Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-63-2020.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Jozef A., nar. XX.10.XXXX, bytom K. E. XXX/X, XXX XX I. U., proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, 2. Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1.rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný v 2.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 6.7.2020, doplnenou podaním zo dňa 3.8.2020 domáhal, aby súd určil, že zmluva uzatvorená dňa 19.11.2019 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa domáhal určenia, že žalobca nie je dlžníkom a nie je povinný plniť žiadne peňažné prostriedky žalovanému v 2. rade.
2. V žalobe a jej doplnení uviedol, že dňa 26.1.2016 uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Uvedený úver po nejakom čase žalobca nebol schopný splácať, snažil sa so žalovaným v 1. rade komunikovať, avšak postoj žalovaného v 1. rade bol odmietavý. Dňa 14.9.2017 bola žalobcovi doručená výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, čo žalobca nebol schopný uhradiť. Dňa 13.5.2020 mu bol z Okresného súdu Banská Bystrica doručený platobný rozkaz a žalobca sa dozvedel, že je dlžný akejsi S.r.o.-čke na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.11.2019 medzi VÚB Bankou a INTRUM Slovakia. Žalobca s uvedeným nesúhlasí, zákonnosť zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade namieta, túto považuje za absolútne neplatný právny úkon. Postúpením pohľadávky akejsi S.r.o.- čke, subjektu mimo banky už nie je zachovaná právna istota, nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska. Podľa žalobcu zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.1.2016 ani dodatok k nej zo dňa 22.12.2016 neobsahuje také ustanovenie, ktoré by veriteľovi umožňovalo pohľadávku zo zmluvy postúpiť. Žalobca tiež tvrdí, že postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené. Žalobca zdôraznil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2019, pretože chce vyriešiť svoju právnu neistotu v tom smere, že za žiadnych okolností nemôže byť žalovaný v 2. rade jeho veriteľom. Zmyslom žaloby je ochrana žalobcu, aby vylúčil, že v budúcnosti bude nútený opätovne plniť žalovanému v 1.
rade, resp. od žalovaného v 2. rade vymáhať spätne plnenie z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky.
3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.9.2020 žiadal žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Žalobu považuje za neprípustnú s poukazom na ust. § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Poukázal na konanie o zaplatenie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/717/2020, ktoré bolo iniciované žalovaným v 2. rade voči žalobcovi, kde súd dňa 7.5.2020 vydal platobný rozkaz. V uvedenom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica ako aj v tomto konaní sa súdy musia zaoberať otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica začalo skôr a Okresný súd Banská Bystrica si v zmienenom konaní už posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu. Bez ohľadu na uvedené považuje žalovaný v 1. rade žalobu za nedôvodnú, žalobca nepreukázal existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá by neumožňovala postúpiť pohľadávku žalovaného v 1. rade, žalobca tiež nepreukázal, že postúpenie pohľadávok odporovalo právnym predpisom.
4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe tiež poukázal na neprípustnosť žaloby vzhľadom na ustanovenie § 137 CSP, ako aj na konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/717/2020, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz voči žalobcovi, teda už v tomto konaní si súd v rámci prejudiciálnej otázky posúdil aj otázku platnosti postúpenia pohľadávky.
5. K predmetu konania sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 1.12.2020, kde uviedol, že dňa 30.6.2020 mu bol z Okresného súdu Banská Bystrica doručený platobný rozkaz aj s prílohami v počte 150 strán a medzi týmito prílohami bola i zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalovanými. Táto zmluva bola žalobcovi predložená v nečitateľnej podobe a žalobca predpokladá, že v rovnako nečitateľnej podobe bola zmluva doručená aj Okresnému súdu Banská Bystrica, preto vyšší súdny úradník Mgr. Viktor Haviar túto zmluvu nemohol skúmať. Žalobca tvrdí, že sporná zmluva spočíva na fikciách a svojvoľných slovných spojeniach. Nie je rozhodujúci názov zmluvy ale jej obsah a v danom prípade sa jedná o kúpnopredajnú zmluvu z dôvodu, že ak sa kdekoľvek v zmluve nachádza kúpna cena, je potrebné ju považovať za kúpnopredajnú zmluvu aj podľa rímskeho práva. Klienta nie je možné predať, žalobca preto tvrdí, že zmluvné strany porušujú zákony a medzinárodné zmluvy, žalobcu nie je možné predať ako vola na trhu. Spornou zmluvou došlo k porušeniu práv žalobcu tým, že žalovaní poskytli osobné údaje žalobcu iným osobám. Žalobca sa domáha určenia, že žalobcovi z predmetnej zmluvy nevznikli nijaké právne účinky, ďalej určenia, že boli porušené práva žalobcu vyplývajúce z GDPR - Európske nariadenie 679/2016 a boli porušené práva vyplývajúce zo zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov. Žalobca ďalej žiada určiť, že v skutočnosti, je predmetná zmluva kúpnopredajnou zmluvou medzi žalovanými stranami, z ktorej voči žalobcovi nevyplývajú žiadne právne účinky a žalovaný v 2. rade nemá právo uplatňovať si voči žalobcovi na základe predmetnej zmluvy žiadne plnenie, pretože táto zmluva je neplatná od samého začiatku v zmysle Občianskeho zákonníka.
6. Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 2.12.2020 za prítomnosti žalocu a žalovaného v 1. rade, v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.
7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že zmluva, ktorú vyhotovili medzi sebou žalovaní je iba účelová, aby mohli od osoby žalobcu vymôcť väčšie množstvo peňazí akýmsi podvodným spôsobom. Ak si banka chcela uplatňovať nárok, mala postupovať podľa zmluvy o poskytnutí úveru, ktorú žalobca osobne podpísal. Iba jedine táto jediná zmluva existuje, ktorá je v konečnom dôsledku platná. Banka mala postupovať podľa bodu 5 tejto zmluvy ako sa zmluvné strany dohodli, že prípadné spory z tohto obchodu, pokiaľ nebudú vyriešené po vzájomnej dohode, budú rozhodované príslušným všeobecným súdom SR. Nikde v tejto zmluve nie je napísané a nikde sa s bankou nedohodli, že je možné osobu žalobcu predať. Žalobca je v neistom právnom postavení, má právo podať takúto žalobu. Žalobca ďalej uviedol, že podaním zo dňa 1.12.2020, v ktorom doplnil svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní o ďalšie určovacie petity, myslel rozšírenie žaloby.
8. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní zotrval na podanom písomnom vyjadrení, považoval žalobu za neprípustnú a žiadal, aby ju súd zamietol, alternatívne, aby z dôvodov prekážky litispendencie konanie zastavil. Ak ani k tomu nedôjde, vyjadril presvedčenie, že žaloba je nedôvodná. Zástupca
žalovaného v 1. rade poprel, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzavretá kúpna zmluva.
9. V prejednávanom spore súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a oboznámil sa aj s obsahom listín tvoriacich obsah súdneho spisu, a to žalobou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019, žiadosťou o zmenu zmluvných podmienok, dodatkom k zmluve o poskytnutí flexipôžičky, e-mailom, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, doručenkou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, doplnením žaloby ako aj jednotlivými písomnými vyjadreniami strán sporu.
10. Pretože žalobca v podaní zo dňa 1.12.2020 žiadal vydať rozhodnutie, ktorým súd rozhodne o ďalších určovacích petitoch v porovnaní s petitmi uvedenými v podanej žalobe a jej doplnení doručenom súdu dňa 3.8.2020, súd toto podanie vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 CSP. O rozšírení žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 2.12.2020 tak, že zmenu (rozšírenie) žaloby nepripustil, čo súd odôvodnil s poukazom na zásadu hospodárnosti, kedy na pojednávaní nebol prítomní žalovaný v 2. rade, pričom súd by v prípade pripustenia zmeny žaloby musel uznesenie o pripustení zmeny žaloby písomne vyhotoviť a toto v zmysle ust. § 142 ods. 2 CSP doručovať žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade a rovnako žalovaný v 1. rade by mali možnosť sa k zmenenému petitu žaloby vyjadriť, čo by si vyžadovalo odročenie pojednávania a výsledky doterajšieho konania by tak nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Podľa názoru súdu, pokiaľ mienil žalobca po podaní žaloby navrhovať iné znenie petitu žaloby, teda mienil inak formulovať svoj žalobný návrh, mal od podania žaloby dostatok času, aby žalobu zmenil (rozšíril), k čomu sa mohli ešte pred pojednávaním vyjadriť aj žalovaní. Návrh na zmenu žaloby však žalobca doručil súdu len jeden deň pred termínom pojednávania, po tom ako sa už obidvaja žalovaní k predmetu sporu vyjadrili. Súd preto konštatuje, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, preto návrh na zmenu žaloby nepripustil. Súd tiež poukazuje na neurčitosť a nejasnú formuláciu navrhovaných petitov žaloby.
11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 25.1.2016 bola medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 000755911250116, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 13 200 eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver 95 mesačných splátkach po 190,74 eur počnúc prvou splátkou splatnou dňa 26.2.2016 a poslednou splátkou splatnou dňa 26.12.2023. Dňa 25.1.2016 sa žalovaný v 1. rade so žalobcom dojednal na doplnení zmluvy tak, že žalobcovi bol na základe jeho žiadosti povolený odklad 6 anuitných splátok splatných od 26.11.2016 do 26.4.2017 a zmenila sa i výška mesačnej anuitnej splátky na sumu 209,66 eur. V konaní nebolo sporným, že žalobca nedodržal zmluvne dojednané podmienky a úver riadne a včas nesplácal. Pretože žalobca ani napriek predchádzajúcim upomienkam žalovaného v 1. rade dlžné splátky neuhradil, vyhlásil žalovaný v 1. rade ku dňu 8.9.2017 predčasnú splatnosť úveru a žalobcu vyzval k úhrade zostatku úveru s príslušenstvom v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z doručenky predloženej žalobcom mal súd preukázané, že uvedenú výzvu žalovaného v 1. rade žalobca prevzal dňa 14.9.2017, zosplatnenú čiastku úveru však neuhradil.
13. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú evidoval žalovaný v 1. rade titulom vyššie uvedenej zmluvy o úvere zo dňa 25.1.2016 voči žalobcovi, na žalovaného v 2. rade. Určenia neplatnosti uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca domáha podanou žalobou a vzhľadom na neplatnosť tejto zmluvy žalobca žiada určiť, že žalovanému v 2. rade nie povinný nič plniť.
14. V konaní tiež nebolo sporným, že žalovaný v 2. rade si nárok na zaplatenie pohľadávky postúpenej mu titulom spornej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 voči žalobcovi uplatnil v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 30Up/717/2020, ktorý dňa 7.5.2020 vydal voči žalobcovi platobný rozkaz.
15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
16. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. V nadväznosti na citované ustanovenie § 137 CSP sa súd ako prvoradou zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno povedať, že právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu, a to žalobu o splnení povinnosti, žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, žalobu na určenie právnej skutočnosti ako aj inú žalobu v § 137 CSP neuvedenú (keďže § 137 CSP obsahuje len ich demonštratívny výpočet). Význam uvedeného zákonného ustanovenia spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Žalobca sa v prejednávanom spore domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovanými 19.11.2019. Podľa § 137 písm. c) CSP sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa § 137 písm. d) CSP sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právna teória nie je celkom jednotná v posudzovaní, či v prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o žalobu v zmysle písm. c) alebo d) predmetného ustanovenia. Dôvodová správa k CSP naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Zákonodarca tu uvádza, že jeho "záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej." Súdu je i napriek uvedenému známe, že takéto žaloby sú posudzované i v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Osveta: Bratislava 1959, s. 607) i judikatúre (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. V rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/27/2019 - 486 zo dňa 26.11.2019 súd konštatuje, že "platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je "právnou skutočnosťou", ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom."
18. Súd žalobu posúdil v zmysle oboch citovaných ustanovení a dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná ani v zmysle ust. § 137 písm. c) ani d) CSP.
19. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z početnej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná inak podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP) žiadny zmysel (viď R 17/1972). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
20. Z tvrdení strán sporu v prejednávanom prípade mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade si voči žalobcovi už uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá mu mala byť spornou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená, v inom súdnom konaní (konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 30 Up/717/2020) a v tomto konaní už súd aj vydal platobný rozkaz, teda o rozhodol o povinnosti žalobcu plniť dlh titulom postúpenej pohľadávky. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica o vydaní platobného rozkazu rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených mu žalobcom v uvedenom konaní - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a bez vyjadrenia žalovaného v uvedenom konaní, ktorým je v danom prípade Jozef Gregor (žalobca v tomto konaní). Žalobca v tomto konaní ďalej neuviedol, či využil svoje právo podať voči namietanému platobnému rozkazu odpor, súdu nie je známy výsledok uvedeného upomínacieho konania. Ak žalobca právo podať voči platobnému rozkazu odpor využil a predmetný platobný rozkaz bol z tohto dôvodu zrušený, mal žalovaný v 2. rade právo podať návrh na pokračovanie v konaní na súde miestne príslušnom podľa ustanovení CSP (§ 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). V prípade pokračovania v konaní žalobca bude mať právo v uvedenom konaní uplatňovať prostriedky procesnej obrany a brániť sa i tým, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú. Platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky sa tak súd v konaní o zaplatenie bude musieť zaoberať a túto si prejudiciálne vyhodnotiť. V prípade, ak súd v konaní o zaplatenie dospeje k záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, bude uvedené viesť k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní a tým aj k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ žalobca voči platobnému rozkazu odpor nepodal a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, výsledok tohto konania už povinnosť žalobcu plniť žalovanému v 2. rade nárok z postúpenej pohľadávky nezvráti a nezmení.
21. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si už voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mu bola spornou zmluvou žalovaným v 1. rade postúpená, súd dospel k záveru, že toto konanie nemá pre žalobcu nijaký praktický význam. Žalobca na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nemá naliehavý právny záujem.
22. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná len v prípade, ak to ustanovuje osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, nie je možné sa určenia právnej skutočnosti (v prejednávanom prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) v civilnom súdnom konaní domáhať. Je nutné konštatovať, že nijaký osobitný právny predpis neumožňuje dlžníkovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi veriteľmi. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že takáto žaloba nie je v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP prípustná.
23. Podľa ust. § 12 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa ust. § 44 ods. 1 CSP na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.
25. Pre úplnosť a v nadväznosti na podanie žalobcu zo dňa 1.12.2020 (č. l. 65 spisu) súd záverom dopĺňa, že tento spor rozhodla sudkyňa Okresného súdu Nitra, ktorej bol tento spor pridelený na rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce. S poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP na súde prvej inštancie takéto spory rozhoduje jediný sudca, nie senát, čo sudkyňa žalobcovi vysvetlila i na pojednávaní dňa 2.12.2020.
26. Súd sa zaoberal i posúdením, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania z dôvodu litispendencie (§ 159 CSP) s poukazom na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp. zn. 30 Up/717/2020.
27. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
28. Podľa názoru súdu v tomto prípade podmienky pre zastavenie konania s poukazom na prekážku litispendencie, tak ako to uvádzal žalovaný v 1. rade, dané nie sú. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Pre možnosť postupovať podľa ustanovenia § 159 CSP je nevyhnutná okrem jednoty skutku aj jednota účastníkov konania (tu na opačných procesných stranách). V prebiehajúcom konaní sú stranami síce aj totožné subjekty (žalobca a žalovaný v 2. rade), avšak v konaní na plnenie je okruh osôb označených ako žalovaní užší ako v tomto určovacom konaní, na strane žalovaných v tomto konaní zostáva ďalší subjekt (žalovaný v 1. rade), voči ktorému konanie nemožno zastaviť, čo vedie k úvahe o nemožnosti aplikovať postup podľa § 159 CSP.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným. Žalovaný v 1. rade trovy konania nežiadal priznať, preto mu ich súd nepriznal. Nárok na náhradu trov konania si uplatnil žalovaný v 2. rade a tomuto ich súd ako úspešnému prinal v plnom rozsahu (100 %).
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.