Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_7P-78-2015.pdf
PDF · 320.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/78/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXXX/XX v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, IČO: 51 721 554 a F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-J., O. XXXXX/XXA, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, za účasti Okresnej prokuratúry Nové Zámky a za účasti Úradu komisára pre deti, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom a o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.08.2020 na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností a nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2017 a o návrhu Okresnej prokuratúry Nové Zámky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.
II. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.08.2020 na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.
III. Súd návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností ohľadne zverenia dieťaťa a určenia výživného z a m i e t a.
IV. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2017 z a m i e t a.
V. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom: I. J., nar. XX.XX.XXXX tak , že:
- otec má p r á v o sa s maloletým dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky mimo bytu matky po dobu dvoch mesiacov,
- po uplynutí doby dvoch mesiacov v rovnakom čase bez prítomnosti matky po dobu dvoch mesiacov,
- po uplynutí doby dvoch mesiacov každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky tak, že si otec dieťa prevezme od matky pred bydliskom matky a po skončení styku odovzdá matke pred bydliskom matky,
- otec je o p r á v n e n ý s maloletým dieťaťom uskutočňovať videohovory prostredníctvom elektronickej aplikácie na prenos zvuku a obrazu každý párny týždeň utorok a štvrtok od 18:00 hod. do 18:15 hod., čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/248/2013-210 zo dňa 17.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2014 v časti úpravy styku.
Matka je p o v i n n á na styk dieťa riadne pripraviť, zabezpečiť realizáciu videohovorov zo strany dieťaťa a dieťa na styk riadne odovzdať.
VI. Súd z a k a z u j e otcovi vyhotovovať audiovizuálne záznamy s podobizňou, hlasom a prejavmi osobnej povahy matky a maloletého dieťaťa počas styku.
VII. Súd z a k a z u j e otcovi maloletého dieťaťa vodiť na styk cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov zo strany otca.
VIII. Matka je p o v i n n á pravidelne každý piatok v nepárny kalendárny týždeň písomne na emailovú adresu otca a@b.c informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa: I. J., nar. XX. XX. XXXX a o tom, či sa maloleté dieťa môže nasledujúci deň styku s otcom zúčastniť.
Otec je p o v i n n ý každý piatok v nepárny kalendárny týždeň písomne na emailovú adresu matky a@b.c informovať matku o tom, či sa styku s maloletým dieťaťom nasledujúci deň zúčastní.
IX. Súd návrh Okresnej prokuratúry Nové Zámky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.01.2020 z a m i e t a.
X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2015 domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v čase od soboty 09.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku počas Veľkonočnej nedele v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý kalendárny rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 09.00 do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Zároveň sa domáhala vydania v tom čase predbežného opatrenia. Návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. pod sp. zn. 20P 248/2013 bolo rozhodnuté, o výkone úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu a zároveň bol upravený styk otca s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka 16.00 do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Od posledného rozhodnutia sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti v správaní otca k mal. dieťaťu, ako aj k matke. Záujem o dieťa zo strany otca je len dobre hraným divadlom, s manipulatívnym cieľom aj vo vzťahu ku mne vytvoriť si na ňom závislosť. Kontakt otca s dieťaťom zabezpečovala matka tak, že pokiaľ mal otec záujem telefonicky ju kontaktoval, aby prišli do Bratislavy, kde strávili dva tri dni v byte matky alebo v byte otca. Stalo sa, že otec nevidel dieťa aj viac týždňov, postačovalo mu, že spolu telefonovali, nakoľko svoj voľný čas neprispôsoboval dieťaťu, ale svojím osobným záujmom. Garsónku, ktorá tvorila jej výlučné vlastníctvo sa rozhodla odpredať a riešiť bytovú otázku spolu s dieťaťom za účelom zlepšenia. O tejto situácii bol otec informovaný a poprosený, či by bola možnosť u neho uložiť si veci v 4-izbovom byte s tým, že otec by mal vytvorený i väčší kontakt s dieťaťom. Od septembra 2014 mala matka uložené veci u otca a počas tohto obdobia zorganizovala stretnutie otca s dieťaťom 2 krát, pretože otec sa o dieťa nezaujímal. Po nedorozumeniach koncom novembra 2014 vyzval matku, aby vypratala všetky veci z jeho bytu a jeho záujem o mal. dieťa zvýraznil s tým, že naliehala, aby mu dieťa dávala na celý víkend bez jej prítomnosti. Dieťa nebolo zvyknuté na otca, pretože s ním bývalo len určitý malý časový úsek za prítomnosti matky a to tak , že sa s ním hral. Otec sa matke vyhrážal, že aj tak jej dieťa raz zoberie. Na základe toho podal návrh na zmenu zverenia mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia. Od septembra 2014 matka nastúpila do zamestnania a nebolo možné realizovať styk otca s dieťaťom tak ako predtým na základe telefonátov. Otec dieťaťa žiadal inú dohodu ohľadne styku s dieťaťom ako bola uvedená v rozsudku OS Bratislava V., a preto matka súhlasila s tým, aby ÚPSVaR Nové Zámky im poskytol poradenstvo. Po vzájomných prednesoch rodičia dňa 11.03.2015 na ÚPSVaR Nové Zámky podpísali dohodu v zmysle ktorej sa mal otec stýkať s dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele toho istého týždňa do 18.00 hod. tak, že si otec prevezme dieťa v Štúrove a po ukončení styku ho odovzdá matke na tom istom mieste. V zmysle dohody k odovzdaniu dieťaťa došlo dňa 14.03.2015 za veľmi dramatických okolností a otec neumožnil matke počas doby, kedy bolo dieťa u neho, kontakt s matkou. Za rovnako negatívnych okolností došlo k odovzdaniu dieťaťa matke po skončení styku. Dieťa sa negatívne správalo po návšteve otca k matke, bolo zmanipulované, otec dieťaťa mu rozprával skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Otec nedbá na nerušený psychický a fyzický vývoj dieťaťa.
1.1 Po poslednom vykonanom znaleckom dokazovaní nariadeným súdom matka mal. dieťaťa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu styku otca (č. l. 3206) s mal. dieťaťom, pretože jej boli doručené odpovede ustanovenej znalkyne Mgr. Lipanovej, z ktorých vyplýva, že je daný priestor k úvahám, či otec skutočne stojí o konštruktívne riešenie alebo ho zaujíma samotný spor s matkou, ktorý aktívne svojím správaním udržiava. Otec deklaruje eminentný záujem o dieťa, na jednej strane sa domáha urýchleného vyriešenia sporu a vyjadruje sa, že čas hrá proti nemu a ich vzťahu s dieťaťom. Na druhej strane rôznymi sťažnosťami práve on vytvára prekážky k ukončeniu sporu a ak má priestor na stretnutie s dcérou, nevyužije ho a nepríde pre iné dôvody. Návštevy otca za posledných 24 mesiacov sú v celkovom počte 5, z možného počtu 50. Otec dieťaťa za ním pravidelne nechodí, ak tak len sporadicky. S poukazom na diagnostický záver otca zmiešaná porucha osobnosti, z čoho vyplýva prinajmenšom „problémová“ povaha otca je však fakt, že otec má na zreteli svoje potreby a nie potreby dieťaťa. Podľa matky záujmom otca nie je blaho dcéry, ale jeho vlastné záujmy. Posledné stretnutie otca s dieťaťom dňa 18.07.2020 sa uskutočnilo na základe emailovej komunikácie otca zo dňa 16.07.2020,v zmysle ktorej otec navrhol ako by si styk predstavoval a zároveň uviedol ako sa má správať matka, aby sa dieťa mohlo uvoľniť, pretože má strach z matky a jej reakcií. Ak vyskúšajú takéto stretnutie, o dva týždne si dieťa vezme v sobotu a privezie ho v nedeľu. Zároveň vyzval matku, aby o tomto emaily nehovorila s dieťaťom a nedala mu ho čítať. Matka mala za to, že uvedené požiadavky nijako nezohľadňujú psychický stav dieťaťa. Z odpovede znaleckého posudku vyplýva, že dieťa si vie premyslieť, kde by chcelo ísť, čo by chcelo robiť a bolo by vhodné dať dieťaťu zažiť rešpekt a vyhovieť mu v jeho očakávaní. Zo znaleckého posudku vyplýva, že stretnutie bez prítomnosti matky by s najväčšou pravdepodobnosťou malo negatívny dopad na dieťa. Bolo doporučené realizovať stretnutia v prítomnosti matky, ako bezpečnej známej vzťahovej osoby. Ak by došlo ku kolízii medzi otcom a dieťaťom, ktoré by tam nemalo oporu, mohlo by to dieťa závažnejším spôsobom emočne zdekompenzovať. Otec vo svojich požiadavkách nijako nereflektuje vyslovene označený a priamo hroziaci negatívny následok, ak by sa mal styk realizovať bez prítomnosti matky. Otec sa naopak snaží navodiť takúto (rizikovú) situáciu. Otec sa nezaujíma o svoje dieťa a jeho pocity, jediné čo ho zaujíma je, aby sa s ním mohol stretnúť tak, aby to zodpovedalo jeho požiadavkám. Odmietavý postoj dieťaťa k styku s otcom je jeho prejavom a vyjadruje jeho vlastnú vôľu. Matka pripravuje dieťa na styk aj po psychickej stránke. U matky v čase vyšetrenia neboli zistené snahy manipulovať s postojom dieťaťa. Na stretnutie dňa 18.07.2020 otec neprišiel sám, ale v sprievode s neznámym pánom, ktorý hneď od počiatku stretnutia stál 2-3 metre od nich, držiac kameru pred sebou a vyhotovoval si audiovizuálnu nahrávku dieťaťa a matky. Matka ho vyzvala, aby sa predstavil a aby uviedol účel vyhotovovania nahrávky, na čo pán nereagoval a pokračoval v nahrávaní. Dieťa iba stálo za celý čas nepovedalo ani slovo, nevyjadrilo žiadnu emóciu. Keďže otec ignoroval prosby matky o ukončenie nahrávania, ako aj prosby o to, aby odišiel zo styku pán, ktorý nahrával styk, že bude možné v styku pokračovať, jej požiadavkám vyhovené nebolo. Preto matka zobrala dieťa domov a otec začal veľmi agresívnym spôsobom neustále vyzváňať na vchodový zvonček, ako aj ostatných susedov. Na základe toho poprosila svojho otca, aby išiel na políciu, pretože začala mať vážne obavy a strach. Keď otec dieťaťa aj s pánom, ktorý vyhotovoval záznam, videli, že otec sadol do auta, išli za ním. Otec jej zavolal, aby prišla na políciu aj ona a na polícii bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Dieťa bolo utiahnuté, vystrašené, odmietlo sa o tejto situácii rozprávať. Nikdy predtým sa nestalo, že by dieťa nerozprávalo o prežitom zážitku alebo čo cíti, aspoň čiastočne. Dieťa neprejavilo žiadnu emóciu a odmietalo sa o tom rozprávať. Na základe toho vyhľadala MUDr. Ivetu Süttőovú, ktorá v správe uviedla po vyšetrení dieťaťa, že nejedná sa o žiadnu odchýlku od normy, ale o prejav sekundárnej neurotizácie, a preto je potrebné zabezpečiť, aby sa dieťa nevystavovalo takýmto situáciám. Otec v emailovom podaní po uvedenom styku mal za to, že stretnutie prebehlo ideálne a následne uviedol, že by sa rád s dieťaťom stretol v sobotu. Vytýkal matke správanie počas styku 18.07.2020. Z reakcií dieťaťa vyplýva, že správanie otca ho metie a zneisťuje. Obvykle veselé dieťa plné nápadov sa stáva nápadne stuhnuté, mĺkve a bez pohybu. Na základe týchto skutočností sa matka domáhala zákazu styku otca s dieťaťom a nariadeniu otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšenia rodičovských schopností a zručností v trvaní 6 mesiacov vo frekvencii 2-krát týždenne. Zároveň, aby súd vyhodnocoval správy vydané príslušným inštitútom. Z týchto dôvodov matka trvala i ma rozhodnutí vo veci samej v zmysle rovnakého znenia.
2. Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V. dňa 28.01.2015 domáhal zmeny rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. dieťa bude zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka je povinná prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne. Otec je oprávnený zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok. Styk s dieťaťom sa bude realizovať na základe dohody rodičov vždy za prítomnosti otca. Návrh odôvodňoval tým, že matka dieťaťa nemá
ustálené bydlisko. Z dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia musí cestovať z Bratislavy do Štúrova a styk s dieťaťom sa realizuje v rodinnom prostredí matky za jej účasti a jej rodičov. Matka bola poučená, že má postupne dieťa navykať aj na otca a nechať dieťa s otcom osamote, čomu však umožňované nebolo a dieťa nemohlo presunúť svoju pozornosť na otca tak, aby sa mohol reálne formovať vzťah dieťaťa a otca. Takýto styk nebol priaznivý pre dieťa, ani pre otca. Matka dieťaťa sa formálne snaží v otázke styku otca s dieťaťom stavať pozitívne, ale skutočná realizácia styku je značne sťažená. Matka povolí styk, ale následne ho zruší najčastejšie s odôvodnením, že dieťa je choré a nemôže sa s otcom stretnúť. Praktický problém styku spočíva v tom, že otec chce byť s dieťaťom v Bratislave. Matka takýto styk považuje za narušenie režimu dieťaťa. Dieťa dovŕšilo tretí rok života v decembri 2014. Dieťa potrebuje mať pocit, že má oboch rodičov, ktorí ho majú radi. Dieťa by malo byť s otcom pravidelne, a to už aj bez prítomnosti matky. Matka pracuje v Bratislave a dieťa je počas týždňa v starostlivosti starých rodičov. Ak má otec cestovať 200 km, tak sa chce dieťaťu venovať. Trval na tom, že chce byť s dieťaťom sám, bez prítomnosti matky, a preto trval i na širšom styku. Matka mal. dieťaťa má psychické problémy a potrebuje odbornú pomoc lekára. Otec mal za to, že matka výchovne nezvláda dieťa a potrebuje odbornú lekársku pomoc. Pokiaľ sa stav matky nestabilizuje, malo by byť dieťa v jeho starostlivosti. Otec si všimol, že matka často fajčí v prítomnosti dieťaťa, negatívne sa vyjadruje pred dieťaťom na otca a vyvoláva hádky za prítomnosti dieťaťa. Vec bola postúpená príslušnému Okresnému súdu Nové Zámky v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava V. č. k. 20P 15/2015-38 zo dňa 06.03.2015, ktorý preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Nové Zámky. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 11P 82/2015. Uvedená vec bola v zmysle Rozvrhu práce na rok 2015 s poukazom na ustanovenia ohľadne spojenia vecí spojená s vecou pod sp. zn. 7P 78/2015.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1 Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V. pod sp. zn. 20P 248/2013 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 01.08.2013 sa matka mal. dieťaťa domáhala určenia výživného pre mal. dieťa. Uviedla, že spolužitie ukončili pre vzájomné nezhody a odcudzenie ku dňu 07.12.2012. Po rozchode rodičov matka žila u svojich rodičov v Štúrove, kde otec dieťa navštevoval sporadicky kvôli pracovnej zaneprázdnenosti. Od marca 2013 matka s dieťaťom žije v garsónke v B. na V. ul. H. dieťaťa žil so svojou matkou v B. - V.. Otec vedie život na vyššej úrovni, okrem samotnej obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným konateľom, je zároveň aj vlastníkom troch osobných motorových vozidiel, ktoré sú majetkom obchodnej spoločnosti. Disponuje neobývaným 4-izbovým bytom v novostavbe. Otec o dieťa prejavuje iba povrchný záujem. Od marca 2013 je záujem otca o dieťa intenzívnejší a prebieha výlučne za osobnej prítomnosti matky. Otec mal. dieťaťa je konateľom spoločnosti F. J. - M.R. Q., so sídlom B., A. F. XX, D. XX XXX XXX. Na pojednávaní dňa 20.02.2014 matka uviedla, že keď nastúpi do zamestnania, v čase jej neprítomnosti so starostlivosťou o dieťa jej bude pomáhať jej matka - dôchodkyňa, ktorá by čiastočne bývala u nej a čiastočne by boli v Štúrove. Matka si uvedomovala, že dochádzanie do zamestnania vo vzťahu k otcovi je náročné. Na pojednávaní dňa 17.04.2014 matka uviedla, že otec bol s dieťaťom každý týždeň. Otec trval na úprave styku každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že prítomnosť matky ponechal na úvahe súdu s tým, že matka môže u otca aj prespávať. Zároveň žiadal upraviť styk od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Otec trval na úprave styku, pretože od posledného pojednávania bol s dieťaťom v priemere 2-krát mesačne, raz na 3 dni a raz jeden deň. Otec uviedol, že sa vie o dieťa postarať, vie uvariť párky, praženicu, ryžu, zemiaky, cestoviny, grilované kura, rybu. Pozná, ktoré jedlá má najradšej. Večer jedáva kašu a ráno chlieb alebo pečivo. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č. k. 20P 248/2013 - 210 zo dňa 17.04.2014 súd rozhodol tak, že mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že mal. dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otca zaviazal na platenie výživného v sume 130 eur mesačne od 08.12.2012 a zročné výživné od 08.12.2012 do 30.04.2014 v celkovej sume 503,23 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom máj 2014 pod stratou výhody splátok. Styk otca s mal. dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku matke odovzdá na rovnakom mieste. S odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd upravil styk otca s dieťaťom tak, ako sa na tom rodičia na pojednávaní dohodli, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že otec si dieťa bude
preberať v mieste svojho bydliska a po ukončení ho aj odovzdá na rovnakom mieste matke, nakoľko styk sa doteraz vždy realizoval v mieste bydliska otca a za prítomnosti matky, kde matka aj prespávala, všetkým varila a prakticky celý pobyt dieťaťa u otca trávili rodičia spoločne s dieťaťom. Súd zohľadnil i to, že matka sa trvale v mieste svojho bydliska nezdržiava, do Bratislavy dochádza a vždy, ak bola v mieste svojho bydliska, túto skutočnosť oznámila otcovi. Otec trval na úprave styku s dieťaťom, aby sa styk realizoval pravidelne, aby postupne došlo k osamostatňovaniu dieťaťa od matky a aby si vopred mohol svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol styk riadne a bez problémov realizovať.
3.2 Materská škola - S., V., L. rad XX v správe zo dňa 11.05.2015 doručenej súdu dňa 13.05.2015 (č. l. 89) Riaditeľstvo MŠ uviedlo, že otec dieťaťa sa približne jedenkrát týždenne telefonicky informuje o zdravotnom stave a dochádzke dieťaťa, zariadenie navštívil trikrát v mesiaci apríl, počas pobytu detí vonku na dvore a osobne konzultoval s riaditeľkou a triednou učiteľkou. Správanie otca bolo v rámci slušnosti, zaujímal sa o dieťa, dožadoval sa stretávania s dieťaťom. Po obdržaní kópie rozsudku o stretávaní sa otca s dieťaťom, riaditeľka žiadala otca, aby nenavštevoval dieťa počas pobytu v MŠ, nakoľko to nie je v rozsudku.
3.2.1 Materská škola v správe zo dňa 02.05.2018 oznámila ÚPSVaR Nové Zámky, že komunikácia a spolupráca MŠ s matkou a starými rodičmi je na dobrej úrovni. Dieťa vynechalo dochádzku iba z dôvodu choroby, je čisté, upravené, v sebaobsluhe samostatné, pozornosť počas aktivít trvá, osvojuje si nové poznatky rýchle. Dieťa je zrelé do 1. ročníka ZŠ. Slovnú zásobu má bohatú, najviac sa zaujíma o hry tvorivé, pohybové a rado kreslí. Dňa 18.04.2018 počas akcie „Deň Zeme“, ktoré sa konajú v dopoludňajších hodinách, sú súčasťou denného režimu a je možné sa o nich dozvedieť zo štúrovskej mestskej stránky. Po príchode otca na verejné priestranstvo na pešej zóne na akciu sa otec dieťaťu prihovoril a dieťa začalo plakať. Dieťa utíšila učiteľka a ukľudnila ho, že je s ňou v bezpečí. Otec sa stiahol do úzadia a odtiaľ sledoval dieťa. Pred odchodom z akcie otec ponúkol celú skupinu cukríkmi a rozlúčil sa s dieťaťom. Dieťa počas poobedňajšieho odpočinku vzlykalo, na čo bolo rovnako ukľudnené učiteľkou a zaspalo.
3.3 Centrum Rafael, Bratislava - Ružinov, Narcisová 5 zastúpené Ingrid Hrvoľovou - organizátorkou detských osláv sa vyjadrilo, že otec dieťaťa sa podieľa na organizovaní detských narodeninových osláv v centre. Jeho vzťah k deťom je pozitívny, komunikatívny a deti ho majú veľmi radi.
3.4 Materská škola F. F. XX, B. sa vyjadrila, že s otcom dieťaťa majú dlhoročnú spoluprácu, jeho vzťah k deťom je pozitívny, ústretový, empatický a nemá žiadny problém s deťmi.
3.5 J. I. vo vyjadrení zo dňa 05.08.2015 na žiadosť otca uviedol, že je spoluorganizátorom spolu ŠPORTOVOU ŠKOLOU KARATE, detských táborov a sústredení pre deti a mládež. Otec dieťaťa je účastníkom KARATE TÁBORA od roku 2011 a spolupodieľa sa na príprave programu, aj na jeho realizácii. Vie sa bez akýchkoľvek problémov postarať počas celého pobytu (cca 8 dní) o skupinu detí (cirka 12) vo veku 6 - 15 rokov. Počas pobytu dohliada na stravovanie detí, pitný režim, dodržiavanie hygienických návykov, vhodného oblečenia. Deti ho zbožňujú a on ich má takisto rád. Nie jedno dieťa naučil aj umeniu disdžokejovania. Patrí k ľuďom, ktorých majú deti radi, každoročne sa na neho tešia a vyžadujú jeho účasť na tomto pobyte.
3.6 Lustráciou v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že otec dieťaťa je prihlásený na adresu trvalého pobytu B. - J., O. XXXXX/XXA od 29.04.2013.
3.7 Lustráciou v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že matka dieťaťa je prihlásená na adresu trvalého pobytu V., V. XXXX/XX od 10.01.2017.
3.8 Súd so súhlasom účastníkov nariadil znalecké dokazovanie a ustanovený znalec PhDr. Peter Molnár vypracoval znalecký posudok č. 24/16 zo dňa 26.07.2016. Zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že mal. dieťa pochádza z neúplnej rodiny, navštevuje MŠ a žije v spoločnej domácnosti matky a jej rodičov. V prípade matky ide o vysokoškolsky vzdelanú slobodnú matku jedného mal. dieťaťa žijúcu v spoločnej domácnosti s rodičmi, zamestnanú ako úradníčka. V prípade otca ide o stredoškolsky vzdelaného rozvedeného otca 2 detí, zamestnaného ako živnostník. Citový vzťah dieťaťa k otcovi je málo rozvinutý, málo spontánny, pri stretnutí s otcom sa dieťa správa zdržanlivo, no teší sa z jeho prítomnosti, je vidieť, že z otca nemá strach. V prítomnosti matky sa dieťa nechce, resp. bojí citovo prejaviť. Citový
vzťah dieťaťa k matke je prirodzeným vzťahom dcéry k matke, je však neprimerane závislý, čo matka toleruje a podporuje. Dieťa má bližší citový vzťah k matke, čo je v tomto veku prirodzené. Väzba k otcovi je sekundárna, avšak nezanedbateľná pri formovaní osobnosti dieťaťa. Matka je pudová so sklonom k výbušnosti, horšie prispôsobivá, skôr praktický ako teoretický typ s prevahou konkrétneho a názorového myslenia. Je nerozhodná, prítomné sú ťažkosti pri sebapresadzovaní. Jej mravná psychická a hodnotová zrelosť je na požadovanej úrovni, je vhodná pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal. dieťa pri rešpektovaní aj práv a povinností otca. Osobnosť otca je extrovertovaná, málo sebavedomá, s prejavmi impulzivity, neobratnosti, nadmerne sa zaoberajúca so svojím telom, prítomná je zvýšená závislosť na matke. Znížená je objektivita, ako aj sebavedomie. Je ctižiadostivý, povrchný, pohodlný, nedôsledný. Jeho mravná, psychická a hodnotová zrelosť je na požadovanej úrovni, je vhodná pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal. dieťa pri vzájomnej súčinnosti. Dieťa nemá vytvorený prirodzený spontánny vzťah k svojmu otcovi, čo súvisí aj s doterajšou formou styku otca s dieťaťom. Ukazuje sa, že dieťa je vychovávané predovšetkým starými rodičmi. Súčasné formy styku sa ukazujú ako nevhodné, čo sa prejavuje na psychike a správaní dieťaťa. Obaja rodičia sú schopní podieľať sa na výchove a osobnej starostlivosti o dieťa za predpokladu vzájomného rešpektu a jednotnej výchovy. Styk dieťaťa s otcom znalec navrhol upraviť každý druhý týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky a počas týždňa, v ktorom otec nebude mať dieťa, stanoviť jeden deň, kedy si otec dieťa vyzdvihne v MŠ a vráti ho o 18.00 hod. matke. Prítomnosť matky alebo starých rodičov vzhľadom ich narušenej komunikácii pri styku považoval za nevhodnú. Otec so závermi znaleckého posudku súhlasil, matka mala výhrady voči znaleckému posudku a obrátila sa na Výskumný ústav detskej psychológie a patológie v Bratislave a predložila závery psychológa PhDr. Štefana Matulu, PhD.
3.9 PhDr. Štefan Matula, PhD., psychológ oznámil Úradu komisára pre deti v zmysle jeho dožiadania zo dňa 03.11.2016, že vo veci mal. dieťaťa sa na nich obrátila matka so žiadosťou o poradensko- psychologickú starostlivosť pre ňu a mal. dieťa. Prvé stretnutie s matkou sa uskutočnilo 26.10.2016 po telefonickej dohode. Matka uviedla, že v danom období fungujú s otcom ohľadne úpravy styku v zmysle uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 05.06.2015. V rámci pojednávania bolo nariadené znalecké dokazovanie a matka mala obavy, že ak súd bude prihliadať na závery znaleckého dokazovania PhDr. Petra Molnára, dieťa utrpí po všetkých stránkach a bude porušené jeho základné právo na ochranu prostredníctvom matky. Dieťa nie je zvyknuté na otca, žilo s ním v spoločnej domácnosti iba do svojich 11 mesiacov. Dieťa netrávilo čas s otcom osamote, otec oň nejavil záujem, nezabezpečoval celodennú starostlivosť, nepozná jeho režim. Dieťa s otcom nie je v bezpečí, otec je chaotický a nepozorný typ človeka. Stále pri styku s dieťaťom telefonuje, pracuje na počítači a viackrát ho matka upozornila, aby dieťa nevystavoval nebezpečenstvu pri šoférovaní, na kúpalisku a vykladaní zo sedačky. Otec kladie dôraz v každom ohľade na svoj záujem, nie na záujem dieťaťa. Celý rok 2013 až do septembra 2014 kedy matka bola ešte na materskej dovolenke, styk otca s dieťaťom fungoval tak, že keď si otec dieťaťa zmyslel, tak jedenkrát do mesiaca mu matka dieťa priniesla a strávili v Bratislave dva tri dni. Styk sa nerealizoval v zmysle Rozsudku Okresného súd Bratislava V. z dôvodu neustálej zaneprázdnenosti otca. Počas zrealizovaného styku nikdy si otec nespravil špeciálne čas pre dieťa, nepripravil program, nikdy nenavaril, nikdy dieťa neokúpal, nezaspával pri ňom, fungoval vo svojom zabehnutom režime bez dieťaťa. Záujem otca o dieťa bol a naďalej je viac než formálny. Otec klamlivo argumentuje, že matka zasahuje do ich vzájomnej interakcie, že mu bráni v kontakte s dieťaťom, že mu nadáva a dieťa je naň zlé. Otec počas stretnutí pristupuj k dieťaťu s pozície sily a svojich práv. Dieťa by so svojím otcom nebolo osamote v bezpečí. Matka pravidelne informuje ÚPSVaR, ako sa otec správa a pristupuje k dieťaťu počas styku. Otec atakuje neustále riaditeľku MŠ a vyvolal konflikt za prítomnosti dieťaťa a iných detí. Súdny znalec vypracoval absolútne tendenčný posudok. Mala za to, že by bolo čiastočným riešením, keby sa objektívne spracoval nový znalecký posudok vystihujúci skutočné charakteristiky a vzťahy dieťaťa k obom rodičom. Úvodné psychologické vyšetrenie dieťaťa bolo dňa 09.11.2016. Kontakt s dieťaťom bol nadviazaný až po prekonaní jeho počiatočnej nedôvery, pritom v prvej - adaptačnej - fáze bola v miestnosti (zariadenej ako detská herňa) prítomná aj matka. V priebehu kreslenia, resp. v jeho finálnej fáze dieťa uviedlo, že má najradšej mamu, potom starého otca a babku. Otca nemá rada, ani sa s ním nechce stretávať. Žeby sa niekedy mohlo stretnúť s otcom samo, bez mamy sa pustilo do plaču a odmietlo akúkoľvek komunikáciu. Na základe analýzy a vyhodnotenia priebehu ich kontaktu s dieťaťom možno konštatovať, že vzťah dieťaťa k otcovi je jednoznačne odmietavý a akýkoľvek kontakt s otcom si bude vyžadovať cielenú poradensko-psychoterapeutickú intervenciu s dieťaťom. S otcom nehovorili a za účelom objektivizácie údajov bol otec pozvaný na konzultáciu telefonicky.
3.10 ÚPSVaR Nové Zámky v správe zo dňa 19.01.2017 (č. l. 717) oznámil súdu, že rodičia mal. dieťaťa sa zúčastnili v rámci súdom nariadenej povinnosti odbornému poradenstvu jednej úvodnej psychologickej konzultácie na RPPS s mal. dieťaťom zameranej na cieľ spolupráce, jej rozsah, obsah a podmienky. Rodičia dieťaťa absolvovali spolu 4 párové konzultácie s krátkodobým cieľovým zameraním na priebeh stretnutí dieťaťa s otcom v rámci prebiehajúcej úpravy styku. Matka a otec absolvovali po jednej individuálnej konzultácii so zameraním na potreby dieťaťa a jeho vývinové špecifiká, rolové výchovné kompetencie a vzťahové väzby rodič - dieťa. Otec absolvoval dve individuálne konzultácie z vlastnej iniciatívy so zameraním na aktuálnu problematiku. Posledná konzultácia s rodičmi a mal. dieťaťom musela byť psychológom predčasne ukončená z dôvodu úrovne konfliktu medzi rodičmi, ktorý nepriaznivo pôsobí na mal. dieťa. Rodičom bola s ohľadom na tieto skutočnosti odporučená psychologická intervencia individuálnou formou a v tomto smere bola dohodnutá ďalšia spolupráca.
3.10.1 V správe zo dňa 27.02.2017 (č. l. 798) bolo oznámené súdu, že v rámci nariadenej povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na RPPS sa rodičia zúčastnili dvoch rodinných konzultácií spolu s dieťaťom, štyroch párových konzultácií, matka štyroch individuálnych konzultácií a otec šiestich individuálnych konzultácií. V súčasnej dobe sa zvažuje ďalší postup s klientami.
3.10.2 V správe zo dňa 28.03.2017 (č. l. 841) je uvedené, že napriek spolupráci účastníkov pretrváva disfunkčná komunikácia rodičov. Je predpoklad, že pokiaľ sa neuskutočnia zmeny na úrovni vnútorných presvedčení a postojov rodičov nie je možná zmena vzájomnej komunikácie s primeraným rešpektom a úctou k druhému rodičovi. Vzhľadom na rozdielne očakávania a motiváciu klientov je možný iba minimálny efekt pozitívnej zmeny. Z týchto dôvodov bolo rodičom navrhnuté ukončenie poradensko- psychologického procesu, nakoľko v danej veci aktuálne vyčerpali možnosti pomoci zo strany RPPS. Matka túto skutočnosť akceptovala a postoj otca nebol známy. Z konzultácií s otcom vyplynulo, že jeho postoje a predstavy sú skôr o asistovanom styku s dieťaťom. Matka sa vyjadrila, že necíti potrebu zmeny, očakáva zmenu zo strany otca dieťaťa, ktorý by mal rešpektovať potreby dieťaťa. Matka verbalizovala nadviazanie spolupráce s iným odborníkom - psychológom a preferovala ďalšiu spoluprácu s ním. Obaja rodičia verbalizovali flustráciu z aktuálnej situácie týkajúcej sa kontaktov mal. dieťaťa s otcom, vnímajú potrebu zmeny, avšak očakávajú ju od toho druhého rodiča.
3.11 Psychiatrička MUDr. Alena Vavrová vypracovala lekársku správu - nález z vyšetrenia zo dňa 30.11.2016 mal. dieťaťa (č. l. 634) z ktorej mal súd preukázané, že po rozchode rodičov otec mal. dieťaťa prejavuje o dieťa len sporadicky záujem. Keď mal čas a záujem, tak matka vycestovala za ním do Bratislavy. Aktuálne po návrhu na výživné otec trvá na pravidelnom styku s dieťaťom každé dva týždne, dieťa zažíva stres z narušenia režimu, vyžaduje pravidelné stravovanie a oddych. Názor na fyziologické potreby dieťaťa sa u rodičov rozchádzajú. Stretnutia sa končievajú aj privolaním polície, otec dieťaťa sa dožaduje svojich práv a matka trvá na právach dieťaťa mať pravidelný režim a oddych. Po návštevách dieťa reaguje podráždene, plačom, nepokojom, v noci vyhľadáva prítomnosť matky. Dieťa sa skrýva za matku, na otázku ohľadne tatina sa zháči, skrýva sa, neodpovedá. Počas hry neguje otázky ohľadom návštev u tatina. Vleklé konflikty súponujú neurotický vývoj dieťaťa s afektívnou labilitou do sociálne úzkostnej poruchy. Matka bola poučená o jednotnom výchovnom vedení, režimovaní, aktuálnom stave, doporučené zotrvať na predchádzajúcom vzorci stretávaní otca s dieťaťom a to v mieste bydliska za prítomnosti matky. Doporučené pokračovať v pláne pedopsychológa v psychoterapeutickom vedení dieťaťa.
3.12 Okresný súd Bratislava II. uznesením č. k. 10C 5/2017 - 39 zo dňa 16.02.2017 zakázal žalovanému F. J. vyhotovovať audiovizuálne záznamy s podobizňou, hlasom a prejavmi osobnej povahy žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Z odôvodnenia uznesenia mal súd preukázané, že žalobkyňa v 1. rade - matka mal. dieťaťa a žalobkyňa v 2. rade zastúpené matkou sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia. Zo správy o priebehu psychologickej starostlivosti zo dňa 28.12.2016, ktorú vypracoval PhDr. Štefan Matula, PhD. mal súd za osvedčené, že žalovaný vyhotovuje video a audio záznamy žalobkýň, ktoré predkladá ako dôkazy bez ich súhlasu, aj napriek upozorneniam, aby s tým prestal. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je potrebné. Z návrhu je tiež zrejmé, že správanie žalovaného predstavuje predovšetkým pre mal. dieťa neúmerný stres, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na jeho rast a dospievanie. Je v záujme mal. dieťaťa, aby z neho vyrástol citovo stabilný človek, schopný nadviazať kontakt a plnohodnotné vzťahy. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na princíp proporcionality. Právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzujú žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Co 248/2017 - 104 zo dňa 24.08.2017 napadnuté uznesenie súdu 1. Inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia mal súd preukázané, že žalovaný nahráva výlučne z dôvodu zabezpečenia dôkazov, ktorými sa podľa neho snaží brániť proti nepravdivým obvineniam žalobkyne. V tomto konaní okrem preukázania toho, že žalobkyňa v 1. rade, ako i žalovaný nevedia spolu vychádzať a dohodnúť sa ani na bezproblémovom styku otca s mal. dieťaťom, nepredložili jediný dôkaz osvedčujúci potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v 1. rade nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci negatívny dopad na zdravotný stav žalobkyne v 2. rade vyvolávajúci práve skutočnosť, že si žalovaný stretnutia so žalobkyňou v 2. rade za prítomnosti žalobkyne v 1. rade nahráva na mobilný telefón. Takýmto dôkazom nie je ani správa PhDr. Štefana Matulu, PhD., ktorý len rovnako potvrdzuje skutočnosť o existencii narušených vzťahov medzi rodičmi. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia tak nebola osvedčená existencia negatívnych dopadov na zdravie dieťaťa, ktoré by mali byť vyvolané si nahrávanie si stretnutí žalovaným na mobilné zariadenie. Pod úradnými účelmi nepochybne patrí i súdne konanie ÚPP k mal. dieťaťu. Ak teda žalovaný vyhotovuje záznam zo stretnutí výlučne pre účely získania dôkazov na podporu svojich tvrdení pre úradné účely, pričom tým súčasne neohrozuje zdravotný stav (psychický vývoj) dieťaťa zrejme podľa názoru odvolacieho súdu nekoná protiprávne (hoci ide o neštandardné zadovažovanie si dôkazov, avšak táto neštandardnosť je zrejme vyvolaná okolnosťami danému prípadu a teda i samotným počínaním si žalobkyne v 1. rade).
3.13 ÚPSVaR Nové Zámky v správe zo dňa 13.09.2017 (č. l. 1189) z odsledovaného styku zo dňa 19.08.2017 uviedol, že styk sa začal realizovať o 09.00 hod. za bytovým domom, kde žije matka s mal. dieťaťom. Matka spolu s dieťaťom sedeli na lavičke pred domom. Kolízny opatrovník spolu s otcom dieťaťa, ako aj ďalšou osobou p. D. A., ktorá prišla s otcom dieťaťa na styk, prišiel k matke. Dieťa sa s otcom nezvítalo, nechcelo s ním nadviazať žiadny kontakt vrátane očného, otca ignorovalo. Matka s otcom vyvolala konfrontáciu z dôvodu, že otec priniesol na realizáciu styku cudziu osobu, s čím matka nesúhlasila. Otec nesúhlasil, aby táto osoba odišla. Mal. dieťa začalo plakať. Dieťa plakalo z dôvodu, že mu otec prisľúbil, že mu na stretnutie prinesie psíka, čo nedodržal. Otec ponúkal dieťaťu alternatívny program, čo dieťa ignorovalo a navrhol program i mimo mesta Štúrovo, konkrétne na ranči vzdialenom cca 40 km od Štúrova, pretože dieťa má rada zvieratká. Matka s tým nesúhlasila, pretože styk sa má realizovať v Štúrove. Otec, matka a mal. dieťa sa presunuli smerom k detskému ihrisku, cestou dieťa uvidelo v kríkoch mačku, ktorú začalo chytať. Postupne prešli na detské ihrisko, kde dieťa chvíľu sedelo na lavičke po boku matky a neskôr odišlo na preliezky a pieskovisko, avšak naďalej ignorovalo otca i napriek tomu, že vyvíjal iniciatívu k nadviazaniu osobného kontaktu. Dieťa vždy, keď sa k nemu otec priblížil, sa odťahovalo, na jeho dotyky reagovalo plačom. Otec na styk priniesol rôzne sladkosti, malinovky, hračky, pastelky a omaľovánky, ktoré si však dieťa odmietalo od otca zobrať. Starí rodičia na základe telefonátu priniesli dieťaťu bicykel a asi po hodine a pol sa rodičia presunuli na ďalšie detské ihrisko. Otec neustále oslovoval dieťa a pokúšal sa s ním nadviazať kontakt. Keď matka dieťa nabádala ku kontaktu s otcom, dieťa začalo reagovať na otca a stroho odpovedalo na jeho dotazy. Matka často dieťa oslovovala a tým zasahovala do celého priebehu styku. Počas toho, ako sa otcovi podarilo zaujať dieťa a komunikovať s ním asi hodinu, matku do komunikácie začala zasahovať, čo negatívne ovplyvnilo priebeh komunikácie medzi otcom a dieťaťom a viedlo to k opätovnému uzavretiu sa dieťaťa voči otcovi. Do priebehu celého stretnutia otca s dieťaťom nevhodne zasahovala aj ďalšia osoba, ktorá prišla s otcom na styk. Otcovi bolo odporučené, aby na styk nenosil ďalšie osoby. Otec ponúkol matke a dieťaťu spoločný obed, čo matka odmietla s tým, že sa idú najesť domov a v prípade, že popoludní príde opäť na stretnutie s dcérou otec v sprievode cudzej osoby, matka mu styk neumožní.
3.13.1 Zo správy ÚPSVaR zo dňa 19.10.2017 z odsledovania styku otca s mal. dieťaťom zo dňa 30.09.2017 mal súd preukázané, že v čase príchodu otca, matka s mal. dieťaťom nebola pred bytovým domom. Potom ako otec oznámil matke SMS správou aj zazvonením, vyšla matka s dieťaťom pred bytový dom a dieťa sa na prihovorenie zo strany otca, rozplakalo. Otec oznámil, že si pripravil program a to plavbu výletnou loďou a naplánoval obed v reštaurácii v Ostrihome. Matka opätovne upozornila otca, že styk sa má realizovať v meste Štúrovo. Dieťa povedalo, že by chcelo ísť na gaštany. Matka s dieťaťom sa vybrala na gaštany, otec a ostatné osoby prítomné na styku, ich nasledovali. Dieťa viackrát verbalizovalo matke, že chce ísť domov. Otec na gaštany išiel so psíkom vedľa dieťaťa, ktoré však o otca, ani psíka nejavilo záujem. Na otázky otca neodpovedalo, rozplakalo sa. Vzhľadom k chladnému počasiu sa styk presunul do cukrárne. Matka s dieťaťom si objednali zákusok a sadli za stôl. Keď sa
otec vrátil z toalety, chcel si sadnúť za stôl k svojej sestre a neteri, na čo bol upozornený kolíznym opatrovníkom, že prebieha jeho styk s dieťaťom. Otec sa pokúsil osloviť dieťa, avšak neúspešne. Začal verbálne napádať kolízneho opatrovníka a dotazovať sa na opatrenia, ktoré boli vykonané od r. 2015 a komunikáciu rozvíjal smerom k matke a ku kolíznemu opatrovníkovi. Obdobným spôsobom reagovala aj sestra otca, ktorá sa dožadovala stanoviska k nečinnosti úradu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že otec si priniesol na styk iné osoby, i matka verbalizovala potrebu, aby na stretnutie prišli aj blízke osoby z jej strany a telefonicky zavolala svoju matku a jej manžela. O 11.00 hod. otec navrhol, aby sa presunuli na detské ihrisko, s čím dieťa súhlasilo. Dieťa sa hralo na preliezkach, hojdačke a odbehovalo k matke a šepkalo, že by chcelo psíka. Otec podával dieťaťu psíka na vodítku, maloletá vodítko so psíkom si vziať od otca odmietla a otec podal vodítko matke s tým, že dieťa si vodítko vzalo od matky. Otec doniesol dieťaťu ovocie, ktoré si zobralo a hralo sa ďalej. Neskôr navrhol spoločný obed a dožadoval sa, aby túto požiadavku tlmočil matke kolízny opatrovník, pretože s ním nekomunikuje. Matka uviedla, že dieťa má pripravený obed doma a teší sa na žemľovku, no i napriek tomu ponuku prijala, avšak zdôraznila, že je to proti vôli dieťaťa. Počas obeda otec opakovane oslovoval dieťa, chcel sedieť vedľa neho, kŕmiť ho, čo dieťa jednoznačne odmietalo. Otec opakovane verbálne napádal kolízneho opatrovníka. Dieťa odišlo po obede na odpočinok a v popoludňajších hodinách vyšla matka s dieťaťom pred bytový dom v dohodnutom čase. Otec čakal na mieste aj s ďalšími osobami - sestrou a jej dcérou. Dieťa chcelo ísť na ihrisko, kde išli a neskôr prišli aj starí rodičia dieťaťa a matkin brat s dcérou. Dieťa sa hralo s P.. Otec sa znovu pokúšal nadviazať kontakt, ktorý však dieťa odmietalo. Kolízny opatrovník nabádal otca, aby odovzdal dieťaťu veci, ktoré doniesol, avšak otec tak neučinil. Keď otec pristúpil k dieťaťu, otočilo sa mu chrbtom alebo odišlo bokom. Matka opätovne upozorňovala otca, aby nevyhotovoval audiovizuálny záznam, pretože s tým výslovne nesúhlasí. Styk bol ukončený o 18.00 hod., kedy sa dieťa pozdravilo kolíznemu opatrovníkovi a spoločne s matkou, starou matkou a sesternicou odišli.
3.14 Správa PhDr. Kataríny Šubovej, psychologičky zo dňa 07.12.2017, v ktorej prehlásila, že poskytne asistovanie styku mal. dieťaťa s otcom za prítomnosti matky. Podmienkou jej práce je príprava matky na kontakty dieťaťa s otcom, minimálne tri stretnutia, príprava maloletej na prípravu s otcom minimálne tri stretnutia, príprava oboch rodičov na stretnutia s otcom minimálne tri stretnutia a samotné stretnutie otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Sedenia navrhla v jej pracovni, týždenne jedenkrát v trvaní 1 hodiny a cena 1 hod. činí 20 eur.
3.14.1 PhDr. Katarína Šubová v správe zo dňa 04.02.2019 oznámila k žiadosti ÚPSVaR Nové Zámky, že matka mal. dieťaťa na prvom stretnutí dňa 21.01.2019 vyjadrila svoju nedôveru voči osobe psychológa, čo odôvodnila tým, že subjekt na uskutočnenie výchovného opatrenia bol určený súdom na základe návrhu otca. Z toho matka vyvodzuje, že vybraný subjekt je zaujatý a jeho konanie označila za tendenčné. Matka neodpovedala na položené otázky, nevyjadrila svoje postoje, odmietala na akúkoľvek otázku odpovedať. Z dôvodu jej negatívnej motiváciu k účasti na stretnutí a odmietavého správania nebolo možné nadviazať spoluprácu a uskutočniť rozhovor smerujúci k poradenským cieľom. Na ponúknutú možnosť návrhu v danej veci sa odmietla vyjadriť. Je vysoko pravdepodobné, že dieťa v súlade s matkiným očakávaním bude negatívne motivované k spolupráci a bude ju odmietať. V závere správy odporučila zvážiť skutočnosť, že matkin negatívny postoj k práci na obnove vzťahu dieťaťa s otcom je vyjadrením jej neochoty pracovať na vzťahu otec dieťa, čo v dôsledku vo významnej miere dopadá na dieťa ako deprivácia jeho potreby vzťahu s otcom. Odporučila prehodnotiť matkinu výchovu, ktorá významne ohrozuje osobnostný vývin dieťaťa. Výchovné opatrenie nemohla zrealizovať vzhľadom k matkinej nespolupráci.
3.14.2 PhDr. Katarína Šubová v správe zo dňa 09.01.2020 (č. l. 2508) adresovanej súdu oznámila, že otec dieťaťa sa zúčastnil sedenia dňa 16.01.2019. Ďalšie sedenia s otcom sa neuskutočnili, nakoľko postup psychologickej intervencie s otcom bol naplánovaný až po uskutočnení sedení s matkou dieťaťa, ktoré boli neúspešné z dôvodu nedostatočnej vnútornej motivácie matky. Vzhľadom na to, že jej intervencia nebola efektívna z dôvodu nedostatočnej vnútornej motivácie matky k spolupráci odporučila zvážiť možnosť uskutočniť výchovné opatrenie iným subjektom.
3.15 Familiam, o. z. dňa 07.12.2017 oznámilo, že dokáže zabezpečiť odborný personál, ktorý by sa mohol zúčastňovať styku otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Stretnutie by sa realizovalo jedenkrát do týždňa, maximálne 90 min. v bežnom pracovnom čase. Odborník združenia by dokázal rodičov usmerňovať k žiaducej komunikácii.
3.16 Rada pre práva dieťaťa Trnava, Spartakovská 3 k výzve súdu dňa 15.11.2018 oznámila, že v rámci oprávnenia deleguje ich členku PhDr. Miroslavu Kristínovú Wieczkovskú, aby pracovala s rodičmi dieťaťa tak, aby sa sanovali napäté vzťahy medzi rodičmi a aby sa harmonizoval vzťah medzi rodičmi a dieťaťom. Jedná sa o licencovanú mediátorku s dlhoročnou praxou. Má vzdelanie v odbore psychológia a sociálna práca.
3.17 Rodičia mal. dieťaťa uzavreli s navrhovanou mediátorkou Dohodu o riešení sporu v zmysle § 14 ods. 1 Zákona č. 420/2004 o mediácii v znení noviel dňa 12.04.2018.
3.18 VÚDPaP dňa 16.01.2018 oznámil ÚPSVaR Nové Zámky, že zasiela záverečné stanovisko, v zmysle ktorého trvá na vykonanie znaleckého posudku mimo ich pracoviska, v ktorom znalec posúdi, aké sú možnosti styku otca s dieťaťom. Možné formy vrátane asistovaného kontaktu s dieťaťom vyplynú až zo záverov znalca. Definitívne odstupuje ústav od tohto prípadu. Stanovisko bolo zaslané na vedomie i obom rodičom.
3.19 RPPS v správe zo dňa 13.04.2018 oznámil, že na základe odporučenia Úradu komisára pre deti bolo dňa 28.03.2018 realizované stretnutie s rodičmi a mal. dieťaťom. Bol prekonzultovaný dôvod a účel stretnutia a ponúknutá intervencia psychológa smerom k mal. dieťaťu. Rodičia s ponúknutou možnosťou súhlasili a v ten deň sa uskutočnila psychologická konzultácia rodinného charakteru. V priebehu stretnutia sa nepodarilo nadviazať kontakt s dieťaťom, ktoré nereagovalo na ponúknuté aktivity a na otázky reagovalo len neverbálnym spôsobom - pokývaním hlavy. Pri pokusoch nadviazať kontakt hravou formou dieťa reagovalo plačom, počas celého stretnutia bolo utiahnuté v matkinom náručí. Nepodarilo sa uskutočniť konzultáciu bez prítomnosti matky. Rodičom bola ponúknutá možnosť opakovanej konzultácie, s čím otec súhlasil, matka požiadala o časový priestor a následne dňa 03.04.2018 oznámila vo svojom písomnom vyjadrení, že sa s dieťaťom opakovanej konzultácie nezúčastní. Na základe vyššie uvedeného nebolo možné v podmienkach referátu naplniť odporúčania Úradu komisára pre deti.
3.20 Rada pre práva dieťaťa dňa 21.06.2018 doručila súdu správu z mediačného konania. Začiatok mediácie bol 14.04.2018 a ukončenie mediácie 02.05.2018 písomným oznámením matky, že mediačných stretnutí sa nezúčastní. Prvé mediačné stretnutie sa uskutočnilo 12.04.2018 bez prítomnosti dieťaťa. Matka sa vyjadrila k danej situácii, ktorú riešia cestou súdu. Žiadala, aby mal. dieťa bolo prítomné na mediácii, až keď bude komunikácia rodičov upravená. Po svojom vyjadrení matka zo stretnutia odišla. Otec sa vyjadril mediátorke bez prítomnosti matky. Rodičom bol zaslaný email s návrhom termínu ďalšieho mediačného stretnutia a s možnosťou vyhovieť požiadavke matky, aby stretnutie s dieťaťom bolo v prirodzenom prostredí, t. j. v meste Štúrovo dňa 14.04.2018. Listom zo dňa 17.04.2018 matka od Dohody o riešení sporu cestou mediácie odstúpila. Matka oznámila dňa 02.05.2018, že sa mediačných stretnutí nezúčastní. Napriek záujmu otca dieťaťa podieľať sa na jeho výchove, budovať si vzájomný vzťah aj s matkou, mať podľa možností vyrovnanú rodičovskú pozíciu napriek ich vzájomného rozchodu ako partnerov, matka o to záujem nemá.
3.20.1 Otec mal. dieťaťa predložil záznamy zo stretnutia s mal. dieťaťom odpozorované v teréne členkou RPPD v dňoch 28.05.2017, 13.08.2017 a 20.08.2017. Z uvedených správ, ktoré boli vypracované D. A. vyplýva, že otec išiel za svojou dcérou 170 km z Bratislavy. Na príchod otca dieťa nijako nereagovalo, nereagovala na ich pozdrav ani na otázky otca. Dieťa sa často pozeralo na matku. Otec sa prihováral dieťaťu, ktoré ho ignorovalo, kričalo na neho, aby išiel preč. Zmena nastala až o 11.11 hod., kedy dieťa zavolalo otca, aby ho išlo hojdať. Matka dieťaťa sedela vedľa terénnej pracovníčky. Dieťa pozitívne reagovalo i na terénnu pracovníčku, avšak situácia sa zmenila, keď sa matka postavila. Na ihrisko prišli starí rodičia mal. dieťaťa. Poobede sa dohodol otec s matkou, že pôjdu na pláž k Dunaju. Dieťaťu sa to páčilo. Okúsilo nohami vodu asi po kolená, otec ho chránil. Matka po pár minútach nariadila koniec zábavy. Dieťa zrazu sedelo otcovi na pleciach, nebálo sa, že spadne do vody, hladkalo mu hlavu, nahlas sa smialo. Následne, i keď to trvalo chvíľku, matka zakričala, že už idú domov. I v tomto krátkom momente sa ukázalo, že dieťa svojho otca ľúbi, verí mu a vie byť v jeho prítomnosti šťastné. Náhradný termín návštevy dňa 12.08.2017, kedy už otec nevidel dieťa tri mesiace a keď sa dostavili na miesto bydliska matky a dieťaťa, nikto nebol doma, matka nebrala telefón a preto išli na políciu. Otec požiadal policajta, aby zistil, kde je jeho dcéra a či je v poriadku a tiež sa pokúsil vyzvať matku, aby mohol vidieť dieťa, že príde tam, kde sú. Matka hystericky kričala najprv na policajta a neskôr kontaktovala políciu aj jej právna zástupkyňa. Spisovanie oznámenia trvalo 2,5 hodiny a zrazu na policajnú stanicu prišla matka s mal. dieťaťom. Ťahala dieťa k policajtovi a kričala, že dcéra je úplne v
poriadku. Dieťa bolo vystrašené. Ak by matka povedala otcovi kde sú, mohli spolu stráviť príjemný čas. Matka kričala na terénnu pracovníčku pred budovou polície za prítomnosti mal. dieťaťa, ktoré všetko videlo zo zaparkovaného auta, kde bolo so starým otcom. Otec chcel vidieť svoju dcéru a preto navrhol matke po dopísaní hlásenia, aby prišla s dieťaťom na pár minút. Matka mlčala a žiadosť otca ignorovala. Terénna pracovníčka sedela na ihrisku pri dome, kde sa zastavil starší pán a povedal „poznám ich už roky, viem prečo ste tu, pomôžte tomu dievčatku.“ Nič iné nepovedal, odišiel a pozeral sa, či ho niekto nesleduje. Ráno, počas overovania policajtmi, či je rodina matky doma, všetkých zastavila staršia pani so slovami „F., konečne ste tu. Viete ako tá malá za vami plakáva? Volá: tato, tato, chcem ísť za tatom.“ Takmer všetci to tu v dome a v okolí vedia, že všetko diriguje stará mama. Pani povedala, že väčšina ľudí v dome to vníma a že si pamätá, ako bola prítomná na styku 27.05.2017. Čakala, že opätovne prídu, aby im to mohla oznámiť. Na styku dňa 19.08.2017 sa pracovníčka zoznámila s kolíznymi opatrovníčkami, ktoré prišli na pozorovanie stretnutia. Keď matka uvidela zástupkyňu RPPD oznámila, že si neželá, aby bola na stretnutí a že má právo stretnutie ukončiť. Keď sa otec pokúšal o rozhovor s dieťaťom, odmietalo ho a otec upozornil kolízne opatrovníčky, či to nevidia. Dieťa nebolo na stretnutie s otcom pripravené. Kolízne opatrovníčky potvrdili, že dieťa pripravené nebolo. Zároveň vyzvali otca, aby sa venoval dcére. Keď si otec čupol k dieťaťu a zakryl výhľad na matku, prvýkrát neodbehlo od neho a zdalo sa, že otca počúva. V tom momente sa postavila z lavičky matka a prekazila možný prvý rozhovor otca s dieťaťom po troch mesiacoch. Kolízne opatrovníčky nezasiahli, keď videli, že matka bráni kontaktu dieťaťa s otcom. Mala za to, že na styku môže byť prítomná, keď si ju otec zavolá. Zároveň navrhla kolíznym opatrovníčkam, aby skúsili osloviť matku a dieťa, že ich otec pozýva na obed. Dieťa si išlo oddýchnuť a naobedovať sa a kolízne opatrovníčky sa rozlúčili s tým, že už poobede neprídu. Matka oznámila otcovi, že pokiaľ neodíde členka RPPD, dieťa neuvidí. Opätovne sa pri nich zastavili susedia a podporovali otca v úsilí, aby dieťa nemuselo žiť v takom prostredí. Zadným vchodom vyšla matka s dieťaťom a jej rodičia a išli na ihrisko č. 4. Dieťa sa hojdalo a všetci ho chránili pred vlastným otcom. Otec sa mu prihováral a dieťa s ním nenadviazalo kontakt kvôli ostatným rodinným príslušníkom. Dieťa bolo strážené do vzdialenosti dvoch metrov neustále jedným zo starých rodičov. O 18-tej hod. otec sa rozlúčil a odišiel do Bratislavy.
3.21 Znalecký posudok č. 39/2018 zo dňa 04.07.2018, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti o psychiatrické vyšetrenie otca zo dňa 19.06.2018 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA., z ktorého záveru vyplýva, že otec dieťaťa duševnou chorobou netrpel a netrpí. Osobnostne ide o jedinca s ľahko impulzívnymi charakteristikami, nie však v zmysle vyformovanej poruchy osobnosti. Ide o normálnu osobnostnú variantu viazanú na jeho predchádzajúce vekové obdobia. V súčasnosti je osobnostne plne kompenzovaný. Po sexuálnej stránke ide o vitálneho zdravého muža. Z psychiatrického hľadiska nejestvujú žiadne prekážky v tom, aby sa mohol otec voľne stretávať so svojím mal. dieťaťom z hľadiska jeho duševného zdravia a morálnych hodnôt vyšetrovaného, nehrozia pre dieťa žiadne riziká. Znalec podľa § 209 ods. 2 CSP vyhlásil, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku.
3.22 Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 7P 78/2015 - 1027 zo dňa 04.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.07.2017 súd ustanovil znalkyňu z odboru psychológie Mgr. Lenku Lipanovú na vypracovanie znaleckého posudku.
3.23 Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 7P 78/2015 - 1665 zo dňa 11.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.04.2018 súd povolil Mgr. Lenke Lipanovej pribrať konzultanta - psychiatra MUDr. Ivicu Mitríkovú Kmečovú - znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria na vyšetrenie rodičov mal. dieťaťa.
3.24 Znalecký posudok č. 7/2018 zo dňa 17.10.2018 vypracovaný znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou (č. l. 1778), z ktorého v závere na otázky súdu mal súd preukázané: 1. Citový vzťah dieťaťa k otcovi je problematický - síce vybudovaný, ale aktuálne výrazne odmietavý až úzkostne negativistický. Dieťa malo v minulosti k otcovi vcelku vytvorený vzťah. Bolo na neho detsky zvedavé. Prijímalo ho ako osobu, nevylučovalo ho zo svojej prítomnosti. Pravdepodobne v kontexte celého sporu rodičov, ale najmä v kontexte samotnej kvality stretnutí dochádzalo postupne k odcudzovaniu, k emočnému zmätku, až k zmene postoja dieťaťa do súčasného postoja. Dieťa nemá žiadne iné zážitky s otcom (okrem krátkodobých hier), ktoré by definovali jeho rolové skúsenosti s otcom. Otec deklaruje eminentný záujem o dieťa. V jeho postupoch je však niekoľko paradoxov. Snaží sa vzdelávať a radiť sa s odborníkmi, aby rozumel dieťaťu. Spolupracuje s inštitúciami a v rámci tejto
spolupráce sa stotožňuje s inými otcami, príbehmi ľudí, ktorí sú v podobnej situácii a sú len mechanickým preberaním prívd iných otcov, štylizovanie sa do „role obete“. Otec opakuje, že sa chce dohodnúť, ale odmieta návrhy matky a dieťaťa. Na jednej strane sa domáha urýchleného vyriešenia sporu a na druhej strane rôznymi sťažnosťami, prieťahmi práve on vytvára prekážky v ukončení sporu. Je daný priestor k úvahám, či ho zaujme daná vec alebo samotný spor s matkou, ktorý aktívne svojím správaním udržiava. Správanie dieťaťa k otcovi bez prítomnosti matky nebolo možné odsledovať pre masívny odpor dieťaťa a diskomfort. V prítomnosti matky správanie k otcovi bolo úzkostne odmietavé, s pohotovosťou k plaču a výraznejším emóciám, zjavne bolo v strese. V neprítomnosti otca sa dieťa správalo prirodzenejšie. 2. Citový vzťah k matke je silný, bazálny a bezpečný. Dieťa má rado matku, dôveruje jej, sleduje pozorne jej reflexie, najmä na zložitejšie situácie a zrkadlí ju. Je to blízky rolový vzťah matka - dcéra. 3. Dieťa je detské, prispôsobivé, aktuálne s výraznou pohotovosťou k úzkostnému prežívaniu, javí sa emocionálne preťažené otázkami okolo rodičov. Dieťa je veľmi krehké, často vystavované požiadavkám potlačiť vlastné pohnútky a vlastnú vôľu, kedy sa snaží vyhovieť požiadavkám okolia. Psychický vývin je tak istým spôsobom formovaný super egu, t. j. vyhovieť potrebám sociálneho prostredia, a preto potláča svoje pohnútky. Je tlačené do pozície „musíš to vydržať, musíš sa tomu podriadiť“. 4. Emočné osobnostné a motivačné kritériá otca s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať dieťa po komplexnom psychologickom a psychiatrickom vyšetrení bolo hodnotené na emočne menej zrelej úrovni. Pokiaľ sa vzťahy na úrovni dospelých neupravia, ťažko očakávať pozitívny posun aj napriek zaangažovaniu ďalších organizácií a odborníkov. Osobnostná štruktúra matky je bez znakov nevyrovnanosti a samostatne vychovávať mal. dieťa je vo všeobecnosti na emočne primeranej úrovni. 5. Zrelšie a primeranejšie kritériá osobnostných štruktúr sú na strane matky. Otec s dieťaťom nežil dlhodobejšie tak, aby sa vzájomne mohli dostatočne spoznať a vnímať v prirodzenom chode života. Nedá sa uprieť snaha otca ponúkať podnety, návrhy, ale nie je „zručný“ v zvládaní odmietania jeho snahy. Rodičia sa celkovo rozchádzajú v chápaní pojmu príprava dieťaťa na styk. Kým matka vníma, že dieťaťu riadne a včas odovzdá informáciu o styku s otcom, na styk v dohodnutom čase fyzicky príde, otec očakáva, že v rámci prípravy na styk by malo byť aj to, že dieťa sa bude na program s otcom tešiť. Matka je však otcom a jeho požiadavkami už natoľko iritovaná, že cíti nevraživosť voči tomu, keď ju otec čo i len oslovuje. Rodičia očakávajú celú zodpovednosť za priebeh styku od toho druhého rodiča. 6. Na radikálny zásah akým je zákaz styku, musí byť závažný psychologický dôvod. Otec netrpí duševným ochorením, ale bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s problematickým správaním voči dieťaťu a matke. 7. Cielené a zámerné ovplyvňovanie dieťaťa v čase vyšetrenia zistené nebolo. Matka v styku dieťaťa s otcom nebráni. Dieťa skôr zrkadlí postoj matky - racionálne sa styku podrobí, vnútorne však ostáva emočne otcovi vzdialené. Dieťa, ktoré od malička vyrastá s rodičom, na ktorého je naviazané prirodzenou formou preberá nálady, postoje. Všetky deti sa učia prostredníctvom zrkadlenia svojich rodičov. Vzťah dieťaťa s otcom v súčasnosti nemá prirodzený rozmer. Samotné stretnutia sú skôr premotivovanou snahou vyvolať v dieťati pozitívnu reakciu za každú cenu práve konfrontovaním sa rodičov vzájomne, kto môže za danú situáciu, než pokojnou akceptujúcou informáciou medzi otcom a dieťaťom, kde by otec zrelo vnímal a akceptoval zložitú emotivitu dieťaťa a empaticky sa jej prispôsoboval. Nahrávanie stretnutí je maximálne nevhodné zo psychologického hľadiska. 8. Nebolo zistené žiadne narušenie vývinu dieťaťa smerom k duševnej poruche, ani obraz týraného dieťaťa. Dieťa je emočne touto situáciou výrazne stresované. 9. Zmiešaná porucha osobnosti sa vyznačuje okrem iného i kverulačnými prejavmi, kde sa otec pri riešení problémov domáha svojich práv, rieši malichernosti aj na úkor riešenia problému ako celku. Všetky vzorce správania negatívne vplývajú na harmonický vývin dieťaťa, ktoré stráca chuť podriaďovať sa pokynom a experimentom. Obraz otca sa u dieťaťa týmto postupne devalvuje. Je to proces, za ktorý nesú zodpovednosť rodičia a ich konflikty. Dieťa sa vyjadrilo jasne, že otca neodmieta, odmieta jeho rušivé správanie a je len na samotnom otcovi, či je schopný poučiť sa z vývoja situácie alebo bude u neho stále dominovať jeho právo. 10. Dieťa je riadne a včas na stretnutie pripravené. Je dôležité, za aký okolností sa dieťa odovzdáva. V danom prípade je dieťa odovzdávané emočne kľudné a vo väčšine prípadov aj s predstavou, čo by chcelo s otcom robiť. Otec očakáva, že sa odstránia všetky bloky na strane dieťaťa, resp. že ich odstráni matka pred stretnutím alebo priamo počas úvodu stretnutia a on bude môcť realizovať svoje plány na stretnutí. Neprehľadnú úlohu zohráva ubližujúca atmosféra medzi rodičmi. Kým bude jeden rodič vnímať toho druhého ako zásadného nositeľa stresu a ohrozenia, ťažko bude prejavovať iné postoje, boj alebo útok. V záujme dieťaťa a jeho komfortu matka často prekoná svoju nevraživosť, vyhovie otcovým požiadavkám, oddelí anymozity v záujme dieťaťa. Otec je frustrovaný z toho, že už dlhú dobu sa snaží
o kvalitnejšiu atmosféru na stykoch, i napriek tomu zažíva len odmietanie dieťaťa a pasívny odstup od neho a jej nespoluprácu. Dieťa je aktuálne vo výraznom bloku voči otcovi. Kým nenastanú korekcie na strane dospelých, všetky doporučenia ohľadne realizácie nemajú reálnu šancu v praxi priniesť pozitívny výsledok. Určite nevhodným je uvažovať o styku prítomnosti cudzích tretích osôb, čo bude v dieťaťu posilňovať vzdor a negativizmus pri súčasnej neprítomnosti, bezpečnej vzťahovej osoby, t. j. matky. Až keď rodičia zvládnu fázu vzájomnej úpravy vzťahov, je možné vyjadrovať sa ku konkrétnej frekvencii stretávania sa s dieťaťom.
3.24.1 Úrad komisára pre deti vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že navrhuje výsluch znalkyne vzhľadom na závery znaleckého posudku. I napriek tomu, že znalkyňa neodporúča realizáciu styku tretích osôb, je v najlepšom záujme dieťaťa čo najskoršia vzťahu s otcom. Aktuálne stretnutia medzi rodičmi a dieťaťom sú pre dieťa výrazne traumatizujúce. Neschopnosť rodičov odstrániť nežiadúce vplyvy v ich komunikácii sa výrazne podpisuje pod zdravý vývin dieťaťa. Táto neschopnosť rodičov sa samovoľne neodstráni a preto je vhodné, aby stretnutia prebiehali za prítomnosti odborníka.
3.24.2 Otec vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku namietal jeho závery a považoval ich za neadekvátne a neobjektívne. V súvislosti zo znaleckým dokazovaním pokiaľ ide o otázky posudzované psychiatrom, otec predložil i znalecký posudok MUDr. André, pričom jeho závery sú diametrálne odlišné od záverov ustanovenej znalkyne. Navrhol vypočuť znalkyňu, konzultantku a vzhľadom na odlišné závery ustanovených znalcov nariadiť kontrolný znalecký posudok z odboru klinickej psychológie a z odboru psychiatrie.
3.24.3 Matka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla konkrétne charakteristiky týkajúce sa poruchy osobnosti a zmiešané poruchy osobnosti s tým, že pri každej poruche osobnosti je prognóza na zmenu málopravdepodobná. Niekde totiž o neurotické poruchy, či iné nepriaznivé psychické stavy, ale o črty osobnosti, ktoré sú ovplyvnené predovšetkým genetickými predispozíciami, vplyvmi v prenatálnom vývine, či v období ranného detstva. Ak sa postihnutá osoba za pomoci psychoterapie naučí určité vzorce správania, uľahčuje to fungovanie v bežnom živote. S poukazom na obsah znaleckého posudku a na výsledky dokazovania navrhla rozhodnúť o zákaze styku otca s mal. dieťaťom, pretože v súčasnosti je styk otca s dieťaťom negativíny a nežiadúci, spôsobilý ešte viac prehĺbiť odmietanie jeho rušivého správania zo strany dieťaťa.
3.24.4 Okresná prokuratúra Nové Zámky mala za to, že znalkyňa nezodpovedala jednoznačne alebo úplne na položené otázky s tým, že je to možné odstrániť výsluchom znalkyne.
3.25 Kolízny opatrovník v správe zo dňa 26.03.2019 opísal spoluprácu s rodinou mal. dieťaťa. ÚPSVaR vedie spisovú dokumentáciu na mal. dieťa od 06.02.2015, kedy matka kontaktovala úrad z dôvodu, že spolu s dieťaťom žijú v Štúrove a požiadala o pomoc pri realizácii styku otca s dieťaťom. Od tohto obdobia sú vykonávané v rodine opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Bol vykonaný pohovor s rodičmi, z ktorých vyplynulo, že došlo k zmenám pomerov na strane dieťaťa, aj rodičov a styk vymedzený súdnym rozhodnutím je nevyhovujúci vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a otca, časové a pracovné povinnosti rodičov. Rodičia si uvedomovali tieto zmeny, ale nedokázali komunikovať pri odovzdávaní dieťaťa a samotnej realizácie styku bez konfliktov. ÚPSVaR dňa 21.12.2019 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s mal. dieťaťom na každý druhý týždeň v rozsahu 4 hodín. Kolízny opatrovník odpozoroval styk otca s mal. dieťaťom trikrát. Z uvedeného počtu sa otec jedenkrát na styk nedostavil. Počas odpozorovaní bolo zistené, že rodičia spolu nedokážu komunikovať naďalej. Na základe odpozorovania styku ÚPSVaR požiadal o spoluprácu VÚDPaP. Úradu bolo oznámené, že matka na opakované návrhy termínov stretnutí reagovala rázne odmietavo, a preto ústav odstúpil od evidencie ako poskytovateľov odborných služieb. Rodičom bolo navrhnuté opatrenie formou mediácie ako odbornej metódy uľahčenia, riešenia konfliktných situácií. Otec na stretnutie neprišiel so žiadnym konkrétnym návrhom a matka považovala navrhnuté opatrenie - mediáciu zo strany kolízneho opatrovníka za irelevantné, nelogické a neriešiace problém, ktorý by mal byť riešený počas stretnutia. Úrad komisára pre deti na základe podnetu otca odporučil realizovať stretnutia dieťaťa so psychológom na RPPS. Matka dňa 30.04.2018 doručila písomné vyjadrenie, že sa opakovanej konzultácie nezúčastní. Matka mal. dieťaťa opakovane poukazuje na správanie otca počas realizácie styku s dieťaťom, z ktorých vyhotovuje audiovizuálne záznamy. Otec svojím dlhodobým negatívnym správaním, neustálym privolávaním polície už niekoľko rokov prostredníctvom ďalších osôb, ktoré si nosí na styk, psychicky týra svoje dieťa. Kolízny opatrovník dvakrát vykonal osobnú návštevu v
rodine mal. dieťaťa za účelom vykonania pohovoru s dieťaťom a ani v jednom prípade sa nepodarilo vykonať pohovor bez prítomnosti matky. Kolízny opatrovník vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj vyčerpania možností opatrení na pomoc rodine pri realizácii styku navrhol súdu zvážiť možnosť prijatia iných účelnejších opatrení s ohľadom na zabezpečenie priaznivého psychického vývinu dieťaťa, pretože situácia, v ktorej sa dieťa nachádza počas realizácie styku, nie je v jeho prospech, nakoľko je vystavované negatívnym vplyvom rodičov.
3.2X Základná škola V., T. ulica 6 na žiadosť ÚPSVaR Nové Zámky zaslala správu dňa 23.10.2018, z ktorej mal súd preukázané, že mal. dieťa je žiačkou I.A triedy. Adaptácia prebieha veľmi dobre, v kolektíve triedy je dieťa obľúbené, zapája sa do triednych i mimotriednych aktivít. Nereaguje prchko ani plačom. Dokáže vyjadriť svoj názor a vysloviť svoje želania. Na hodinách spolupracuje a plní potrebné úlohy bez problémov v každom predmete. Matka sa o dieťa stará, domáca príprava je výborná. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni. Má pravidelnú školskú dochádzku, navštevuje školský klub detí, v ktorom sa prejavuje jeho vyrovnaná povaha. V školskom kolektíve sa javí ako nekonfliktný typ, je samostatné a pokojné. Do školy a zo školského klubu detí dieťa prichádza v sprievode matky, prípade rodičmi matky. matka prejavuje záujem o dieťa. Aktívne sa informovala o preberanom učive, ktoré doma s dieťaťom prebrala počas neprítomnosti dieťaťa na vyučovaní. Otec dieťaťa sa pravidelne telefonicky informuje o správaní a prospechu dieťaťa v škole. Prostredníctvom mailov mu boli poskytnuté potrebné informácie a údaje na prihlásenie sa na web stránku školy, ako aj termíny individuálnych stretnutí s triednou učiteľkou, vychovávateľkou ŠKD a vedením školy. Do dnešného dňa k osobnému stretnutiu neprišlo z odôvodením pracovného zaneprázdnenia. Telefonický kontakt s otcom sa vedie vo veľmi nepríjemnej atmosfére, nakoľko je neustále nespokojný s niečím, dožaduje sa svojich práv a obviňuje triedneho učiteľa, či školu s porušenia jeho práv. Pri telefonickom kontakte otec slová prekrúca a doslova chce manipulovať s adresátom hovoru. Na základe uvedených skutočností boli nútení prejsť len na mailovú komunikáciu.
3.27 Ustanovená znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová podaním zo dňa 22.05.2020 (č. l. 3083) doručila súdu odpovede na otázky účastníkov k znaleckému posudku v zmysle žiadosti súdu zo dňa 17.04.2020, v ktorých uviedla, že zotrváva na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. 7/2018 vypracovanom dňa 17.10.2018. V čase, keď vyšetrovala mal. dieťa, bol vzťah k otcovi odmietavý a negatívne až úzkostne ladený. Vyjadrenie želania, aby „sa k nim oco vrátil“ je všeobecným želaním prevažnej väčšiny detí predškolského a mladšieho školského veku, ktoré vyjadruje psychologické nastavenie túžby po úplnej rodine. Dieťa spočiatku otca neodmietalo, styk sa ale postupne kazil a zo stykov, ktoré prebehli s otcom došlo k nastaveniu, ktoré je averzívne a dieťa sa voči otcovi v čase vyšetrenia vyslovene uzatváralo. Odmietavý postoj dieťaťa k styku otcom je jeho prejavom a vyjadruje jeho vlastnú vôľu. Dieťa nemá žiadne iné zážitky okrem krátkodobých hier s otcom, ktoré by definovali jeho rolové skúsenosti s otcom. Dieťa túži po úplnej rodine. Na negatívne prežívanie dieťaťa pri styku majú vplyv opakované metúce skúsenosti s prejavmi otca na stretnutiach, keď otec nahlas komentuje a nahráva niečo, čo sa nedeje, aby v nahrávke vyvolal istý dojem, niečo navrhne a v zápätí to neguje. Znalkyňa podotkla, že aj ona sama ako dospelá osoba plne kompetentná v práci s dospelou klientelou, aj problémovou, má metúcu skúsenosť s otcom, kedy situácia, ktorá sa odohrala istým spôsobom, je neskôr otcom zámerne a vedome popisovaná úplne inak. Konfliktný vzťah medzi rodičmi a tiež korelačné faktory na strane ich osobnostných výbav zakladajú charakter súčasných na súde riešených momentov. Otec deklaruje eminentný záujem o dieťa a v jeho postupoch je však niekoľko paradoxov. Matka podrobne otcovi vysvetľuje svoje stanovisko, konfrontuje otca s tým, že i napriek jeho snahe o realizovanie styku bez jej prítomnosti, sa na takomto styku nezúčastnil, kým ona s dieťaťom docestovala. Otec tento priestor nevyužil. Diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti otca spôsobuje, že ide o málo pružné a prispôsobivé správanie, neadekvátne trvanie na svojich očakávaniach a predstavách, málo alebo vôbec schopnosť akceptovať možnosti, ktoré nie sú v zhode s jeho predstavami. Odborná psychoterapia by pomohla otcovi eliminovať svoje rušivé správanie a empatickejšie reagovať na dieťa. Viac priestoru na zmenu je na strane otca, otec môže prestať nahrávať a zabezpečovať si dôkazy a sústrediť sa na dieťa a jeho prejavy. Na strane matky vidí priestor v tom, aby kontrolovala svoju mimiku a tón hlasu na stretnutiach, aj keď sa jej môže zdať, že je neutrálny. Dieťa môže vnímať napätie v jej prejavoch. Môže byť aktívnejšia v rozhovore s otcom a odpovedať na jeho otázky primerane a zdržať sa komentárov. Výsluch mal. dieťaťa na pojednávaní neodporučila. Mal. dieťa je emocionálne preťažené otázkami okolo rodičov. Emočná regulácia dieťaťa sa javí zvýšene citlivá. MUDr. Iveta Sütteová nekonštatovala žiadne odchýlky od normy, až na prejavy sekundárnej neurotizácie. Nekontaktovanie dieťaťa s jedným zo svojich rodičov je psychologicky vždy otázne, dôsledky na strane dieťaťa sú vždy kombináciou vnútorných a vonkajších činiteľov a treba ich posudzovať individuálne. V optike vývinových potrieb
dieťaťa je optimálnejšie, ak by styk s otcom prebiehal, a to na pravidelnej báze. U matky nezistila v čase vyšetrenia otvorené snahy manipulovať s postojom dieťaťa. Súčasne však nevylúčila istý prirodzený vplyv sociálneho učenia a zrkadlenia v postojoch dieťaťa. Matka nie je kľúčovou prekážkou existujúceho stavu. Ak je styk s otcom rodičovsky primeraný a zrelý, čo do svojej realizácie, potom nerealizovanie takéhoto styku bude dieťaťu chýbať v rozvoji jeho emocionality. K záverom o poruche osobnosti otca znalkyňa dospela na základe komplexného vyšetrenia. Je v záujme dieťaťa obnovenie kontaktu s otcom, ale podmienka je, aby tento kontakt bol psychologicky zdravý, nestresujúci dieťa. Kým sa situácia medzi rodičmi nezmení, dieťa postoj nezmení. Dieťa rolový hlboký citový vzťah s otcom nikdy nemalo a ten kontakt, ktorý malo v čase vyšetrenia, prežívalo diskomfortne. O otcovi fantazijne túži a želá si nekonfliktnú úplnú rodinu ako všetky deti jeho veku. Stretnutia bez prítomnosti matky by s najväčšou pravdepodobnosťou mali negatívny dopad na dieťa. Dieťa dokáže pozitívne namotivovať iba matka. Stretávanie s otcom nevylučuje a nikdy do rodičovských práv otca nezasiahla, napr. návrhom na zákaz styku. Kým nenastanú korekcie na strane dospelých, najmä otca, všetky doporučenia ohľadne realizácie nemajú reálnu šancu v praxi priniesť pozitívny posun. Určite je nevhodným uvažovať o styku v prítomnosti cudzích tretích osôb. Až keď rodičia zvládnu fázu vzájomnej úpravy vzťahov, je možné vyjadrovať sa ku konkrétnej frekvencii stretávania sa dieťaťa s otcom. Otec presúva zodpovednosť za svoju vlastnú životnú situáciu na znalca. Konfliktná atmosféra rodičov dieťa pochopiteľne stresuje a preto môže odmietať celú situáciu konfliktu zástupným spôsobom tým, že odmietne stretnutie s opačným rodičom. Negatívne cielené a zámerné ovplyvňovanie dieťaťa v čase vyšetrenia nezistila. Vzťah dieťaťa a otca v súčasnosti nemá prirodzený rozmer - samotné stretnutia sú skôr premotivovanou snahou vyvolať v dieťati pozitívnu reakciu za každú cenu. Dieťa má úzkostnejší postoj k otcovi. V čase vyšetrenia prejavovalo separačnú úzkosť. V kontexte celého sporu rodičov, ale najmä v kontexte samotnej kvalite stretnutí, dochádzalo k istej nekompaktibilte komunikácia, potrieb, odcudzovaniu, emočnému zmätku, neprehlbovaniu vzťahu až k zmene postoja dieťaťa do súčasného. To, že sa dieťa s otcom aktuálne nestretáva môže mať emočne odcudzujúci vplyv. Matka pripravuje dieťa na styk aj po psychickej stránke, otec však očakáva, že odstráni všetky bloky na strane dieťaťa ešte pred stretnutím alebo priamo na ňom. Ďalšiu neprehľadnú úlohu zohráva ubližujúca atmosféra medzi rodičmi. Pod vplyvom diagnostikovanej poruchy osobnosti otca, otec dieťa často emočne ruší a zneisťuje. S uvedenou diagnózou je možné konštruktívne spolupracovať, avšak človek si musí problém najprv priznať. Život je proces, nie stav. Aj napriek tomu, že u otca sú osobnostné rysy už trvalé a prakticky nemenné, rodičovstvo je veľmi silná dynamizujúca motivačná schéma. Výslovne deštruktívne správanie sa otca voči dieťaťu nezistila. Hlavná príčina odmietavého postoja dieťaťa ku styku je najmä v kontexte kvality samotných stretnutí. Styk otca s dieťaťom sa dlhšiu dobu nerealizoval. Vhodnejšie by bolo, aby otec prestal s rušivými vplyvmi, ktoré sú často púšťačom. Stretnutia doporučila v prítomnosti matky ako bezpečnej známej vzťahovej osoby. Vzťah dieťaťa s otcom je nesmierne komplikovaný. Diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti nie je hrozbou, že by sa otec nedokázal o dieťa postarať, dbať o jeho zdravie a bezpečnosť. Mala za to, že milujúci rodičia nájdu riešenie, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa. Pre riadny vývoj a vývin dieťaťa by bolo najoptimálnejšie, aby sa stretávalo s otcom a konflikt ustúpil. Pre nikoho nie je dobré, ak uviazne v nejakej negatívnej emócii. Stretnutia by mali byť v prítomnosti matky, dieťa si vie premyslieť, čo by chcelo robiť a bolo by vhodné dať dieťaťu zažiť rešpekt a vyhovieť mu v jeho očakávaní. Rešpektovať, ak náhle prejaví vzdor, nekomentovať to hneď negatívne a nekonfrontovať s tým matku. Ak bude mať dieťa pokojnú spomienku na stretnutie, je predpoklad, že jeho obrana voči ďalším stretnutiam postupne povolí. V záujme zabezpečenia účasti rodičov na výchove dieťaťa je zmena v ich správaní. Vzťah medzi rodičmi je konfliktný. Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná matkou a toto v svojej kvalite nijako netrpí. Nepredpokladá zásadnú zmenu postoja dieťaťa, pokiaľ sa stretnutia ani dva roky po znaleckom posudku nerealizovali. Dieťa rastie a tým dozrieva jeho osobnosť, kompetencie, tam k zmene dôjsť mohlo. Podľa najaktuálnejšieho vyšetrenia detským psychiatrom je evidentné, že vývin dieťaťa ide smerom, aký bol popísaný v znaleckom posudku, v dôsledku pretrvávajúcej záťaže sa vývin neurotizuje. Otec na mnohé situácie reaguje najmä cez optiku svojich potrieb a nárokov, než normálnej rodičovskej empatie a potrieb dieťaťa - toto je zrejmé rodičovsky nezrelé vnímanie, kde rodičovi uniká skutočná potreba dieťaťa a na zreteli má skôr svoje práva, než práva a potreby dieťaťa. Svoje práva často vymáha zbytočne šikanóznym spôsobom, čím udržuje stálu hladinu napätia vo vzťahu s matkou.
3.28 TENENET v správe zo dňa 01.10.2020 oznámilo súdu, že s otcom prebehlo poradenstvo telefonicky aj osobne dňa 01.10.2020. Otec dieťaťa má záujem stretávať sa s dieťaťom, čo mu však podľa jeho slov matka neumožňuje, prípadne umožní za jej prítomnosti, tieto stretnutia sú veľmi krátke a matka bráni kontaktu a komunikácii otca s dieťaťom. Bolo odporučené nariadiť asistovaný styk otca s dieťaťom v subjekte, ktorý to umožňuje, napr. CDR - Učiteľská, Bratislava, Učiteľská 42.
3.29 Vo veci boli vydané nasledovné rozhodnutia ohľadne návrhov rodičov a kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladných opatrení.
3.29.1 Uznesením č. k. 7P/78/2015-100 zo dňa 05.06.2015 súd rozhodol tak, že:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie nasledujúceho znenia:
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou I. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou v mieste jej bydliska v Štúrove každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny a cez vianočné sviatky 25.12. od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, a to vo všetkých prípadoch za prítomnosti matky.
Toto predbežné opatrenie b u d e trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, pod č.k. 7P/78/2015.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odvolací súd uznesením 8Cop/47/2015-215 zo dňa 07.10.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
3.29.2 Uznesením č. k. 7P/78/2015-223 zo dňa 22.10.2015 súd rozhodol tak, že:
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
3.29.3 Uznesením č. k. 7P/78/2015-304 zo dňa 20.01.2016 súd rozhodol tak, že:
Súd návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3.29.4 Uznesením č. k. 7P/78/2015-437 zo dňa 30.06.2016 súd rozhodol tak, že:
Súd predbežným opatrením u k l a d á maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Referáte poradensko- psychologických služieb.
Toto predbežné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmene úpravy styku otca s maloletou vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. k. 7P/78/2015.
3.29.5 Uznesením č. k. 7P/78/2015-577 zo dňa 27.10.2016 súd rozhodol tak, že:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
II. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou I. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v sobotu o 09:00 hodine pred bytom matky a je p o v i n n ý vrátiť maloletú späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 18:00 hodine.
III. Ďalej otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou I. J., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hodiny, kedy si maloletú otec prevezme v materskej škole a vráti ju späť matke v mieste jej bydliska o 18:00 hodine v ten istý deň.
IV. Styk otca s maloletou I. J., nar. XX.XX.XXXX sa bude vykonávať bez prítomnosti matky.
V. Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/78/2015 - 100 zo dňa 05.06.2015.
VI. Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. k. 7P/78/2015.
3.29.6 Uznesením č. k. 7P/78/2015-909 zo dňa 09.05.2017 súd rozhodol tak, že:
I. Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015 - 437 zo dňa 30.06.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoP/55/2016 - 546 zo dňa 28.09.2016.
3.29.7 Uznesením č. k. 7P/78/2015-1069 zo dňa 20.07.2017 súd rozhodol tak, že:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
3.29.8 Uznesením č. k. 7P/78/2015-1161 zo dňa 25.08.2017 súd rozhodol tak, že:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
3.29.9 Uznesením č. k. 7P/78/2015-1348 zo dňa 15.12.2017 súd rozhodol tak, že:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. 3.29.10 Uznesením č. k. 7P/78/2015-1888 zo dňa 18.12.2018 súd rozhodol tak, že:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sa mení uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP/8/2018 - 1462 zo dňa 12.03.2018 v časti o uložení výchovného opatrenia tak, že u k l a d á s a rodičom a maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované psychologičkou PhDr. Katarínou Šubovou na adrese jej pracoviska M. Flengera 326/4, Nové Zámky.
II. Toto predbežné opatrenie b u d e trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, pod č.k. 7P/78/2015.
III. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
3.29.11 Uznesením č. k. 7P/78/2015-2004 zo dňa 28.05.2019 súd rozhodol tak, že:
I. Súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP/8/2018 - 1462 zo dňa 12.03.2018 v časti o uložení výchovného opatrenia - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu formou mediácie prostredníctvom Rady pre práva dieťaťa so sídlom Trnava, Spartakovská 3, do právoplatného skončenia vo veci samej.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tak, že sa ukladá rodičom a maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované psychologičkou PhDr. Katarínou Šubovou na adrese jej pracoviska M. Flengera 326/4, Nové Zámky v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní šesť mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej a podporenia pozitívneho vzťahu maloletej k otcovi.
3.29.12 Uznesením č. k. 7P/78/2015-2595 zo dňa 29.01.2020 súd rozhodol tak, že:
I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/78/2015 - 100 zo dňa 05.06.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoP/55/2016 - 208 zo dňa 07.10.2015 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom: I. J., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou I. J., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 14:00 hodiny do 16:00 hodiny v mieste ambulantného výkonu TENENET o.z., Lichnerova 41, Senec bez prítomnosti matky, za prítomnosti odborného poradcu TENENET o.z., pričom tento styk nebude platiť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja (počas soboty a nedele).
III. Matka je p o v i n n á zabezpečiť účasť maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX na miesto realizácie styku otca s maloletou v určenom čase, na miesto ambulantného výkonu TENENET o.z., Lichnerova 41, Senec odovzdať maloletú otcovi za prítomnosti odborného poradcu TENENET o.z. a po ukončení uvedeného styku si matka dieťa prevezme na určenom mieste v určenom čase od otca za prítomnosti odborného poradcu TENENET o.z..
IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/78/2015.
Odvolací súd uznesením č. k. 12Cop/13/2020-2950 zo dňa 19.05.2020 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.30 MUDr. Iveta Süttőová, detský psychiater v správe zo dňa 03.02.2020 uviedla, že dieťa bolo vyšetrené na žiadosť matky a pohovor s dieťaťom realizovaný osamote a až následne s jeho matkou bez prítomnosti dieťaťa. Zo záveru vyplýva, že sa jedná o detskú osobnosť vo vývoji s tendenciou ku zvýšenej úzkosti s prejavmi sekundárnej neurotizácie. Pre harmonický osobnostný vývoj je nutné dieťaťu plne zabezpečiť kľudné zázemie, nevystavovať dieťa stresujúcim situáciám.
4. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 16.12.2015 upresnila, že sa domáha zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom, pretože sa zmenili podmienky na strane rodičov a mal. dieťaťa. Dieťa nemá vybudovaný skutočný vzťah k svojmu otcovi, pretože si ho nemali čas kedy vybudovať, keď žili v spoločnej domácnosti, otec sa s dieťaťom nikdy nehral alebo len minimálne. Nemal o to záujem, hoci mu to bolo umožňované. Počas materskej dovolenky zvykol otec zavolať, aby prišla s dieťaťom do Bratislavy, buď do jeho bytu alebo do jej bytu, avšak v tomto čase sa dieťaťu nevenoval. Dieťa nehľadá u otca útočisko. To, že má prísť otec, berie na vedomie, ale uisťuje sa, či bude pri ňom aj matka. Počas víkendu od 14.03. do 15.03.2015, kedy bolo dieťa u otca, mu nemohla telefonovať a bolo jej odovzdané vo veľmi zlom psychickom stave, o čom nemá žiadny dôkaz. Počas stretnutí sa otec dieťaťu nevenoval, snažil sa urážať matku a vyvolávať konflikty. Matka zdôraznila, že neodmietala spoluprácu, avšak domnievala sa, že otec je so zástupcom subjektu Familiam o. z. Prešov dohodnutý, pretože konkrétne pán L. prišiel na stretnutie, ktoré odpozoroval a podal správu ÚPSVaR. Matka uviedla, že apeluje osobne na otca, že má možnosť byť so svojim dieťaťom každý druhý týždeň a navrhovala mu to aj u znalkyni s tým, aby chodil pravidelne, nie len raz do roka. Žiadala, aby bol trpezlivý, aby dieťa nenútil, aj keď ho bude zo začiatku odmietať. Navrhla, aby mu dal čas, priniesol nejaký darček alebo len ticho pri ňom sedel. Mala za to, že stále má možnosť dieťa získať. Trvala na tom, aby otec skutočne začal za dieťaťom chodiť a nevyvolával matke v čase, keď má byť so svojim dieťaťom z pohodlia svojej postele a rozospatým hlasom. Za pokazený vzťah s dieťaťom môže iba otec. V roku 2016 bolo súdom nariadené výchovné opatrenie za spolupráce pani V.. Tieto konzultácie boli vyhodnotené ako neúčinné. Ďalej bolo nariadené odpozorovanie styku s pracovníčkami ÚPSVaR Nové Zámky, čomu matka nebránila. Dieťa ani v jednom prípade neprišlo na stretnutie s plačom, bolo vždy riadne a včas pripravené. Ak začalo plakať, bolo to na základe umelo vytvorenej situácie strachu, ktorú navodil otec. Dieťa kolíznej opatrovníčke uviedlo, že nevie ako dlho trvalo stretnutie s otcom, ale necítilo sa dobre, lebo im otec robí zle. Dieťa potvrdilo, že mu matka oznámi, že príde otec, ale ono sa neteší, lebo vie, čo bude. Dieťa povedalo, že otec ho stále natáča. Bolo by dobre, keby ho nenatáčal, ale lepšie by bolo, keby bol otec dobrý. Matka súhlasila s tým, aby v konkrétnej krátkej dobe išla s dieťaťom niekam, ale presne sa vyjadriť nevedela s tým, že sa porozpráva s dieťaťom. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 matka jednoznačne uviedla, že trvá na poslednom návrhu, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca dočasne s mal. dieťaťom a aby sa otec podrobil psychologickému vyšetreniu za účelom nadobudnutia zručností vo vzťahu k mal. dieťaťu. S otcom mal. dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti jeden rok. Dali sa dokopy v januári 2011, v marci 2011 otehotnela a žili v spoločnej domácnosti do 06.12.2012, kedy dieťa nemalo ani jeden rok. V
čase ich spolužitia otec jedenkrát navštívil detský letný tábor, kde nebol ako skupinový vedúci ale ako DJ. Počas spolužitia boli sporadicky v kontakte s rodinou otca, navštevoval ich starý otec mal. dieťaťa, keď im priniesol niečo zo záhrady, babka občas. Rodičia otca dieťaťa sú rozvedení. Otec dieťaťa má jednu sestru, chodila k nim zriedka. Počas spolužitia ich navštívila raz staršia dcéra otca po telefonáte s otcom. Raz na styk otec priniesol starú matku dieťaťa a raz staršiu dcéru. Mohlo to byť asi v lete 2017. Od obdobia, ako opustila spoločnú domácnosť s mal. dieťaťom, v čase keď bola na materskej dovolenke a bol upravený styk otca s mal. dieťaťom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., sa styk dieťaťa s otcom realizoval v zmysle dohody, že asi raz do mesiaca si zavolali, prišla s dieťaťom do Bratislavy a 3
- 4 dni trávili v byte u otca alebo v jej byte. Byt v Bratislave predala v auguste 2014. Otec si počas týchto návštev nenašiel čas na dieťa, venoval sa svojim povinnostiam. Takéto stretnutia do podania návrhu prebehli asi 10 krát. Po skončení materskej dovolenky nastúpila do zamestnania v septembri 2014 s miestom výkonu práce v Bratislave, kde denne dochádzala, ráno odchádzala o 4.30 hod. a vracala sa o 17.20 hod. Navrhovala otcovi dieťaťa, že už nevie chodiť s dieťaťom do Bratislavy a v prípade záujmu môže prísť kedykoľvek za dieťaťom do jej domácnosti, byť s ním doma, prípadne vonku. Takéto stretnutie sa uskutočnilo trikrát v období jeseň, zima 2014. Podľa počasia boli v domácnosti u nej, otec mohol byť s dieťaťom v detskej izbe, kŕmiť ho a keď išli von, vrátil sa po 10 min. Stretnutia netrvali dlhšie ako hodinu. Mal. dieťa nastúpilo do MŠ vo februári 2015. V čase jej neprítomnosti po nástupe do zamestnania do obdobia, kým dieťa nezačalo chodiť do MŠ, zabezpečovali starostlivosť o mal. dieťa jej rodičia. V tomto období pol roka ju otec kontaktoval, nebol spokojný s takýmto stretávaním s dieťaťom, jeho predstava bola, že by si zobral dieťa na 3 - 4 dni. Na základe toho súhlasila s dohodou, ktorú uzavreli na ÚPSVaR Nové Zámky 11.03.2015, kedy si otec dieťa zobral na víkend, nedovolil jej byť v kontakte s dieťaťom a dieťa jej vrátil vo veľmi zlom psychickom stave. V roku 2015 otca dieťaťa informovala o jeho zdravotnom stave a udalostiach vo vzťahu k dieťaťu telefonicky a formou sms správ, v tom čase ešte fungovali. Počas spolužitia boli na návšteve u matky otca mal. dieťaťa a bolo to raz v období, keď sme nežili v spoločnej domácnosti. Starí rodičia zo strany otca neprejavujú o dieťa záujem. Obrátila sa na ÚPSVaR Nové Zámky vo februári 2015, vzhľadom na maily otca dieťaťa ako aj telefonáty ÚPSVaR Bratislava, že jej zoberú dieťa. Otec priviezol na styk cudziu osobu už v roku 2015. Nijakým spôsobom ju o tom neinformoval. Žiadna osoba sa jej nepredstavila ani nepovedala dôvod, prečo sú tam, zisťovala si to. Raz na stretnutí sa jej predstavila osoba, ktorá povedala, že je O. V., že jej povolanie je pôrodná asistentka a prišla na žiadosť otca, ktorý jej povedal, že dieťa má zdravotné problémy. Žiadnu pomoc jej neponúkla. Otec si odjakživa natáča stretnutia s dieťaťom. Odbornú pomoc s mal. dieťaťom vyhľadala koncom roka 2016 po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Molnárom, na základe ktorého bol upravený styk neodkladným opatrením bez jej prítomnosti. Vyhľadala PhDr. Vavrovú po reakcii mal. dieťaťa. S dieťaťom bola u tejto odborníčky len jedenkrát. Z dôvodu správania dieťaťa rovnako vyhľadala PhDr. Sütteovú začiatkom tohto roka. Doktorka uviedla, že nie je potrebné ju navštevovať pravidelne, avšak uviedla záver a určitú hrozbu. Na doporučenie Úradu komisára pre deti vyhľadala koncom roka 2016 MUDr. Matulu. Otec nemal vedomosť o vyšetreniach mal. dieťaťa uvedenými odborníkmi vopred. Vyšetrenie prebehlo tak, že najprv bola konzultácia s dieťaťom a potom vošla ona. Žiadny záver vo vzťahu k otcovi jej podaný nebol. Naposledy bol otec v ich domácnosti v júni 2015, kedy si kameroval dianie v byte a odvtedy tam nebol. Nikto z rodinných príslušníkov mu to nezakázal. Otec to odôvodňoval tým, že nechce ísť do ich domácnosti, pretože sa bojí o svoje zdravie alebo krivé obvinenie. Podala trestné oznámenie na otca 13.10.2018, keď bol v Štúrove jarmok a následne 18.07.2020. Jej matka podala trestné oznámenie na otca v roku 2016. Trestné konania, ktoré iniciovala ona, sú skončené. Z októbra 2018 pre psychické týranie dieťaťa bolo zamietnuté a rovnako takýmto spôsobom bolo rozhodnuté i o podaní z júla 2020 pre marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Pozná susedov vo vchode, kde býva, iba sa zdravia. Nikomu z vchodu nehovorila o problémoch otca vo vzťahu k dieťaťu. Nemyslela si, že by jej rodičia sa zhovárali so susedmi o problémoch ohľadne styku. O väčšine akcií v MŠ otca informovala, nevedela, či mu hovorila o rozlúčkovej slávnosti, na ktorej nebol. Otec nebol zúčastnený ani na jednej akcii organizovanou školou, ani na jednom rodičovskom združení, hoci mal vedomosť o termíne z elektronickej žiackej knižky. Mal. dieťa veľmi rado tancuje a spieva, vzhľadom na momentálnu situáciu nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Otec mal. dieťaťu za posledné dva roky nepriniesol darčeky na Vianoce, narodeniny ani meniny. Mala za to, že všetky výchovné opatrenia a spolupráce s organizáciami by mali význam len vtedy, ak by mali obaja spoločný cieľ. Pokiaľ nemala vedomosť o zmiešanej poruche osobnosti otca, snažila sa vplývať na otca, aby chodil za dieťaťom a postupne, citlivo sa obnovil vzťah medzi ním a dieťaťom. Dieťa na styk pripravuje a dieťa vždy jednoznačne povie, čo chce robiť. Posledné obdobie dvoch rokov ju otec neinformoval o tom, aký program by chcel mať s dieťaťom, chcel byť len v kontakte telefonickom s dieťaťom, čo dieťa odmieta. Mal. dieťa sa otca bojí a vo vzťahu otca a dieťaťa by pomohlo to, keby sa zmenilo správanie otca. Dieťa by chcelo mať dobrého otca. Spoločné spolužitie s otcom dieťaťa skončilo
i preto, že vyčítala otcovi nezáujem o ich spoločné dieťa, na čo sa otec zobral a odišiel. K stretnutiu otca s dieťaťom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia bez prítomnosti matky neprišlo. V zmysle nariadeného neodkladného opatrenia chcela pomôcť dieťaťu a tej situácii. Dieťa sa s otcom stretlo v čase, keď prišiel s políciou. Dieťa informovala vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť o tom, že sa má stretávať s otcom bez jej prítomnosti. PhDr. Sütteovú vyhľadala potom ako bolo vydané neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sa malo dieťa stretávať s otcom v Tenenete. K stretnutiu otca s dieťaťom v Tenenete neprišlo, pretože tam otec ani raz neprišiel. Dieťa bolo stresované tým, že sa realizovalo a dodržiavalo nariadené neodkladné opatrenie. Nepoprela, že podala i ďalšie trestné oznámenia na otca dieťaťa, keď sa v bytovom dome nachádzali rôzne fotografie. Jej cieľom je jednoznačne to, aby sa obnovil kontakt otca s mal. dieťaťom. Matka uviedla, že by bola ochotná sa zúčastniť spolu s otcom terapeutických konzultácií za účelom konštruktívnej komunikácie, kooperácia v súvislosti so stykom. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla, že žiada rozhodnúť v najlepšom záujme mal. dieťaťa.
4.1 Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že žiada rozhodnúť tak, ako je uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z leta 2020, pričom tento návrh v plnej miere rešpektuje všetky odborné nestranné zistenia. Na strane otca bolo zistené také správanie a taká diagnostika osobnosti, že aj súdni znalci výslovne písomne prejavili značné počudovanie nad jeho konaním. Pokiaľ otec nezapracuje na korekcii svojich rodičovských zručností, bude jeho vplyv na dieťa traumatizujúci a preto je potrebné v prvom rade tieto jeho zručnosti na požadovanú mieru za odbornej pomoci zlepšiť. Následne iste bude otec a jeho prítomnosť pre dieťa prínosom. Pokiaľ však k zlepšeniu na jeho strane nedôjde, jediným ukrivdeným v tomto konaní bude aj naďalej mal. dieťa. Všetky tieto návrhy rešpektujú jeho najlepší záujem a zároveň majú za cieľ obnovenie riadneho rodinného vzťahu.
5. Otec mal. dieťaťa na pojednávaní 16.12.2015 uviedol, že nežiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti ani nežiada zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti, ale trvá na tom, aby bol upravený styk s mal. dieťaťom v zmysle jeho návrhu tak, aby bol styk realizovaný bez prítomnosti matky s tým, že si dieťa prevezme pred bytom matky. S dieťaťom bol od narodenia, vie ho prebaliť a nakŕmiť. Má s ním dobrý vzťah a rovnako vytvorené všetky podmienky, aby mohlo u neho dieťa prespávať. On rešpektoval všetky odporúčania odborníkov, ako aj dohody s matkou. Súhlasil s tým, že momentálne je styk v súčasnej dobe pre dieťa traumatizujúci. Po nariadení neodkladného opatrenia sa styk s dieťaťom zhoršil, dieťa sa bojí ísť s ním, lebo matka mu rozpráva, že keď pôjde s otcom už sa nikdy nevráti. Dieťa s ním strávilo v marci 2015 veľmi príjemný víkend a keď ho išiel vrátiť, tak starí rodičia pristúpili k autu, matka otvorila dvere a ťahala dieťa z auta aj so sedačkou tak, že ho škrtila pásom. Mal za to, že matka využíva dieťa ako nástroj pomsty, pretože spolu nežijú a neprebieha to podľa jej predstáv. Z bytu rodičov navrhovateľky musel dvakrát utiecť. Pokiaľ matka do styku nezasahuje, tak sa vie dieťaťu venovať a dieťa je spontánne. Otec si vedel prestaviť, že by odišiel s dieťaťom do Bratislavy, pokiaľ by dieťa na to pripravili. Otec potvrdil, že od nariadenia neodkladného opatrenia nikdy dieťa nenavštívil sám, lebo sa bál o svoj život a zdravie. Keby matka dodržiavala odporúčania subjektov, mohli by fungovať normálne. Dieťa má samostatnú izbu, nakúpené hračky a oblečenie. Dieťa má dobrý vzťah i s rodinnými príslušníkmi zo strany otca a naposledy s nimi trávilo víkend 14.03. a 15.03.2015. Otec navrhoval matke, aby počas stretnutí išli spolu na obed alebo si zabezpečili ubytovanie v areáli kúpaliska, avšak matka to odmietla s tým, že dieťa je zvyknuté jesť a spať doma. Na pojednávaní dňa 17.05.2017 otec zdôraznil, že počas jeden a pol roka mal kontakt s dieťaťom minimálny. Otec zdôraznil, že matka odmieta všetky formy spolupráce, ktoré sú jej navrhované. Na pojednávaní dňa 29.01.2020 otec opakovane zdôrazňoval, že od roku 2015 nemá s dieťaťom rodičovské zážitky tak, ako by to malo byť, pretože mu to nebolo umožňované. Mal za to, že matka odmietala akúkoľvek spoluprácu a odborníkov, ktorých ona vyhľadala napísali to, čo ona chcela. Matka nepristúpila ani na možnosť, ktorá im bola ponúknutá VÚDPaP. Súhlasil so všetkými návrhmi súdu tak, aby sa napravila situácia a jeho vzťah s dieťaťom, aby mohol tráviť čas s dieťaťom ako bežný rodič. Otec poukázal na to, že prestal chodiť na stretnutia kvôli vyjadreniam odborníkov, pretože by to mohlo mať následky na psychike dieťaťa. Matka ho zastrašuje a preto sa bojí chodiť na stretnutia sám. Otec uviedol, že bolo zahájené správne konanie voči znalkyni Mgr. Lenke Lipanovej. Za posledných 5 rokov nemal akúkoľvek možnosť pôsobiť výchovne na dieťa. Mal za to, že za stav, v ktorom sa dieťa nachádza môže matka a stará matka zo strany matky. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 otec uviedol, že deťom sa venuje celý život. Keď mal 25 rokov, jeho sestra, s ktorou žil v spoločnej domácnosti sa starala o cudzie deti, keď rodičia potrebovali pomoc cez víkend, nebolo to pravidelne. Ako oddielový vedúci chodil do táborov ešte predtým ako začali žiť s matkou, bola ho tam pozrieť. Je spoločníkom v spoločnosti F. J. - Q. s. r. o. so sídlom v B. asi 25 rokov a zabezpečovali v rámci činnosti spoluprácu s detskými centrami. MŠ si ich volali na rôzne akcie,
kde pracoval ako animátor. Má stredoškolské vzdelanie v odbore poľnohospodárstvo. Robil asistenta a trénera v xboxe. Jeho matka chodila k nim do domácnosti, aby pomáhala matke s dieťaťom dvakrát do týždňa. Keď sa začali ich intenzívne problémy, sa to zmenilo, pretože matka podmieňovala jeho kontakt s dieťaťom, aby si vybral medzi rodinou a dieťaťom. Pri každom probléme ho matka takto vydierala, že odíde, že neuvidí dieťa. Nepravidelne, raz do týždňa sa stalo, že bol s dieťaťom sám, keď matka odišla k lekárovi alebo na stretnutie, väčšinou boli s dieťaťom spolu. Rodičov navrhovateľky v Štúrove navštevovali menej, pretože matka navrhovateľky chodievala k nim. Navštevovali ich i deti jeho sestry a mal. dieťa si obľúbilo V., ktorá má 18 rokov. 6 - 7 krát do mesiaca k nim prišla V. a bola v styku s dieťaťom. Matka odišla s dieťaťom 06.12.2012, bola dva mesiace u svojich rodičov a potom sa vrátila do Bratislavy a bývali spolu až do 17.04.2014 do pojednávania vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu v Bratislave. Matka odišla zo spoločnej domácnosti preto, že bolo určené nižšie výživné ako bola jej predstava. Stalo sa, že matka mu vytrhla darček z ruky, čo bolo pre dieťa traumatizujúce a matka nedovolila dieťaťu darček zobrať. Vždy, keď sa s dieťaťom stretával, niečo mu doniesol. Na narodeniny, meniny a Vianoce 2019 priniesol ovocie, sladkosti, fixky, oblečenie, ktoré odovzdal iným deťom, pretože z niektorých vecí dieťa vyrástlo. Matka dovolila dať dieťaťu bundu, ktorú za jeho prítomnosti nikdy nemalo na sebe. Obrátil sa na VÚDPaP v roku 2014, kedy mu bolo povedané, že je možná spolupráca len za účasti oboch rodičov, čo matka odmietla. Vyhľadávali pomoc aj v rokoch 2015 a 2016. Najprv matka nesúhlasila a potom boli asi na 3 - 4 stretnutiach. Výsledky stretnutí boli dôvodom ďalších konfliktov. V roku 2015 sa mu matka vyhrážala, že neuvidí dieťa, potom, že ho dostane do basy. Podala na neho trestné oznámenie, že sa jej vyhráža. Pán P. vyhľadal MUDr. Matulu a matka dostala od neho správu, ktorá je v spise a pán Matula tvrdil, že ho o to požiadal Úrad komisára pre deti. Začal chodiť na rôzne odborné konferencie ako verejnosť, pretože sa snažil vyriešiť svoju situáciu, kde sa nakontaktoval na zástupcov Rady pre práva dieťaťa, Úrad komisára pre deti. Jedná sa o obdobie od roku 2015 do roku 2017. Dohodol sa so zástupkyňou Rady pre práva dieťaťa, že sa zúčastní styku, že to bude pozorovať, nebude zasahovať, že si musia overiť ním uvádzané skutočnosti. Nevedel, či sa zástupkyňa z Rady pre práva dieťaťa predstavila, povedala, že im chce pomôcť. Matka s tým nesúhlasila. I napriek tomu zavolal zástupkyňu i na ďalšie stretnutia. Oslovil túto organizáciu preto, že neboli ochotní ísť tam priatelia, prípadne osoby, ktoré by matka poznala, pretože to bolo veľmi náročné a mali s tým zlú skúsenosť. Cieľom bolo vytvoriť program pre deti, čo matka neumožnila. Okrem toho chodil na stretnutia i pán L.. Bol na pojednávaní ako verejnosť a zoznámil sa s pánom O., ktorý bol asi na jednom stretnutí. Na jednom stretnutí bol aj pán X.. Osoby si tam vozil preto, že mal obavy z krivého obvinenia. V byte navrhovateľky bol predtým, ako bolo rozhodnuté o styku bez prítomnosti matky, v rokoch 2015, 2016. Keď mal upravený styk bez prítomnosti matky a starí rodičia zobrali dieťa zo škôlky s tým, aby sa s ním nemohol stretnúť, podal trestné oznámenia 13 krát. Všetky podania boli odmietnuté. Nechcel sa stretávať bez svedkov. Robí to preto, aby mal dôkazy, napr. aby matka nepovedala, že dieťa obchytkával. Dieťa verbalizuje postoj matky. Od matky ohľadne aktivít v zariadeniach informácie nedostával. Musel chodiť sám a bolo mu povedané, aby to nerobil, že je to pre dieťa traumatizujúce. Na vianočnom večierku prišlo dieťa pre neho na tanec a vytrhol ho starý otec. Matka ho informuje vždy až potom, keď mu informácie dá pani učiteľka. Neinformuje ho o tom, keď je dieťa choré, nevie to zistiť z elektronickej žiackej knižky. Mal záujem zúčastniť sa rodičovského združenia, avšak bolo mu odpovedané písomne, že matka si to neželá a urobia mu zvlášť rodičovské združenie, kde mu dajú informácie s tým, že matka predložila rozhodnutie škole, že sa môže stretávať s dieťaťom len za prítomnosti matky. Odvtedy sa pravidelne informuje a chodí na rodičovské združenia. Má záujem sa s dieťaťom stretávať čo najviac. Chce byť prítomný pri jeho výchove, pretože momentálne výchovu zabezpečujú prevažne starí rodičia zo strany matky a on by sa momentálne vedel dieťaťu venovať plnohodnotne, keďže jeho práca je závislá od spoločenských a kultúrnych akcií, ktoré sa momentálne nekonajú. Chcel by komunikovať s matkou ako dospelým človekom. Týmto by sa vyriešili všetky problémy. Ak by s tým matka nesúhlasila, navrhoval by odovzdávanie a preberanie dieťaťa v zariadení, aby nedochádzalo ku konfliktom. Ak by bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, ohľadne styku by sa prispôsobil. Nemal by výhrady voči tomu, aby bolo dieťa s matkou viacej ako s ním. Odstránil by sa konflikt medzi rodičmi, ktorý je teraz len preto, že matka manipuluje s dieťaťom. To, že by dieťa potrebovalo odbornú pomoc uviedol z konferencií, ktorých sa zúčastnil a dospel k takémuto záveru, pretože o návšteve odborníkov rozhoduje matka, ktorá vyhľadáva odborníkov jednorazovo, ktorí jej napíšu, čo potrebuje. V roku 2020 bol v Tenenete vtedy, keď tam bola aj matka s dieťaťom, videl ju keď prichádzala a bolo mu povedané, že nemá viac chodiť, pretože matka odmietla podpísať spoluprácu. Potvrdil, že je pravdou, že dňa 13.10.2020 bol pri styku P. V., ktorého pozná a sedel v aute. Potom išiel na políciu s pánom V., pretože ho matka napadla. Nechce sa s matkou stretávať bez svedkov alebo bez dôkazov. Je ochotný zúčastniť sa terapeutických sedení s matkou a žiadal, aby mu bol umožňovaný styk s mal. dieťaťom. V záverečnej reči uviedol, že akokoľvek
súd rozhodne, je ochotný sa prispôsobiť návrhom matky i nad rámec rozhodnutia, v tomto období. Je ochotný budovať komunikáciu s matkou.
5.1 Právna zástupkyňa otca uviedla, že vyjadrenia matky sú len formálne a nie sú v záujme mal. dieťaťa a situáciu neriešia. Matka za 5 rokov nevyvinula žiadnu snahu a nenavrhla konštruktívne návrhy, ako by mali stretávania prebiehať. Na strane otca niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by on mal mať obmedzené rodičovské práva. Otec bojuje o stretávanie sa s dieťaťom. Dieťa je vo veku, keď sa tieto vzťahy ešte dajú napraviť a tak k tomu treba pristúpiť. Za situáciu, ktorá je medzi otcom a dieťaťom, dnes nesie zodpovednosť matka. Aktuálne je matka tá, ktorá vie dieťaťu povedať, že sa s otcom udobrili alebo že prišiel tvoj otec a musíš ísť. Toto pôsobenie matky na dieťa nemôže nikto za ňu urobiť. Každé dieťa nájde ospravedlnenie pre správanie svojho rodiča. Obrať dieťa o otca je to najhoršie, čo sa dieťaťu môže stať. Ak matka nezvládne túto výchovnú časť, vážnym spôsobom spochybní, či je správne, že dieťa je jej zverené. Znalkyňa sa v znaleckom posudku viac zamerala na osobu otca ako na prežívanie dieťaťa. Správanie otca je už len jeho reakciou na to, ako si v danej situácii pomôcť. Matka ani jedno opatrenie, ktoré bolo prijaté, nedodržiavala a nedostala za to pokutu. Matka vládne nad situáciou a právnymi prostriedkami pripravila otca o stretnutia s dieťaťom. Každé neodkladné opatrenie trvalo len určitú dobu a preto nebolo možné dosiahnuť ani výkon týchto rozhodnutí. V predmetnom konaní nikto nepodporoval otca, iba matku, aj kolízny opatrovník a matka cieľavedome pripravila dieťa o otca. Bez prípravy dieťaťa matkou sa vzťah s otcom nevybuduje. Otec má záujem stýkať sa s dieťaťom bez prítomnosti matky tak, že si dieťa zo začiatku prevezme zo školy, aby nedochádzalo ku konfliktom, na pár hodín, následne po uplynutí mesiaca sa styk rozšíri na jeden celý deň a potom by prichádzala možnosť stýkania sa otca s dieťaťom i počas víkendov a následne i počas sviatkov a prázdnin. Dieťaťu pri otcovi nič nehrozí. Situáciu, ktorá bola preukázaná v tomto konaní vo vzťahu k otcovi a vyplýva i zo znaleckého posudku si vymyslela matka. Na znalkyňu bolo podané trestné oznámenie a prebieha i správne konanie. Otec so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Je nepochybné, že nejakou úpravou treba začať.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 16.12.2015 navrhol pribrať do konania znalca z odboru psychológie s tým, že kým nedôjde k samotnému vypracovania znaleckého posudku, by navrhol prehodnotiť spôsob realizácie styku otca s tým, aby sa styk uskutočnil pod odborným vedením psychológa v priestoroch akreditovaného subjektu, ktorý poskytuje takéto služby. Navrhol stretávanie otca s mal. dieťaťom v priestoroch Linka detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF Bratislava, Fialkove údolie 5, po dobu troch mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Prvé stretnutie by sa uskutočnilo za prítomnosti matky a ďalšie stretnutia by boli bez prítomnosti matky, ale za asistencie psychológa Linky detskej istoty tak, aby sa stretávania uskutočnili každý druhý týždeň v rozsahu dvoch až štyroch hodín s tým, že matka by zabezpečila odovzdanie dieťaťa v priestoroch tejto organizácie otcovi. Matka mala možnosť využiť služby na RPPS. Na pojednávaní dňa 17.05.2017 kolízny opatrovník zdôraznil, že obaja rodičia majú subjektívny názor na priebeh styku. Navrhol, aby uložil kolíznemu opatrovníkovi odpozorovať jeden styk otca s dieťaťom. Zároveň upresnil, že zákon mu neumožňuje, aby boli pri asistovanom styku. Akreditované subjekty nemajú možnosť ani zameranie na asistovaný styk. Je možné rodičov zaradiť do programu na sanáciu, ale musia s tým súhlasiť obaja rodičia. Na pojednávaní dňa 29.01.2020 kolízny opatrovník opäť zdôraznil, že TENENET nerobí asistovaný styk, pretože to zákon o rodine ako pojem nepozná, môže ho len odpozorovať. Mal za to, že v záujme dieťaťa by bolo, ak by sa styk realizoval na základe vzájomnej dohody rodičov v tom zmysle, že prvé stretnutia by boli za prítomnosti matky bez nahrávania zo strany otca a bez cudzích osôb a postupne by sa dieťa pripravilo na styk v nejakom krátkom rozsahu. Pokiaľ rodičia v tejto veci nebudú vedieť komunikovať, nie je možné dospieť k žiadnemu riešeniu, ktoré by bolo v záujme dieťaťa. Navrhol terapeutické sedenia rodičov. Počas odpozorovania styku bolo otcovi odporučené podľa toho, ako pristupoval počas samotného styku k dieťaťu, aby absolvoval konzultáciu na rozvoj svojich rodičovských zručností, čo by bolo nápomocné vo veci. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní uviedol, že ak rodičia nebudú spolupracovať a zúčastňovať sa terapií, je veľmi ťažké realizovať styk a zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Navrhol nariadiť terapeutické konzultácie za účelom úpravy vzťahov medzi rodičmi a korekcie stykov s dieťaťom. Doterajšia styku nie je vyhovujúca a navrhol upraviť styk prvé dva mesiace za prítomnosti matky mimo bydliska dieťaťa a následne rovnako mimo bydliska dieťaťa bez prítomnosti matky.
7. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Nové Zámky na pojednávaní dňa 17.05.2017 po vstupe do konania dňa 19.12.2016 súhlasila s návrhom na vykonanie nového znaleckého dokazovania, pretože závery znaleckého dokazovania PhDr. Petrom Molnárom boli vypracované bez prítomnosti mal. dieťaťa.
Navrhol vyžiadať správu z materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, či sa otec o dieťa informoval a odkedy, ako aj správu z OO PZ Štúrovo, v koľkých prípadoch boli zúčastnený a na koho podnet pri styku otca s dieťaťom. Na pojednávaní dňa 29.01.2020 zástupkyňa Okresnej prokuratúry Nové Zámky navrhla dočasnú úpravu pomerov prostredníctvom TENENETu a navrhla nariadiť neodkladné opatrenie. Zároveň žiadala na najbližšom pojednávaní vypočuť mal. dieťa. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka a s poukazom na rozsiahle pojednávanie navrhla upraviť styk otca s mal. dieťaťa tak, aby bol zabezpečený komfort dieťaťa s plnohodnotný styk otca s dieťaťom. Zároveň súhlasila, aby sa rodičia podrobili terapii za účelom zmeny ich vzájomnej komunikácie a dosiahnutiu rovnakého cieľa.
8. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-1008 zo dňa 22.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.07.2017 súd pribral do konania Úrad komisára pre deti, v zmysle jeho návrhu zo dňa 02.06.2017, ktorý odôvodňoval tým, že eviduje podnet vo veci mal. dieťaťa pod č. SP205/2016 a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z podnetu mal za to, že jeho účasť v konaní je potrebná z dôvodu ochrany práv dieťaťa a hájenia jeho najlepších záujmov. Súd rozhodol podľa ustanovení § 12 ods. 2 CMP a podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení noviel. Na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedol, že situácia, v ktorej sa dieťa nachádza nie je dobrá a podporil stretávanie otca s dieťaťom v TENENETe. Po vykonanom dokazovaní zotrval na svojich ústnych vyjadreniach, súhlasil so záverečnými rečami kolízneho opatrovníka a zástupkyne Okresnej prokuratúry. Má za to, že v prejednávanej veci je potrebné nariadiť výchovné opatrenie rodičom za účelom terapeutických stretnutí v čo najvyššej intenzite a frekvencii tak, aby došlo k odstráneniu negatívnych vzťahov medzi rodičmi. Styk navrhol upraviť prvé dva mesiace za prítomnosti matky mimo mesta Štúrovo s tým, že následne by to bolo bez prítomnosti matky tak, aby si mohol otec dieťa vyzdvihnúť, i napr. zo školy.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd obmedzí styk mal. dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk mal. dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem mal. dieťaťa obmedzením styku mal. dieťaťa s rodičom.
13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal. dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
15. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
16. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).
18. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
19.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 07.12.2012, kedy matka s mal. dieťaťom vo veku 11 mesiacov odišla k svojim rodičom. Bola na materskej dovolenke a otec sa s dieťaťom stýkal tak, že zavolal matke, aby prišla do Bratislavy a trávili s dieťaťom čas v domácnosti otca alebo v domácnosti matky. Táto situácia sa odzrkadlila i v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V vo veci úpravy výkony rodičovských práv a povinností na návrh matky. Styk bol upravený tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/248/2013-210 zo dňa 17.04.2014 tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov
v každom nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku matke odovzdá na rovnakom mieste. Takýmto spôsobom sa styk realizoval až do novembra 2014, kedy otec vyzval matku, aby si odniesla z jeho bytu veci, ktoré tam mala uložené po odpredaji garsónky. I napriek tomu sa otec domáhal styku s dieťaťom a matka sa obrátila na ÚPSVaR Nové Zámky o pomoc. Na úrade rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa mohol otec stýkať s dieťaťom počas víkendu bez prítomnosti matky. Takýto styk sa zrealizoval iba jedenkrát v období 14.03. a 15.03.2015, pretože keď otec priviezol dieťa matke, matka skonštatovala, že dieťa bolo vo veľmi zlom psychickom stave, o čom však žiadny listinný dôkaz nepredložila a mala výhrady voči tomu, že nemohla byť v telefonickom kontakte s dieťaťom. Otec tvrdil, že matka dieťa vytrhávala z auta spolu s detskou sedačkou. Na základe týchto skutočností matka dňa 10.04.2015 doručila súdu návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ohľadne styku a zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bol otec oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v sobotu, vždy za prítomnosti matky s tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením č. k. 7P/78/2015-100 zo dňa 05.06.2015. Uvedené uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov formou nariadeného neodkladného opatrenia, pretože od predchádzajúceho rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa odsťahovala z Bratislavy a žije v Štúrove u svojich rodičov. Styk podľa poslednej úpravy za daných okolností už nebolo možné realizovať. V tom čase odvolací súd nemal dostatok podkladov pre záver, či by sa styk otca s dieťaťom mal realizovať bez prítomnosti matky a či by táto skutočnosť nevyvolala u dieťaťa vážne zásahy do psychického a duševného stavu dieťaťa, najmä keď doposiaľ dieťa prespalo u otca bez prítomnosti matky iba jedenkrát a pri tomto styku boli signalizované problémy a zmeny v správaní dieťaťa. Styk bez prítomnosti matky neodporučil ani kolízny opatrovník. Zistenie, či rodičia dokážu styk realizovať bez konfliktov pri odovzdávaní dieťaťa, vytvoriť stav, aby bolo dieťa v pohodovej a kľudnej atmosfére počas realizovania styku a po ukončení bude predmetom konania vo veci samej. Tvrdenia otca uvádzané v návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností doposiaľ preukázané neboli. Po vydaní tohto rozhodnutia bolo vydaných ďalších 10 rozhodnutí, v zmysle návrhov účastníkov a kolízneho opatrovníka o nariadení neodkladných opatrení. Súd nariadil dvakrát znalecké dokazovanie a boli predložené dva znalecké posudky znalcom PhDr. Petrom Molnárom č. 24/2016 a znalecký posudok PhDr. Lenky Lipanovej č. 7/2018. Okrem toho otec mal. dieťaťa predložil do spisu znalecký posudok ohľadne jeho zdravotnej spôsobilosti po psychickej stránke vo vzťahu k styku s mal. dieťaťom vypracovaný znalcom MUDr. Ivanom André, PhD; MPH, MHA zo dňa 04.07.2018 pod č. 39/2018, ktorý spĺňal náležitosti dôkazu s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 2 CSP, s ktorým matka mal. dieťaťa nesúhlasila. Všetci účastníci mali výhrady voči znaleckému posudku PhDr. Petra Molnára a preto bol ustanovený súdom ďalší znalec. Otec mal výhrady voči listinným dôkazom predkladanými matkou, s dôrazom na správy PhDr. Matulu. Otec dieťaťa nesúhlasil so závermi posledného znaleckého posudku vo vzťahu k jeho osobe, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia súdu PhDr. Lenkou Lipanovou č. 7/2018. Počas celého konania, t. j. od 10.04.2015 do 27.11.2020 rodičia mal. dieťaťa neustále predkladali súdu množstvo listinných dôkazov, ktorými sa snažili poukazovať na nesúhlasné správanie jedného alebo druhého vo vzťahu k mal. dieťaťu v každej oblasti a v zmysle týchto dôkazov sa návrhmi vždy domáhali nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by bola zohľadnená aktuálna situácia v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo strany účastníkov konania bola rodičom poskytnutá široká škála možností zlepšenia vzájomnej komunikácie za účelom dosiahnutia úpravy komunikácie medzi rodičmi, z ktorej by vyplynula pozitívna situácia v rámci styku otca s mal. dieťaťom. Je možné jednoznačne konštatovať, že každý z rodičov apriori odmietal návrhy druhého rodiča, nebol ochotný sa im prispôsobiť a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré boli nariadené neodkladnými opatreniami. Je pravdou, že matka mal. dieťaťa vo svojich vyjadreniach neustále zdôrazňovala, že nechce brániť styku otca s mal. dieťaťom, zúčastňovala sa stretnutí na RPPS, následne podpísala mediačnú dohodu, avšak nikdy neprišlo ku konečnému výsledku, pretože názory rodičov boli diametrálne odlišné a preto už ich spolupráca s odborníkom na RPPS nebola možná vzhľadom na ich rozdielne očakávania. Rodičom bolo navrhnuté ukončenie poradensko- psychologického procesu, nakoľko vyčerpali možnosti pomoci zo strany RPPS. Z konzultácie s otcom vyplynulo, že jeho postoje a predstavy sú skôr o asistovanom styku s dieťaťom. Matka sa vyjadrila, že necíti potrebu zmeny, očakáva zmenu zo strany otca dieťaťa, ktorý by mal rešpektovať potreby dieťaťa. Verbalizovala nadviazanie spolupráce s iným odborníkom. Rodičia podpísali dohodu s mediátorkou o riešení sporu v zmysle § 14 ods. 1 Zákona č. 420/2004 o mediácii v znení noviel dňa 12.04.2018.
Matka sa nedostavila na ďalšie navrhované stretnutia, i napriek tomu, že jej bolo navrhované, aby stretnutia s dieťaťom boli v zmysle jej žiadosti realizované v prirodzenom prostredí, t. j. v meste Štúrovo dňa 14.04.2018. Matka listom zo dňa 17.04.2018 od dohody o riešení sporu cestou mediácie odstúpila. Rovnako nesúhlasila so spoluprácou PhDr. Kataríny Šubovej. Pod vplyvom týchto udalostí je nepochybné, že otec mal. dieťaťa neustále deklaroval a deklaruje záujem o styk s mal. dieťaťom a o mal. dieťa, avšak začal využívať za účelom ochrany svojej osoby prostriedky, ktoré podľa názoru súdu, ako aj ustanovenej znalkyne neboli v záujme mal. dieťaťa, napr. kamerovanie stretnutí, prípadne pozývanie cudzích osôb na stretnutia bez oznámenia týchto skutočností dieťaťu a matke. Nie je možné sa prikloniť a súhlasiť s tým, že takéto úkony malo dieťa a matka trpieť, vzhľadom na dospelú osobu otca. Súd zdôrazňuje, že dokazovaním bolo preukázané, že otec dieťaťa neinformoval matku o tom, že na styk prídu i cudzie osoby a rovnako matka nemohla na to pripraviť ani dieťa. V žiadnom prípade nemôže byť v záujme dieťaťa, aby kontakt s jeho rodičmi bol nahrávaný a dokumentovaný len preto, aby mal o tom otec dôkaz. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že v prejednávanej veci v čase rozhodovania súdu nebol dôvod na rozhodnutie o zákaze styku otca s mal. dieťaťom, jednak v zmysle návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vo veci samej. Súd mal preukázané, že otec dieťaťa netrpí takými zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili v styku s mal. dieťaťom. Znalec MUDr. Ivan André uviedol, že zo psychiatrického hľadiska nejestvujú žiadne prekážky v tom, aby sa mohol otec voľne stretávať so svojim mal. dieťaťa z hľadiska jeho duševného zdravia a morálnych hodnôt otca a pre dieťa nehrozia žiadne riziká. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová rovnako uviedla, že otec netrpí duševných ochorením, ale bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s problematickým správaním voči dieťaťu a matke a na radikálny zásah, akým je zákaz styku, musí byť závažný psychologický dôvod. Z týchto dôvodov súd mal za to, že návrh matky na zákaz styku otca s mal. dieťaťom je nedôvodný a preto ho zamietol. Mal za to, že takéto rozhodnutie nie je v záujme mal. dieťaťa, pretože dieťa má právo sa stýkať i s druhým rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a v čase styku má rodič právo realizovať svoje rodičovské práva vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa. Problematikou záujmu dieťaťa sa zaoberal aj Ústavný súd SR uznesením zo dňa 19.01.2017 pod sp. zn. II.ÚS 56/2017. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II ako aj s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. V predmetnej veci súd rozhodoval analogicky v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine, pretože mal preukázané, že matka i mal. dieťa prosili otca, aby nevyhotovoval videozáznamy zo stretnutí, s čím otec nesúhlasil s odôvodnením, že sa bál o svoju osobu a aby mal zabezpečený dôkaz. Súd mal za to, že rodičia sa nevedeli dohodnúť v tejto časti o povinnostiach k mal. dieťaťu, a preto vyslovene zakázal otcovi túto činnosť. Rovnako zakázal otcovi vodiť na styk cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov, pretože to malo negatívny vplyv na mal. dieťa tak ako to vyplýva z dokazovania. Súd návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu ohľadne zverenia a určenia výživného zamietol, pretože mal za to, že v čase rozhodovania súdu neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia, i napriek tomu, že otec má vytvorené podmienky na starostlivosť o mal. dieťa a túto skutočnosť odôvodňoval i tým, že momentálne mu to dovoľujú i jeho pracovné povinnosti, keďže z dôvodu pandémie nie je pracovne vyťažený. Súd s návrhom otca v žiadnom prípade nesúhlasil, pretože je nepochybné, že o mal. dieťa sa od 11 mesiacov jeho veku stará a poskytuje osobnú starostlivosť matka a len v krátkom období to bolo ešte aj za účasti otca s tým, že od 15.03.2015 túto starostlivosť vykonáva len matka. Počas konania sa vzťahy medzi rodičmi a vzťah otca a mal. dieťaťa veľmi zhoršili, až natoľko, že dieťa odmieta akýkoľvek kontakt s otcom bez prítomnosti matky a preto by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa rozhodnutie v prospech otca. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol. I napriek tomu súd mal za to, že je v záujme dieťaťa, aby sa začal rozvíjať a prehlbovať narušený vzťah medzi otcom a dieťaťom, čo nie je možné iným spôsobom, len úpravou styku. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a uvedená úprava jednoznačne odzrkadľuje momentálnu situáciu, kedy je potrebné začať postupne nadväzovať narušené vzťahy. K týmto možnostiam súd využil i to, aby bol otec s dieťaťom v kontakte i formou videohovorov, aby sa mohol otec s dieťaťom rozprávať, prejavovať oň záujem a rovnako i dieťa mohlo otcovi hovoriť o svojich
zážitkoch a potrebách počas týždňa, keď nebude realizované osobné stretnutie, čo umožňuje technický pokrok, ktorý je možné bežne využívať i v odôvodnených prípadoch pri úprave styku medzi dieťaťom a niektorým z rodičov. Súd na začiatku upravil styk otca za prítomnosti matky, vzhľadom na jednoznačné odmietavé stanovisko dieťaťa vyplývajúce i zo záverov znaleckého dokazovania, pretože matka je bezpečnou známou vzťahovou osobou. V tejto časti styku sú povinní obaja rodičia pristupovať k tomu zodpovedne, okrem bežnej prípravy dieťaťa na styk, počas styku vytvoriť atmosféru, z ktorej by malo dieťa pozitívny pocit, že i rodičia vedia spolu komunikovať a postupne by dochádzalo i k odstráneniu citovej bariéry dieťaťa voči otcovi. Mal. dieťa má vytvorené svedomie, normy predložené rodičmi sú internalizované a fyzická prítomnosť rodičov nie je nevyhnutná na to, aby dieťa dokázalo posúdiť správnosť/nesprávnosť svojho konania. Posúdenie morálky síce závisí od svedomia, ale je stále situačné a dieťa nie je schopné prihliadať k motívom. Dieťa v tomto období inklinuje k osobe rovnakého rodu, čo súvisí s osvojovaním si rodových rolí a je schopné opísať vlastnosti iných osôb - chápe, že sú stabilné v čase a nie sú len fyzickým prejavom. Dieťa má vytvorené základy sebahodnotenia, vytvára si teóriu o sebe a identifikácia s rodinou nadobúda významný rozmer. Dieťa je striktné v posudzovaní vlastností svojej rodiny a je extrémne citlivé na vonkajšiu kritiku. Schopnosť vnímať negatívne charakteristiky členov rodiny nadobudne až neskôr (pubescent). Pri úprave styku rodičov s dieťaťom je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 2298/15) Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom, v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúce súdu zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce štyri kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej- ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 2482/13 a I.ÚS 1554/14). Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom, pretože vykonaným dokazovaní nebolo preukázané, že i napriek zistenej poruche otca by mohlo byť dieťa ohrozené. Nebolo preukázané, že by otec nejakým spôsobom dieťaťu ubližoval. I samotná znalkyňa potvrdila, že otcovi by pomohla odborná psychoterapia, ktorá by mohla eliminovať jeho rušivé správanie, aby mohol empatickejšie reagovať na dieťa. Je na otcovi, aby pristúpil na takúto zmenu a vyhľadal odbornú pomoc tak, aby mohol byť dosiahnutý ľahšie jeho cieľ ohľadne obnovenia citových vzťahov s dieťaťom. I znalkyňa konštatuje, že je potrebné, aby styk prebiehal na pravidelnej báze. Súd nenariadil rodičom žiadne výchovné opatrenie týkajúce sa účasti na terapiách tak, ako to navrhovali účastníci konania, pretože mal za to, že rodičom bola poskytnutá nadpriemerná pomoc ohľadne úpravy realizácie stykov otca s mal. dieťaťom cestou RPPS, prostredníctvom Rady pre práva dieťaťa - mediácia, psychologická pomoc PhDr. Katarínou Šubovou, ako aj cestou občianskych združení FAMILIAM a TENENET. Každý jeden z rodičov určitou formou bojkotoval túto pomoc, i napriek tomu, že bola nariadená i neodkladnými opatreniami s tým, že boli nariadené na návrh druhého rodiča, prípadne na návrh kolízneho opatrovníka. Súd mal za to, že v prejednávanej veci už boli vyčerpané všetky zákonné možnosti a je na rodičoch, aby každý z nich zmenil svoj postoj a správanie, v prvom rade navzájom voči sebe tak, aby bolo možné následne realizovať riadne styk otca s mal. dieťaťom a aby došlo k obnoveniu narušených citových vzťahov. Všetci odborníci v rámci tohto konania jednoznačne na to poukazovali. Súd mal za to, že by sa minulo účinku nariadenie terapií, ktoré už doteraz mohli rodičia absolvovať i bez rozhodnutia súdu, ak majú obaja skutočný rovnaký cieľ, ktorý prezentujú. Nie je možné súhlasiť s tým, že súd i po skončení konania by mal ešte stále dohliadať nad povinnosťami rodičov, ktorých účelom má byť zlepšenie ich vzájomnej komunikácie tak, aby bol dosiahnutý najlepší záujem dieťaťa, keď takéto formy a možnosti boli rodičom po dobu 5 rokov poskytované a umožňované. Ak rodičia iba v minimálnej miere zmenia svoje správanie, otec v súlade s rozhodnutím súdu uvedeným vo výroku rozsudku a matka v zmysle záverov znaleckého posudku PhDr. Lenky Lipanovej je možné očakávať, že situácia sa zlepší a rodičia dosiahnu svoj prezentovaný cieľ. Ak takýmto spôsobom rodičia nebudú postupovať, všetky negatíva sa odzrkadlia na mal. dieťati, ktoré môže niesť následky i do budúcna. Súd poznamenáva, že
matka vychovala mal. dieťa, ktoré je šikovné, samostatné, dosahuje dobré školské výsledky, v kolektíve obľúbené a úplne neadekvátne reaguje vo vzťahu k otcovi. S poukazom na charakteristiku osobnosti dieťaťa v mladšom školskom veku je opätovne len v rukách rodičov, aby nedovolili, aby nastala taká situácia, ktorá by mohla dieťa sprevádzať i do budúcna v negatívnom zmysle. Z rovnakých dôvodov súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2017, v zmysle ktorého sa domáhal úpravy styku s mal. dieťaťom v mieste ambulantného výkonu TENENET o. z., Lichnerova 41, Senec, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky ohľadne dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom TENENETu. Súd návrh otca na výsluch svedkyne pani A. zamietol, pretože mal za to, že do spisu boli predložené listinné dôkazy vypracované svedkyňou ohľadne realizácie styku otca s mal. dieťaťom v dňoch 28.05.2017, 13.08.2017 a 20.08.2017, viď bod 3.20.1, ku ktorým súd poznamenáva, že sú obsahovo totožné s výpoveďou svedkyne pani A. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16Em/3/2020 a nie sú zanedbateľné rovnaké skutočnosti týkajúce sa náhodných osôb a susedov vyjadrujúcich sa k problémom mal. dieťaťa i napriek tomu, že matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že o problémoch ohľadne styku otca s mal. dieťaťom nekomunikovala ani jej rodičia so žiadnym susedom. Je pravdou, že susedia si mohli všimnúť nejaký problém v rodine, keď obaja rodičia podávali navzájom voči sebe trestné oznámenia a boli privolané i hliadky polície. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že sám otec potvrdil súdu, že o prítomnosti zástupkyne Rady pre práva dieťaťa na stretnutiach matku neinformoval a matka na to nemohla pripraviť ani dieťa. Poslaním Rady pre práva dieťaťa je najmä chrániť dobré rodinné vzťahy detí a preto mal súd za to, že by bolo vhodné, aby bola rovnaká pomoc poskytnutá i druhému rodičovi, t. j. matke tak, aby bolo možné dosiahnuť jediný cieľ, t. j. najlepší záujem mal. dieťaťa. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.