Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Csp-43-2020.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Subarea
19Csp/43/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, O., právne zastúpeného: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Masterwork Corp s.r.o., mzdové oddelenie, Rybárska 2165/3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014.
II. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že žalobca: BENCONT COLLECTION, a.s. má právo uplatňovať zrážky zo mzdy žalovaného: N. U. na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto uznesenia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 06.11.2020, domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014 voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Masterwork Corp s. r.o., mzdové oddelenie, Rybárska 2165/3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne navrhol poučiť žalovaného o možnosti podať proti nemu žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.01.2014 došlo medzi ním a právnym predchodcom žalovaného k uzavretiu Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 108 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 102,- eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola dňa 21.01.2014 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická
osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Uviedol, že Zmluva o úvere lepšia splátka zo dňa 21.01.2014 je bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 10.440,83 eur. Keďže nesprávna výška celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru bola použitá pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 102 x 108 = 11.016,- eur, zmluva obsahuje údaj vo výške 10.440,83 eur. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/245/2017 zo dňa 08.11.2017 a sp. zn. 4Co/122/2018 zo dňa 28.06.2018, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/42/2018 zo dňa 21.08.2018. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka považoval žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatný právny úkon. Žalobca dodal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú, hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; č1.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri MS SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a vyslovil názor, že keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s uvedeným ustanovením, je neplatným právnym úkonom. Žalobca ďalej poznamenal, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 13.03.2019, ktorým ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. oznámil zamestnávateľovi žalobcu nové číslo bankového účtu a požiadal ho o vykonávanie zrážok zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobcu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Preto súd nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil aj Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.09.2017.
2.1 Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014, Oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018, Oznámenie zmeny čísla účtu zo dňa 13.03.2019 a Oznámenie o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020.
2.2 Zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom dňa 21.01.2014 vyplýva, že na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi (žalobcovi) úver vo výške 5.000,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 18,90% ročne. Žalobca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 108 mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala sumu 102,- eur. Dátum prvej splátky bol dojednaný na deň 25.02.2015 a dátum konečnej splatnosti úveru na deň 25.01.2024. RPMN banky bola určená vo výške 20,63%, priemerná RPMN na trhu vo výške 17,33% a celková čiastka úveru bola určená sumou 10.440,83 eur. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že v predmetnom právnom vzťahu vystupoval veriteľ ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, fyzická osoba - nepodnikateľ, označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
2.3 Z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014 vyplýva, že za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX si žalobca s veriteľom dojednali právo veriteľa na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 102,- eur. V zmysle uvedenej dohody veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu predložením dohody platiteľovi mzdy, pričom platiteľ mzdy je v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa.
2.4 Z Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018 vyplýva, že Poštová banka, a.s. oznámila žalobcovi, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 25.10.2018 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom bola pohľadávka banky voči žalobcovi, vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014, postúpená s účinnosťou 20.12.2018 so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na žalovaného, ktorý sa stal novým veriteľom žalobcu.
2.5 Z Oznámenia zmeny čísla účtu zo dňa 13.03.2019 vyplýva, že žalovaný ako súčasný veriteľ žalobcu požiadal zamestnávateľa žalobcu, spoločnosť Masterwork Corp, s.r.o., o pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu v prospech veriteľa, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, vedenej pod číslom zmluvnej dokumentácie XXXXXXXXXX.
2.6 Z Oznámenia o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020 vyplýva, že vo veci vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľ žalobcu oznámil žalobcovi, že dňa 21.01.2014 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného Dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej súhlasil so zrážkami zo mzdy v prípade nesplácania úveru. Zamestnávateľ žalobcu v oznámení ďalej uviedol, že nesúhlas zamestnanca s vykonávaním zrážok nie je v tomto prípade smerodajný, pričom nejde o zrážky zo mzdy podľa ust. § 131 Zákonníka práce.
3.1 Podľa § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
3.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
3.4 Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3.5 Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.6 Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
3.7 Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
3.8 Podľa § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
3.9 Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
4. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
4.1 Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
4.2 Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
5. Neodkladným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. Použitie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania ako aj počas konania, prípadne aj po je skončení, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, vo výroku uznesenia môže uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží, ale poučí účastníka konania, ktorému sa ukladá určitá povinnosť, že môže podať návrh na začatie konania vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
6. V danej veci mal súd za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu spotrebiteľského charakteru medzi stranami konania a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalovaného (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a
žalobca ako dlžník uzavreli dňa 21.01.2014 Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX a v ten istý deň aj Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcu. Pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere postúpil právny predchodca žalovaného (Poštová banka, a.s.) na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018. Žalobca taktiež osvedčil existenciu žiadosti žalovaného, adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, o pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd mal ďalej za to, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014, slúžiacej na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, ktorej zmluvné podmienky považuje žalobca za neprijateľné a namieta tiež výšku celej pohľadávky. Za neprijateľnú a neplatnú považuje žalobca aj predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, len vopred naformulovaná a predložená žalobcovi v deň podpisu zmluvy o úvere, bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Za daného skutkového stavu dospel súd k záveru, že pokračovaním vo vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu by mohlo vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje veriteľovi vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez možnosti akejkoľvek súdnej kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky a kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Týmto spôsobom teda môžu byť vymáhané čiastky, ktorých oprávnenosť nebola riadne preukázaná v súdnom konaní, pričom nie je možné vylúčiť, že uplatnené sú aj sumy, na ktoré žalovaný nemusí mať nárok. Vzhľadom k tomu, že ide o mimosúdne zrážky zo mzdy a výkon týchto zrážok je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, môže byť spotrebiteľ vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu a za situácie, kedy žalobca a ani jeho zamestnávateľ nemôžu zastaviť zásah do majetku žalobcu mal súd za to, že je potrebný okamžitý zásah súdu a preto žalovanému neodkladným opatrením vo výroku I. tohto uznesenia uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.01.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
7. Súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným opatrením možno vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už žalovaný nemôže požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy a svoje právo na zaplatenie dlžných súm bude môcť žiadať iba cestou súdneho konania, kde jeho nároky budú podrobené súdnemu prieskumu, teda Dohoda o zrážkach zo mzdy je pozbavená právnych účinkov. Nakoľko súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi, pričom vecný súvis medzi týmto neodkladným opatrením a možnou žalobou, má žaloba uvedená vo výroku II. tohto uznesenia. Z uvedeného dôvodu súd nepoučil stranu o možnosti podať žalobu, ktorú navrhol žalobca (žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014).
8. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže ide o samostatné konanie, ktoré bude končiť právoplatnosťou uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, rozhodol súd vo výroku III. tohto uznesenia tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanému jasné, v akej konkrétnej výške má žalobcovi trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.