Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobkýň: 1/ L. P., D.. W., M.. XX.XX.XXXX, bytom F. C. Č.. XX, XXX XX F. C., štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ W. Y., rod. W., M.. XX.XX.XXXX, bytom F. C. Č.. XXX, XXX XX F. C., štátna občianka Slovenskej republiky, obidve právne zastúpené: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o. so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: V. P., M.. XX.XX,XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., Česká republika, štátna občianka Českej republiky, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2 vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C., p a t r í do dedičstva po nebohej U. W., D.. S., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX a spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2 vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C., p a t r í do dedičstva po nebohom J. W., D.. W., nar. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2020 sa žalobkyne domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z parc. č. V. XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2, vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C. patrí do dedičstva po nebohej U. W., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX a spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2 vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C. patrí do dedičstva po nebohom J. W., D.. W., M.. XX.XX.XXXX, zomr. 28.01.2015, naposledy bytom Veľká Lehota 73.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne sú držiteľkami nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F. C., zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2. Do oprávnenej držby žalobkyne vstúpili po úmrtí rodičov U.M. W., D.. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX J. J. W., rod. W., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX. Predmetnú nehnuteľnosť právni predchodcovia (rodičia žalobkýň) mali v držbe v dobrej viere, sú jej vlastníkmi, a to s poukazom na tú skutočnosť, že od nebohej J. Y., nar. XX.XX.XXXX odkúpili spoluvlastnícky podiel 1/2, o čom bolo spísané čestné prehlásenie (kúpnopredajná zmluva dňa 25.02.1964) na Miestnom národnom výbore vo F. C., podpísané vlastníčkou J. Y. za prítomnosti jej dcéry V. P. - žalovanej. V čestnom prehlásení (kúpnopredajnej zmluve) Alojzia Gajdošová potvrdila, že odpredala ich právnym predchodcom (rodičom žalobkýň) parcelu č. XXXX/X o výmere 6 árov 77 m2, za ktorú jej bola vyplatená kúpna cena s tým, že ich právni predchodcovia už v minulosti vstúpili do užívania nehnuteľnosti. Právni predchodcovia mali

za to, že podiel od J. Y. kúpili a sú jeho vlastníkmi, nehnuteľnosť vždy riadne obhospodarovali, a to až do svojej smrti. Právna zástupkyňa žalobkýň poukázala na to, že právni predchodcovia vstúpili do držby za účinnosti Stredného , , v ktorom období uzatvorenie zmluvy bolo podkladom pre prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti a zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol podmienkou prevodu vlastníctva. Titul nadobudnutia nehnuteľnosti odvodzujú žalobkyne od listiny nazvanej ako čestné prehlásenie vyhotovenej dňa 25.02.1964. J. Y. si od uvedeného dátumu nikdy neuplatňovala žiadne vlastnícke a užívacie práva, pretože si bola vedomá toho, že predmetnú nehnuteľnosť odpredala ich právnym predchodcom, resp. spoluvlastnícky podiel jednu polovicu. O preukázaní držby nehnuteľnosti žalobkyne predložili potvrdenie Obce F. C., z ktorého vyplýva, že právni predchodcovia žalobkýň predmetnú nehnuteľnosť riadne obhospodarovali až do svojej smrti a následne do držby nehnuteľnosti vstúpili žalobkyne ako ich právni nástupcovia. Pre podanie žaloby ich aktívna legitimácia vyplýva z osvedčení o dedičstve vydaného dňa 18.03.2010 sp. zn. (dedičské konanie po nebohej U.M. W., S.) a F. R. XX.XX.XXXX P.. S.. XD XX/XXXX (R. B. U. M.. J. Hudecovi, rod. W.). Z dedičských rozhodnutí je zrejmé, že ako jedinými dedičkami po nebohých rodičoch sú žalobkyne. Pasívne legitimovaná je právna nástupkyňa nebohej J. Y., rod. L., M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z potvrdenia Okresného súdu v Mostě, vydaného dňa 26.11.2019, na základe ktorého ako jediná dedička sa uvádza V. P., M.. XX.XX.XXXX - žalovaná. Dedičské konanie po nebohej J. Y. bolo rozhodnutím súdu zo dňa 10.01.1989, sp. zn. , zastavené pre nemajetnosť. Z dôvodu zosúladenia stavu skutkového so stavom vlastníckym, žalobkyne sa žalobou o určenie predmetu dedičstva s poukazom na ustanovenie , (Stredný ), prípadne v znení , ktorým bol zavedený opätovne inštitút vydržania od 01.01.1982 domáhajú, aby súd ich žalobe vyhovel. Zároveň poukazujú aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložili spolu so žalobou list vlastníctva č. XXXX k. ú. F. C., kópiu čestného prehlásenia zo dňa 25.02.1964, potvrdenie Obce Veľká Lehota zo dňa 13.01.2020, osvedčenie o dedičstve vydané dňa 18.03.2010 sp. zn. , osvedčenie o dedičstve vydané dňa 23.04.2015 sp. zn. , list Okresního soudu v Mostě z 26.11.2019.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola do vlastných rúk doručená dňa 25.06.2020.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.11.2020, na ktoré sa nedostavila žalovaná a žalobkyne. Právna zástupkyňa žalobkýň ich neúčasť ospravedlnila, súhlasila, aby sa pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila vážnymi dôvodmi, hoci bola riadne a včas predvolaná, preto súd konal a rozhodol podľa (ďalej len „“) v neprítomnosti žalobkýň a žalovanej.

6. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Poukázala na skutočnosť, že na liste vlastníctve č. XXXX, k. ú. F. C. je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nebohá J. Y., D.. L., nar. XX.XX.XXXX pod B 2 v spoluvlastníkom podiele 1/2, ktorý je predmetom tohto konania. Vzhľadom k tomu, že je nebohá, je písaná ako žalovaná jediná jej právna nástupkyňa, ktorá je pasívne vecne legitimovaná pre dané konanie V. P., M.. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z potvrdenia Okresního soudu v Mostě vydaného dňa 26.11.2019. Právni predchodcovia žalobkýň U. W. a jej manžel J. W. zakúpili od nebohej J. Y. celý spoluvlastnícky podiel v 1/2 - ici účasti k celku k parc. č. XXXX/X vyznačenej ako orná pôda o výmere 672 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. C.. Táto skutočnosť je preukázaná listinným dôkazom, a to čestným prehlásením, v ktorom sa uvádza, že J. Y. odpredala manželom W. svoj spoluvlastnícky podiel a bola jej aj vyplatená kúpna cena. K tomuto úkonu došlo dňa 25.02.1964 za platnosti Stredného . Od roku 1964 manželia W. až do svojej smrti mali v držbe uvedenú nehnuteľnosť a boli presvedčení, že sú aj jej vlastníkmi. Až po ich smrti, právne nástupkyne, žalobkyne zistili, že nie sú písané ako podieloví spoluvlastníci, ale na liste vlastníctva je stále písaná pôvodná vlastníčka J. Y., ktorá odpredala svoj spoluvlastnícky podiel ich právnym predchodcom (rodičom). Žalobkyne týmto splnili podmienky vydržania, pretože predmetnú nehnuteľnosť užívali oprávnene od roku 1964 až do svojej smrti ich právni predchodcovia. Nikto nespochybňoval ich vlastnícke právo a ich držba bola nerušená, nepretržitá viac ako desať rokov. Z uvedeného dôvodu žalobkyne navrhli, aby súd žalobe vyhovel. Oprávnenosť držby vyplýva z čestného prehlásenia a

vyjadrenia Obce F. C.. Náhradu trov konania si žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne v tomto konaní neuplatnili.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. C. vyhotoveného dňa 05.02.2020, pripojeného k žalobe na č.l. 5 vyplýva, že parcela registra „E“ č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 672 m2 je zapísaná pod B 2/ na nebohú J. Y., rod. L., M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. C. v podiele 1/2 účasti k celku. Z potvrdenia Okresního soudu v Mostě zo dňa 26.11.2019 súd zistil, že menovaná bola v čase úmrtia vdova a mala jedno dieťa, a to dcéru V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Š.Í. XXX - žalovanú. Dedičské konanie po nebohej J. Y. bolo rozhodnutím Okresního soudu v Mostě zo dňa 10.01.1989, sp. zn. zastavené pre nemajetnosť.

8. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.03.2010 sp. zn. , súd zistil, že Mgr. Andrea Galetová ako Okresným súdom v Žiari nad Hronom poverená súdna komisárka v dedičskej veci po poručiteľke U. W., D.. S., M.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 28.01.2010, naposledy bytom F. C. XX, vydala toto osvedčenie o dedičstve. V osvedčení je špecifikovaný majetok v súpise aktív a pasív, pričom v tomto súpise nie je uvedená predmetná parcela 1466/1 - orná pôda o výmere 672 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. F. C.. Týmto rozhodnutím notárka osvedčila, že dedičstvo po poručiteľke nadobúda žalobkyňa 1/ bez povinnosti vyplatiť žalovanú 2/ a otca J. W.. Po poručiteľke ako dedičia boli jeho právni nástupcovia - pozostalý manžel J. W., rod. W., M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX (zomr. XX.XX.XXXX) a jej deti poručiteľky, t.j. žalobkyne 1/ a 2/.

9. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.04.2015, sp. zn. , súd zistil, že JUDr. Ľubica Dvončová ako Okresným súdom v Žiari nad Hronom poverená súdna komisárka v dedičskej veci po poručiteľovi J. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX, vydala toto osvedčenie o dedičstve. V osvedčení je uvedené, že poručiteľ nadobudol majetok, ktorý následne je špecifikovaný v súpise aktív a pasív, pričom v tomto súpise nie je uvedená predmetná parcela XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Ako dedičia zo zákona po poručiteľovi sú uvedené deti - žalobkyne 1/ a 2/, keďže manželka poručiteľa U. W. zomrela v roku 2010.

10. Z potvrdenia Obce Veľká Lehota zo dňa 13.01.2020 súd zistil, že parcela č. E KN 1466/1 orná pôda o výmere 672 m2 k. ú. F. C. zapísaná na LV č. XXXX, bola dlhodobo užívaná žalobkyňou 1/ a 2/ a predtým ich právnymi predchodcami neb. J. W. J. U.Í. W., D.. S. (rodičia žalobkýň).

11. Z čestného prehlásenia zo dňa 25.02.1964 napísaného na bývalom Miestnom národnom výbore vo F. C. z bodu 4. vyplýva, že právni predchodcovia žalobkýň (ich rodičia) odkúpili spoluvlastnícky podiel od nebohej J. Y. k parc. č. EKN XXXX/X (predtým pzkn. parc. č. XXXX/X) s tým, že jej bola vyplatená kúpna cena, čo potvrdila svojim podpisom aj za prítomnosti svojej dcéry Emy Spurnej - žalovanej.

12. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa v súčasnosti platného v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením a rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.

15. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , po doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa prechodného ustanovenia (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela - ), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.januárom.1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

18. Podľa prechodného ustanovenia (k úpravám účinným od 01.01.1992), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

19. Podľa (tzv. Stredný ), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

20. Podľa (tzv. Stredný ), vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

21. Podľa účinného od 01.04.1983, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

22. Keďže ide o žalobu, ktorá je z procesného hľadiska tzv. určovacou žalobou, súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Podľa názoru súdu predložením výpisu z LV č. XXXX k. ú. F. C., Osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.03.2010, Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.04.2015, čestného prehlásenia vyhotoveného dňa 25.02.1964 na Miestnom národnom výbore vo F. C. (kúpnej zmluvy) žalobkyne osvedčili, že majú naliehavý právny záujem na žiadanom určení z dôvodu, že v prípade priaznivého rozhodnutia v tomto spore môžu sa domáhať v náhradnom dedičskom konaní dedičstva po nebohých rodičoch, a to nebohej matke U. W., D.. S., M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a nebohom otcovi J. W., D.. W., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom F. C. XX prejednania novoobjaveného majetku. Vo veci mal súd za nesporné, že žalovaná prichádza do úvahy ako dedička po poručiteľke svojej matke, ktorá je doposiaľ v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 a teda bez tohto určenia je ohrozené právo žalobkýň ako dedičov.

23. Žalobkyne videli vlastníctvo ich právnych predchodcov (rodičov) v tom, že od neb. J. Y. (právnej predchodkyne žalovanej) dňa 25.02.1964 odkúpili jej spoluvlastnícky podiel 1/2, o čom bolo spísané čestné prehlásenie (kúpnopredajná zmluva) na Miestnom národnom výbore vo F. C., podpísané vlastníčkou nehnuteľnosti J. Y.Š. za prítomnosti jej dcéry V. P. - žalovanej. Z čestného prehlásenia vyplýva, že J. Y. potvrdila, že odpredala právnym predchodcom žalobkýň parc. č. 1466/1 o výmere 6 árov 77 m2, za ktorú jej bola vyplatená kúpna cena s tým, že právni predchodcovia (rodičia žalobkýň) už v minulosti vstúpili do užívania nehnuteľnosti, ktorú riadne obhospodarovali a užívali až do svojej smrti.

24. Žalobkyne tvrdili ako titul nadobudnutia vlastníctva od svojich právnych predchodcov kúpnopredajnú zmluvu (čestné prehlásenie) uzavretú s nebohou matkou žalovanej J. Y. R. XX.XX.XXXX, za účinnosti tzv. Stredného platného od 01.01.1951. Tento upravoval inštitút vydržania v ustanoveniach , v spojení s . Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, ktorá bola v prípade nehnuteľných vecí desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Podľa a , lehota, ktorá začala bežať

pred 01. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

25. V Občianskom nebolo vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníctva upravené, a to až do 31.03.1983. Novelou účinnou od 01.04.1984 umožnil vydržať vec a takto k nemu získať osobné vlastníctvo. Pri pozemkoch však fyzická osoba mohla vydržať pozemok iba pre štát a mala právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, teda pozemok nemohla nadobudnúť do osobného vlastníctva. Novela účinná od 01.01.1992 umožnila nadobudnúť na základe vydržania aj pozemky, pričom umožnila oprávnenej osobe započítať si čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona ( ).

26. Podľa ustanovenia tzv. Stredného , ako aj podľa platného v súčasnosti , platila a platí zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

27. Z uvedeného vyplýva, že podmienka uplynutia vydržacej doby bola u žalobkýň splnená, keďže táto trvala od 25.02.1964 nepretržite až do smrti matky žalobkýň do 28.01.2010 a otca žalobkýň do 28.01.2015.

28. Pokiaľ ide o právny titul vstupu do držby a dobromyseľnosti, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.12.2008, podľa ktorého „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno aj s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

29. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 14.11.2018 okrem iného judikoval: „ ...pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatiť dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako o bezodplatné plnenie“.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právnym predchodcom žalobkýň 1/ a 2/ neb. J. Y. matka žalovanej odpredala kúpnopredajnou zmluvou (čestné prehlásenie zo dňa 25.02.1964) svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 z parc. č. EKN XXXX/X (predtým v pzkn. parc. č. XXXX/X) F. súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Veľká Lehota, ktorá je doposiaľ zapísaná pod B/2 v podiele 1/2 - ici, po ktorej bolo dedičské konanie Okresního soudu v Mostě pod sp. zn. dňa 11.01.1989 zastavené pre nemajetnosť. V dobe úmrtia vdova mala jedno dieťa, a to dcéru V. P., M.. XX.XX.XXXX

- žalovanú. V dôsledku týchto skutočností možno považovať za nepochybné, že právni predchodcovia žalobkýň 1/ a 2/ a následne po nich samotné žalobkyne 1/ a 2/ sa o nehnuteľnosť od jej nadobudnutia, t.j. od 25.02.1964 až doposiaľ nepretržite, sústavne vo svojom mene a bez prerušenia starali a túto nehnuteľnosť užívali. Taktiež možno považovať za nepochybné, že právni predchodcovia žalobkýň

uzavreli kúpnu zmluvu (čestné prehlásenie) dňa 25.02.1964 s právnou predchodkyňou - matkou žalovanej, pričom za odkúpený spoluvlastnícky podiel 1/2 vyplatili aj dohodnutú kúpnu cenu, čo účastníci zmluvy za prítomnosti dcéry predávajúcej potvrdili svojimi podpismi, t.j. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parc. č. EKN 1466/1 nadobudli dobromyseľne, a to uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, vyplatením kúpnej ceny a ujatím sa výkonu vlastníckeho práva. Predávajúca a ani žalovaná im v užívaní nebránili, na uvedenú nehnuteľnosť si nárok neuplatňovali. Keďže Stredný poznal nadobudnutie vlastníctva i mimo pozemkovej knihy vydržaním, poručitelia najneskôr k 01.01.1992 (úprava vydržania zavedená novelou účinnou od 01.01.1992 ), splnili všetky podmienky na vydržanie spoluvlastníckeho podielu po právnej predchodkyni žalovanej, kedy sa pozemok stal opätovne spôsobilým predmetom vydržania, súd žalobe vyhovel. Rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie žalobe, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú žalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovanej žiadne práva. Rozsudkom nie je deklarované, že by žalobkyne ako právne nástupkyne poručiteľov boli vlastníkmi veci a ani to, že by žalovaná vlastníkom veci nebola (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.01.2012).

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko žiadna zo strán si právo na ich náhradu neuplatnila. Právna zástupkyňa žalobkýň výslovne uviedla, že si proti žalovanej náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.