Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-50-2020.pdf
PDF · 132.88 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: M. Z., H.. XX.X.XXXX, R. C. M. XXX, M., Š. X. K., právne zastúpená Advokátkou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom Kuzmányho č. 29, Košice, v konaní o zaplatenie 1.325,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2020 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.325,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.11.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 04.04.2014 zmluvu o pôžičke č. 5021350, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2294.32 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 76,50 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4590,- Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.957.5 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 27.09.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 23.11.2017. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1325.59 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 133,8 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 4283,09 Eur. Uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 2957.5 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. | 3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 5.8.2020 vyjadrila v podaní zo dňa 17.8.2020 (č.l. 45), v ktorom žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný, pretože predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú. Dňa 04.04.2014 malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej mala ročná úroková sadzba dosahovať mieru 32 % ročne a hodnota RPMN mala dosahovať mieru až 35,01 % ročne (viď čl. III bod 6 tohto podania). V zmysle pripojeného prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy priemerná výška úrokovej miery na finančnom trhu za obdobné úverové produkty dosahovala mieru 5,89 % ročne a priemerná hodnota RPMN dosahovala ieru 7,09 % ročne. V zmysle ustanovenia § 1a ods. 1) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 53 ods. 6) Občianskeho zákonníka platí, že celková výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN na finančnom trhu za obdobné úverové produkty. Je teda zrejmé, že dohody o výške úrokovej sadzby za poskytnutie predmetného úveru v miere 32 % ročne a dohodu o výške RPMN v miere 35,01 % ročne je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu (najmä ustanoveniu § 53 ods. 6) Občianskeho zákonníka), na základe čoho tak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. Z povahy predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou odplatnou. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak nie je možné v prejednávanom prípade odčleniť od ostatného obsahu samotnej úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom žalovaná namietala, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalobca mal predmetnú úverovú zmluvu uzatvárať prostredníctvom svojho zástupcu, teda nie priamo svojimi štatutármi. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda o plnomocenstve však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou - konajúcou osobou. V ďalšom žalovaná uviedla, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to písm. a), b), c), f), j), k), a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 citovaného zákona. Zároveň žalovaná zdôraznila, že žalobca sa podanou žalobou domáha uspokojenia nárokov, ktoré majú údajne vyplývať zo zmluvy č. 5021350, pričom zároveň ako prílohu k podanej žalobe predložil list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.09.2017 (Predžalobná upomienka), prehľad splátok a úhrad ako aj list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.11.2017 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktoré sa viažu k zmluve č. 5021350. Existenciu samotnej úverovej zmluvy č. 5021350, a teda aj existenciu akýchkoľvek nárokov z danej zmluvy, však žalobca nijako nepreukázal, nakoľko k podanej žalobe predložil konajúcemu súdu fotokópiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 01042014 (viď prvá strana vpravo hore), pričom na žiadnom mieste danej zmluvy sa neuvádza číslo „5021350“. Je teda zrejmé, že žalobca spolu s podanou žalobou predložil konajúcemu súdu fotokópiu zmluvy odlišnej od tej, z ktorej svoj žalovaný nárok odvodzuje. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal ani len existenciu právneho titulu - úverovej zmluvy, z ktorej svoj nárok odvodzuje. Žalovaná tak žalobu žiadala zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 29.9.2020 doručil žalobca súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (č.l. 58), v ktorom vo vzťahu k platnosti uzatvorenej zmluvy žalobca uvádza, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva rovnako tak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky,
pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený, takisto ako aj o výške odplaty za poskytnutie úveru a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalobca je rovnako tak toho názoru, že zmluva nemôže byť od počiatku neplatná, nakoľko žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný vykonal aj niekoľko čiastkových úhrad v zmluvne predpísanej výške čím je tak preukázaná skutočnosť, že bol s podmienkami zmluvy riadne oboznámený. Žalovaným uvádzané tvrdenia sú tak zjavne účelové v snahe spochybniť platnosť právneho úkonu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, zmluva obsahuje v spojení so zmluvnými podmienkami všetky zákonom predpokladané náležitosti a teda žalobca ju nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k označeniu veriteľa žalobca uvádza, že označenie je jasne uvedené na zmluve v ľavom hornom rohu dostatočne viditeľným písmom. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť sťažnosť/reklamáciu žalobca uvádza, že táto je uvedená v pravom dolnom rohu na konci zmluvy pod podpismi účastníkov zmluvy. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, ktorý je v zmluve vyznačený v bode II. Zmluvy, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, tedatakýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Žalobca je toho názoru, že úroková sadzba je v zmluve zreteľne vyjadrená, pričom k jej údajnej neprimeranosti uviedol, že úrokovú sadzbu ako aj zmluvu treba posudovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase podpisu zmluvy. Posledná zmena pred prijatím zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa od 1. júna 2014 nanovo upravila výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vykonaná v súvislosti s novelou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred dátumom 01.06.2014, je podľa žalobcu bez právneho významu skúmanie odplaty za poskytnutú pôžičku. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň prehlásil, že s navrhovanými parametrami zmluvy súhlasí, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Vo vzťahu k výške istiny žalobca uvádza, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 04.04.2014 zmluvu o pôžičke č. 5021350 / (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2294.32 Eur. Žalobca je toho názoru, že v konaní boli splnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko sa jedná o prechod pohľadávky v dôsledku právneho nástupníctva a nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca ako prílohu žaloby predložil notársku zápisnicu o projekte rozdelenia právneho predchodcu, spoločnosti Consumer finance holding, a.s. spolu s prílohou, kde je objasnený postup prechodu pohľadávok. V zmysle uvedeného tak žalobca disponuje aktívnou legitimáciou v konaní.
5. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2020 (č.l. 76), v ktorom tvrdila, že žalobca v podanom vyjadrení ako aj v jemu predchádzajúcej žalobe žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom vyvrátili tvrdenia žalovaného, práve naopak, v niektorých bodoch dokonca potvrdzuje argumentáciu a postrehy žalovaného o chýbajúcich či chybne uvedených náležitostiach. Dominantnou otázkou v prejednávanom prípade je posúdenie platnosti/neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ex offo kontrola dodržiavania ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa najmä ustanovení § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré vo vyjadrení zo dňa 17.08.2020 apeloval aj žalovaný. Opätovne zotrvala na neplatnosti zmluvy vzhľadom na neprimeranosť odplaty. Argumentáciu žalobcu v otázke neplatnosti zmluvy smerujúcu k tomu, že táto mala byť konvalidovaná samotným plnením zo zmluvy, nepovažoval za správnu a súladnú s platnou právnou úpravou, s rozhodovacou praxou, či judikatúrou ani s teóriou práva. To, či na základe predmetnej zmluvy bolo alebo nebolo plnené nemá na absolútnu neplatnosť zmluvy žiadny relevantný vplyv, nekonvaliduje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale ak na podklade takejto zmluvy došlo k plneniu z jednej či z druhej zmluvnej strany, išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu a teda o bezdôvodné plnenie. Rovnako zotrvala na názore o neplatnosti zmluvy vzhľadom na jej podpis neoprávnenou osobou za veriteľa. Taktiež zotrvala na nedostatku náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a poukázala na podstatnosť zásady právnej istoty a judikatúry v obdobných veciach. Opätovne tak žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.11.2020 (č.l. 94) uviedol, že nepovažuje za potrebné sa opakovanej vyjadrovať k žalovaným spochybneným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s poukazom na zásadu hospodárnosti.
7.Žalovaná reagovala na podanie žalobcu dňa 10.11.2020 (č.l. 104) a opakovane žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených predošlých vyjadreniach.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.11.2020, ktoré vykonal v neprítomnosti pôvodného žalobcu a právneho zástupcu žalobcu a v prítomnosti žalovaného. Dňa 16.11.2020 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti, a to z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov konania. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní prednostne žiadal, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko dôvody ospravedlnenia neúčasti nepovažoval za vážne. Súd návrhu na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie nevyhovel a vec prejednal s ohľadom na právny názor súdov vyššej inštancie, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu nie je povinnosťou, preto súd na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní prihliadol a nevzhliadol dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní tvrdil, že žalovaná považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu neprimeranej odplaty, skutočnosti, že žalobca nepreukázal jej uzavretie osobou na to oprávnenou. Právny zástupca žalovanej ďalej namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu titulom akej zmluvy si uplatňuje nároky v tomto konaní voči žalovanej, pretože iné číslo zmluvy je uvedené v žalobe, iné na samotnej zmluve. Navyše tvrdil, že s ohľadom na neplatnosť zmluvy sa žalobca v tomto konaní mohol domáhať voči žalovanej iba vydania bezdôvodného obohatenia, pričom s ohľadom na moment čerpania v roku 2014 vzniesol námietku premlčania. V ďalšom zotrval na nedostatku náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 15 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba „ObZ“), (1) Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 7 ods.1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 11 ods.2 veta prvá, druhá, tretia zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 4.4.2014 uzatvorenou medzi spoločnosťou Consumer Finance ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanej pôžičku - spotrebiteľský úver v celkovej sume 2.294,32 Eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach po 71,56 eur. Priemerná hodnota RPMN bola 20,54 %, RPMN úveru vo výške 32 % a ročná úroková sadzba činila 32 %. Termín prvej splátky bol určený na 4/2019. Celkové náklady spotrebiteľského úveru boli určené na sumu 4.292,60 eur. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Z obsahu zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý za účelom uhradenia pohľadávok žalovanej u Slovenskej požičovne na základe zmluvy zo dňa 25.10.2012 vo výške záväzku 960,52 Eur a u Slovenskej požičovne na základe zmluvy zo dňa 4.4.2013 vo výške záväzku 1.333.80 Eur. V zmysle bodu 6.2 zmluvných podmienok (č.l. 12) bola splátka úveru splatná k 20.dňu v mesiaci.
22. Žalovaná poskytnutie úveru nerozporovala, naopak, z vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní je nesporné, že plnenie od žalobcu prijala. Žalovaná namietala platnosť uzavretia zmluvy a nedostatok jej náležitosti. Súd má preto za to, že žalovanej bola skutočne poskytnutá suma 2.294,32 Eur, pričom žalovaná vykonávala právnemu predchodcovi žalobcu úhrady v celkovej výške 2.957,50 Eur, čo vyplýva z prehľadu úhrad a splátok (č.l.16). Posledná žalovanou uhradená splátka bola vykonaná dňa 19.7.2017. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na úhradu splátok spolu s príslušenstvom po zosplatnení úveru v celkovej výške 1.325,59 Eur s tým, že celková suma úveru predstavovala 4.293,60 Eur, od ktorej odpočítal úhrady vo výške 2.957,50 Eur.
23. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.9.2017 (č.l. 15 rub) vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 179,- Eur a zároveň uviedol, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2017 do 5.11.2017 je oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola doručená žalovanej 5.10.2017 (č.l. 16).
24. Listom zo dňa 25.11.2017 (č.l. 15) žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktorom ju oboznámil, že bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru vrátane príslušenstva v sume 1.325,74 Eur. Zároveň ju vyzval na úhradu zosplatneného úveru do 12.12.2017.
25. Súd uvedený záväzkovo-právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 4.4.2014 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Na tomto mieste súd poukazuje, že označenie zmluvy odlišným číslom v žalobe a na samotnej zmluve bez ďalšieho nemá za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Zo skutkového opisu v žalobe a priložených listinných dôkazov je zrejmé, akým titulom si žalobca svoj nárok voči žalovanej uplatňuje, čo v žalobe špecifikoval dátumom uzavretia zmluvy, výškou peňažného plnenia a podmienkami splatnosti, ktoré zhodne vyplývajú aj z priloženej zmluvy. Preto argumentácia žalovanej v tomto smere neobstojí.
25. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pred posúdením náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považuje za potrebné sa vyjadriť k námietke žalovanej k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že žalobca mal predmetnú úverovú zmluvu uzatvárať prostredníctvom svojho zástupcu, teda nie priamo svojimi štatutármi. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda o plnomocenstve však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou - konajúcou osobou. Súd v tomto smere tvrdenie žalovanej považuje za nedôvodné, nakoľko v bežnom živote či už fyzická osoba - spotrebiteľ ani podnikateľ pri uzatváraní zmlúv v bankových alebo nebankových inštitúciách nežiadajú zamestnancov o preukázanie toho, že majú oprávnenie na podpísanie zmluvy s klientom. Podľa názoru súdu práve ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka rieši situáciu predpokladu oprávneného konania zamestnanca v prospech podniku (v danom prípade právneho predchodcu žalobcu ako zamestnanca). Práve v tomto ustanovení je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Navyše súd konštatuje, že v záujme zachovania preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti tieto námietky žalovanej súd vyhodnotil ako príliš formalistické, v rozpore s logikou a bežným fungovaním v zmluvných vzťahoch a nepostačujú na konštatovanie, že zmluva je absolútne neplatná (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014).
26. K námietke neplatnosti zmluvy pre neplatnosť dojednania o výške odplaty - úrokovej sadzby 32 % ročne a dohodu o výške RPMN v miere 35,01 % ročne, ktoré odporujú zákonu súd uvádza, že sa nie je možné stotožniť s názorom žalobcu, pretože aj pri konštatovaní neprimeranosti výšky odplaty, je toto zmluvné dojednanie možné odčleniť od zostávajúceho právneho úkonu, ktorý zostáva v platnosti tak, ako je uvedené v § 41 OZ, t.j. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Je síce faktom, že výška úrokovej sadzby nesmie v zmysle § 1a vyhlášky 87/1995 Z.z., nesmie prekročiť dvojnásobok RPMN ročne pri obdobnom úvery. Podľa Štatistického úradu SR úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch bola v čase uzavretia zmluvy (2. Štvrťok 2014) pri úveroch do 5 rokov vo výške 12,63 %. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci je výška úrokovej sadzby vyššia ako 25,26 %, a tak je nutné konštatovať, že uvedené zmluvné dojednanie je v § zmysle § 39 OZ neplatné. Nakoľko je ho možné odčleniť od zostávajúcej časti právneho úkonu (zmluvy o pôžičke), na tú ako celok aj v súlade so zásadou preferencie platnosti zmlúv pred neplatnosťou, sa nemôže vzťahovať.
27. V ďalšom som súd zaoberal prieskumom náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že v zmluve absentuje minimálne údaj podľa písm. a), t.j. chýba
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že tento údaj je v ľavom hornom rohu na zmluve, kde je uvedené iba označenie „CONSUMER FINANCE, bez zostávajúcej časti obchodného mena veriteľa, jeho označenia dodatkom o právnej forme, identifikačného čísla a sídla. S ohľadom na absenciu tejto náležitosti je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Ostatné namietané nedostatky zmlúv súd nepovažoval za potrebné vyhodnocovať s ohľadom na skutočnosť, že skutočnosť, že pre vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačuje absencia čo i len jednej náležitosti. K dôvodom a nedostatkom uvádzaným žalovanou iba súd poukazuje na závery rozhodnutia vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. contra Klára Bírová, nakoľko žalovaná namietala rozčlenenie splátok podľa písm. k) ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, pričom práve citovaného rozhodnutie malo za následok prehodnotenie a nové smerovanie rozhodovacej praxe.
28. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd skúmal splnenie povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods.1 označeného zákona, t.j. zisťoval, či si veriteľ splnil povinnosť skúmať bonitu dlžníka. Z obsahu zmluvy o úvere tieto skutočnosti nevyplývajú. Pokiaľ ide o zákonné kritériá stanovené v ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, súd konštatuje, že tieto neboli zo strany banky zohľadnené. Predovšetkým čo sa týka výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, je neadekvátne podľa názoru súdu poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 2.294,32 Eur osobe, ktorej príjem nemá veriteľ žiadnym spôsobom preukázaný. Súdu preto neostávalo iné ako konštatovať, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepostupoval s odbornom starostlivosť a neskúmal schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať takýto úver. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu súd ustálil, že v danom prípade jedná sa o hrubé porušenie povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, následkom čoho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods.2 citovaného zákona.
29. Na základe konštatovania, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., má žalobca nárok na zaplatenie čistej istiny úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 2.294,32 Eur, pričom uhradila celkovo sumu 2.957,50 Eur, t.j. viac ako je čistá istina úveru. Súd preto konštatuje, že žalobný nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, a tak žalobcu v celom rozsahu zamietol.
30. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
31. Podľa § 262 ods. 1 a CSP: 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP , t.j. v zmysle zásady úspechu v spore a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.