Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/125/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne Ž. Z.L.U., nar. X.XX.XXXX, bytom C., K. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Mlynská 28 proti žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.10.2016 č.k. 40C/79/2010-296 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 10.628, -eur.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.

Žalovaná je povinná nahradiť preddavkované trovy štátu v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 10.881,15 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania a žalovanú zaviazal nahradiť preddavkované trovy štátu vo výške 100%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví a to z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe toho, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 7.9.2008 v Chorvátsku ťažké zranenia ako cestujúca v autobuse, ktorý viedol vodič B. K. a prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Návrh na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodnila trvalými následkami, ktoré degradovali kvalitu jej života, keďže je vylúčená z doterajšieho plnohodnotného osobného a spoločenského života, zranenia, ktoré utrpela ju budú obmedzovať po celý zvyšok života. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu tak, že z tohto titulu sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 10.881,15 eur a to na základe 35% mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúc z počtu 2150 bodov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, a to z rozsudku Okresného súdu Košice I 40C/79/2010-202 zo dňa 19.2.2014, že žalovaný bol zaviazaný poskytnúť žalobkyni plnenie titulom bolestného vo výške 4.076,80 eur, 13.014 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2014. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyni voči žalovanému vyplývajú z

odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I. Nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela dňa 7.9.2008 zranenia ako cestujúca v autobuse značky Renault Karosa LC 956 EČV: C. XXX Y., ktoré viedol vodič B. K., prevádzkovateľom predmetného autobusu bol Mostarko, s.r.o., ktorý dňa 29.12.2001 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorej predmetom bola flotila motorových vozidiel, medzi ktorými bolo aj predmetné motorové vozidlo prevádzkovateľa. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ustálené a priznané v rozsudku Okresného súdu Košice I vo výške 10.628,10 eur. Súd dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia za 2100 bodov, hodnota bodu 14,64 eur, spolu 30.366 eur. Žalovaný poskytol titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni 17.352 eur, rozdiel, na ktorý bol žalovaný zaviazaný, činí titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 13.014 eur.

4. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.2.2016 súd zistil, že Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 19.2.2014 čo do nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to vo vyhovujúcom výroku, čo do sumy 4.807 eur a vo výroku, v ktorom bola žaloba zamietnutá, čo do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že z uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že odvolací súd požiadal znalca MUDr. Rastislava Burdu PhD. o doplnenie znaleckého posudku č. 8/11. Krajský súd v Košiciach konštatoval, že z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že tento za základ pre ustálenie výšky zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. prevzal z bodového ohodnotenia v znaleckom posudku MUDr. Branislava Burdu a MUDr. Ivice Mitríkovej - Kmečovej. Za tento základ však nepojal uvedené bodové ohodnotenie ako celok, teda sumár bodov za všetky obodované položky, ale vychádzal iba z počtu bodov za položku 323b (porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice) v počte 200 bodov a z položky 431a (analogické plnenie - položka nezatriedená inde - poškodenie stehenného nervu EMG preukázané ľahkého stupňa) a to v rozsahu 300 bodov. Takýto postup nepovažoval odvolací súd za správny. Pri posudzovaní obsahu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je súčasťou znaleckého posudku MUDr. Rastislava Burdu zistil, že obodovanie jednotlivých položiek vykazuje určité nejasnosti a navyše tento posudok neobsahuje náležitosť uvedenú v § 8 ods. 1 písm. g/ zák. č. 437/2004 Z.z. tým, že neobsahuje celkový sumár počtu bodov, preto požiadal uvedeného znalca o doplnenie jeho znaleckého posudku č. 8/2011 o ozrejmenie uvedených nejasností a o jeho doplnenie o celkový počet bodov. Znalec túto úlohu odvolacieho súdu splnil podaním písomného doplnku k znaleckému posudku zo dňa 11.2.2016 z obsahu ktorého jasne vyplýva výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za jednotlivé položky vrátane ich zvýšenia podľa § 10 ods. 4 a taktiež bol doplnený celkový počet bodov za tieto položky na 1700. Takto znalcom ustálený celkový počet bodov nezodpovedá ustálenému počtu bodov, z akého vychádzal súd prvého stupňa (rozdiel 50 bodov je ohľadne položky č. 304a - obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa), ktorú znalec obodoval počtom 150 bodov a nie počtom 100 bodov z ktorých vychádzal súd prvého stupňa. S poukazom na tieto nesprávnosti považoval odvolací súd závery súdu prvého stupňa na ktorých založil rozhodnutie o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za predčasné a preto aj nesprávne. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa vzájomnej konkurencie možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupom podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona na jednej strane a postupom podľa § 5 ods. 5 na druhej strane považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že pri každom z uvedených postupov je rozhodujúca iná okolnosť, keďže pre záver posudzujúceho lekára pre zvýšenie bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona je rozhodujúce posúdenie miery obmedzenia alebo straty možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti vzhľadom na vek v ktorom utrpel poškodenie zdravia, kdežto v prípade zvýšenia podľa § 5 ods. 5 je rozhodujúcim záverom zistenie prípadov hodných osobitného zreteľa, akým môže byť napr. invalidita. Súdna prax v tomto smere už uzavrela, že uvedenie invalidity v uvedenom ustanovení nie je jedinou podmienkou a preto závery súdu prvého stupňa v tejto otázke považuje odvolací súd za správne. Za prípad hodný osobitného zreteľa možno považovať aj skutočnosť, že konkrétna osoba predtým ako u nej došlo k poškodeniu na zdraví sa svojím mimoriadnym osobným úsilím napr. svojím životným štýlom, športovými aktivitami, mimoriadnou mierou spoločenskej angažovanosti a pod. odlišovala od svojich rovesníkov, keďže táto osoba vzhľadom na svoj predchádzajúci spôsob života môže citlivejšie vnímať svoje obmedzenia v dôsledku poškodenia zdravia . Aj v prípade ustálenia takéhoto záveru, je však povinnosťou súdu odôvodniť aj mieru zvýšenia tohto odškodnenia v rámci rozpätia od 0-50%.

5. Z lekárskeho posudku MUDr. Miroslava Klímu a prof. MUDr. Miroslava Kitku PhD. súd zistil, že žalobkyňa predložila lekársky posudok: hodnotenie bolestného: položka 3 - pohmoždenie hlavy 5 bodov, položka 2 - tržná rana na hlave 10 bodov, položka 76 - pohmoždenie hrudníka 20 bodov, položka

81b/ - zlomenina 3.-6. rebra vľavo 40 bodov, položka 104 - podvrtnutie hrudnej chrbtice 25 bodov, položka 112a/ - zlomenina lonových kostí vľavo 130 bodov, položka 86e/ - krvácanie do hrudníka 45 bodov, položka 246c/ - úrazový šok 60 bodov, položka 232a/ - poranenia n.femoralis 35 bodov, spolu 370 bodov, pre bolesť, obtiažny spôsob liečenia, zvýšenie podľa § 9 ods. 6 o 100%, celkový počet 740 bodov. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia: položka 300a/ - obmedzenie pohyblivosti hrudníka 100 bodov, položka 304a/ - obmedzenie pohyblivosti hrudnej chrbtice 100 bodov, položka 323b/

- porucha statiky panvového prstenca 200 bodov, položka 318 - chronický zápal močových ciest 350 bodov, položka 254 - vážne duševné poruchy 250 bodov, položka 431 - poranenie stehnového nervu 300 bodov, spolu 1300 bodov. Vzhľadom na znemožnenie a obmedzenie ďalšieho uplatnenia v živote, zvyšuje sťaženie spoločenského hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 o 100%, celkový počet bodov 2600.

6. Zo znaleckého posudku č. 127/2011 MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej súd zistil, že znalkyňa MUDr. Ivica Mitríková Kmečová v znaleckom posudku č. 127/2011 zo dňa 27.7.2011 uviedla, že u žalobkyne zistila zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu reaktívne podmienenú - ide o vážne duševnú poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy podľa zák. č. 437/2004 Z.z. Z hľadiska psychiatrického u žalobkyne v dôsledku úrazu spôsobeného pri dopravnej nehode dňa 7.9.2008 nevznikol nárok na bolestné. U žalobkyne v dôsledku predmetného úrazu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia - u menovanej zistila vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy položka 254 podľa zák. č. 437/2004 - prílohy II. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil na 450 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v roku 2009 14,46 eur predstavuje sumu 6.507 eur. U žalobkyne v súvislosti s úrazom došlo k vzniku psychickej poruchy a to zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy. Psychické problémy, ktorými trpí žalobkyňa po úraze, sú trvalé.

7. Z dodatku k znaleckému posudku č. 127/2011 č. 1/2012 MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej zo dňa 16.4.2012 súd zistil, že znalkyňa v dodatku k znaleckému posudku zo dňa 16.4.2012 uviedla, že z hľadiska psychiatrického u menovanej nezistila obmedzenie alebo stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví (ide o možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania), vzhľadom na to základné ohodnotenie na položke 254 považuje za úplné a nie je dôvod u žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke 254.

8. Zo znaleckého posudku MUDr. Rastislava Burdu č. 8/2011 zo dňa 10.8.2011 súd zistil, že u žalobkyne jednoznačne vznikol nárok na bolestné. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie navrhuje nasledovné odškodnenie bolestného: 2. tržnú ranu na hlave v ľavej parietálnej oblasti 10 bodov, 81b zlomeninu 3.-6. rebra vľavo 40 bodov, 86e zakrvácanie do ľavej pohrudničnej dutiny 45 bodov, 86b pneumothorax vľavo 60 bodov, 104 podvrtnutie hrudnej chrbtice 25 bodov, 111d zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti vľavo 80 bodov, 232b poškodenie stehenného nervu vľavo 85 bodov, 246b úrazový šok stredného stupňa 40 bodov. U žalobkyne došlo dôsledkom úrazu zo dňa 7.9.2008 k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Na základe klinického vyšetrenia doporučuje nasledovné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia: 300a obmedzenie hybnosti hrudnej steny vľavo ľahkého stupňa 100 bodov, 304a obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa 100 bodov, 323b porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice 200 bodov, 318 chronický zápal močových ciest 350 bodov, 431a analogické plnenie - položka nezatriedená inde - poškodenie stehenného nervu emg preukázané ľahkého stupňa 300 bodov, 393a obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového zhybu ľahkého stupňa 100 bodov. Na základe kontroly zdravotnej dokumentácie u obvodnej lekárky MUDr. P. možno konštatovať, že zdravotný stav žalobkyne bol uspokojivý, netrpela žiadnym závažným ochorením, ktoré by mohlo mať vplyv na liečbu úrazu zo dňa 7.9.2008. Žalobkyňa bola v minulosti liečená na zlomeninu 2. bedrového stavca, táto jej mohla zanechať isté obmedzenie dynamiky a rozsahu pohybu driekovej chrbtice, čo môže mať do istej miery vplyv na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (obmedzenie pohybu chrbtice). Znalec nenašiel prípadné riziká, ktoré by mohli ohroziť priebeh liečby u žalobkyne. Poškodená žalobkyňa sa musí vyhýbať nasledovným aktivitám: športové aktivity, vrátane turistiky, nosenie vysokých opätkov, nemožnosť tancovania, dlhodobého státia a sedenia, nutnosť častej zmeny polohy, intolerancia dlhšej chôdze. Žalobkyňa je dôsledkom úrazu hendikepovaná nasledovne: pre bolesti v ľavej panve a bedre nevie plnohodnotne fungovať, musí sa vyhýbať športových aktivitám, netoleruje nosenie vysokých opätkov, netoleruje dlhšie státie na nohách, eventuálne sedenie, častejšie musí meniť polohu, slabosť ľavej dolnej končatiny v dôsledku poškodenia stehenného nervu jej spôsobuje tendenciu k pádom, musí byť veľmi obozretná pri chôdzi.

Následky poškodenia zdravia u žalobkyne sú trvalé, bez očakávateľného zlepšenia, stav u menovanej je stacionárny. V posudku MUDr. Miroslava Klímu je uvedené súbežne hodnotenie položky č. 3 (pomliaždenie hlavy) a položky č. 2 (tržná rana na hlave). Obe položky je neadekvátne plniť súbežne, keďže ide o to isté poranenie. Položka č. 76 (pomliaždenie hrudníka) hodnotená MUDr. Klímom je neadekvátne zahrnutá, nakoľko v posudku je už zahrnuté plnenie za sériovú zlomeninu rebier (položka č. 81b). V posudku od MUDr. Klímu nie je zahrnuté hodnotenie pneumothoraxu (prienik vzduchu do pleurálnej dutiny), ktoré je adekvátne plniť položkou 86b a sadzbou 60 bodov. Hodnotenie položky 86e je adekvátne - lebo v zdravotnej dokumentácii je popis tekutiny - fluidothoraxu v ľavej pohrudničnej dutine. Nakoľko vľavo sa nachádzala aj sériová zlomenina rebier, ide o zakrvácanie do pohrudničnej dutiny - hemothorax liečený neoperačne. V posudku od MUDr. Klímu je hodnotený traumatický šok, ako šok ťažkého stupňa. Nemožno súhlasiť s vyjadrením MUDr. M. O., že ide jednoznačne o šok ľahkého stupňa podľa dokumentácie. Prvotné ošetrenie bolo poskytnuté v Chorvátsku. Pacientka bola na Slovensko transportovaná až po stabilizácii zdravotného stavu, t.j. 9.9.2008. Zlomenina panvy môže spôsobiť krvnú stratu podľa závažnosti až do 4000 ml krvi, taktiež sériová zlomenina rebier s následným krvácaním mohla prispieť k šokového stavu. Na základe uvedeného z retrospektívneho pohľadu preto považuje za optimálne odškodniť ako šok stredného stupňa položkou 246b a sadzbou 40 bodov. V posudku MUDr. Klímu je uvedené hodnotenie poškodenia panvy položkou 112a - čiže obojstranná zlomenina lonových kostí s rozostupom lonovej spony. Podľa zdravotnej dokumentácie ide o jednostrannú zlomeninu lonových kostí trieštivú, preto považuje za optimálne odškodniť bolestné položkou 111d (jednostranná zlomenina oboch ramienok lonovej kosti s posunom). Napriek tomu pri úraze sa nedá vylúčiť poškodenie sakroilikálneho zhybu, ktorý nebol podľa prvotného CT vyšetrenia rozostúpený. Toho času má žalobkyňa bolesti v oblasti ľavého sakroiliakálneho zhybu pri klinickom vyšetrení panvy, čo je adekvátnym dôvodom a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 323b (porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice). Aj po takomto type poranenia môže dochádzať k vzniku porušenia súvislosti panvového kruhu. Podľa zák. č 437/2004 Z.z. je v § 9 ods. 5b uvedené, že pokiaľ sa jedná o bolestivejší spôsob liečby, je adekvátne navýšiť bodového hodnotenie bolestného. V prípade žalobkyne išlo jednoznačne o bolestivejší spôsob liečby, nakoľko bolo súbežne poranenie hrudníka a panvy, čo vyžadovala analgetickú liečbu a intenzívnu rehabilitačnú terapiu. Navrhuje navýšenie nižšie uvedených položiek o polovicu: 81b zlomeninu 3.-6. rebra vľavo 40 bodov, 86e zakrvácanie do ľavej pohrudničnej dutiny 45 bodov, 86b pneumothorax vľavo 60 bodov, 111d zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti vľavo 80 bodov, 232b poškodenie stehenného nervu vľavo 85 bodov. K sťaženiu spoločenského uplatnenia: položka obmedzenie hrudnej steny po sériovej zlomenine je v posudku adekvátne ohodnotená. Položka 304a (obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice) je na základe klinického vyšetrenia vskutku prítomná, ale menovaná v roku 2004 utrpela zlomeninu stavca L2 a kostrče (2. driekový stavec), preto možno predpokladať, že trpela istým stupňom obmedzenia pohyb v bedrovo- driekovej chrbtici. Klinický nález hovorí o obmedzení stredného stupňa, ale vzhľadom na predchorobie doporučuje plniť len ako ľahký stupeň obmedzenie polytopné - položka 304a - 150 bodov. Na doloženom funkčnom vyšetrení pľúc nie sú zdokumentované odchýlky od normy, preto dané nemožno odškodniť. Položka č. 318 (chronický zápal močových ciest) je adekvátne ohodnotená, zdokumentovaná na základe urologického vyšetrenia. Poranenie stehenného nervu hodnotil MUDr. Klíma položkou 431 a sadzbou 300 bodov. Poranenie nervu je potvrdené emg vyšetrením, jeho hodnotenie považuje za adekvátne sadzbou 300 bodov na základe konzultácie s neurológom MUDr. A.. Vzhľadom na odstup od úrazu nemožno očakávať zlepšenie a stav je nutné považovať za trvalý. Položka 393a (obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu) je správne zahrnutá v súlade s MUDr. M. O.. Z traumatologického hľadiska navrhuje pre sťažené sa uplatnenie v ďalšom živote navýšenie nižšie uvedených položiek na dvojnásobok: 323b porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice 200 bodov, 431a analogické plnenie - položka nezatriedená inde - poškodenie stehenného nervu emg preukázané ľahkého stupňa 300 bodov.

9. Z výpovede znalca MUDr. Rastislava Burdu súd zistil, že bez ohľadu na vek ide o ťažký úraz, kombináciu poranenia dvoch orgánových systémov, pričom každý z týchto systémov mohol nezávisle viesť k ohrozeniu života, eventuálne ich kombinácia mohla spôsobiť smrteľné poranenie. Z traumatologického hľadiska sa jedná jednoznačne o ťažké poranenie. Otázka posúdenia invalidity je otázkou príslušnou pre sociálnu poisťovňu. Pri sťažení spoločenského uplatnenia položka 304a znalec zohľadnil zdravotný stav, obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa, znalec zohľadnil zdravotný stav žalobkyne pred dopravnou nehodou. Na základe vyšetrenia konštatoval obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice stredného stupňa, mal za to, že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa pred dopravnou nehodou, je spravidla následkom obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa,

pri vyšetrení konštatoval obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice stredného stupňa, odrátal následok obmedzenia hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa, predpokladaný po úraze pred dopravnou nehodou a konštatoval obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa, keďže takýto následok je predpokladaný a očakávaný pri mechanizme úrazu, ku ktorému došlo u žalobkyne. Znalec v znaleckom posudku navýšil položky, u ktorých išlo o bolestivejší priebeh liečenia ako položka 2, tržná rana na hlave, ide o ľahké zranenie, ktoré má krátku dobu liečenia, u žalobkyne aj prebehlo štandardne a položky, ktoré sa týkali najťažších zranení, u týchto bol dôvod na navýšenie, tieto navýšil. Pri položke 304a obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa ohodnotil túto položku 100 bodmi, vzhľadom k tomu, že MUDr. O. uznal 150 bodov, vychádzal z tejto sumy. Znalec má vedomosť, že aj po úraze v roku 2004 žalobkyňa ďalej lyžovala a žila aktívnym športovým životom, avšak má za to, že pri lyžovaní nie je nutné používať ohyby chrbtice a predpokladaný následok úrazu pred dopravnou nehodou, ľahké obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice, neobmedzuje rekreačné lyžovanie. V súlade s ust. § 10 zákona navýšil len položky, ktoré majú vzhľadom na vek menovanej a možnosť jej uplatnenia v ďalšom spoločenskom, rodinnom živote najvýraznejší limitujúci vplyv a to porucha statiky panvového pletenca s kompenzačným postavením chrbtice, táto položka obmedzuje žalobkyňu v tom, že nevie dlhodobo stáť, musí meniť polohu, nevie dlhodobo sedieť, vznikla nutnosť zmeny životného štýlu, nevie ako žena napríklad nosiť vysoké podpätky, musí zmeniť životný štandard, čo sa týka módneho cítenia. Podobné obmedzenie je aj z dôvodu poškodenia stehenného nervu - slabosť končatiny, z toho vyplýva nutnosť pomalej chôdze, zakopávanie, nutnosť zmeny obuvi. Sú to položky, ktoré najviac žalobkyňu hendikepujú a ovplyvňujú v bežnom živote. Preto nevidel žiadny dôvod ani príčinnú súvislosť na navýšení iných položiek.

10. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.9.2013 súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom zo dňa 16.9.2013 oznámila, že predpokladaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobená dopravnou nehodou u žalobkyne by z medicínskeho hľadiska nepresiahla 40% t.j. invalidita by nevznikla.

11. Z dodatku k znaleckému posudku č. 8/2011 MUDr. Rastislava Burdu, PhD. zo dňa 11.2.2016 súd zistil, že znalec odstránil nejasnosti v konkrétnych diagnózach k sťaženiu spoločenského uplatnenia a priradil k nim body. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položka 300a obmedzenie hybnosti hrudnej steny vľavo ľahkého stupňa 100 bodov, položka 304a obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa 150 bodov, položka 323b porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice 200 bodov, položka 318 chronický zápal močových ciest 350 bodov, položka 431a analogické plnenie položka nezatriedená inde, poškodenie stehenného nervu emg preukázané ľahkého stupňa 300 bodov, položka 393a obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového zhybu ľahkého stupňa 100 bodov, celkový počet bodov 1700 bodov. Z traumatologického hľadiska navrhujem pre sťažené sa uplatnenie v ďalšom živote (vo všetkých aspektoch bytia) navýšenie nižšie uvedených položiek na dvojnásobok: položka 323b porucha statiky panvového prstenca s kompenzačným postavením chrbtice 200 bodov, položka 431a analogické plnenie - položka nezatriedená inde, poškodenie stehenného nervu emg preukázané ľahkého stupňa 300 bodov.

12. Na základe toho dospel k záveru, že predmetom konania je zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a to vo výške 35% základného bodového ohodnotenia, ktorý žalobkyňa ustálila na sumu 10.881,15 eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vyhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že u žalobkyne došlo v dôsledku úrazu zo dňa 7.9.2008 k sťaženiu spoločenského uplatnenia, ktoré bolo bodovo ohodnotené na 2150 bodov, z toho v zmysle znaleckého posudku MUDr. Rastislava Burdu z 10.8.2011 doplneného 11.2.2016 vo výške 1700 bodov a v zmysle znaleckého posudku MUDr. Ivice Mitríkovej Konečnej zo dňa 27.7.2011 v počte 450 bodov, čo pri vynásobení sumou 14,46 eur predstavuje spolu výšku 31.089,00 eur. Konštatoval, že zodpovednosť a teda aj pasívna legitimácia žalovaného pri nároku na náhradu škody bola preukázaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I a táto otázka nebola medzi stranami sporu spornou. Spornou ostal iba nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj včasné uplatnenie časti tohto nároku nad sumu 10.628,10 eur. Ďalej v dôvodoch rozsudku konštatoval, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť nato, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúre, v športe, atď. Ak následky poškodenia zdravia sa preto prejavujú práve v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne, že poškodený je z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčený, pri náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenie treba brať do úvahy, že aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodený môže reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť a treba prihliadnuť tiež nato, že prakticky žiadna peňažná náhrada objektívne nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Okrem toho nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že náhrada môže poškodenému poslúžiť na úhradu liečebnej starostlivosti, keďže pokrok v medicíne neustále napreduje a nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môžu objaviť také liečebné procedúry, ktoré uľahčia každodenné životné podmienky žalobcu a zmiernia jeho ťažkosti.

13. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchov žalobkyne, z výsluchov svedkov, zo znaleckých posudkov mal súd za preukázané, že následky poškodenia zdravia u žalobkyne sú trvalé, bez očakávaného zlepšenia, žalobkyňa pre bolesti v pravej panve nevie plnohodnotne fungovať, musí sa vyhýbať športovým aktivitám, netoleruje nosenie vysokých opätkov, netoleruje dlhšie státie na nohách, dlhšie sedenie, musí častejšie meniť polohu. Slabosť ľavej dolnej končatiny spôsobuje tendenciu k pádom, musí byť veľmi opatrná pri chôdzi. Žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody trpí zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou reaktívne podmienenou, trpí nespavosťou a fóbiou z cestovania. Žalobkyňa mala v čase úrazu 67 rokov, bola dôchodkyňa. Žila čulým kultúrnym, spoločenským, športovým životom, bola aktívna a plne sebestačná. Z výpovede žalobkyne ako aj z výpovede svedkov vyplýva, že svojim životným štýlom a spoločenskými, kultúrnymi, športovými aktivitami (ako lyžovanie, cvičenie, túry, venovanie sa vnúčatám a deťom a pomáhanie im) sa odlišovala od rovesníkov. Chodievala na chalupu, kde pracovala v záhrade, cestovala, často navštevovala deti a vnúčatá v Bratislave, bola optimistická, pozitívne naladená. V dôsledku úrazu spôsobeného dopravnou nehodou dňa 7.9.2008 došlo k podstatnej zmene spôsobu života žalobkyne. Pokiaľ ide o duševný stav žalobkyne, od dopravnej nehody trpí zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou, ktorá je v príčinnej súvislosti s traumou spôsobenou dopravnou nehodou. Predmetná duševná porucha jej znemožňuje predchádzajúci spôsob života, nakoľko stratila záujem vykonávať činnosti, ktoré vykonávala predtým a to spoločenské, kultúrne, športové, keďže u nej prevládajú obavy spôsobené práve uvedenou poruchou a pokiaľ ide o cestovanie, v dôsledku traumy spôsobenej dopravnou nehodou má vážne obavy cestovať, vyhýba sa cestovaniu a pokiaľ je nútená cestovať, robí jej to veľké problémy. Od dopravnej nehody trpí žalobkyňa nespavosťou, ktorá sa nezlepšuje ani dlhodobým užívaním liekov, v dôsledku nedostatku spánku je unavená a nemá chuť vykonávať aktivity, ktoré vykonávala predtým. Okrem vyššie uvedených následkov po psychickej stránke žalobkyňa je obmedzená vo vykonávaní športových aktivít, ktoré vykonávala. Je odkázaná na pomoc príbuzných a známych pri vykonávaní väčších nákupov, keďže nevládze nosiť ťažké nákupy, ktoré predtým bežne vládala, nemôže sa venovať túram, dlhým prechádzkam, keďže netoleruje dlhšie státie na nohách, nevenuje sa úprave chalupy, ktorej sa predtým venovala, pretože jej to zdravotný stav neumožňuje. Žalobkyňa musela zmeniť spôsob obliekania, nemôže nosiť topánky na vysokých podpätkoch, na ktoré bola zvyknutá.

14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že spôsob života žalobkyne v dôsledku úrazu utrpeného dopravnou nehodou sa podstatným spôsobom zmenil, došlo k podstatnému zníženiu kvality života žalobkyne, pokiaľ ide o jej sebestačnosť, možnosť kultúrneho, spoločenského, športového života.

15. Súd dospel k záveru, že u žalobkyne boli splnené predpoklady pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súlade s ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je jediným prípadom hodným osobitého zreteľa uznanie invalidity. V danom prípade následky úrazu, ktoré spôsobili podstatnú zmenu štýlu zmenu života žalobkyne, sú prípadom hodným osobitého zreteľa, pre ktoré súd priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

16. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa si uplatnila 35% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd posúdil intenzitu následkov zmeny štýlu života žalobkyne pre úrazom a po úraze a dospel k záveru, že rozsah 35% mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný. U žalobkyne došlo k úrazu vo veku 67 rokov. Žalobkyňa bola dôchodkyňa, pričom bola plne sebestačná, bola vzhľadom k svojmu veku v nadpriemernej kondícii, žila rušným spoločenským životom, športovala, bola vo veku po nástupe na starobný dôchodok, kedy po ukončení produktívneho obdobia svojho života prežívala život mimoriadne aktívneho dôchodcu a to po spoločenskej, kultúrnej, športovej oblasti ako aj venovaniu sa rodine. V dôsledku úrazu sa stala čiastočne nesebestačná a to

v dôsledku trvalých následkov úrazu - bolestí, nespavosti, fóbií z cestovania, úzkosti a depresie, je natrvalo vyradená z akejkoľvek športovej činnosti a to aj krátkych prechádzok, nemožnosti cestovania pre bolesti ako aj pre fóbiu z cestovania, nemožnosti pomoci príbuzným, ktoré zdraví dôchodcovia, akým bola žalobkyňa pred úrazom, bežne rodine poskytujú, naopak je odkázaná na pomoc príbuzných vo väčšine domácich prác, nákupoch, čím došlo v značnej miere k zhoršeniu kvality života žalovanej.

17. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u žalobkyne vznikol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 35%.

18. Vzhľadom na námietku premlčania žalovaného súd posudzoval odôvodnenosť tejto námietky do výšky nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

19. Pôvodnou žalobou zo dňa 22.3.2010 si žalobkyňa uplatnila nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 13.158,60 eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 9.5.2012 ustálila výšku sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 10.881,15 eur. Na pojednávaní dňa 19.2.2014 žalobkyňa vzala návrh v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume prevyšujúcej 10.628,10 eur späť, v zmysle znaleckých posudkov o výške sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Rastislava Burdu a MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, ktorými bola ustálená výška sťaženia spoločenského uplatnenia na 2100 bodov t.j. 35% činí 10.628,10 eur. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalobkyňa rozšírila žalobu čo do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 10.881,15 eur v zmysle doplnku znaleckého posudku MUDr. Rastislava Burdu zo dňa 11.2.2016, ktorým znalec ustálil celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 1700 bodov, čím opravil a upresnil znalecký posudok z roku 2011, z ktorého vyplynula výška bodového ohodnotenia 1650 bodov a tým došlo k oprave ustálenia výšky bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne z pôvodných 2100 bodov (pôvodne 1650 bodov MUDr. Burda a 450 bodov MUDr. Mitríková Kmečová), spolu na 2150 bodov (1750 bodov + 450 bodov).

20. Nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu a pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa po úraze ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Za okamih ustálenia zdravotného stavu súd ustálil vydanie opravného znaleckého posudku MUDr. Rastislava Burdu, ktorým ustálil sťaženie spoločenského uplatnenia za 1650 bodov dňa 10.8.2011 a MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, ktorým ustálila sťaženie spoločenského uplatnenia na 450 bodov dňa 27.7.2011. Žalobkyni boli prostredníctvom právneho zástupcu doručené znalecké posudky dňa 5.9.2011. Žalobkyňa získala vedomosť o bodovom ohodnotení čo do 2100 bodov dňa 5.9.2011, preto nárok na 35% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.628,10 eur, t.j. 35% z 2100 bodov bol uplatnený v pôvodnej žalobe dňa 22.3.2010 a následne upravený, čiastočným späťvzatím nad sumu 10.628,10 eur dňa 19.2.2014, preto má súd za to, že nárok v tomto rozsahu bol uplatnený včas a táto skutočnosť ani nebola účastníkmi rozporovaná. Žalovaný namietal, že nárok na 35% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z 50 bodov x 14,46 eur bol uplatnený až dňa 13.10.2016 na pojednávaní s tým, že z pôvodnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila 35% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia spolu vo výške 13.014 eur a to v zmysle bodového ohodnotenia, lekárskych posudkov MUDr. Miroslava Klímu a prof. MUDr. Miroslava Kitku, PhD. Po ustálení výšky bodového ohodnotenia znalcom MUDr. Rastislavom Burdom, ustanoveného súdom zobrala v časti prevyšujúcej 35% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia ustáleného MUDr. Burdom späť, keďže znalec stanovil bodové ohodnotenie vo výške 1650 bodov plus 450 bodov, t.j. 2100 bodov. V zmysle tohto znaleckého posudku žalobkyňa upravila svoj nárok.

21. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že k ustáleniu sťaženia spoločenského uplatnenia čo do navýšenia 50 bodov oproti pôvodnému znaleckému posudku MUDr. Burdu, kde ustálil sťaženie spoločenského uplatnenia na 1650 bodov dňa 10.8.2011 došlo až dňa 11.2.2016. Preto ak žalobkyňa rozšírila návrh na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 35% z 50 bodov navýšených znaleckým posudkom zo dňa 11.2.2016, dňa 13.10.2016 bola táto žaloba rozšírená v 2-ročnej subjektívnej lehote, kedy žalobkyňa získala vedomosť o výške sťaženia spoločenského uplatnenia až doručením advokátke žalobkyne dňa 6.4.2016, kedy jej bolo doručené zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktoré citovalo predmetný znalecký posudok, ktorý dal vyhotoviť Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní.

22. Keďže rozšírenie žaloby bolo podané dňa 13.10.2016 v 2-ročnej subjektívnej lehote, s poukazom na vyššie uvedené súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.881,15 eur.

23. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie založil na ust. § 255 ods. 1 a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

24. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania žalovaná popísala postup žalobkyne pri uplatňovaní svojich jednotlivých nárokov, rozsah v akom jej boli tieto zo strany žalovanej uhradené. Vo vzťahu k napadnutému vyhovujúcemu rozsudku uviedla, že nepovažuje za správne jeho závery ohľadne nedôvodnosti ňou vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k nárokom, ktoré žalobkyňa uplatnila až na pojednávaní dňa 13.10.2016 s poukazom na bodové ohodnotenie vykonané znalcom MUDr. Burdom a to s poukazom na ustálený názor, že o škode spočívajúcej v bolestnom, ako aj v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, keď možno objektívne vykonať bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu mu plynie aj premlčacia lehota. Konštatovala, že vo veci už znaleckým posudkom MUDr. Burdu, ktorý bol vypracovaný 10.8.2011 bolo vykonané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v položke 304a na 150 bodov. Na tieto závery znaleckého posudku žalobkyňa reagovala písomným podaním zo dňa 4.5.2012, ktorým žiadala priznať zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vo výške 10.881,15 eur. Z uvedeného vyplýva, že o nároku v celom rozsahu 150 bodov za položku 304a sa žalobkyňa dozvedela už doručením znaleckého posudku č. 8/2011 v mesiaci september 2011 a od tohto okamihu jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na jeho uplatnenie, ktorá uplynula najneskôr v septembri 2013. Ak teda mal súd za to, že predmetný nárok, ktorý bol procesným úkonom uplatnený až na pojednávaní dňa 13.10.2016, ktorým žalobkyňa rozšírila návrh na sumu 10.881,15 eur, bol uplatnený včas a tak tomu aj vyhovel, jeho rozhodnutie v tomto smere nesprávne. Za nesprávne považuje žalovaná aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. V tomto smere poukázala na to, že vykonaným dokazovaním predovšetkým výsledkami znaleckého dokazovania znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie bolo preukázané, že trvalé následky u žalobkyne sú v prevažnej miere klasifikované v rozsahu ľahkého stupňa, prípadne ich bodové hodnotenie bolo priznané na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia bodového ohodnotenia, preto má žalovaná za to, že tieto neznižujú kvalitu života žalobkyne podstatným spôsobom. S týmito závermi korešponduje aj stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2013, v zmysle ktorého v prípade posudzovania invalidity u žalobkyne, miera jej poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť spôsobená dopravnou nehodou z medicínskeho hľadiska nepresiahla 40%. Poukazuje na to, že žalobkyňa bola už v čase úrazu dôchodkyňou, ktorá sa primerane svojmu veku i zdravotnému stavu venovala svojej rodine a svojim záľubám, či už v kultúrnej, športovej alebo inej oblasti života. Aj keď nespochybňuje fakt, že zranenia, ktoré utrpela zanechali u nej trvalé následky v určitom rozsahu a to tak, ako boli odborne medicínsky hodnotené a ani v čase po uplynutí takmer troch rokov od úrazu a posudzovania zdravotného stavu žalobkyne nebola preukázaná ich negatívna progresia. Nemožno opomenúť ani objektívne zistenie znalca, že už predúrazový zdravotný stav žalobkyne bol čiastočne ovplyvnený jej skorším zranením bedrového stavca, čo preukázateľne zanechalo následky v oblasti mobility tak ako to uviedol znalec. Má za to, že zo strany žalobkyne neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a preto v tejto časti mal súd nárok žalobkyne zamietnuť. Za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania, ktorým bol žalobkyni priznaný plný nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 má za to, že povinnosťou súdu je určiť pomer úspechu oboch účastníkov sporu a od úspechu jednej strany odpočítať jeho neúspech. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené z dôvodu napríklad čiastočného späťvzatia, musí súd prihliadnuť na to, čo a kto zavinil, že k zastaveniu došlo. Poukázala na to, že pôvodne sa žalobkyňa žalobou zo dňa 22.3.2010 domáhala zaplatenia sumy 6.754,43 eur titulom bolestného, 20.244,00 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 13.158,60 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, teda celkovo uplatnila sumu 40.157,03 eur. Čiastočným späťvzatím zo dňa 4.5.2012 o sumu 11.462,08 eur a ďalším späťvzatím na pojednávaní dňa 19.2.2014 upravila svoj nárok na celkovú sumu 27.718,90 eur a takto zavinila zastavenie konania o zaplatenie sumy 12.438,13 eur,

t.j. v rozsahu 31% z celkovej žalovanej sumy a preto súd nemohol za takejto situácie vyvodiť správny záver o plnom úspechu žalobkyne, pokiaľ jej úspech bol iba 69%.

25. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Táto uviedla, že v dôvodoch uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplývali nejasnosti v obodovaní jednotlivých položiek sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom MUDr. Burdom a preto požiadal znalca o doplnenie jeho znaleckého posudku. Z dodatku tohto posudku zo dňa 11.2.2016 vyplýva, že výška bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je 1700 bodov. Takto bol spochybnený znalcom predchádzajúci ustálený celkový počet bodov pri hodnotení položky 304a, keď túto znalec obodoval na 150 bodov oproti pôvodnému obodovaniu rozsahu 100 bodov. Na túto zmenu výšky bodového ohodnotenia žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 27.6.2016. Z tohto dôvodu považuje žalovaný vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Zmena žaloby sa týka iba výšky uplatneného nároku s pohľadom na záver doplneného znaleckého posudku, nie však nároku samotného uplatnenia. Týmto úkonom nedošlo k podstatnej zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých pôvodná žaloba spočívala. Žalobkyňa nemenila žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k nároku na náhradu škody. Preto je toho názoru, že svoj nárok uplatnila v rámci premlčacej doby (§ 106 a v dôsledku toho premlčacia doba ohľadne celého nároku po dobu konania vzhľadom na ust. § 112 nebeží. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného uviedla, že vykonaným dokazovaním boli jednoznačne preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa predovšetkým s poukazom na to, že žalobkyňa pred úrazom bola zdravá, žila plnohodnotným životom vo všetkých smeroch. Žila čulým kultúrnym, spoločenským a športovým životom, navštevovala univerzitu tretieho veku v niekoľkých etapách, bola aktívna a plne sebestačná. Svojim životným štýlom, spoločenskými, kultúrnymi a športovými aktivitami sa nápadne odlišovala od svojich rovesníkov. V dôsledku úrazu došlo k podstatnej zmene spôsobu jej života, k vzniku fyzických, ako aj psychických problémov. Nepovažuje za správny záver o tom, že u žalobkyne sa jedná iba o trvalé následky v rozsahu ľahkého stupňa. Má za to, že dokazovaním bolo preukázané, že následky poškodenia jej zdravia sú trvalé, bez očakávateľného zlepšenia, znalec na pojednávaní dňa 2.2.2012 uviedol, že táto utrpela ťažký úraz, nakoľko ide o kombináciu poranenia dvoch orgánových systémov, pričom každý z týchto systémov mohol nezávisle viesť k ohrozeniu života, eventuálne ich kombinácia mohla spôsobiť smrteľné poranenie. Podľa vyjadrenia znalca z traumatologického, úrazového hľadiska sa jedná jednoznačne o poranenie ťažké.

26. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné v časti, v ktorej tento namieta nesprávne právne posúdenie premlčania časti nárokov žalobkyne a nedôvodným je jej odvolanie v časti, v ktorej namieta dôvodnosť priznania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

27. S poukazom na rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na plnenia žalovanej z titulu bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni možno vyvodiť záver o tom, že základ nároku žalobkyne nebol žalovaným spochybňovaný a ňou uplatnené nároky vyplývajúce z bodového ohodnotenia tak bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia uhradila a predmetom konania tak ostalo iba odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo do navýšenia 50 bodov, ku ktorému došlo vypracovaním doplnku znaleckého posudku znalca MUDr. Rastislava Burdu dňa 11.2.2016, ako aj dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a to v rozsahu súdom priznaného zvýšenia 35%. Tak ako to správne žalovaná v odvolaní namietala, súdna prax dlhodobo zastáva právny názor v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého za rozhodujúci je potrebné považovať dátum, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu z hľadiska trvalých následkov poškodeného tak, že je možné vykonať obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia. Týmto momentom sa poškodený dozvie o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia a od tohto dátumu mu začne plynúť aj premlčacia doba. Nie je preto v tejto otázke právne významnou skutočnosť, kedy došlo k vykonaniu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Táto skutočnosť je totiž závislá nie na objektívnom ustálení zdravotného stavu, ale na subjektívnych skutočnostiach (kedy poškodený požiada o vykonanie bodového hodnotenia a kedy je toto ohodnotenie aj vykonané).

28. Z obsahu spisu vyplýva, že už bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané lekárom MUDr. Miroslavom Klímom dňa 9.10.2009 obsahuje aj hodnotenie položky 304a obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice a rovnako bola táto položka ohodnotená aj v pôvodnom znaleckom posudku

MUDr. Rastislava Burdu zo dňa 10.8.2011. Z toho vyplýva, že už dňa 9.10.2009 mala žalobkyňa splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj za spornú položku 304a a týmto dňom jej začala plynúť aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku a táto uplynula dňa 9.10.2011. V znaleckom posudku z 10.8.2011 MUDr. Burdu bola navyše ešte v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty dňa 9.8.2011 táto položka znalcom obodovaná na 150 bodov. Napriek tomu žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 24.10.2011 pri položke 304a uplatňovala nárok vychádzajúc z bodového hodnotenia vo výške 100 bodov.

29. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd nárok žalobkyne prevyšujúci sumu 10.628,00 eur za premlčaný a preto v tejto časti vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 a prevyšujúci nárok zamietol.

30. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej voči vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 35%. V tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, nárok v tejto časti aj správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku, z ktorých odvodil preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Odvolací súd považuje síce za správny názor žalovanej vyjadrený v odvolaní, že už samotné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypočítané zo základnej bodovej výmery predstavuje vo svojej podstate náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh. Na druhej strane však platí, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Predpokladom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia stanoveného na základe bodového hodnotenia v lekárskom posudku je existencia takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že najmä vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote aj s ohľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote, nemožno obmedzenia poškodeného vyjadriť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že z obsahu vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že žalobkyňa mala v čase úrazu vek 67 rokov, ktorá skutočnosť je taktiež právne relevantnou pre posúdenie možnosti aplikácie tohto ustanovenia. Na druhej strane však bolo preukázané, že žalobkyňa svojim životným štýlom mimoriadnym osobným úsilím, športovými aktivitami, mimoriadnou mierou angažovanosti sa úspešne snažila zmierniť vplyv veku a zjavne sa takto odlišovala od svojich rovesníkov. Vzhľadom na to, akú mimoriadnu pozornosť venovala tejto otázke, možno považovať za logické, že táto výnimočne citlivo vnímala aj obmedzenia týchto svojich aktivít v dôsledku poškodenia svojho zdravia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode zanechali u nej mimoriadny následok tak na telesnom, ako aj na duševnom zdraví. V dôsledku toho sa tejto úplne zmenil spôsob života, vyhýba sa spoločenskému životu, cestovaniu v súvislosti so zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou, dlhodobo trpí nespavosťou a nemá záujem vykonávať aktivity, ktoré v minulosti bežne a rada vykonávala. Následky zranení u nej vyvolali aj čiastočnú odkázanosť na iné osoby pri realizácii jej každodenných potrieb. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ tento uvedené okolnosti ako mimoriadne zohľadnil v rámci svojho oprávnenia a na základe vlastnej, ale odôvodnenej úvahy mimoriadne zvýšil jej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozmedzí od 0 do 50% a to v rozsahu 35%. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie do sumy 10.628,00 eur potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny.

31. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalovanej do výroku o trovách konania. Je pravdou tvrdenie žalovanej, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako leg specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. Nová právna úprava už neobsahuje tri špecifické skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.), ale iba dve (§ 255 ods. 1, 2 . Na prvom mieste je teda zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech iba čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 (pomer úspechu). Nepatrný úspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za

predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Nebolo by spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy, resp. škody je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejmé primárnym fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Vhodným riešením je preto záver, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznania nároku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

32. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd s poukazom na záver o úspechu žalobkyne, čo do základu a s prihliadnutím na skutočnosť, že výška jej nároku bola závislá od úvahy súdu za plne úspešnú stranu sporu, ktorej patrí plná náhrada trov konania. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 396 ods. 2 s poukazom na to, že menil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, rozhodol aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a vychádzajúc zo záveru o plnom úspechu žalobkyne v konaní priznal tejto podľa § 255 ods. 1 plnú náhradu trov konania.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie vznikli aj preddavkované trovy štátu a Civilný sporový poriadok nemá procesnú úpravu pre takto vzniknuté trovy konania, odvolací súd vychádzajúc z prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku uvedených v ust. § 470 ods. 2 CSP, rozhodol o takto preddavkovaných trovách štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na záver o plnom úspechu žalobkyne zaviazal k náhrade týchto preddavkovaných trov neúspešnú žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .