Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: I. A., F.. XX.XX.XXXX, J. XXX, právne zast.: Pavol Trnka, Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 12.12.2018 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 1 225,23 eur s príslušenstvom titulom trov obhajoby a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur, to všetko z dôvodu ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že uznesením vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ, Bratislava, ČVS: SKIS-260/OISZ-V-2012 zo dňa 13.12.2012 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a sťažnosť žalobcu voči uvedenému uzneseniu bola zamietnutá. Žalobca uviedol, že Okresná prokuratúra Partizánske podala na neho obžalobu, na základe ktorej bol najprv rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 28.05.2014 uznaný vinným z uvedeného zločinu. Keďže sa voči uvedenému rozsudku odvolal, Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa 24.03.2015 napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie. Nakoniec bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 09.09.2015, pretože skutok nebol trestným činom. Uviedol, že daný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2015. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 225,23 eur titulom trov obhajoby v trestnom konaní v dôsledku nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur, keď tvrdil, že sa takmer tri roky trvajúce trestné stíhanie negatívne podpísalo pod jeho zdravotný stav a poznačilo to jeho rodinný život, pociťoval tlak zo strany nadriadených na jeho odchod z Policajného zboru, napokon služobný pomer ukončil a zamestnal sa ako robotník s výrazne nižším platom. Podľa žaloby žalobca dňa 19.10.2018 požiadal o predbežné prerokovane jeho nároku na náhradu škody Generálnu prokuratúru SR, ktorá mu však listom zo dňa 30.11.2018 oznámila, že jeho žiadosť bola odmietnutá.

2.1 K žalobe boli pripojené nasledovné listinné dôkazy: uznesenie Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ, Bratislava, ČVS:

SKIS-260/OISZ-V-2012 zo dňa 13.12.2012, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. -9 zo dňa 25.01.2013, obžaloba Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. -13 zo dňa 12.03.2013, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -390 zo dňa 28.05.2014, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -424 zo dňa 24.03.2015, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -449 zo dňa 09.09.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.10.2018, odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa 30.11.2018, vyúčtovanie odmeny advokáta zo dňa 29.09.2016, príjmové pokladničné doklady, výpis z účtu advokáta.

3. Žalovaný dňa 29.05.2019 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2013 Z. z. Poukázal na to, že oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 09.09.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2015. Hoci žalovaný nevedel uviesť, kedy došlo k oznámeniu/doručeniu oslobodzujúceho rozsudku žalobcovi v zmysle ustanovenia , mal za to, že aj keby sa trojročná subjektívna premlčacia lehota počítala od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku (čo je neskorší dátum ako dátum oznámenia/doručenia oslobodzujúceho rozsudku žalobcovi), nárok žalobcu bol premlčaný už v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody dňa 19.10.2018, keďže v takom prípade by subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 26.09.2018. Z uvedeného dôvodu žalovaný tvrdil, že v danom prípade u žalobcu nedošlo ani k predĺženiu lehoty na podanie žaloby z dôvodu predbežného prerokovania jeho nároku, keďže ešte pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplynula žalobcovi subjektívna premlčacia lehota. Žalovaný sa z opatrnosti vyjadril aj k veci samej, mal za to, že uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-260/OISZ- -2012 zo dňa 13.12.2012 nie je nezákonným rozhodnutím, pretože v čase jeho vydania boli splnené všetky zákonom určené podmienky. Ohľadom uplatnenej náhrady škody titulom trov obhajoby žiadal pripojiť trestný spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. za účelom zistenia, či boli trovy obhajoby vynaložené účelne a či zodpovedajú obsahu trestného spisu. Nakoniec, pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný namietal, že ani vznik nemajetkovej ujmy, ani jej výška neboli preukázané.

4. V replike doručenej súdu dňa 12.09.2019 žalobca nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, považoval ju za nedôvodnú a výklad ustanovenia podaný žalovaným za nesprávny, rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonným rozhodnutím. Tvrdil, že za okamih nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia nie je možné považovať oznámenie oslobodzujúceho rozhodnutia, keďže proti takémuto rozsudku je prípustné odvolanie. Poukázal na to, že si prokurátor po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku dňa 09.09.2015 ponechal zákonnú lehotu na prípadné odvolanie. Mal tak za to, že z uvedeného dôvodu nemohla začať plynúť premlčacia lehota dňom nasledujúcim po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že nespája začiatok plynutia premlčacej lehoty s právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku, ale s jeho doručením alebo oznámením, preto potom podľa neho nezačala plynúť premlčacia lehota ani dňom následným po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, teda dňom 26.09.2015, ale tvrdil, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom nasledujúcim po doručení oslobodzujúceho rozsudku žalobcovi, teda dňom 21.10.2015. Vzhľadom na to žalobca uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal v rámci premlčacej lehoty, a to dňa 19.10.2018, vyjadrenie žalovaného k jeho žiadosti obdržal dňa 11.12.2018 a hneď dňa 12.12.2018 podal žalobu na súd. Žalobca rovnako žiadal pripojiť trestný spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. aj za účelom preukázania, že si prokurátor po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku ponechal zákonnú lehotu na prípadné odvolanie.

5. V duplike doručenej súdu dňa 15.10.2019 žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, poukázal pritom na ustanovenie ohľadom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, na a ohľadom oznámenia rozsudku jeho vyhlásením alebo doručením a na a a vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy ohľadom vyznačovania právoplatnosti na rozhodnutí súdnym tajomníkom. Žalovaný uviedol, že na rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. z 09.09.2015 je vyznačená právoplatnosť dňom 25.09.2015, dokonca podľa neho z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobca bol prítomný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2015, kedy došlo k vyhláseniu

oslobodzujúceho rozsudku. Tiež dodal, že podľa vyúčtovania trov obhajoby bol dňa 09.09.2015 prítomný aj advokát žalobcu. Podľa žalovaného preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu začala plynúť lehota podľa až dňa 21.10.2015.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 01.12.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného.

6.1 Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť až doručením právoplatného rozsudku žalobcovi. Uviedol, že bol prítomný na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku. V ostatnom zotrval na podanej žalobe, na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy navrhol výsluch žalobcu.

6.2 Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na vznesenej námietke premlčania, ako aj na ostatných vyjadreniach žalovaného. Na pripojení trestného spisu trvala len v prípade, ak by sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe (bod 2.1 rozsudku) a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7.1 Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ, Bratislava, ČVS: SKIS-260/OISZ-V-2012 zo dňa 13.12.2012 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie . Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, tá však bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. -9 zo dňa 25.01.2013 zamietnutá ako nedôvodná. Následne Okresná prokuratúra Partizánske dňa 13.03.2013 doručila Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou obžalobu voči žalobcovi zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie . Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. -390 zo dňa 28.05.2014 odsúdil žalobcu za uvedený trestný čin na trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom, zároveň mu uložil trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone funkcie verejného činiteľa v štátnej správe v trvaní 4 rokov. Voči uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -424 zo dňa 24.03.2015 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Nakoniec Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. -449 zo dňa 09.09.2015 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože skutok nebol trestným činom. Uvedený oslobodzujúci rozsudok podľa pečiatky súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2015 a právoplatnosť bola vyznačená dňa 29.10.2015.

7.2 Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.10.2018 žalobca žiadal od Generálnej prokuratúry SR priznanie náhrady škody vo výške 1 225,23 eur titulom trov obhajoby v trestnom konaní vzniknutých v dôsledku nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-260/OISZ-V-2012 zo dňa 13.12.2012, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 30.11.2018 oznámila žalobcovi, že nie sú splnené dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie ním uplatňovaných nárokov, preto uplatnený nárok na náhradu škody neuspokojí, žiadosť žalobcu odmietla.

7.3 Z vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 29.09.2016 súd zistil, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 225,23 eur, pričom odmena advokáta pozostávala z tarifnej odmeny účtovanej za 9 úkonov právnej služby (prevzatie veci, preštudovanie spisu, 5x účasť na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2014, dňa 25.02.2014, dňa 28.05.2014 a dňa 09.09.2015, účasť na verejnom zasadnutí a odvolanie proti rozsudku z 11.08.2014), režijného paušálu (2x za rok 2013, 4x za rok 2014 a 2x za rok 2015), z nákladov na cestovné právneho zástupcu a z náhrady za stratu času. Podľa príjmových pokladničných dokladov žalobca uhradil advokátovi Pavol Trnka za obhajobu v trestnej veci "Ad 7/2013" sumu vo výške 276,- eur, 400,- eur, 108,54 eur, 217,- eur a 157,93 eur. Podľa výpisu z účtu uvedeného advokáta žalobca uhradil advokátovi sumu 113,26 eur.

8. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8.

Podľa lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

9. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť jednoznačne preukázané.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že voči žalobcovi bolo uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ, Bratislava, ČVS: SKIS-260/OISZ-V-2012 zo dňa 13.12.2012 vznesené obvinenie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Hoci žalobca podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, tá bola uznesením Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. -9 zo dňa 25.01.2013 zamietnutá ako nedôvodná. Nakoniec bol žalobca oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -449 zo dňa 09.09.2015, pretože skutok nebol trestným činom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2015. Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (nález Ústavného súdu SR -49 z 7.7.2016). Štát nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa za situácie, ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní, nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takom prípade nie je potom rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale je rozhodujúce, či sa ich podozrenie potvrdilo. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (nález Ústavného súdu SR -26 z 14.9.2016). Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca bol oslobodený spod obžaloby, uznesenie o vznesení obvinenia sa považuje za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá nárok na náhradu škody, ak sú následne kumulatívne splnené aj ďalšie podmienky, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

11. Z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, súd sa v prvom rade vysporiadal s predmetnou námietkou premlčania, teda posúdením, či bol nárok žalobcu uplatnený na súde včas. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi uplynula trojročná subjektívna premlčacia lehota, keďže oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2015, teda najneskôr v uvedený deň sa žalobca preukázateľne dozvedel o škode, ktorá mu podľa neho mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia a náhrada ktorej tvorí predmet daného súdneho konania. Podľa žalovaného však v zmysle ustanovenia plynie premlčacia lehota od oznámenia/doručenia oslobodzujúceho rozsudku, teda odo dňa 09.09.2015, avšak bez ohľadu na dátum oznámenia, teda vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku, a na dátum, kedy daný rozsudok nadobudol právoplatnosť, mal za to, že žalobca podal už aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, keďže ju podal až dňa 19.10.2018, pričom k uplynutiu tejto premlčacej lehoty došlo najneskôr dňa 26.09.2015, preto je žalobcom uplatnený nárok premlčaný. Žalobca nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom, kedy mu bol doručený oslobodzujúci rozsudok s už vyznačenou doložkou právoplatnosti, teda dňom 21.10.2015, preto tvrdil, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a aj žalobu podal včas.

12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti (nároku), v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania

je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť, že oprávnená osoba sa už nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Tým, že oprávnená osoba vznesie námietku premlčania, vykonáva toto svoje oprávnenie.

13. obsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci odlišnú od všeobecnej úpravy v trojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Dozvedieť sa o škode znamená zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 23.6.1981, č. j. ). Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Objektívna lehota je v zmysle desaťročná, t.j. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zdržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody alebo rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

14. V prejednávanej veci žalobca dňa 12.12.2018 podal žalobu o náhradu škody vo výške 1 225,23 eur titulom trov obhajoby v trestnom konaní, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur v dôsledku nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia. Ako bolo vyššie uvedené (bod 10. rozsudku), nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu, v takom prípade sa nárok škody posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Oslobodenie žalobcu spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu z uznesenia o vznesení obvinenia nie je zrušenie tohto rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, ale výsledok trestného stíhania, t.j. oslobodzujúci rozsudok. Súd mal za to, že už odo dňa oznámenia, teda vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2015 za prítomnosti žalobcu a jeho obhajcu začala plynúť 3-ročná subjektívna premlčacia lehota. V priebehu konania žalobca nespochybnil, že bol prítomný pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, taktiež nespochybnil dátum, kedy daný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd preto považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a naopak, tvrdenie žalobcu, podľa ktorého premlčacia lehota mala začať plynúť až dňom, kedy mu bol zo súdu doručený oslobodzujúci rozsudok s už vyznačenou doložkou právoplatnosti, za účelové. Z dôvodu, že z listinného dôkazu založeného do spisu - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -449 zo dňa 09.09.2015 mal súd jednoznačne za preukázaný dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, nevykonal dokazovanie pripojením a následným oboznámením trestného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , keďže za účelom zistenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bolo postačujúce zistenie dátumu právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, pričom medzi stranami nebol sporný daný dátum, ako ani skutočnosť, že žalobca a jeho obhajca boli prítomní pri vyhlásení, teda oznámení tohto rozsudku. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom žalobcu, ktorým dokonca žalobca mienil preukázať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd tak dospel k záveru, a to s poukazom na ustanovenie , že trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa oznámenia, teda vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku č. k. -449 zo dňa 09.09.2015 a uplynula dňa 10.09.2018, a preto z dôvodu, že aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, aj samotná žaloba boli doručené až po tomto dátume, je nárok žalobcu premlčaný. Súd tiež poukazuje na to, že ani v prípade, ak by momentom začatia plynutia tejto lehoty mal byť deň nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, t.j. 25.09.2015, by žaloba nebola podaná včas, pretože v takom prípade by k uplynutiu subjektívnej lehoty došlo dňa 26.09.2018, pričom žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola príslušnému orgánu doručená až dňa

19.10.2018 a žaloba bola doručená súdu dňa 12.12.2018. Neobstojí argumentácia žalobcu a tá nie je ani v súlade s ustanovením , že trojročná premlčacia lehota začína plynúť dňom doručenia oslobodzujúceho rozsudku s už vyznačenou doložkou právoplatnosti, pretože právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Formálna stránka právoplatnosti je definovaná časovým okamihom, v ktorom nastáva zásadná nezmeniteľnosť rozsudku. Materiálna stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozsudku pre vymedzený okruh subjektov. Právoplatnosťou rozsudku sa jeho výrok stáva záväzným pre strany sporu a pre ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného potom vyplýva, že bez ohľadu na okamih, kedy sa tá ktorá strana sporu alebo účastník konania dozvie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, rozhodnutie sa stáva právoplatným podľa zákona. Oslobodzujúci rozsudok v tomto prípade nadobudol právoplatnosť po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Žalobca, ktorý bol v trestnom konaní právne zastúpený, preto presne mohol vedieť, kedy predmetný oslobodzujúci rozsudok nadobudne právoplatnosť, ak prokurátor nepodal odvolanie. Skutočnosť, že žalobcovi bol oslobodzujúci rozsudok s vyznačenou doložkou právoplatnosti doručený podľa jeho udania až dňa 21.10.2015, nie je pre uplatnený nárok na náhradu škody relevantným dátumom. Súd tiež na záver poznamenáva, že bez ohľadu na vyššie uvedené dátumy (oznámenie rozhodnutia a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia) žalobca mal tri roky na to, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnil na súde.

15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcovi uplynula trojročná lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.