Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_31S-22-2019.pdf
PDF · 161.93 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členiek senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: SIRS - Project, a.s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15631/2019 zo dňa 10.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Mesto Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím č. k. 10996/2018-36333/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 (ďalej ako prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2013 v sume 50.223,52 Eur v členení podľa predmetu dane, a to za zastavané plochy a nádvoria v sume 1.115,01 Eur a za ostatné plochy 242,51 Eur, teda celkom 1.357,52 Eur ako daň z pozemkov a v sume 9.050,- Eur za stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu a v sume 39.816,- Eur za ostatné stavby neuvedené písm. a) až h) zákona č. 582/2004 Z. z., § 10 ods. 1 písm. g) tohto právneho predpisu, teda celkom 48.866,- Eur ako daň zo stavieb. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na rozhodnutie č. k. 175389/2013 zo dňa 26.03.2013, ktorým správa dane vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľností za rok 2013 vo výške 50.223,52 Eur, a to na základe podaného daňového priznania a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 21/2012. Správca dane uviedol, že podkladom na vyrubenie dane z nehnuteľností bolo daňové priznanie daňového subjektu za rok 2011, ktoré daňový subjekt podal 31.01.2011 a v ktorom deklaroval, že je vlastníkom Športovej haly a neuplatnil si nárok na oslobodenie od dane z nehnuteľností. Podľa tohto daňového priznania mu správca dane vyrubil daň aj na rok 2013. Čiastkové daňové priznanie k dani z nehnuteľností daňový subjekt nepodal. Takisto nepreukázal, že v zdaňovacom období v roku 2013 využíval stavbu v súlade s predloženým štatútom osvetového zariadenia. Čo sa týka samotnej stavby ako osvetového zariadenia, podľa zriaďovacích listín osvetových zariadení boli tieto založené podľa zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti. V tejto súvislosti správca dane poukázal na úpravu podľa § 8 ods. 2, 3 zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti a uviedol, že osvetové zariadenie daňového subjektu alebo predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti podľa dostupnej evidencie nie je doposiaľ v tejto evidencii Národného osvetového centra zapísané. Ku zmluve o vykonávaní duchovnej činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety medzi Žilinskou parkovacou spoločnosťou s.r.o., teda právnym predchodcom daňového subjektu a Rímskokatolíckou
cirkvou, farnosťou Žilina - Mesto, správca dane skonštatoval, že tento typ osvety jednak nie je osvetovou činnosťou v zmysle § 2 zákona č. 61/2000 Z. z. a ani kultúrno-osvetovou činnosťou podľa § 2 zákona č. 189/2015 Z. z. S odkazom na konkrétne časti obsahu tejto zmluvy správca dane skonštatoval, že nevylučuje vykonávanie duchovno-osvetovej činnosti zo strany cirkvi, avšak táto činnosť nie je osvetovou činnosťou predpokladanou § 2 zákona č. 189/2015 Z. z. a Rímskokatolícka cirkev nie je osvetovým zariadením. Pokiaľ ide o Rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom - osvetovým zariadením a Nadáciou spoločne pre región z 01.01.2013 s poukazom na § 2 ods. 1, 6 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách správca dane skonštatoval, že nadačná činnosť je diametrálne odlišnou činnosťou od osvetovej činnosti v zmysle zákona č. 61/2000 Z. z. resp. od kultúrno-osvetovej činnosti podľa zákona č. 189/2015 Z. z. účinného od 01.09.2015. Nadácia nie je osvetovým zariadením. K Rámcovej zmluve o spolupráci pri zabezpečovaní výkonu osvetovej činnosti medzi žalobcom ako osvetovým zariadením a Súkromným centrom voľného času so sídlom Bytča zo 14.08.2014 správca dane uviedol, že centrum voľného času je podľa § 113 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) školským výchovno-vzdelávacím zariadením a podľa úpravy § 116 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno- vzdelávaciu záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase a usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky pre rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí škôl a stredných škôl. Ku zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako osvetovým zariadením a MUDr. G. Y., podľa dojednaného predmetu ktorej ide o zmluvu na zabezpečenie aktívnej spolupráce a úpravy vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri organizovaní a zabezpečovaní besied, prednášok atď. na tému plánovaného ako aj neplánovaného rodičovstva, nástrah nezdravého životného štýlu v tehotenstve atď. Správca dane konštatuje, že vykonávanie prednášok lekárom nie je kultúrno-osvetovou činnosťou upravenou zákonom č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti a lekár nie je osvetovým zariadením. Na základe žiadosti Mesta Žilina OR HaZZ (Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Žilina) listom zo dňa 04.08.2016 oznámilo správcovi dane, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie a stavba bola rekonštrukčnými prácami zmenená tak, že nemôže plniť pôvodný účel v stave v akom bola skolaudovaná a Okresné riaditeľstvo považuje objekt za stavenisko a tento objekt bol vyradený z kontrolnej činnosti OR HaZZ v Žiline k čomu tento subjekt predložil listy identifikované v bode 1. až 5. ôsmej strany odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Správca dane konštatuje že objekt, na ktorý si daňový subjekt uplatnil oslobodenie nebol užívania schopný, a teda nemohol byť užívaný ako kultúrno-osvetové zariadenie. Zdôraznil, že od dane sú oslobodené stavby slúžiace kultúrno- osvetovým zariadeniam a nie subjekty vykonávajúce kultúrno-osvetovú činnosť. Osvetovým zariadením resp. kultúrno-osvetovým zariadením je účelové zariadenie, určené na realizáciu kultúrno-osvetovej činnosti a poskytovanie kultúrnych služieb ako budova, v ktorej sídli kultúrno-osvetová organizácia alebo poskytujúca kultúrne služby. S poukazom na úpravu § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku správca dane skonštatoval, že z dokladov, ktoré si zaobstaral je jednoznačne preukázané, že stavba Športovej haly súpisné č. 8164 evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. X. nie je stavbou užívanou kultúrno- osvetovým zariadením, a teda nepodlieha oslobodeniu od dane zo stavieb.
2. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím Číslo: 15631/2019 zo dňa 10.01.2019 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) rozhodnutie Mesta Žilina č. k. 10996/2018-36333/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 potvrdil. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vyhodnotil dôkazy ako dostatočne preukazujúce, že v zdaňovacom období 2013 predmetná stavba neslúžila kultúrno-osvetovej činnosti, pretože objekt nebol schopný užívania v dôsledku nevyhovujúceho stavu, v nadväznosti na čo neuznal daňovému subjektu nárok na oslobodenie predmetnej stavby od dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Keďže ani dodatočne predložené listinné dôkazy nepreukazujú, že predmetná nehnuteľnosť bola v zdaňovacom období 2013 na osvetovú činnosť využívaná, odvolací orgán skonštatoval, že neboli naplnené podmienky pre oslobodenie od dane zo stavieb na objekt haly. Od roku 2008 Športová hala prestala plniť funkciu zariadenia na vykonávanie športovej a záujmovej činnosti, čo vyplýva z korešpondencie z OR HaZZ. Ani v roku 2015 OR HaZZ nebol známy skutočný stav rekonštrukcie objektu, ktorá sa mala začať podľa oznámenia predchádzajúceho vlastníka Športovej haly - Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o. na základe listu tohto subjektu zo dňa 25.06.2008. Hala preto v roku 2013 nemohla plniť funkciu osvetového zariadenia, keďže v nej nemohli byť vykonávané športové a záujmové činnosti a jej prevádzkovanie by bolo v rozpore s
predpismi vzťahujúcimi sa na dodržiavanie bezpečnostných opatrení. Predložené zmluvy z 01.03.2008 a 12.12.2012 nepreukazujú, že v roku 2013 Športová hala mala charakter osvetového zariadenia, keďže stavba bola evidovaná ako dlhodobo nevyužívaná a jej prevádzkovanie z dôvodu bezpečnosti nebolo povolené. Aj v prípade, že by došlo ku zmene účelu využitia stavby na osvetovú činnosť a táto zmena mala vplyv na aplikáciu § 17 zákona č. 582/2004 Z. z., mal daňový subjekt túto skutočnosť správcovi dane oznámiť ako zmenu daňovej povinnosti (§ 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.). Túto povinnosť si daňový subjekt nesplnil. Keďže správca dane šetrením zistil, že predmetná stavba nebola využívaná na osvetovú činnosť, potom ju zaradil do kategórie ostatná stavba podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 Z. z. Žalovaný podotkol, že na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti oslobodenia od dane zo stavieb vo vzťahu k objektu Športovej haly zobral do úvahy skutočnosť k 30.06.2008 bola ukončená všetka športová a záujmová činnosť v objekte a objekt bol evidovaný ako dlhodobo neužívaný, a teda nemohol slúžiť na kultúrno- osvetovú činnosť. Žalovaný zdôraznil, že pre zaradenie stavby podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. je s poukazom na § 10 ods. 4 tohto právneho predpisu rozhodujúci účel jej využitia k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Zmena účelu využitia stavby má podstatný vplyv na daňovú povinnosť, ak touto zmenou dochádza ku zmene zaradenia stavby práve podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Odvolací orgán preskúmaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu vznesených námietok zistil, že správca dane postupoval správne, keď daňovému subjektu daň z nehnuteľností za rok 2013 v sume 50.223,52 Eur vyrubil a nepriznal nárok daňovému subjektu na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 582/2004 za stavbu Športová hala, nakoľko bolo preukázané, že predmetná stavba v roku 2013 nebola využívaná na osvetovú činnosť, a teda podmienky na oslobodenie od dane zo stavieb v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 21/2012 nespĺňala.
3. Žalobca podal včas správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie správcu dane č. 10996/2018-36333/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 a rozhodnutie žalovaného č. 15631/2019 zo dňa 10.01.2019 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že je vlastníkom Športovej haly súpisné č. 8164 na parcele C-KN 4988/17 a nádvoria o výmere 9 954 m2 (ďalej ako Hala alebo Športová hala). Nikdy v Hale nevykonával podnikateľskú činnosť a nadobudol ju za účelom renovácie na vlastné náklady a za tým účelom právny predchodca žalobcu Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. zriadila v Hale osvetové zariadenie na základe zriaďovacej listiny zo dňa 15.02.2008. Žalobca a jeho právny predchodca platili za Halu daň z nehnuteľností, akoby vykonávali podnikateľskú činnosť, hoci tam bolo zriadené osvetové zariadenie. Žalobca zdôraznil, že mesto má povinnosť vytvárať žalobcovi podmienky pre osvetovú činnosť, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., pričom svojou činnosťou robí fakticky opak a v tejto súvislosti uviedol skutočnosť, ktorú zmieňoval už aj v rámci daňového konania a ktorú nepovažuje za nie nepodstatný fakt a to, že konanie mesta a spôsob akým vo veci rozhoduje bolo motivované obyčajnou a všeobecne známou antipatiou vtedajšieho primátora voči osobe Ing. N. P., ako majiteľa a štatutára žalobcu. S poukazom na závery rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia formuluje žalobca nasledovné konkrétne žalobné body: · Vo vzťahu k tvrdeniu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalobca poukazuje na to, že mesto postupovalo v rozpore s názorom Ministerstva financií SR, keď nezistilo skutočnú činnosť vykonávanú v Hale v roku 2013 a na túto otázku nevykonalo žiadne dokazovanie. Z vykonaných kontrol mesto muselo mať vedomosť o reálnom výkone osvetovej činnosti v Hale. V Hale bola vykonaná rekonštrukcia protipožiarneho systému a palubovky, všetko v čase po tom, kedy mala byť Hala nespôsobilá, teda po 30.06.2008. Žalobca v tejto časti poukázal na úplne identické rozhodnutie Mesta Žilina z 22.05.2018 č. 186367/2017 s úplne totožnou sumou argumentov s tým, že spoločnosť ŠPORT PARK, s.r.o. sa voči tomuto rozhodnutiu mesta odvolala a žalovaný v rozpore s napadnutým rozhodnutím odvolaniu vyhovel a svojim rozhodnutím č. 527720/2018 z 18.09.2018 rozhodnutie mesta zrušil a vrátil mestu späť za tým účelom, aby mesto vykonalo dokazovanie za účelom preukázania či a aká činnosť sa v Hale vykonáva. · Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu namietanému žalobcom, žalobca uviedol, že ak je Hala kultúrno-osvetovým zariadením podľa zákona č. 61/2000 Z. z. je ním aj podľa § 8 ods. 1 zákona č. 189/2015 Z. z., a teda nie je na mieste argument správcu dane a žalovaného, že kultúrno- osvetové zariadenie nie je zapísané v evidencii kultúrno-osvetových zariadení, pričom v tejto súvislosti žalobca uviedol, že ho tam opomenul zapísať, avšak s absenciou zápisu takéhoto kultúrno-osvetového zariadenia v evidencii podľa zákona č. 189/2015 Z. z. sa nespája v právnom stave tohto právneho predpisu pred 01.09.2015 následok neexistencie kultúrno-osvetového zariadenia.
· Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa stavebného zákona žalobca uviedol, že zmena využívania stavby Haly na osvetovú činnosť nie je zmenou účelu stavbu, ku ktorej by bol potrebný súhlas stavebného úradu alebo Úradu verejného zdravotníctva. V danom prípade nedošlo ku zmene v spôsobe užívania stavby podľa stavebného zákona, pretože nešlo o zmenu v podobe nahradenia existujúceho stavu novým v zmysle stavebného zákona. Využívanie Haly na pôvodný účel zostáva zachované a jej využívanie na kultúrno-osvetovú činnosť je len doplnkovou činnosťou, o ktorú bolo využívanie Haly rozšírené. Primárny účel využívania Haly zostal zachovaný. V tejto časti žalobca zdôraznil s poukazom na úpravu § 85 stavebného zákona, že táto úprava stanovuje kedy je potrebné stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene účelu stavby žiadať. Ak by aj išlo o zmenu účelu užívania stavby nešlo o zmenu, ktorá mohla ohroziť, život, zdravie ľudí alebo životné prostredie, ako vyplýva z úpravy § 85 ods. 1 stavebného zákona. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžo 33/2014 zo dňa 25.05.2016. Rovnako zdôraznil, že ani Ministerstvo financií vo svojom rozhodnutí netvrdilo, že neoznámenie zmeny účelu užívania stavby je dôvodom nepriznania oslobodenia od dane. Skutočnosť, že určitá stavba je podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. využívaná na nejaký účel neznamená, že v nej nemôže byť umiestnené a prevádzkované osvetové zariadenie. Kategorizácia oslobodenia stavieb od dane z nehnuteľností podľa § 17 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. je iná (odlišná) od kategorizácie stavieb podľa § 10 ods. 1 citovanej právnej úpravy. Správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav, rozhodli v rozpore s rozhodnutím v inej skutkovo totožnej veci bez odôvodnenia tohto rozporu a rozhodli na základe nesprávneho právneho názoru. Zároveň žalobca navrhol nariadiť vo veci pojednávanie.
4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.05.2019. Po zrekapitulovaní priebehu správneho konania k jednotlivým bodom správnej žaloby uviedol, že skutočnosť, že žalobca s prevádzkovaním Športovej haly nedosahoval žiaden zisk je vo vzťahu k meritu veci irelevantná. Zdôraznil, že správca dane v intenciách rozhodnutia žalovaného zisťoval, či predmetná stavba slúži ako kultúrno-osvetové zariadenie, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani daňové subjekty, s ktorými má žalobca uzatvorené zmluvy o spolupráci nie sú kultúrno-osvetovými zariadeniami, preto i keby tieto subjekty vykonávali kultúrno-osvetovú činnosť od dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach sú oslobodené osvetové zariadenia a nie subjekty, ktoré kultúrno-osvetovú činnosť vykonávajú. Z listinných dôkazov - z komunikácie OR HaZZ jednoznačne vyplýva, že dňa 30.06.2008 bola ukončená všetka športová a záujmová činnosť v objekte a objekt bol vyradený z kontrolnej činnosti tohto subjektu a je dlhodobo evidovaný ako nevyužívaný. Nemohol preto slúžiť ani ako kultúrno- osvetové zariadenie. Všeobecne známou skutočnosťou je uzatvorenie Haly v roku 2008. Športová hala bola čiastočne sprístupnená až v roku 2016, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý súhlasil s návrhom žiadateľa - Súkromného centra voľného času, s uvedením priestorov Športovej haly do prevádzky a súčasne schválil prevádzkový poriadok tohto zariadenia. Konkrétne išlo o priestory na prvom NP a štyroch šatní spojených s hygienickými zariadeniami delenými podľa pohlavia, nachádzajúcimi sa na prvom PP. Predmetným rozhodnutím Regionálny úrad verejného zdravotníctva umožnil až s účinnosťou od 15.06.2016 užívať časť Športovej haly, a to na účely športu, a teda v roku 2013 nemohol byť objekt užívaný ako kultúrno-osvetové zariadenie. Žalovaný nespochybnil, že bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia stavby, ale schopná užívania bola len časť Športovej haly, a to až od 15.06.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť vyššie uvedené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 24.05.2016. Pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa subjektu ŠPORT PARK, s.r.o. prvostupňový orgán rozhodnutím 186367/2017 z 22.05.2018 vyrubil tejto spoločnosti daň z nehnuteľností za rok 2017 v sume 47.040,85 Eur. Na základe podaného odvolania žalovaný svojim rozhodnutím č. 527720/2018 zo dňa 18.09.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane podal prostredníctvom žalovaného podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného na Ministerstvo fonancií SR, pričom do dňa podania vyjadrenia k žalobe v prejednávanej veci po tomto podnete prvostupňového orgánu rozhodnuté nebolo. Rozhodnutie o vyrubení dane spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. na rok 2017 časovo predchádzalo rozhodnutiu správcu dane v prejednávanej veci, ktoré sa naviac týkalo dane za rok 2013. K nesprávnemu právnemu posúdeniu pri aplikácii zákona č. 189/2015 Z. z. žalovaný uviedol poukaz na úpravu podľa § 4 zákona č. 61/2000 Z. z., § 5 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu. V nadväznosti na to zdôraznil, že podľa aktuálne platného zákona č. 189/2015 Z. z. môže byť zriaďovateľom alebo zakladateľom kultúrno-osvetového zariadenia ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj alebo obec. Tiež poukázal na úpravu § 8 ods. 1, 2 zákona č. 189/2015 Z. z. a skonštatoval, že o zápis do zoznamu kultúrno-osvetových zariadení mohli požiadať iba kultúrno-osvetové zariadenia zriadené ako
právnické osoby orgánom verejnej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách aktuálneho v danom období resp. zariadenia obce bez právnej subjektivity, nie založené podľa predpisov súkromného práva, čo je v súlade s úpravou § 3 ods. 1 zákona č. 189/2015 Z. z. Vo väzbe na úpravu § 85 ods. 1, 2 stavebného zákona žalovaný zdôraznil, že táto právna úprava umožňuje užívať stavbu len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. Stavba Haly je podľa stavebného povolenia i kolaudačného rozhodnutia účelovo určená na šport. V prípade, že má dôjsť ku zmene využitia priestorov je potrebné žiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zákon viaže povoľovacie konanie zo strany stavebného úradu len na také zmeny stavby, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, nemá toto tvrdenie žalobcu v stavebnom zákone práve s poukazom na úpravu § 85 ods. 1 stavebného zákona oporu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v danom prípade sa rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva nevyžaduje, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 6 ods. 3 písm. g), § 13 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a v tejto súvislosti na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 24.05.2016, kde sám žiadateľ predložil fotokópiu kolaudačného rozhodnutia na stavbu Športová hala z 13.04.1989 a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie je právoplatné, pretože zrušené a nahradené iným nebolo, je stále platné pre stavbu, ktorú je možné užívať na účely, ktoré z charakteru stavby vyplývajú, t. j. na šport. Objekt Športovej haly je účelovo určený na šport a užívanie objektu Športovej haly ako kultúrno-osvetového zariadenia je nepochybne zmenou spôsobu užívania stavby, teda vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene účelu využitia stavby, pričom predpokladom užívania stavby je, že je stavba užívania schopná. Žalovaný vo svojom vyjadrení na záver poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžf/10/2015 a zdôraznil zásadu objektívnej pravdy ovládajúcu daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie až dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
5. Podaním zo dňa 20.06.2019 učinil žalobca repliku. V obsahu repliky zaujal stanovisko k listu Žilinskej parkovacej spoločnosti, spol. s r.o. zo dňa 25.06.2008, na ktorý poukázal žalovaný a zdôraznil, že tento list sa vzťahuje na obdobie roka 2008, pričom prejednávaná vec sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2013, kedy začalo zdaňovacie konanie a skutkový stav sa mohol a aj sa výrazne zmenil. Uvedené bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dôkazy, ktoré boli správcovi dane známe z daňovej kontroly, vedenej pre tú istú daň z nehnuteľností, ktoré sa týka Haly, avšak za rok 2017, kde žalovaný vydal úplne identické rozhodnutie č. 186367/2017 z 22.05.2018. Uvedené rozhodnutie bolo žalovaným v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená mestu za tým účelom, aby vo veci vykonalo dokazovanie na preukázanie či a aká činnosť sa v Hale vykonávala, pričom týmito dôkazmi boli listiny identifikované v bode 5.2.1 až. 5.2.6 repliky žalobcu. I vo vzťahu ku listu OR HaZZ Žilina z 08.04.2015, na ktorý poukazoval žalovaný žalobca uvádza, že sa vzťahuje k obdobiu roku 2008, zatiaľ čo predmetom konania je daň za rok 2013 a skutkový stav sa mohol a aj sa výrazne zmenil. Tento list nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu, vo vzťahu k tomu, či a ako sa budova Haly reálne v roku 2013 využívala a aký bol je faktický stav. K listu OR HaZZ zo 04.08.2016 č. OR HaZZ 1-2209/2016 žalobca uvádza, že tento nehovorí absolútne nič o tom, v akom reálnom fyzickom stave bola budova Haly v roku 2013 a aké činnosti sa v nej v tomto roku vykonávali. Žalobca opätovne zdôraznil, že po roku 2008, kedy teda malo dôjsť k údajnému úplnému ukončeniu prevádzkovania Haly a k jej uzavretiu sa uskutočnila čiastočná rekonštrukcia protipožiarneho systému, strechy a podlahovej plochy - palubovky s tým, že táto bola fyzicky ukončená dávno pred 01.01.2013. Žalovaný a aj Mesto Žilina si dlhodobo zamieňajú právny a faktický stav Haly. Pre účely tohto konania nie je dôležité, či Hala bola v rozhodujúcom období laicky povedané vybavená všetkými papiermi, t. j. či bola spôsobilá na jej užívanie v súlade s právnymi predpismi, ale výlučne iba to, či bola Hala v roku 2013 reálne fyzicky spôsobilá na výkon činnosti deklarovaných žalobcom, a to aká činnosť sa v Hale v roku 2013 reálne vykonávala. Žalobca uviedol, že Mestu Žilina pritom nič nebránilo v tom, aby v prípade, ak žalobcom predložené dôkazy nepovažovalo za hodnoverné, vykonal dokazovanie aj iným spôsobom napríklad výsluchmi zástupcov Súkromného centra voľného času, MUDr. G. Y., zástupcov žalobcu resp. zástupcov predchádzajúcich vlastníkov Haly. Nevykonal dokonca ani len miestnu ohliadku Haly. Nevykonalo teda dokazovanie tak, ako mu táto povinnosť vyplývala z rozhodnutia MF SR, ako aj z rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 265404/2018 z 11.05.2018.
6. Na pojednávaní na nariadenom na termín dňa 01.12.2020, ktoré sa s poukazom na úpravu podľa § 114 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na uvedený termín pojednávania včas a riadne predvolaný, žalobca cestou právnej zástupkyne zotrval na svojich vyjadreniach. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane a ich vydaniu predchádzajúci postup v zmysle § 177 a nasl., v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že predložená správna žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 24 ods. 1, písm. a, 2, 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Daňový subjekt preukazuje po a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 4 písm. a), b), c) Zákona č. 582/2004 Z. z. O miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom a účinnom k 31.12. 2013 (ďalej ako zákon o miestnych daniach): Daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome 1) (ďalej len "daň z bytov").
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach: Daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je a) vlastník pozemku.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o miestnych daniach: Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach: Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).
Podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach: Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov po b) stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia.
Podľa § 99d ods. 2 zákona o miestnych daniach: Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom k 31.12.2013: Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a) až f), ods. 3 Zákona č. 61/2000 Z. z. O osvetovej činnosť: Osvetová činnosť podľa tohto zákona je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky, b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, e) napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí, f) umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami. Osvetovú činnosť zabezpečuje osvetové zariadenie.
Podľa § 8 ods. 1, 2 Zákona č. 189/2015 Z. z. O kultúrno-osvetovej činnosti: Osvetové zariadenie zriadené pred 1. septembrom 2015 a zariadenie obce bez právnej subjektivity vykonávajúce kultúrno-osvetovú činnosť sa považuje za kultúrno-osvetové zariadenie podľa tohto zákona. Kultúrno-osvetové zariadenie so všeobecným zameraním alebo kultúrno-osvetové zariadenie so špecializovaným zameraním okrem hvezdárne alebo planetária zriadené pred 1. septembrom 2015 alebo obec, ktorej zariadenie bez právnej subjektivity je takýmto kultúrno-osvetovým zariadením, požiadajú kultúrno-osvetové zariadenie podľa § 5 ods. 2 písm. a) o zápis do zoznamu kultúrno- osvetových zariadení do 31. decembra 2015.
8. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva existencia:
- Všeobecne záväzného nariadenia č. 21/2012 o dani z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje vydaného mestom Žilina účinného od 01.01.2013, podľa článku 11 ods. 2 ktorého správca dane ustanovuje, že od dane zo stavieb sú oslobodené stavby alebo byty slúžiace zariadeniam na rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, výstavne siete a osvetové zariadenia.
- Štatútu osvetového zariadenia bez právnej subjektivity s názvom SIRS-Project, a.s. - osvetové zariadenie so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, ktorý štatút je zo dňa 31.11.2012, pričom podľa bodu 9 tohto štatútu zriaďovateľ a zakladateľ zabezpečuje výkon osvetovej činnosti aj priestorovo a to tak, že osvetové zariadenie vykonáva svoju činnosť v priestoroch Športovej haly so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ č. 4988/17, nachádzajúca sa v katastrálnom území X. obec X., okres X., zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve zriaďovateľa a zakladateľa osvetového zariadenia, pričom zriaďovateľom a zakladateľom osvetového zariadenia podľa bodu 1 štatútu je žalobca.
- Zriaďovacej listiny zriaďovateľa osvetového zariadenia Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Žiline, vypracovaná podľa § 4 písm. d), § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti, podľa ktorej zriaďovacej listiny zo dňa 15.02.2008 zriaďovateľ a zakladateľ osvetového zariadenia - Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. zriaďuje touto zriaďovacou listinou na dobu neurčitú osvetové zariadenie s názvom Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o.. Podľa článku VII. tejto zriaďovacej listiny zriaďovateľ a zakladateľ osvetového zariadenia zabezpečuje výkon osvetovej činnosti aj po materiálno- technickej stránke a to tak, že osvetové zariadenie vykonáva osvetovú činnosť v priestoroch Športovej haly so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na parcele registra „C“ č. 4988/17 nachádzajúca sa v katastrálnom území X., obec X., okres X., zapísaná na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve zriaďovateľa a zakladateľa osvetového zariadenia.
- Zmluvy o vykonávaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety uzatvorená medzi Žilinskou parkovacou spoločnosťou a Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Žilina - Mesto zo dňa 01.03.2008, vrátane Protokolu potvrdzujúceho vykonávanie činnosti dojednaných Zmluvou o vykonaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety.
- Rámcovej zmluvy o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti zo dňa 14.08.2014 uzatvorená medzi žalobcom a Súkromným centrom voľného času so sídlom v Bytči
- Rámcovej zmluvy o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzatvorená medzi žalobcom a MUDr. G. Y. zo dňa 12.12.2012.
- Rámcovej zmluvy o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti medzi žalobcom a nadáciou Spoločne pre región z 01.01.2013.
- Oznámenia subjektu Žilinská parkovacia spoločnosti, spol. s r.o. so sídlom v Žiline z 25.06.2008, podľa ktorého tento subjekt oznamuje ako prevádzkovateľ Športovej haly, že ukončuje ku dňu 30.06.2008 všetku športovú a záujmovú činnosť v objekte a od 01.07.2008 budú započaté prípravné práce s plánovanou rekonštrukciou objektu a predpokladaný termín ukončenia rekonštrukčných prác je jeseň 2009.
- Oznámenia o nevyhovujúcom stave objektu vypracovaného Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Žiline zo 04.09.2006, podľa obsahu ktorého vzhľadom na charakter stavebného riešenia a užívania Športovej haly - zhromaždisko osôb hromadné spoločenské podujatia táto stavba v súčasnosti nespĺňa základné kritériá bezpečnosti osôb a ochrany pred požiarom.
- Rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline zo dňa 24.05.2016 č. A/2015/01741-7/HDM, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu tento orgán rozhodol tak, že vyhovuje a súhlasí s návrhom na uvedenie priestorov Súkromné centrum voľného času v priestoroch Športovej haly so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele „C“ č. 4988/17 v katastrálnom území X. do prevádzky a súčasne schvaľuje prevádzkový poriadok uvedeného zariadenia.
- Stavebného povolenia z 02.04.1985 vydaného Mestským národným výborom, odborom územného plánovania pre stavebníka Útvar výstavby Športovej haly ČSZTV Žilina pre stavbu priestory technickej vybavenosti ŠH a
- Kolaudačného rozhodnutia vydaného Mestským národným výborom v Žiline, odbor územného plánovania 13.04.1989 pre stavbu Športová hala v Žiline, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 06.06.1984.
9. Správna žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, dôvodnosť resp. nedôvodnosť ktorej posudzuje správny súd pri vyhodnocovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu výlučne vo väzbe na žalobné body vymedzené žalobcom vo včas podanej správnej žalobe. V nadväznosti na to, argumentáciu žalobcu, ktorá nebola obsiahnutá už v správnej žalobe vo vymedzených žalobných bodoch, ale bola obsiahnutá ako nová výlučne v replike žalobcu podanej jeho podaním zo dňa 20.06.2019 - č. l. 122 učineným po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, nemohol správny súd vyhodnocovať a prihliadať na ňu (uvedené dopadá predovšetkým na argumentáciu žalobcu ohľadom zmlúv a potvrdení identifikovaných v bode 5.2.1 až. 5.2.6 repliky žalobcu, hoci správny súd v končenom dôsledku ako vyplýva z ďalšieho odôvodnenia tohto rozsudku i k tejto argumentácii a vo vzťahu k nej produkovaným dôkazom obsiahnutým v administratívnom spise, ktorý je k veci pripojený, podporne stanovisko zaujal). Pri takto ustálenom obsahu a rozsahu žalobných bodov správny súd vyhodnotil predmet prieskumu zákonnosti s nasledovnými závermi: Podstatou veci bolo vyhodnotenie záverov správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach a postup predchádzajúci vydaniu týchto rozhodnutí v tom smere, či je v súlade s príslušnou hmotnoprávnou a procesnoprávnou úpravou konštatovanie, podľa ktorého žalobcovi nesvedčí oslobodenie od dane z nehnuteľností - zo stavieb za rok 2013 vo vzťahu k nehnuteľnosti - Športovej hale číslo súpisné XXXX, postavenej na parcele č. C-KN 4988/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 954m2 v katastrálnom území X. (ďalej ako Hala alebo Športová hala). Podľa § 4 písm. a), b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej ako zákon o miestnych daniach) daň z nehnuteľností podľa písm. a), b) zahŕňa daň z pozemkov a daň zo stavieb. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane z pozemkov žalobca ako vlastník pozemku a podľa § 9 ods. 1 zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane zo stavieb žalobca ako vlastník stavby - Športovej haly. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach sú predmetom dane zo stavieb stavby na území Slovenskej republiky a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f). Z citovaného zákonného vymedzenia subjektu dane a predmetu dane z nehnuteľností - dane zo stavieb vyplýva, že daň zo stavieb sa viaže ku stavbe samotnej, a teda predmetom tejto dane nie je ani konkrétna činnosť a ani konkrétna osoba, konkrétnu činnosť vykonávajúca. Žalobca v správnom konaní tvrdil, že v roku 2013 boli naplnené podmienky pre oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach v spojení s článkom 11 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 21/2012 účinného od 01.01.2013. Citovaná právna úprava zákona o miestnych daniach a označeného Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina oslobodzuje od dane z nehnuteľností - od dane zo stavieb, osvetové zariadenia. Pre posúdenie zákonnosti záveru žalovaného o absencii tohto dôvodu oslobodenia od dane z nehnuteľností - zo stavieb bolo preto v tejto veci kľúčové
ustálenie pojmu osvetové zariadenie. V roku 2013, ktorého sa týka prejednávaná vec, platná právna úprava podľa zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti osvetové zariadenie výslovne nedefinovala, avšak na základe definície samotnej osvetovej činnosti, ako vyplýva z § 2 ods. 1 zákona č. 61/2000 Z. z. je možné dospieť k záveru, podľa ktorého je osvetové zariadenie inštitúciou, ktorá ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona č. 61/2000 Z. z. osvetovú činnosť zabezpečuje, a teda zabezpečuje súhrn aktivít, ktoré svojim pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. Tieto ciele osvetová činnosť dosahuje prostredníctvom realizácie aktivít vymedzených v § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 61/2000 Z. z. Je nepochybné, že za účelom dosahovania uvedených cieľov realizáciou aktivít podľa § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 61/2000 Z. z. je potrebné (a bolo tomu tak i v roku 2013), aby osvetové zariadenie tieto aktivity (mnohé z nich) uskutočňovalo v konkrétnych priestoroch, a teda aby užívalo konkrétnu stavbu. Aby bolo možné konkrétnu stavbu na aktivity osvetového zariadenia užívať, musela byť táto stavba na také užívanie spôsobilá, a to predovšetkým z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia a života. Hala ako vyplýva z kolaudačného povolenia, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu vydaného Mestským národným výborom v Žiline, odbor územného plánovania zo dňa 13.04.1989 bola povolená ako schopná užívania a ako Športová hala. Iné rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy, podľa ktorého by bol zmenený účel užívania Haly v správnom konaní produkovaný nebol. Správny súd, ako správny a zákonný hodnotí záver žalovaného, podľa ktorého, ak mala byť Hala užívaná ako osvetové zariadenie na realizáciu osvetovej činnosti v zmysle jej vymedzenia, ako vyplýva z relevantnej hmotnoprávnej úpravy pre rok 2013, teda zo zákona č. 61/2000 Z. z. musel by o zmene účelu užívania Haly oproti účelu užívania tejto stavby vyplývajúcemu z označeného kolaudačného rozhodnutia, rozhodnúť príslušný stavebný úrad podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona vo vyššie citovanom znení. Tento záver správny súd uvádza pri zdôraznení zreteľnej odlišnosti aktivít tvoriacich obsah osvetovej činnosti, ako vyplýva z úpravy tejto činnosti podľa zákona č. 61/2000 Z. z. od jednoduchých športových aktivít, realizácia ktorých je zrejmým účelom užívania stavby Haly podľa kolaudačného rozhodnutia tejto stavby. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že realizácia osvetovej činnosti v Hale v roku 2013 nevyžadovala rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona vo vyššie citovanom znení, pretože by takouto zmenou nebola, nakoľko zmenou účelu užívania stavby v zmysle tvrdení žalobcu je len nahradenie existujúceho stavu novým. Správny súd uvádza, že v zmysle úpravy § 85 ods. 1 veta druhá stavebného zákona vo vyššie citovanom znení je zmenou účelu užívania stavby i podstatné rozšírenie činnosti. Zároveň je v pomeroch prejednávanej veci nepochybne naplnená s ohľadom na zákonom poznané (pomenované) formy osvetovej činnosti v zmysle zadefinovania jej obsahu podľa relevantnej úpravy § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 61/2000 Z. z. aj podmienka možnosti ohrozenia života alebo zdravia v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona, práve odôvodňujúca rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby. Právny predchodca vlastníka stavby - Žilinská parkovacia spoločnosť, spol. s r.o. (ktorá skutočnosť právneho nástupníctva žalobcu po tomto subjekte pokiaľ ide o vlastníctvo Haly nebola sporná ani v správnom konaní, ani v konaní pred správnym súdom) oznámením zo dňa 25.06.2008, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu oznámil, že ku dňu 30.06.2008 ukončuje všetku športovú a záujmovú činnosť v objekte Športovej haly. Objekt Haly bol vyradený Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Žiline (OR HaZZ) z kontrolnej činnosti (OR HaZZ) a následne evidovaný ako dlhodobo neužívaný, v nadväznosti na čo, by realizácia osvetovej činnosti v Hale v roku 2013 bola nepochybne spojená s možnosťou ohrozenia života a zdravia osôb zúčastňujúcich sa na takejto osvetovej činnosti. Dokazovanie vykonané v správnom konaní pre iný záver podklad nedáva a pokiaľ bol žalobca toho názoru, že tomu tak nie je (najmä subjektívneho presvedčenia, že ním predložené doklady sú spôsobilé jeho tvrdenia preukázať a sú v tomto smere dostatočné) a správca dane mal sám vykonať dokazovanie napríklad výsluchom subjektov zmluvných strán zmlúv, ktoré mal žalobca na ním tvrdený výkon osvetovej činnosti uzavreté prípadne miestnou ohliadkou, správny súd s týmto názorom žalobcu nesúhlasí. Správca dane nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a podrobuje ich voľnému hodnotenie v zmysle aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Vždy závisí od konkrétnej dôkaznej situácie, či na preukázanie tvrdení daňového subjektu je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Rovnako správca dane nie je viazaný dôkaznými návrhmi daňového subjektu a sám primárne vyhodnocuje vo vzťahu k predmetu dokazovania relevantnosť samotného vykonania daňovým subjektom navrhnutého dôkazu, čo je výlučná kompetencia správcu dane a jej napĺňanie konkrétnym procesným postupom musí správca dane náležite odôvodniť, čo v prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu bolo splnené. Príkladmo v tejto časti poukazuje správny súd na závery aplikovateľné i prejednávanej veci podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 705/2017.
Skutočnosť absencie rozhodnutia príslušného stavebného úradu o zmene účelu užívania stavby podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, rovnako absencia oznámenia tejto zmeny žalobcom správcovi dane podľa § 99 písm. d) ods. 2 veta prvá zákona o miestnych daniach, ako aj skutočnosti zistené správcom dane z komunikácie obsiahnutej v pripojenom administratívnom spise, a to konkrétne:
- z listu spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. zo dňa 25.06.2008, ktorým spoločnosť oznámila OR HaZZ, že ukončuje ku dňu 30.06.2008 všetku športovú a záujmovú činnosť v objekte,
- z listu OR HaZZ v Žiline Mestu Žilina o nevyhovujúcom stave objektu Športovej haly zo dňa 04.09.2006,
- z listu OR HaZZ v Žiline Mestu Žilina zo dňa 08.04.2015, v ktorom OR HaZZ okrem iného uvádza, že dňa 30.06.2008 bolo na Okresné riaditeľstvo doručené oznámenie o ukončení všetkej športovej a záujmovej činnosti v objekte, na základe čoho bol objekt Športovej haly vyradený z kontrolnej činnosti Okresného riaditeľstva a je evidovaný ako dlhodobo neužívaný,
- z listu OR HaZZ zo 04.08.2016, ktorým tento subjekt oznámil, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie a stavba bola rekonštrukčnými prácami zmenená tak, že nemôže plniť pôvodný účel v stave, v akom bola skolaudovaná, a teda Okresné riaditeľstvo považuje objekt za stavenisko a bol vyradený z kontrolnej činnosti Okresného riaditeľstva HaZZ v Žiline,
- z listu zo dňa 29.06.2015, podľa ktorého OR HaZZ nesúhlasilo s dočasnou prevádzkou časti športoviska v objekte Športovej haly, zákonne a správne založili odôvodnené pochybnosti správcu dane o naplnení žalobcom tvrdeného dôvodu oslobodenia od dane z nehnuteľností - zo stavieb, v zmysle jeho tvrdení. Správca dane i žalovaný postupovali v súlade s úpravou § 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku avšak, a to správny súd zdôrazňuje, nie je možné (je vylúčené) činiť súčasťou procesných povinností správcu dane povinnosť preukázať, že určitá skutočnosť neexistuje, čo by v pomeroch prejednávanej veci znamenalo zaťažiť správcu dane procesnou povinnosťou preukázať negatívnu, teda neexistujúcu skutočnosť a to, že sa v roku 2013 v objekte Športovej haly osvetová činnosť a konkrétne aktivity napĺňajúce obsah osvetovej činnosti neuskutočňovali. Takáto požiadavka by bola v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. V nadväznosti na to, za existencie odôvodnených povinností správcu dane v zmysle uvedeného, ako aj odôvodnených pochybností žalovaného o existencii naplnenia podmienok oslobodenia žalobcu od dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach v spojení s článkom 11 ods. 2 VZN Mesta Žilina č. 21/2012, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 24 ods. 1 písm. a Daňového poriadku preukázať pozitívne existujúcu skutočnosť naplnenia podmienok oslobodenia žalobcu od dane z nehnuteľností - zo stavieb za rok 2013 vo vzťahu k objektu Haly z dôvodu, ktorý svojimi tvrdeniami žalobca vymedzoval. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany správnych orgánov nie je preto dôvodná, rovnako ako jeho námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý bol potrebný pre riadne posúdenie veci a tým nie daný dôvod pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov podľa§ 191 ods. 1 písm. e) SSP. Pokiaľ žalobca v správnom konaní a tiež pred správnym súdom tvrdil a preukazoval samotnú faktickú realizáciu osvetovej činnosti v Hale v roku 2013 jednak listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu (zriaďovacou listou zriaďovateľa osvetového zariadenia Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. zo dňa 15.02.2008, štatútom osvetového zariadenia SIRS-Project, a.s. - osvetové zariadenie zo dňa 31.11.2012 a zmluvami: Zmluvou o vykonávaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety medzi Žilinskou parkovacou a Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Žilina - Mesto z 01.03.2008, Rámcovou zmluvou o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti medzi SIRS- Project, a.s. - osvetové zariadenie a Súkromným centrom voľného času zo dňa 14.08.2014, Rámcovou zmluvou o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti medzi SIRS-Project, a.s. osvetové zariadenie a MUDr. G. Y. zo dňa 12.12.2012, Rámcovou zmluvou o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti medzi SIRS-Project, a.s. osvetové zariadenia a nadácie Spoločne pre región z 01.01.2013), tvrdením, že samotný správca dane z vykonaných kontrol musel mať vedomosť o tom, že v Hale sa osvetová činnosť vykonáva a tiež zdôraznením, že sa vykonala rekonštrukcia palubovky a protipožiarneho systému, správny súd považuje za dôležité opätovne zdôrazniť zadefinovanie obsahu osvetovej činnosti podľa relevantnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 2 zákona č. 61/2000 Z. z. (právna úprava platná a účinná v roku 2013, ktorá bola od 01.09.2015 nahradená úpravou podľa zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti). V nadväznosti na uvedenú definíciu osvetovej činnosti správny súd konštatuje, že závery správcu dane a žalovaného, podľa ktorých uvedené listinné dôkazy, a to najmä vyššie citované zmluvy, nepreukazujú primárne a predovšetkým samotné reálne uskutočňovanie osvetovej činnosti v Hale v roku 2013. Nakoľko samotná existencia týchto zmlúv reálny výkon osvetovej činnosti v osvetovom zariadení v zmysle jej definície podľa § 2 zákona č. 61/2000 Z. z. v Hale v roku 2013 nepreukazuje (a to podľa názoru správneho súdu ani v spojení s listinným dôkazom podľa Protokolu potvrdzujúceho vykonávanie činností dojednaných zmluvou o vykonávaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety zo dňa 30.03.2008, ktorý je súčasťou pripojeného
administratívneho spisu, ťažiskovo vzhľadom na časovú súvislosť vystavenia tohto dokladu a jeho obsahu na jednej stane a vymedzeného obdobia, za ktoré bola daň určená - rok 2013 na druhej strane), pokiaľ žalobca uvádzal, že z dôvodu existencie pochybností mal správca dane zmluvné strany týchto zmlúv vypočuť alebo vykonať miestnu ohliadku, správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno k preukázaniu splnenia podmienok oslobodenia žalobcu ako daňového subjektu od dane zo stavieb pre rok 2013 vo vzťahu k Hale z dôvodu jej využívania ako osvetového zariadenia ťažilo žalobcu a nie správcu dane. Správny súd v tejto časti odkazuje na už vyššie uvedené závery správneho súdu o rozložení dôkazného bremena podľa úpravy § 24 daňového poriadku. Zároveň konštatuje, že výsledok dôkaznej aktivity žalobcu v správnom konaní (naprodukované zmluvy s tretími subjektami ako sú identifikované vyššie) svedčí primárne o existencii zmluvných vzťahov žalobcu a v niektorých prípadoch o dojednaní miesta ich výkonu dojednaných zmluvných aktivít (nie o skutočnosti samotného výkonu týchto aktivít na takto dojednanom mieste, čo správny súd zdôrazňuje) a zároveň tieto dôkazy svedčia maximálne práve len o naplnení žalobcom použitého označenia „vybavenia Haly papiermi“, čo pri súčasnom nepreukázaní reálneho výkonu činnosti osvetového zariadenia v Hale v roku 2013, svedčí o účelovom konaní žalobcu zacielenom na dosiahnutie predmetného oslobodenia od dane pri absencii skutkového základu pre takéto oslobodenie. Sprístupnenie časti Haly od roku 2016 ako o tom svedčí rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý súhlasil s návrhom žiadateľa - Súkromného centra voľného času, s uvedením priestorov Športovej haly do prevádzky a súčasne schválil prevádzkový poriadok tohto zariadenia, je vzhľadom na časovú súvislosť predstavovanú uplatňovaním oslobodenia od dane z nehnuteľností - stavieb za rok 2013 irelevantné. Zo strany žalobcu ani v správnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom nebol produkovaný ani jeden autentický dôkaz o realizácii činnosti osvetového zariadenia v Hale v roku 2013, hoci i s ohľadom na dojednané predmety žalobcom predložených zmlúv, by takéto dôkazy v nezanedbateľnom množstve takáto činnosť za rok 2013 vyprodukovala. Správca dane i žalovaný náležite, dôsledne a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotili vykonané dôkazy a správne, v súlade so zákonom dospeli k záveru, podľa ktorého žalobcovi oslobodenie od dane zo stavieb za rok 2013 podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach vo vzťahu k objektu Haly nesvedčí. Správca dane a žalovaný svoje závery náležite, zrozumiteľne a dostatočne vo svojich rozhodnutiach odôvodnili, ich postupy a závery sú zákonné a ich rozhodnutia sú preskúmateľné, nakoľko uvádzajú všetky relevantné dôvody, ktoré boli základom prijatých rozhodnutí a správneho právneho posúdenia veci, v nadväznosti na čo dôvody pre zrušenie uvedených rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP dané nie sú. Osobitne k dôvodu uplatnenému ako dôvod pre zrušenie predmetných rozhodnutí vymedzenému ako ich nepreskúmateľnosť správny súd podotýka, že tento dôvod nebol zo strany žalobcu dostatočne špecifikovaný a konkretizovaný a zároveň vo všeobecnej rovine tento dôvod vždy indikuje vecnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nemožno ho zamieňať s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ktorý žalobca namietal rovnako, v dôsledku čoho je potom neho námietka o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v logickom rozpore s namietaným dôvodom zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. e SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci). Osobitne k otázke nezapísania osvetového zariadenia žalobcu do evidencie - do zoznamu kultúrno- osvetových zariadení podľa § 8 ods. 2 zákona č. 189/2015 Z. z. správny súd podotýka, že táto okolnosť je k samotným záverom správcu dane a žalovaného o nepreukázaní oslobodenia žalobcu od dane z nehnuteľností - od dane zo stavieb irelevantná. Zároveň však správny súd podotýka, že táto skutočnosť svedčí o nedôslednosti žalobcu a v spojení so skutočnosťou absencie oznámenia samotného uplatnenia žalobcom tvrdeného oslobodenia od dane zo stavieb za rok 2013, kedy žalobca uviedol, že si až v roku 2016 uvedomil, že mohol uplatniť toto oslobodenie, vzbudzuje pochybnosti správneho súdu o kvalite výkonu zákonných povinností štatutárneho orgánu žalobcu - o náležitej starostlivosti riadneho hospodára v zmysle úpravy podľa § 135a ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sú štatutárni zástupcovia - konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Samotná existencia rozhodnutia žalovaného vo veci č. 527720/2018 z 18.09.2018 vo veci daňového subjektu ŠPORT PARK, s.r.o. ohľadne dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2017 bez ďalšieho neodôvodňuje záver o nezákonnosti, či už procesného postupu alebo samotného rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného v tejto prejednávanej veci. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že pri vyššie uvedenom konštatovaní o náležitom odôvodnení, správnom právnom posúdení postupu správcu dane i žalovaného v prejednávanej veci (vo veci prejednávanej pod sp. zn. 31 S/22/2019 - ďalej prejednávaná vec) tak, ako vyplýva z podrobností uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, nie je
možné len na základe žalobcom tvrdenej obdobnosti veci žalovaného č. 527720/2018 so správnym konaním, ktorého sa týka prejednávaná vec, skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správcu dane. Správny súd podotýka, že vo veci č. 527720/2018 žalovaný ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia skonštatoval nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, keď odôvodnenie rozhodnutia správcu dane podľa názoru žalovaného nepreukazuje, že predmetná stavba
- Športová hala v roku 2017 skutočne nebola využívaná v súlade so štatútom osvetového zariadenia z 31.12.2012, resp. z 01.07.2015. Správca dane nedostatočne doplnil dokazovanie o spornej skutočnosti a predloženie odpovede Národného osvetového centra Bratislava č. 6/2018-110/759 zo dňa 29.05.2018 správcom dane ako dôkazu ďalšieho šetrenia preukazujúceho, že predmetná stavba sa v roku 2017 nevyužívala ako osvetové zariadenie, je nedostatočné. Už len z tohto obsahu konštatovania a uloženia odvolacieho orgánu vyplýva odlišnosť skutkového východiska a najmä dôkaznej situácie predmetnej veci od skutkového východiska daného výsledkami vykonaného dokazovania v prejednávanej veci. Postup a rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli predmetom posúdenia zákonnosti správneho súdu v prejednávanej veci boli zákonné, skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným bol dostatočný pre riadne posúdenie veci, vec bola správne právne posúdená a rozhodnutia boli zrozumiteľne odôvodnené s uvedením dostatočných dôvodov. Žalobcom namietané dôvody pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného v tejto veci podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) dané neboli, v nadväznosti na čo súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
10. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
11. Súd rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi ak to možno spravodlivo požadovať, v nadväznosti na čo, správny súd ani žalovanému podľa § 168 SSP náhradu trov konania nepriznal.
12. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.