Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/131/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky H. H., štátnej občianky R. republiky, bytom G. R. XXX, v konaní zastúpenej Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12 proti odporcovi E. H., štátnemu občanovi R. republiky, bytom G. R.Č. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Legionárska 618 o vylúčenie manžela z užívacieho práva k domu takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odôvodnenie

Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania domáhala, aby súd vylúčil odporcu z práva užívať dom súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , ktorý sa nachádza v k.ú. G. R. a je zapísaný na LV č. XXX. Uviedla, že odporca je jej syn. Spolu s ním a druhým synom G. bývajú v predmetnom rodinnom dome, pričom tento je v ich podielovom spoluvlastníctve. Odporca sa voči nej i jej synovi, svojmu bratovi G., dlhodobo správa násilne, z ktorého dôvodu na výzvu navrhovateľky niekoľkokrát na nehnuteľnosti zasahovala polícia. Z rovnakého dôvodu bolo proti odporcovi vedených niekoľko priestupkových konaní. Z obavy o zdravie a život svoj i syna G. požiadala navrhovateľka súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi dočasne zakázalo nevstupovať do predmetného rodinného domu. Násilné správanie odporcu voči navrhovateľke je dlhodobé, intenzívnejšie sa začalo asi pred 6-7 rokmi, kedy sa odporca rozviedol. Od uvedeného obdobia sa jeho agresívne správanie stupňuje, predovšetkým pod vplyvom alkoholu, ktorý v súčasnosti požíva každý deň. Odporca pritom odmieta akúkoľvek liečbu závislosti na alkohole. Konanie odporcu spôsobuje, že ďalšie spolužitie v dome sa stalo neznesiteľným. Pomery v dome navrhovateľke ani jej synovi G. nedovoľujú dom pokojne užívať bez strachu o zdravie a život, a preto sa navrhovateľka domáha vylúčenia odporcu z užívacieho práva k predmetnému domu a to analogicky podľa .

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Poukázal na to, že neexistuje právny dôvod na jeho vylúčenie z užívania domu. Nie je pravdou, že by viaceré skutočnosti uvádzané navrhovateľkou sú rozporné alebo nepravdivé. Odporca podstúpil psychologické aj psychiatrické liečenie, kde mu boli robené aj skúšky na alkohol s negatívnym výsledkom. Zamestnal sa a vedie riadny život.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. G. R. zo dňa 24.9.2013 vyplynulo, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parcela reg. C č. XXX/X a pozemku - parcela reg. C č. XXX/X a to navrhovateľka v podiele ?. a odporca v podiele X/X. Spoluvlastnícke podiely X/X na týchto nehnuteľnostiach vlastnia ešte ďalšie tri fyzické osoby. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Nemšová zo dňa 4.9.2012 bol odporca v uvedený deň vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že uznesením tunajšieho súdu č.k. -9 zo dňa 6. septembra 2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť dočasne nevystupovať do vyššie uvedeného domu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vylúčenia odporcu z užívacieho práva k predmetnému rodinnému domu. Na odvolanie odporcu bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdené uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne č.k. -24 zo dňa 2. októbra 2013. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Nemšová zo dňa 28.12.2012, vyrozumenia oznamovateľa zo dňa 24.1.2013 a z vyžiadaného spisu Obvodného úradu Trenčín sp.zn. vyplynulo, že navrhovateľka podala ústne oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť odporca. Odporca bol následne rozkazom Obvodného úradu v Trenčíne zo dňa 6. februára 2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 5.3.2013, uznaný vinným zo spáchania priestupku na tom skutkovom základe, že v presne nevyšpecifikovaných dňoch obdobia posledných dvoch rokov vždy pod vplyvom alkoholických nápojov slovne napáda svoju matku tým spôsobom, že jej vulgárne nadáva, robí jej rôzne schválnosti - napr. bezdôvodne trieska dverami, trieska rukami po stole, kričí, nadáva, so všetkým búcha, čím schválnosťami a iným hrubým správaním narušil občianske spolunažívanie. Za tento priestupok bola odporcovi uložená sankcia pokarhanie. Z vyžiadaného spisu Obvodného úradu Trenčín sp.zn. 546/2013 vyplynulo, že odporca bol rozkazom menovaného úradu zo dňa 23. októbra 2013, ktorý sa stal právoplatným 22.11.2013, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 4.9.2013 asi o 21.00 h v mieste trvalého bydliska pod vplyvom alkoholických nápojov slovne napadol svojho brata G. tak, že mu nadával do sopliakov, že nič nerobí a že ho zbije tak, že sa do rána nedožije a následne aj svoju matku tým spôsobom, že sa jej vyhrážal, že ju zbije, dá jej po papuli, že jej ešte ukáže, len aby sa rána dožila , čím vyhrážaním sa inému ujmou na zdraví a iným hrubým správaním narušil občianske spolunažívanie. Za tento priestupok bola odporcovi uložená sankcia pokarhanie. Podľa lekárskej správy H.. K. J. zo dňa 12.12.2012 navrhovateľka a súrodenci odporcu u tohto lekára uviedli, že odporca je chronický alkoholik a pod vplyvom alkoholu sa prejavuje agresívne voči matke, vykrikuje a v noci trieska dverami. Podľa lekárskej správy H.. H. L. zo dňa 10.1.2012 sestra odporcu spolu s navrhovateľkou u menovanej lekárky uviedli, že odporca už 10 rokov pije, v poslednej dobe je viac agresívny, predtým problémy neboli, popíjal denne a nebol agresívny Zo zmluvy o vykonaní odborného poradenstva zo dňa 9.12.2013 a potvrdenia J.. B. J. zo dňa 31.12.2013 vyplynulo, že odporca ako osoba, ktorá sa dopustila priestupku alebo trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu , inej návykovej látky alebo liečiva, sa v zmysle zákona o cestnej premávke podrobil odbornému poradenstvu psychológa. Podľa lekárskych správ H.. H. L. zo dňa 17.5.2013, 14.6.2013 a 2.8.2013 odporca v uvedených dňoch absolvoval psychiatrické vyšetrenie so záverom abstinencia, pričom pri každom vyšetrení sa podrobil dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Čestným prehlásením F. Y. zo dňa 21.1.2014 bolo preukázané, že menovaný ako živnostník a vlastník penziónu s reštauráciou prenajíma odporcovi izbu. Túto odporca užíva nerušene, dodržiava domový poriadok a včas si plní záväzky, ktoré mu vyplývajú z nájomnej zmluvy. Dohodou o vykonaní práce uzatvorenou dňa 13.1.2014 medzi zamestnávateľom Z. R. s.r.o. a odporcom ako zamestnancom bolo preukázané, že odporca je od 13.1.2013 zamestnaný v menovanej spoločnosti na dobu neurčitú.

Navrhovateľka navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka G. H., ktorý má spolu s účastníkmi žiť v predmetnom rodinnom dome. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože už vykonané dokazovanie bolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci a to na základe právneho názoru, ktorý súd vo veci zaujal /viď. nižšie/ a s ktorým aj účastníkov pred rozhodnutím vo veci oboznámil.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala vylúčenia odporcu z užívacieho práva k rodinnému domu, ktorý obaja užívajú a to z dôvodu psychického násilia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetný rodinný dom v k.ú. G., v ktorom obaja účastníci bývajú je v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľky je ?. a odporcu X/X. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním, dvomi rozkazmi Obvodného úradu Trenčín, ktorými bol odporca uznaný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, preukázané, že odporca sa dopustil voči navrhovateľke konania, ktoré sa dá charakterizovať ako psychické násilie, keď pod vplyvom alkoholických nápojov slovne napáda navrhovateľku tak, že jej vulgárne nadáva, robí jej rôzne schválnosti - napr. bezdôvodne trieska dverami, trieska rukami po stole, kričí, nadáva, so všetkým búcha, vyhrážal sa navrhovateľke, že ju zbije, dá jej po papuli, že jej ešte ukáže, len aby sa rána dožila. Napriek uvedenému preukázanému konaniu odporcu voči navrhovateľke súd návrhu navrhovateľky na vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu nemôže vyhovieť.

s účinnosťou od 1. januára 2003 /novela / upravuje obmedzenie užívacieho práva osoby k domu alebo bytu, ak z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dome stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o ustanovenia a a , ktoré však možno aplikovať len v prípadoch, kedy je byt, alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve // alebo sa jedná o byt, ktorý je v spoločnom nájme manželov //. Na základe týchto ustanovení teda nemožno obmedziť užívacie právo násilníka k domu alebo bytu, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. Ustanovenia a tak nedopadajú na prípady, kedy sa fyzického alebo psychického násilia dopustí podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý s ním býva v spoločnom dome alebo byte.

Súd skúmal aj možnosť, že aplikácie ustanovenia na daný prípad cestou tzv. analogie legis, analógie zákona. Tú upravuje ustanovenie . Podstatou analógie zákona je, že ak sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, posúdi sa podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú faktickú situáciu podobnú. V danom prípade by to znamenalo, že ak vylúčenie podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu podielovému spoluvlastníkovi Občiansky zákon nerieši, posúdi sa takýto skutkový stav v zmysle podľa ustanovenia , ktorý upravuje vylúčenie bezpodielového

spoluvlastníka /manžela/ z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi /manželovi/. Týmto spôsobom možno však postupovať len v prípade, že sa jedná o tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu je zákonom neriešená, pretože takúto situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel na ňu a preto ju ani v zákone nemohol upraviť. O takýto prípad tu však nejde.

Ustanovenia a v znení ako je vyššie citované boli zavedené do novelou - . Rovnakým zákonom bol novelizovaný aj v ustanovení , ktorý tak od 1. januára 2003 dáva súdu možnosť pri vyporiadavaní zrušeného podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Už z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. Uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k , podľa ktorej navrhovaná úprava "sleduje za cieľ eliminovať násilné správanie podielových spoluvlastníkov v rodinách, pretože v tejto komunite najčastejšie spoluvlastnícke vzťahy vznikajú a sú prezentované v prípade nezhôd násilím rôzneho druhu". Podľa súdu je tak zrejmé, že sa v danom prípade nejedná o tzv. medzeru v zákone, ktorú by bolo možno odstrániť pomocou analógie zákona, pretože zákonodarca vedel o prípadoch násilia medzi podielovými spoluvlastníkmi a napriek tomu inštitút vylúčenia z užívania zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorému dochádza v súvislosti s bytmi alebo domami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v spoločnom nájme manželov. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu sa preto javí ako neprípustne zasahujúce do garantovaného vlastníckeho práva.

Nakoniec súd ešte uvádza, že navrhovateľka má pre svoju ochranu pred násilným správaním odporcu k dispozícii iné inštitúty občianskeho práva, konkrétne možnosť rozhodovania podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa /čo nepochybne zahŕňa aj otázku, ktorý z podielových spoluvlastníkov bude spoločný rodinný dom užívať a ktorý nie/, prípadne možnosť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu. Odmietnutie analógie zákona na tento prípad tak pri súčasnej existencie týchto možností ochrany navrhovateľky nepredstavuje porušenie právneho princípu zákazu denegatio iustitiae súdom /zákaz odmietnutia spravodlivosti, kedy súd odmietne rozhodnúť o veci s odôvodnením, že zákon je v určitom smere nejasný, že je v ňom medzera, prípadne z iného dôvodu/.

Na základe uvedených úvah súd návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojerní s . V predmetnej právnej veci bol odporca plne úspešný a preto má podľa právo na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať / /. Za takéto okolnosti súd považoval skutočnosti, ktoré v konaní vyplynuli z vykonaného dokazovania, konkrétne to, že odporca sa preukázane dopustil voči navrhovateľke správania, ktoré možno charakterizovať ako psychické násilie. V tejto situácii, kedy sa navrhovateľka len domáhala v konaní ochrany svojho života a zdravia /síce zákonom neaprobovaným spôsobom/, by bolo podľa súdu nemorálne, aby bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Preto súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.