Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-22-2024.pdf
PDF · 145.27 KB
Case nature
Subarea
8Co/22/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/XX, proti žalovanému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. E. XXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 23C/63/2023-12 zo dňa 21. decembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., IV. a V. p o t v r d z u j e.
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni sa ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X, vrátane prislúchajúceho podielu k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X a podielu k pozemku parc. č XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B., obec B., okres B..
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXX. Výrokom II. uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podala proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu č. X, ktorý sa nachádza vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., inak uznesenie o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší. Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že strany sporu sa môžu domáhať aj zrušenia tohto neodkladného opatrenia postupom podľa ust. § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“). O trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žije so žalovaným, ktorý je jej bývalým partnerom, rozišli sa v novembri 2022, avšak zostali žiť v spoločnej domácnosti v byte č. X
v bytovom dome súp. č. XXX (ďalej aj len „byt“), ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, každý z nich má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. V spolužití so žalovaným boli dlhodobo problémy, ktoré nakoniec viedli k rozchodu. Už v septembri minulého roka sa jej žalovaný vyhrážal zabitím, kedy jej povedal: „keby som si nevážil Tvoju mamu, tak Ťa zastrelím." Žalovaný začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, pričom, keď je pod vplyvom alkoholu tak je vulgárny a agresívny. Nakoľko spolužitie žalobkyne a žalovaného v jednej domácnosti nie je možné, snažia sa o predaj spoločnej nehnuteľnosti a ich vysporiadanie, z čoho vznikajú ďalšie problémy. K poslednému incidentu došlo dňa 12.12.2023, kedy jej žalovaný napísal SMS správy v nasledovnom znení: „Poviem Ti iba jedno, nezáleží mi, kde si, ale ešte raz Ťa nájdem v mojej posteli, prisahám na F., holými rukami Ťa zabijem. At nortum použi to, kde chceš ale keď prídem dom, zabijem vás." Následne jej poslal ďalšiu SMS správu v znení: „A mi jedno, čakáš, kedy ma vďaka slovíčkam udáš, nasrať, zožeň si rýchlo potvrdenku od 15. za to. si Ty polovicu kúpila neriešil som to, ale zdochli ste." Dňa 13.12.2023 jej žalovaný opäť vulgárne nadával, že je kurva prijebaná a že ju zadrhne, ak nevypne vysávač. Vzhľadom na uvedené informácie hliadka polície žalovaného dňa 13.12.2023 vykázala zo spoločného obydlia, a to z priestoru B., C. E. XXX/XX na 50 metrov, a to podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení skorších predpisov na dobu 14 dní. Správanie žalovaného sa vystupňovalo do takej miery, že je ohrozená na živote a zdraví. Počas spolužitia so žalovaným tento mával po požití alkoholických nápojov veľmi neprimerané správanie, vždy bol veľmi impulzívny, mával prudké zmeny nálad, bol výbušný a agresívny, avšak v poslednom období sa žalobkyňa skutočne začala báť o svoj život a zdravie. Psychický stav žalovaného je veľmi nepredvídateľný a v poslednom období sa jeho správanie zhoršilo do takej miery, že sa vážne obáva o svoj život a zdravie. Žalovaný jej vulgárne nadáva, vyhráža sa jej smrťou, pričom jeho správanie je nepredvídateľné. Žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že žalovaný je schopný svoje hrozby aj splniť, na žalovaného podala dňa 13.12.2023 aj trestné oznámenie. Je názoru, že je potrebné upraviť pomery medzi ňou a žalovaným pre neznesiteľnú situáciu zapríčinenú správaním žalovaného, riešiť pomery urýchlene cestou neodkladného opatrenia tak, aby sa žalovanému aspoň dočasne zamedzilo vstupovať do bytu a bytového domu, kde spolu žili a kde žalobkyňa stále býva a aby sa zamedzilo žalovanému približovať sa ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a tak, aby sa mu zabránilo dopúšťať sa ďalšieho agresívneho správania. Je jednoznačne presvedčená o tom, že súčasná situácia, kedy je žalobkyňa ohrozená na živote a zdraví, vyžaduje, aby boli pomery, dočasne upravené, a to neodkladným opatrením. Vzhľadom na to, že útoky žalovaného a vyhrážanie sa stupňujú a jeho správanie je nekontrolovateľné a nepredvídateľné je nevyhnutné dočasným zákazom vstupu žalovaného do bytu a bytového domu zabrániť tragédii. Žalobkyňa ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v návrhu označila a predložila listiny: Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 13.12.2023 č. ORP-304/PE-PE-2023, Potvrdenie č. 865299 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B.. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1-ica k celku, nehnuteľnosti stavby - bytu č. X vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXX na X. poschodí a podielu vo výške 11103/78723 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku. Zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.12.2023 Obvodného oddelenia PZ Okresného riaditeľstva PZ Partizánske ČVS: ORP-304/PE- PE-2023 vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.12.2023 o 11,30 hod. oznamuje, že dňa 12.12.2023 o 16,53 hod jej žalovaný poslal SMS správu „Poviem Ti iba jedno, nezáleží mi, kde si, ale ešte raz Ťa nájdem v mojej posteli, prisahám na F., holými rukami Ťa zabijem. At nortum použi to, kde chceš ale keď prídem dom, zabijem vás." O 16,57 hod. ďalšiu SMS správu v znení: „A mi jedno, čakáš, kedy ma vďaka slovíčkam udáš, nasrať, zožeň si rýchlo potvrdenku od 15. za to. si Ty polovicu kúpila neriešil som to, ale zdochli ste." Išla domov aby zobrala ich psy ale neostala tam, išla k svoje mame. A tiež uviedla, že na druhý deň dňa 13.12.2023 o 7,30 hod. keď zanášala psy domov bola pred ich vchodom fľaša vodky a minerálky, a že žalovaný bol doma a na ňu zakričal, kurva prijebaná a že ju zadrhne ak nevypne vysávač, z bytu rýchlo odišla, išla k mame a potom podať toto trestné oznámenie. Taktiež uviedla o žalovanom, že keď je triezvy je v pohode, keď je opitý ľahko vzbĺkne, preto sa včera bála prísť domov lebo mal vypité a nevedela čo od neho čakať a tiež že má zbrojný preukaz a vlastní tri flinty. Taktiež pri podávaní trestného oznámenia uviedla, že ju žalovaný v minulosti fyzicky napadol. Z listiny Obvodného oddelenia PZ Partizánske, Okresného riaditeľstva PZ Partizánske, odpor poriadkovej a dopravnej polície Potvrdenie č. 865299 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023 vyplýva, že 13.12.2023 o 19,30 hod. bol žalovaný za prítomnosti nezúčastnenej osoby vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby-žalobkyne - B., C. E. XXX/XX na 50 metrov na dobu
14 dní. Žalovaný odovzdal kľúče od obydlia policajtovi, zároveň uviedol že sa bude zdržovať na adrese G. H. XX a uviedol svoje telefónne číslo.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/, h/, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1 až 3 CSP a konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je ochrana práva na život a zdravie osoby, ktoré je ohrozované násilníkom. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme násilia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 z 29.07.2010). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný čiastočne. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah, pretože ide o osoby, bývalých partnerov, žijúci naďalej v spoločnej domácnosti, v byte v bytovom dome, ktoré je v ich podielovom spoluvlastníctve, toho času v nezhode, pričom tento pomer pre hrozbu násilného správania žalovaného voči žalobkyni vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, ale aj psychického násilia voči osobe žalobkyne. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia žalovaného osvedčené zo skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu a z predložených listín, predovšetkým z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023 o vykázaní žalovaného z obydlia, s prihliadnutím na okolnosť, že k takémuto kroku policajt pristúpi podľa zákona, ak dospeje k názoru, že ide osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Z predložených listín nepochybne vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia postupom podľa príslušného zákona konajúcim policajtom. Existuje tak reálna obava fyzickej (keďže ju už v minulosti fyzicky napadol), prípadne psychickej ujmy žalobkyne (napr. aj posielaním SMS správ z obsahom o fyzickom ublížení a fyzickej likvidácii) zo strany žalovaného. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorým súd zakázal vstup žalovanému do predmetného bytu a tiež do spoločných zariadení a častí bytu bytového domu súp. č. XXX tak, aby súd zamedzil prípadnému ďalšiemu násiliu voči žalobkyni zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zakázané žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, tak súd má za to, že podmienky pre jeho nariadenie neboli žalobkyňou osvedčené. Nariadenie takéhoto zákazu popri zákaze vstupovať do spoločnej nehnuteľnosti, spoločného obydlia nepredstavuje efektívny prostriedok ochrany, zohľadňujúci princíp proporcionality vo vzťahu k zásahu do práva žalovaného na voľný pohyb. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplynulo, že by malo dochádzať zo strany žalovaného k prejavom násilia nielen voči žalobkyni, ale ani voči tretím osobám mimo obydlia strán sporu a preto súd v tejto časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Nariadením neodkladného opatrenia došlo bez pochybností k zásahu do práv žalovaného a s poukazom na intenzitu tohto zásahu, ako aj existenciu narušených vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné, aby sa vo veci realizovalo aj riadne dokazovanie, na základe ktorého by sa s konečnou platnosťou vyriešila otázka vylúčenia žalovaného z užívania bytu. Z tohto dôvodu bola žalobkyni uložená povinnosť podať takúto žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie. Ak je žalovaný názoru, že dôvody pre nariadenie opatrenia pominuli, môže podať na súd voči žalobkyni návrh na zrušenie neodkladného oparenia, o ktorej okolnosti súd prvej inštancie povinného z neodkladného opatrenia poučil. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Nakoľko napadnutým uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Strany sporu boli v konaní v rovnakom pomere úspešné, a preto rozhodol tak, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli preukázané dôkazmi. Popieral, že sa jej v septembri 2022 vyhrážal zabitím, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a že pod vplyvom alkoholu je vulgárny a agresívny. Nie je pravdou, že žalobkyni dňa 13.12.2023 vulgárne nadával, že na ňu útočil, vyhrážal sa jej a že jeho správanie je nekontrolovateľné, nepredvídateľné, z ktorého dôvodu má žalobkyňa obavu o svoj život a zdravie. Je pravdou, že so žalobkyňou sa v novembri 2022 rozišli, z dôvodu chorobnej žiarlivosti žalobkyne. Dňa 12.12.2022 si kúpil nový mobilný telefón, starý si nechal v spoločnej domácnosti aj s pôvodnými heslami, do ktorých mala žalobkyňa prístup. Tento telefón mu žalobkyňa zobrala, vrátila mu ho vo februári 2023. Byt pôvodne nadobudol do výlučného vlastníctva, ale pretože žalovaná sa podieľa na splácaní úveru, previedol na ňu polovicu bytu za 15 000 eur, ktorú kúpnu cenu mu do dnešného dňa neuhradila. Do marca 2023 riadne platil energie a všetko spojené s domácnosťou, aj keď ho využíval menej. Žalobkyňa podala v auguste 2023 žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý spor bol vedený pod sp.zn. 30C/24/2023. Jeho vzťah so žalobkyňou sa obnovil v júli 2023, kedy začali spolu aj intímne žiť. Napriek existencii žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zostali dobrí kamaráti, udržiavali spolu pomer. Žalobkyňu brával do C. do kina, na večere, výhradne on platil vždy všetky náklady. Daroval jej jedného z dvoch psov, ku ktorým veľmi inklinuje; posielal jej na účet peniaze, veľakrát jej dal aj hotovosť. Dňa 04.11.2023 mala žalobkyňa úraz pod vplyvom alkoholu, potom ho kontaktovala. S otcom žalobkyne jej bol nakúpiť, zaniesť jedlo do nemocnice, celý čas komunikovali a on ju podporoval. V nemocnici bola týždeň, po príchode domov jej nosil raňajky, pretože v byte neprespával často. V dôsledku operácie bola obmedzená v pohybe, preto ju sprchoval, obliekal, česal a nosil jej jedlo od jeho rodičov. Žalobkyňa vzala späť žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V byte sa pokazil kotol na kúrenie, kým sa kotol opravil, nosil jej drevo a kúril, hoci tam nespáva. Nechal jej peniaze na opravu kotla. Žalobkyňa navrhla, aby spolu mali dieťa. Dňa 13.12.2023 ho zobrala policajná hliadka, čo bol pre neho šok, v ten deň mal dohodnuté stretnutie so záujemcom o byt. Dňa 12.12.2023 bol celý deň vo Veľkých Kršteňanoch, kde si prerába starší dom, došiel sused a vypili nejaké pivá. Pije len príležitostne, jeho práca je spojená so šoférovaním motorového vozidla, je poľovník, tam je alkohol tiež vylúčený. Popoludní 12.12.2023 šiel do bytu, kde sa osprchoval, obliekol a odišiel preč, vrátil sa neskoro v noci, šiel spať. Ráno ho zobudila žalobkyňa otvorením dverí, ale ani ju nevidel. Hneď ako odišla z bytu, odišiel aj on, o žiadnych problémoch nebola reč. Šiel do G. H., kde ho zobrala policajná hliadka, pričom on netušil čo sa deje. Bol prekvapený, keď mu vyšetrovateľka ukázala predmetnú SMS správu, nie je si vedomý, že by ju napísal. Bolo mu povedané, že ak sa neprizná, bude podaný návrh na vzatie do väzby, pod tlakom strachu sa k danej SMS správe priznal. Skutočne však nemá vedomosť o tom, že by ju písal. Ešte pred júlom 2023 sa mu žalobkyňa vyhrážala, že zariadi, aby dopoľoval a že príde o všetko. Týmto spôsobom zariadila, že mu boli zadržané zbrane, nemôže vykonávať poľovníctvo, svoju najmilšiu činnosť. Nie je žiaden agresor, je všeobecne obľúbený. Vychádza aj s rodinou žalobkyne, jej otca navštevuje pravidelne, krátko predtým ako sa celé toto stalo, volal so žalobkyňou jej matke. Celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nezmysel, cieľom je získať do užívania byt. Asi 3 týždne pred incidentom spoločne navštívili realitnú kanceláriu, išli potom na raňajky, nakúpili v drogérii, pričom všetko platil on. Hneď 14.12.2023 žalobkyňa zmenila sumu v inzeráte na byt zo sumy 129 000,- eur na cenu dohodou, on o tom nevedel. Predložil súdu komunikáciu
so žalobkyňou prostredníctvom aplikácie WhatsApp od 07.11.2023 do 12.12.2023, z ktorej vyplýva, že ešte v novembri 2023 mali nadštandardne dobrý vzťah, že žalobkyni kupoval veci do bytu, že sa o ňu staral, keď sa vrátila z nemocnice, že jej varil a nosil jedlo z reštaurácií, že žalobkyňu fyzicky alebo psychicky nenapádal a že jej nehrozilo z jeho strany žiadne násilie. Žalobkyni nikdy v živote neublížil, nespôsobil žiadnu fyzickú ujmu, nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o žalobu o vylúčenie z užívacieho práva k bytu, Občiansky zákonník upravuje obmedzenia užívacieho práva osoby k domu alebo bytu, ak z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dome, sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o ustanovenie § 146 ods. 2 a § 705 Občianskeho zákonníka, ktoré však možno aplikovať len v prípade, kedy je byt alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo ide o byt v spoločnom nájme manželov. Na základe týchto ustanovení podľa jeho názoru nemožno obmedziť užívacie právo násilníka k domu alebo bytu, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. V danom prípade nie je možné použiť ani analógiu legis podľa § 853 Občianskeho zákonníka, keď podstatou analógie zákona je, že sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená. O taký prípad však nejde. Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka boli zavedené novelou zákonom č. 526/2002 Z.z., pričom rovnakým zákonom bol Občiansky zákonník novelizovaný i v ustanovení § 142 ods. 1, ktorý dáva súdu možnosť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. V danom prípade teda nejde o medzeru v zákone, ktorú by bolo možné odstrániť pomocou analógie zákona. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu prvej inštancie sa preto javilo ako neprípustné, zasahujúce do ústavou garantovaného vlastníckeho práva (rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/131/2013 zo dňa 23.01.2014 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax súdov: uznesenia Krajského súdu v Bratislave: sp. zn. 1Co/7/2021 zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 1Co/5/2021 zo dňa 09.04.2021, sp.zn. 1Co/3/2020 zo dňa 20.02.2020, sp.zn. 1Co/15/2018 zo dňa 24.09.2018, sp.zn. 16Co/ 175/2018 zo dňa 17.09.2018, sp.zn. 1Co/2/2016 zo dňa 07.10.2016, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/59/2020, uznesenie Krajského súdu Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/182/2019 zo dňa 27.11.2019, sp.zn. 17Co/229/2017 zo dňa 25.07.2017, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a tvrdenia v ňom uvedené považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznila, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej alebo psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k bytu alebo domu, dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, je základným ľudským právom. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný svoje správanie popiera, bagatelizuje ho, ale rozporné tvrdenia strán bude možné odstrániť v procese dokazovania v riadnom súdnom konaní. Poukázala na SMS správy žalovaného zo dňa 12.12.2023, vo veci musela zasahovať hliadka polície, ktorá žalovaného vykázala zo spoločného obydlia. Žalovaný sa hliadke polície výslovne priznal. Rezolútne odmietla tvrdenia žalovaného o tom, že výhražné SMS správy mala písať ona. Zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach
a argumentoch, uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný bežne v domácnosti manipuloval so strelnými zbraňami, písal jej, že nezvláda svoje psychické problémy, a keď mu odporučila psychologickú pomoc, túto odmietol. Vlastnícke právo žalovaného je v tomto prípade podriadené právu žalobkyne na ochranu života a zdravia, nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovaného. Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu tak súd prvej inštancie rozhodol správne.
6. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 16.02.2024 tak, že s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí, táto je v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Pridržiaval sa v celom rozsahu svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní. Opätovne poprel tvrdenie žalobkyne, že by sa jej v septembri 2022 vyhrážal zabitím, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, že je vulgárny a agresívny. Je držiteľom zbrojného preukazu, má za sebou odborné vyšetrenie u odborníka v oblasti psychológie, ak by bol u neho nejaký psychický problém, nedostal by povolenie držať zbraň. Žalobkyňou predložené fotografie sú staré 5 rokov, išlo o vtip. Ňou predložená komunikácia cez sociálne siete je vytrhnutá z kontextu, jej odmietavým vyjadreniam v komunikácii vždy predchádzali telefonické rozhovory, ktoré sa niesli v opačnom duchu. Zdôraznil, že nikdy nebol trestaný ani priestupkovo riešený, nie je žiaden agresor. Žalobkyňa vedie bohatý nočný život, ona je tou, ktorá často prišla do bytu pod vplyvom alkoholu, ale on žalobkyňu v týchto situáciách nefotil. Chce začať život od začiatku, odsťahovať si veci z bytu, byt predať. Zo starého bytu spravil vlastnoručne nový byt, stále tam pracoval a zveľaďoval ho. Súdu predložil aj mailovú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou ohľadom platenia výdavkov v domácnosti. Dočasný zákaz vstupu do bytu by mu bolo možné uložiť len vtedy, ak by bol dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni, podozrenie však preukázané nebolo, inak by proti nemu bolo začaté trestné stíhanie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.03.2024 a poukázala na skutočnosti, uvádzané v predchádzajúcom vyjadrení. Trvala na tom, že žalovaný má problémy s alkoholom. Žalobkyňa v ničom neklame, vo vzťahu nežila kvôli majetku. Nie je pravdou, že 04.11.2023 mala úraz pod vplyvom alkoholu. Spoločnú nehnuteľnosť zveľaďovali spolu, poplatky hradili tak, že ich zaplatila ona, po tom, ako žalovanému prišla jeho výplata, poslal jej sumu vo výške polovice poplatkov. Žalovaný sa však naraz rozhodol, že takto prispievať prestane. Žalovaný nikdy nehradil sám všetky náklady na domácnosť, o čom predložila dôkaz - výpis z účtu žalobkyne. Návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dala na súd, lebo sa so žalovaným nedalo dohodnúť, tento návrh vzala späť po tom, keď sa dohodli, že byt predajú. V konaní bolo dostatočne zistené a osvedčené, že žalovaný svojim konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, keď jej slovnými urážlivými vyjadreniami a hrozbami spôsobuje príkorie. Z tohto dôvodu zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 329 ods. 1, § 385 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
12. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom o.i. domáhala, aby súd žalovanému ako jej bývalému partnerovi zakázal vstup do bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp.č. XXX. Ďalej žiadala, aby mu súd zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov na základe tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického násilia a hrozbou fyzického násilia žalovaným voči nej. O svojich tvrdeniach k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila dôkazy: zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 13.12.2023 ORP-304/PE-PE-2023, potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023, výpis z LV č. XXXX, k.ú. B.. Súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel čiastočne, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu a v tejto súvislosti uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní podala proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu. Strany sporu poučil, že sa môžu domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo zvyšnej časti (o nariadenie zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tento výrok súdu prvej inštancie (výrok III.) nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a teda nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
18. Vo všeobecnosti, neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
20. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
21. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP zákonodarcom.
22. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.
23. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalovaný kategoricky poprel skutočnosti, tvrdené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že rozporné tvrdenia strán by bolo možné odstrániť v procese dokazovania v riadnom súdnom konaní, avšak v rozhodovanej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia s nižším štandardom preukazovania, resp. osvedčenia tvrdených skutočností, pričom odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní osvedčila základné náležitosti pre úspešné nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti svojho návrhu.
24. Je nesporné, že medzi stranami existuje právny vzťah, pretože účastníci konania sú bývalí partneri, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že byt s príslušenstvom a podielom na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ako i podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha zákazu vstupu žalovanému, je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe, pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký právny vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. spoluvlastnícke právo.
25. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu ďalej osvedčila i potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP totiž postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia jeho okamžitým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo z oznámenia o priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti, alebo z vedomosti spolubývajúcich, susedov a podobne (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/192/2006). Žalobkyňa v návrhu, v odvolaní i vo svojich vyjadreniach jasne popísala skutočnosti, odôvodňujúce jej obavu o svoje zdravie a javiace známky násilného správania sa žalovaného. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené oznámením o spáchaní trestného činu zo dňa 13.12.2023, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023, na základe ktorého
bol žalovaný podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. dňa 13.12.2023 o 19.30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – žalobkyne a žalovaného na dobu 14 dní a taktiež počas vykázania zo spoločného obydlia bol žalovanému uložený zákaz približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že i z vyjadrení samotného žalovaného v odvolacom konaní vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú aktuálne problematické, napäté a dochádza medzi nimi ku konfliktom. Je treba si uvedomiť, že násilné správanie nemusí vykazovať zákonné znaky trestného činu alebo priestupku. Vzhľadom na uvedené, ako i na to, že žalovaný je oprávneným držiteľom niekoľkých zbraní a nepochybne má vedomosť o zaobchádzaní s nimi, pričom podľa nesporných tvrdení strán sporu sa žalovaný pred orgánom činným v trestnom konaní priznal k napísaniu výhražných sms správ žalobkyni dňa 13.12.2023 (i keď aktuálne, v tomto súdnom konaní ich zaslanie popiera a argumentuje tým, že si ich poslala samotná žalobkyňa, čo môže byť motivované účelovou snahou o dodatočnú korekciu svojich predchádzajúcich vyjadrení), mal i odvolací súd za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania v sporovom civilnom konaní ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za osvedčené vyššie popísanými listinami a skutočnosťami.
26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nutné skúmať, či uložením povinností či zákazu, nedochádza k zásahu do práv druhej strany nad nevyhnutnú mieru, pretože ujma, ktorá nepochybne vzniká dotknutému účastníkovi neodkladným opatrením, musí byť primeraná. Vychádzajúc z tvrdení samotného žalovaného odvolací súd nepovažuje za neprimerane obmedzené jeho právo na obydlie, resp. na užívanie podielu na danom byte, nakoľko v danom prípade žalovaný má podľa vlastných vyjadrení možnosť zabezpečiť si iné bývanie.
27. Odvolací súd mal na základe uvedeného za to, že vo veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pričom jeho rozhodnutie je jasné, presvedčivé a odôvodnené v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a svoje rozhodnutie i v tejto časti dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Žalovaný v odvolacom konaní neprodukoval žiadne skutkové či právne argumenty odôvodňujúce zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku I, vo výroku IV. v časti, ktorou boli strany poučené o možnosti domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia a vo výroku V. o trovách prvoinštančného konania, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
28. V súvislosti s primeranosťou obmedzenia vlastníckych práv žalovaného k bytu, odvolací súd uvádza, že keďže žalobkyňa podala samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bez podania žaloby vo veci samej, správny bol i procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni podľa § 336 ods. 1, 2 CSP uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd však považoval za potrebné vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu pod sankciou zrušenia uznesenia o neodkladnom opatrení aj bez návrhu, uviesť, že podľa záverov súdnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015, ale i rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/64/2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/31/2023 zo dňa 29.11.2023), s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, nie je v danej skutkovej a právnej situácii žaloba podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípustná. Právo na rozhodnutie súdu o užívaní spoločných vecí podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva zákon iba manželom. Spoločným domom alebo spoločným bytom je ale výlučne dom alebo byt, ktorý predstavuje, resp. predstavoval predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v prípade, ak BSM manželov zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu). V prípade spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nemožno postupovať ani podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie (analogia legis). Týmto spôsobom by bolo možné postupovať len v prípade, že by išlo o tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu, by bola zákonom neriešená. O takýto prípad tu však nejde.
Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka boli zavedené do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom. č. 526/2002 Z. z. Rovnakým zákonom bol Občiansky zákonník novelizovaný aj v ustanovení § 142 ods. 1, ktorý tak od 01.01.2003 dáva súdu možnosť pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Už z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. V danom prípade sa nejedná o tzv. medzeru v zákone, ktorú by bolo možné odstrániť pomocou analógie zákona, pretože zákonodarca vedel o prípadoch násilia medzi podielovými spoluvlastníkmi a napriek tomu inštitút vylúčenia z užívania zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorým dochádza v súvislosti s bytmi alebo domami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v spoločnom nájme manželov. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a bolo by neprípustné, zasahujúce do ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Žalobkyňa má pre svoju ochranu pred násilným správaním žalovaného k dispozícii iné inštitúty občianskeho práva. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť podať proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu, zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Prihliadol pritom i na fakt, že z vyjadrení strán sporu vyplýva, že sa sami snažia byt predať a takýmto spôsobom vyporiadať svoje vzájomné právne vzťahy.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalobkyni, ktorá bola úspešná. Jej čiastočný neúspech v konaní (v časti, v ktorej odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil) sa týkal výroku, ktorého správna formulácia bola úlohou súdu prvej inštancie a nie žalobkyne a z tohto dôvodu odvolací súd na tento čiastočný formálny neúspech žalobkyne v odvolacom konaní neprihliadal.
33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).