Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/81/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: C. O., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, X., zastúpený advokátom: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti žalovaným: 1. Dražby a aukcie, s. r. o., IČO: 36 751 642, so sídlom Flámska 1, Martin, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, 2. CEE COLLECT Slovakia s. r. o., IČO: 45 882 053, so sídlom Palárikova 13, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, 3. Juliana Kúrňavová, narodená 1.3.1971, bytom Poľovnícka 925/27, Selice, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -82 zo dňa 26.1.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovaným v 1. a 2. rade priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a výrokom III. žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 2.7.2015 o 13.00 hod. sa konala dobrovoľná dražba nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3. v podiele 1/1, zapísanej na LV č. XX, Správa katastra Šaľa, k. ú. X., obec X., okres Šaľa, a to parcely reg. „C“ č. 604/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2, č. 604/4 - záhrady o výmere 478 m2, č. 604/8 - trávnaté porasty o výmere 482 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. 604/3. Dražobníkom bol na základe návrhu na vykonanie dražby žalovaný 1. a navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ v osobe žalovaného 2.. Celková výška pohľadávky žalovaného 2. predstavovala sumu 8.954,09 eur, ktorá vzišla z úverovej zmluvy č. 202078295 zo dňa 27.7.2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 2. Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Vydražená suma predstavovala čiastku 6.300 eur, z ktorej sumy bolo z titulu nákladov a odmeny dražiteľa žalovanému 1. vyplatené 1.200 eur bez DPH (1.440 eur s DPH) a zvyšok sumy 4.860 eur bol vyplatený navrhovateľovi dražby a zároveň záložnému veriteľovi žalovanému 2..

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že účastníctvo na dražbe definuje výlučne v ust. až 9, kde z uvedeného ustanovenia neprípustnosť navrhovateľa dražby v osobe záložného veriteľa (ktorým žalovaný 2. v danom prípade nesporne je) ako účastníka a v konečnom dôsledku aj vydražiteľa nevyplýva, nakoľko ho nemožno subsumovať pod žiaden odsek vylučujúci účastníctvo na dražbe. Údajný rozpor žalovaného 1. ako dražobníka s ust. súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť dražobníka umožniť v prípade potreby zloženia dražobnej zábezpeky zo strany účastníka dražby nielen buď v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky. Skutočnosť, že dražobník v oznámení o dražbe z 19.5.2015 formu zloženia dražobnej zábezpeky bankovou zárukou neuviedol, ešte neznamená, že túto formu (bankovú záruku) účastníkovi dražby neumožnil. Relevancia argumentu žalobcu o nesplnení si oznamovacej povinnosti žalovaným 1. ako dražobníkom podľa ust. a nie je podľa vykonaného dokazovania daná, nakoľko žalovaný 2. predložil Obchodný vestník č. 98/2015 zo dňa 26.5.2015, kde pod č. X003683 je zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 150041. Rovnako mal súd prvej inštancie za dodržaný postup podľa ust. , nakoľko z Obchodného vestníka č. 127/2015 zo dňa 6.7.2015 predloženého žalovaným 2. je zrejmé, že pod č. X004863 bolo zverejnené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby v rozsahu ust. , a uvedeného zákona. Žalobca namietal rozpor dražby s ust. , ktorý rozpor mal spočívať v tom, že odmena dražobníka zaťažujúca žalobcu prevyšovala maximálnu prípustnú hranicu 10% z výťažku dražby. Z doloženého dražobného spisu č. 150041 vyplynulo, že výťažok z dražby predstavoval sumu 6.300 eur, pričom účelne vynaložené náklady dražby spolu s odmenou dražobníka boli vyčíslené na sumu 1.200 eur bez DPH (1.440 aur s DPH), ktorá suma bola odrátaná v prospech dražobníka (žalovaného 1.) a zvyšok sumy 4.860 eur bol poukázaný na účet navrhovateľa dražby (žalovaného 2.), pričom pohľadávka predstavovala sumu celkovo 8.954,09 eur. Zo spisu je zrejmé, že vlastníkmi predmetu dražby bol nielen žalobca, ale aj žalovaná 3. ako spoluvlastníci draženej nehnuteľnosti, keď v danom prípade 10% z vydraženej sumy (6.300 eur) predstavuje sumu 630 eur, avšak v danom prípade však vlastníkmi nehnuteľnosti boli dva subjekty (žalobca a žalovaná 3.), preto suma 1.200 eur bez DPH spadá do maximálneho rámca zaťaženia vlastníkov nehnuteľnosti odmenou a nákladmi (2 x 630 eur, t .j. 1.260 eur), pričom zároveň uvedená suma neprevyšuje 20% vymáhanej pohľadávky (20% z 8.954,09 eur je 1.790,18 eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol.

5. Súd prvej inštancie plne úspešným žalovaným 1., 2. priznal 100 % nárok na náhradu trov konania a žalovanej 3. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa jej výslovne vzdala.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca odvolanie v spojení s doplnením odvolania z dôvodov podľa ustanovení , , , . K doplneniu odvolania pripojil Odborný lekársky posudok zo dňa 12.2.2015, výpisy zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 11.8.2016, 21.3.2017, 29.1.2016, 14.2.2017, 4.3.2016, 6.4.2016, 25.2.2016, 22.2.2016, 19.2.2016, Lekárske nálezy zo dňa 16.6.2016, zo dňa 2.6.2014. V odvolaní uviedol, že v danom prípade bol žalovaný 2. nielen navrhovateľom dražby, ale aj jediným účastníkom dražby. To znamená, že žalovaný 2. ako navrhovateľ dražby a zároveň jediný účastník dražby mal v rozpore s ust. k dispozícii aj údaj o znížení najnižšieho podania, keďže zníženie najnižšieho podania si ako navrhovateľ dražby priamo v zmluve o vykonaní dražby zo dňa 19.5.2015 dohodol s dražobníkom (žalovaným 1.). Žalovaný 2. mal ako účastník dražby v rozpore so zákonom neoprávnenú výhodu oproti iným prípadným účastníkom dražby, keďže vopred poznal údaj o znížení najnižšieho podania, čo zákon v prípade účastníka dražby vylučuje v ust. . Na základe vyššie uvedeného potom dražba dotknutých nehnuteľností dňa 2.7.2015 prebehla v rozpore s ust. a . V zmysle bol žalovaný 2. ako vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením v sume 6.300 eur ihneď po skončení dražby, keďže táto neprevyšovala sumu 6.640 eur stanovenú zákonom, avšak žalovaný 2. ako vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením až dňa 12.8.2015, pričom dražba sa konala ešte dňa 2.7.2015, t. j. cena bola zaplatená zo strany vydražiteľa (žalovaného 2.) po viac ako mesiaci po uskutočnení dražby a teda v rozpore so žalovaný v 2. rade ako vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením v lehote ustanovenej v , a teda v zmysle na neho ani neprešlo vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam, čo žalobca namietal na pojednávaní dňa 26.1.2017 v tejto veci. Žalobca a žalovaná

3. ako pôvodní vlastníci predmetu dražby nemali znášať odmenu dražobníka v zmysle , ale náklady zmarenej dražby, ako aj prípadnej opakovanej dražby, odmenu dražobníka mal v zmysle , znášať vydražiteľ (žalovaný 2.). V zmysle je dražobník povinný umožniť ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky aj jej zloženie prostredníctvom bankovej záruky a v zmysle je dražobník povinný v oznámení o dražbe uviesť aj spôsob zloženia dražobnej zábezpeky. Žalovaný 2. ako dražobník v oznámení o dražbe zo dňa 19.5.2015 neuviedol ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky bankovú záruku a v tomto smere porušil ust. ods. l a potenciálni záujemcovia mohli byť odradení neuvedením možnosti zloženia dražobnej zábezpeky bankovou zárukou, pričom dražobná zábezpeka sa zaratúva do ceny, ktorú je povinný vydražiteľ zaplatiť, a teda je súčasťou úhrady ceny. Žalobca má za to, že napádaná dražba dňa 2.7.2015 bola vykonaná v rozpore s ustanoveniami , a to konkrétne minimálne s ust. (účel dražby), (poskytnutie údaju o znížení najnižšieho podania účastníkovi dražby), (neuhradenie ceny dosiahnutej vydražením v ustanovenej lehote), ods. l (neprejdenie vlastníckeho práva na vydražiteľa), (zmarenie dražby), ods. l v spojení s (neoznámenie zmarenia dražby príslušným osobám, neuverejnenie oznámenia o zmarení dražby obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe a nezverejnenie oznámenia o zmarení dražby v Obchodnom vestníku), , , (odmena dražobníka nemala byť účtovaná pôvodným vlastníkom, ale náklady dražby mal znášať vydražiteľ, ktorý zmaril dražbu), ods. l (zloženie dražobnej zábezpeky bankovou zárukou), ods. l písm. f) (uvedenie spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky v oznámení o dražbe) a (určenie spôsobu úhrady ceny tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe), teda dražba vykonaná dňa 2.7.2015 bola vykonaná v rozpore s ustanoveniami , a preto je v zmysle neplatná. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Čo sa týka napádaných výrokov o náhrade trov konania, tieto sú závislé od výsledku konania a žalobca má za to, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca si svoj nárok uplatňuje dôvodne v celom rozsahu a v prípade úspechu v konaní by mu mala byť priznaná náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia proti žalovaným l., 2. v plnom rozsahu. Žalobca je osobou, ktorej sociálne a zdravotné pomery sú značne nepriaznivé, z ktorého dôvodu mu aj Centrom právnej pomoci bol pre toto konanie priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Žalobca má aktuálne pokles pracovnej schopnosti 30%, pravidelne navštevuje oftalmológa s neliečiteľným zeleným zákalom, ktorý nebol ešte zohľadnený pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu dňa 12.2.2015, rovnako sa žalobca lieči na chorobu mužských pohlavných orgánov a kŕčové žily a zároveň z psychologickej správy sú zrejmé ďalšie objektívne dôvody, ktoré mu bránia riadne sa zamestnať a zvýšiť si svoj minimálny príjem. Preto navrhuje, aby v prípade, ak by bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, aby žalovaným 1., 2. nebola priznaná náhrada trov konania v súlade s ust. , a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v celkovej nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu, ktorú si sám nespôsobil a ktorá viedla aj k priznaniu nároku na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení uviedol, že v zmysle 21 ods. 2 , ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca kumuláciu týchto dvoch podmienok nepreukázal. Žalobca namieta porušenie z dôvodu, že účastník dražby mal vedomosť o tom, aké je možné zníženie najnižšieho podania. Zákon nezakazuje navrhovateľovi dražby byť účastníkom dražby. Zákon výslovne ustanovuje, kto nemôže byť účastníkom dražby vo svojich ustanoveniach v až 7, pričom navrhovateľ dražby tam uvedený nie je, čiže nedošlo k porušeniu . V prvoinštančnom konaní sa žalobca domáhal, že boli porušené ustanovenia v , ods. 2, ods. 1, ods. 1, , ods. 3, ods. 1, , ods. 9 a ods. 2, keď ani v jednom prípade nepreukázal ich porušenie a to, že bol poškodený na svojich právach. Pokiaľ v odvolaní namieta žalobca prípadne iné ďalšie porušenia , stratil 3 mesačnú prekluzívnu lehotu a na ne nie je možné prihliadať. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaného 1. k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava jeho odvolania zo dňa 10.4.2017 v spojení s jeho doplnením zo dňa 18.4.2017, zotrváva na svojich skutkových a právnych argumentoch týkajúcich sa danej právnej veci obsiahnutých v jeho odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a pre prípad úspechu v konaní, aby mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. -156 zo dňa 1.8.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil neplatnosť dražby nehnuteľností v katastrálnom území X., obec X., okres Šaľa, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX, a to parcely registra „C“ č. 604/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2, parcely registra „C“ č. 604/4 - záhrady o výmere 478 m2, parcely registra „C“ č. 604/8 - trvalé trávne porasty o výmere 482 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 604/3, ktorých vlastníkom boli žalobca a žalovaná 3., vykonaná dňa 2.7.2015 o 13.00 hod. žalovaným 1. ako dražobníkom v Martine na ulici Flámska 978/1 v miestnosti č. 106 na návrh žalovaného 2., žalobcovi priznal spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v plnom rozsahu. Dôvodom zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola podľa názoru odvolacieho súdu dielča nesprávnosť v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia , z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade požiadavky na zloženie dražobnej zábezpeky, má byť v oznámení o dražbe uvedený aj spôsob jej zloženia, pričom stanovuje dva spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky, a to v peniazoch (hotovostne, bezhotovostne alebo vo forme notárskej úschovy, prípadne či je možné zaplatiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom) alebo formou bankovej záruky, pričom spôsob zloženia dražobnej zábezpeky formou bankovej záruky ale nebol v predmetnom oznámení o dražbe uvedený, čo podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilo neplatnosť predmetnej dražby.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č. k. -253 zo dňa 28.8.2020 v dôsledku podania dovolania žalovanými 1., 2. rozsudok odvolacieho súdu č. k. -156 zo dňa 1.8.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ). Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu vyslovenie nesprávneho právneho názoru, keď vo vzťahu k porušenia ustanovenia spočívajúceho v absencii údaju o možnosti zložiť dražobnú zábezpeku formou bankovej záruky, sa opomenul zaoberať vecou aj z hľadiska, či v okolnostiach danej veci išlo o také porušenie zákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach, pričom je rozdiel, či sa žaloby o neplatnosť dražby domáha pôvodný vlastník nehnuteľností (ako tomu je v danej veci) alebo neúspešný záujemca.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

13. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 2.7.2015 o 13.00 hod. nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3. v podiele 1/1, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie X., a to parcely reg. „C“ č. 604/3 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 995 m2, č. 604/4 - záhrady o výmere 478 m2, č. 604/8 - trvalé trávne porasty o výmere 482 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 604/3. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

14. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaberal otázkou neuhradenia kúpnej ceny v zákonom stanovenej lehote a neprejdenia vlastníckeho práva na vydražiteľa, t. j. zmarenia dražby zo strany vydražiteľa.

15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

16. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv strany na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle

okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

18. Z obsahu ústneho prednesu advokáta žalobcu na pojednávaní dňa 26.1.2017 vyplýva, že žalobca uviedol ako ďalšie dôvody neplatnosti dražby aj porušenie samotného účelu dražby, ktorý spočíva v prevode vlastníckeho práva na inú osobu za čo najvyššie podanie a nezaplatenie ceny dosiahnutej vydražením v zákonom určenej lehote v žalobe neuviedol. Týmito dôvodmi neplatnosti dražby sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a odvolacia argumentácia žalobcu v tomto smere je tak opodstatnená.

19. V súvislosti s rozširovaním dôvodov neplatnosti dražby po podaní žaloby, poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5.6.2019, v ktorom sa uvádza: „Lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZDD teda slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti.“

20. Tiež žalobca v odvolaní namietal, že dražba bola vykonaná v rozpore s ustanovením , keďže žalovaný 1. ako dražobník v rozpore s uvedeným ustanovením neuviedol v oznámení o dražbe zo dňa 19.5.2015 ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky bankovú záruku. V oznámení o dražbe zo dňa 19.5.2015 žalovaný 1. ako dražobník v ňom (mimo iného) uviedol ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky: bezhotovostným prevodom na účet / zložením v hotovosti na účet dražobníka / notárskou úschovou / zložením do pokladne dražobníka. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade požiadavky na zloženie dražobnej zábezpeky, má byť v oznámení o dražbe uvedený aj spôsob jej zloženia, pričom stanovuje dva spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky, a to v peniazoch (hotovostne, bezhotovostne alebo vo forme notárskej úschovy, prípadne či je možné zaplatiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom) alebo formou bankovej záruky. Dražobník je nepochybne povinný umožniť zložiť dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo do notárskej úschovy, avšak zároveň je povinný tieto dva spôsoby (v peniazoch alebo formou bankovej záruky) aj zverejniť. Spôsob zloženia dražobnej zábezpeky formou bankovej záruky ale nie je v predmetnom oznámení o dražbe uvedený, čo súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia. Hoci žalobca v žalobe tvrdil neplatnosť dražby aj z tohto dôvodu, súd prvej inštancie sa nezaoberal porušením ustanovenia jednak z hľadiska neuvedenia údaju o možnosti zložiť dražobnú zábezpeku formou bankovej záruky v oznámení o dražbe a jednak z hľadiska, či išlo v okolnostiach v danej veci o také porušenie zákona, ktorým bol žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach, pričom je rozdiel, či sa žaloby o neplatnosť dražby domáha pôvodný vlastník nehnuteľnosti (v súdenom spore žalobca) alebo neúspešný záujemca.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať všetkým dôvodom neplatnosti dražby uvádzaným žalobcom, teda dôvodom neplatnosti dražby uvedeným v žalobe, ale aj dodatočne rozšírenými v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Nezaoberanie sa argumentmi žalobcu namietajúcimi v súdenom spore porušenie konkrétnych ustanovení bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na všetky dôvody neplatnosti dražby uvádzané žalobcom v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 26.1.2017 a neposkytol mu žiadnu repliku na ním predostreté právne otázky týkajúce sa ďalších dôvodov neplatnosti dražby. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je vyhotovený v súlade s ustanovením a keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.

22. Nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkým žalobcom namietanými dôvodmi neplatnosti dražby, sú jeho závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku nedostatočné. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

23. V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zrušiť a podľa ustanovenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na určenie neplatnosti dražby a zaoberať sa naplnením, resp. nenaplnením každého jednotlivého žalobcom uvádzaného dôvodu neplatnosti dražby, a to jednak z hľadiska okolnosti, či boli porušené ustanovenia zákona a jednak z hľadiska, či v okolnostiach danej veci išlo o také porušenie zákona, ktorým by bol žalobca zároveň dotknutý na svojich právach. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov a v ustanovení , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

26. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).