Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-172-2020.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/172/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: O. C., G.. XX. XX.XXXX, K. Z. V. Z., I. XX, proti žalovanej I. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. V. Z., C. XXX, zastúpenej LEGAL IURIS-advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 03. júna 2020 č.k. 5C/43/2018 - 166
rozhodol:
M e n í výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že predmetom uplatneného nároku na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) boli len pohľadávky vymedzené žalobcom, ktoré sú uspokojované v exekučnom konaní. Podľa vyjadrení žalobcu jeho zámerom bolo, aby dlhy zo spotrebných úverov boli ním platené naďalej, žiadal však, aby sa žalobkyňa podieľala na úhrade dlhu z hypotekárneho úveru, v ktorom sú spoločnými dlžníkmi. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, uviedla, že okrem záväzkov do majetku BSM nepatria žiadne aktíva, tvrdila, že spotrebiteľské úvery vymedzené žalobcom boli uzavreté výlučne ním osobne bez jej súhlasu a pokiaľ ide o hypotekárny úver, mala za to, že je dôvodné, aby ho naďalej splácal, nakoľko ona si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.. Súd po citácii § 143, § 148, § 149, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) konštatoval, že nie je možné vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keďže medzi manželmi neexistuje žiaden majetok, ktorý by nadobudli za trvania manželstva. Pokiaľ ide o spoločné dlhy, tieto možno v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadať v rámci tzv. širšieho vyporiadania, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje následne o tom, ktorý z manželov preberá záväzok. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je odôvodnené praktickým pohľadom spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných vzťahov, ktoré v čo najširšom rozsahu eliminujú možnosť vzniku ďalších sporov medzi bývalými manželmi. Vyporiadanie pasív je teda úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam, ale samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam, nie je dôvod meniť ani vnútorné pomery spoludlžníkov. Pretože žalobca netvrdil ani nepreukázal, aby strany sporu disponovali aj s aktívami, len pri vyporiadaní ktorých môže súd prikročiť aj k usporiadaniu dlhov BSM, nie je možné prekročiť žalobný návrh o spôsobe vyporiadania a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, keďže spôsob vyporiadania vyplýva z § 150 OZ. Za stavu, keď už nevlastnia strany sporu žiaden majetok, nie je možné vyporiadať len ich spoločné dlhy, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc plne procesne úspešnej žalovanej náhradu trov v rozsahu 100 %.
3. Proti výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nepriznal stranám náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa striktne pridržiaval iba pomeriavania procesnej úspešnosti strán sporu bez toho, aby prihliadol ku konaniu žalobcu ako sporovej strany a k okolnostiam veci. Poukázal na fakt, že po rozvode manželstva uhrádzal záväzky vzniknuté za jeho trvania. Aj keď žalovaná tvrdí, že išlo o úvery a pôžičky, ktoré vzal bez jej vedomia a súhlasu, nikdy sa nedovolávala neplatnosti týchto úkonov, a jej tvrdenia sú len jej subjektívnym názorom. Neplatnosti týchto právnych úkonov sa nedomáhala ani po podaní tejto žaloby, ktorou žiadal o vyporiadanie spoločných dlhov, z ktorých sú zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne v zmysle § 145 OZ. Súd nevyslovil predbežné právne posúdenie veci, ktoré by mu umožňovalo zvážiť, či na podanej žalobe má zotrvať alebo ju vziať späť a uplatniť si nový nárok v konaní. Navyše žalovaná je zamestnaná v zahraničí so solídnym príjmom a jej sociálna situácia je ďaleko lepšia ako jeho. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou aplikácie § 257 CSP, riadne nezdôvodnil ani použitie § 255 CSP, keď sa obmedzil iba na citáciu zákonnej úpravy.
5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. V súlade s § 382 CSP súd vyzval sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
7. Vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
8. Z konania vyplýva, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.10.2016, č.k. 7P/215/2016-50, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2016. Dňa 31.12.2018 žalobca doručil súdu žalobu označenú ako žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, obsahom ktorej bol návrh na spôsob splácania záväzkov bývalými manželmi, ktoré záväzky vznikli za trvania manželstva, a ktoré uhrádzal len žalobca. Jednou z pohľadávok bol tiež záväzok z hypotekárneho úveru, na uspokojenie ktorého je vedené proti žalovanému ako povinnému exekučné konanie EX 30580/2014 na istine vo výške 17.562,24 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 14.198,58 eur od 11.03.2013 do zaplatenia. Žalovaná s návrhom nesúhlasila dôvodiac, že počas trvania manželstva sa žalobca žiadnym spôsobom nepričinil o chod domácnosti a bola to práve ona, ktorá sa o ňu starala vrátane zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti, na ktoré si žalobca neplnil vyživovaciu povinnosť. Tvrdila, že pred rozvodom manželstva poslala žalovanému finančné čiastky za čas od 10.02.2012 do 20.09.2013 v celkovej sume 13.886 eur, ktoré mal použiť na splácanie nákladov súvisiacich s chodom domácnosti a hypotekárneho úveru na dom, čo však žalobca neurobil, preto došlo k uplatneniu práva záložného veriteľa a o nehnuteľnosť prišli v dražbe. Zastávala názor, že pokiaľ je žalobca v každom exekučnom konaní povinným, zodpovedá za existujúce dlhy.
9. Z obsahu vyjadrení žalobcu na pojednávaní 28.09.2019 a 03.06.2020 vyplýva, že jeho zámerom bolo, aby sa žalovaná podieľala na splatení dlhu z hypotekárneho úveru, ktorý mal byť spoločným záväzkom sporových strán. Súd, do výlučnej kompetencie ktorého patrí právne posúdenie nároku, nie je viazaný právnou definíciou skutkových okolností uplatnených žalobou, preto bolo v danom prípade na úvahe súdu, či vzhľadom na spôsob uplatnenia nároku sa nejavilo ako vhodné vyporiadanie spoločných záväzkov manželov, na úhrade ktorých sa podieľa po rozvode iba jeden z nich. Až v následnom konaní by sa vyhodnocovala miera zodpovednosti žalobcu za vznik dlhu, čo by sa odrazilo aj v miere jeho úspešnosti v konaní vo veci samej. Pokiaľ však k uvedenej okolnosti neprihliadal, bolo spravodlivé, aby sa táto situácia odrazila pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania, osobitne ak žalovaná nespochybňovala existenciu spoločného záväzku z hypotekárneho úveru, na úhrade ktorého sa podieľa výlučne žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu, okolnosti sporu vyplývajúce zo spôsobu uplatnenia
nároku a vzájomného postavenia sporových strán ako bývalých manželov, ktorých ťažia záväzky minulosti, odôvodňovali v prejednávanom prípade aplikáciu § 257 CSP.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomerov jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Rozhodovanie o náhrade trov konania, sa spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1), od ktorých zásad sa možno odchýliť aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Znamená to, že súd výnimočne nemusí zaviazať povinnosťou na náhradu trov konania neúspešnú stranu sporu, resp. stranu sporu, ktorá spôsobila svojim zavinením vznik trov. Použitie tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na tú sporovú stranu, ktorej by inak právo na náhradu trov konania svedčilo. Vychádzajúc z uvedeného, aplikácia § 257 CSP musí zohľadňovať osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a mať vždy výnimočný charakter. Podmienky splnenia týchto kumulatívnych podmienok, teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, zákon bližšie nešpecifikuje, a ponecháva to na súdnu prax, dnes už ustálenú (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2NCdo/17/09, 5Cdo/67/2010, 3MCTo/46/2012). Podľa jej záverov aplikácia § 257 CSP neznamená možnosť absolútne voľného uváženia súdom, ale súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné prihliadať pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).
13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
14. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
16. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade súd považoval skutočnosť, že žalobca spláca záväzky vzniknuté za trvania manželstva, s čím je spojená zvýšená ekonomická záťaž. Tento fakt sa nepochybne negatívne odráža na jeho majetkových pomeroch, a súčasne uhrádzanie týchto záväzkov plní aj primeranú ochrannú funkciu vo vzťahu k žalovanej tak, aby nedochádzalo k jej priamemu finančnému postihnutiu. Žalovaná nespochybňovala, že získava stály príjem prácou v zahraničí. Zohľadňujúc uvedené okolnosti sporu a vzájomné postavenie sporových strán ako bývalých manželov, zodpovedá zásade spravodlivosti, aby procesne úspešnej žalovanej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rovnako súd vychádzal z aplikácie § 257 CSP v spojení s § 396 ods. CSP, prihliadajúc na charakter prejednávaného nároku a povahu sporu. I napriek tomu, že odvolateľ bol v odvolacom konaní úspešný nie je dôvodné, aby trovy konania iniciovaného žalobcom znášala žalovaná, ktorá sa považuje za procesne úspešnú sporovú stranu v merite veci.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).