Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/202/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa - F. Č., Z. L. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - Q. V., Z. L. XX.XX.XXXX, B.: G. A. XX, XXX XX B.a, zastúpená advokátskou kanceláriou: Zahradnikova.SK, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 50 187 309 a otca - L. Č., Z. L. XX.XX.XXXX, B.: G. A. XX, B.va, proti odporcovi - D.. P. Č., Z..XX.XX.XXXX, B.: O. XX, XXX XX, B., o návrhu matky na uloženie zákazu priblíženia odporcu - starého otca D.. P. Č., Z. L. XX.XX.XXXX k maloletému dieťaťu, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. -106, zo dňa 29.06.2020 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. -106, zo dňa 29.06.2020 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 29.06.2020, č. k. -106 uložil odporcovi - D.. P. Č., aby sa nepribližoval k maloletému F. Č. na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom sa matka domáha uloženia zákazu priblíženia starého otca maloletého D.. P. Č. k maloletému F. na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov, pričom návrh spresnila podaním zo dňa 16.06.2020, doručeným súdu dňa 17.06.2020 tak, že okrem rozhodnutia vo veci samej žiada aj o nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia (ďalej len ""). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že do roku 2018 žili s otcom maloletého a maloletým v Maďarsku, kde bývali aj starí rodičia maloletého. Spočiatku spolu vychádzali dobre, snažili sa udržiavať dobrý vzťah. Otec maloletého, ani matka sa však nestotožňovali s výchovnými metódami, ktoré sa snažil uplatňovať odporca - starý otec na maloletom. Odporca veľmi zle vplýval na maloletého, mal od neho priveľké očakávania, ktoré boli neprimerané jeho veku, nátlakovou formou od neho vo veku 2,5 roka vyžadoval všeobecné vedomosti, informácie ohľadom športu, znalosti cudzích jazykov a pod. Matka ďalej uviedla, že spočiatku nemali o tomto správaní vedomosť, dozvedeli sa to až priamo od maloletého, ktorý začal starého otca odmietať, čo potvrdila aj maloletého stará mama, manželka odporcu (v súčasnosti je s ním v rozvodovom konaní). Stará mama sa zdôverila, že bola svedkom viacerých situácií, kedy musela odporcu napomínať, že jeho správanie voči maloletému je nevhodné a že na neho nemôže tak tlačiť. Pokúšali sa tento stav napraviť, dohovárať, avšak neúspešne. Od decembra 2016 začali obmedzovať prístup odporcu k maloletému, pričom v rámci hľadaní riešení sa dohodli, že odporca môže byť s maloletým len za prítomnosti jedného z rodičov. Odporca však vo svojom konaní pokračoval aj za prítomnosti rodičov, vplýval na maloletého

zle, psychicky na neho tlačil. Maloletý odporcu naďalej odmietal, kričal, bál sa ho. Rodičia vyhľadali aj odbornú pomoc v psychologickom centre u pani Chrenkovej, na ktorom stretnutí bol odporca spolu s otcom maloletého. Stretnutie bolo neúspešné, plné verbálnych útokov smerom k pani psychologičke. Nakoľko odporca nebol ochotný zmeniť svoje správanie, rodičia sa rozhodli, že sa maloletý s odporcom stretávať nebude. Po tomto rozhodnutí začal odporca maloletého prenasledovať, čo trvá dodnes. Ide o dennodenné elektronické kontaktovanie v neprimeranom množstve, množstvo telefonátov, vyčkávanie pred domom, škôlkou, zasielanie listov. Neskôr začali odporcu ignorovať, nekomunikovali. Situácia sa vyostrovala, odporca ich čakával pred domom, stával pri výjazde z garáže, bránil im opustiť garáž. Neskôr čakával pri dome už aj poobede a pri škôlke. Obťažovalo ich to, museli parkovať na inom mieste, tajne sa snažili dostať do bytu, dokonca sa odporca snažil do bytu dostať násilím. Následne sa rozhodli opustiť Maďarsko, v júni 2018 sa odsťahovali do Bratislavy, kde teraz žijú. Po presťahovaní boli kľudnejší, žili normálny život. Približne po dvoch mesiacoch sa odporca o ich adrese dozvedel a všetko sa začalo odznova. V roku 2018 prebehlo aj súdne konanie, ktoré inicioval odporca, a to návrhom na úpravu práv a povinností medzi odporcom a maloletým, ktorý súd zamietol a rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Odporca takmer každý deň čaká pred domom, sedí v aute, prechádza sa okolo domu. Dňa 12.10.2018 boli nútení volať aj políciu. Odporca začal čakávať maloletého pred škôlkou, okrikuje ho, keď vychádza zo škôlky, nosí mu tam hračky, aby ho zaujal. Dňa 15.02.2019 boli nútení opäť volať políciu pred škôlku, nakoľko do škôlky išla pre maloletého jeho stará mama, bol tam aj odporca, ktorý do starej mamy sotil a spadla na zem. Odporca schytil maloletého a ťahal ho do auta, lákal ho na hračku. Prišla matka aj otec maloletého, odporcu žiadali okamžite odísť, čo neurobil. Prišla policajná hliadka, incident riešili na mieste, neskôr na policajnej stanici. Aktuálne je odporca každý deň pred škôlkou, obťažuje už aj riaditeľku škôlky a aj pani Špinerovú z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Spolu s otcom maloletého majú za to, že bude v najlepšom záujme maloletého, aby sa k nemu odporca nepribližoval. V podaní zo dňa 16.06.2020 navrhovateľka - matka doplnila skutočnosť, že dňa 18.02.2020 bolo odporcovi vznesené obvinenie v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , ods. 2 písm. a) , vedenej na Obvodnom oddelení OO PZ Staré Mesto - západ Bratislava I, ČVS: 1087/SMZ-B1-2018 a podľa informácie od povereného príslušníka PZ bola sťažnosť odporcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátorkou zamietnutá.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. , , a , , , , a a a a o rodine a po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov starého otca -odporcu s maloletým dieťaťom, s cieľom ochrany práv maloletého v prípade konkrétneho ohrozenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky - matky, na vydanie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov, pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o vydanie neodkladného opatrenia vyšlo najavo. Súd prvej inštancie uviedol, že v konkrétnom prípade, nariadenie tohto neodkladného opatrenia má za cieľ predísť ďalšej nevyžiadanej komunikácii a kontaktovania odporcu s maloletým a zabrániť tak konaniu odporcu, ktorým by ohrozoval telesnú a najmä duševnú integritu maloletého, a to do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zo samotného návrhu navrhovateľky, ako aj z obsahu spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletého, ako aj maloletý, kontakt s odporcom nevyžadujú, nechcú sa s ním stretávať. Napriek tomu však odporca v snahe o kontaktovanie maloletého vo svojom neželanom konaní sústavne pokračuje, správa sa neprimerane, jeho konanie je až obťažujúce (nie len pre samotnú rodinu, ale už aj pre okolité prostredie - škôlka, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava). Od svojho konania neupúšťa ani po dohováraní rodičmi maloletého, ani po kontaktovaní polície, dokonca sa kontakt snaží vymôcť súdnou cestou. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že starý otec sa správa majetnícky smerom k maloletému, nátlakovo, má na neho príliš veľké nároky, žiadnym spôsobom nerešpektuje rodičov maloletého, a to jednak vo výchovných metódach, voľnočasových aktivitách, ako aj v celkovej slobode pri plnení si svojich rodičovských práv a povinností. Opakovaným prosbám a návrhom riešení s rodičmi maloletého nijakým spôsobom nevyhovel. Ani po snahe rodičov o zachovanie kontaktov starého otca s maloletým, podľa podmienok rodičov, svoje správanie odporca nezmenil. Nepomohla ani psychologická intervencia. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že rodičia majú obavu aj o duševné zdravie odporcu. Odporca žiadnym spôsobom nerešpektuje vôľu rodičov maloletého, poučuje ich o spôsobe výchovy ich dieťaťa, prenasleduje ich

na dennej báze. Obmedzenie kontaktu odporcu s maloletým považujú rodičia za dôvodný a v plnom záujme maloletého. Maloletý odporcu odmieta, po stretnutiach s ním býval plačlivý a podráždený, po zamedzení kontaktov s odporcom je pokojnejší (podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka). Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že aj ďalší syn odporcu zamedzuje kontakt so starým otcom z rovnakých dôvodov (vyjadrenia v spise sp. zn. ). Súd prvej inštancie vyslovil, že sa plne stotožňuje s názormi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -305 zo dňa 25.10.2018 a v potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -832 zo dňa 21.08.2019, a to najmä kde je konštatované, že v ani zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, tieto blízke osoby, ktorou je aj odporca, nemajú na rozdiel od rodiča právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Je zrejmé, že vzťah odporcu a rodičov maloletého je vážne narušený a konfliktný. Úprava styku vyžaduje dlhodobý psychický, emocionálny uzdravovací proces, rodičia majú dostatočne vážne dôvody na to, aby neumožnili odporcovi styk s maloletým. Dospel aj k záveru, že maloletý neutrpí tým, že styk so starým otcom nebude upravený súdnym rozhodnutím, práve naopak, takéto rozhodnutie by mohlo viesť k zvyšovaniu už teraz extrémneho napätia medzi rodičmi maloletého, ktorí zhodne a dôrazne úpravu styku so starým otcom odmietajú, pričom svedkom kolízii z toho plynúcich medzi nimi by prirodzene musel byť aj maloletý. Súd mal za to, že len v prípade zlepšenia rodinných vzťahov medzi rodičmi a starým otcom by bol styk maloletého so starým otcom v jeho záujme, avšak bude to vyžadovať dlhodobú snahu a možno aj časový odstup od prebiehajúcich rodinných udalostí. Tu dáva súd do pozornosti, že skutočnosť, že rodičia maloletého (matka) sú nútení opakovane riešiť situáciu ohľadom neželaného kontaktovania starým otcom maloletého prostredníctvom súdu, ako aj formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, svedčí o tom, že vzťahy medzi rodičmi a odporcom sú naďalej rozvrátené, konflikty sa opakujú, priam stupňujú, čo má v konečnom dôsledku negatívny dopad na záujmy maloletého. Zároveň, ako uviedol krajský súd, je potrebné, aby sa starý otec pozrel na seba "kritickým okom" a prijal kritiku, ako formu motivácie, vo vzťahu ku ktorej by potom nadviazal na vzťah s rodičmi maloletého, a následne s maloletým vnukom. Bez tejto sebareflexie starého otca nedokáže tento stav zvrátiť ani súd. Súd prvej inštancie poukázal na to, že naďalej pretrváva nepriaznivé konanie starého otca v snahe o kontaktovanie maloletého, s tým, že súd sa domnieva, že odporca zrejme sám od tohto "obťažovania" neupustí. Napokon súd prvej inštancie dal do pozornosti aj závažnú skutočnosť, ako bolo uvedené v podaní navrhovateľky zo dňa 16.06.2020, že dňa 18.02.2020 bolo odporcovi vznesené obvinenie v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , ods. 2 písm. a) a sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá. Súd prvej inštancie skonštatoval, že odporca by mal strpieť a najmä rešpektovať skutočnosť, že rodičia maloletého, ako aj maloletý o jeho snahu a komunikáciu nateraz nestoja a jeho sústavné naliehanie tak bráni pokojnému výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletého a nerušenému vývoju maloletého. Správanie a kolízie, ktoré vznikajú (či už pri odchode do/zo škôlky, z domu a pod.), život rodičov a maloletého značne obmedzujú, môžu mať negatívny vplyv na vnímanie týchto udalostí maloletým, pričom neustále, neprimerané a opakujúce sa stresujúce pôsobenie by mohlo mať nepriaznivý dopad aj na psychický vývoj maloletého v budúcnosti, resp. aj v súčasnosti. Súd prvej inštancie nespochybňuje skutočnosť, že starý otec má maloletého vnuka zrejme úprimne rád, ale zdôrazňuje, že pokiaľ by starému otcovi skutočne išlo len o najlepšie záujmy maloletého, spolupracoval by najmä s jeho rodičmi, ktorí sa v konečnom dôsledku styk s maloletým a starým otcom spočiatku snažili udržať - iniciovali aj odbornú psychologickú pomoc. Avšak práve pre správanie na strane odporcu boli nútení ku krajnému riešeniu, a to obmedziť styk maloletého so starým otcom úplne. Aj napriek tejto skutočnosti však nátlakové a obmedzujúce správanie odporcu pretrváva, je obťažujúce, rozhodnutia rodičov odporca nerešpektuje. Nakoľko rodičia neboli schopní konaniu starého otca, a to aj napriek mnohým snahám zabrániť, boli nútení obrátiť sa na súd. A preto, súd prvej inštancie po všetkých vyššie popísaných skutočnostiach, vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia . Navrhovateľka nielen svojimi tvrdeniami, ale aj listinnými dôkazmi osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a to zákazom priblíženia starého otca k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov, do času rozhodnutia súdu vo veci samej, a to najmä z dôvodu potreby ochrany záujmov a bezpečia maloletého.

3. O trovách neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , a preto priznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

4. Proti uzneseniu podal odporca - starý otec odvolanie. V odvolaní uvádza, že maloletý má preukázaný záujem sa stretávať s ním, v čom mu je rodičmi a rodičmi zapojenými subjektami už viac ako 3 roky bezdôvodne bránené. Uvádza, že sa snaží pomôcť maloletému v jeho práve na rodinu, aby sa mohol s ním stretávať. Odporca zdôrazňuje, že jeho aktivitou smerom k súdu ide výlučne o domáhanie sa práva na jeho vnúčika. Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré považuje za nespravodlivé, nesprávne a nezákonné, prichádza na pokračovanie bezdôvodne k ďalšej ujme pre maloletého a k jednoznačnému konaniu proti jeho záujmom. S ohľadom na celý priebeh konania je zrejmé, že hlas, názor a prianie maloletého neboli súdom zisťované, resp. zistené. Maloletý sa tak podľa odporcu stal nie osobou, o ktorej najlepší záujem by okrem odporcu malo ísť tiež rodičom, ako aj všetkým zainteresovaným, ale konaním rodičov a všetkých zainteresovaných (okrem odporcu - starého otca ) sa pre všetkých ostatných zainteresovaných stal skôr predmetom konania, o ktorom sa koná, a ktorý sa k veci, ktorá sa ho bytostne týka, nemôže vyjadriť. Pričom styk a kontakt maloletého s najbližšou rodinou, vrátane styku s jeho vzorným opatrovateľom starým otcom, ktorý je súčasťou identity maloletého dieťaťa, je v najlepšom záujme maloletého. Odporca poukazuje na to, že bol vzorným úspešným starostlivým opatrovateľom maloletého po celý jeho život od doby krátko po jeho narodení v júli 2014 až do začatia bezdôvodného odopierania rodičmi maloletému sa stretávať s ním, z čoho je zrejmé, že mal plnú dôveru rodičov po celú dobu starostlivosti. Rodičia, aj keď boli v každodennom kontakte, mu do začatia blokády nikdy nevyslovili ani jednu výčitku, či pripomienku. Odopieranie rodičmi maloletému stretávať sa s ním, začali rodičia bez dôvodu a bez upovedomenia vopred o takomto ich kroku dňa 4.7.2017. Od 28.6.2018 dodnes rodičia bez relevantného dôvodu mu neumožňujú s maloletým žiaden kontakt, čo je už viac ako 2 roky. Pričom dovtedy bol s maloletým časovo najviac zo všetkých členov rodiny, prevažne denne, celý jeho život do začatia bránenia v stretnutiach, a to cca 5-6 hodín denne. Maloletý bol počas všetkých ich šírokospektrálnych aktivitách poznávania, zodpovedajúcich veku maloletého dieťaťa úspešné šťastné dieťa plné radosti. Odporca uvádza, že aktivity s maloletým realizoval v rozhodujúcej miere po náležitej komplexnej príprave (vopred) denne on sám. Rodičia boli veľmi pracovne vyťažení a on sa staral o maloletého takmer 3 roky, osobne systematicky prevažne 5-6 hodín denne so zameraním na široké spektrum aktivít pri rešpektovaní udržiavania fyzickej a psychickej pohody vhodným striedaním aktivít a tak, že maloletý mal stále z ich aktivít radosť, bol vždy šťastný a úspešne postupoval vo všetkých smeroch dopredu. Na základe úspešného rastu maloletého po všetkých stránkach v radosti pri jeho starostlivosti a opatere je zrejmé, že styk maloletého s ním mal jednoznačne pozitívny vplyv na jeho psychický a citový vývoj a na rozvoj jeho schopností a osobnosti. Odporca ďalej v odvolaní bližšie popisuje výhrady, ktoré má k jednotlivým tvrdeniam obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Všetky tvrdenia matky uvedené v návrhu, ako aj následne konštatovania súdu prvej inštancie popiera, považuje ich za nepravdivé. Starý otec opakovane v odvolaní zdôrazňuje, že maloletého neprenasleduje, maloletý sa teší keď ho zbadá, chce sa s ním stretnúť, avšak v stretávaní mu bránia rodičia, ktorý nesledujú najlepší záujem maloletého. Odvolateľ zdôrazňuje, že sa o maloletého riadne staral až do doby, kedy mu bolo stretávanie sa s maloletým bez dôvodu rodičmi maloletého odopreté. Ďalej odporca poukazuje na to, že všetky listinné dôkazy v spise a predložené rodičmi, ako aj vznesenie obvinenia, ktoré je t.č. v riešení na Generálnej prokuratúre, sa týkajú jeho činnosti v rokoch 2018 až 2019, zo žiadneho listinného dôkazu (okrem tvrdení rodičov) neplynie, že by v popísanom konaní pokračoval aj v roku 2020. Návrh na úpravu styku bol podaný dňa 27.12.2019. Jeho podanie však rozhodne nemôže byť vykladané v jeho neprospech, bolo prejavom snahy vyriešiť situáciu a jeho podanie rozhodne nezakladá neodkladnú úpravu pomerov v podobe zákazu styku s maloletým. Odporca má za to, že v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo osvedčené, že jeho konanie pokračuje, že by maloletého akokoľvek kontaktoval, rozprával sa s ním, teda nebola preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Naposledy hovoril s maloletým 9/2020, a odvtedy s ním nebol v žiadnom kontakte. Odporca ďalej vyslovil, že na to, aby naďalej ostala citová väzba medzi ním a maloletým, je ich vzájomný kontakt veľmi dôležitý. Je veľmi dôležité, aby súd vybudovanú citovú väzbu pri dlhodobom odlúčení už naďalej nerušil a rozhodnutie o neodkladnom opatrení bezodkladne odmietol ako nedôvodné.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a na základe neho dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Odporca v rámci svojho odvolania neuvádza žiadne také skutočnosti, tvrdenia, ani nepredkladá žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Obsahom svojho odvolania odporca v konečnom dôsledku potvrdzuje tvrdenia rodičov o jeho neadekvátnom správaní a majetníckemu prístupu k maloletému, nerešpektovaniu rodičov a odôvodnených obáv z ďalšieho konania odporcu, ktorý môže ohroziť zdravý psychický vývoj

maloletého a stabilitu jeho výchovného prostredia, čo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého. Konanie zo strany rodičov spočívajúce v obmedzení a následnom vylúčení kontaktu maloletého a starého otca bolo postupné a odôvodnené a nie zo dňa na deň, ako uvádza odporca. Matka v danom prípade poukazuje na vykonané dokazovanie a pripojený spis Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. , a to na vyjadrenie vo veci samej zo dňa 02.10.2018, kde sú podrobne rozpísané výhrady rodičov ku konaniu odporcu, ako aj snahu rodičov spočiatku riešiť uvedené dohodou, dohovorom. Je zjavné, že odporca má vedomosť o dôvodoch, ktoré viedli rodičov k zamedzeniu kontaktu odporcu a maloletého, a preto tvrdenia odporcu, že o výhradách nemá vedomosť a doteraz nevie dôvod, prečo sa nestretáva s maloletým, skôr evokujú, že odporca je ochotný akceptovať len svoju pravdu, len svoj svoj subjektívny pohľad na vec, počuje a vidí len to, čo on chce a ostatné ignoruje a presadzuje si svoj názor a nehľadí na názory a záujmy iných. Aj odporcom popísané trávenie spoločného času s maloletým je len subjektívnym vnímaním ich tráveného času. Odporca aj sám dokumentuje prístup, ktorý mal k maloletému, k jeho starej matke, ako aj rodičom. Ohľadom úpravy styku odporcu s maloletým prebehlo riadne konanie vo veci samej (aktuálne už prebieha ďalšie na opätovný návrh starého otca v tej istej veci), kde predmetom dokazovania boli tvrdenia starého otca, ktoré opakuje aj v jeho odvolaní, ako aj posudzovanie záujmu maloletého na jeho styku so starým otcom (odporcom). Odporca v danom prípade nereflektuje ani na súdne rozhodnutie, predkladá tie isté tvrdenia a dôkazy (niektoré z pred viac ako troch rokov), ktoré boli s ohľadom na vykonané dokazovanie v konaní vedenom OS BA II pod sp.zn. vyhodnotené tak, že styk odporcu s maloletým nebol upravený. Napriek rozhodnutiu súdu však nátlak zo strany odporcu neustal a uvedené viedlo až k tomu, že matka bola nútená podať návrh vo veci zákazu priblíženie sa odporcu k maloletému a otec trestné oznámenie, z dôvodu nebezpečného prenasledovania. Je prirodzené, že v aktuálnom stave nemajú rodičia (po krokoch zo strany odporcu) záujem o rokovania, či dohodu a stretnutia s odporcom, ktorý rovnako podal trestné oznámenie na matku maloletého. Neschopnosť odporcu vnímať realitu vyplýva aj z obsahu odvolania odporcu. Aj doložené prílohy k odvolaniu zo strany odporcu potvrdzujú, že sa snažil niekoľkokrát počkať pri bydlisku rodičov (príloha 20a). Podniknuté kroky zo strany odporcu, napr. aj vo vzťahu k škôlke (trestné oznámenie na šikanu maloletého) preukazujú, že odporca priamo svojim konaním poškodzuje záujmy maloletého, ktoré majú dopad na jeho bežný život. Odporca sám seba stavia do pozície osoby, ktorá vie najlepšie, čo je v záujme maloletého, čo maloletý potrebuje a chce, ako sa k nemu treba správať, čo s ním treba robiť atď., a práve uvedené bolo jedným z konfliktov s rodičmi, kedy sa staval do pozície, ktorá mu neprináleží. Tu je zároveň potrebné uviesť, že ak starý otec stával pri plote škôlky maloletého, vzhľadom k predloženej fotodokumentácii, musel maloletého na seba upozorniť, aby si ho tento všimol. Odporca v celom účelovo klame a snaží sa popisovať situácie, aby vyzneli v jeho prospech aj keď je zjavné, že tieto svoje tvrdenia a vyjadrenia prispôsobuje a upravuje. Ak odporca poukazuje na prezumpciu neviny, nikto v žiadnom podaní ani súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, že by bol odporca odsúdený a uznaný vinným, avšak skutočnosť, že bolo vznesené voči nemu obvinenie, je predpokladom toho, že konanie odporcu dosiahlo takú intenzitu, že orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie voči odporcovi a vzniesol obvinenie. Odporca predložil len jednu stranu zo správy Verejného ochrancu práv, a preto uvedený dôkaz nie je možné posúdiť v jeho celistvosti a zaujať k nemu stanovisko. Podľa matky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že odporca sám od tohto „obťažovania“ neupustí. V konečnom dôsledku sa rovnako vyjadril aj samotný odporca, keď uviedol, že rozhodnutie rodičov, aby nebol v kontakte s maloletým, nebude rešpektovať. Nátlakové a obmedzujúce správanie odporcu, ktoré je zjavné aj z jeho podaní, rovnako aplikoval odporca na maloletého. Z podaní odporcu, ako aj ním predložených dokladov je zjavné, že na jeho strane nedochádza k uvedomeniu si celej situácie, a preto bez súdneho rozhodnutia hrozí, že odporca bude opäť iniciovať „náhodné“ stretnutia s maloletým a rodičia majú odôvodnenú obavu z jeho ďalšieho konania. Konflikt medzi odporcom a rodičmi pretrváva a eskaluje (odporca podal na matku maloletého trestné oznámenie). Matka má odôvodnenú obavu, že odporca by bol schopný maloletého uniesť, či podniknúť iné kroky, aby mal kontakt a stretnutie s maloletým bez vedomosti rodičov. Skutočnosť, že odporca koná bez akejkoľvek sebareflexie a v rozpore s vnímaním reality dokumentuje aj ním popísanie vnímanie jeho „náhodného“ stretnutia s maloletým, kedy zásah privolaných rodičov popísal, ako prepadnutie jeho a maloletého. V súvislosti s argumentáciou odporcu, že od septembra 2019 nebol v kontakte s maloletým, a preto nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, matka uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko odporca sa o tento kontakt pokúšal. V čase opatrení v súvislosti so šírením COVID-19 tieto pokusy ustali, nakoľko maloletý nechodil ani do škôlky a odporca (aj s ohľadom na svoje vyjadrenia v konaní vo veci návrhu o úpravu jeho styku s maloletým) rešpektoval opatrenia spočívajúce v obmedzení kontaktu s inými ľuďmi. Matka však zdôraznila, že odporca je už opakovane vídaný na ulici, na ktorej žijú

rodičia s maloletým alebo v blízkosti škôlky. Uvedené dokumentuje aj čestné vyhlásenie susedy rodičov maloletého. Odporca svoju prítomnosť dáva najavo kreslením smajlílkov v blízkosti bydliska maloletého.

6. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu - starého otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a odvolanie odporcu považuje za nedôvodné. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že je zrejmé, že odporca - starý otec je nekritický ku svojmu správaniu, ktoré mal k maloletému, a ktoré viedlo i k tomu, že mu nebolo súdom vyhovené v úprave styku starého otca s maloletým. Z popísaných skutočností rodičmi je zrejmé, že starý otec nerešpektuje rodičov, ako tých, ktorí sú zodpovední za výchovu maloletého, nepripúšťa si, že jeho uplatňované výchovné metódy a aktivity realizované s maloletým boli za hranicou zdravého trávenia času s maloletým dieťaťom. Starý otec nedokáže pochopiť, že s maloletým robil neustále aktivity, ktoré neboli ani primerané jeho veku, čo sa mohlo objektívne negatívne odraziť na psychike maloletého a narušiť jeho zdravý vývin. Z podania matky je zrejmé, že starý otec ani potom, ako mu súd nevyhovel v úprave styku s maloletým nezmenil svoj prístup, a naďalej sa domáha stretávania sa s maloletým a za tým účelom prenasleduje maloletého a jeho rodičov, vyčkáva na maloletého pred predškolským zariadením, sleduje bydlisko maloletého a jeho rodičov. Uvedené konanie odporcu nadobudlo až takú intenzitu, že rodičia maloletého boli nútení podať trestné oznámenie, na základe ktorého bolo odporcovi vznesené obvinenie v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania. V obave o zdravie maloletého matka podala aj návrh podľa , ktorým sa domáha nariadenia okamžitého zákazu odporcovi priblížiť sa k maloletému. Vzhľadom ku vyššie uvedenému, teda vzhľadom na neadekvátne správanie sa odporcu, ktorý maloletého prenasleduje, a aj napriek žiadosti rodičov sa s maloletým na silu snaží kontaktovať, je aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že je namieste obava rodičov maloletého o narušenie integrity maloletého, najmä jeho duševného pokoja. Aj vo svetle začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia, má odvolací súd za to, že je nevyhnutné dočasne a urýchlene zamedziť tomu, aby odporca neprimeraným spôsobom zasahoval do zdravia maloletého a to najmä psychického, k čomu môže relevantne poslúžiť práve daný zákaz starému otcovi priblížiť sa k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 200 m. Starý otec síce uvádza v návrhu, že maloletého neprenasleduje, s týmto sa nekontaktuje, a preto považuje neodkladné opatrenie za nedôvodné. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu však ozrejmila, že išlo o dočasný jav spôsobený pandémiou COVID - 19, keď maloletý nenavštevoval predškolské zariadenie a odporca dodržiaval protipandemické opatrenia. Navrhovateľka uviedla aj, že odporca je už opakovane toho času vídaný na ulici, na ktorej žijú rodičia s maloletým alebo v blízkosti škôlky. Uvedené dokumentuje aj čestné vyhlásenie susedy rodičov maloletého. Odporca svoju prítomnosť dáva najavo aj kreslením smajlílkov v blízkosti bydliska maloletého. Je teda zrejmé, že odporca neupustí dobrovoľne od konania, ktorým neprimerane zasahuje do duševnej integrity maloletého.

8. Odvolací súd dopĺňa, že v prípade neodkladného opatrenia nariadeného podľa ust. , ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vzhľadom na vyššie uvedené a popísané správanie sa starého otca k maloletému v minulosti, ako aj jeho terajšie konanie, spočívajúce v prenasledovaní maloletého a jeho rodičov, je dôvodné poskytnúť maloletému okamžitú ochranu, nakoľko bez daného zákazu odporcovi priblížiť sa k maloletému, by najmä duševná integrita maloletého mohla byť ohrozená.

9. Starý otec v odvolaní namieta, že nebol v konaní vypočutý maloletý. Odvolací súd má za to, že k rozhodnutiu o danom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol výsluch maloletého potrebný, a navyše vzhľadom na vek maloletého a charakter daného konania nebolo ani v záujme maloletého ho v tomto štádiu konania podriaďovať výsluchu. Aj keby maloletý povedal, že má starého otca rád a chce ho vidieť, neovplyvnilo by to rozhodnutie súdu, nakoľko maloletý nevie sám zvážiť a vyhodnotiť jeho

skutočný záujem a vyhodnotiť relevantne správanie starého otca k nemu. Navyše odvolací súd má za to, že vzhľadom na predmet konania a vek maloletého je prípadne aj vo veci samej na zvážení súdu zisťovať názor maloletého prostredníctvom odborníka, napríklad znalca z príslušného odboru.

10. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia účastníkov a predložených dôkazov, v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody na uloženie zákazu odporcovi - starému otcovi maloletého, približovať sa k maloletému na vzdialenosť nie kratšiu ako 200 m. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

11. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania plne úspešnej navrhovateľke, keď odvolanie odporcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a došlo k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).