Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BIOCENTRUM, s.r.o., SNP 57, Želiezovce, IČO: 36 283 185, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100355343/2017 zo dňa 24. 02. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, súd zistil a mal za preukázané, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 bola zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia jún až september 2015. Kontrola bola u žalobcu vykonaná v zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku, na základe oznámenia č. 20840325/2016 zo dňa 17. 09. 2015, začatá bola v deň uvedený v oznámení, t. j. 08. 10. 2015.

2. Daňový subjekt podal dňa 25. 09. 2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, v ktorom si uplatnil nárok na odpočítanie dane v sume 14.516,87 eura.

3. Právo na odpočítanie dane v uvedenej sume bolo uplatnené na základe 93 ks dokladov vyhotovených v období od 01. 06. 2015 do 30. 06. 2015 elektronickou registračnou pokladnicou prostredníctvom dokladov z ERP daňový subjekt deklaruje nákup tovaru - chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipľom č. 25, 936 01 Šahy, IČO EE739770, DIČ 2022803376, IČ DPH SK2022803376. Za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil daňový subjekt doklady z ERP od uvedeného dodávateľa v sume spolu základ dane 72.584,21 eur, spolu DPH 20 % 14.516,87 eur, spolu celkom 87.101,08 eur.

4. Správca dane, na základe informácií dostupných z informačných systémov a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, Oddiel Sr., Vložka číslo: 39100/N zistil, že dodávateľ daňového subjektu je aktívna spoločnosť, ktorá sídli na adrese Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy. Vychádzajúc z uvedených informácií správca dane opakovane zasielal na adresu sídla dodávateľa výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, poskytnutie informácií a vysvetlení, ktoré by mohli byť použité pre správne určenie dane

u daňového subjektu. Poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikoval adresáta, ale zásielky nikto neprevzal ani v odbernej lehote, čo svedčí o tom, že dodávateľ sa na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. Dodávateľ na výzvy správcu dane nereagoval a dodanie tovaru pre daňový subjekt tak týmto spôsobom nebolo preukázané.

5. Správca dane zistil, že od 10. 12. 2014 je konateľom spoločnosti Ľudovít Andréka, Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy a od 02. 09. 2015 aj Erik Kováč č. 204 Kosihovce Menom spoločnosti koná ktorýkoľvek z konateľov samostatne. Správca dane predvolával oboch konateľov dodávateľa na ústne pojednávanie opakovane. Na ústne pojednávanie sa dostavil len Ľudovít Andréka, a to až na základe tretieho predvolania. Dňa 17. 02. 2016 sa Ľudovít Andréka pri ústnom pojednávaní vyjadril k činnosti spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Aj napriek tomu, že si je svojho postavenia - funkcie v spoločnosti vedomý, na chode spoločnosti sa aktívne nezúčastňuje a o jej činnosti má obmedzené informácie. Štatutárny orgán dodávateľa nemá vedomosť o tom, akým spôsobom dodávateľ uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť a nemá vedomosť ani o tom, kto sú jeho obchodní partneri. Dodanie tovaru pre daňový subjekt nepotvrdil. Nepredložil správcovi dane žiadne doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady dodávateľa argumentujúc tým, že tieto doklady ako konateľ spoločnosti nemá k dispozícii a nachádzajú sa u pána Q. Q. J.. Podľa vyjadrenia Ľudovíta Andréku v mene dodávateľa konal Q. Q. J., M. U. XXX/XX, N.. U. Q. nie je zamestnancom dodávateľa a v jeho mene konal vo všetkých veciach na základe ústnej dohody s konateľom dodávateľa (možno aj písomnej, konateľ sa nepamätá). Dňa 19. 07. 2016 svedok Q. Q. J. pri ústnom pojednávaní u správcu dane potvrdil, že od januára 2015 bol Ľudovítom Andrékom splnomocnený konať v mene dodávateľa. Splnomocnenie, na základe ktorého tak činil, nepredložil pri ústnom pojednávaní a ani na základe prijatého opatrenia. Rovnako nepredložil nijaké doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady dodávateľa. Svedok tvrdil, že v mene dodávateľa vykonával prepravu a predaj chemikálií. Čiastočne popísal spôsob vykonávania týchto činností, ktorý bol založený zväčša na ústnych dohovoroch a fakticky nie je možné ho overiť. Pravdivosť svojich tvrdení a reálne dodanie tovaru daňovému subjektu však nijako nepreukázal.

6. Správca dane zistil, že dodávateľ podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014. Za 1. štvrťrok 2015 a 2. štvrťrok 2015 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty ani na výzvy správcu dane. Práve skutočnosť, že dodávateľ si opakovane neplnil svoje povinnosti platiteľa dane - nepodával daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, so správcom dane dlhodobo nekomunikuje a na sídle spoločnosti nepreberá poštu, bola dôvodom na zrušenie registrácie pre daň. Rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 10. 2015 dodávateľovi platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia . V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal dodávateľ dňa 05. 05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa a 9 , keďže správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

7. Daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 24. 08. 2016 splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015. Ide o kópiu listiny osvedčenú dňa 24. 08. 2016 obcou P.. V rukou vyplnenom splnomocnení Andréka Ludovít splnomocňuje Q. J. Q. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a (evidentne dodatočne dopísaná) obchodná činnosť. Splnomocnenie obsahuje odtlačok pečiatky dodávateľa, z jeho obsahu je však zrejmé, že na uvedené úkony splnomocňuje Q. osoba Andréka Ludovít a nie spoločnosť HANTER, s.r.o. zastúpená jej konateľom. P. Q. pri ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2016) uviedol, že chemikálie nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapesť - mená a kontakty si nepamätá. Tovar mal maďarský dodávateľ na základe telefonickej objednávky dodať na Slovensko. Q. tovar prevzal a skladoval v sklade v U. M. I. č. XX na sídle dodávateľa. Súhlas s využívaním nehnuteľnosti mal od majiteľa domu Andréku, pretože dom bol jeho a aj tam býval. Na adrese sídla nebola predajňa, len sklad, ktorý Q. označil ako „jednoduchú drevenú šopu“ a v týchto priestoroch skladoval chemikálie. Tovar následne Q. sám rozvážal odberateľom na základe telefonických objednávok a 90 % tovaru bolo dodané daňovému subjektu. Na mieste dodania v S. Q. odovzdal tovar a vystavil doklad z ERP. Uvádzal, že väčšinou tovar dodal v doobedňajších hodinách a niekedy vystavil

naraz aj tri bloky. Doklady z ERP boli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s pridelením daňovým kódom 4002022803376001. Kód bol pridelený Daňovým úradom Nitra, kontaktné miesto Šahy dňa 07. 05. 2015 a zrušený 10. 02. 2016. V knihe elektronickej registračnej pokladnice je uvedené, že elektronická registračná pokladnica bude umiestnená na predajnom mieste na adrese Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy. Na dokladoch z ERP je uvedená táto adresa ako adresa prevádzky. Pokladnica nie je označená ako prenosná, resp. určená na ambulantný predaj. Svedok Q. uviedol, že pokladnicu nosil so sebou v aute a asi 2 - 3 dni ju zobral k účtovníčke Q. W. do F., ktorej nosil doklady a ktorá podávala daňové priznania.

8. Správca dane zistil, že tento daňový subjekt (dodávateľ žalobcu) podal posledné daňové priznanie za 4. štvrťrok 2014 a od januára 2015 daňové priznania nepodával. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015, ktoré sa týkali zdaňovacie obdobia, za ktoré boli vykonávané daňové kontroly u daňového subjektu (žalobca), boli podané až 05. 05. 2016, avšak nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa v nich neuvádza. Dňa 15. 03. 2016 bola správcovi dane doručená obálka (prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, odosielateľ uvedený - Ľudovít Andréka), v ktorej sa nachádzala Kniha elektronickej registračnej pokladnice s prideleným DKP 4002022803376001. Do knihy boli vložené denné uzávierky len z niektorých dní roku 2015, nie kompletné informácie.

9. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2015 správca dane vyhotovil protokol č. 103836229/2016 zo dňa 06. 09. 2016 (ďalej „protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 12. 09. 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Doručením protokolu dňa 12. 09. 2016 bola daňová kontrola ukončená ( ). Žalobca v zmysle Daňového poriadku bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (výzvou zo dňa 06. 09. 2016), svoje procesné právo využil ( o správe daní) a podal písomné vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2016. Pripomienky k protokolu správca dane so žalobám prejednal dňa 01. 12. 2016 a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

10. Správca dane vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy a následne vydal dňa 05. 12. 2016 rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt si právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie Žalobca s rozhodnutím správcu dane nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný a vydal žalobou napadnuté rozhodnutie.

II.

11. Rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2017 č.100355343/2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 104414798/2016 zo dňa 05. 12. 2016, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 14.516,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 11.749,33 eur a vyrubil daň v sume 2.767,54 eur žalobcovi. V rozhodnutí konštatoval, že daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe zistených skutočností vydal rozhodnutie č. 104414798/2016 zo dňa 05. 12. 2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume 14.516,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Daňový subjekt si v podanom daňovom priznaní dňa 22. 07. 2015 k dani z pridanej hodnoty uplatnil nadmerný odpočet v sume 11.749,33 eur. Správca dane však uvádza, že na základe zistených skutočností bol daňový subjekt oprávnený uplatniť si v zdaňovacom období jún 2015 nadmerný odpočet len v sume 2.767,54 eur. Správa dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v sume 11.749,33 eur.. Právo na odpočítanie dane v uvedenej sume bolo uplatnené na základe 93 ks dokladov vyhotovených v období od 01. 06. 2015 do 30. 06. 2015 elektronickou registračnou pokladnicou. Prostredníctvom dokladov z ERP daňový subjekt deklaruje nákup tovaru - chemikáliu od

dodávateľa HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipľom č. 25, 936 01 Šahy, IČO EE739770, DIČ 2022803376, IČ DPH SK2022803376. Za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil daňový subjekt doklady z ERP od uvedeného dodávateľa v sume spolu základ dane 72.584,21 eur, spolu DPH 20 % 14.516,87 eur, spolu celkom 87.101,08 eur.

V rozhodnutí žalovaný konštatuje, že na základe predložených formálnych listinných dôkazov daňový subjekt tvrdí, že tovar dodal označený dodávateľ. Realizácia korektných obchodných vzťahov je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu k správcovi dane, bez akýchkoľvek pochybností, a aj s odstupom času preukážu ich reálne naplnenie a vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. V zmysle uvedeného správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru u uvedeného dodávateľa HANTER s.r.o. Poukázal na obsah listín zadovážených v daňovej kontrole, svedecké výpovede a dospel k záveru, že pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodaní tovaru medzi dodávateľom a daňovým subjektom podporuje aj fakt, že dodávateľ podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014. Za 1. štvrťrok 2015 a 2. štvrťrok 2015 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty ani na výzvy správcu dane. Rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 10. 2015 dodávateľovi platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal dodávateľ dňa 05. 05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa a 9 , keďže správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

Žalovaný konštatoval, že správca dane riadne vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade so zákonom a stotožnil sa s jeho záverom v rozhodnutí, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt si právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného obchodu tovar, ako v danom prípade, daňová povinnosť vzniká podľa dňom dodania tovaru. Podľa ustanovenia tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Oprávnenosť uplatnenia práva na dopočítanie dane nemôže byť posudzovaná výlučne podľa formálnych náležitostí dokumentov. Na základe výsledkov dokazovania však nebolo preukázané, že tento konkrétny dodávateľ daňovému subjektu tovar uvedeného druhu, v uvedenom objeme a cene reálne dodal. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, daňový subjekt ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP, nakoľko doklady z ERP neboli vystavené na základe reálneho plnenia uskutočneného zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ (platiteľ dane).

III.

12. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a ich zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Uviedol, že s uvedenými závermi správcu dane sa daňový subjekt nestotožňuje a je toho názoru, že v konaní postupoval podľa platných ustanovení Domnieva sa však, že práve správca dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní postupoval v rozpore s ust. a , v rozpore s ust. , , ako aj v rozpore s ust. Porušenie týchto ustanovení vníma ako príčinu nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a dôvod na jeho zrušenie.

Žalobca tvrdí, že bol postupom a rozhodnutím žalovaného, resp. Daňového úradu v Nitre, pobočky Nové Zámky ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, ako aj zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto v zmysle ustanovenia podáva týmto prostredníctvom zástupcu v zákonnej lehote a z dôvodov v tejto žalobe uvedených (všeobecnú) správnu žalobu na ochranu jeho subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom k jednotlivým dôvodom uvádza nižšie nasledovné konkrétne skutkové a právne dôvody.

Žalobca namietal, že v predchádzajúcich konaniach, sa napriek tomu, že žalobca nijako neporušil svoje povinnosti, sú mu na jeho ťarchu a k jeho zodpovednosti pričítané porušenia povinností či už jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu, pričom závery a ich odôvodnenie najviac odporuje príslušnej judikatúre Súdneho dvora EU na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej úprave, keď' sa rozhodnutia opierajú o konštatované porušenia povinností žalobcu podľa ustanovenia , , ku ktorým podľa názoru žalobcu nedošlo, resp. neboli preukázané, keď' na druhú stranu tvrdenia žalobcu v rámci daňovej kontroly neboli nijako vyvrátené s tým, že na ich odmietnutie nestačí podľa názoru žalobcu len formálne konštatovania správcu dane bez toho, aby ich akokoľvek fakticky odôvodnil, keď závery žalovaného, resp. správcu dane sú neodôvodnené, pričom nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Uviedol, že viaceré závery žalovaného, alebo správcu dane sú irelevantné, nelogické, odporujúce zásadám slovenského právneho poriadku, v priamom rozpore s ustálenou výkladovou ako aj aplikačnou praxou. Žalobca za zjavne nedôvodný považuje záver správcu dane, na ktorý sa odvoláva aj žalovaný v svojom odôvodnení, podľa ktorého ohľadom doručovania dodávateľovi žalobcu, ako podľa zistenia správcu dane aktívnej spoločnosti, mal poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikovať' adresáta, ale zásielky nikto nepreberal, a to ani v odbernej lehote, čo má podľa správcu dane svedčiť o tom, že sa dodávateľ na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť'. V tejto súvislosti pripomínam, že dodávateľom žalobou bola právnická osoba, ktorá môže svoju podnikateľskú činnosť' (ak nejde o mobilný predaj/služby) vykonávať' v zásade v svojom sídle, ak nemá zriadené, a na živnostenskom registri ohlásené iné prevádzkarne! Rovnako nie je zrejmé, ako sa môže právnická osoba nezdržiavať na adrese svojho sídla, ak podľa hmotného práva, je sídlom, a miestom podnikania v zásade adresa sídla obchodnej spoločnosti zapísaná v Obchodnom registri, keď viacero predpisov v súvislosti s takto registrovanou adresou sídla spája viaceré právne fikcie.

Poukázal na výpoveď svedka - pán Q. Q. J., ktorý výslovne uviedol, že na tejto adrese mal dodávateľ žalobcu sklad. Rovnako neobstoja závery orgánov verejnej správy, že obchodné vedenie spoločnosti, t. j. pôsobnosť konateľa jednať v mene spoločnosti nie je možné preniesť na inú osobu. Rovnako neobstoja závery orgánov verejnej správy ohľadom spochybnenia oprávnenia pána Q. Q. J. konat' v mene dodávateľa žalobcu, keď toto splnomocnenie potvrdil aj konateľ spoločnosti HANTER, s.r.o. pán Ľudovít Andréka aj pán Q. Q. J., keď pre účely daňového konania bolo daňovému úradu v Šahách predložené písomné splnomocnenia. Naviac podľa ustanovenia pre prípad, že splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie, a splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas platí, že prekročenie schváli, keď podľa ustanovenia podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni (primerane osoba, disponujúca ERP, registrovanou na spoločnosť HANTER, s.r.o.), ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Uviedol, že neprávnou je aj premisa žalovaného v tom, že realizácia korektných obchodných vzťahov je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu k správcovi dane, bez akýchkoľvek pochybností, a aj s odstupom času, preukážu ich reálne naplnenie a vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. Ak je táto premisa vykladaná nedôvodne na ťarchu žalobcu, v dôsledku aj čoho je všetka zodpovednosť, a to aj za konania spoločnosti HANTER, s.r.o., resp. aj za správcu dane, prenesená výlučne na žalobcu, nepochybne tak ide aj v tomto smere o zásah a poškodenie subjektívnych práv žalobcu. Vytkol žalovanému a správcovi dane, že overenie skutočnosti, že spoločnosť HANTER, s.r.o. bola v rozhodnom čase registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty bolo nedostatočné a poukázal na skutočnosti uvedené v rozhodnutí žalovaného, resp. správcu

dane, podľa ktorých spoločnosť HANTER, s.r.0., v čase kontroly bola aktívna spoločnosť (zrušenie jej registrácie pre DPH k 31. 10. 2015). Je toho názoru, že ak registrácia spoločnosti HANTER , s.r.o. v čase dodávok nebola zrušená, nemal žalobca dôvod nedôverovať štátom vykonanej registrácii a akokoľvek pochybovať a/alebo preverovať plnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom verejnej správy. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyplýva z napadnutého rozhodnutia, resp. predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktoré mohlo mat' za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, je to že správca dane, ale ani žalovaný sa akokoľvek z hľadiska dokazovania a zisťovania skutkového stavu veci okrem jeho predvolania nezaoberali osobou ďalšieho konateľa spoločnosti HANTER, s.r.o., pánom Erikom Kováčom, a to najmä v súvislosti s opakovaným konštatovaním záveru, na ktorom sú rozhodnutia či už správcu dane, resp. žalovaného postavené, a to že dodanie tovaru nebolo preukázané. V tomto smere nebol bez ďalšieho ďalší samostatne konajúci konateľ dodávateľa žalobcu prekvapivo akokoľvek vyťažovaný. Na druhú stranu dodanie tovaru, ktoré napokon potvrdil aj pán Q., mohlo byť preukázané výsluchom zamestnancov žalobcu, čo žalobca navrhol avšak správca dane, ani žalovaný ich napriek jeho návrhu nevykonal, a tento postup adekvátne nezdôvodnil. Absurdne pritom v tejto súvislosti vyznieva tvrdenie žalovaného , že žalovaným de facto nespochybnený fakt, že chemikálie boli spotrebované na zaregistrovaných parcelách, aj s uvedením konkrétnych mechanizmov, ešte nie je dôkazom o tom, že chemikálie v uvedenom druhu, objeme a cene boli skutočne dodané označeným dodávateľom.

Ďalej žalobca uviedol, že neobstojí ani záver žalovaného resp. správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru, ktorý vyvodil z rozporného označenia maďarských dodávateľov tovaru, a to spoločnosti FERO GLOBUS Budapest', ktorého označil pán Q. na strane jednej a spoločnosti Sentimento Kft., Érd, ktorého na základe vyjadrenia pána Q. pri osobnom stretnutí pri dodávke tovaru označil konateľ žalobcu, Dr. U., čím mal byt' spochybnená dodávka tovaru ako taká. Rovnako ani fakt, ak nebol správcom dane, resp. žalovaným ďalej preverený v intenciách ustanoveniam , že z dodatočných daňových priznaní spoločnosti HANTER, s.r.o. za 2. a 3. štvrťrok 2015 vyplynulo priznanie dodania tovaru v tuzemsku, avšak bez uvedenia nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nevyvracia bez ďalšieho dodanie tovaru. Žalobca odmietol názor žalovaného, že nebolo možné vykonat' výsluch účtovníčky dodávateľa žalobcu, označenej pánom Q. ako Q. W. zo F., ked' z kompetencií a vedomosti správcu dane muselo byť zrejmé, kto mal alebo má s daňovým úradom uzatvorenú dohodu o elektronickej komunikácii, čo napokon vyplýva aj z jeho záveru, že dodatočne po lehote podané elektronické daňové priznania nemali byt' podané prostredníctvom pani Q. W. zo F., tzn. že boli podané inou osobou.

Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU č. C - 142/11, U. R. proti M. J. - és F. R. - J. D. J. N. zo dňa 21 . 06. 2012 , podľa ktorého sa články 167, 168 písm. a), 178 písm. a), 220 ods. 1 a 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 0 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna prax, podľa ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať od DPH, ktorú má zaplatit', DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z prijatých služieb z dôvodu, že vystaviteľ faktúry za tieto služby konal nečestne, bez toho aby tento orgán objektívne preukázal, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vediet', že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa je v rozpore s uvedenými ustanoveniami.

Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že ak malo byť dôvodom na určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu 14.516,87 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 a zníženie nadmerného odpočtu za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 14.516,87 EUR na sumu 2.767,54 EUR, žalobcovi porušenie ustanovení a ustanovenia , , keďže žalobca tieto svoje povinnosti neporušil, je rozhodnutie či už správcu dane, ale aj rozhodnutie žalovaného nezákonné, v rozpore so zákonom, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia a rozporu skutkového stavu, na ktorom sú rozhodnutia založené, s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, nakoľko z nich porušenie predmetných povinností nevyplýva. Z uvedeného je zrejmé, ak je podkladom pre napadnuté rozhodnutie nesprávne zistený skutkový stav, ktorý je naviac aj nesprávne právne posúdený, ak zistenie skutkového stavu je pre nevykonanie viacerých dôkazov, resp. pre dokazovanie vykonané v rozpore s ustanovením nedostatočné, ak v dôsledku toho sú postupy orgánov verejnej správy neodôvodnené a rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (viaceré de facto len konštatované závery alebo odmietnutia predložených dokladov nie sú nijako odôvodnené, procesný postup - nevykonanie ďalších

dôkazov nevysvetlený) a nedostatok dôvodov, a ak má súd v zmysle ustanovenia vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, sú bez ďalšieho dané dôvody na zrušenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 11.5.2017, číslo 100830417/2017, a to v zmysle ustanovenia , , , , a napokon aj g) . Alternatívne navrhol správnemu súdu vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia na preukázanie vyššie uvedených skutočností ako aj na potvrdenie vyššie uvedených námietok, (špecifikované v žalobe), resp. výsluch zamestnancov žalobcu a ďalších osôb uvedených v žalobe ohľadom otázky dodania tovaru, resp. vzniku daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením , , Žalobca tiež navrhol, aby súd vykonal dopyt na zahraničných dodávateľov tovaru, a to spoločnosti Sentimento Kft., Érd, resp. FERO GLOBUS, Budapešť.

IV.

13. Žalovaný v replike (písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ) uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 a júl 2015 až september 2015. Na základe predložených dokladov je zrejmé, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2015, tak ako aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 14 516,87 EUR na základe konkrétnych dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej „doklady z ERP"), na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedený daňový subjekt HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipl'om č. 25, 936 01 Šahy, IČO 44739770, DIČ 2022803376, IČ DPH SK2022803376 (ďalej „dodávateľ). Prostredníctvom 93 ks dokladov z ERP žalobca deklaruje nákup chemikálií. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdí na základe predložených dokladov z ERP. Uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom na základe predložených dokladov z ERP je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ. Na prijatie takéhoto záveru mal správca dane objektívne dôvody - dodanie tovaru nebolo preukázané deklarovaným dodávateľom. Konateľ dodávateľa (Ľudovít Andréka) nemá vedomosť o činnosti spoločnosti, v ktorej je štatutárnym orgánom. Nevie identifikovať svojich obchodných partnerov a nedisponuje dokladmi preukazujúcimi hospodárske operácie a účtovné prípady. V mene dodávateľa konala osoba (Q. Q. J.), ktorej oprávnenie na takúto činnosť' je sporné. Aj napriek tomu, že táto osoba sa hlási k uskutočneniu dodávok tovaru, svoje tvrdenia preukázať nevie. Doklady a evidencie dodávateľa správcovi dane nikdy neboli predložené. Okolnosti za akých boli podané daňové priznania dodávateľa k dani z pridanej hodnoty (len za kontrolované zdaňovacie obdobia, a to až v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu), spôsob, akým bola realizácia zdaniteľných plnení popísaná, vyjadrenia zúčastnených osôb a tiež spôsob vystavovania dokladov svedčí o účelovom a netransparentnom konaní. Dodanie tovaru nebolo preukázané ani samotným žalobcom a okrem toho žalobca preukázateľne mal alebo mohol vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje zneužívajúceho konania vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Všetky uvedené skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, i zo samotného spisového materiálu. Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor, aby pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane preukázal. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť v danom smere nesplnil dostatočne a správca dane konštatoval, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „. Žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 10 353,34 EUR, čo vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. Žalovaný v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval, že rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Stotožňuje sa s postupom správcu dane a rovnako s jeho posúdením skutkového stavu veci. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť

uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dokladov z ERP. Vo svojom odvolaní žalobca nepodal námietky, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane tak. ako to požadoval. Všetky svoje závery žalovaný odôvodnil vo svojom rozhodnutí.

Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatuje, že žalobca na deviatich stranách svojej žaloby prezentuje len svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. V danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane, a s ktorým by sa žalovaný už nebol vysporiadal. V konečnom dôsledku však táto všeobecná nespokojnosť žalobcu vychádza len z jeho presvedčenia, že správca dane nevyhodnotil dôkazy podľa jeho predstáv, a to výlučne v jeho prospech. Žalovaný v tomto vyjadrení odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojitosti s predloženým administratívnym spisom. V danej veci je názor žalovaného nemenný. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že oprávnenosť tohto práva žalobcom nebola preukázaná. Aj napriek jasným faktom, ktoré podporujú závery správcu dane a žalovaného, žalobca vo svojej žalobe za relevantné námietky považuje vysvetlenia ohľadne možnosti využívania sídla právnickou osobu, možnosti udelenia splnomocnenia, či prokúry a idealistických predstáv správcu dane o fungovaní podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, alebo vôbec o podnikaní ako takom. K námietke žalobcu, v ktorej považuje za nedôvodný záver správcu dane a žalovaného, ktorí tvrdia, že dodávateľ sa na adrese sídla nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť uviedol, že správca dane vychádzal z údajov informačných systémov a Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra Oddiel: Sro, Vložka číslo: 39100/N je dodávateľ aktívna spoločnosť, ktorá sídli na adrese Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy a opakovane zasielal na adresu sídla dodávateľa výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, poskytnutie informácií a vysvetlení, ktoré by mohli byt' použité pre správne určenie dane u žalobcu. Poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikoval adresáta, ale zásielky nikto neprevzal ani v odbernej lehote, čo svedčí o tom, že dodávateľ sa na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. V zmysle ustanovenia je osoba zapísaná v obchodnom registri podnikateľ. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ak je podnikateľom právnická osoba, ako v danom prípade, v jej mene koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca. V zmysle uvedeného žalovaný nespochybnil, že dodávateľ má v obchodnom registri nahlásenú adresu sídla Preseľany nad Ipľom č. 25, na základe objektívnych skutočnosti konštatuje, že tu ako podnikateľ nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov, resp. prostredníctvom svojho zástupcu.

Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie . Hlavnou úlohou konateľa je obchodné vedenie spoločnosti - rozhodovanie akéhokoľvek druhu o veciach konkrétnej spoločnosti, okrem vystupovania navonok v postavení štatutárneho orgánu. Funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné ju ako takú preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu. Dôvodom, je okrem subjektívnych faktorov aj skutočnosť, že konateľom môže byt' len bezúhonná osoba v zmysle platných právnych predpisov. Ako sme uvideli vyššie, dodávateľ je právnická osoba definovaná ako podnikateľ' (osoba zapísaná v obchodnom registri). Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V mene právnickej osoby (dodávateľa) teda mohol konať jej štatutárny orgán. prípadne zástupca. ktorého právnická osoba splnomocnila. Na základe takto udelenej generálnej plnej moci dodávateľa zastupoval v daňovom konaní (výlučne v daňovom konaní) p. Q. Q.. V priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil žalobca správcovi dane dňa 24. 08. 2016 Splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015. Ide o kópiu listiny osvedčenú dňa 24. 08. 2016 obcou Sikenica (kópia súhlasí s originálom). V rukou vyplnenom splnomocnení Andréka Ludovit splnomocňuje Q. J. Q. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a (evidentne dodatočne dopísaná) obchodná činnosť. Splnomocnenie obsahuje odtlačok pečiatky dodávateľa, z jeho obsahu je však zrejmé, že na uvedené úkony splnomocňuje Q. osoba Andréka Ludovit a nie spoločnosť HANTER, s.r.o. zastúpená jej konateľom. Z tohto splnomocnenia je zrejmé, že Q. J. Q. nebol oprávnený konat' za právnickú osobu (dodávateľa). Žalovaný ešte doplní definíciu prokúry - prokúrou splnomocňuje rovnako podnikateľ (osoba zapísaná v obchodnom registri, t. j. dodávateľ) prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj ked' sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade nešlo o prokúru a ak žalobca na základe predloženého splnomocnenia považoval Q. J. Q. za osobu oprávnenú konať v mene dodávateľa. svedčí to o nedostatočnej starostlivosti. s akou si preveril svojho obchodného partnera. Žalobca odmieta

prijať zodpovednosť za svojho obchodného partnera, ktorého si sám vybral a ktorého sám vyhodnotil ako dôveryhodného. Ako sa ukázalo, toto hodnotenie bolo mylné. Svoju nedostatočnú obozretnosť deklaruje aj v samotnej žalobe, keď uvádza, že v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení bol dodávateľ registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca uvádza, že nemal dôvod nedôverovať štátom vykonanej registrácii a akokoľvek pochybovať' a/alebo si preverovať svojho dodávateľa. Naopak, zodpovednosť presúva na správcu dane, ktorý mohol alebo mal, podľa jeho názoru, zistiť dôvody na zrušenie registrácie už skôr.

Žalobca si, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pri tom na , musí byt' schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Nie je možné zmierniť prísne podmienky pre uplatnenie si právna na odpočítanie dane len pre nedostatočnú obozretnosť žalobcu, ktorý mal a mohol vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje zneužívajúceho konania. Na základe uvedeného a s odvolávkou na všetky zistené objektívne skutočnosti, žalovaný konštatuje, že správca dane bol oprávnený zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane. upravuje tuzemský princíp mechanizmu dane z pridanej hodnoty. Jeho jednotlivé ustanovenia sú však priamo transponované zo Smernice RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a je teda možné ho chápať' euro konformným spôsobom v súlade s právnou úpravou celého Spoločenstva. Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry sa subjekty nemôžu dovolávať' právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 0 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Smernicou RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, ked' plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Tieto závery podporilo aj množstvo judikátov európskeho súdneho dvora, medzi nimi aj rozsudok, na ktorý sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva (Rozsudok Súdneho dvora EU č. C - 142/11, U. R. proti M. J. - Y. F. R. - J. D. J. N. zo dňa 21. 06. 2012).

Žalovaný poukázal na ustanovenie o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že správca dane vedie dokazovanie. pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V kompetencii správcu dane je tiež hodnotenie získaných dôkazov, čo žalobca vo svojej žalobe nespochybňuje. Opakovane sa však odvoláva na dôkazy a návrhy na dokazovanie, ktoré podľa jeho názoru správca dane nevykonal, resp. správne nevyhodnotil a tento postup adekvátne nezdôvodnil. V danej súvislosti menuje osobu Erika Kováča (jedného z konateľov dodávateľa od 02.09.2015). Sám žalobca uviedol, že v súvislosti s dodávateľom konal len s osobou Q. J. Q. a v žalobe prezentuje Erika Kováča ako osobu, ktorá by dodávky tovaru mohla potvrdit' a preukázať. Erik Kováč bol ako konateľ dodávateľa opakovane predvolávaný a vyzývaný na poskytnutie vyjadrení a predloženie dokladov, svoju povinnost' v danom smere si však nesplnil. Žalobca tiež vyjadril odmietavý postoj k tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že nebolo možné vykonat' výsluch účtovníčky Q. W.. Tento postoj však vo vzťahu k skutkovému stavu odôvodnil zmätočne. Správca dane a ani žalovaný okrem označenia ,.Q. W. zo F." nemá k dispozícii nijaké iné identifikačné údaje tejto osoby a z uvedeného dôvodu nebolo možné uskutočniť v danom smere ďalšie dokazovanie. Z informačných systémov finančnej správy je zrejmé, že dodávateľ mal od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie. Touto osobou bola J. W. a nie Q. W. tak, ako to tvrdí dodávateľ a žalobca. V súvislosti s návrhmi a dokladmi, ktoré žalobca predložil pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2015 správca dane i žalovaný konštatovali, že potvrdenie zamestnancov žalobcu, že žalobca vykonáva činnosti v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, že pri svojej činnosti aplikuje chemické prostriedky na poľnohospodárske porasty, že disponuje osvedčením o registrácii vinohradov, ovocných sadov a využíva na svoju ekonomickú činnosť poľnohospodársku pôdu nie je dôkazom o tom, že tovar v uvedenom druhu, objeme a cene mu bol dodaný dodávateľom (spoločnosťou HANTER s r.o.). Žalovanému nie je zrejmé, aké ďalšie zdôvodnenie by mal k tomuto logickému konštatovaniu žalobcovi poskytnúť. Potrebe uniesť dôkazné bremeno primárne na strane žalobcu sa vo svojich vyjadreniach venoval správca dane i žalovaný.

Sporne tiež vyznieva tvrdenie žalobcu o domnelom maďarskom dodávateľovi chemikálií, ktorý mal tovar dodať' dodávateľovi a ten následne žalobcovi. Q. pri ústnom pojednávaní uviedol, že chemikálie nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapešť - mená a kontakty si nepamätá. Podľa

vyjadrenia žalobcu však tovar dodávateľovi dodala spoločnost' Sentimento Kft., Érd. Žalobca sám predložil dokumenty v maďarskom jazyku, na ktorých je uvedený názov spoločnosti SENTIMENTO Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, IČ DPH HU 14218224 a obchodný názov dodávateľa. Prostredníctvom aplikácie VIES - kontrola platnosti IČ DPH, verejne dostupnej na stránke FS SR je zrejmé, že toto IČ DPH patrí spoločnosti SENTIMENTO KORLÁTOLT FELELÔSSÉGÚ TÁRSASÁC, 2030 ÉRD KOSSUTH LAJOS UTCA 105-107. Táto spoločnosť na svojej internetovej stránke uvádza, že sa špecializuje na návrh, realizáciu, distribúciu a servis farmaceutických, potravinárskych a chemických strojov a systémov. Podľa výpisu z príslušného obchodného registra je hlavnou činnosťou inžinierska činnosť a technické poradenstvo. Nakoľko žalovaný nemá bližšiu špecifikáciu spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť, po zadaní tohto slovného reťazca do internetového prehliadača je skutkovo najbližšia informácia, že Ferroglobus Budapešť je členom skupiny Thyssenkrupp, a je to najväčšia maďarská obchodná spoločnosť pre oceľové, ľahké a neželezné kovy a plasty. Faktom zostáva, že dodávateľ podal posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2014. Od januára 2015 (odkedy vystupoval v mene spoločnosti Q.) dodávateľ daňové priznania nepodával. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015 (iba zdaňovacie obdobia, za ktoré boli vykonávané daňové kontroly u žalobcu) boli podané až 05. 05. 2016. Q., resp. žalobca uviedli nákup chemikálií (v nemalých hodnotách) od dodávateľa z Maďarska. V podaných daňových priznaniach však dodávateľ nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuvádza.

V priebehu daňovej kontroly žalobca poskytol správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol: „Pri osobnom stretnutí dňa 24. 08. 2016 (tento deň bolo overené a žalobcom predložené aj splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015 ) mi Q. J. Q. prisľúbil, že do 10. septembra podá daňové priznanie i na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2015 za firmu HANTER s. r. o." Dňa 16. 09. 2016 bolo príslušnému správcovi dane prostredníctvom poštového doručovateľa podané daňové priznanie dodávateľa k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015. Ako osoba oprávnená podať daňové priznanie je uvedený Ľudovít Andréka. Z rukou vyplneného tlačiva nie je zrejmé, kedy k jeho vyplneniu došlo. Dodávateľ vo svojom daňovom priznaní uvádza súčet výnosov z hospodárskej činnosti v sume viac ako 400 tisíc eur a súčet nákladov viac ako 500 tisíc eur. Výsledok hospodárenia za rok 2015 predstavuje stratu vo výške takmer 98 tisíc euro. Ku dňu 13. 11. 2017 predstavuje celkový nedoplatok dodávateľa na daniach 27.900,75 eura. Podanie vybraných daňových priznaní dodávateľom až v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu považuje žalovaný za jasne účelové a údaje v nich za tendenčné. Dôkazom je aj fakt, že doklady a evidencie dodávateľa správcovi dane nikdy neboli predložené.

V závere vyjadrenia žalovaný dodáva, že tak správca dane, ako aj žalovaný v procese daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami Vyjadrenie nesúhlasu, prípadne opakované uvádzanie iných právne irelevantných skutočností nemôže mat' za následok, že žalovaný odpustí žalobcovi jeho zákonné povinnosti a bez relevantného preukázania mu prizná právo na odpočítanie dane. Pre zachovanie objektívnosti mal správca dane i žalovaný v danej veci na zreteli aj záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním žalobcu v nemalej miere dotknuté.

Na základe uvedeného žalovaný trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, navrhuje, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol. Vo veci podaného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalovaný navrhuje, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

14. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2017 (č. l. 92 spisu) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe podľa zamietol.

15. Žalobca na výzvu súdu v replike ( ) uviedol v podstate zhodné námietky nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako v žalobe a dodal, že správca dane vykonanie výsluchu Q. W. zo F. mohol vykonať, nakoľko mal z informačného systému finančnej správy vedomosť o tom, že dodávateľ mal od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie, a to pani J. W.. Daňový subjekt predloženými dokladmi preukázal, že iný platiteľ voči nemu túto daň v tuzemsku uplatnil, a preto neodôvodnený záver správcu dane, že neboli splnené podmienky na uplatnenie tohto práva neobstojí, je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Odmietol bez relevantného odôvodnenia de facto len správcom dane spochybnené zastúpenie dodávateľa p. Q., keď splnomocnenie rozporuje vlastne len správca dane, nerešpektujúc pritom základné princípy hmotného práva pre konanie za iného na základe

splnomocnenia, pre ktoré aj pri prekročení splnomocnenia, ak splnomocniteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o takom prekročení dozvedel, neoznámil svoj nesúhlas s ním, platí, že ho schválil.

16. Žalovaný v duplike ( ) uviedol , že žalobu považuje za nedôvodnú. Námietky žalobcu súvisiace s overovaním označených maďarských dodávateľov jeho dodávateľa sú zavádzajúce. Správca dane nemal dostatok informácií a ani dôvodov na to, aby mohol využiť inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010. Poukázal pritom na výpoveď svedka Q.. Nikdy nebolo nijakým spôsobom preukázané, že dodávateľ skutočne nadobudol tovar z Maďarska, resp. že tovar skutočne nadobudol od kohokoľvek. K ďalšej námietke, ktorá bola prvýkrát vznesená až v jeho vyjadrení zo dňa 20. 03. 2018 a týka sa nezákonne dlhej lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol, že ju považuje za právne irelevantnú, nakoľko žalobca sa v nej odvoláva na nesprávne , pričom , na ktorý poukazuje žalobca, stratil účinnosť dňa 31. 12. 2011. Daňová kontrola u žalobca sa začala dňa 08. 10. 2015 v zmysle procesnoprávneho a v zmysle ust. prvá veta uvedeného zákona je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 12. 09. 2016 doručením protokolu z daňovej kontroly. K svojmu podaniu žalovaný pripojil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 20964989/2015 zo dňa 09. 10. 2015, ktorým správca dane zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty a určil právnickej osobe HANTER s.r.o. deň 31. 10. 2015, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2015.

V.

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku na pojednávaní, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného ( , ospravedlnenie pred pojednávaním) , v rozsahu dôvodov v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť podľa ust. a žalobu zamietnuť. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

19. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Správny súd o predmetnej správnej žalobe prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -144 zo dňa 21. 11. 2018 podľa tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozsudku odkázal na totožnú vec tých istých účastníkov konania riešenú v senáte 11S ako v rozsudku tunajšieho súdu č. k. zo dňa 22. 08. 2018 (správny sudcovia jednotlivých senátov krajského súdu nemajú prístup do registra vecí iných senátov) v nadväznosti na zákonnú úpravu ust. .

21. Rozsudkom č. k. zo dňa 26. 05. 2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -144 zo dňa 21. novembra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, že sa priklonil k právnemu názoru kasačného sťažovateľa a v bodoch 31 - 33, 36 uviedol: „(31) Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal na právnu neistotu, ktorú privodili rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 17. 10. 2018 a sp. zn. zo dňa 22. 08. 2018, ktorými boli napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušené a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie a zároveň súd uložil žalovanému povinnosť doplniť dokazovanie pričom svojim skorším rozhodnutím - rozsudkom č. k. -123 zo dňa 19.06.2018 žalobu toho istého účastníka konania (žalobkyne) za totožných skutkových okolností ako nedôvodnú zamietol, avšak v tomto rozsudku krajský súd svoj zásadný odklon od záverov uvedených v rozsudku č. k. -123 nijako nezdôvodnil. Musí kasačný súd tomuto záveru prisvedčiť. (32.) V posudzovaných veciach bola u žalobkyne na základe oznámenia zo dňa 04. 04. 2016 vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie júl 2015 až september 2015. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100031170/2017 zo dňa 09. 01. 2017, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 18. 01. 2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobkyňa svoje procesné právo nevyužila. Správca dane výrok rozhodnutí o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty k jednotlivým zdaňovacím obdobiam založil na skutkovo a právne rovnakých skutočnostiach. (33.) Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. -123 zo dňa 19. 06. 2018 uviedol, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobkyni rozhodnutím zo dňa 13. 02. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil, pretože z obsahu administratívneho spisu mu vyplynulo, že skutkový stav bol správne a v dostatočnom rozsahu zistený tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Žalobkyňa mala možnosť' vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko. Krajský súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadnuť. (36.) Dôvodne potom namietal sťažovateľ, že krajskému súdu vo veci žalobkyne vedenej pod sp. zn. muselo byť, zo skoršej rozhodovacej praxe známe, že dňa 19. 06. 2018 Krajský súd v Nitre vyhlásil vyššie uvedený rozsudok č. k. -123 a pokiaľ sa vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2015 krajský súd od svojho skoršieho právneho názoru odklonil, bolo jeho povinnosťou tento svoj zásadný odklon od svojich skorších záverov (rozsudok č. k. -123) náležite zdôvodniť.“

22. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca

ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov žalobcom a nezabezpečuje dôkaz o uskutočnení dodávky z iného štátu pre kontrolovaný daňový subjekt v rámci MVI (inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010), ako to návrhov žalobca (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

23. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od dodávateľa podľa predložených faktúr od spoločnosti HANTER s. r. o., a že správca dane viedol dokazovanie formálne, bez cieľa a záujmu o preverenie daňovej transakcie medzi spoločnosťou HANTER, s.r.o. a jeho dodávateľom v Maďarsku, za účelom čo najúplnejšie zistiť nevyhnutné skutočnosti (výsluch navrhovaných svedkov, vykonanie dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácii na maďarské finančné inštitúcie a pod.) na prijatie záveru v napadnutom rozhodnutí o nesplnení podmienok na uplatnený odpočet DPH daňovým subjektom.

24. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka výkladu ustanovenia , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na základe zisteného skutkového stavu a či správca dane vykonal dostatočné dokazovanie pri vyvodeniu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 pri ním deklarovanej (tvrdenej) dodávke tovarov od dodávateľa podľa predložených daňových dokladov, t.j. od spoločnosti HANTER s. r. o.

25. V danej veci, vzhľadom na námietky žalobcu špecifikované v žalobe (na ďalšie námietky v konaní pred súdom už nie je možné prihliadať) a obsah daňového spisu úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2015 (ako rozdielu medzi daňou zistenou v daňovom konaní a daňou uvedenou v daňovom priznaní ), či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovarov podľa predložených faktúr , t. j. od spoločnosti HANTER s. r. o.

26. Z protokolu z daňovej kontroly č. 103836229/2016 zo dňa 06. 09. 2016 vyplýva a správny súd mal za preukázané, že predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia a v danom prípade za jún 2015. K jednotlivým zdaňovacím obdobiam správca dane uviedol, že žalobca si od vlastnej daňovej povinnosti odpočítal daň z dodávateľských faktúr (špecifikovaných v rozhodnutí podľa zdaňovacieho obdobia - dodávka chemikálií) vystavených v príslušnom zdaňovacom období spoločnosťou HANTER s. r. o. ako dodávateľom.

27. V danej veci žalovaný a správca dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) na základe doteraz vykonaného dokazovania v daňovom konaní spochybnili reálne uskutočnenie obchodov medzi uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, najmä z toho dôvodu, že nebolo samotným dodávateľom preukázané dodanie tovaru, a preto nemohla mu vzniknúť ani daňová povinnosť a v taktom prípade ani odberateľovi (žalobca) nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane, čo podporuje samotný fakt, že dodávateľ podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 a rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 10. 2015 tomuto dodávateľovi - HANTER s. r. o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia

28. Priebeh daňovej kontroly a skutkový stav vyplýva z I. časti tohto rozsudku a nie je sporné, že od 10. 12. 2014 bol konateľom dodávateľskej spoločnosti Andréka Ludovít, ktorý dňa 10. 02. 2015 splnomocnil Q. J. Q. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a pod., pričom na uvedené úkony splnomocňuje Q. osoba Andréka Ludovít a nie spoločnosť HANTER, s.r.o. zastúpená jej konateľom. Q. J. Q. však

nebol zamestnancom dodávateľskej spoločnosti a bol vypočutý správcom dane ako svedok pri ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2016) kde uviedol, že chemikálie nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapešť a mená a kontakty si nepamätá. V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal tento deklarovaný dodávateľ dňa 05. 05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015 (iba za kontrolované zdaňovacie obdobia u žalobcu). Vo vzťahu k uvedenej spoločnosti z Maďarska Ferroglobus Budapešť správca dane zistil, že je členom skupiny Thyssenkrupp, a je to najväčšia maďarská obchodná spoločnosť pre oceľové, ľahké a neželezné kovy a plasty. Správca dane vypočul i žalobcu, ktorý uviedol, že v súvislosti s dodávateľom konal len s osobou Q. J. Q. a v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa a 9 a nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

29. Žalobca v daňovom konaní predložil doklady o dodávke tovaru od deklarovaného dodávateľa od spoločnosti HANTER s. r. o. v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach 2015 (jún, júl, august, september) a poukazoval na výpoveď svedka Q. (splnomocnený konať za dodávateľa), ktorý uviedol, že tovar nakupoval v Maďarsku od spoločnosti Fero Globus Budapešť, doklady o nákupe tovaru spoločnosťou HANTER s. r. o. od jeho dodávateľa P., B.., vrátane podaného dodatočného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty a na podporu svojich tvrdení o splnení zákonných podmienok na uplatnenie nadmerného odpočtu navrhol výsluch menovaných svedkov napr. Q. W. zo F. ( účtovníčka dodávateľa žalobcu), bez bližšej špecifikácie údajov a dôkaznej opodstatnenosti a Erik Kováč konateľ dodávateľa od 02. 09. 2015, ktorý bol správcom dane opakovane predvolaný správcom dane na výsluch a predloženie účtovných dokladov k daňovým transakciám v kontrolovanom zdaňovacom období ale bezvýsledne.

30. Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

31. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, pripojenými listinnými dôkazmi a v intenciách zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu si pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. , s ktorým sa oboznámil, pripojil si rozsudok zo dňa 19. 06. 2018 a zistil, že ide o tých istých účastníkov konania a skutkové okolnosti ale iné zdaňovacie obdobie a dospel k záveru, že žalovaný a správca dane ako orgán verejnej moci uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom a preto v zmysle , z ktorého vyplýva, že vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, odkazuje na odôvodnenie rozsudku , ktorý konštatoval: „Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2015 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru, t. j. spoločnosti HANTER s. r. o. 18. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o DPH a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti HANTER s.r.o.). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 19. o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. , vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si

podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na faktúrach a dokladoch z ERP vystavených dodávateľom (spoločnosťou HANTER s.r.o.) v mesiaci september 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období september 2015 dodávateľom žalobcu. 20. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry a doklady z ERP, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2015, ako i výpisy zo svojho účtu na preukázanie úhrad predmetných faktúr. 21. Predloženie uvedených dokladov - faktúr a dokladov z ERP za zdaňovacie obdobie september 2015 je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie s dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať. 22. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti HANTER s.r.o. ako dodávateľa tovaru a žalobcu ako odberateľa tovaru správca dane vypočul konateľa žalobcom označeného dodávateľa spoločnosti HANTER s.r.o. p. Z. R.. Tento konateľ dodávateľa nevedel uviesť od koho spoločnosť nakupovala tovar. Nemal žiadne daňové doklady, ktoré správcovi dane nedoložil ani na jeho výzvu. Podľa jeho vyjadrenia v mene spoločnosti konal p. V. V. R., u ktoré by mali byť príslušné daňové doklady. 23. Svedok V. R. V. uviedol, že bol splnomocnený spoločnosťou HANTER s.r.o. na riešenie všetkých záležitostí od januára 2015. Vykonával prepravu a predaj chemikálií, ktoré objednával z Maďarska od spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť. Nevedel uviesť presnú adresu sídla ani identifikačné údaje tohto obchodného partnera. V dodatočne následne podaných daňových priznaniach za 2. a 3. štvrťrok 2015 (preverované obdobie) spoločnosť HANTER s.r.o., ako dodávateľ žalobcu nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu. Daňové a účtovné doklady táto spoločnosť nepredložila. 24. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane oboznámený podaním zo dňa 14.11.2016. Správca dane konštatoval, že s poukazom na tieto zistenia má pochybnosti o správnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov. Preto ho žiadal predložiť nové dôkazy, ktorým nedisponoval. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca takéto nové dôkazy predložil. 25. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci september 2015 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov spoločnosťou HANTER s.r.o. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany spoločnosti HANTER s.r.o. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy vykonanie deklarovaných dodávok tovarov spoločnosťou HANTER s.r.o. nepreukazujú. 26. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovarov od spoločnosti HANTER s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23.06.2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. 27. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených dokladov, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr a dokladov z ERP za zdaňovacie obdobie september 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho dodávateľa) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. -61). 28. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťou HANTER s.r.o. nie je preukázané žalobcom predloženými dokladmi vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období september 2015, ale ani výpoveďou konateľa dodávateľa spoločnosťou HANTER s.r.o. p. Z. R. (nevedel uviesť od koho spoločnosť nakupovala tovar, nemal žiadne doklady, v mene spoločnosti mal konať p. V. V. R.). 29. Svedok V. R. V. uviedol, že bol splnomocnený na riešenie všetkých záležitostí spoločnosti HANTER s.r.o. od januára 2015. Vykonával prepravu a predaj chemikálií, ktoré objednával z Maďarska od spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť. Nevedel uviesť presnú adresu sídla ani identifikačné údaje tohto obchodného partnera. V dodatočne podaných daňových priznaniach za 2. a 3. štvrťrok 2015 spoločnosť HANTER s.r.o. ako dodávateľ žalobcu nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu. Daňové a účtovné doklady, tento subjekt nepredložil. Z výpovede tohto svedka ďalej vyplýva, že v mene spoločnosti HANTER s.r.o. konal len on osobne, nikto iný. Podľa názoru správneho súdu za tejto situácie eventuálny výsluch ďalšieho konateľa spoločnosti HANTER s.r.o. p. W. M. by bol nadbytočný, ktorý by naviac neozrejmil obchodný vzťah medzi touto spoločnosťou a žalobcom. 30. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť HANTER s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. 31. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný (čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu podľa výpisu z obchodného registra dodávateľskej spoločnosti muselo byť zrejmé, kto je jej konateľom, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za túto spoločnosť konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie), aby reálny obsah faktúr

mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 32. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci veci Y. D. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci F. de W. proti W.) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. 33. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29.02.2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom. 34. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným dodávateľom tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovaným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaného dodávateľa

- spoločnosti HANTER s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. 35. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Z judikatúry Súdneho dvora však tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a oprávnenosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od

neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode. 36. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 13.02.2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 02. 2017 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 37. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovary dodal deklarovaný dodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto tovary dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.“

32. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR , , ), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody , že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a určenie rozdielu v sume 14 516,87 eur na dani z pridanej hodnoty a následne vyrubená daň v sume 2 767,54 eur.

33. Správny súd považuje námietku žalobcu o dĺžke daňovej kontroly za nedôvodnú (žalobca citoval neplatný daňový zákon) , i keď ju žalobca uplatnil až pred súdom, nakoľko ide o podmienku daňového konania , na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, avšak v danom prípade jednoročná lehota v zmysle o správe daní bola dodržaná, čo vyplýva zo zápisnice o začatí daňovej kontroly a jej ukončenie doručením Protokolu, vrátane vydania rozhodnutia správcom dane (časť I. rozsudku).

34. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.