Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-629-2015.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/629/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: C. O., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXX, X., zastúpený: Mgr. Peter Magdálik, advokát, Vajanského 1520, Galanta, proti žalovaným: 1/ Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36751642, Flámska 1, Martin, zastúpený: AK Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 30, Martin, 2/ CEE COLLECT Slovakia, s.r.o., IČO: 45882053, Gorkého 3, Bratislava, zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36713066, Suché mýto 1, Bratislava, 3/ U. O., A.. X.X.XXXX, W. F. XXX, X., o neplatnosť dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. III. Súd žalovanej v 3/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa X.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd určil, že dražba zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, je neplatná.
2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali žalobu zamietnuť.
3. Žalovaná v 3/ rade so žalobou v plnom rozsahu súhlasila.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaných, výpisom z LV č. XX, notárskou zápisnicou A. XX/XXXX, oznámením o dražbe, rozdelením ceny, potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr, mailovou komunikáciou, obchodným vestníkom XXX/XXXX, XX/ XXXX, písomným vyjadrením žalovanej 3/, dražobným spisom č. XXXXXX, ďalšími listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
5. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca so žalovanou v 3/ rade sú predchádzajúcimi spoluvlastníkmi vydraženej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, Správa katastra Š., k.ú. X., obec X., okres Š., a to parcely reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, č. XXX/X - trávnaté porasty o výmere 482 m2, rodinný dom súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X. Dňa X.X.XXXX prebehla dražba predmetných nehnuteľností, kde dražobníkom bol žalovaný 1/ a navrhovateľom dražby a zároveň vydražiteľom bol žalovaný 2/. O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica A. XX/XX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX notárkou U.. Q. Š.. Legitimáciu strán sporu špecifikoval žalobca s poukazom na ust. § 21 ods. 4 z.č. XXX/XXXX Z.z.. Mal za to, že dražba je neplatná pre rozpor s ust. § 14 ods. 1 cit. Zák., nakoľko v danom prípade žalovaný 1/ ako dražobník v oznámení o dražbe zo dňa XX.X.XXXX neumožnil ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky bankovú záruku, čo je zároveň v rozpore s ust. § 11 ods. 2 cit. Zák., nakoľko bol konaním žalovaného 1/ obmedzený záujem účastníkov na tejto dražbe, keďže potenciálni záujemcovia
mohli byť od dražby odradení nemožnosťou zloženia dražobnej zábezpeky bankovou zárukou, ktorá je súčasťou kúpnej ceny. V druhom rade žalovaný 1/ ako dražobník postupoval v rozpore s ust. § 17 ods. 3 cit. Zák., nakoľko oznámenie o dražbe nezverejnil v Obchodnom vestníku, nezverejnil ani zápisnicu o vykonanej dražbe v rozsahu údajov podľa § 24 ods. 2 písm. a/, b/ a e/cit. Zák., čo považoval za ďalší dôvod neplatnosti predmetnej dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný 1/ podľa ust. § 19 ods. 1 písm. d/ cit. Zák. od dražby upustiť, lebo neboli splnené podmienky podľa §§ 13 až 17 cit. Zák.. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom dražby a vydražiteľom bol totožný subjekt, a to žalovaný 2/. Podľa § 16 ods. 1 cit. Zák. navrhovateľ dražby a dražobník uzatvárajú zmluvu o vykonaní dražby, v ktorej možno okrem iného dohodnúť aj zníženie najnižšieho podania, pričom podľa § 8 ods. 2 cit. Zák. účastníci dražby majú právo nahliadnuť do písomností týkajúcich sa dražby, avšak nie pred konaním dražby, teda zákon bráni prípadným špekuláciám ohľadom ceny, za ktorú sa predmet dražby vydraží, pričom vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade vo vzťahu k žalovanému 2/ sa tejto špekulácii zabrániť nedalo, keďže bol aj navrhovateľom dražby a zároveň vydražiteľom, a sám si zmluvne zníženie najnižšieho podania so žalovaným 1/ ako dražiteľom dohodol. Predmet dražby tak kúpil až po dvojnásobnom znížení najnižšieho podania, mal teda neoprávnenú výhodu oproti ostatným účastníkom dražby. Predmetná dražba sa tak minula dražobnému účelu (predmet dražby má byť vydražený za najvyššie podanie). Spochybnil aj zákonnosť rozdelenia ceny dosiahnutej vydražením zo dňa 6.7.2015, kde žalovaný 1/ oznámil žalobcovi a žalovanej v 3/ rade, že nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 6300 eur, pričom z tejto sumy boli uhradené účelne vynaložené náklady dražby v sume 1440 eur a zvyšné finančné prostriedky v sume 4860 eur boli poukázané na účet navrhovateľa dražby, t.j. žalovaného 2/. Žalovaný 2/ ako navrhovateľ dražby a zároveň vydražiteľ navrhol dražbu z pozície záložného veriteľa, ktorému bol postúpená pohľadávka dňa 13.1.2015. Ak celkový výťažok dražby bol 6300 eur, potom 10% sumy je 630 eur, avšak celková suma, ktorou bol zaťažený vlastník predmetu dražby, t.j. žalobca a žalovaná 3/, bola 1440 eur, čo je suma vyššia ako 20% z výťažku dražby a zároveň viac ako 20% zvyšku pohľadávky, čím bolo porušené ust. § 25 ods. 2 cit. Zák..
6. Žalovaný 1/ prostredníctvom písomného vyjadrenia svojho právneho zástupcu vyjadril nesúhlas so žalobou, na margo § 14 ods. 1 cit. Zák. uviedol, že predmetné ustanovenie uvádza, že účastník dražby je povinný zložiť dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky. Preto bolo na dražobníkovi, aký spôsob zloženia dražobnej zábezpeky zvolí a uvedie v oznámení o dražbe. V prípade, ak by niektorý z účastníkov dražby požiadal o zloženie dražobnej zábezpeky vo forme bankovej záruky, a dražobník by mu to neumožnil, vtedy by došlo k porušeniu ust.§ 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, k čomu však v danom prípade nedošlo. K údajnému porušeniu ust. § 17 ods. 3 cit. Zák. predložil súdu Potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr zo dňa 25.5.2015, ako mailovú žiadosť o uverejnenie predmetnej dražby adresovanú redakcii Obchodného vestníka zo dňa 26.5.2015 , čím si povinnosť podľa ust. § 17 ods. 3 cit. Zák. splnil. Rovnako mal za splnenú aj povinnosť podľa ust. § 24 ods. 9 cit. Zák., opätovne s poukazom na predloženie Potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr zo dňa 2.7.2015, ako aj mail Obchodnému vestníku zo dňa 2.7.2015. K žalobcom tvrdenému porušeniu § 25 ods. 2 cit. Zák. uviedol, že odmena a náklady dražobníka boli zmluvne dohodnuté dňa 19.5.2015 v súlade s ust. § 25 ods. 2 cit. Zák. a celková odmena nepresiahla 20% celkovej sumy pohľadávky.
7. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom písomného vyjadrenia svojho právneho zástupcu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to z dôvodu, že v prvom rade zo strany žalovaného 1/ nedošlo k porušeniu ust. § 14 ods. 1 cit. Zák. tým, že v oznámení o dražbe výslovne neuviedol formu bankovej záruky ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky, nakoľko účelom oznámenia o dražbe je len spresnenie všeobecných údajov o dražobnej zábezpeke a zabezpečenie informovanosti dražobníkov (vo vzťahu k určeniu výšky a spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky), zákonnú možnosť zloženia dražobnej zábezpeky formou bankovej záruky nie je možné obsahom oznámenia o dražbe vylúčiť, kde poukázal na právny záver rozhodnutia KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/401/2014, teda v danom prípade ide o nesprávny výklad ust. § 14 ods. 1 cit. Zák. žalobcom. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu ust. § 17 ods. 3 a 24 ods. 9 cit. Zák. predložil súdu Obchodný vestník 98/2015, kde je zverejnené oznámenie o predmetnej dražbe pod č. XXXXXXX, ktoré oznámenie žalovaný 1/ zaslal na zverejnenie dňa XX.X.XXXX. Rovnako oznámenie o vykonanej dražbe v rozsahu údajov podľa ust., § 24 ods. 2 písm. a/, b/ a e/ cit. Zák. bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX vydanom dňa X.X.XXXX pod označením R., a to na základe žiadosti žalovaného 1/ zo dňa X.X.XXXX pod číslom XXXXXXX. Na margo námietky žalobcu voči žalovanému 2/, ktorý bol zároveň navrhovateľom dražby aj vydražiteľom a s tým súvisiace zvýhodnenie žalovaného 2/ proti ostatným dražobným záujemcom poukázal na definíciu účastníctva
dražby zakotvenú v ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8 cit. Zák., z ktorej nevyplýva neprípustnosť navrhovateľa dražby ako účastníka dražby a z ktorého dôvodu je uvedený argument žalobcu irelevantný. Ďalej namietol nedostatok pasívnej legitimácie v konaní na strane žalovanej 3/ ako prechádzajúcej vlastníčky vydraženej nehnuteľnosti, čo považoval za dôvod pre odmietnutie žaloby.
8. Žalovaná v 3/ rade sa pojednávania nezúčastnila, písomne k žalobe uviedla, že ako predchádzajúca spoluvlastníčka vydraženej nehnuteľnosti so žalobou v plnom rozsahu súhlasí a žalobe žiada vyhovieť.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo medzi stranami sporu bolo nesporným, že dňa X.X.XXXX o XX,XX h sa konala dobrovoľná dražba nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3/ v podiele 1/1, zapísanej na LV č. XX, Správa katastra Š., k.ú. X., obec X., okres Š., a to parcely reg. „C“ č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 478 m2, č. XXX/ X - trávnaté porasty o výmere 482 m2, rodinný dom súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X. Dražobníkom bol na základe návrhu na vykonanie dražby žalovaný 1/ a navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ v osobe žalovaného 2/. Celková výška pohľadávky žalovaného 2/ predstavovala sumu 8954,09 eur, ktorá vzišla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 2/ Slovenskou sporiteľňou, a.s. Ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Vydražená suma predstavovala čiastku 6300 eur, z ktorej sumy bolo z titulu nákladov a odmeny dražiteľa žalovanému 1/ vyplatené 1200 eur bez DPH (1440 eur s DPH) a zvyšok sumy 4860 eur bol vyplatený navrhovateľovi dražby a zároveň záložnému veriteľovi žalovanému 2/.
10. Podľa § 5 z.č. 527/2002 z.z. účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom ods. 1). Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. To neplatí, ak ide o maloletých alebo o osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú; podmienkou je, že tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom (ods. 2). Účastníkom dražby môže byť štát, a to aj vtedy, ak by iná osoba bola z dražby vylúčená (ods. 3). Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nemôže nadobúdať vlastnícke právo a iné práva k predmetom dražby, 4) osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo voči ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ohľadne ich majetku bolo opätovne potvrdené nútené vyrovnanie, a to po dobu troch rokov od zrušenia konkurzu, jeho zamietnutia pre nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného vyrovnania; nikto nesmie dražiť za nich (ods 4) . Účastníkom dražby nemôže byť osoba, u ktorej by v dôsledku nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže; 5) nikto nesmie dražiť za ňu (ods. 5). Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za nich (ods. 6). Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani a) osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka, 6) b) právnická osoba, ktorú ovláda 7) dražobník alebo osoba uvedená v písmene a) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c) právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom, d) právnická osoba, ktorú ovláda 7) osoba uvedená v písmene c) v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku (ods. 7). Ak je dražobník právnickou osobou, nemôže byť účastníkom dražby ani 11. jeho štatutárny orgán, člen jeho štatutárneho orgánu, jeho prokurista alebo spoločník, 12. osoba blízka osobe uvedenej v písmene a), 13. právnická osoba, ktorú dražobník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) ovláda v čase, keď sa uskutočňuje dražba, 14. právnická osoba, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, 15. právnická osoba, ktorá je ovládaná osobou uvedenou v písmene d) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, 16. právnická osoba ovládajúca dražobníka v čase, keď sa uskutočňuje dražba. 17. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku (ods. 8). Účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene (ods. 9).
18. Vzhľadom na koncepciu zákona o dobrovoľných dražbách č. XXX/XXXX v znení účinnom ku dňu dôjdenia žiadosti o vykonanie dražby XX.X.XXXX sa súd v prvom rade vysporiadal s argumentom žalobcu o neprípustnosti žalovaného 2/ ako navrhovateľa dražby a vydražiteľa v jednej osobe s poukazom na jeho možné zvýhodnenie vo vzťahu k ostatným účastníkom dražby v súvislosti s možnou vedomosťou o zmluvnom znížení najnižšieho podania a rozpor s úmyslom zákonodarcu v tejto veci, pričom dospel k záveru, že účastníctvo na dražbe zákon o dobrovoľných dražbách definuje výlučne v ust. § 5 ods. 1 až 9, kde z uvedeného ustanovenia neprípustnosť navrhovateľa dražby v osobe záložného veriteľa (ktorým žalovaný 2/ v danom prípade nesporne je vychádzajúc z obsahu dražobného spisu č. XXXXXX) ako účastníka a v konečnom dôsledku aj vydražiteľa nevyplýva, nakoľko ho nemožno subsumovať pod žiaden odsek § 5 vylučujúci účastníctvo na dražbe, na základe čoho súd uvedený argument žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.
19. Podľa § 14 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva uvedené spôsoby.
20. Údajný rozpor žalovaného 1/ ako dražobníka s ust. § 14 ods. 1 cit. Zák. súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko z vyššie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť dražobníka umožniť v prípade potreby zloženia dražobnej zábezpeky zo strany účastníka dražby nielen buď v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky. Skutočnosť, že dražobník v oznámení o dražbe z XX.X.XXXX formu zloženia dražobnej zábezpeky bankovou zárukou neuviedol, ešte neznamená, že túto formu (bankovú záruku) účastníkovi dražby neumožnil. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré oznámením o dražbe nemožno zmeniť. V tejto súvislosti sa súd plne stotožnil s právnym záverom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/401/2014.
21. Podľa § 17 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), i. poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
22. Podľa § 17 ods. 3 z.č. 527/2002 Z.z. ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 24 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
24. Podľa § 24 ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z. v zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby označenie bývalého vlastníka predmetu dražby, d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f) označenie vydražiteľa, g) cenu dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i. poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
25. Podľa § 24 ods. 9 z.č. 527/2002 Z.z. ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a e); dražobník uverejní aj výšku ceny dosiahnutú vydražením alebo skutočnosť, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Rovnaké údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku, ak v ňom bolo zverejnené oznámenie o dražbe podľa § 17 ods. 3.
26. Relevancia argumentu žalobcu o nesplnení si oznamovacej povinnosti žalovaným 1/ ako dražobníkom podľa ust. § 17 ods. 3 a § 24 ods. 9 cit. Zák. nie je podľa vykonaného dokazovania daná, nakoľko žalovaný 2/ predložil súdu Obchodný vestník č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, kde pod č. R. je zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. XXXXXX (sporná dražba podľa predloženého dražobného spisu č. XXXXXX), na základe čoho mal súd za preukázané, že postup podľa ust. § 17 ods. 3 cit. Zák. bol dodržaný.
27. Rovnako mal súd za dodržaný postup podľa ust. § 24 ods. 9 cit. Zák, nakoľko z Obchodného vestníka č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX predloženého žalovaným 2/ je zrejmé, že pod č. R. bolo zverejnené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby v rozsahu ust. § 24 ods. 2 písm. a/, b/ a e/ cit. Zák., na základe čoho súd konštatuje, že k porušeniu povinnosti podľa ust. § 24 ods. 9 cit. Zák. zo strany žalovaného 1/ nedošlo.
28. Podľa § 21 ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
29. Podľa § 21 ods. 4 z.č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
30. Súd mal za preukázané, že žalobca ako predchádzajúci spoluvlastník vydraženej nehnuteľnosti sa riadne a včas podľa ust. 21 ods. 2 cit. Zák. predmetnou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby, pričom sám určil okruh účastníkov konania. Žalovaný 2/ spochybnil pasívnu legitimáciu žalovanej 3/ ako predchádzajúcej spoluvlastníčky vydraženej nehnuteľnosti s tým, že uvedený nedostatok mal mať za následok odmietnutie žaloby. Súd sa s uvedeným tvrdením žalovaného 2/ nestotožnil, vychádzajúc z obsahu LV č. XX mal za preukázané, že žalovaná 3/ ako predchádzajúca spoluvlastníčka vydraženej nehnuteľnosti podľa ust. § 21 ods. 4 cit. Zák. spadá do okruhu účastníkov konania o neplatnosť dražby, pričom vzhľadom na skutočnosť, že podanie žaloby je vecou vôle hmotnoprávne zainteresovanej strany sporu a k podaniu žaloby nemožno nikoho nútiť (aj v prípade, ak s ňou súhlasí), žalobcovi neostávalo nič iné, ako označiť druhú prechádzajúcu spoluvlastníčku vydraženej nehnuteľnosti ako žalovanú.
31. Podľa § 25 ods. 1 cit. Zák. ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.
32. Podľa § 25 ods. 2 cit. Zák. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3% z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10% z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1% z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.
33. Žalobca namietal rozpor dražby s ust. § 25 ods. 2 cit. Zák., ktorý rozpor mal spočívať v tom, že odmena dražobníka zaťažujúca žalobcu prevyšovala maximálnu prípustnú hranicu 10% z výťažku dražby. Z doloženého dražobného spisu č. XXXXXX vyplynulo, že výťažok z dražby predstavoval sumu 6300 eur, pričom účelne vynaložené náklady dražby spolu s odmenou dražobníka boli vyčíslené na sumu 1200 eur bez DPH (1440 aur s DPH), ktorá suma bola odrátaná v prospech dražobníka (žalovaného 1/) a zvyšok sumy 4860 eur bol poukázaný na účet navrhovateľa dražby (žalovaného 2/). Pohľadávka predstavovala sumu celkovo 8954,09 eur. Žalovaný 1/ poukázal v tejto súvislosti na čl. VI bod 2 zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalovanými 1/ a 2/, kde suma 1200 eur bez DPH predstavuje odmenu dražobníka. Zo spisu je zrejmé, že vlastníkmi predmetu dražby bol nielen žalobca, ale aj žalovaná v 3/ rade ako spoluvlastníci draženej nehnuteľnosti. Ust. § 25 ods. 2 určuje maximálnu hranicu zaťaženosti vlastníka nehnuteľnosti odmenou dražobníka vo výške 10% vydraženej sumy. V danom prípade 10% z vydraženej sumy (6300 eur) predstavuje sumu 630 eur (v súlade s názorom žalobcu), a čo je maximálne zaťaženie odmenou na jedného vlastníka nehnuteľnosti. V danom prípade však vlastníkmi nehnuteľnosti boli dva subjekty (žalobca a žalovaná 3/), preto suma 1200 eur bez DPH spadá do maximálneho rámca zaťaženia vlastníkov nehnuteľnosti odmenou a nákladmi (2 x 630 eur, t.j. 1260 eur), pričom zároveň uvedená suma neprevyšuje 20% vymáhanej pohľadávky (20% z 8954,09 eur je 1790,18 eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd aj tento argument žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaní v 1/ až 3/ rade boli plne úspešní v porovnaní so žalobcom. Súd tak žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, žalovanej 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa jej výslovne vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.