Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/229/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: X. B., proti žalovanej: P. F., bytom L. nad V., C. I. XX/XXX-X, o zaplatenie 184,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2017, č. k. 16C/175/2015-82, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180,66 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia 184,03 eur s 28% ročným úrokom zo sumy 184,03 eur od 30.07.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom neuhradenia nepovoleného prečerpania na účte. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.06.2004 uzavrel so žalovanou zmluvu, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy žalovanou odstúpil v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril predmetný účet a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.07.2012 internú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil bodom 3.12, 3.11.5, 8.8, 19.8 VOP, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d), § 351 ods. 1, 2, § 497, § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd konštatoval, že mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 03.06.2004 zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu. V súlade s bodom 3.12 VOP u žalovanej nastalo nepovolené prečerpanie účtu, ktoré žalovaná bez zbytočného odkladu nevyrovnala. Žalobca v zmysle bodu 3.11.5 VOP odstúpil listom zo dňa 20.07.2012 od zmluvy o bežnom účte a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dosiahla titulom nepovoleného prečerpania debetný zostatok na účte ku dňu odstúpenia od zmluvy žalobcom listom zo dňa 20.07.2012 v súlade s bodom 19.8 VOP v sume 180,66 eur, pričom táto suma vyplýva z výpisu z účtu za obdobie od 19.07.2012 do 30.07.2012, keď ku dňu 18.07.2012 bol debetný zostatok na účte v sume 179,97 eur a 28% ročný úrok zo sumy 179,97 eur za obdobie od 19.07. do 23.07.2012 je vo výške 0,69 eur. Pokiaľ žalobca podanou žalobou uplatňoval aj úrok 28% ročne zo sumy 184,03 eur od 30.07.2012 do zaplatenia, v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že úrok z nepovoleného prečerpania bol dojednaný v sadzobníku a v úrokových sadzbách tak, že do dňa 30.06.2012 bol vo výške 20% ročne a od 01.07.2012 bol vo výške 28% ročne. Odstúpením od zmluvy žalobcom ku dňu 23.07.2012 v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikajú všetky

práva a povinnosti strán zo zmluvy. Účinkom odstúpenia tak bol aj zánik práva žalobcu na úrok z úveru poskytnutého žalovanej formou nepovoleného prečerpania na bežnom účte. Súd v tomto smere poukázal na záver Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Súd dodal, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám iba sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca domáhal odplatných plnení napriek výkladu neplatnosti dojednania aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, alternatívne subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a dodal, že je pravdou, že žalobcovi by vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak ide o pojmovo odlišný inštitút, ktorý nemožno zamieňať s uplatňovaným úrokom z úveru. Súd by nemohol žalobcovi priznať plnenie nad rámec podanej žaloby, a preto súd by žalobcovi úrok z omeškania nemohol priznať. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca a žalovaná mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 184,03 s 28% ročným úrokom zo sumy 184,03 eur od 30.07.2012 do zaplatenia v celkovej výške 415,84 eur (istina s úrokom z úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku) bol úspech žalobcu 43% (180,66 eur) a úspech žalovanej 57% (235,18 eur). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej tak vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 14%. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej ani nevyplývajú, preto jej náhrada trov konania nebola priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žaloby v tejto časti. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Uviedol, že v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa neho je zrejmé, že úrok vo výške 28% je úrokovou sadzbou úveru. Toto vyplýva aj zo sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorý uvádza jednak výšku úrokovej sadzby za poskytnutie finančných prostriedkov a jednak aj výšku úrokov z omeškania. Je teda zrejmé, že ide o právne súladný vzťah a teda, že veriteľ má právo aj na úrok vo výške 28% ročne. Poukázal na bod 3.12 VOP, podľa ktorého pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Uviedol, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka a uviedol, že toto ustanovenia upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcom písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, preto odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti (vrátane spojeného výroku o nároku na náhradu trov konania) a vo vyhovujúcom výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (367 ods. 2 .

6. Podstatou odvolania žalobcu je otázka dôvodnosti nároku na úrok zo sumy nepovoleného prečerpania bežného účtu (§ 708 a nasl. Obch. zák). Súd prvej inštancie považoval tento nárok za neopodstatnený preto, že odstúpením žalobcu od zmluvy o bežnom účte nárok na úrok z nepovoleného prečerpania zanikol. Odvolací súd však považuje nárok na úrok z nepovoleného prečerpania za nedôvodný preto, že v súlade s právom nie je ani samotné nepovolené prečerpanie, ako to vyplýva už z jeho samotného názvu. Uvedené však ostáva bez vplyvu na istinu priznanú rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože v tejto vyhovujúcej časti nebol rozsudok napadnutý odvolaním a odvolací súd sa preto jej správnosťou zaoberať nemôže.

7. Podľa bodu 3.5 VOP nesmie zostatok bežného účtu klesnúť po celú dobu trvania vedenia účtu pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku. Dispozíciu, ktorá by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku môže banka odmietnuť.

8. Podľa bodu 3.8 VOP môže banka nevykonať transakcie z účtu, ktoré by mali za následok zníženie zostatku na účte pod hodnotu minimálneho zostatku.

9. Podľa bodu 3.12 VOP „Nepovolené prečerpanie“, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu".

10. Citovaná zmluvná úprava práv a povinností obsahuje povinnosť klienta banky zabezpečiť, aby zostatok bežného účtu neklesol pod výšku minimálneho zostatku. Pritom banke umožňuje odmietnuť vykonať platby, v dôsledku ktorých by sa tak stalo. Je teda výlučne vecou banky, či poskytne klientovi s nedostatočným zostatkom na účte prostriedky na svoju ťarchu. Nepovolené prečerpanie, na ktorom žalobca zakladá svoj nárok, je tak výlučne na vôli veriteľa. Nejedná sa o formu úverovej zmluvy, pretože tu chýba vôľa dlžníka čerpať úver. Ak má dlžník povinnosť „neklesnúť“ so zostatkom účtu pod minimálny zostatok, neobstojí pritom súčasne jeho právo na čerpanie prostriedkov pod tento minimálny zostatok. Nepovolené prečerpanie, ktoré už svojim názvom vyjadruje skôr protiprávny stav než zmluvné dojednanie, preto odvolací súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 , z ktorej uplatnené právo nemožno veriteľovi priznať.

11. Vzhľadom na uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti vecne správny a odvolací súd ho preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .