedostavil a doručované zásielky sa z poštovej prepravy vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Neúspešné bolo aj jeho predvedenie policajnými orgánmi, pretože H. F. na adrese trvalého bydliska už niekoľko rokov nebýva a na miestnom obecnom úrade sa im nepodarilo zistiť, kde sa zdržiava. Zároveň v odpovedi na dožiadanie bolo

uvedené, že daňový subjekt N+K s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, od zdaňovacieho obdobia 3. a 4. štvrťrok 2014 nepodal daňové priznania, preto mu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty zmysle v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) ku dňu 31.12.2014. Dňa 02.06.2015 spoločnosť N+K s.r.o. na základe dobrovoľného výmazu zanikla v dôsledku jej zlúčenia s právnym nástupcom spoločnosti VENON Group s.r.o., Bratislava. V tej istej spoločnosti je od 10.08.2015 zlúčená na základe dobrovoľného výmazu aj spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. Spoločnosť VENON Group s.r.o., Bratislava je nekomunikujúcim daňovým subjektom a jej konateľ C. I. má trvalý pobyt v Maďarsku. Zo zistených skutočností vyplynulo, že spoločnosť N+K s.r.o., ktorá podľa predložených faktúr mala vykonať pre kontrolovaný daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o. v zdaňovacom období jún 2014 stavebné práce, je nekontaktná, na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, v roku 2014 nemala žiadnych zamestnancov, ktorí by fakturované práce pre daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o. mohli vykonať, preto Daňovým úradom Nitra nebolo potvrdené dodanie stavebných prác pre odberateľa STAV - POPRAD s.r.o. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad výzvou č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.05.2015 a výzvou č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.06.2015 vyzval daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o. na predloženie dokladov súvisiacich so stavebnými prácami na stavbe 12 RD Spišská Sobota a dôkazov o tom, kto skutočne vykonal práce, resp. poskytol služby, ktoré spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. v zdaňovacom období jún 2014 nakúpila od spoločnosti N+K s.r.o. a vyfakturovala odberateľovi M - P COM, s.r.o. faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014. Zásielky boli vrátené správcovi dane s poznámkou, že adresát je neznámy. Tým daňový subjekt STAV

- POPRAD s.r.o. dôkazy, na ktoré bol správcom dane vyzvaný, nepredložil a nepreukázal, že práce deklarované dodávateľskými faktúrami int. č. N N boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach, a to spoločnosťou N+K s.r.o., a následne dodané spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. konečnému odberateľovi M - P COM. s.r.o. na základe faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014. Správca dane pri hodnotení dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj dôkazov získaných bez súčinnosti s daňovým subjektom (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku) postupoval podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona tak, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovej kontrole vyšlo najavo, pričom zistil, že tvrdenie daňového subjektu STAV - POPRAD s.r.o., že stavebné a montážne práce deklarované na dodávateľských faktúrach int. č. DF XXXXXX, DF XXXXXX vykonala spoločnosť N+K s.r.o., sa nepreukázalo. Daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o. nepredložil relevantný dôkaz o tom, že práce fakturované faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť N+K s.r.o. boli touto spoločnosťou aj vykonané. Dokazovaním sa podľa správcu dane preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom N+K s.r.o. pre spoločnosť STAV

- POPRAD s.r.o. a následnému dodaniu týchto prác pre konečného odberateľa M - P COM, s.r.o. Spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. tak nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služieb uvedených na faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2015 vyhotovených pre odberateľa M

- P COM, s.r.o., čím nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH pre odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu M - P COM, s.r.o. Správca dane nespochybnil realizáciu stavebných prác na stavbe „St. George - 12 RD“, Spišská Sobota, pretože stavba existuje, no nebolo preukázané, že boli vykonané tak, ako je deklarované vo faktúrach č. XXXX- XXXXXX a č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 od spoločnosti N+K s.r.o. pre spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. a vo faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 od spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. pre spoločnosť M-P COM, s.r.o. Spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. nemala vlastných zamestnancov ani materiálno - technické vybavenie, stavebné práce pre spoločnosť M-P COM, s.r.o. zabezpečovala subdodávateľský od spoločnosti N+K s.r.o., ktorá tiež nemala žiadnych zamestnancov. Spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. nepredložila dôkazy o skutočnom vykonaní prác a práce uvedené vo faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 boli deklarované iba formálne, bez reálneho plnenia spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. Zároveň v obchodnom reťazci medzi daňovými subjektmi N+K s.r.o., STAV - POPRAD s.r.o. a M - P COM, s.r.o. nedošlo ani k úhradám predmetu fakturácie. Podľa správcu dane zákon o DPH v ustanoveniach § 49 a § 51 taxatívne stanovuje podmienky, pri splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane. Na uplatnenie tohto práva nepostačuje iba faktúra od platiteľa, ktorá formálne deklaruje uskutočnenie zdaniteľného obchodu (§ 51 ods. 1 citovaného zákona), ale musí byť preukázané aj skutočné plnenie, t. j. dodanie platiteľom, ktorému dodaním tovaru alebo služby vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. l citovaného zákona). Správca dane zaslal dňa 17.08.2015 daňovému subjektu M - P COM, s.r.o. oznámenie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2015, že ústne pojednávanie vo veci oboznámenia sa so zisteniami z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014 sa uskutoční dňa 25.08.2015 u správcu dane za účelom možnosti uplatnenia práva daňového

subjektu vyplývajúceho z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, a to vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Daňový subjekt uvedené právo nevyužil a ústneho pojednávania sa nezúčastnil, ani nedohodol so správcom dane iný termín ústneho pojednávania. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2015, ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.08.2015 zaslal daňovému subjektu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole daňový subjekt zaslal správcovi dane podaním zo dňa 21.09.2015, ktoré boli prerokované so správcom dane pri ústnom pojednávaní dňa 05.05.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX). Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt M - P COM, s.r.o. pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zdaňovacom období jún 2014 pri odpočítaní dane z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 od spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. vo výške 11 384,80 eura postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016 daňovému subjektu M - P COM, s.r.o., Klincová 37, Bratislava určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 384,80 eura za zdaňovacie obdobie jún 2014, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 000,24 eura na sumu 9 615,44 eura.

4. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia následne citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona o DPH vzťahujúce sa na predmetnú vec.

5. Následne sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu. Daňový subjekt namietal, že zo strany správcu dane nebol správne aplikovaný právny predpis upravujúci právo na priznanie odpočítania dane, no konkrétne neuviedol, v ktorých súvislostiach. Daňový subjekt ďalej argumentoval, že v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, ako aj v zápisnici o ústnom pojednávaní podal všetky potrebné stanoviská a vyjadrenia preukazujúce skutočnosti pre priznanie nároku na odpočítanie dane. Odvolací orgán k tejto námietke uviedol, že daňový subjekt predložil k výsledkom daňovej kontroly pripomienky bez toho, aby svoje tvrdenia predložil relevantnými dôkaznými prostriedkami s citovaním konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli zo strany správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly porušené. Odvolací orgán dôvodil, že predložené faktúry s prílohami (objednávka, cenová ponuka, krycí list rozpočtu) nepreukazujú, že k dodaniu deklarovaných prác skutočne došlo. Daňový subjekt neuviedol kto skutočne vykonal práce na predmetnej stavbe resp. kto dodal potrebný materiál na ich realizáciu. Nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že závery správcu dane uvedené v protokole sú nesprávne.

6. K námietke daňového subjektu, že správca dane nespoluprácu tretích osôb so správcom dane pripísal na vrub daňového subjektu ako neunesenie dôkazného bremena, odvolací orgán poukázal, že správca dane preveroval predmetný reťazec z dôvodu, že na základe účtovných dokladov a dôkazov o dodaní služieb, ktoré boli správcovi dane predložené k daňovej kontrole, a ďalším dokazovaním správu dane nebolo preukázané, že stavebné práce boli skutočne aj spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. dodané. Preto vykonal správca dane u tohto daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2014, pri ktorej zistil, že predmetné stavebné práce mala spoločnosti M - P COM, s.r.o. prostredníctvom spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. dodať spoločnosť N+K s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom VENON Group s.r.o., Tomášikova 50/A, Bratislava dňa 02.06.2015. Daňový subjekt STAV - POPRAD s.r.o., u ktorého došlo v priebehu vyrubovacieho konania dňa 10.08.2015 k zániku v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom VENON Group s.r.o., Bratislava, nepredložil žiadne dôkazy o skutočnom dodaní materiálu a prác, preto mu správca dane vyrubil za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel dane. Uvedené skutočnosti podľa odvolacieho orgánu jednoznačne preukazujú spochybnenie realizácie stavebných prác spoločnosťou STAV - POPRAD s.r.o. pre spoločnosť M - P COM, s.r.o. a zároveň spochybnenie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa STAV - POPRAD s.r.o. bolo zo strany správcu dane oprávnené. Realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu nepotvrdil štatutárny orgán spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o., pretože on pri ústnom pojednávaní u správcu dane svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazným prostriedkom. Výpoveď svedka bez relevantného dôkazu nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutočnú realizáciu prác. Odvolací orgán ďalej uviedol, že na daný prípad nemožno v plnej miere aplikovať závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu SR sp.zn. a , na ktoré daňový subjekt v odvolaní poukázal. Kontrolovaný daňový subjekt bol povinný preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH a od svojich dodávateľov pre prípadnú kontrolu zabezpečiť také doklady a dôkazy, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako to deklarujú.

V tejto súvislosti správca dane oprávnene poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho orgánu daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že nebolo preukázané reálne plnenie medzi dodávateľom STAV - POPRAD, s.r.o., resp. jeho subdodávateľom N+K s.r.o. a spoločnosťou M - P COM s.r.o. Na základe uvedených skutočností správca dane oprávnene konštatoval, že pri odpočítaní dane v sume 11 384,80 eur z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2014 od spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. daňový subjekt postupoval v rozpore s § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a rozhodnutím zo dňa 17.05.2016 daňovému subjektu M - P COM, s.r.o., Bratislava určil za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 384,80 eur.

II.

Žalobné dôvody

7. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 09.11.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

8. Žalobca v žalobe poukázal, že správca dane sám vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.05.2016 uviedol, že nikdy nespochybnil realizáciu stavebných prác na stavbe „St. George - 12 RD“ Spišská Sobota, pretože stavba exituje. Zároveň však paradoxne tvrdí, že zdaniteľný obchod, teda vykonanie stavebných prác nebolo v konaní preukázané, resp. nebolo preukázané, že boli vykonané pre spoločnosť M - P COM, s.r.o. Žalobcovi nie je jasné, prečo sa zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. nepreukázal reálne vykonanie prác vzťahuje aj na neho, ak od svojho priameho dodávateľa N+K s.r.o. mal vystavenú faktúru so všetkými náležitosťami, ktoré zákon pre tento druh dokladu vyžaduje. Daňový subjekt nie je povinný skúmať oprávnenosť vystavenia faktúr jednotlivými dodávateľmi pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet dane a o to viac, keď reálne zdaniteľné plnenie je preukázané existenciou stavieb 12 RD St. George v Poprade - Spišskej Sobote. Túto povinnosť daňovému subjektu zákon neukladá, a nie je objektívne možné, aby daňový subjekt preveroval vecnú správnosť vystavených faktúr svojich dodávateľov, nakoľko každý daňový subjekt zodpovedá za účtovný doklad sám, a ak v účtovnom doklade zúčtuje daň, je povinný ju zaplatiť. Rovnako z ustanovení zákona nevyplýva povinnosť daňového subjektu zisťovať a preukazovať, akým spôsobom zabezpečil dodávateľ STAV - POPRAD s.r.o. dodanie prác. Daňový orgán v tomto prípade porušil v priebehu konania svoje povinnosti ustanovené Daňovým poriadkom, konkrétne § 3 ods. 2 a 3. Žalobca si je vedomý povinnosti predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, a túto svoju povinnosť doložením všetkých dokladov aj splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Takýto názor vychádza aj z ustálenej súdnej praxe a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR sp.zn. , .

9. Ďalej žalobca namietal, že správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Skutkové okolnosti vo veci samej nastali po 01.01.2007, teda po nadobudnutí platnosti smernice 2006/112/ES, ktorá zrušila a nahradila Šiestu smernicu a za týchto podmienok je potrebné vychádzať z ustanovení smernice 2006/112.

10. Podľa názoru žalobcu základným pochybením daňových orgánov je to, že napriek reálnej existencii dodaných tovarov daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal, že od spoločnosti STAV - Poprad s.r.o. mu tieto práce boli dodané, nakoľko spoločnosť STAV - Poprad s.r.o. nemohla vykonať vo vlastnej réžii stavebné práce, ktoré vyfakturovala pre N + K s.r.o., pretože nepreukázala ani dokladovo, že práce prijala v subdodávke od N + K s.r.o., ktorý mal tieto práce reálne vykonať. Otázka právneho posúdenia zdaniteľného plnenia, ak bolo preukázané, že existuje, ale dodávateľ nevie v rámci zisťovania preukázať, že ho dodal žalobcovi ako platiteľovi dane, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a preto zaň nezodpovedá žalobca. Prenesenie daňového dôkazného bremena na žalobcu v tomto konaní nemá oporu v Daňovom poriadku. Žalobca zastáva názor, že ak disponuje existenciou materiálneho plnenia faktúrami a ďalšími prílohami od určitého dodávateľa, vyčerpal tým svoje dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno a i dôkaznú núdzu správca dane. Žalovaný

takto nepostupoval a preto je jeho napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalobca poukázal, že v obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Bratislave v súdnom konaní sp.zn. za zdaňovacie obdobie január 2013.

11. Ďalej žalobca namietal, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu resp. v tomto prípade subjektov v dodávateľskom reťazci (STAV-POPRAD s.r.o., VENON Group s.r.o., N+K s.r.o.) došlo ku podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánov činných v trestnom konaní. Žiadny právny predpis nedáva žalobcovi právne prostriedky na sledovanie činnosti svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia môže podieľať na plnení, ktoré je spojené nesplnením daňovej povinnosti alebo s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.01.2017, zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nemal námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Podľa účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa , žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

18. Žaloba bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.11.2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.10.2018 sp.zn. -53 postúpená Krajskému súdu v Prešove. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2018.

19. Predmetom preskúmania je rozhodnutie zo dňa 17.05.2016, ktorým správca dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 386,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 zo sumy 21 000,24 eur na sumu 9 615,44 eur.

20. Správny súd preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného, aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia aj postup daňových orgánov sú v súlade so zákonom.

21. Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 20.11.2020 do 27.11.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ) dňa 26.11.2020.

22. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

29. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

30. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň ž tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítam dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ iná faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Podstatou žalobných námietok žalobcu sú tvrdenia, že správca dane neopodstatnene, neúčelne preniesol dôkazné bremeno na samotného žalobcu, a že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, lebo ak disponuje existenciou materiálneho plnenia tzn. faktúrou a jej prílohami, dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu znáša sám správca dane.

36. K žalobným námietkam, ktoré vzniesol žalobca v hmotnoprávnej rovine správny súd dáva do pozornosti, že v daňovom konaní je obsah povinnosti dôkazného bremena, ktorá spočíva priamo na daňovom subjekte upravená v ustanovení . § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. S poukazom na výsledky dokazovania správcu dane, podľa názoru správneho súdu, si túto povinnosť žalobca nesplnil. Preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené.

37. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie jún 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2015 a spolu s výzvou č. XXXXXXXX/XXXX na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal žalobcovi. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 31.08.2015. Vo vyrubovacom konaní dňa 23.09.2015 podal daňový subjekt na základe výzvy na písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, vyjadrenie zo dňa 28.08.2015 k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal pripomienkami žalobcu a dňa 05.05.2016 boli pripomienky žalobcu k protokolu prerokované s konateľmi spoločnosti M - P COM s.r.o., Bratislava A. T. a D. H.. O priebehu a výsledku dokazovania bola spísaná posledná zápisnica dňa 05.05.2016, na základe ktorej bolo správcom dane vydané rozhodnutie, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 384,80 eur na dani z pridanej hodnoty. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2014 zo sumy 21 000,24 eur na sumu 9 615,44 eur.

38. K žalobným námietkam, ktoré vzniesol žalobca v hmotnoprávnej rovine, správny súd je toho názoru, že správca dane správne posúdil skutkový stav, každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v procese správy daní vyšlo najavo, a dospel k záverom uvedeným rozhodnutí. Správca dane na preukázané kontrolné zistenia aplikoval ustanovenia zákona o DPH a mal zato, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil dodanie prác spoločnosťou STAV - Poprad s.r.o. uvedených na predmetných faktúrach, ktoré kontrolovaný subjekt predložil ako dôkaz o vykonaní prác. Žalobca len formálne deklaroval, že k dodaniu prác došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenie a ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní prác dodávateľom STAV - Poprad s.r.o. uvedený na predmetných faktúrach.

39. Správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní je obsah povinnosti dôkazného bremena, ktorá spočíva priamo na daňovom subjekte upravená v ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. S poukazom na výsledky dokazovania správcu dane podľa názoru správneho súdu si túto povinnosť žalobca nesplnil. Overovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené.

40. Žalobca namietal, že správca dane sa v procese kontroly zameral okrem žalobcu na viaceré subjekty a vzťahy dodávateľského reťazca tovarov a služieb v procese zhotovenia stavby „St. George

- 12 RD“ v roku 2013 a to STAV - Poprad s.r.o., IKP SLOVAKIA s.r.o., VENON Group s.r.o., N + K s.r.o. a fyzické osoby, ktoré konali alebo oprávnené konať v mene preverovaných subjektov, pričom nejasnosti pri zisteniach a nespoluprácu tretích osôb so správcom dane, ktoré neboli závislé od vôle alebo konania žalobcu, pripísal správca dane na vrub žalobcovi ako neunesenie dôkazného bremena. K tejto námietke správny súd argumentuje, že správca dane v procese kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014 preveroval subjekty zúčastnené vo vyššie uvedenom dodávateľskom reťazci tovarov a služieb v procese zhotovenia uvedenej stavby. Spoločnosti STAV - Poprad a N + K s.r.o. sa zlúčili do spoločnosti VENON Group s.r.o., v ktorej je zlúčených 38 spoločností a táto spoločnosť je nekomunikujúcim daňovým subjektom. Správca dane preveroval predmetný reťazec z dôvodu, že na základe účtovných dokladov a dôkazov o dodaní služieb v prílohách predmetných faktúr, ktoré boli správcovi dane predložené k daňovej kontrole žalobcom a ďalším dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že služby, t.j. stavebné práce uvedené na faktúrach od spoločnosti STAV - Poprad s.r.o. boli skutočne aj touto spoločnosťou dodané. Na základe týchto skutočností správca dane vykonal u daňového subjektu STAV - Poprad s.r.o., Hraničná 13, Poprad daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, ktorá bola ukončená dňa 22.07.2015. Kontrolou bolo zistené, že materiál a práce uvedené na dodávateľských faktúrach mali byť spoločnosti STAV - Poprad s.r.o. dodané spoločnosťou N + K s.r.o., Fraňa Kráľa 31/495, Žitavany, na základe dodávateľských faktúr (špecifikovaných číslom faktúry a int. č.), na ktorých ako dodávateľ je uvedená spoločnosť N + K s.r.o. Žitavany. Daňový subjekt STAV - Poprad s.r.o., ani jeho právny nástupca VENON Group s.r.o. Bratislava sa k protokolu nevyjadrili, nepredložili dôkazy o skutočnom dodaní materiálu a prác uvedených na predmetných dodávateľských faktúrach. Výsledky kontroly uvedené v protokole z daňovej kontroly súvisiace s predmetnými faktúrami boli v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku na základe úradného záznamu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2015 použité pri výkone kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu. Na základe výsledkov kontroly Daňový úrad Prešov vo vyrubovacom konania (v priebehu ktorého došlo v spoločnosti - STAV - Poprad s.r.o. dňa 10.08.2015 k zániku spoločnosti v dôsledku jej zlúčenia d právnym nástupcom spoločnosťou VENON Group s.r.o. Bratislava) vyrubil daňovému subjektu VENON Group s.r.o. Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.08.2015 rozdiel dane v sume 11 481,00 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo daňovému subjektu VENON Group s.r.o. vydané za porušenie § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že daňový subjekt STAV - Poprad s.r.o. si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 11 481,- eur z dodávateľských faktúr špecifikovaných číslom a interným číslom, na ktorých ako dodávateľ je uvedená spoločnosť N + K s.r.o., Fraňa Kráľa 31/495, Žitavany. Daňový subjekt nepreukázal žiadnymi dokladmi a nepredložil dôkazy o tom, kto skutočne vykonal práce deklarované na predmetných faktúrach, ktoré spoločnosť STAV - Poprad s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2014 nakúpila od spoločnosti N + K s.r.o. Žitavany. Daňový subjekt nepreukázal, že práce deklarované uvedenými faktúrami boli skutočne dodané dodávateľom - spoločnosťou N + K s.r.o. Žitavany uvedeným na týchto faktúrach. Daňový subjekt rozhodnutie neprevzal, rozhodnutie sa vrátilo správcovi dane z poznámkou „adresát je neznámy (doručené dňa 31.08.2015 podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku). Voči rozhodnutiu sa daňový subjekt neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2015.

41. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo na uplatnenie odpočítania dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí k tomu predložená faktúra. V prvom rade musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci, t.j. dodanie služby a až následne k vystaveniu faktúry podľa § 71 zákona o DPH a len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

42. Ďalej správny súd poukazuje, že v preverovanom dodávateľskom reťazci dodávateľa STAV - Poprad s.r.o. a jej subdodávateľa N + K s.r.o. nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb pre odberateľa M - P COM s.r.o. Žalobca v podanom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole neuviedol kto reálne vykonal práce na stavbe „Obytný súbor 12 RD St. George“ a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že závery správcu dane uvedené v protokole sú nesprávne. Kontrolnou činnosťou správcu dane bolo zistené, že dodávateľ žalobcu STAV - Poprad s.r.o., ani jeho subdodávateľ N + K s.r.o. deklarovaný zdaniteľný obchod nemohli dodať vo vlastnej réžii z dôvodu, že nemali na to vytvorené personálne, ani technické podmienky. Okrem toho, že nebola preukázaná skutočná realizácia

deklarovaného zdaniteľného obchodu je spochybnený aj vznik daňovej povinnosti spoločnosti STAV - Poprad s.r.o., čo je základným predpokladom pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

43. K námietke žalobcu, že najmä prostredníctvom svedectva štatutárneho orgánu STAV - Poprad s.r.o. žalobca preukázal, že okrem formálnej stránky plnenia podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bola splnená aj materiálna stránka veci, a to že stavba je zrealizovaná a zhotovila ju v subdodávke práve spoločnosti STAV - Poprad s.r.o., správny súd argumentuje, že správca dane v rozhodnutí uviedol skutočnosti týkajúce sa predmetnej svedeckej výpovede zo dňa 03.09.2015 bývalého štatutárneho orgánu STAV - Poprad s.r.o. konateľa tejto spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2014 N. D., a to; že si nevedel spomenúť na existenciu preberacích protokolov, ktoré žalobca predložil ku kontrole ako dôkaz a nimi preukazoval reálnosť dodávky od dodávateľa STAV - Poprad s.r.o.; nepamätal a nevedel potvrdiť, či protokoly pri odovzdaní prác boli vystavené; tiež si nepamätal kto bol pri odovzdávaní prác a akým spôsobom boli práce odovzdané spoločnosti M - P COM s.r.o. Svedeckou výpoveďou bolo spochybnené aj vystavenie faktúr spoločnosťou STAV - Poprad, s.r.o., keďže faktúry vystavila p. W., ktorá viedla aj účtovníctvo spoločnosti M - P COM s.r.o., N. D. ich iba podpisoval, pričom na skutočnosti týkajúce sa predmetných prác si nevedel spomenúť. Konateľ Dušan D. k svojej svedeckej výpovedi nepredložil žiadne dôkazy o vykonaní prác pre spoločnosť M - P COM s.r.o. Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že výpoveď svedka N. D. ako štatutárneho orgánu spoločnosti STAV - Poprad s.r.o. v čase dodania prác bez relevantného dôkazu nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutočnú realizáciu prác. Svedok N. D. sa pred správcom tiež vyjadril, že spoločnosť STAV - Poprad s.r.o. odpredal spoločnosti VENON Group s.r.o., pričom prevod spoločnosti vie preukázať preberacím protokolom, ktorý vlastný dokument o prevode nemá. Tento preberací protokol mal správcovi dane doložiť do 09.09.2015, čo však nevykonal.

44. K námietke žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane pri rozhodovaní vo veci pripísal žalobcovi na ťarchu dôkazy, ktoré nemôže žalobca ovplyvniť, a to najmä plnenie povinností svojho dodávateľa STAV - Poprad s.r.o. a týmto postupom správca dane spôsobil ujmu žalobcovi, správny súd dôvodí, že platná právna úprava v oblasti dane z pridanej hodnoty priamo nevyžaduje od daňových subjektov, aby sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. Musia mať však na zreteli, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane sú povinní preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, a od svojich dodávateľov zabezpečiť pre prípadnú kontrolu také doklady, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak ako to deklarujú. V ustanoveniach § 49 a § 51 zákona o DPH sú uvedené podmienky, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Na uplatnenie tohto práva nestačí iba faktúra, ktorá formálne deklaruje uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ale musia byť splnené aj ďalšie podmienky, napr. vznik daňovej povinnosti v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná (napr. dokladovanie objednávok, cenových ponúk, súpisov vykonaných prác potvrdenými dodávateľom aj odberateľom, označením osôb, s ktorými bolo rokované, a ktoré by boli ochotné vypovedať ako svedok, preukázaním spôsobu a miesta dodania tovaru, preukázanie hotovostných platieb). Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je dôležité, aby bola splnená podmienka uvedená v § 49 ods. 1 zákona o DPH, a to aby vznikla platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu daňová povinnosť.

45. Správny súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , v ktorých najvyšší súd konštatoval, že... „ zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnené tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda žalobca musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje žalobca, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd SR v týchto rozhodnutiach poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2010, a takisto

na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( vtedy účinného v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený “.

46. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30.januára 2013 sp.zn. ... „vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby“. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu.

47. Správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku zo dňa 21.februára 2018 sp.zn. , z ktorého vyplýva:... „V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní musí daňový subjekt preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní“.

48. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na novšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, uznesenie zo dňa 14.11.2018 sp. zn. -53, ktorý uviedol:.. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.

49. Žalobca na podporu svojich tvrdení v žalobe poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora, z ktorých uviedol čiastočné citácie. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku , z ktorého vyplýva, že ... „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektorý rozsudok Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.“

50. Správny súd ďalej argumentuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť vyvodiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.02.2018, sp.zn. zo dňa 22.05.2019).

51. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Správca dane má následne právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na stráne žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.

52. Žalobca tiež namietal pochybenie správcu dane, že nebol v procese zisťovania kontrolovanému daňovému subjektu preukázaný podvod, pričom existencia podvodu iba v spojení s preukázanou vedomosťou žalobcu o protiprávnom konaní vo veci DPH by správcovi dane dávala zákonnú možnosť na zákonné zamietnutie nároku na odpočet DPH a v tomto prípade na sumu rozdielu 11 384,80 eur.

53. Správny súd argumentuje, že z obsahu administratívneho spisu, z vykonaného dokazovania mal správca dane za preukázané, že žalobca mal vedomosť o protiprávnom konaní daňového subjektu STAV - Poprad s.r.o., a to z predchádzajúcich kontrolných zistení správcu dane z daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu M - P COM s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2013, v ktorej bolo právoplatne rozhodnutím žalovaného potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.04.2015, ktorým spoločnosti M - P COM s.r.o. nebolo uznané odpočítanie dane v celkovej výške 5 528,48 eur z faktúry zo dňa 13.02.2013 za stavebné práce od dodávateľa spoločnosti STAV - Poprad s.r.o. z dôvodu, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo tak ako bolo deklarované predloženými dokladmi, resp. že ho reálne uskutočnila spoločnosť STAV - Poprad s.r.o. Napriek spochybneniu dodávateľa STAV - Poprad s.r.o. vykonanou daňovou kontrolou za január 2013 žalobca naďalej s touto spoločnosťou spolupracoval, a pri ďalších zdaniteľných plneniach si okrem formálnej stránky nezabezpečil a nepredložil dôkazy preukazujúce materiálnu stránku veci, t.j. dôkazy o skutočnej realizácii prác. Svedok N. D., bývalý konateľ spoločnosti STAV - Poprad s.r.o., okrem iného uviedol, že s A. Hozom sa pozná asi okolo XX rokov a s D. H. sa pozná od detstva. Spolupráca začala tak, že sa dozvedel, že spoločnosť p. T. ide stavať rodinné domy, na čo sa dohodli, že budú navzájom spolupracovať. A. T. a D. H. jednali s N. D.. V súčasnosti vybavujú novú stavbu, obchodná spolupráca so spoločnosťou M - P COM s.r.o. bude pokračovať aj naďalej. Predmetom spolupráce spoločnosti STAV - Poprad s.r.o., ktorej bol konateľom bola výstavba 12 RD v Spišskej Sobote od základov až po kolaudáciu, ale niektoré práce uskutočňovali aj iné firmy. Uvedené rodinné domy sa začali stavať v roku 2013. Spoločnosť, zamestnancov, ani majetok nemala, nakoľko uvedené práce boli uskutočňované poddodávke spoločnosťou N + K s.r.o. Žitavany. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že konatelia spoločnosti M - P COM s.r.o. vedeli o akú spoločnosť sa jedná, t.j. že spoločnosť STAV - Poprad s.r.o. nemala žiadne technické a ani materiálne

predpoklady na výkon stavebnej spoločnosti. Napriek tejto vedomosti žalobca naďalej spolupracoval so spoločnosťou STAV - Poprad s.r.o. a faktúry vystavovala p. W., ktorá podľa N. D., bývalého konateľa STAV - Poprad s.r.o. a vyjadrenia konateľov žalobcu viedla dodávateľským spôsobom účtovníctvo obidvom spoločnostiam. Uvedené skutočnosti správca dane podrobne popísal v rozhodnutí. Na základe týchto skutočností mali daňové orgány za preukázané, že predmetné plnenie bolo vykonané iba s cieľom získať daňovú výhodu, nie je vôbec relevantné určenie, či predstavuje dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb, ak platiteľ dane umelo vytvára podmienky odôvodňujúce žiadosť o odpočet s cieľom získať vrátenie DPH. Platiteľ dane nemá nárok na odpočet DPH vyplatený na vstupe, keď plnenia, ktoré sú základom pre toto právo, predstavujú zneužívanie systému. Predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákona o DPH, vystavenie a zaúčtovanie faktúr viedlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie je v rozpore s cieľom sledovaným ustanoveniami zákona o DPH. Pokiaľ správca dane zistí, že právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom alebo bolo zneužité, je správca dane oprávnený požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných súm za každé takéto plnenie, čo vyplýva z rozsudku ESD Fini H, bod 33.

54. Správny súd sa oboznámil so závermi, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, avšak musí tiež zdôrazniť, že v spojených veciach Optigen (resp. Kittel) Súdny dvor EÚ konštatoval vo vzťahu ku karuselovým podvodom, že: „Plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle dotknutých článkov Šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“, t.j. že vnútorný postoj platiteľa k následkom svojho podnikania, ktorý sa vyznačuje nevedomou nedbanlivosťou, spôsobuje, že takýto platiteľ si svoje právo na odpočítanie DPH uplatniť nemôže. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať naplnenie vyššie uvedených zákonných požiadaviek obozretného podnikania, a to je v prípade žalobcu ako daňového subjektu zo zistení žalovaného, pre správny súd preukázané, potom poukazovanie na rozsudky vo veci Optigen (resp. Kittel) žalobcom nemá oporu v ich záveroch, lebo žalobca minimálne mal vedieť a tým aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru a služieb od dodávateľov za podmienok vymedzených v § 19 ods. 1 zákona o DPH a ako tento tovar a služby nadobudol.

55. Žalobca v žalobe poukázal (bez bližšej argumentácie a dôvodov), že v obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Bratislave v súdnom konaní sp.zn. za zdaňovacie obdobie január 2013. K tejto námietke správny súd uvádza, že rozsudok v tejto veci nie je publikovaný judikát Najvyššieho súdu SR, preto ním konajúci správny súd nie je viazaný.

56. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, aj žalovaným, tiež s podrobným odôvodnením ich rozhodnutí, ktoré tvoria jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.03.2019). Pre zdôraznenie ich správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého

prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

57. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

58. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v , preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).