Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cpr-8-2020.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: C. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX D., G. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, IČO: 35 519 193, so sídlom 080 01 Prešov, Sládkovičova 8 proti žalovanému: Trans Nora s. r. o., IČO: 47 711 221, so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/B, právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s. r. o., IČO: 51 913 984, so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 16 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18. 3. 2020 doručené žalovaným žalobcovi dňa 18. 3. 2020 j e n e p l a t n é.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 2 539,03 eur brutto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.5.2020 žiadal, aby súd rozhodol vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.6.2019 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s miestom výkonu práce: E.. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2019 do 31.12.2019. Dňa 31.12.2019 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2019 tak, že sa pracovný pomer dohodol na dobu určitú do 31.12.2020 s účinnosťou od 1.1.2020. Žalobca dňa 17.3.2020 prišiel z pracovnej cesty zo zahraničia ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Vzhľadom na to, že v tomto čase bola nariadená vládou povinná karanténa z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19, žalobca oznámil svojmu prokuristovi p. V., že nasledujúci deň, t. j. od 18.3.2020 bude práceneschopný a upovedomil prokuristu, že Sociálna poisťovňa doručí oznámenie o jeho práceneschopnosti. Žalovaný podaním doručeným žalobcovi elektronickou formou e-mailom dňa 18.3.2020 so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 18.3.2020 závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že odmietol nastúpiť do práce. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že toto bolo prerokované so zástupkyňou zamestnancov dňa 18.3.2020. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca odmietol prevziať dňa 18.3.2020 okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca dňa 26.3.2020 zaslal prostredníctvom svojho advokáta žalovanému vyjadrenie ohľadom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný prostredníctvom svojho advokáta akceptoval námietku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a vo svojom vyjadrení uviedol, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že k urovnaniu spornosti okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu došlo ešte pred podaním žaloby v tejto veci a otázka neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podaním zo dňa 18.3.2020 už v súčasnosti nie je sporná. Žalovaný podaním zo dňa 2.4.2020 uznal opodstatnenosť námietky žalobcu ohľadom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, zároveň oznámili žalobcovi, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalovaný namietal skutkové tvrdenia o tom, že žalobca informoval žalovaného o dôvode jeho práceneschopnosti, konkrétne z dôvodu karanténneho opatrenia. Navyše poukázal na skutočnosť, že v zmysle Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 18.3.2020, ktoré spresnil svoje opatrenie z 12.3.2020 sa povinnosť podrobiť domácej karanténe nevzťahovalo na vodičov nákladnej dopravy. Žalobca podaním zo dňa 26.3.2020 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.3.2020 považuje za neplatné a zároveň oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže žalovaný podaním zo dňa 2.4.2020 uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a oznámil, že pracovný pomer so žalobcom riadne trvá, považuje žalovaný takýto nesporný prejav vôle žalovaného za odstúpenie od okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle bodov 5, 6. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol, alternatívne navrhol žalobe vyhovieť v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, avšak žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy navrhol zamietnuť vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne konanie, resp. o výkon práv a povinností, ktorý nie je v súlade s dobrými mravmi a taktiež by mohlo ísť o zjavné zneužitie práva na škodu žalovaného, ktorý nemal problém žalobcu aj naďalej zamestnávať. 3. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov, a to vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 2.4.2020, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.3.2020, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.3.2020, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2019, pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2019, mzdových listov zistil nasledovný skutkový stav: 4. Je nepochybné, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2019, kde deň nástupu do práce bol určený na deň 1.7.2019 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2019. Dňa 31.12.2019 zmluvné strany uzatvorili Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, kde zmena pracovnej zmluvy sa dojednáva na dobu určitú do dňa 31.12.2020 s tým, že mzdové podmienky boli určené na sumu 812 eur za mesiac. Dňa 18.3.2020 zaslal žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že dňa 18.3.2020 závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že odmietol nastúpiť do práce. Zároveň uviedol, že nie je možné zamestnávať žalobcu ani počas výpovednej doby a zároveň v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedené, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prejednané s p. K., zástupkyňou zamestnancov dňa 18.3.2020. Na uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval právny zástupca žalobcu listom zo dňa 26.3.2020, v ktorom uviedol, že podanie zo dňa 18.3.2020, ktoré doručil žalovaný prostredníctvom e-mailu z dôvodu, že dňa 18.3.2020 p. Č. odmietol nastúpiť do práce je v rozpore so Zákonníkom práce a z tohto dôvodu považuje okamžité skončenie za neplatné a zároveň oznámil žalovanému, že v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce podá žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Súd poukazuje na to, že žaloba bola podaná dňa 15.5.2020. Právny zástupca žalovaného reagoval na uvedený list tým, že čo sa týka námietky ohľadom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak túto akceptujú a zároveň má za to, že pracovný pomer p. Č. s klientom trvá doposiaľ. 5. Súd z výsluchu žalobcu má za to a stotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že 18.3.2020 žalobca odovzdal motorové vozidlo prokuristovi p. V. a zároveň uviedol, že ide do karantény z dôvodu COVID-19 a žalovaný aj napriek tomu upozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny a vyzýval žalobcu, aby predložil doklad o práceneschopnosti. 6. Ku dňu 18.3.2020, kedy žalobca oznámil, že vstupuje do karantény, bola v platnosti Verejná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2567/2020 zo dňa 12. 3. 2020, kde v bode 4. sa uvádza, že Opatrenia podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahujú na vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky za účelom prepravy, nakladania a vykladania tovaru a zároveň sa uvádza, že osobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť, a to telefonicky svojmu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uvedené Opatrenie bolo platné do 19.3.2020 a od 19.3.2020 platilo Opatrenie, ktoré umožňovalo nastúpiť do karantény z tých istých dôvodov (OLP/2640/2020). 7. Žalobca kontaktoval svojho ošetrujúceho lekára podľa opatrenia a následne ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej práceneschopnosti a lekár zaslal príslušné diely potvrdenia o dočasnej PN-ke pobočke Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa zaslala IIa diel zamestnávateľovi, ak bol pacient v právnom
postavení zamestnanca. Zamestnanec musí informovať zamestnávateľa telefonicky alebo mailom o prekážke v práci. 8. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 9. Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 10. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Okamžite skončiť pracovný pomer je oprávnený nielen zamestnávateľ, ale i zamestnanec, a to výlučne z taxatívne uvedených dôvodov. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. 11. Súd má za to, že v konkrétnom prípade sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko žalobca dňa 18.3.2020 nenastúpil do zamestnania a žalovaný ani neskúmal dôvody prečo, hoci žalobca oznámil prokuristovi, že bude práceneschopný a žalovaný napriek tomu uviedol, že dňa 18.3.2020 okamžite končí pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je povinný zamestnávateľ doručiť zamestnancovi do vlastných rúk, pričom v uvedenom prípade sa jednalo o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru e-mailom. 12. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie NS SR 5 Cdo 74/2008). 13. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 2.4.2020 uviedol, že akceptuje námietku, že sa v uvedenom prípade nejedná o okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň aj súhlasil s tým, že nenamieta, že v uvedenom prípade sa nejedná o okamžité skončenie pracovného pomeru a to listinou zo dňa 18.3.2020. 14. Súd sa zaoberal aj otázkou týkajúcou sa prejavu odstúpenia od neplatného skončenia pracovného pomeru, kde podľa judikátu ČR R73/96, ak zamestnávateľ neplatne okamžite skončil so svojím zamestnancom pracovný pomer, môže od tohto svojho prejavu odstúpiť so súhlasom zamestnanca alebo ak mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Súd z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca, resp. právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že podľa ust. § 77 Zákonníka práce podáva žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru to znamená, že prejav zamestnanca s tým, aby súhlasil s ďalším zamestnávaním nebol zabezpečený prejav vôle zamestnanca ďalej vykonávať prácu u zamestnávateľa - žalovaného. 15. Súd sa otázkou neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zaoberal, avšak aj sám žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade sa takisto stotožňuje s tým, že sa jedná o neplatné skončenie pracovného pomeru. Žalovaný namietal nárok na priznanie náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov a to z dôvodov, že jedná sa o špekulatívne dôvody zo strany žalobcu a uviedol, že ide o špekulatívne konanie resp. výkon práv a povinností, ktorý nie je v súlade s dobrými mravmi a taktiež by mohlo ísť o zjavné zneužitie práva na škodu žalovaného, ktorý nemal problém žalobcu naďalej zamestnávať. Súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom prípade nebolo preukázané špekulatívne konanie. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, nakoľko celé konanie zavinil výlučne žalovaný tým, že nebol oboznámený, resp. sa neoboznámil s presným znením Zákonníka práce a nepostupoval v súlade s právnym poriadkom. V prípade, ak by žalovaný postupoval v súlade so Zákonníkom práce, tak by nemohlo dôjsť k tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru dá, resp. doručí mailom zamestnancovi a zároveň čo sa týka dôvodov hrubého porušenia pracovnej disciplíny nie je možné, aby zamestnávateľ vyhodnotil ten istý deň hrubé porušenie pracovnej disciplíny aj podaním výpovede. Súd poukazuje na vyjadrenie zástupcu zamestnancov, pričom aj sám právny zástupca žalovaného uviedol, že vo firme nie je žiaden zástupca zamestnancov, firma nemá žiadnu organizáciu a uvedenú listinu žalovaný vytlačil prostredníctvom internetu. To znamená, že nie je možné chápať špekulatívny dôvod zo strany žalobcu, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu ustanovení Zákonníka práce.
16. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
17. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 18. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. 19. Podľa § 134 ods. 2, Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Keďže podľa ust. § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, žalobca má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 21. Súd vyhovel návrhu žalobcu a priznal náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle § 134 Zákonníka práce a to tak, že žalobca mal v mesiaci január 2020 hrubú mzdu 1 147,11 eur za 19 odpracovaných dní, v mesiaci február 2020 mal hrubú mzdu v sume 1 215,30 eur za 20 odpracovaných dní, v mesiaci marec 2020 maj hrubú mzdu 615,46 eur za 12 odpracovaných dní, spolu mal v uvedenom období žalobca príjem 2 978,17 eur za 51 dní, čo predstavuje sumu 58,3954 eur na jeden deň. Pri priemernom počte pracovných dní v kalendárnom mesiaci za rok 2020 - 21,74 dňa x 58,3954 eur/1 deň = 1 269,52 eur x 2 mesiace = 2 539,03 eur. Súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy v sume 2 539,03 eur brutto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vychádzal z výpočtu priemernej mesačnej mzdy z predložených výplatných listín jednak zo strany žalobcu a jednak zo strany žalovaného. 22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bol plne úspešný. 25. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.