Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11S-89-2020.pdf
PDF · 200.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V.. N. F., podnikajúceho pod obchodným menom V.. N. F. - G. - U. s miestom podnikania U. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17. decembra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 24.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubený rozdiel dane v sume 5.432,02 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie roka 2014, najmä z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaných služieb dodávateľmi označenými na správcom dane spochybnených faktúrach (spoločnosť Q. W.., organizačná zložka, spoločnosť H. G. s.r.o.) a tiež z dôvodu zvýšenia základu dane o úhrady inkasované na bankový účet žalobcu od spoločnosti D. Z. G. DI I. E, C. D., XXX XX M. T. J. RE (ďalej aj „D.“).
2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, nakoľko vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, považuje žalobca za nesprávne, a to najmä z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a preto žiada správny súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia a súčasne o zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
3. Žalobca úvodom správnej žaloby namietol nesprávny výrok rozhodnutia správcu dane, v ktorom podľa jeho názoru absentujú podstatné a zákonnom obligatórne určené náležitosti. Zo samotného znenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku vyplýva, čo musí výrok rozhodnutia obsahovať a za akých podmienok. Ako príklad možno uviesť, že výrok rozhodnutia musí obsahovať lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť alebo ak ide o peňažné plnenie, tak aj sumu a číslo účtu na ktorý má byť suma zaplatená. Z uvedeného znenia jasne vyplýva, že uvedenie lehoty plnenia a čísla účtu vo výroku rozhodnutí sú podmienené ďalšími skutočnosťami, a to povinnosťou plniť alebo peňažným plnením. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku však nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, žalobca je preto toho názoru, že každé rozhodnutie vydané správcom dane musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku. Žalobca si dovoľuje zásadne zdôrazniť, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a tiež že náklady správcovi dane nepochybne vznikli. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30.09.1998 konštatoval, že výrok rozhodnutia správcu dane zákonom obligatórne ustanovené náležitosti neobsahuje, je zmätočný a v konečnom dôsledku výroková časť napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľná a poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.
4. Ďalej žalobca namietal nesprávny postup daňových orgánov pri doručovaní mu písomností v daňovom konaní. Správca dane podľa neho opakovane a sústavne porušoval uvedené ustanovenia o doručovaní dokumentov elektronickými prostriedkami, v konečnom dôsledku ani napadnuté rozhodnutie nebolo doručené zákonom ustanoveným spôsobom, t.j. elektronickými prostriedkami. Na jednej strane Finančná správa SR rigidne vyžaduje od daňových subjektov, aby elektronicky komunikovali so správcami dane v zmysle daňového poriadku, pričom samotné orgány Finančnej správy SR (najmä daňové úrady) ignorujú jasne definovanú zákonnú povinnosť, ktorá sa týka doručovania dokumentov elektronickými prostriedkami daňovým subjektom. Žalobca má za to, že nejestvuje ani technická prekážka, ktorá by orgánom Finančnej správy SR, v tomto prípade daňovým úradom, bránila doručovaniu dokumentov elektronickým prostriedkami. Príkladmo je možné uviesť, kedy orgány Finančnej správy SR komunikujú s daňovými subjektmi, resp. účastníkmi správnych konaní, elektronickými prostriedkami, a to elektronická komunikácia daňových a colných úradov v rámci správnych konaní - www.slovensko.sk a colných úradov v rámci správy spotrebný daní - www.financnasprava.sk.
5. Vo vzťahu k úhradám inkasovaným od spoločnosti D. žalobca namietol rozpory týkajúce sa predovšetkým svedeckej výpovede F. D. (predtým F.) v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu a dôkazov, ktoré mal správca dane k dispozícii. Svedkyňa F. D. sa vyjadrila, že tejto spoločnosti vystavovala faktúry a že faktúry vystavovala na vzor faktúry, ktorý bol uložený v počítači žalobcu. Svedkyňa taktiež uviedla aj to, že faktúry si vystavoval žalobca sám. S uvedeným namietaným rozporom sa správca dane nevysporiadal, preto nie je pravdivé vyjadrenie správcu dane, že sa nemal akým rozporom medzi vyjadreniami zaoberať. Správca dane vykonaným preverovaním zistil, že prepravu u spoločnosti M. U., s.r.o. telefonicky objednávala za daňový subjekt F. D., a taktiež v spoločnosti D. Q. s.r.o. objednávku vystavila ona. Uvedené zistenia a vyjadrenia súhlasia a potvrdzujú vyjadrenie žalobcu, ktorý sa uviedol, že: „...čo sa týka spoločnosti M. U., s.r.o. a D. Q. s.r.o. že predpokladá, že sa to týka spoločnosti D. U., že to všetko riešila jeho manželka, že on do toho nevstupoval, že predpokladá, že po ich rozchode ďalej vykonávala tú činnosť okolo D. a že kontrolórom predložil o tom dôkaz, že manželka využívala na tieto účely jeho súkromný účet, že mala naň dispozičné právo...“ Vzhľadom na to, že žalobca vedie so F. D. konanie vo veci vysporiadania BSM, a vzťah medzi žalobcom a svedkyňou nie je pozitívny, je žalobca toho názoru, že nebolo v záujme svedkyne uviesť počas výpovede úplné a pravdivé skutočnosti.
6. V nadväznosti na inkasované peňažné prostriedky od spoločnosti D. žalobca poukázal na to, že účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy o bežnom účte (§ 708 až 715 Obchodného zákonníka) alebo na základe zmluvy o vkladovom účte (§ 716 až 719a Obchodného zákonníka). Uzavretím zmluvy vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah, upravený citovanými zákonnými ustanoveniami. Obchodný zákonník používa v ustanovení § 708 a nasl. termín „majiteľ účtu“, i keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu a peňažné prostriedky
na ňom uložené sú v majetku peňažného ústavu. Za „majiteľa účtu“ je treba z pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom a vkladovom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Nie je rozhodujúce, komu patria peňažné prostriedky na účte v banke, nakoľko patria banke, ale kto je majiteľom bankového účtu, t.j. osoba, ktorá disponuje pohľadávkou voči banke na vyplatenie peňažných prostriedkov na príslušnom bankovom účte. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že svedkyňa D. využívala bankový účet, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky od spoločnosti D., resp. že k nemu mala dispozičné právo, t.j. rovnako mala pohľadávku voči banke, ktoré jej umožňovalo nakladať s nimi. Pohľadávku voči banke mal teda jednak daňový subjekt a pohľadávku voči banke mala aj p. D.. V odôvodnení rozhodnutia správcu dane sa zdôrazňuje, že F. D. bola zamestnankyňou žalobcu, pracovala ako špeditérka a zoberala sa vyťažovaním áut, vystavovaním faktúr a ukladaním dokladov, ktoré jej žalobca doniesol. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že by bolo neobvyklé, aby mal zamestnanec dispozičné právo k súkromnému účtu svojho zamestnávateľa. V danom prípade však išlo o manželku žalobcu, ktorá mala dispozičné právo k jeho súkromnému účtu a čerpala z neho peňažné prostriedky. Ak teda F. D. mala k bankovému účtu žalobcu dispozičné právo, rovnako mala pohľadávku voči banke, čo jej umožňovalo nakladať s peniazmi na účte. Pohľadávku voči banke mal teda jednak daňový subjekt a pohľadávku voči banke mala aj F. D., preto len na základe konštatovania správcu dane (bez preukázania, komu boli peňažné prostriedky určené a koho boli príjmami), o tom, že preukázal, že úhrady boli opakovane pripisované na súkromný účet žalobcu, nemožno žalobcovi zvýšiť výsledok hospodárenia.
7. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti Q. W.., organizačná zložka žalobca pripomenul, že svedok C. Q. potvrdil, že spoločnosť Q. W.., organizačná zložka v marci 2014 vystavila faktúru č. 14/03/73, že predmetnú faktúru vystavil aj podpísal svedok a že faktúra obsahuje pečiatku, ktorú používala táto spoločnosť, že svedok ďalej potvrdil spoluprácu so žalobcom a uviedol, že mu opravovali auto, že faktúra č. 14/03/73 je v účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná, že spoločnosť používala také číselné rady, ako sú na tejto faktúre. Svedok správcovi dane nevedel uviesť, akého konkrétneho vozidla sa oprava týkala, kto ju vykonal, ako ani rozsah fakturovanej opravy a čo konkrétne bolo na vozidle opravované, kde a akým spôsobom boli náhradné diely nakúpené. V tomto smere žalobca poukázal na skutočnosť, že svedecká výpoveď sa uskutočnila dňa 02.07.2019 a týkala sa obchodu z marca 2014. Z uvedeného dôvodu žalobca namietol, že správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu to, že svedok nevedel odpovedať, resp. uviesť s tak dlhým odstupom času a vzhľadom na jeho zdravotný stav konkrétne informácie týkajúce sa vyššie uvedených otázok správcu dane. K skutočnostiam, ktoré správca dane uvádza ďalej v protokole a ktoré zistili zamestnanci správcu dane z iných spisov, žalobca uviedol, že preverovanie Daňového úradu Bratislava sa uskutočňovalo v rokoch 2016 a 2017. V rámci tohto preverovania Daňový úrad Bratislava napríklad predvolával svedka C. Q. v roku 2017. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že na predvolanie Daňového úradu Trenčín z roku 2019 sa C. Q. pred správcu dane dostavil a vypovedal. Zdaniteľné obchody so spoločnosťou Q. W.., organizačná zložka žalobca štandardne preukazoval listinnými dokladmi, pričom tieto boli následne potvrdené aj svedeckou výpoveďou C. Q.. Obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno podľa žalobcu ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty. V rozhodnutí žalovaného chýba presné vymedzenie, ktoré skutočnosti bol povinný preukázať žalobca, teda vymedzenie okruhu dôkazov, ktorými žalobca musí disponovať. Vyššie uvedené konštatovanie správcu dane pre odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný ako aj správca dane v odôvodnení rozhodnutia upriamuje pozornosť na dodávateľa žalobcu tiež na to, že sa jedná o problematickú spoločnosť, avšak v napadnutom rozhodnutí absentujú následné presvedčivé a konkrétne úvahy o tom, ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, v akej miere a z akých konkrétnych dôvodov.
8. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti H. G., s.r.o. žalobca uviedol, že preukázal svoje tvrdenia ohľadom zdaniteľných obchodov dokladmi, ktoré boli predložené k výkonu daňovej kontroly a následne boli tieto verifikované aj I. X., ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom v rámci iného daňového konania, a tiež poskytol správcovi dane čestné vyhlásenie, ktorým taktiež potvrdil spoluprácu spoločnosti H. G. s.r.o. so žalobcom. Žalovaný ako ani správca dane však tento dôkaz vôbec neakceptoval. Žalobca v priebehu konania navrhoval správcovi dane, z dôvodu, že svedok X. sa nemohol dostaviť pred správcu dane z objektívnych dôvodov, aby mu zaslal konkrétne otázky, ktoré považuje za potrebné zodpovedať. Žalobca akceptoval vyjadrenie správcu dane, že daňový poriadok nepripúšťa písomnú svedeckú výpoveď, avšak ak správca dane potreboval zodpovedať konkrétne otázky, nič mu nebránilo
v tom, aby tieto za účelom úplného zistenia skutkového stavu zaslal I. X., ktorý so správcom dane komunikoval. Žalobca nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť, aby jeho dodávatelia alebo odberatelia predkladali správcovi dane požadované doklady, a preto tieto skutočnosti nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Správca dane obstarané dôkazy vyhodnotil v neprospech žalobcu pričom neuviedol, z akého dôvodu, a tiež nepreukázal, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie týchto dôkazov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Z uvedeného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že výpočet dôkazov nie je taxatívny a zahŕňa len tie najdôležitejšie dôkazy ako napr. podania daňového subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné. Vo všeobecnosti sa však pod dôkazom rozumie všetko, prostredníctvom čoho bude určitá skutočnosť zistená alebo objasnená, vďaka čomu bude správne určená daň v daňovom konaní, ale za splnenia podmienky, že nebol dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade nebolo zo strany žalovaného alebo správcu dane preukázané, že čestné vyhlásenie I. X. bolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto neexistuje ani žiadny relevantný dôvod, prečo by žalovaný alebo správca dane predmetný dôkaz nemali akceptovať. Aj pri tomto dodávateľovi žalobca zdôraznil, že obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty. V rozhodnutí žalovaného chýba presné vymedzenie, ktoré skutočnosti bol povinný preukázať žalobca, teda vymedzenie okruhu dôkazov, ktorými žalobca musí disponovať. Vyššie uvedené konštatovanie správcu dane pre odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje.
9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal. K námietke žalobcu o nesprávnosti výroku rozhodnutia, v ktorom majú absentovať podstatné a zákonom určené náležitosti, uviedol, že rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2019 obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku, a to meno a priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jej identifikačné údaje (IČO, DIČ a IČ DPH), právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ako aj sumu a číslo bankového účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, zistenie bolo pre rozhodnutie dostatočné, správca dane všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých rozhodoval v rozhodnutí uviedol a vyhodnotil, v dostatočnej miere sa vysporiadal s podstatnými námietkami a návrhmi žalobcu, uviedol v ňom právne predpisy na základe ktorých rozhodoval ako aj úvahy, ktoré viedli správcu dane k prijatým záverom. Odôvodnenie rozhodnutia pritom korešponduje s jeho výrokovou časťou a svoje závery správca dane jednoznačne a logicky odôvodnil. Rovnako tak rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia uvedené v § 63 daňového poriadku, je jednoznačné a logické. Výroky preskúmavaných rozhodnutí sú formulované presne, určito, zrozumiteľne, úplne vyjadrujú vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Z výroku rozhodnutí je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akých právnych predpisov a ktorých ustanovení právneho predpisu správne orgány rozhodovali. Odôvodnenie rozhodnutí obsahuje jednak skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, teda skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Správne orgány zároveň v odôvodnení rozhodnutí právne posúdili prejednávanú vec, teda subsumovali zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami je logický vzťah. Záver prijatý správnymi orgánmi má oporu vo vykonanom dokazovaní a správne orgány sa neodklonili od platných právnych predpisov a ustálenej judikatúry, pričom vysvetlili podstatu podmienok na uplatnenie daňových nákladov podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Preskúmavané rozhodnutia vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti podľa žalovaného netrpia.
10. Ani námietka žalobcu týkajúca sa výroku o náhrade nákladov správy daní nie je podľa žalovaného dôvodná. Ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku sa pri tejto náležitosti výroku rozhodnutia odvoláva na § 12 tohto zákona. V § 12 ods. 3 tohto zákona je stanovené, že správca dane rozhoduje o uplatňovanom nároku. Stanovuje aj lehotu, v ktorej musí správca dane rozhodnúť. O uplatňovaných nákladoch správy daní, ktoré vzniknú počas daňovej kontroly resp. počas vyrubovacieho konania správca dane rozhoduje samostatným rozhodnutím tak, aby boli dodržané ustanovenia § 12 uvedeného zákona. Ustanovenia § 12 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov presne stanovujú kto,
akým spôsobom, v akom rozsahu a za akých podmienok môže uplatniť nárok na náhradu výdavkov správy daní. Náklady, ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný správca dane v stanovenej lehote a sú priznávané správcom dane samostatným rozhodnutím, adresátom ktorého sú osoby uplatňujúce si tieto náklady. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade nikto zo zákonom stanovených osôb v zákonom stanovenej lehote neuplatňoval nárok vzniknutých nákladov a teda správca dane o týchto ani nerozhodoval a daňový subjekt, resp. žalobca je v zmysle § 12 ods. 1 daňového poriadku vylúčený z uplatnenia týchto nákladov. Nie je v kompetencii správcu dane rozhodovať o nákladoch správy daní podľa § 12 daňového poriadku, ak nebol uplatnený nárok osobou, ktorej tieto náklady vznikli. Taktiež nie je v kompetencii správcu dane vyzývať osoby, ktoré sa zúčastnili správy daní, aby si uplatnili prípadné náklady, ktoré im vznikli alebo iným spôsobom skúmať, či vznikli takéto náklady alebo nie a rozhodovať o nich v každom rozhodnutí, ktoré je v rámci správy daní vydané. Z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, že výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie o nákladoch správy daní podľa § 12 len v prípade, ak ide o nárok, ktorý si uplatňuje osoba, ktorej náklady vznikli tak, aby bol zachovaný postup podľa § 12. V prípade, keď nárok uplatnený nie je, rozhodovať o nákladoch správy daní nie je v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona.
11. K námietke, že správca dane a ani žalovaný nedoručovali písomnosti zákonným spôsobom, elektronickými prostriedkami, pritom neexistuje žiadna, ani technická prekážka, ktorá by správnym orgánom bránila v elektronickom doručovaní, žalovaný uviedol, že správne orgány pri doručovaní písomností postupovali zákonným spôsobom podľa § 30 ods. 2 písm. a) daňového poriadku, nakoľko všetky písomnosti doručovali prostredníctvom poštových služieb.
12. K námietkam týkajúcich sa nepriznaných príjmov od spoločnosti D. žalovaný uviedol, že aj napriek tomu, že obchody so spoločnosťou D. riešila zamestnankyňa žalobcu, jeho bývalá manželka F. D., a aj napriek tomu, že žalobca so svedkyňou nemusí mať dobré vzťahy, tieto skutočnosti nezbavujú žalobcu povinnosti preukázania skutočností, ktoré majú vplyv na jeho daňové povinnosti. Rovnako na túto skutočnosť nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu, že aj bývalá manželka mala právo disponovať s prostriedkami na jeho osobnom bankovom účte. Podstatným v tomto prípade bolo, že na osobnom bankovom účte žalobcu boli v roku 2014 postupne pripísané úhrady od spoločnosti D. v celkovej výške 6.750,- Eur, ktoré žalobca nevedel preukázať, a to aj napriek tomu, že výpismi z bankového účtu musel žalobca disponovať, nakoľko ich (síce až vo vyrubovacom konaní) predložil dňa 29.11.2019. Žalobca teda vedel, že na jeho bankový účet boli pripisované úhrady od jeho talianskeho obchodného partnera, s ktorým spoluprácu potvrdil. Rovnako F. D. spoluprácu s D. potvrdila. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal úhrady od spoločnosti D. uvedené vo svojom účtovníctve a nevedel ich bližšie ozrejmiť, správca dane o sumu úhrad zvýšil základ dane.
13. V prípade spornej faktúry od spoločnosti Q. W.., organizačná zložka žalovaný zrekapituloval zistenia z daňového konania, že žalobca firmu našiel na internete, jednal len telefonicky, nevedel s kým, zmluva uzatvorená nebola, súčiastku na opravu motorového vozidla posielal poštou a opravená riadiaca jednotka mu bola poslaná späť rovnako poštou. Kto a kde opravu vykonal, nevedel, nevedel kto vystavil a podpísal faktúru a doklad o úhrade, fyzický kontakt medzi obchodnými partnermi nebol, žalobca nevedel ani, či dodávateľ mal na takúto službu technické vybavenie alebo zamestnancov. Žalobca nevedel aký dôkaz má predložiť a nakoniec aj tak musel dať auto opraviť do autorizovaného servisu. Svedeckú výpoveď jediný vedúci organizačnej zložky, C. Q. bez prítomnosti žalobcu podal dňa 02.07.2019, kedy uviedol, že si nepamätá, čo všetko spoločnosť v roku 2014 robila, ani kde vykonávala svoju činnosť. Nemala zamestnancov, ani technické vybavenie, len pečiatky a počítač. Spoluprácu so žalobcom potvrdil, spornú faktúru vystavil a podpísal svedok, predložiť účtovníctvo nevedel, nakoľko ho odovzdal Z. C., konateľovi spoločnosti T., ktorá ale podľa zistení správcu dane je dissolventná. Svedok uviedol svoje vážne zdravotné problémy, ale žiadne dôkazy k preukázaniu spolupráce so žalobcom nepredložil. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť Q. je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, nemá tam v prenájme ani kancelárske priestory s materiálno-technickým vybavením, so správcom dane nespolupracuje.
14. V súvislosti s neuznanými faktúrami od teraz už zaniknutej spoločnosti H. G. s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane na podanie svedeckej výpovede predvolával I. X., ten sa ale zo zdravotných dôvodov na jej podanie nedostavil. X. síce doručil správcovi dane Prehlásenie, evidenčné č. XXXXXXXXX, kde spoluprácu so žalobcom v zmysle zmluvy potvrdil a tvrdil, že iné dôkazy boli zaradené do účtovníctva spoločnosti H. G. s.r.o. Na predložené vyhlásenie správca dane a ani žalovaný neprihliadli, nakoľko
podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 8Sžf/S7/2016 zo dňa 23.08.2018), čestné prehlásenie nie je pri dôkaznej povinnosti žalobcu, dôkazom v daňovom konaní. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradiť dôkaz, pretože to daňový poriadok nedovoľuje. V daňovom konaní pri nemožnosti určenia dane podľa žalobcom predložených listín, nemôže nastupovať preukazovanie tvrdení čestnými vyhláseniami, ale zákon osobitne určuje ďalšie kroky, napr. daň určená podľa pomôcok. V ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide síce o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov ale vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Správca dane nebol úspešný ani pri zabezpečení svedeckej výpovede D. H., jediného konateľa spoločnosti G. Z. s.r.o., právneho nástupcu spoločnosti H. G. s.r.o., keďže tohto svedka nepredviedli ani policajné orgány. Správca dane preto výzvami vyzýval spoločnosť G. Z. s.r.o. a D. H. na predloženie dokladov spoločnosti H. G. s.r.o. Ani v tomto prípade ale nebol úspešný, nakoľko prvá výzva nebola prevzatá v odbernej lehote a druhá výzva adresovaná na adresu trvalého pobytu menovaného bola správcovi dane vrátená s poznámkou "adresát neznámy", a to i napriek tomu, že správca si adresu trvalého pobytu D. H. overoval na Kriminálnom úrade Finančnej správy. Z vyššie uvedených dôvodov sa správcovi dane nepodarilo preveriť sporné dodávateľské faktúry v účtovníctve dodávateľa - spoločnosti H. G. s.r.o.
15. Skutočnosti uvedené na sporných dodávateľských faktúrach neozrejmili ani svedecké výpovede V.. I. D. a F. D.. V.. D. uviedla, že nebola účtovníčkou žalobcu, len mu pomáhala a dohliadala na to, aby účtovníctvo bolo správne, podklady k protokolom nepripravovala aj napriek tomu, že to žalobca tvrdil. F. D. pracovala len na pokyny žalobcu, názov spoločnosti Q. jej nič nehovoril a zo spoločnosti H. G. s. r. o. sa s nikým nestretla, nič si z toho nepamätá, nevedela ani kto žalobcovi robil účtovníctvo a nevedela ani o zmluve s touto spoločnosťou. Na výzvu zo dňa 11.07.2019, ktorou bol žalobca správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov k sporným faktúram, len v odpovedi uviedol, že všetky doklady a dôkazy odovzdal, že ostatné dôkazy by vedeli predložiť firmy s ktorými mal uzatvorenú zmluvu. Preto správca o hodnotu sporných dodávateľských faktúr od spoločností Q. W.., organizačná zložka a H. G. s.r.o. zvýšil základ dane.
16. K tvrdeniam žalobcu, že dôkazné bremeno nie je možné prenajímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť a že v preskúmavanom rozhodnutí chýba presné vymedzenie, ktoré skutočnosti bol povinný preukázať žalobca, teda vymedzenie okruhu dôkazov, ktorými žalobca musí disponovať, žalovaný uviedol, že žalobca bol v tomto prípade vyzývaný len na preukázanie splnenia podmienok uvedených v § 2 písm. i) daňového poriadku, čo tvorí jeho dôkazné bremeno. Bol to práve žalobca, ktorý si základ dane znížil z dôvodu uplatnenia daňových nákladov vo výške 16.250,02 eura (Q. W.. a H. G. s.r.o.), a preto bol povinný preukázať, že sa jedná o náklady preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Správca dane od žalobcu vyžadoval len splnenie si jeho vlastnej dôkaznej povinnosti. Povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na daňovom subjekte sa vzťahuje podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku aj na jeho povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ako aj na jeho povinnosť preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Žalobca bol vyzvaný len na preukazovanie tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Vzhľadom k tomu, že žalobca skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane nepreukázal, správca dane okrem iného zvýšil základ dane aj o sumu 16 250,02 Eur.
17. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na zrozumiteľne vyjadrený obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.
21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2019. Tento bol žalobcovi doručený dňa 13.09.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
22. Z protokolu vyplýva, že žalobcovi boli počas roku 2014 na účet G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v deviatich platbách pripísané finančné prostriedky v celkovej sume 6.750,- Eur od dodávateľa D. Z. G. DI I. E, C. D., XXX XX M. T. J. RE. Žalobca o týchto finančných prostriedkoch vo svojom účtovníctve neúčtoval. Správca dane zisťoval u žalobcu, čoho sa uvedené finančné prostriedky týkali, na čo žalobca uviedol, že nevie, o čo sa jedná, riešila to jeho manželka. Správcovi dane žiadne doklady súvisiace s týmito finančnými operáciami nepredložil.
23. Z výpovede svedkyne F. D. (predtým F.) - bývalej manželky a bývalej zamestnankyne žalobcu - vyplýva, že žalobca s odberateľom D. Z. G. di I. e C. D. via F. F. n. - ZI I. XX XXXX M. J. spoupracoval, zabezpečoval pre nich prepravu subdodávateľskou formou. Svedkyňa uvedenému subjektu vystavovala faktúry podľa vzoru, ktorý bol uložený v počítači žalobcu. Prepravy fakturovala podľa jeho pokynov, spôsob úhrady a číslo bankového účtu uvádzala podľa vzorovej faktúry. Či tieto faktúry boli odovzdávané na spracovanie účtovníčke, sa svedkyňa vyjadriť nevedela, nakoľko žalobca si veľa vecí odkladal bokom, riešil ich sám, vytlačil si ich a zobral preč. Žalobca si veľa vecí zamykal v aute, pričom v dome mal dve miestnosti, ktoré boli zamknuté a do ktorých sa svedkyňa nikdy nedostala. Svedkyňa, hoci bola žalobcovou manželkou, vykonávala všetky veci súvisiace s jeho podnikaním na jeho príkaz alebo po jeho schválení potom, ako ju v jej práci žalobca zaučil. Svojvoľne nevedela ani nemohla urobiť nič. Ak niečo podpísala, tak vo viere, že je to v poriadku.
24. Správca dane vykonal dňa 04.04.2019 miestne zisťovanie v spoločnosti M. U., s.r.o. Bolo zistené, že táto spoločnosť vykonávala prepravu figurín s miestnom nakládky v C. v spoločnosti C. - W. a miestom vykládky M. J. pre spoločnosť D. Z. G.. Prepravu telefonicky objednávala za žalobcu F. F.. Podľa konateľa spoločnosti M. U., s.r.o. bola táto preprava vykonávaná na základe dohody bezplatne, nakoľko objednávateľ mu poskytoval kontakty na špedície, s ktorými neskôr nadviazali spoluprácu. Všetky faktúry boli odoslané spolu s X. žalobcovi poštou po ukončení prepravy. Dodacie listy s potvrdením vykládky v Taliansku boli zaslané poštou do firmy C. - W.. Spoločnosť M. U., s.r.o. vystavovala faktúry pre žalobcu v nulovej hodnote od roku XXXX až do augusta XXXX, od októbra 2017 vystavovala faktúry priamo pre spoločnosť D. Z. G..
25. Správca dane vykonal dňa 04.04.2019 miestne zisťovanie v spoločnosti D. Q. s.r.o., pričom bolo zistené, že dňa 18.10.2016 spoločnosť D. Q., s.r.o. vykonala prepravu cca 230 figurín a 130 hláv s miestnom nakládky C. - W. v C. a s vykládkou dňa 19.10.2016 v M. J. pre spoločnosť D. Z. G.. Faktúra za uvedenú prepravu nebola vystavená. D. Q. predložil len objednávku, ktorú vystavila F. F. a potvrdenie o úhrade 250,- Eur, ktorá prišla na súkromný účet D. Q.. Išlo o jednorazovú prepravu.
26. Z výpovede svedkyne V.. I. D. správca dane zistil, že žalobcovi pomáhala so spracovaním dokladov, avšak za jeho účtovníčku sa nepovažuje. S vedením účtovníctva mu pomáhala cca 10 rokov do polovice roka 2017. Nevie o tom, že by žalobca mal doklady, resp. faktúry, ktoré by neboli zahrnuté do jeho účtovnej agendy. Nepamätá si, či sa v účtovníctve žalobcu nachádzali doklady pre obchodnú spoločnosť D. Z. G. di I. e C. D.. Svedkyňa nikdy nevystavovala doklady pre žalobcu. Taktiež si nepamätá, či sa
v účtovníctve žalobcu nachádzali doklady od spoločností M. U., s.r.o. alebo D. Q.. Žalobca prítomný pri výsluchu svedkyne sa vyjadril, že čo sa týka spoločnosti D. Z. G. a subjektov M. U., s.r.o. a D. Q., všetko to riešila jeho manželka, on do týchto obchodov nevstupoval. Predpokladá, že po rozchode ďalej vykonávala činnosť okolo spoločnosti D. Z. G., na tieto účely využívala jeho súkromný účet, na ktorom mala dispozičné právo. Keďže sú po rozvode, vyjadrenia svedkyne F. D. nepovažuje za hodnoverné.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane skonštatoval zistenie, že úhrady v celkovej výške 6.750,- Eur realizované v roku 2014 na účet žalobcu číslo G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od dodávateľa D. Z. G. DI I. E, C. D., XXX XX M. T. J. RE sú príjmom za dopravu realizovanú subdodávateľsky prostredníctvom spoločností M. U., s.r.o. a D. Q. s.r.o. Z uvedeného dôvodu správca dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. b), § 17 ods. 2 písm. b) a § 2 písm. f) a h) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 zvýšil o príjem (výnos) v celkovej výške 6.750,- Eur.
28. Správca dane ďalej zistil, že žalobca vo svojom účtovníctve zaúčtoval na účte číslo 511 (opravy a udržiavanie) do nákladov za rok 2014 faktúru č. 14/03/73 zo dňa 30.03.2014 od dodávateľa Q. W.., organizačná zložka, M. S. 6, H., V.: XX XXX XXX, predmet fakturácie oprava osobného automobilu V podľa Vašich požiadaviek v celkovej výške 1.500,- Eur (1.250,- Eur bez DPH). K uvedenej faktúre žalobca na ústnom pojednávaní uviedol, že firmu našiel na webovej stránke. Ponúkli mu opravu riadiacej jednotky vozidla. S kým jednal, si už nepamätá. Opravu dojednal telefonicky, poštou zaslal chybnú riadiacu jednotku. Firma mu ju poslala opravenú späť kuriérom. Zmluvu ohľadne opravy neuzatvárali. Nepamätá si, či vystavoval objednávku. Opravenú súčiastku prevzala buď jeho manželka alebo on. Peniaze prijal pravdepodobne kuriér alebo človek, čo súčiastku doviezol. S dodávateľom opravy sa nikdy fyzicky nestretol, všetko sa riešilo telefonicky. O dodávateľskej spoločnosti nič neviem najmä to, či opravu dodávateľská spoločnosť realizovala vlastnými kapacitami, či mala na to zamestnancov a priestory. Dôkazy k obchodu predložiť nevie, pričom sám uviedol, že to vyzeralo ako podvod, pretože opravená riadiaca jednotka sa nespárovala s vozidlom a nakoniec musel aj tak dať opraviť vozidlo do autorizovaného servisu Mercedesu.
29. Svedkyňa F. D. uviedla, že názov spoločnosti Q. W.., organizačná zložka jej nič nehovorí.
30. Z výsluchu svedka C. Q., ktorý od 28.07.2011 bol jediným vedúcim subjektu Q. W.., organizačná zložka, vyplynulo, že v roku 2014 a 2015 sa zaoberala spoločnosť nákupom a predajom náhradných dielov na automobily, nákupom a predajom osobných automobilov a opravami automobilov. V roku 2014 sa zaoberal všetkým možným, presne si to nepamätá, asi kupoval a predával autá. Potvrdil vystavenie faktúry č. 14/03/73, aj jej podpísanie. Fakturované služby boli skutočne dodané. Faktúru vystavil na počítači, ktorý mu zhabala polícia. Pečiatka na faktúre je tá, ktorú používal v roku 2014. Spoločnosť Q. W.., organizačná zložka bola v roku 2014 platiteľom DPH, vlastnila počítač a nejaké pečiatky. Nevie, v akých priestoroch vykonávala činnosť, spoločnosť nemala zamestnancov. On svoju činnosť vykonával z domu. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, opravoval mu auto. Ako došlo k nadviazaniu obchodného vzťahu, si svedok nepamätá. Účtovníctvo spoločnosti Q. W.., organizačná zložka viedol asi pán Y., faktúra č. 14/03/73 je v ňom zaúčtovaná. Spoločnosť nič neskladovala, neviedla skladovú evidenciu. Faktúra pre žalobcu bola asi uhradená v hotovosti, peniaze prijal asi svedok, doklad vystavil na registračnej pokladnici. Účtovníctvo spoločnosti svedok nepredložil. Správcovi dane predložil protokol zo dňa 01.06.2015, podľa ktorého ho odovzdal Z. C.. Na ďalšie otázky správcu dane svedok uviedol, že nevie, čo konkrétne bolo predmetom opravy, akého vozidla sa oprava týkala, v akých priestoroch sa oprava realizovala, kto opravu vykonal, aký bol rozsah opravy, kde a akým spôsobom boli nakúpené náhradné diely a materiál potrebný na opravu. Na otázku, či spoločnosť Q. W.., organizačná zložka, mala v roku 2014 technické vybavenie na zabezpečenie dodávky služby fakturovanej faktúrou č. 14/03/73, svedok uviedol, že to nevie, nepamätá si. Svedok správcovi dane uviedol, že v roku 2018 prekonal mozgovú príhodu, pichá si inzulín, je zdravotne ťažko postihnutý a preto je možné, že niečo pri výsluchu zamlčal alebo na niečo nesprávne odpovedal. Správcovi dane odovzdal kópiu lekárskej správy a kópiu preberacieho protokolu zo dňa 01.06.2015, podľa ktorej doklady spoločnosti Q. W.., organizačná zložka prebral Z. C. ako konateľ spoločnosti T. K. W.. XBEXLEY G. G. I. M3 XBZ O. Y..
31. Správca dane zo spisu daňového subjektu - spoločnosti Q. W.., organizačná zložka zistil nasledovné: Podľa miestneho zisťovania vykonaného zamestnancami príslušného správcu dane bolo zistené, že spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádza, nemá tam v prenájme kancelárske priestory s materiálno-technickým vybavením, ani sa tam fyzicky nenachádza. Pri vstupe do budovy ani na
poštových schránkach sa označenie spoločnosti Q. W.., organizačná zložka nenachádza. Predvolanie zaslané na adresu spoločnosti v decembri 2016 sa vrátilo ako zásielka s neznámym adresátom. Overenie sídla spoločnosti nebolo možné preveriť.
32. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že spoločnosť T. K. W. je od 05.06.2012 dissolventná.
33. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré by preukázali reálne dodanie služby spoločnosťou Q. W.., organizačná zložka. V odpovedi zo dňa 29.07.2019 žalobca uviedol, že všetky doklady a dôkazy odovzdal a nemá iné, ktoré by obchod vedeli zdokladovať.
34. Správca dane v protokole skonštatoval, že skutočnosť, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve doklad od spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, ešte nepreukazuje dodanie tejto služby označeným dodávateľom. Získanými dôkazmi bol uvedený obchod relevantne spochybnený, pričom správca dane poukázal najmä na to, že sám žalobca sa vyjadril, že aj jemu obchod so spoločnosťou Q. W.., organizačná zložka pripadal ako podvod, čo odvodzoval z toho, že riadiaca jednotka, ktorá mu mala byť vrátená opravená, sa nespárovala s vozidlom. Ďalšou významnou skutočnosťou spochybňujúcou reálnosť obchodu je, že C. Q. konajúci za dodávateľa uviedol, že spoločnosť Q. W.., organizačná zložka nemala žiadne technické vybavenie na zabezpečenie opravy, žiadne priestory, v ktorých by mohla byť oprava vykonaná ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli túto opravu vykonať, pričom neposkytol žiadne konkrétne vysvetlenia, ako, kým a kde napokon došlo k realizácii opravy riadiacej jednotky vozidla žalobcu. Svedok tiež nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, z ktorých by bolo možné preveriť uskutočnenie obchodnej transakcie. Zo zistení správcu dane plynie záver, že dodávateľ Q. W.., organizačná zložka sa javí ako nevierohodný subjekt. V tejto súvislosti správca dane pripomenul, že rozhodnutie pre výber konkrétneho obchodného partnera je na samotnom daňovníkovi. Je právom každého daňového subjektu vyberať si svojich obchodných partnerov, v súčinnosti s ktorými následne realizuje predmet svojej podnikateľskej činnosti. Súčasne je však na jeho zodpovednosti a dostatočnej obozretnosti, aby si subjekty, s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov, náležite preveril. Nemôže byť na ujmu štátu a jeho fiškálnych záujmov, keď si daňovník dostatočne spoľahlivo nepreverí svojich obchodných partnerov a následne nevie preukázať, či osoba označená ako dodávateľ služby má materiálne, technické a personálne vybavenie a kapacity na dodávku konkrétnej služby. Správca dane vo vzťahu k dodávateľovi Q. W.., organizačná zložka skonštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly neodstránil pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a zároveň správcovi dane nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že službu opravy riadiacej jednotky jeho nákladného motorového vozidla skutočne dodala spoločnosť Q. W.., organizačná zložka. Na základe uvedeného faktúra č. 14/03/73 zaúčtovaná na účte číslo 511 (opravy a udržiavanie) vo výške 1.250,- Eur (bez DPH), vyhotovená dodávateľom Q. W.., organizačná zložka, nie je výdavok daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. a nie je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane. Preto správca dane s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 zvýšil o sumu 1.250,- Eur.
35. Ďalej správca dane zistil, že žalobca vo svojom účtovníctve na účte číslo 518 (ostatné služby) do nákladov za rok 2014 zaúčtoval od dodávateľa H. G. s.r.o., do 17.10.2014 so sídlom R. D. XXX/XX, U., od 18.10.2014 do sídlom U. 9, H., IČO: XX XXX XXX, nasledovné faktúry:
- faktúra č. 2014/001 zo dňa 10.04.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,66 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac apríl 2014
- faktúra č. 0042014 zo dňa 10.05.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac máj 2014
- faktúra č. 0062014 zo dňa 18.06.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac jún 2014
- faktúra č. 0122014 zo dňa 28.07.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac júl 2014
- faktúra č. 0172014 zo dňa 25.08.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac august 2014
- faktúra č. 0222014 zo dňa 29.09.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby
- faktúra č. 0282014 zo dňa 29.10.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac október 2014
- faktúra č. 0412014 zo dňa 28.11.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac november 2014
- faktúra č. 0542014 zo dňa 29.12.2014 vo výške 2.000,- Eur (bez DPH 1.666,67 Eur), predmet fakturácie: fakturujeme Vám na základe zmluvy služby za mesiac december 2014.
36. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 18.02.2019 k faktúram od dodávateľa H. G. s.r.o. uviedol, že sa jednalo o logistické služby, odtiahnutie vozidla, špedičné služby, sprostredkovanie kontaktov ohľadne prepráv, záležitosti ohľadne bezpečnosti práce a školenia vodičov. Žalobca kontakt na tohto dodávateľa našiel na internete a jednal s pánom X.. Žalobca so spoločnosťou H. G. s.r.o. mal uzatvorenú zmluvu a nevie, či vystavoval aj objednávky na fakturované služby. Kto konkrétne objednané služby a práce vykonával, žalobca nevedel. X. mu k tomu uviedol, že má na to ľudí. Či X. dodané služby realizoval prostredníctvom subdodávateľov, žalobca nevie, je to možné. Nevie ani, kde boli služby vykonané. Žalobca mal s X. väčšinou telefonický kontakt, faktúry boli žalobcovi zasielané poštou. O dodaných službách sa vypracúvali protokoly, ktoré môžu byť podľa žalobcu dôkazom o realizácii fakturovaných služieb.
37. Na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 15.03.2019 žalobcovi správca dane predložil k nahliadnutiu odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 05.12.2014, získaný vo fotokópii z iného daňového konania, pričom na otázky súvisiace s uvedeným protokolom žalobca uviedol, že protokol vypracúvala jeho bývalá účtovníčka v súčinnosti s jeho bývalou manželkou, že za jeho firmu ich podpísala jeho bývalá manželka a za spoločnosť H. G. s.r.o. pravdepodobne X., že podklady pre protokol vyhotovovala manželka a účtovníčka a ony to odsúhlasovali s X., že suma OF firmy je celková tržba za mesiac, ktorá sa vyrobila, že položka logistické a špedičné služby kontakty a prepravy, ktoré sa dohadovali, že dokumentácia v oblasti mýta zahraničie sú dokumenty súvisiace s prepravou do zahraničia, napr. keď mu v Rakúsku skolabovalo mýto, tak to riešil H. G. s.r.o., že služby pre pracovníkov a inštruktáže a usmernenia sú rôzne školenia jeho zamestnancov a živnostníkov, s ktorými spolupracoval, týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K odovzdávajúcemu a preberaciemu protokolu zo dňa 05.03.2015 žalobca po nahliadnutí doň na otázky správcu dane uviedol v podstate totožné skutočnosti.
38. Na ústnom pojednávaní dňa 29.03.2019 žalobca predložil správcovi dane protokoly spísané s dodávateľom H. G. s.r.o. za roky 2014 a 2015, pričom uviedol, že protokoly a všetky číselné údaje v protokoloch pripravovala jeho bývalá manželka, ktorá bola jeho zamestnankyňa.
39. Správca dane predvolal na výsluch svedka F. D. (predtým F.). V rokoch 2014 a 2015 bola zamestnaná u žalobcu ako špeditér. Zaoberala sa vyťažovaním vozidiel, vystavovaním faktúr a ukladaním dokladov prinesených žalobcom podľa dátumov. Spolupracovala s prepravnými spoločnosťami a predmetom spolupráce bola predovšetkým preprava. Na otázku, akým spôsobom bola u žalobcu vykonávaná práca so systémom platenia elektronického mýta J., U. a kto mal prístup k týmto systémom, svedkyňa uviedla, že s týmito systémami sa pracovalo doma na počítači, prístupové heslo mal žalobca a asi aj ona, pričom žalobca mal túto aplikáciu aj na svojom mobile. Na otázku, či žalobca spolupracoval so spoločnosťou H. s.r.o., svedkyňa uviedla, že nevie, či s nimi spolupracoval, nikdy sa s nikým z tejto spoločnosti nestretol. Svedkyňa nevie, či žalobca mal s uvedenou spoločnosťou zatvorenú zmluvu, keďže si žalobca vybavoval veci sám po telefóne. K odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 05.12.2014 a 05.03.2015, ktoré jej boli predložené k nahliadnutiu, svedkyňa uviedla, že na žiadne podrobnosti ohľadne týchto protokolov si nespomína. Nespomína si ani na to, kto žalobcovi v rokoch 2014 a 2015 viedol účtovníctvo. Svedkyňa doplnila, že prácu vykonávala po zaučení žalobcom podľa jeho pokynov a príkazov, svojvoľne sama nič nerealizovala.
40. Z daňového konania vedeného pre daň z pridanej hodnoty za obdobia 09/2016 až 05/2017 správca dane zistil, že v tomto inom konaní I. X. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti doručil správcovi dane písomné vyhlásenie, v ktorom potvrdil spoluprácu so žalobcom podľa bodov zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 31.03.2014. Jednotlivé body zmluvy boli plnené a dodržiavané, iné listinné a účtovné doklady (bločky, fakturácie na priamo, dodacie listy a pod.) boli zaradené do účtovníctva firmy H. G. s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté so žalobcom z dôvodu toho, že uvedené činnosti boli účtované každý mesiac.
41. Z daňového konania vedeného pre daň z pridanej hodnoty za obdobia 09/2016 až 05/2017 správca dane tiež zistil, že v ňom bol zrealizovaný na ústnom pojednávaní výsluch svedkyne V.. I. D., ktorá žalobcovi pomáhala s papiermi, avšak za jeho účtovníčku sa nepovažuje. Pomáhala vytriediť papiere, ktoré jej priniesla pani F., taktiež jej pomohla s ich nahodením do softvéru. Svedkyňa nahodené doklady kontrolovala iba zbežne, účtovníctvo neviedla ani zaň nebola zodpovedná. Žiadne doklady pre žalobcu nevystavovala ani nepodpisovala. Evidenciu jázd si asi viedol sám žalobca. Názov spoločnosti H. G. s.r.o. podľa svedka figuroval na niektorých dokladoch, ktoré pomáhala triediť. Podklady k protokolom, ktoré boli súčasťou faktúr od spoločnosti H. G. s.r.o. nespracúvala. Meno I. X. počula pri ústnom pojednávaní prvý raz v živote. S vedením účtovnej evidencie pomáhala žalobcovi asi 10 rokov do polovice roka 2017.
42. Správca dane zistil, že spoločnosť H. G. s.r.o. zanikla s účinnosťou od 10.11.2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou G. Z., s.r.o., ktorej jediným konateľom od 21.06.2017 bol D. H.. Účasť tejto osoby na výsluchu svedka pred správcom dane sa zabezpečiť nepodarilo, a to ani s využitím príslušníkov Policajného zboru.
43. Správca dane zistil, že spoločnosť H. G. s.r.o. podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 nemala žiadny dlhodobý hmotný majetok ani dlhodobý nehmotný majetok. Nemala teda žiadne technické ani softvérové prostriedky na zabezpečenie fakturovaných služieb.
44. Správca dane v protokole skonštatoval, že skutočnosť, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve faktúry od spoločnosti H. G. s.r.o., ešte nepreukazuje dodanie fakturovaných služieb týmto dodávateľom. Získanými dôkazmi boli deklarované obchody relevantne spochybnené, pričom správca dane poukázal najmä na rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a tvrdeniami svedkov F. D. a V.. I. D., ktorá poprela, že by pre žalobcu spracúvala podklady k odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom. Miera jej zapojenia do podnikateľskej činnosti žalobcu bola iná, než ako o nej referoval žalobca. F. D. nepotvrdila tvrdenia žalobcu o tom, že vypracúvala protokoly k faktúram. Medzi fakturovanými službami sú uvedené inštruktáže a školenia pre zamestnancov, žalobcu, pričom F. D. ako jediný stály zamestnanec neuviedla, že by sa takéhoto školenia zúčastnila. Spoločnosť H. G. s.r.o. nemá podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti poskytovanie špedičných, prípadne logistických služieb. Na faktúre č. 0222014 v predmete fakturácie nie je uvedené obdobie, za ktoré sú služby fakturované. Na faktúre č. 0282014 je ako sídlo dodávateľa uvedené R. D. XXX/XX, U., pričom faktúra bola vystavená dňa 29.10.2014 a podľa výpisu z obchodného registra od 18.10.2014 mal dodávateľ sídlo na adrese U. 9, H..
45. Na základe zistení súvisiacich so spoločnosťou H. G. s.r.o. správca dane v protokole skonštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly neodstránil pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a zároveň správcovi dane nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že fakturované služby pre neho skutočne dodala spoločnosť H. G. s.r.o. Uvedený subjekt sa správcovi dane javí ako nevierohodný. Správca dane zopakoval, že rozhodnutie pre výber konkrétneho obchodného partnera je na samotnom daňovníkovi. Je právom každého daňového subjektu vyberať si svojich obchodných partnerov, v súčinnosti s ktorými následne realizuje predmet svojej podnikateľskej činnosti. Súčasne je však na jeho zodpovednosti a dostatočnej obozretnosti, aby si subjekty, s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov, náležite preveril. Nemôže byť na ujmu štátu a jeho fiškálnych záujmov, keď si daňovník dostatočne spoľahlivo nepreverí svojich obchodných partnerov a následne nevie preukázať, či osoba označená ako dodávateľ služby má materiálne, technické a personálne vybavenie a kapacity na dodávku konkrétnej služby. Na základe vyššie uvedených skutočností faktúry zaúčtované na účte číslo 518 (ostatné služby) vo výške 15.000,02 Eur (bez DPH) vyhotovené dodávateľom H. G. s.r.o. nie sú výdavky preukázateľne daňovníkom vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. a nie sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane. Preto správca dane s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 zvýšil o sumu 15.000,02 Eur.
46. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.432,02 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, pričom v odôvodnení poukázal na zistenia, ktorý vyšli najavo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
47. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.04.2020 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdilo, stotožniac sa s rozsahom správcom dane vykonaného dokazovania, na jeho základe ustáleným skutkovým stavom a nadväzujúcim právnym posúdením veci.
48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
50. Podľa § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.
51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
52. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
53. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
54. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
55. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
56. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20210101>, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
57. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
59. Po preskúmaní obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané reálne dodanie služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľmi označenými na uvedených faktúrach (Q. W.., organizačná zložka a H. G., s.r.o.), je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Taktiež je možné za logický a na vykonané dôkazy nadväzujúci považovať záver o zvýšení daňového základu o sumu finančných prostriedkov inkasovaných v priebehu roku 2014 vo výške 6.750,- Eur od spoločnosti D.. V kontexte argumentačnej podpory záverov daňových orgánov správny súd nezaznamenal také kvalitatívne vlastnosti preskúmavaných rozhodnutí, aby bolo možné námietku o ich nepreskúmateľnosti považovať za dôvodnú.
60. Hoci väčšina judikatúry NS SR v oblasti daní je produkovaná v súvislosti s problematikou dane z pridanej hodnoty, správny súd je názoru, že právne závery, najmä v otázke rozsahu a spôsobu dokazovania ako aj rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane sú v mnohých prípadoch využiteľné aj pre riešenie sporných otázok súvisiacich s daňou z príjmov. NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.201, vyslovil, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej
uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017.
61. Z ustálenej judikatúry NS SR k daňovým otázkam vyplýva teda najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu na strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
62. Správny súd konštatuje, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť H. G. s.r.o. bol bez materiálneho a technického vybavenia, rizikovým, ekonomicky nečinným, problémovým, nedôveryhodným a nekontaktným subjektom. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti H. G. s.r.o. I. X., ktorý síce v písomnom vyhlásení formálne potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko všetky doklady odovzdal nástupnickej spoločnosti. Nástupnická spoločnosť G. Z. s.r.o. je taktiež nekontaktná, riziková, ekonomicky nečinná, problémová, nedôveryhodná, bez reálneho sídla a so správcom dane nespolupracuje. Možno tiež poukázať na rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a tvrdeniami svedkov F. D. a V.. I. D.. V.. D. poprela, že by pre žalobcu spracúvala podklady k odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom. Miera jej zapojenia do podnikateľskej činnosti žalobcu bola na úrovni výpomoci pri vedení účtovníctva. F. D. nepotvrdila tvrdenia žalobcu o tom, že vypracúvala protokoly k faktúram. Medzi fakturovanými službami sú uvedené inštruktáže a školenia pre zamestnancov žalobcu, pričom F. D. ako jediný stály zamestnanec neuviedla, že by sa takéhoto školenia zúčastnila. Spoločnosť H. G. s.r.o. nemá podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti poskytovanie špedičných, prípadne logistických služieb. Na faktúre č. 0222014 v predmete fakturácie nie je uvedené obdobie, za ktoré sú služby fakturované. Na faktúre č. 0282014 je ako sídlo dodávateľa uvedené R. D. XXX/XX, U., pričom faktúra bola vystavená dňa 29.10.2014 a podľa výpisu z obchodného registra od 18.10.2014 mal dodávateľ sídlo na adrese U. 9, H.. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru správneho súdu odôvodnene generovali u správcu dane pochybnosti o reálnosti uskutočnených obchodov, najmä vo vzťahu k subjektu dodávateľa, pričom žalobca nepredložil v daňovom konaní také dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti relevantne rozptýlili a obnovili dôveryhodnosť obchodných transakcií, ktoré v roku 2014 mali byť realizované medzi žalobcom a spoločnosťou H. G. s.r.o.
63. K dodávateľskej spoločnosti Q. W.., organizačná zložka možno v zhode so závermi daňových orgánov skonštatovať, že C. Q., konajúci za dodávateľa, uviedol, že spoločnosť Q. W.., organizačná zložka nemala žiadne technické vybavenie na zabezpečenie opravy, žiadne priestory, v ktorých by mohla byť oprava vykonaná ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli túto opravu vykonať, pričom neposkytol žiadne konkrétne vysvetlenia, ako, kým a kde napokon došlo k realizácii opravy riadiacej jednotky vozidla žalobcu. Uvedené nemožno pripísať iba na vrub dlhšieho časového odstupu výsluchu svedka od udalosti, o ktorej vypovedal. Svedok tiež nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, z ktorých by bolo možné preveriť uskutočnenie obchodnej transakcie. Svedkom označený subjekt, ktorý mal byť aktuálnym držiteľom účtovných dokladov, je dissolventný a nekontaktný. Zo zistení správcu dane plynie záver, že dodávateľ Q. W.., organizačná zložka sa javí ako nevierohodný subjekt. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru správneho súdu aj pri tomto dodávateľovi odôvodnene generovali u
správcu dane pochybnosti o reálnosti uskutočnených obchodov, najmä vo vzťahu k subjektu dodávateľa, pričom žalobca nepredložil v daňovom konaní také dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti relevantne rozptýlili a obnovili dôveryhodnosť obchodnej transakcie, ktorá na základe faktúry č. 14/03/73 zo dňa 30.03.2014 mala byť realizovaná medzi žalobcom a spoločnosťou Q. W.., organizačná zložka. K uvedenému možno dodať, že aj sám žalobca sa pri jednom z ústnych pojednávaní vyjadril, že mu to pripadalo ako podvod, pretože opravená riadiaca jednotka sa nespárovala s vozidlom a nakoniec musel aj tak dať opraviť vozidlo do autorizovaného servisu Mercedesu.
64. Vo vzťahu k spoločnosti D., sa správny súd stotožňuje so závermi daňových orgánov, pričom sa mu nejavia ako vierohodné tvrdenia žalobcu o tom, že išlo o záležitosť jeho bývalej manželky, ktorá transakcie počas celého roka 2014 mala realizovať bez vedomia žalobcu, nakoľko komunikovala s jeho obchodnými partnermi a bola spoludisponentom jeho účtu. Správny súd pripomína, že nešlo o jednorazovú platbu, ale celkom deväť platieb rozložených počas celého roka 2014, a je nemožné si predstaviť, že by si žalobca, ktorý mal prostredníctvom internetbankingu každodenný prístup k pohybom na jeho účte, po prvej podozrivej transakcii z januára 2014 nič nevšimol a nechal svoju manželku poza jeho chrbát robiť v jeho mene obchody so spoločnosťou D. až do novembra 2014, kedy bola na jeho účet pripísaná posledná z deviatich platieb. Pre daňové účely sa prostriedky na bankovom účte daňového subjektu považujú nie za vlastníctvo banky, ale za vlastníctvo toho, v prospech koho je bankový účet otvorený a vedený. V tomto prípade je takýmto subjektom žalobca. Právo F. D. disponovať s účtom žalobcu je až odvoleným právom od pôvodného práva žalobcu.
65. Žalobnú námietku žalobcu, že výrok rozhodnutia správcu dane zákonom obligatórne ustanovené náležitosti neobsahuje, je zmätočný a v konečnom dôsledku výroková časť napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľná a poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, považuje správny súd za neopodstatnenú. Podľa správneho súdu prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom obligatórne náležitosti, rovnako tak aj napadnuté rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ žalobca uvádza, že každé rozhodnutie správcu dane musí obsahovať i výrok o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, správny súd poukazuje na to, že z ust. § 12 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní (daňovým konaním), s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Rozhodnutie podľa ďalších ust. § 12 daňového poriadku sa nevzťahuje na žalobcu, ale na svedkov prípadne iných osôb, ktoré majú listiny a iné veci potrebné k správe daní a samotný subjekt si uplatní nárok u správcu dane. Rozhodnutie podľa § 12 daňového poriadku by bolo obligatórnou náležitosťou výroku v prípade, ak by náklady správcu dane vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu (žalobcu) a práve vtedy správca dane môže tieto náklady požadovať od daňového subjektu, avšak správny súd je toho názoru, že takáto situácia nenastala v prípade žalobcu a preto rozhodnutie správcu daní ani neobsahuje výrok o náhrade nákladov.
66. Pri žalobnej námietke nesprávnosti doručovania daňovými orgánmi, resp. porušenia ustanovení daňového poriadku upravujúcich doručovanie dokumentov elektronickými prostriedkami v rámci daňového konania, správny súd nezistil, aký konkrétny negatívny dopad na sféru subjektívnych práv žalobcu by prípadná konštatácia uvedenej vady mala mať, preto sa touto námietkou meritórne nezaoberal.
67. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. V procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
68. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.