Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_RK-3C-47-2022.pdf
PDF · 204.87 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-3C/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcov: v 1.rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. X, F., v konaní zast. procesným opatrovníkom G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. X, F., v 2.rade G. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, F., v 3.rade G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. X, F., v 4.rade J. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. X, F., žalobcovia v 1. až 4. rade zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, AK Zvonárska 8, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31314368, proti žalovanému: snow&bike, s.r.o. v likvidácii, so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50163639, o náhradu škody na zdraví a uplatnenie súvisiacich nárokov, takto
rozhodol:
2
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 79.497,60 eur ako náhradu za bolesť do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 95.397,12 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. Súd z a m i e t a žalobu v ostatnej časti uplatneného nároku žalobkyne v 1.rade voči žalovanému titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 10.000,- eur ako náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V. Súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného nároku žalobkyne v 1.rade voči žalovanému titulom náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach v sume 15.000,- eur.
VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 4.000,- eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
VII. Súd z a m i e t a žalobu v ostatnej časti uplatneného nároku žalobkyne v 2.rade voči žalovanému titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej na jej osobnostných právach.
VIII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3.rade sumu 4.000,- eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
IX. Súd z a m i e t a žalobu v ostatnej časti uplatneného nároku žalobkyne v 3.rade voči žalovanému titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej na jej osobnostných právach.
X. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 4.rade sumu 4.000,- eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jeho osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
XI. Súd z a m i e t a žalobu v ostatnej časti uplatneného nároku žalobcu v 4.rade voči žalovanému titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej na jeho osobnostných právach.
XII. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 1.rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
XIII. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 2.rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom. XIV. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 3.rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
XV. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 4.rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
19
1. Žalobcovia v 1. – 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2022 voči žalovaným: v 1.rade Malinô Brdo ski & bike park, lyžiarske stredisko so sídlom Hrabovská cesta 1679/31, 034 01 Ružomberok, v 2.rade Prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska 1: Skipark RK, s.r.o. IČO: 52 683 621 so sídlom Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, v 3.rade Prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska 2: snow&bike, s.r.o. v likvidácii IČO: 50 163 639 So sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01Banská Bystrica, domáhali, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. sumu 79.497,60 eur ako náhradu za bolesť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. sumu 119.246,40 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. sumu 10.000,-eur ako náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. sumu 15.000,-eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2. sumu 10.000,-eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 3. sumu 10.000,-eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4. sumu 10.000,-eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na jeho osobnostných právach do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcom rozsahu 100%. V odôvodnení žaloby uviedli, že dňa 08.02.2020 sa žalobkyni 1. stal úraz v lyžiarskom stredisku Malinô Brdo ski & bike park na hlavnej lyžiarskej trati prevádzkovanej žalovanými. Počasie bolo v deň škodovej udalosti slnečné a vhodné na lyžovanie. Lyžiarska trať, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne 1., bola počas celého dňa úrazu umelo dosnežovaná snežnými delami. Snehové delá neboli žiadnym spôsobom označené, ani ohraničené a boli namierené na trať smerom k lyžiarom. Lyžiarom bol sneh z dela počas zjazdu dole svahom metaný do tváre, čím im zhoršovalo ich rozhľad. Lyžiari boli oslepení najmä v úseku pri predposlednom stĺpe, kde bolo umiestnené jedno z diel. Toto delo dofukovalo sneh tak, že ten vytvoril na trati prekážku vo forme veľkého valu. Val tvoril čerstvo nafúkaný sneh, ktorý mal inú konzistenciu
ako zvyšok lyžiarskej trate a iné lyžiarske podmienky. Val bol z mäkkého, mokrého a neupraveného snehu, čím pôsobil oproti zvyšku lyžiarskej trati ako spomaľovač. Žalovaní túto prekážku, ani snežné delo neoznačili, ani na nich lyžiarov nijako neupozornili. Lyžiari boli teda v tomto úseku ohrození nielen tým, že prekážka na trati nebola označená, ale kvôli dofukovaniu snehu na svah túto prekážku nevideli včas, a tak na ňu nemohli včas reagovať a vyhnúť sa jej. Keďže prekážka mala iné vlastnosti ako zvyšok trate spôsobila, že lyžiarska trať nebola bezpečná a plne zjazdná, čo potvrdili aj nezávislí svedkovia. Túto skutočnosť dokazuje aj fakt, že v ten deň sa na tom istom mieste ako žalobkyňa 1., sa zranili ešte 2 ďalší ľudia. V predmetný deň sa žalobkyňa 1. spolu s jej rodinnými príslušníkmi lyžovali v lyžiarskom stredisku Malinô Brdo ski & bike park. Žalobkyňa 1. bola riadne ustrojená, mala prilbu aj okuliare a spúšťala sa len po označenom hlavnom svahu. Žalobkyňa 1. bola skúsenou lyžiarkou, ktorá v zimnom období pravidelne lyžovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svah na Malinôm Brde, kde došlo k úrazu, zlyžovala v minulosti nespočetne mnohokrát. K tejto činnosti mala veľmi zodpovedný prístup a vždy dodržiavala biely kódex. Žalobkyňa 1. sa spustila dole po lyžiarskej trati. Na úrovni predposledného stĺpu v dolnej polovici svahu, v dôsledku snehu dofukovanému snežným delom, bola žalobkyňa 1. zaslepená a nezbadala dostatočne včas val snehu na svahu, na ktorý s lyžami vyšla. Keďže tento val mal inú konzistenciu snehu ako zvyšok dráhy, tak žalobkyňa 1. vyletela z dráhy zjazdu. Prekrížili sa jej lyže, jedna lyža smerovala dopredu a druhá lyža smerovala špičkou dozadu. Jedna z lyží sa pri lete zachytila o svah a vyzula sa z viazania. Žalobkyňa 1. narazila hlavou o terén svahu, kedy pravdepodobne stratila vedomie, keďže ďalej padala bez známok o sebazáchranu, rovno hlavou napred, ruky mala popri tele. Preletela priamo k skrinke na napájanie zasnežovania, pred ktorou jej telo zastalo a ležalo bez pohybu. K žalobkyni 1. sa hneď po páde vyviezol záchranár a začal jej poskytovať prvú pomoc. Na miesto bola privolaná horská záchranná služba a letecká zdravotná služba. Žalobkyňa 1. bola na svahu intubovaná a letecky prevezená do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica, kde bola hospitalizovaná. V nemocnici žalobkyni 1. diagnostikovali rozsiahly subdurálny hematóm nad ľavou hemisférou, preto bol vykonaný operatívny zákrok dekompresívnej kraniektómie. Po stabilizácii stavu bola prevezená na ARO do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, a po prebratí z umelého spánku preložená na JIS. Liečba na tomto oddelení pokračovala aj z dôvodu nozokomiálnej nákazy do 31.03.2020, kedy bola preložená na doliečovacie oddelenie do 13.04.2020. Dňa 14.04.2020 bola prevezená na neurochirurgickú kliniku Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, kde jej bola realizovaná kranioplastika vlastnou kosťou. Dňa 29.04.2020 bola preložená na doliečovacie oddelenie za účelom dodiagnostikovania a ďalšej liečby. Tam jej bola diagnostikovaná ťažká kombinovaná fatická porucha, ťažká spastická pravostranná hemiparéza a po mentálnej sfére určená ťažká encefalopathia verifikovaná testom MMSE. Následne bola žalobkyňa 1. preložená na interné oddelenie Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého Dolný Kubín, od 19.06. do 30.06., kde zistili posttraumatickú trombózu od VFC v celom rozsahu až po lýtko a následne 30.06. ju preložili na oddelenie dlhodobo chorých, kde ju liečili až do 21.07.2020, kedy bola prepustená do domácej liečby. Celá ústavná hospitalizácia žalobkyne 1. prebiehala počas prvej vlny pandémie COVID 19, kedy boli úplne obmedzené akékoľvek návštevy pacientov v nemocniciach. Táto skutočnosť ešte sťažila liečbu žalobkyne 1., lebo návštevy blízkych sú veľmi dôležité pre rýchlejšie zotavovanie sa z kraniocerebrálnych poranení. Žalobkyni 1. boli v súvislosti s úrazom na lyžiarskej trati prevádzkovanej žalovanými zistené najmä tieto diagnózy: St. p. kraniocerebrálna trauma po páde na lyžiarskom svahu, St. p. subdurálny hematóm F-T-P I.sin , St. p. dekompresívna kraniektómia FTPO I. sin., operácia 14.,4.2020, St.p. spastická bronchitída, St.p.uroinfekcia, Ťažká paréza pravej HK a spastická plégia pravej DK, Expresívna aj percepčná fatická porucha ťažkého stupňa, Imobilita, Nutrícia cez PEG, Somatická asténia, Kachxia, sarkopenia, Encelopathia ťažkého stupňa, St. p. klostrídiová enterokolitída, Normocytová normochrómna anémia ľahkého stupňa, Trombóza od VFC v celom rozsahu až po lýtko, v.s. posttraumatická flebitída a tromboflebitída iných hĺbkových žíl dolných končatín. Žalobkyňa 1. si vzhľadom na vyššie uvedené diagnózy a škodu na zdraví, ktorá jej vznikla v súvislosti s predmetným úrazom, vyžadovala ďalšiu lekársku starostlivosť za účelom ďalšej terapie, ošetrovateľskej starostlivosti a rehabilitácie. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa 1. utrpela úraz a zranenia v dôsledku zanedbania povinnosti žalovaných, ktorí mali zjazdovku riadne pripraviť a označiť všetky prekážky na trati. Žalovaní ako prevádzkovatelia lyžiarskej trate mali zákonnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá im prikazovala počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalovaní boli ako prevádzkovatelia lyžiarskej trate v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe povinní označiť viditeľne lyžiarsku trať a stupeň jej náročnosti a zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate počas prevádzkového času lyžiarskej trate. Porušením uvedených zákonných povinností žalovaní vytvorili objektívne nebezpečenstvo pre všetkých lyžiarov, ktorí v areáli lyžovali. Následkom
porušení zákonných povinností žalovaných vznikla žalobkyni 1. škoda na zdraví, ktorá bola za účelom hodnotenia náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekárskym posudkom z neurochirurgickej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku dňa 08.04.2022 bodovo ohodnotená nasledovne: Hodnotenie bolestného: Začiatok liečenia 08.02.2020, z toho v ústavnej starostlivosti do 21.07.2020: 223. Otras mozgu – 120 bodov, 224. Pomliaždenie mozgu – 120 bodov, 226. Krvácanie do mozgu – 150 bodov, 251c. Kostný defekt v lebečnej klenbe v rozsahu väčšom ako 10 cm2 – 200 bodov, 255. Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo 900 iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) – 5 bodov, 297a. Strata reči centrálneho pôvodu po úraze porucha expresie – 350 bodov, 297b. Strata reči centrálneho pôvodu po úraze, celý komplex porúch symbolických funkcií – 800 bodov, 309. Poúrazová hemiparéza – 1000 bodov, celkový počet bodov 3640. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia: 223. Otras mozgu - 120 bodov, 224. Pomliaždenie mozgu - 120 bodov, 26. Krvácanie do mozgu - 150 bodov, 251c. Kostný defekt v lebečnej klenbe v rozsahu väčšom ako 10 cm2 - 200 bodov, 255. Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) - 900 bodov, 297a. Strata reči centrálneho pôvodu po úraze porucha expresie - 350 bodov, 297b. Strata reči centrálneho pôvodu po úraze celý komplex porúch symbolických funkcií - 800 bodov, 309. Poúrazová hemiparéza - 1000 bodov, celkový počet bodov 3640. Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 295/2009). U žalobkyne 1. sa môže o ustálení zdravotného stavu hovoriť najskôr po prepustení z ústavnej starostlivosti a aj to je predčasné. Po prepustení z ústavnej starostlivosti musela žalobkyňa 1. absolvovať ešte ďalšie vyšetrenia u odborných lekárov, doliečenia a ďalšie rehabilitácie, aby sa jej stav stabilizoval. Žalobkyňa 1. si na základe lekárskeho posudku v súlade so zákonom č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňuje nárok na náhradu za bolestné vo výške 79.497,60 eur, ktorý zodpovedá bodovému ohodnoteniu 3640 bodov, pri hodnote jedného bodu za rok 2020 vo výške 21,84 eur. Žalobkyňa 1. si uplatňuje aj nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 79.497,60 eur, ktorý zodpovedá bodovému ohodnoteniu 3640 bodov, pri hodnote jedného bodu za rok 2020 vo výške 21,84 eur. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 192/2015). S ohľadom na rozsah poškodenia zdravia žalobkyne 1., jej odkázanosť na celodennú opateru iných a znemožnenie jej spoločenského uplatnenia, žalobkyňa 1. žiada súd o uplatnenie jeho možnosti zvýšiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Výšku zvýšenia ponechala žalobkyňa 1. na posúdení súdu, avšak pre účely konania si uplatnila zvýšenie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50%, čo predstavuje sumu 39.749,80 eur. Celkovo si teda žalobkyňa 1. si uplatnila aj nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 119.246,40 eur. Obmedzenia žalobkyne 1. dokazujú jednak závery lekárskeho posudku, lekárske správy, ale aj výpovede svedkov. Tieto obmedzenia majú trvalý charakter, pričom zdravotné poškodenie nemá tendenciu veľkého zlepšenia, práve naopak, postupom veku sa môže tento stav zhoršovať. Žalobcovia poukazujú na fakt, že ide o jednorazové finančné odškodnenie, ktoré síce nikdy nezhojí psychickú traumu a trvalé následky, ktoré budú žalobkyňu 1. sprevádzať do konca života, ale môže jej pomôcť dôstojnejšie prežiť jej život. Žalobkyňa 1. bola pred úrazom veľmi aktívna osoba. V meste Ružomberok bola známa pre jej talent, ktorý sa pretavil do jej práce, ktorou bolo navrhovanie, šitie a vyhotovovanie odevov na mieru spolu s odborným poradenstvom v oblasti módy. V minulosti pracovala ako technická výtvarníčka, módna návrhárka, konštruktérka odevov a neskôr si založila vlastné módne štúdio. Po nástupe na dôchodok sa naďalej venovala tvorivej a ruko-dielnej činnosti v krajčírskej dielni, opatere o jej matku G. L., zomr. XX.XX.XXXX, a o vnúčatá prvorodenej dcéry I. B.. Žalobkyňa 1. bola veľmi charizmatická, veselá a spoločenská osoba, ktorá sa celý život aktívne venovala športovým aktivitám - turistike, bicyklovaniu, ale hlavne lyžovaniu. Na lyžiarske zájazdy chodila niekoľkokrát ročne do zahraničia, ale najčastejšie navštevovala práve Skipark Ružomberok na Malinnôm Brde. Po predmetnom úraze, ktorý žalobkyni 1. spôsobil devastačné poškodenie mozgu sprevádzaného stratou pamäti, ťažkou poruchou reči a pravostrannou hemiparézou (ochrnutie pravej polovice tela), je žalobkyňa 1. plne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Napriek tomu a mnohým odporúčaniam si ju do vlastnej starostlivosti zobrali jej tri deti, a to žalobkyňa 2., žalobkyňa 3. a žalobca 4. Starostlivosť žalobkyne 2., žalobkyne 3. a žalobcu 4. v prvých
mesiacoch po úraze bola zameraná na učenie reči, základných hygienických návykov, rozoznávaní osôb a rehabilitácie. Napriek zlým prognózam sa žalobkyni 2., žalobkyni 3. a žalobcovi 4. starostlivosťou a trpezlivosťou postavenej na láske detí k matke podarilo dosiahnuť isté pokroky. Po dvoch rokoch od úrazu sa však u žalobkyne 1. prejavuje stagnácia kognitívnych funkcií, rovnako ako aj funkcií pohybového aparátu. V súčasnosti prebieha starostlivosť o žalobkyňu 1. nasledovne. Ráno od 8.00 hod. do 16.00 hod. poskytuje starostlivosť o žalobkyňu 1. opatrovateľka priznaná mestom Ružomberok. Od 16.00 hod. do 20.00 hod. preberá starostlivosť o žalobkyňu 1. jej najstaršia dcéra - žalobkyňa 2., ktorá žije v Ružomberku. Žalobkyňa 2. zabezpečuje všetku starostlivosť týkajúcu sa návštevy lekárov v pracovnej dobe, zabezpečenia liekov, rehabilitáciu, prechádzky, prípravu jedla, hygienu, nákupy a starostlivosť o domácnosť. Keďže žalobkyňa 2. pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba – lektor anglického jazyka, musí si kvôli tejto starostlivosti upravovať svoj pracovný program. Starostlivosť o žalobkyňu 1. je vzhľadom na ovplyvnenie duševného zdravia a čiastočnú imobilitu vyčerpávajúca po psychickej aj fyzickej stránke a keďže žalobkyňa 2. je sama matkou 2 maloletých detí, G. (15 rokov) a B. (10 rokov), tým sa v dôsledku tejto starostlivosti nemôže venovať v takom rozsahu ako by mohla, ak by sa predmetný úraz nestal. Okrem toho, že vnúčatá žalobkyne 1. G. a B. trávia menej času so svojou matkou, škoda na zdraví žalobkyne 1. ich zasiahla aj v osobnostnej a citovej rovine, lebo sú už navždy ochudobnení o vzťah so svojou starou mamou. Veľmi intenzívny vzťah mala žalobkyňa 1. najmä so svojou vnučkou B., s ktorou trávila kvalitne vyplnený čas a učila ju krajčírskemu, kuchárskemu a výtvarnému remeslu. Od 20.00 hod. opatrovanie a starostlivosť o žalobkyňu 1. preberá syn - žalobca 4., ktorý žije s matkou v jednom byte. Žalobca 4. pracuje na home office ako architekt a okrem bežnej starostlivosti, zabezpečuje starostlivosť o žalobkyňu 1. najmä vo fyzickej rovine ako je prenášanie po byte a po schodoch, kúpanie, prenášanie do auta a pod. Žalobkyňa 3. - druhorodená dcéra žalobkyne 1. žije v Košiciach, kde pôsobí pracovne ako riaditeľka inštitúcie s vysokým podielom zodpovednosti, preto v rámci spoločnej starostlivosti o žalobkyňu 1. zabezpečuje a vybavuje lekárske prehliadky, kúpeľnú či rehabilitačnú liečbu, komunikáciu so špecialistami a pod. Súčasne každý druhý víkend a počas sviatkov preberá celú starostlivosť o matku a zabezpečuje aj údržbu bytu. Ako žalobcovia poukazujú vyššie , aj keď žalobkyňa 1. utrpela úraz vo veku 62 rokov, bola stále aktívnym človekom, ktorý pracoval a viedol aktívny sociálny a rodinný život. Od termínu úrazu žalobkyňa 1 musela vylúčiť všetky aktivity, ktorým sa dovtedy venovala. Rodinný život žalobcov vo vzťahu matka, deti a vnúčatá bol pred úrazom žalobkyne 1. postavený na funkčných a priateľských väzbách a spoločných aktivitách. Žalobcovia 2., 3. a 4. museli upustiť od väčšiny rodinných aktivít so žalobkyňou 1. (výlety, túry, rodinné oslavy, účasť na spoločenských podujatiach a iné.) a museli prispôsobiť aj svoje životy starostlivosti o žalobkyňu 1. Žalobkyňa 2., žalobkyňa 3. a žalobca 4. sa postupne zmierujú s tým, že žalobkyňa 1. už nikdy nenadobudne samostatnosť a nevráti sa k takému spôsobu života, ktorý ju pred úrazom definoval. Ťažkou ujmou na zdraví, ktorú utrpela žalobkyňa 1. v dôsledku porušenia zákonných povinností žalovaných, stratili žalobcovia 2., 3. a 4. a ich rodiny možnosť rozvíjať so žalobkyňou 1. svoj vzťah. U všetkých žalobcov došlo k závažnému zásahu do osobnosti človeka, ktorý vytvoril nielen emocionálnu ujmu, ako aj ujmu výchovnú a osobnostnú. Žalobcovia sa na základe vyššie uvedeného domáhajú solidárnej povinnosti žalovaných zaplatiť im náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú na ich osobnostných právach, a to žalobkyni 1. vo výške 15.000,-eur, žalobkyni 2. vo výške 10.000,-eur, žalobkyni 3. vo výške 10.000,-eur a žalobcovi 4. vo výške 10.000,-eur. Okrem emocionálnej ujmy vznikla žalobcom aj ujma finančná, nakoľko žalobkyňa 1. nie sama schopná finančne pokryť svoje náklady na život, je finančne odkázaná na pomoc svojich detí. Nehovoriac o finančnej náročnosti bežnej starostlivosti o žalobkyňu 1., ktorú by bez pomoci žalobcov 2., 3. a 4. nezvládla. Príjem, ktorý žalobkyni 1. po úraze zostal, nestačí ani na pokrytie bežných výdavkov na jej starostlivosť, ako sú opatrovateľská služba od Mesta Ružomberok 250,-eur/mes., hygienické pomôcky a lieky 30,-eur/mes., strava 200,-eur, bývanie a energie 150,-eur/mes., ošatenie 15,-eur/mes. atď. Žalobcovia sa snažia aspoň raz ročne zabezpečiť pre žalobkyňu 1. odľahčovaciu službu, ktorá ich so všetkými nákladmi (hygienické pomôcky, lieky, šatstvo, cestovné náklady atď.) vyjde na cca 700,-eur. Žalobkyňa potrebuje aj pravidelné rehabilitácie a liečenia v špecializovaných zariadeniach aspoň 2-krát ročne, aby sa jej stav mohol čiastočne zlepšiť, resp. udržať a nezhoršiť, nakoľko je ležiaci pacient, ktorý potrebuje celodennú starostlivosť. S ohľadom na stav žalobkyne 1. je však nutné, aby s ňou v rehabilitačnom centre bola ďalšia osoba, ktorá zabezpečí starostlivosť v čase, kedy ju neposkytuje centrum, čo násobne zvyšuje náklady na liečbu. Takáto starostlivosť je o to viac zaťažujúca, nakoľko diagnózy žalobkyne 1. vyžadujú viac rehabilitácií a procedúr, ako je zo zákona možné preplatiť zdravotnými poisťovňami. Žalobkyni 1. teda v súvislosti s úrazom vznikli navyše náklady spojené s jej liečením, ktoré v priemere mesačne dosahujú cca 350,-eur. K dátumu podania žaloby (za 28 mesiacov od dátumu úrazu) vznikli žalobkyni 1. náklady spojené s liečením asi vo výške 10.000,-eur. Žalobkyňa 1. si teda voči žalovaným uplatňuje aj náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo
výške 10.000,-eur. Tunajší súd uznesením zo dňa 29.06.2023 č.k. RK-3C/47/2022-197 konanie voči žalovanému Malinô Brdo ski & bike park, lyžiarske stredisko so sídlom Hrabovská cesta 1679/31, 034 01 Ružomberok zastavil. Uznesenie je právoplatné a vykonateľné dňom 09.08.2023. Tunajší súd uznesením zo dňa 06.12.2023 č.k. RK-3C/47/2022-245 konanie voči žalovanému Skipark RK, s.r.o. so sídlom Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 52683621, zastavil. Uznesenie je právoplatné a vykonateľné dňom 09.01.2024.
2. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2024 žalobcovia špecifikovali liečebné náklady žalobkyne v 1.rade vo výške 10.000,- eur nasledovne: opatrovateľská služba od Mesta Ružomberok doplatok 250,- eur/mesiac, hygienické pomôcky a lieky 66,8 eur/ mesiac, rehabilitačná služba 2 týždne min. 2-krát ročne 463,59 eur/14 dní, odľahčovacia služba aspoň 1-krát ročne 1.475,-eur/5 dní, rehabilitácie 3-krát do týždňa 12,- eur/ rehabilitácia, aplikácia dysportu každé 4 mesiace 219,40 eur/aplikácia, liečebné náklady na rok spolu: 8.752,15 eur. Ďalej uviedli liečebné náklady na mesiac: 730,- eur, ktoré pozostávajú z: hygienické pomôcky a lieky 801,60 eur, aplikácia dysportu 658,20 eur, rehabilitácie 1.872,- eur, odľahčovacia služba 1.475,- eur, rehabilitačná služba 945,35 eur, opatrovateľská služba 3.000 eur.
3. Žalobkyňa v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 11.01.2024 vo svojej výpovedi uviedla, že život jej matky po úraze sa zmenil veľmi. V prvom rade pred úrazom bola veľmi aktívny človek, pracovala ako módna návrhárka, šila na zákazkové šitie, šila zákazkové šitie a pracovala od rána do večera, bola veľmi aktívna plus starala sa o celú rodinu, pomáhala žalobkyni s malými deťmi. Taktiež veľmi veľa športovala, možno 3x do týždňa chodila pravidelne športovať, 3x do roka chodila lyžovať do Dolomitov, mala veľmi bohatý spoločenský život, chodila s priateľmi na rôzne podujatia. V podstate bola taká živelná, že zmenilo sa to extrémne po tom úraze. To je všetko, čo by mohla povedať o nej, týmito slovami vyjadrila všetko. A jej život sa zmenil tiež veľmi, pretože pred jej úrazom, má svoju vlastnú rodinu, má manžela a dve deti, ktoré v čase úrazu dcéra mala 9 rokov a syn mal 14 rokov, boli ešte dosť malé na to, aby im prestala venovať čas a keďže každý deň po práci, ktorá končí približne o štvrtej, piatej hodine nastupuje ku jej mame a stará sa o ňu, až dokým nejde do postele, pokým nejde spať, toto je každý deň v podstate okrem tých dní, kedy bola mimo domu, v poobedných hodinách každý druhý víkend chodí sestra, ktorá sa s ňou strieda, ale každý večer chodí domov približne o tej ôsmej hodine večer a vtedy už je len malý čas na to, aby sa venovala svojim deťom. Takisto musela obmedziť svoje športové a voľno-časové aktivity, hlavne behanie, lyžovanie. Ale čo je pre ňu najdôležitejšie, že oveľa menej času venuje svojim deťom a svojej rodine. Do r.2016 bývali v jednej domácnosti spolu s deťmi a manželom. Potom sa odsťahovali, ale ten kontakt bol stále veľmi intenzívny. Jej deti tam strávili každé poobedie, mama sa o nich starala, varila im, chodila s nimi lyžovať, na rôzne športové podujatia. Pomáhala jej, keď mali nejaké kurzy, tak chodila s nimi. Keď sa odsťahovali v r.2016, kontakt ostal nezmenený. Bývajú cca 5 minút od seba, tak tie návštevy boli dosť časté. Chodili spolu lyžovať, nielen tu v Ružomberku, ale aj do Talianska do Dolomitov. Chodili na spoločné výlety, kontakt bol veľmi intenzívny. Jej mama bola možno na tej najvyššej úrovni lyžovania, veľmi zručná, veľmi šikovná, začala lyžovať už v mladosti, každý rok ich k tomu viedla. Ona chodila do klubu ako lyžiarka. Mama sa jej plno venovala, zakaždým s ňou lyžovala. Opatrovateľky zostávajú u matky do 15.00 hod., žalobkyňa má dve vyučovacie hodiny v jej dome, po tretej hodine, niekedy sú to dve, niekedy jedna vyučovacia hodina. V tom čase je s matkou brat. Keďže mama vnúčatám venovala strašne veľa času, keď boli deti, ten vzťah ostal nezmenený napriek úrazu. Deti ju intenzívne navštevujú, dávajú jej toľko lásky, koľko dávala ona im a stále to trvá. K nákladom, ktoré vznikajú v súvislosti s tým stavom, ktorý nastal po úraze, žalobkyňa v 2.rade uviedla, že mama momentálne nepracuje, vlastne všetky tie peniaze, ktoré dostáva od štátu, sa používajú na tie základné výdavky a potom sú tam ďalšie výdavky navyše, je to suma na opatrovanie v tom čase, kedy nemôžu byť prítomní pri nej, ktorá sa môže vyšplhať do 300 eur mesačne, to hradia z vlastných prostriedkov. Potom sú to náklady spojené s cvičením, s rehabilitáciou, ktoré sa tiež musia hradiť navyše, okolo 100 eur mesačne vrátane výživových doplnkov, samozrejme náklady na stravu, ktoré môžu byť tiež okolo 300 eur. A potom ešte ten čas, ktorý s ňou trávi, nemôže venovať práci, to tiež robí okolo 200 eur mesačne. Zdravotnú starostlivosť poskytuje nemocnica, vždy má pravidelné kontroly na niektorých oddeleniach, všeobecný lekár, pľúcna ambulancia, kožná ambulancia, neurológia a gastroenterológia. Niektoré úkony samozrejme robia oni v rámci domáceho ošetrenia. Mamka momentálne nechodí do kúpeľov, zatiaľ absolvovala dva liečebné pobyty v Kováčovej, jeden pobyt bol v Zázrivej, odkiaľ sa vrátila v horšom stave, ako išla. Momentálne od poisťovne sú rehabilitácie dotované len 10 rehabilitácií za polroka, momentálne chodí do Bonum Salutem jeden krát do týždňa, za ktoré sa platí a zvyšok rehabilitácií absolvuje s ňou a s jej súrodencami
v čase, keď sú s ňou. V tom čase, keď skončí prácu a je pri nej, snažia sa vykonať všetku potrebnú rehabilitáciu ohľadom chorej ruky, chorej nohy, stále to je nepostačujúce. Toto robia denne.
4. Žalobkyňa v 3.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.01.2024 uviedla, že mamka bola veľmi aktívna a činorodá osoba, možno čo tu ešte nezaznelo okrem toho, že bola športovo aktívna a sebestačná v tom, že stále vlastne do istej miery, aj keď bola na dôchodku, prevádzkovala svoju činnosť a privyrábala si zákazkovým šitím, tak bola to veľmi kreatívna osoba, čo vlastne definuje aj ten vzťah medzi ňou a mamkou, pretože tie záľuby majú spoločné, ona vyštudovala umenie a tu mali veľmi ako keby spoločné nejaké priesečníky, spoločne zariaďovali byt, stále sa ako keby nejakým spôsobom kreatívne inšpirovali k nejakým výkonom a vlastne túto kreativitu mamka prenášala do celého vzťahu aj s tými vnúčatami, čiže bola to veľmi tvorivá osoba a v podstate tým bola v Ružomberku aj známa ako keby spoločensky, pretože jej okruh priateľov tvorili umelci, výtvarní umelci, s ktorými sa stretávala, chodievala často aj na vernisáže. Čiže ten ich vzťah bol založený hlavne na tých spoločných záujmoch, ktoré ona po mamke zrejme ako keby zdedila túto časť jej osobnosti. Keďže študovala až v Bratislave a potom sa presťahovala v r.2016 do Košíc, tak ten ich vzťah bol viac menej na diaľku, ale bol každopádne veľmi intenzívny a volávali si spolu, s priateľom chodievali pravidelne do Ružomberka, kde spoločne chodievali, ako už bolo povedané, lyžovať, športovať a tráviť spoločný čas, kde mamka samozrejme vždy bola tá hlava rodiny, keďže otec im zomrel, keď boli nezaopatrené deti, ešte maloleté. Takže v podstate starala sa o celý ten chod domácnosti domu tak, aby sa tam cítili dobre a vlastne vytvárala to teplo domova. Potom, čo sa týka ako keby stavu potom, ako sa zmenila, tak ona v podstate 70%-tnú odkázanosť má, po úraze mala veľmi zásadnú afáziu, čiže nevedela rozprávať, čiže vlastne tou starostlivosťou aj počas kovidu a trávili s ňou čas, tak dosť veľkú prácu spravili, že sa naučila znova vyjadrovať, začali sa jej zlepšovať ako keby tie kognitívne funkcie aj pohybové, samozrejme celé to obdobie bolo definované obrovským stresom a tlakom, pretože bol kovid a nedostávalo sa jej takej starostlivosti lekárskej, akoby to bolo možno za iných okolností, takže túto vec vlastne suplovali oni - rodina počas toho obdobia. Teraz mamka je veľmi zlatá, ale je na úrovni mentálne možno 5-ročného dieťaťa, čiže aj je tam otázka, aká bola, aká je, tak je to vlastne iný človek, aj keď vo vnútri je to stále ona. Počas toho, po tom úraze 08.02.2020, bolo to kovidové obdobie, čiže ona vlastne počas tých lockdownov mala možnosť pracovať z domu, takže sa presunula na istý čas do Ružomberka, kde vlastne pomáhala sestre s tou starostlivosťou, aby to nebolo celé vlastne na nej. Ten život sa zmenil vlastne tak, ona pracuje ako riaditeľka Východoslovenskej galérie, čiže tá jej funkcia verejná je dosť náročná aj ten spoločenský život a tým pádom, že majú tú striedavú starostlivosť nejakým spôsobom dohodnutú a tak vlastne ako keby sa tam obmedzili niektoré činnosti, že nemôže toľko cestovať, nemôže sa toľko stretávať, nemôže vlastne tráviť ten čas cez víkendy, ktorý je tiež veľmi podstatný na to socializovanie sa a upevňovanie nejakých vzťahov v tom meste, ktoré nie je moje rodné, čiže to obmedzenie tam je nejaké. Samozrejme že je to spojené aj s nejakými finančnými nákladmi, pretože každý druhý víkend cestuje, buď to chodí sama vlakom alebo chodia s priateľom a potom, keďže sa snaží cez ten víkend ako keby zabezpečiť vlastne celý ten chod domácnosti, čiže varí, nakupuje z nejakých vlastných zdrojov, čiže nie je tam ani možnosť ako keby plánovať nejak finančne svoju budúcnosť, čiže veľká časť aj tých ich výdavkov ide vlastne do starostlivosti o mamku. K nákladom, ktoré konkrétne vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o mamku, uviedla, že tesne po tom úraze prešla všetky dokumenty, ktoré mamka mala v jednom šuplíku, prvé náklady začali vznikať prvý deň, nejaké poplatky za elektrinu, smeti, poplatky. Ďalšia podstatná vec je tá, že mamka si kupovala pred úrazom auto, na čo žalobkyňa v 3.rade zobrala úver a mamka jej pravidelne zasielala tie splátky, čo vo februári 2020 zastalo, čiže tú zostávajúcu časť zaplatila cca 2.000 eur, toho auta sa nechceli vzdať, bolo napísané na mamku a aj sa požíva na prevoz k lekárom, do rôznych rehabilitačných zariadení. Potom sú to náklady na cestovanie, náklady na zabezpečovanie domácnosti počas toho obdobia, keď je pri mame. Nie je to iba každý druhý víkend, aby si sestra mohla oddýchnuť, tráviť čas viac s deťmi, ale napr. cez Vianoce bola s mamou dva týždne. Ďalej ona ako keby udržiava dve domácnosti, u mamky pokiaľ niečo treba dokúpiť, niečo sa pokazí, nejaké doplnky, tak z jej príjmu to určite nevychádza, tak to zabezpečí, kúpi ona.
5. Žalobca v 4.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.01.2024 uviedol, že stav pred úrazom, mama fungovala, ako bolo povedané ako kreatívna osoba, šila také zákazkové veci len ako doplnkovo na dôchodku a fungovala, športovala, bola proste taká aktívna žena a vlastne ešte pred úrazom sa navštevovali, on pracoval v Mikuláši a tak ju každý večer navštevoval, lebo býval inde, v byte starej mamy, tak sa chvíľu rozprávali a tak, a potom vlastne keď sa stal ten úraz, tak bola aj korona, on bol doma potom, ale odvtedy vlastne od úrazu, ako prišla z nemocnice, tak vlastne sa sestra postará alebo opatrovateľka, tak potom on doma spáva, čiže je pri nej, je tam celú noc od tej ôsmej do šiestej ráno a
hlavne ona potrebuje, zaspí, ak má tabletky, ale také intenzívnejšie, aby tam dakto bol, od tej desiatej do šiestej rána, že sa môže kedykoľvek prebudiť a tak. To je také obmedzenie, ktoré v podstate vyplýva aj pre neho a takisto musel zmeniť prácu pre toto, lebo dochádzal do Mikuláša, čo bolo pre neho náročné z hľadiska nejakého času, vstávania a z hľadiska toho, ako funguje ten režim, že musí tam byť ráno a celkovo tak by nebolo možné pracovať, proste tak ako predtým. Čo ešte je také jasné obmedzenie na osobnom živote je to, že musí ako keby neplánovať niektoré veci, ktoré mohol plánovať predtým, že ide niekde na víkend alebo niečo také, vždy je ako keby po ruke, takže toto je asi také najdôležitejšie, že musí tam byť a proste starať sa o to, aby niektoré veci, ako keď, jasné, že má nejaké technické na starosti, kúrenie, smeti vynášanie alebo celkove je to taká bežná kontrola domu, aby všetko fungovalo, tak to vykonáva proste. Ten jej stav sleduje, že či sa zlepšuje, zhoršuje, možno sa vie zlepšiť alebo možno viac finančne nejakú rehabilitáciu intenzívnejšiu, to, že sú pri nej, to jej pomáha, vidieť aj, že sa snaží o nejaké reči, ale vidno to po roku, čiže ten progres je taký pomalý. Tiež pomáha pri cvičení niekedy alebo pri rehabilitácii takej tej dennej. No a ešte, pracuje vlastne z domu, takže má home office, tým pádom vďaka tomu je po ruke, ale zase tie pracovné príležitosti niektoré sú trochu obmedzené, nie výrazne, že by nemohol niečo vykonávať, to zas nie, ale proste že je po ruke. Keby chcel ísť pracovať dakde do iného mesta alebo štátu na pol roka, tak sa to nedá tak jednoducho, ako predtým pracoval. Mamka sa vie pohybovať iba na vozíčku. Napr. keď je pri mamke v noci, ona sa zobudí, potrebuje ísť na záchod, tak ju dá na záchod, potom to isté zo záchodu, ďalej na raňajky, k televízoru. Ona vie stáť iba na jednej nohe, treba jej vždy pomôcť na vozík. Pokiaľ ide o príjem potravy, nie je schopná samostatne si navariť, jedlo keď sa pripraví, tak ho sama zje. Pokiaľ ide o starostlivosť spojenú s hygienou, sprchovanie, kúpanie, to majú rozdelené, riešia to sestry. Vyslovene keď je nejaký problém, tak robí to aj on. Pokiaľ ide o náklady spojené so starostlivosťou o matku, o obmedzenie podnikania, má tam nejakú tú stratu, pokiaľ to má kvantifikovať, je to cca 300 eur mesačne, benzín tiež platí on, keď ju treba odviezť, sú to také drobnosti. Náklady, ktoré sú spojené s užívaním toho bytu či domu, kde býva mamka, elektrika, voda, to je platené z dôchodku, on prispieva za to, že je tam, sumou 100 eur.
6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobkyne v 1. rade voči žalovanému na náhradu škody na zdraví v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela dňa 08.02.2020 v lyžiarskom stredisko na Malinô Brdo na hlavnej lyžiarskej trati prevádzkovanom žalovaným – nárok na náhradu za bolesť, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde spadá aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% a nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s liečením. Ďalej predmetom konania sú uplatnené nároky žalobcov v 1. až 4. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti so zásahom žalovaného do ich osobnostných práv v nadväznosti na tento úraz žalobkyne v 1. rade.
9. Čo sa týka postoja žalovaného k nárokom žalobcov, súd poukazuje, že žalovaný bol v spore úplne pasívny – k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Žaloba bola žalovanému – právnickej osobe doručená v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 písm. b/ a § 111 ods. 3 CSP.
10. Občiansky zákonník ustanovuje zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v ustanovení § 420, ktorými sú porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne.
11. Občiansky zákonník v ustanovení § 13 ods. 1,2,3 upravuje zákonné predpoklady zodpovednosti za vznik nemajetkovej ujmy, ktorými sú neoprávnený zásah, t.j. zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy, zavinenie. Nemajetková ujma nie je preukázateľná, resp. merateľná prístrojmi. Ujmu je možné iba pociťovať, pričom sa nemusí jednať iba o osobu, ktorej je ujma spôsobená, ale takúto ujmu môže cítiť ktokoľvek, komu na osobe poznačenej ujmou záleží. Musí ísť o ujmu závažnú, pričom k tomu, aby náhrada bola priznaná, je potreba skúmania toho, či danú ujmu v tej istej situácii alebo spoločenskom postavení by vnímala aj každá iná fyzická osoba. K vzniku takejto nemajetkovej ujmy dochádza nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo porušenie určitých právnych povinností, ktoré často krát vyústia do takejto ujmy. Takéto konanie má priamy dopad na spôsob a kvalitu života poškodeného, na jeho spoločenské a rodinné vzťahy či osobný život. Ujma môže spôsobiť
v niektorých prípadoch aj psychiatrické problémy a závažne sťažiť pracovný život poškodeného. Sprevádza ju stres, frustrácia, úzkosť, trauma. Mnohokrát takáto ujma trvá až do smrti , t. j. osoba má doživotné následky. Avšak je nutné uviesť, že akékoľvek finančné odškodnenie nedokáže napraviť ujmu, ktorú daná osoba utrpela, resp. jej postavenie v spoločnosti alebo bolesť, ktorú si vytrpela. Hlavnou úlohou takejto ujmy je predovšetkým zmierniť, zoslabiť následky neoprávneného zásahu do práv fyzickej osoby. Podľa tohto ustanovenia fyzická osoba má právo domáhať sa okrem iného, pokiaľ sa nezdá postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 tohto ustanovenia /upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov týchto zásahov, danie primeraného zadosťučinenia/, aj finančného zadosťučinenia, čiže náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Skutkový stav sporu bol podrobne popísaný v žalobe a zároveň aj podložený priloženými dôkazmi k žalobe – čestné vyhlásenie G. M. I., čestné vyhlásenie J. I. N., fotodokumentácia, články na webových stránkach k predmetnej udalosti, záznam horskej služby, fotodokumentácia zo zásahu horskej služby, prepúšťacie správa, prekladové správy, ambulantné lekárske správy. Pokiaľ sa týka nárokov žalobkyne v 1. rade na náhradu škody na zdraví, v tomto prípade súd poukazuje, že žalovaný rozhodujúce skutočnosti uvádzané v žalobe žiadnym spôsobom nenamietal, teda tento skutkový stav súd považuje súd v celom rozsahu za nesporný v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Z hľadiska právneho posúdenia súd má za to, že sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým porušenie právnej povinnosti. Konkrétne jednalo sa o porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj zákonnej povinnosti prevádzkovateľa lyžiarskej trate v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe – povinnosť prevádzkovateľa lyžiarskej trate označiť viditeľne lyžiarsku trať a stupeň jej náročnosti a zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate počas prevádzkového času lyžiarskej trate. Toto zo strany žalovaného dňa 08.02.2020 v lyžiarskom stredisku Malinô Brdo na hlavnej lyžiarskej trati nebolo zabezpečené - na svahu sa nachádzal valec snehu v dôsledku dofukovania snežným delom, ktorý mal inú konzistenciu snehu ako zvyšok dráhy a dôsledkom toho bola skutočnosť, že žalobkyňa vyletela z dráhy zjazdu, prekrížili sa jej lyže, došlo k jej pádu a k poškodeniu zdravia – žalobkyňa utrpela pri úraze kraniocerebrálne poranenia mozgu. Na miesto bola privolaná horská záchranná služba, letecká zdravotná služba, ktoré zasahovali, následne došlo k hospitalizácii žalobkyne v 1.rade, bola jej poskytnutá liečba. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti stanovenej zákonom žalovaným a poškodením zdravia žalobkyne v 1.rade je podľa názoru súdu daná – nebyť zanedbania povinnosti zo strany žalovaného, prevádzkovateľa lyžiarskej trate, k poškodeniu zdravia u žalobkyne v 1. rade by nedošlo. Skutkový popis priebehu úrazu, ktorý je nesporný, podľa názoru súdu jednoznačne nasvedčuje príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou.
13. Pasívna vecná legitimácia v konaní je taktiež daná vzhľadom ku skutočnosti, že prevádzkovateľom dráh /lanovka, vleky/, resp. dopravy na dráhe v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach - lyžiarske stredisko, v ktorom došlo k úrazu žalobkyne v 1.rade bol v čase úrazu žalovaný, čo bolo v konaní nesporné.
14. V žalobe sú zahrnuté jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví uplatnené žalobkyňou v 1.rade, a to bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, bol predložený Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Robertom Pastorekom, neurochirurgom ÚVN SNP Ružomberok – fakultná nemocnica dňa 08.04.2022 č.l. 37, v ktorom bolo ohodnotené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia stanovením celkového počtu bodov. Vo vyčíslení nárokov v žalobe je použitá hodnota bodu zodpovedajúca času, kedy došlo k úrazu, t.j. na rok 2020. Vzhľadom na uvedené súd považuje výšku uplatnených nárokov žalobkyne v 1.rade na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za preukázanú, zároveň je v konaní nesporná.
15. Podľa § 2 ods.1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
Podľa § 3 ods.1,2 zákona č. 437/2004 Z.z.:
(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z.: (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 5, zákona č. 437/2004 Z.z.: (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
16. Bolestné bolo uplatnené žalobkyňou v 1.rade vo výške 79.497,60 eur. Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Robertom Pastorekom dňa 08.04.2022 stanovil hodnotenie bolestného celkovým počtom bodov vo výške 3640 bodov, výpočet bolestného uvedený v žalobe je nasledovný: 3640 bodov x 21,84/1 bod = 79.497,60 eur. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 8/2020 Z.z. bola stanovená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2020 za jeden bod 21,84 eur. Výpočet bolestného obsiahnutý v žalobe žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, rovnako ani lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia priložený k žalobe. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni v 1.rade nárok na bolestné v uplatnenej výške 79.497,60 eur.
17. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo uplatnené žalobkyňou v 1.rade v celkovej výške 119.246,40 eur, z toho suma 79.497,60 eur predstavuje „základný“ nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a suma 39.749,80 eur predstavuje nárok žalobkyne v 1.rade na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%.
18. Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Robertom Pastorekom dňa 08.04.2022 stanovil hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov vo výške 3640 bodov, výpočet sťaženia spoločenského uplatnenia uvedený v žalobe je nasledovný: 3640 bodov x 21,84/1 bod = 79.497,60 eur. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 8/2020 Z.z. bola stanovená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2020 za jeden bod v sume 21,84 eur. Výpočet sťaženia spoločenského uplatnenia obsiahnutý v žalobe žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, rovnako ani lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia priložený k žalobe. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni v 1.rade nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v uplatnenej výške 79.497,60 eur.
19. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku žalobkyne v 1.rade na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, t.j. v sume 39.749,80 eur k tomuto súd poukazuje právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorej v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Súd vlastnou úvahou na základe určitých objektívnych skutkových okolností posúdil tento uplatnený nárok, keď jeho výška bola zákonom limitovaná - maximum stanovené percentuálnym vyjadrením 50%. V takomto rozsahu si mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatňovala žalobkyňa v 1. rade v tomto spore, čo odôvodnila v žalobe s poukazom na skutočnosť, že pred úrazom bola veľmi aktívna
osoba. V meste Ružomberok bola známa pre jej talent, ktorý sa pretavil do jej práce, ktorou bolo navrhovanie, šitie a vyhotovovanie odevov na mieru spolu s odborným poradenstvom v oblasti módy. V minulosti pracovala ako technická výtvarníčka, módna návrhárka, konštruktérka odevov a neskôr si založila vlastné módne štúdio. Po nástupe na dôchodok sa naďalej venovala tvorivej a ruko-dielnej činnosti v krajčírskej dielni, opatere o jej matku G. L., zomr. XX.XX.XXXX, a o vnúčatá prvorodenej dcéry I. B.. Celý život sa aktívne venovala športovým aktivitám - turistike, bicyklovaniu, ale hlavne lyžovaniu. Na lyžiarske zájazdy chodila niekoľkokrát ročne do zahraničia, ale najčastejšie navštevovala práve Skipark Ružomberok na Malinôm Brde. Po predmetnom úraze, ktorý jej spôsobil devastačné poškodenie mozgu sprevádzaného stratou pamäti, ťažkou poruchou reči a pravostrannou hemiparézou (ochrnutie pravej polovice tela), je plne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby - do vlastnej starostlivosti si ju zobrali jej tri deti, a to žalobkyňa v 2.rade, žalobkyňa v 3.rade a žalobca v 4.rade. Starostlivosť žalobkyne v 2.rade, žalobkyne 3.rade a žalobcu 4.rade v prvých mesiacoch po úraze bola zameraná na učenie reči, základných hygienických návykov, rozoznávaní osôb a rehabilitácie. Napriek zlým prognózam sa ich starostlivosťou a trpezlivosťou podarilo dosiahnuť isté pokroky. Naďalej sa však u žalobkyne v 1.rade prejavuje stagnácia kognitívnych funkcií, rovnako ako aj funkcií pohybového aparátu. Tieto skutkové tvrdenia žalobkyne v 1.rade boli v konaní nesporné.
20. K tomuto uplatnenému nároku bolo vykonané dokazovanie v zmysle návrhu žalobkyne v 1.rade – výsluchmi žalobcov v 2., 3, a 4. rade, ktorými boli zistené skutkové okolnosti týkajúce sa života žalobkyne v 1.rade pred úrazom a po úraze. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 16.07.2020 vyplynulo, že bolo vyhovené žiadosti žalobkyne v 1.rade o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom – v odôvodnení bolo poukázané na podklad, a to lekársky posudok zo dňa 16.07.2020, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy na 80% podľa prílohy č. 3, časť XV , ods. 1, písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z.z. peňažných príspevkoch na kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 11.11.2020 vyplynulo, že žalobkyni v 1.rade bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime od 01.09.2020, a to na podklade komplexného posudku zo dňa 12.10.2020.
21. Z výsluchu žalobkyne v 2.rade vyplynulo, že pred úrazom bola žalobkyňa v 1.rade veľmi aktívny človek, pracovala ako módna návrhárka, šila na zákazkové šitie a pracovala od rána do večera, bola veľmi aktívna plus starala sa o celú rodinu, pomáhala žalobkyni s malými deťmi. Taktiež veľmi veľa športovala, možno 3x do týždňa chodila pravidelne športovať, 3x do roka chodila lyžovať do Dolomitov. Jej mama bola možno na tej najvyššej úrovni lyžovania, veľmi zručná, veľmi šikovná, každý rok ich viedla k lyžovaniu.. Mala veľmi bohatý spoločenský život, chodila s priateľmi na rôzne podujatia. V podstate bola taká živelná, že zmenilo sa to extrémne po tom úraze.
22. Z výsluchu žalobkyne v 3.rade vyplynulo, že jej mamka bola veľmi aktívna a činorodá osoba, bola športovo aktívna a sebestačná v tom, že stále vlastne do istej miery, aj keď bola na dôchodku, prevádzkovala svoju činnosť a privyrábala si zákazkovým šitím, tak bola to veľmi kreatívna osoba a v podstate tým bola v Ružomberku aj známa spoločensky, pretože jej okruh priateľov tvorili výtvarní umelci, s ktorými sa stretávala, chodievala často na vernisáže.
23. Z výsluchu žalobcu v 4.rade vyplynulo, že pred úrazom mama fungovala ako kreatívna osoba, šila také zákazkové veci, len ako doplnkovo na dôchodku a športovala.
24. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým spôsobom ani demonštratívne neuvádza, aké poškodenie zdravia, resp. aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale musí prihliadať aj na to, aké zmeny vyvolalo poškodenie zdravia v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by sa mali posudzovať vzhľadom na konkrétneho poškodeného bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky alebo či viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné
nielen z hľadiska etiky, ale a to najmä je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov, občianskeho konania a ochrany slabšieho, osobitne prítomné vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa. Pri odškodnení by malo dôjsť k odstráneniu škodových následkov celkovo, vo všetkých sférach, resp. oblastiach života poškodeného, pre celý budúci život poškodeného. Prichádza do úvahy v prípadoch, keď poškodený je vplyvom následkov poškodenia zdravia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. pri voľbe povolania, pri uplatnení v rodinnom živote, v rámci voľnočasových aktivít, kultúrnej oblasti, športovej činnosti. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pripadá do úvahy v prípade, ak obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, t.j. ak základné odškodnenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného. Takýto postup prichádza do úvahy iba skutočne vo výnimočných prípadoch. Súd konštatuje, že je potrebné u prípadov hodných osobitného zreteľa rozlišovať rôzne úrovne obmedzenia v budúcom živote poškodených, ktorí sú ležiacimi pacientami, kde nemožno hovoriť o žiadnom uplatnení v ďalšom živote, prípadne u poškodených, ktorí sú schopní pohybovať sa na vozíčku, resp. za pomoci barlí, kde obmedzenia sú nižšie oproti predchádzajúcej skupine a je daný väčší priestor na ďalšie uplatnenie v živote.
25. Vzhľadom k týmto zisteniam súd ustálil, že uplatnený nárok žalobcu na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný v rozsahu 20% priznaného sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku G. F. L., t.j. 20% zo sumy 79.497,60 eur, čo predstavuje 15.899,52 eur.
26. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni v 1.rade sumu 95.397,12 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v ostatnej časti uplatneného nároku žalobkyne v 1.rade na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu u žalobkyne v 1.rade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom percentuálne vyjadrenie vo výške 20% zodpovedá úrovni obmedzenia u žalobkyne v 1.rade následkom úrazu. Možnosti uplatnenia v živote u žalobkyne v 1.rade po úraze významne poklesli – jej mobilita je obmedzená /ale vie sa pohybovať na vozíčku, vie stáť na jednej nohe/, nie je schopná sa postarať sama o seba, je odkázaná na pomoc iných pri bežných činnostiach, napr. úkony osobnej hygieny, nevie si navariť /ale pripravené jedlo sama zje/, nemôže sa vôbec pracovne realizovať, nemôže športovať, nemôže sa zúčastňovať spoločenského života a rodinného života, resp. len v minimálnej miere, naučila sa do určitej miery vyjadrovať, kognitívne funkcie sa zlepšili, no je na úrovni 5-ročného dieťaťa. Súd podotýka, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade osobne zabezpečujú starostlivosť o menovanú, rodinný život v zmysle častého kontaktu s blízkymi osobami – s deťmi, s vnúčatami jej zostal zachovaný. Čo sa týka pracovného uplatnenia žalobkyne v 1.rade súd poznamenáva, že k úrazu došlo v čase na sklonku jej pracovného života, kedy už poberala starobný dôchodok a zárobkovú činnosť zákazkového šitia vykonávala len doplnkovo.
27. Čo sa týka nákladov spojených s liečením, súd uvádza, že tieto náklady boli vyčíslené v žalobe v sume 10.000,- eur, pričom vychádzali s priemerne mesačne dosiahnutej sumy 350,- eur x 28 mesiacov od dátumu úrazu. V predbežnom právnom posúdení súd uviedol, že vyčíslenie nebolo dostatočne konkretizované, keď bolo potrené presne jednotlivé náklady vyčísliť – druh a výška vynaloženého nákladu, a nie ich paušalizovať.
28. Žalobkyňa v 1.rade v nadväznosti na to súdu predložila podaním doručeným súdu dňa 09.02.2024 špecifikáciu liečebných nákladov vo výške 10.000,- eur nasledovne: opatrovateľská služba od Mesta Ružomberok doplatok 250,-eur/mesiac, hygienické pomôcky a lieky 66,8 eur/ mesiac, rehabilitačná služba 2 týždne min. 2-krát ročne 463,59 eur/14 dní, odľahčovacia služba aspoň 1-krát ročne 1.475,- eur/5 dní, rehabilitácie 3-krát do týždňa 12,- eur/ rehabilitácia, aplikácia dysportu každé 4 mesiace 219,40 eur/aplikácia, z čoho vyplynula výška liečebných nákladov na rok spolu 8.752,15 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na hygienické pomôcky a lieky vo výške 801,60 eur, nákladov na aplikácia dysportu vo výške 658,20 eur, nákladov na rehabilitácie vo výške 1.872,- eur, nákladov na odľahčovaciu službu 1.475,- eur, nákladov na rehabilitačnú službu 945,35 eur a nákladov na opatrovateľská služba 3.000 eur. Výška liečebných nákladov na mesiac spolu vo výške 730,- eur.
29. Súd je toho názoru, že dodatočná špecifikácia nároku na náhradu liečebných nákladov žalobkyne v 1.rade spĺňa požiadavku určitosti uplatnenia nároku. Toto podanie bolo doručené žalovanému, ktorý na toto podanie, resp. na skutočnosti v ňom uvedené žiadnym spôsobom nereagoval, nepoprel ich, preto
súd tieto skutočnosti v podaní uvedené považoval za nesporné v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP. Zároveň boli osvedčené priloženým dokladmi, a to Zmluva o platení časti úhrady za sociálnu službu k zmluve 67/2022 č.l. 32, pokladničné doklady za lieky č.l. 258-273, lekárske správ k rehabilitáciám č.l. 48, č.l. 52, č.l. 57 , č.l. 61, č.l. 64, faktúry za rehabilitácie č.l. 276 rub, 277 a 277 rub, cenník k odľahčovacej službe, doklady k úhrade za rehabilitácie č.l. 273 rub, doklad o úhrade za dysport č.l. 274, lekárske správy k podaniu dysportu č.l. 67, 70, 73, 74, doklad o aplikácii dysportu č.l. 274 rub – 276. Zároveň skutočnosti týkajúce sa úhrady nákladov spojených s liečením žalobkyne v 1. rade vyplynuli aj z výsluchov žalobcov v 2. až 4. rade.
30. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
31. V citovanom zákonnom ustanovení ide o samostatné právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej zdravotnej poisťovne bezplatne, môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. Existenciu týchto nákladov treba preukázať.
32. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni v 1.rade nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v uplatnenom rozsahu, t.j. vo výške 10.000,- eur.
33. Nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti so zásahom do jej osobnostných práv bol v žalobe uplatnený vo výške 15.000,- eur.
34. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.08.2014, podľa ktorého ujmy kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia sú odškodňované jednorázovo na základe bodového hodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a v spoločnosti. Ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom a napríklad politickom aj športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. V tomto prípade podľa názoru súdu uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa žalobkyňa v 1. rade duplicitne domáhala odškodnenia za obmedzenia pri uplatnení v živote a v spoločnosti - všetky tieto skutočnosti sa zohľadňujú pri sťažení spoločenského uplatnenia osobitne, osobitne pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Z tohto dôvodu opodstatnenosť tohto uplatneného nároku podľa predbežného právneho názoru súdu nebola daná. V nadväznosti na to žalobkyňa v 1. rade vzala žalobu v tejto časti uplatneného nároku späť a žiadala konanie zastaviť ústne na pojednávaní dňa 11.01.2024 cestou svojho právneho zástupcu. Nakoľko tento úkon bol žalobkyňou v 1. rade realizovaný po začatí pojednávania, súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, či s ním súhlasí spolu s citáciou ustanovenia § 157 ods. 2 CSP, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, preto súd predpokladá, že žalovaný nemá k tomu žiadne námietky. Vzhľadom na uvedené súd konanie v tejto časti zastavil.
35. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
36. Čo sa týka uplatnených nárokov žalobcov v 2., 3., a 4. rade na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnených vo výške 10.000,- eur každým z uvedených žalobcov, súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka.
37. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
38. Súd konštatuje, že jednalo sa v prípade neoprávneného zásahu, resp. zásahov do práva žalobcov v 2. až 4. rade na ich súkromný a rodinný život o udalosť jednorazovú, následok ktorej nie je možné odstrániť a morálna satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje. Pre takýto prípad v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvené právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, čiže primerané finančné zadosťučinenie. Výšku nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo s poukazom na ustanovenie §13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
39. Súd konštatuje, že v žalobe boli uvedené objektívne skutkové okolnosti k miere závažnosti nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcom v 2. až 4. rade, ktoré nebol v konaní sporné a zároveň boli v konaní preukázané na základe dôkazov nimi navrhnutých – výsluchmi žalobcov v 2. až 4. rade.
40. Z výsluchu žalobkyne v 2.rade vyplynulo, že jej život sa zmenil veľmi, pretože má svoju vlastnú rodinu, má manžela a dve deti, v čase úrazu dcéra mala 9 rokov a syn mal 14 rokov, boli ešte dosť malé na to, aby im prestala venovať čas a keďže každý deň po práci, ktorá končí približne o štvrtej, piatej hodine nastupuje k mame a stará sa o ňu, až pokým nejde spať. Opatrovateľky zostávajú u matky do 15.00 hod. Toto je každý deň v podstate okrem tých dní, kedy bola mimo domu, v poobedných hodinách každý druhý víkend chodí sestra, ktorá sa s ňou strieda. Každý večer chodí domov približne o tej ôsmej hodine večer a vtedy už je len malý čas na to, aby sa venovala svojim deťom. Takisto musela obmedziť svoje športové a voľno-časové aktivity, hlavne behanie, lyžovanie. Do r. 2016 bývali so žalobkyňou v 1. rade v jednej domácnosti spolu s deťmi a manželom. Potom sa odsťahovali, ale ten kontakt bol stále veľmi intenzívny. Jej deti tam trávili každé poobedie, mama sa o ne starala, varila im, chodila s nimi lyžovať, na rôzne športové podujatia. Pomáhala jej, keď mali nejaké kurzy, tak chodila s nimi. Keďže mama vnúčatám venovala strašne veľa času, keď boli deti, ten ich vzťah ostal nezmenený napriek úrazu. Deti ju intenzívne navštevujú, dávajú jej toľko lásky, koľko dávala ona im a stále to trvá. Keď sa odsťahovali v r.2016, kontakt ostal nezmenený. Bývajú cca 5 minút od seba, tak tie návštevy boli dosť časté. Chodili spolu lyžovať, nielen tu v Ružomberku, ale aj do Talianska do Dolomitov. Chodili na spoločné výlety, kontakt bol veľmi intenzívny. Začala lyžovať už v mladosti, každý rok ich k tomu mama viedla.
41. Z výpovede žalobkyne v 3.rade vyplynulo, že kreativita definuje vzťah medzi ňou a mamkou, pretože tie záľuby majú spoločné, ona vyštudovala umenie a tu mali veľmi spoločné nejaké priesečníky, spoločne zariaďovali byt, stále sa nejakým spôsobom kreatívne inšpirovali k nejakým výkonom a vlastne túto kreativitu mamka prenášala do celého vzťahu aj s tými vnúčatami, Keďže študovala v Bratislave a potom sa presťahovala v r.2016 do Košíc, tak ten ich vzťah bol viac menej na diaľku, ale bol každopádne veľmi intenzívny a volávali si spolu, s priateľom chodievali pravidelne do Ružomberka, kde spoločne chodievali, ako už bolo povedané, lyžovať, športovať a tráviť spoločný čas, kde mamka samozrejme vždy bola tá hlava rodiny, keďže otec im zomrel, keď boli nezaopatrené deti, ešte maloleté. Takže v podstate starala sa o celý ten chod domácnosti domu tak, aby sa tam cítili dobre a vlastne vytvárala to teplo domova. Starostlivosťou o mamu, aj počas covidu, dosť veľkú prácu spravili, že sa naučila znova vyjadrovať, začali sa jej zlepšovať tie kognitívne funkcie aj pohybové, samozrejme celé to obdobie bolo definované obrovským stresom a tlakom, pretože bol covid a nedostávalo sa jej takej starostlivosti lekárskej, akoby to bolo možno za iných okolností, takže túto vec vlastne suplovali oni - rodina počas toho obdobia. Teraz mamka je veľmi zlatá, ale je na úrovni mentálne možno 5-ročného dieťaťa, je to vlastne iný človek, aj keď vo vnútri je to stále ona. Počas lockdownov mala možnosť pracovať z domu, takže sa presunula na istý čas do Ružomberka, kde pomáhala sestre s tou starostlivosťou, aby to nebolo celé vlastne na nej. Ona pracuje ako riaditeľka Východoslovenskej galérie, jej funkcia verejná je dosť náročná aj ten spoločenský život a tým pádom, že majú tú striedavú starostlivosť nejakým spôsobom dohodnutú a tak vlastne sa obmedzili niektoré činnosti, že nemôže toľko cestovať, nemôže sa toľko stretávať, nemôže tráviť ten čas cez víkendy, ktorý je tiež veľmi podstatný na to socializovanie sa a upevňovanie vzťahov v meste,
ktoré nie je jej rodné, to obmedzenie je tam nejaké. Je to spojené aj s nejakými finančnými nákladmi, pretože každý druhý víkend cestuje, buď to chodí sama vlakom alebo chodia s priateľom a potom, keďže sa snaží cez ten víkend ako keby zabezpečiť vlastne celý ten chod domácnosti, čiže varí, nakupuje z vlastných zdrojov, čiže nie je tam ani možnosť ako keby plánovať finančne svoju budúcnosť, čiže veľká časť ich výdavkov ide do starostlivosti o mamku.
42. Z výpovede žalobcu v 4.rade vyplynulo, že pred úrazom sa s mamou navštevovali, on pracoval v Mikuláši a tak ju každý večer navštevoval, lebo býval inde, v byte starej mamy, tak sa chvíľu rozprávali. Od úrazu, ako prišla mama z nemocnice, tak sa sestra postará alebo opatrovateľka, potom on doma spáva, čiže je pri mame celú noc od tej ôsmej do šiestej ráno a hlavne ona potrebuje, aby tam dakto bol, od tej desiatej do šiestej rána, môže sa kedykoľvek prebudiť. To je také obmedzenie, ktoré v podstate vyplýva aj pre neho a takisto musel zmeniť prácu pre toto, lebo dochádzal do Mikuláša, čo bolo pre neho náročné z hľadiska času, vstávania a z hľadiska toho, ako funguje ten režim, že musí tam byť ráno a celkovo tak ako predtým by nebolo možné pracovať. Ešte je obmedzenie na osobnom živote to, že musí neplánovať niektoré veci, ktoré mohol plánovať predtým, že ide niekde na víkend alebo niečo také, vždy je po ruke, toto je asi také najdôležitejšie, že musí tam byť a proste starať sa o to, aby niektoré veci, technické veci - kúrenie, smeti alebo celkove bežná kontrola domu, aby všetko fungovalo, to vykonáva . Ten jej stav možno sa vie zlepšiť alebo možno viac finančne, nejaká rehabilitácia intenzívnejšia. To, že sú pri nej, to jej pomáha, vidieť aj, že sa snaží v reči, ale vidno po roku, že ten progres je taký pomalý. Tiež pomáha pri cvičení niekedy alebo pri rehabilitácii takej tej dennej. Pracuje z domu, má home office, tým pádom vďaka tomu je po ruke, ale zase niektoré pracovné príležitosti sú trochu obmedzené, nie výrazne, že by nemohol niečo vykonávať, to zas nie. Keby chcel ísť pracovať dakde do iného mesta alebo štátu na pol roka, tak sa to nedá tak jednoducho, ako predtým pracoval. Mamka sa vie pohybovať iba na vozíčku. Keď je pri mamke v noci, ona sa zobudí, potrebuje ísť na záchod, tak ju dá na záchod, potom to isté zo záchodu, ďalej na raňajky, k televízoru. Ona vie stáť iba na jednej nohe, treba jej vždy pomôcť na vozík. Pokiaľ ide o príjem potravy, nie je schopná samostatne si navariť, jedlo, keď sa pripraví, tak ho sama zje. Pokiaľ ide o starostlivosť spojenú s hygienou, sprchovanie, kúpanie, to majú rozdelené, riešia to sestry. Vyslovene keď je nejaký problém, tak robí to aj on. Má obmedzenie podnikania, nejakú stratu, pokiaľ to má kvantifikovať, je to cca 300 eur mesačne, benzín tiež platí on, keď ju treba odviezť, sú to také drobnosti.
43. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje na základe úvahy súdu a podľa judikatúry sa táto úvaha súdu riadi takými kritériami, ako sú kvalita a intenzita vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a jej deťmi v danom čase, kedy došlo k zásahu. Jednotlivé vzťahy však treba popisovať takým spôsobom, aby na základe objektívnych skutočností vyplynula kvalita vzťahu, čiže nestačí zo strany žalobcov uvádzať hodnotiace úsudky, resp. pocity, napr. že mali dobrý vzťah, ale to musí vyplynúť z konkrétnych objektívnych skutočností, t.j. ako sa vzťah prejavoval navonok v čase pred úrazom a po úraze, či pred poškodením zdravia žili v spoločnej domácnosti, či tam bola odkázanosť na výživu, či žalobcovia majú vlastné rodiny, ako často a pri akých príležitostiach sa stretávali, ako ich zasiahla táto udalosť poškodenia zdravia žalobkyne v 1.rade. Teda čo sa v ich životoch zmenilo následkom tejto udalosti. Súd poznamenáva, že v danom prípade nedošlo k tomu najťažšiemu následku – usmrteniu žalobkyne v 1.rade, ale následok poškodenia jej zdravia je závažný, pričom jej poškodenie zdravia mal nepochybne nemalý dopad na životy žalobcov v 2., 3. a 4. rade. Súd zistil, že pred úrazom žalobcovia v 2. až 4. rade nežili v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v 1. rade, ich matkou, žili samostatne – žalobkyňa mala vlastnú rodinu, manžela a dve deti, žili v Ružomberku, neďaleko od žalobkyne v 1. rade, žalobkyňa v 3. rade žila s priateľom v Košiciach a žalovaný žil tiež samostatne v Ružomberku. Všetci boli so žalobkyňou pravidelne a často v kontakte, ich vzájomné vzťahy boli výborné, trávili spolu čas – chodili na výlety, lyžovať, nielen na Slovensku, ale ja do zahraničia. Po úraze sa situácia výrazne zmenila, keď žalobcovia vyvíjajú maximálnu snahu zabezpečiť starostlivosť o matku, majú ju rozdelenú medzi seba primerane svojim možnostiam. Nakoľko sú pracovne činní, využívajú aj služby opatrovateľky, avšak prevažná ťarcha starostlivosti je na nich, čo vplýva na ich životy. Predovšetkým svoj voľný čas musia smerovať do starostlivosti o matku a nezostáva im čas na iné, na venovanie sa starostlivosti o deti, na pracovnú činnosť podľa ich predstáv a už vôbec nie na bežné voľnočasové aktivity. Nad rámec uvedeného aj z finančného pohľadu je situácia pre nich náročná, keď ich prvoradou snahou je snaha na zlepšovaní zdravotného stavu matky – cvičenie, rehabilitácie. V neposlednom rade je to tiež snaha na udržaní domácnosti matky v riadnom stave.
44. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že možno ustáliť sumy priznané jednotlivým týmto žalobcom titulom náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur pre každého z nich. Súd má za to, že medzi nimi z hľadiska rozsahu neoprávneného zásahu nie sú zásadné rozdiely, všetci predmetnú udalosť prežívali ťažko a snažili sa rovnakým dielom prispieť v tejto situácii. K výške uplatnených súm pre jednotlivých žalobcov v 2. až 4. rade súd podotýka, že takéto sumy v zmysle judikatúry sú primerané len v prípade najzávažnejšieho následku, a to usmrtenia. Súd žalobu zamietol v časti uplatnených nárokov žalobcov v 2. až 4. rade na náhradu nemajetkovej ujmy nad rámec priznaných súm.
45. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
46. Čo sa týka náhrady trov konania žalobkyne v 1. rade, táto bola úspešná ohľadom troch uplatnených nárokov zo štyroch – uplatnený nárok na bolestné, na sťaženie spoločenského uplatnenia a na náhradu nákladov spojených s liečením, t.j. v percentuálnom vyjadrení 75%. Ohľadom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch došlo k zastaveniu konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby, pričom procesné zavinenie zastavenia konania je na žalobkyni v 1.rade, nakoľko urobila tak v nadväznosti na právne posúdenie tohto uplatneného nároku v rámci predbežného právneho posúdenia súdu a preto v tejto časti, ktorá v percentuálnom vyjadrení predstavuje 25%, patrí náhrada trov konania žalovanému v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení /75%
- 25%/ predstavuje percentuálne vyjadrenie 50% a v takejto výške bola náhrada trov konania súdom žalobkyni v 1.rade priznaná.
47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalovaného k náhrade trov konania jednotlivých žalobcov v 2. až 4. rade v rozsahu 100%, nakoľko žalobcovia v 2. až 4. rade boli v tomto spore pri uplatňovaní svojich nárokov voči žalovanému v celom rozsahu úspešní. Podľa ustálenej judikatúry zásadu úspechu vo veci (§255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/125/2017). Vzhľadom na uvedené žalobcov v 2. až 4. rade bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešných, keďže mali plný úspech čo do uplatneného základu nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Na základe toho v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcom v 2. až 4. rade voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy.
48. Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
2
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.