Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Csp-29-2019.pdf
PDF · 118.38 KB
Case nature
Area
Subarea
60Csp/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., o zaplatenie 1.644,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 35 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 874,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 874,40 eur od 01.11.2016 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur mesačne vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, ktoré má za následok splatnosť celého dlhu.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.644,15 eur s prísl. a na náhradu trov konania titulom nesplatenia úveru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 04.12.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. 7145903, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 1.800 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 52,35 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 3.141 eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z vyššie uvedenej sumy sumu 890,60 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 26.08.2016 ho vyzval žalobca k úhrade všetkých dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2016 úver zosplatnil. Do dnešného dňa však žalovaný dlžné splátky neuhradil.
3. Uznesením č.k. 60Csp/29/2019-122 zo dňa 06.02.2020 tunajší súd pripustil, aby na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154.
4. Súd žalovaného uznesením č.k. 60Csp/29/2019-84 zo dňa 15.10.2019 podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný žalobu s prílohami prevzal dňa 12.02.2020, k žalobe sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
5. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
7. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Podľa ust. § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podaním doručeným súdu dňa 30.11.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy spolu 35 eur späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovaným po začatí konania. S ohľadom na citované zákonné ustanovenia súd konanie v tejto časti zastavil (výrok č. I)
13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 01.12.2020, na ktorý riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
14. Dňa 04.12.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1.800 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach po 52,35 eur, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 1.341 eur, celková čiastka pôžičky 3.141 eur, RPMN 27,50 %, fixná ročná úroková sadzba 27,50 %, priemerná hodnota RPMN 18,66 %, termín konečnej splatnosti 12/2019, prvá splátka splatná dňa 20.01.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiacu. Listom zo dňa 26.08.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu dlžných splátok v celkovej o výške 156,40 eur s tým, že v prípade dôjde ak nedôjde do 05.10.2016 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2016, bude oprávnený veriteľ vyhlásiť splatnosť celého úveru, žalovaný výzvu prevzal dňa 05.09.2016. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 23.05.2016, spolu splátky vo výške 890,60 eur. Listom zo dňa 26.10.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.10.2016. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 35 eur.
15. Podaním zo dňa 27.11.2020 uviedol žalovaný na svoju obranu len to, že je evidovaný na úrade práce, pracovné ponuky boli na obtiaž jeho zdravotného stavu, ktorý sa zhoršoval a je v súčasnosti PN. Uviedol tiež, že musí platiť 3 exekúcie, pre žalobcu platí tiež, musí platiť výživné na dcéru, tieto mesačné výdavky sú spolu 355 eur. Žalovaný má nulový príjem a keby mu neprispela manželka, nevie splácať nič, preto žiada žalobcu o trpezlivosť, aby vyčkal s navýšením splátok, kým sa zamestná a dostane prvý plat.
16. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona spotrebiteľských úveroch. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
17. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
19. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 4 a 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
28. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
29. Podľa ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
30. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (ust. § 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca mal a má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004, predpisom lex specialis. Ani tento osobitný predpis neustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
40. Súd zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon možno vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil ust. § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, podľa ktorého vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu, ktorého sú súčasťou, od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 01.05.2014 sa tieto novelizované ustanovenia vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
41. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca pôvodného žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra pôvodného žalobcu) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol tvrdený ani preukázaný opak). Uzatvorená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským, z čoho vyplýva, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledná aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch znamená taký výklad právnej úpravy, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a poskytuje mu ochranu pred nevyváženými zmluvnými dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve. Súd ex offo je povinný každý zmluvný vzťah posudzovať z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa, teda má skúmať ex offo či niektorá zo zmluvných podmienok nemá charakter neprijateľných zmluvných podmienok na ujmu spotrebiteľa.
42. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že tomu tak nie je. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 04.12.2014 totiž neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch).
43. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).
44. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“
45. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený formuláciou „12/2019“, čo však nemožno považovať za dostatočne konkrétne vymedzenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť totiž vyjadrený konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roka), aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, kedy má vykonať poslednú úhradu bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania tohto termínu, a to iba z toho dôvodu, že pôvodný žalobca (ktorý zmluvu vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil) tento termín nevymedzil dostatočne určito.
46. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 27,50 % ročne sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný.
47. Z priemerných úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v 12/2014 uvedenom na www.nbs.sk súd zistil priemernú úrokovú sadzbu 12,48 % pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých na dobu od 1 do 5 rokov, pri nových obchodoch vo výške 8,91 %. Dohoda o výške úrokov v úverovej zmluve musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje úroky, ktoré predstavujú viac ako 2-násobok priemerných úrokových sadzieb z úverov, tieto považuje súd za neprimerane vysoké, keďže prevyšujú úroky uplatňované bankami pri obdobnom druhu produktu. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.
48. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
49. Súd poukazuje aj na nález ÚS SR, sp. zn. PL.ÚS 10/95 zo dňa 28.02.1995, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil názor, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť vždy v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
50. Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej podstatnou náležitosťou. Ak žalobca ako dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve podmienky, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak koná v rozpore so zákonom a takéto ustanovenia o výške úroku nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a v nadväznosti na to aj výška RPMN, tieto sú neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti zmluvy z uvedených dôvodov nie je možné oddeliť, je neplatná celá zmluva pre jej rozpor so zákonom v zmysle citovaných ustanovení, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia s vzájomnou reštitučnou povinnosťou strán, bez akýchkoľvek poplatkov, či zmluvných pokút, pre ich rozpor s ust. Občianskeho zákonníka.
51. Absencia vyššie uvedených náležitostí a dojednanie úrokov v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka má pritom za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.800 eur, pričom žalovaný uhradil celkom sumu 925,60 eur (890,60 eur pred podaním žaloby, 35 eur po podaní žaloby), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorého aktívna vecná legitimácia v konaní bola preukázaná) iba rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. sumu 874,40 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania (ust. § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5,00 % ročne, a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 01.11.2016, keďže v tom čase už žalovaný vzhľadom na vyhlásenie splatnosti úveru dňa 19.10.2016, čo nebolo v konaní žiadnym spôsobom rozporované, bol v omeškaní (výrok č. II).
52. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
53. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
54. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
55. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 874,40 eur spolu s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach vo výške 25 eur, pričom prihliadol na to, aby celá dlžná suma bola splatená v lehote 4 rokov. Súd prihliadol na majetkové pomery žalovaného, jeho práceneschopnosť, na jeho súčasné záväzky vrátane výživného, na skutočnosť, že je v súčasnej dobe nezamestnaný od 01/2020, pričom vyjadril ochotu dlh splatiť potom, čo sa zamestná. Súd prihliadol aj na existenciu dôsledkov pandémie Covid-19, prihliadol na celkovú dĺžku splácania dlhu a záujmy žalobcu tak, aby povolením splátok nebol žalobca výrazne poškodený. Súd tak pri zvážení všetkých okolností povolil žalovanému splácanie dlžnej sumy v splátkach po 25 eur mesačne so stratou výhody splátok v prípade omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky (výrok č. II).
56. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy spolu s prísl. z tejto časti pohľadávky súd žalobu zamietol (výrok č. III).
57. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
58. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.644,15 eur, súd mu priznal sumu istiny vo výške 874,40 eur a konanie v časti o zaplatenie 35 eur zastavil (ktoré zastavenie konania
procesne zavinil žalovaný), žalobca mal teda kumulatívne úspech v konaní vo výške 55,31 % a žalovaný vo výške 44,69 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bol v tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bola v tomto prípade žalovaná a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 10,62 %. S ohľadom na to, že ide o úspech čiastočný a zjavne nepatrný, súd rozhodol tak, že v súlade s ust. 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok č. IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.