Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/X, XXX XX I. U., proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, 2. Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, žalovaný v 2. rade zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. decembra 2020 č.k. -70, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v prvom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalovaný v druhom rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , . 1.2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 25.1.2016 bola medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 13 200 eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver 95 mesačných splátkach po 190,74 eura počnúc prvou splátkou splatnou dňa 26.2.2016 a poslednou splátkou splatnou dňa 26.12.2023. Dňa 25.1.2016 sa žalovaný v 1. rade so žalobcom dojednal na doplnení zmluvy tak, že žalobcovi bol na základe jeho žiadosti povolený odklad 6 anuitných splátok splatných od 26.11.2016 do 26.4.2017 a zmenila sa i výška mesačnej anuitnej splátky na sumu 209,66 eura. V konaní nebolo sporným, že žalobca nedodržal zmluvne dojednané podmienky a úver riadne a včas nesplácal. Pretože žalobca ani napriek predchádzajúcim upomienkam žalovaného v 1. rade dlžné splátky neuhradil, vyhlásil žalovaný v 1. rade ku dňu 8.9.2017 predčasnú splatnosť úveru a žalobcu vyzval k úhrade zostatku úveru s príslušenstvom v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedenú výzvu žalovaného v 1. rade žalobca prevzal dňa 14.9.2017, zosplatnenú čiastku úveru však neuhradil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú evidoval žalovaný v 1. rade titulom zmluvy o úvere zo

dňa 25.1.2016 voči žalobcovi, na žalovaného v 2. rade. Určenia neplatnosti uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca domáha podanou žalobou a vzhľadom na neplatnosť tejto zmluvy žalobca žiada určiť, že žalovanému v 2. rade nie povinný nič plniť. V konaní tiež nebolo sporným, že žalovaný v 2. rade si nárok na zaplatenie pohľadávky postúpenej mu titulom spornej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 voči žalobcovi uplatnil v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp.zn. , ktorý dňa 7.5.2020 vydal voči žalobcovi platobný rozkaz. 1.3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby podľa . Uviedol, že právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu, a to žalobu o splnení povinnosti, žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, žalobu na určenie právnej skutočnosti ako aj inú žalobu v neuvedenú (keďže obsahuje len ich demonštratívny výpočet). Význam uvedeného zákonného ustanovenia spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Žalobca sa v prejednávanom spore domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovanými 19.11.2019. Podľa sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal na nejednotnosť právnej teórie v posudzovaní, či v prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o žalobu v zmysle písm. c) alebo d) predmetného ustanovenia. Dôvodová správa k naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Zákonodarca tu uvádza, že jeho "záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej." Napriek sú takéto žaloby posudzované i v zmysle . Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. V. J. a kol. Komentár k . 2. diel. Osveta: Bratislava 1959, s. 607) i judikatúre (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. ) vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. V rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -486 zo dňa 26.11.2019 sa konštatuje, že "platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je "právnou skutočnosťou", ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom. Z uvedených dôvodov posudzoval žalobu v zmysle oboch citovaných ustanovení a dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná ani v zmysle ust. ani d) . 1.4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. , podľa ktorého je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z početnej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná inak podľa ustanovenia (teraz ) žiadny zmysel (viď R 17/1972). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. 1.5. Z tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 2. rade si voči žalobcovi už uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá mu mala byť spornou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená, v inom súdnom konaní (konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. ) a v tomto konaní bol vydaný platobný rozkaz, teda o rozhodol o povinnosti žalobcu plniť dlh titulom postúpenej pohľadávky. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica o vydaní platobného rozkazu rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených mu žalobcom - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a bez vyjadrenia žalovaného - Z. Žalobca v tomto konaní neuviedol, či využil svoje právo podať voči namietanému platobnému rozkazu odpor, preto nie je známy výsledok upomínacieho konania. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si už voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mu bola spornou zmluvou

žalovaným v 1. rade postúpená, dospel súd prvej inštancie k záveru, že toto konanie nemá pre žalobcu nijaký praktický význam a žalobca na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nemá naliehavý právny záujem. 1.6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ust. , podľa ktorého je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná len v prípade, ak to ustanovuje osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, nie je možné sa určenia právnej skutočnosti (v prejednávanom prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) v civilnom súdnom konaní domáhať. Konštatoval, že nijaký osobitný právny predpis neumožňuje dlžníkovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi veriteľmi. Vzhľadom na uvedené dospel z záveru, že takáto žaloba nie je v zmysle ust. prípustná. 1.7. V nadväznosti na podanie žalobcu zo dňa 1.12.2020 (č. l. 65 spisu) súd prvej inštancie na záver doplnil, že tento spor rozhodla sudkyňa Okresného súdu Nitra, ktorej bol tento spor pridelený na rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce. S poukazom na ustanovenia a na súde prvej inštancie takéto spory rozhoduje jediný sudca, nie senát, čo sudkyňa žalobcovi vysvetlila i na pojednávaní dňa 2.12.2020. 1.8. Súd prvej inštancie sa zaoberal i posúdením, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania z dôvodu litispendencie ( ) s poukazom na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp.zn. . Vyslovil názor, že v tomto prípade podmienky pre zastavenie konania s poukazom na prekážku litispendencie dané nie sú. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie . Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp.zn. ). Pre možnosť postupovať podľa ustanovenia je nevyhnutná okrem jednoty skutku aj jednota účastníkov konania (tu na opačných procesných stranách). V prebiehajúcom konaní sú stranami síce aj totožné subjekty (žalobca a žalovaný v 2. rade), avšak v konaní na plnenie je okruh osôb označených ako žalovaní užší ako v tomto určovacom konaní, na strane žalovaných v tomto konaní zostáva ďalší subjekt (žalovaný v 1. rade), voči ktorému konanie nemožno zastaviť, čo vedie k úvahe o nemožnosti aplikovať postup podľa . 1.9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným. Žalovaný v 1. rade trovy konania nežiadal priznať, preto mu ich nepriznal. Nárok na náhradu trov konania si uplatnil žalovaný v 2. rade a tomuto ich súd ako úspešnému priznal v plnom rozsahu (100 %). Uviedol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výroku plnom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie, pretože je dôvodné a opodstatnené rozhodnúť vo veci samej na hlavnom pojednávaní kde bude rozhodovať senát a existuje naliehavý právny záujem. 2.2. Namietal, že súd prvej inštancie bol nesprávne obsadený s poukazom na Tvrdil, že ustanovenie treba chápať tak, že na Okresnom súde rozhoduje sudca nie upratovačka, ale nemožno z neho vyvodiť, že by mohlo rozhodovať jediný sudca, keďže toto slovné spojenie jediný sudca absentuje. K tomu poukázal na , ktorý tiež jednoznačne uvádza slovné spojenie jediný sudca. Preto tvrdil, že súd prvej inštancie svojím postupom rozhodovania a obsadenia súdu konal v rozpore s SR, preto, že v prvá veta uvádza, že súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. 2.3. Tvrdil, že jeho naliehavý právny záujem v tomto konaní existuje, jeho žaloba nie je nezmyselná, boli porušené jeho právne istoty a do budúcna sú ohrozené istoty jeho deti, a to na základe zmluvy, ktorá je kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Namietal,

že súd prvej inštancie sa nedokázal vysporiadať s jeho naliehavým právnym záujmom a vo svojom odôvodnení v bode 19. nesprávne a mechanicky skopírovaným, porušil jeho právo na spravodlivé prejednanie veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal povinnosť skúmať či fikcia právnických osôb, ktoré fyzicky neexistujú a sú iba na papieri, či sú ich práva nadradené nad právami jeho fyzickej osoby a súd im dovolí zobchodovať jeho osobu. Navyše tvrdil že súd prvej inštancie arbitrárnym spôsobom porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď neprihliadol na jeho návrhy a zamietol ich, pretože je nelogické, aby hospodárnosť mala prednosť pred spravodlivosťou, ktorú predstavuje súdna moc. 3. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci , na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia a z jeho rozhodnutím sa stotožňuje. 5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.04.2021 uviedol, že na podanom odvolaní trvá. Jeho žaloba spĺňa požadované procesné podmienky. Súd prvej inštancie zamietnutím žaloby a svojvoľným obsadením súdu porušil jeho práva podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru tým, že odmietol konať a rozhodovať o jeho žalobe. Ďalej porušil základné princípy čl. 4, ktorý reflektuje zákaz odopretia spravodlivosti len preto, že chýba právna úprava prejednávanej veci. Zopakoval že sudca Okresného súdu nemal právomoc rozhodnúť vo veci ako jediný sudca. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil základné princípy čl. 1, 2, 3, 4. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok ( ). Tvrdil, že súd bol nesprávne obsadený, keďže namiesto senátu rozhodol jediný sudca, čo bolo v rozpore s , s , s , s a SR. Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 8.2. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval zákonne obsadený súd. Zákonné obsadenie súdu sa považuje za procesnú podmienku na strane súdu. Ak rozhoduje súd nesprávne obsadený, trpí konanie vadou, ktorú možno odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre nesplnenie procesných podmienok. Nesprávne obsadenie súdu môže spočívať v situácii, keď vo veci nerozhodol zákonný sudca, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ). Za nesprávne obsadený sa tiež považuje súd vtedy, keď namiesto senátu rozhoduje jediný sudca. Rozhodnutie jediného sudcu vo veci, ktorú má podľa práva prejednávať a rozhodovať senát, je zároveň porušením ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu v zmysle , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. 8.3. V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovanými, na prejedanie ktorej je vecne príslušný okresný súd. Pokiaľ uvedenú žalobu prejednala a rozhodla sudkyňa Okresného súdu Nitra, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie bol správne obsadený, v súlade s a a v súlade s ustanovením . 8.4. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie arbitrárnym spôsobom porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď neprihliadol na jeho návrhy a zamietol ich, pretože je nelogické, aby hospodárnosť mala prednosť pred spravodlivosťou, ktorú predstavuje súdna moc. Z obsahu uvedenej námietky možno vyvodiť, že žalobca namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý o jeho návrhu na zmenu petitu zo dňa 01.12.2020 (č.l. 44) rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2020 tak, že zmenu petitu žaloby nepripúšťa. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 10), v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vyporiadal s návrhom žalobcu na zmenu žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v tejto časti jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré zmenu žaloby nepripustil, pričom jeho procesný postup odvolací súd považuje za správny.

8.5. Keďže odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. 9. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 19.11.2019 medzi žalovanými v 1. a 2. rade je neplatná podľa . Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie predmetnom skúmania odvolacím súdom. 10. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby podľa a . Po vyhodnotení zistených skutkových okolností dospel k záveru, že predmetná žaloba nie je prípustná podľa ustanovenia , a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si už v konaní vedenom Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mu bola spornou zmluvou žalovaným v 1. rade postúpená. Preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vo vzťahu k konštatoval, že nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa uvedeného ustanovenia, keďže žiadny osobitný právny predpis neumožňuje dlžníkovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi veriteľmi. Vzhľadom na uvedené dospel z záveru, že žaloba nie je prípustná ani v zmysle . Odvolací súd s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Správne boli aj oba výroky súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, avšak žalovaný v 1. rade trovy konania nežiadal priznať, preto mu ich nepriznal. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania priznal, vzhľadom na jeho plný úspech v spore, v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje ( ). 12. Žalobca v odvolaní, okrem vád konania, z ktorými sa odvolací súd vysporiadal v bode 8. v podstate namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie (ne)existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení správne vyhodnotil v dôvodoch svojho rozhodnutia a skutočnosť, že žalobca s jeho závermi nesúhlasí nemá za následok ich nesprávnosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemá podaná žaloba žiadny prínos pre žalobcu, ani praktický význam. Žalobca pohľadávku žalovaného v 1. rade, do dňa postúpenia na žalovaného v 2. rade, nesplnil, ale stále ide o totožnú pohľadávku a jej zodpovedajúci záväzok, ktorý žalobca môže plniť, ale už žalovanému v 2. rade. Jeho postavenie sa preto nezmenilo ani neboli porušené či ohrozené jeho istoty. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa . Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. ). Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný 2. rade bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).