Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/295/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. H., bývajúceho v O., K.,

proti žalovanému 1/ Ing. Ľ. H., bývajúcemu v P., B., 2/ A., s.r.o., so sídlom v B., K., IČO:

X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátkou so sídlom v B., Č., za účasti vedľajšej účastníčky na

strane žalovaného 2/ Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8-10, vo veci

pobočky Banská Bystrica, K., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšej účastníčky proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. júna 2009 sp. zn. , ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o zastavení konania o žalobe proti žalovanému 2/ na zaplatenie 649,77 € (19 575 Sk)

náhrady za bolesť a 916,15 € (27 600 Sk) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a postúpení veci Sociálnej poisťovni Bratislava, z r u š u j e, v rozsahu zrušenia konanie

z a s t a v u j e a v tejto časti vec p o s t u p u j e Sociálnej poisťovni Bratislava na ďalšie

konanie.

Žalovanému 2/ a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. novembra 2008, č.k.

-145 žalobu proti žalovanému 1/ zamietol; konanie o náhradu za bolesť vo

výške 19 575 Sk zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 27 600 Sk zodpovedajúcej základnému bodovému

ohodnoteniu voči žalovanému 2/ zastavil a po právoplatnosti rozhodnutia v tejto časti vec

2

postúpil Sociálnej poisťovni Bratislava na ďalšie konanie; žalobu o zvýšenie náhrady za

bolesť o 2,75 násobok a v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

o 15 násobok základného bodového ohodnotenia voči žalovanému 2/ vylúčil na samostatné

konanie; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 58 304 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobu proti žalovanému 2/ zamietol v súlade s § 420 ods. 2

, vychádzajúc z toho, že za pracovný úraz žalobcu zodpovedá jeho

zamestnávateľ (žalovaný 2/), keď konanie žalovaného 1/ (ako zamestnanca žalovaného 2)/

považoval za konanie v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh. Konanie v časti

nároku na náhradu za bolesť (19 575 Sk) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

(27 600 Sk) vo výške zodpovedajúcej ich základnému bodovému ohodnoteniu z dôvodu

nedostatku právomoci súdu ( ) zastavil a v tomto rozsahu vec postúpil (

) Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie (na základe

o sociálnom poistení). Nároky žalobcu na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania medzi žalobcom

a žalovaným 1/ rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. júna 2009

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí žaloby

proti žalovanému 1/ a o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/; zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie 649,77 €

(19 575 Sk) titulom bolestného a o zaplatenie 916,15 € (27 600 Sk) titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia proti žalovanému 2/ zastavené a v tejto časti vec postúpená

Sociálnej poisťovni, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;

odmietol odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o vylúčení

veci (zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) na

samostatné konanie; žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že bez ohľadu na vymedzenie druhu práce podľa

pracovnej zmluvy žalovaného 1/ v deň úrazu (9. novembra 2003) plnil žalovaný 1/ úlohy

zamestnávateľa, keď jazdil motorovým vozidlom po lese, prepravoval vrtnú súpravu, ktorou

sa vykonávali vrtné práce. Výkonom tejto činnosti žalobca i žalovaný 1/ sledovali splnenie

úlohy uloženej im zamestnávateľom (žalovaným 2/), nevykonávali činnosť pre seba ani pre

tretiu osobu. Konanie žalovaného 1/ bolo v tomto prípade konaním žalovaného 2/, ktorý

zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za

správny záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/. Za

rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o tejto veci

považoval deň, kedy žalobca utrpel úraz (úraz sa stal 9. novembra 2003). Odvolací súd

uzavrel, že bez ohľadu na zodpovednosť žalovaného 2/ (podľa alebo aj

podľa ) vzhľadom na deň úrazu (9. novembra 2003) a z neho

vyplývajúce nároky, je daná právomoc súdu prejednať vec o náhrade za bolesť a za sťaženia

spoločenského uplatnenia tak v základnej výške, ako aj o ich mimoriadnom zvýšení bez

ohľadu na deň začatia súdneho konania (konanie začalo 6. decembra 2006). Nárok na náhradu

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške vrátane ich zvýšenia je

podľa názoru odvolacieho súdu jeden nedeliteľný celok, zahŕňajúci všetky jej zložky, t.j.

základnú náhradu, zvýšenie základnej náhrady na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky

č. , aj mimoriadne zvýšenie náhrady podľa vyhlášky č. Ak

nárok na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol do účinnosti

o sociálnom poistení, ide o nárok vyplývajúci z pracovnoprávnych

vzťahov, ktorého prejednanie v celom rozsahu (odškodnenie v základnej výške, aj zvýšenie

odškodnenia) patrí do právomoci súdu podľa Osobitný zákon

č. o sociálnom poistení nezveril Sociálnej poisťovni rozhodovanie

o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia podľa

vyhlášky č. , preto nebolo možné zastaviť konanie ani o časti tohto nároku a vec

postúpiť Sociálnej poisťovni v zmysle a Nárok žalobcu

vznikol skôr než nadobudol účinnosť o sociálnom poistení (1. januára

2004), ktorý nezakotvuje výnimku zo všeobecnej právomoci súdu ( ), preto

konanie o tomto nároku (vzniknutého do 31. decembra 2003) patrí do právomoci súdu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zastavení konania o žalobe proti žalovanému 2/ na zaplatenie 649,77 € (19 575 Sk) náhrady

za bolesť a 916,15 € (27 600 Sk) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a postúpení

veci Sociálnej poisťovni Bratislava zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, podala dovolanie Sociálna poisťovňa ako vedľajšia účastníčka.

Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil, konanie

zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni. Namietala vadu konania v zmysle § 237 písm. a/

; názor odvolacieho súdu v otázke právomoci súdu na konanie o nárokoch žalobcu na

náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej

základnému bodovému ohodnoteniu nepovažovala za správny. Zdôraznila, že žalobca

9. novembra 2003 utrpel pracovný úraz, jeho nároky na náhradu za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia sa posudzujú podľa vyhlášky č. , čo vyplýva

z ustanovenia Mala za to, že nárok žalobcu na náhradu za

bolesť a sťaženie spoločenského vznikol po 1. januári 2004, keď vzala zreteľ na okamih

ustálenia zdravotného stavu poškodeného (po viacerých operáciách a rehabilitáciách)

a vypracovaný posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 1. apríla 2005.

O nároku žalobcu v tomto prípade rozhoduje Sociálna poisťovňa. Nestotožnila sa ani

s názorom odvolacieho súdu, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

v základnej bodovom ohodnotení a zvýšenie podľa § 6 ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky

č. tvoria jeden neoddeliteľný celok. Súhlasila, že o mimoriadnom zvýšení

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. rozhoduje súd.

Žalovaný 2/ sa stotožnil s dovolaním vedľajšej účastníčky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná zamestnanec

s právnickým vzdelaním ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ). osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné

dovolanie smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), kedy je

tento opravný prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu ( ) a kedy je

prípustný proti uzneseniu odvolacieho súdu ( ).

Dovolanie v danom prípade nesmeruje proti rozsudku, ale proti takému jeho

zrušujúcemu výroku (o zastavení konania), ktorý svojou povahou umožňuje súdu rozhodnúť

formou uznesenia, preto (odhliadnuc od prípustnosti dovolania v zmysle –

k tomu viď ďalej) pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnuté

(zrušujúce) rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí

uvedených v a , preto dovolanie proti nemu v zmysle týchto ustanovení

nie je procesne prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka netvrdila, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. b/ až g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; namietala

však, že prejednávaná vec [v časti náhrady škody z pracovného úrazu vyjadrená v základnom

bodovom ohodnotení sumou 19 575 Sk za bolesť (326,25 bodov x 60 Sk) a sumou 27 000 Sk

za sťaženie spoločenského uplatnenia (460 bodov x 60 Sk)] trpí vadou konania v zmysle

, jej prejednanie nepatrí do právomoci súdu ( O.s.p), ale Sociálnej

poisťovni.

Z ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ako to ustanovuje zákon ( ).

Podľa veta druhá pred bodkočiarkou , ak vec nespadá do právomoci

súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia

o zastavení konania príslušnému orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že o nárokoch

zamestnanca vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako

o sporoch, vyplývajúcich z pracovného vzťahu ( ). Išlo o nároky na náhradu za

stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu [§ 198 ods. 1 písm. a/ až d/

– v znení účinnom do 31. decembra 2004, (ďalej

len „“)].

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o sociálnom poistení“) došlo k viacerým zmenám, ktoré sa okrem iných zmien

týkali aj oblasti právomoci súdov. Z § 294 bod 27 uvedeného zákona vyplýva, že (okrem

iného) boli zrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ až c/, ako aj ustanovenia § 199 až § 213

. Z uvedeného preto vyplýva, že jediným nárokom upraveným v Zákonníku

práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala vecná škoda. Ostatné

nároky sú upravené v Zákone o sociálnom poistení, pričom nároku za stratu na zárobku alebo

stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a nasl. Zákona

o sociálnom poistení), resp. nárok na úrazovú rentu (§ 88 a nasl. Zákona o sociálnom

poistení), nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 204 ods. 1 písm. c/

) zase zodpovedá nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ( a nasl. Zákona

o sociálnom poistení) a pod.

Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1. januára 2004 o uvedených nárokoch (ako

aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v štvrtej hlave Zákona o sociálnom poistení)

7

rozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto

veciach vyplýva z ustanovenia § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho

poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo

veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení.

Právomoc Sociálnej poisťovne však nie je ani po 1. januári 2004 daná vo veciach

nárokov na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia;

o týchto nárokoch naďalej rozhoduje súd ( o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).

V danom prípade bolo rozhodujúce posúdiť otázku, či nárok žalobcu na náhradu za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške predstavujúcej základné bodové

ohodnotenie vznikol pred účinnosťou Zákona o sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom

2004.

Dovolací súd posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, keď za vznik nároku

považoval deň pracovného úrazu žalobcu, nepovažuje za správne. Nárok na náhradu za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno

považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať

bodového ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Dovolací súd sa v tomto

smere nemá dôvod odkloniť od doterajšej judikatúry (viď napr. Cz 23/83), podľa ktorej pre

vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová

udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto

býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru

preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky

náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené.

V prejednávanej veci je nesporné, že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia bol vypracovaný 1. apríla 2005 po tom, čo bol zdravotný stav žalobcu v dôsledku

úrazu, ktorý utrpel 9. novembra 2003, už ustálený a lekár mohol ohodnotiť bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

nemožno poskytnúť poškodenému zamestnancovi bez lekárskeho posúdenia a následného

ohodnotenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru,

že na konanie o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu stanovenému po

1. januári 2004, nie je daná právomoc súdu v zmysle Uvedený právny záver

vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. mája .

Dovolací súd za nesprávny považuje aj názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nárok

na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej

základnému bodovému ohodnoteniu, vrátane ich zvýšenia je jeden nedeliteľný celok. V tomto

smere súhlasí s dovolateľkou, že ide o samostatné nároky, ktorých rozhodovanie pokiaľ ide

o nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia patrí

do právomoci súdu; o ostatných nárokoch podľa času ich vzniku rozhoduje buď súd alebo

Sociálna poisťovňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil ( ); v zrušenej časti

konanie zastavil a vec v zastavujúcej časti postúpil Sociálnej poisťovni Bratislava na ďalšie

konanie ( v spojení s ).

V dovolacom konaní bol úspešný žalovaný 2/ a vedľajšia účastníčka, preto im vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní

nemal ( v spojení s a ). Dovolací

súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková