Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/108/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo vo Voznici, Voznica 260, 966 81 Žarnovica, IČO: 30 227 640, R-0008/ZC, zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: B. N. FOREST SERVIS, Lesnícka 1, 902 01 Pezinok, IČO: 40 046 176, zastúpený: MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53 309 936, o zaplatenie 20.075,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -293 zo dňa 21. februára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -293 zo dňa 21. februára 2019 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2015 domáhal zaplatenia istiny vo výške 20.208,96 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný má so žalobcom platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej sú spoločné nehnuteľnosti, a to pozemky nachádzajúce sa v obci D., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným Ú.M. Ž., katastrálny odbor pre okres Ž., obec D., katastrálne územie D. o celkovej výmere XX,XX R. W. C., a to parcela č. XXX o výmere XXX.XXX I., parcelné číslo XXX o výmere XXX.XXX I., parcelné číslo XXX/X o výmere XX.XXX I., parcelné číslo XXX/XXX o výmere XXXX I.. Účelom nájmu bolo hospodárenie v prenajatých lesoch podľa platných právnych predpisov a v rozsahu stanovenom lesným hospodárskym plánom. Uviedol, že zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 17.12.2007 s účinnosťou od 01.01.2008 a okrem iného v nej bol dohodnutý bod V čl. V zmluvy: „výška nájomného a spôsob platby“, pričom v ods. 1/ zmluvy bolo dohodnuté, že ročné nájomné je vo výške 5.576,58 eur (168.000 Sk), ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať vždy mesiac vopred pred obdobím nasledujúceho kalendárneho roka, a to v mesiaci december na nasledujúci kalendárny rok, v prípade omeškania s platbou mal žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 0,5 % denne z dlžnej sumy. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z nájomnej zmluvy neplnil riadne, nájomné žalobcovi neuhrádzal. Žalobca žalovaného listom zo dňa 12.06.2014 vyzval na uhradenie dlžnej sumy, žalovaný napriek tejto výzve dlh neuhradil. Žalobca žalovanému nájomnú zmluvu vypovedal, výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2015. Z mailovej komunikácie, ktorá ohľadne výpovede nájmu prebehla medzi stranami sporu, mal žalobca za to, že žalovaný de facto i de iure uznal a potvrdil existenciu a platnosť nájomnej zmluvy od 01.01.2008 do 31.12.2015, nájomné však nezaplatil.

3. Uznesením č.k. -42 zo dňa 31.03.2016 súd konanie v časti istiny 133,20 eur zastavil z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu v tejto časti späť, a to pred prvým pojednávaním.

4. Žalovaný uviedol, že nájomný vzťah, z ktorého si žalobca v tomto konaní odvodzuje záväzok žalovaného na úhradu sumy 20.075,76 eur, je už viac ako štyri roky ukončený, nájomné bolo v celosti uhradené a pre prípad akýchkoľvek pochybností sú všetky nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy premlčané. Poukázal na to, že žalobca začal v roku 2014 od žalovaného nedôvodne vymáhať peňažné plnenia, o ktorých tvrdil, že sa má jednať o nezaplatené nájomné a žalovaný ho viackrát ústne upovedomil, že sa jedná o omyl z dôvodu, že žalovaný už niekoľko rokov nie je nájomcom, nakoľko jeho nájomný vzťah so žalobcom je skončený. Žalovaný upovedomil žalobcu, že všetky záväzky z nájomnej zmluvy boli riadne uhradené a jeho domáhanie sa dodatočných platieb je nepochopiteľné a neoprávnené, nakoľko ku koncu roka 2011 nájomná zmluva v dôsledku výpovede žalobcu žalovanému zanikla. Zastával názor, že žalobca má vo svojej internej dokumentácii fatálne pochybenia, pričom žalobca nedisponuje a nevie predložiť dôležité právne úkony, ktoré v minulosti vykonal voči tretím osobám a evidentne nevedie účtovníctvo zákonným spôsobom. Vo vzťahu k domnienke žalobcu o uznaní nájomného vzťahu so žalovaným uviedol, že žalobca účelovo používa mailovú komunikáciu z iného zmluvného vzťahu s obchodnou spoločnosťou a ani hypoteticky nie je možné, aby právny zástupca, bez splnomocnenia na hmotnoprávny úkon, uznal akýkoľvek nájomný vzťah inej osoby, s ktorou v tom čase nemal uzatvorené ani len procesné plnomocenstvo.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , (ďalej len „“), o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, čl. IV ods. 2 zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 17.12.2007 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, (ďalej len „“).

6. Súd posúdil vzťah medzi stranami sporu ako nájomnú zmluvu v zmysle v spojení s lex specialis, a to , ako nájom lesných pozemkov na určitý čas, konkrétne v zmysle predmetnej zmluvy na 10 rokov. Za nesporné považoval, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu na prenájom nehnuteľností, kde povinnosťou prenajímateľa bolo užívať vec spôsobom primeraným povahe a určeniu veci, tzn. ťažba dreva a ďalších úžitkov a uhrádzať nájomné vo výške 5.576,58 eur (168.000 Sk), ktoré bol žalovaný povinný platiť vždy mesiac vopred pred obdobím nasledujúceho kalendárneho roka, a to v mesiaci december na nasledujúci kalendárny rok. Spornou skutočnosťou bolo v konaní, kedy nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil a výška neuhradenej časti nájomného zo strany žalovaného voči žalobcovi. Poukázal na to, že v konaní bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať skutočné užívanie veci zo strany žalovaného, t.j. užívanie predmetných pozemkov, ťažba dreva na predmetných pozemkoch, teda, či nájomný vzťah trval ďalej aj po eventuálnom vypovedaní nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2007, resp. vyvrátiť platnosť a účinnosť výpovede zo dňa 20.12.2010 danej žalobcom žalovanému, v zmysle ktorej mal nájomný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme zo dňa 17.12.2007 zaniknúť dňom 31.12.2011.

7. Uviedol, že strany sporu platne uzatvorili nájomnú zmluvu týkajúcu sa prenájmu nehnuteľností - lesných pozemkov na určitý čas, konkrétne na 10 rokov. Poukázal na to, že pre prípad, že zmluva zanikne inak ako uplynutím času ( ) si strany sporu v čl. IV ods. 2 zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 17.12.2007 dohodli, že sú oprávnené hlavnú zmluvu vypovedať písomne s jednoročnou výpovednou lehotou s tým, že výpovedná lehota začína plynúť prvým januárom nasledujúceho roka, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. V súlade s týmto ustanovením bola zo strany žalobcu žalovanému daná dňa 20.12.2010 výpoveď s účinnosťou ku dňu 31.12.2011, pričom výpoveď bola podpísaná za žalobcu piatimi členmi výboru, ktorý je v zmysle stanov žalobcu jeho štatutárnym orgánom. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nepreukázal doručenie výpovede, tou sa súd nezaoberal vzhľadom na to, že žalovaný výpoveď, i keď len v overenej fotokópii súdu predložil, a iný doklad o jej doručení nemá ani nemôže dať, takýmto dokumentom, napr. vo forme doručenky, musí disponovať žalobca ako odosielateľ, nie žalovaný v postavení prijímateľa písomnosti.

8. Žalobca ďalej predloženú výpoveď spochybnil tým, že sa podľa jeho názoru jedná o falzifikát a na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu odborné vyjadrenie č. X/XXXX vypracované V.. J. H., znalkyňou z odboru Kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika. Podľa názoru súdu znalkyňa jednoznačne nespochybnila hodnovernosť predložených listín, len konštatovala, že je možné, vzhľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o fotokópiu jednoduchým spôsobom, bez špeciálnych zručností a na dostupných zariadeniach takýto falzifikát vyhotoviť, avšak súdu záver, že v tomto prípade sa o falzifikát

jedná, z odborného vyjadrenia nevyplýval. Keďže nebol vierohodným spôsobom preukázaný opak, súd mal za to, že overovací orgán, ktorým je v tomto prípade matrika a osvedčovacia doložka na predloženej listine, ktorá je v časti overovacej doložky verejnou listinou, táto skutočne potvrdila, že listina výpoveď zo dňa 20.12.2010 jej bola predložená v origináli a matrike preložená fotokópia tejto listiny s ňou súhlasí. Poukázal na to, že rovnaká skutočnosť vyplýva aj z výsluchov svedkov, ktorí v rovnakých skutkových súvislostiach potvrdili, že skutočne žalobca dal žalovanému výpoveď a každý z dotázaných svedkov na predloženej listine svoj podpis opoznal a potvrdil, že listinu skutočne podpísal. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nejednoznačnosť odborného vyjadrenia preloženého žalobcom mal súd za to, že výpoveď daná žalobcom žalovanému, i keď predložená len v overenej fotokópii, je dostatočným dôkazom preukazujúcim skončenie nájomného vzťahu výpoveďou, platnosť ktorej si strany sporu osobitne dohodli v zmluve.

9. Súd napriek uvedeným skutočnostiam v konaní skúmal, či žalobca ďalej po doručení výpovede nevykonával činnosti, ktoré mu z nájomnej zmluvy vyplývali a teraz sa prostredníctvom, ako uvádza žalobca, avšak už zastúpený „novým“ vedením, snaží vyhnúť povinnosti uhrádzať nájomné. Tieto skutočnosti sa v konaní žalobca snažil preukázať najmä záznamom z výkonu štátneho dozoru X/XXXX N. zo dňa 11.07.2014 a rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom pozemkový a lesný odbor OU- ZH-PLO-2015/004903. Okrem toho žalobca predložil emailovú komunikáciu zo dňa 30.06.2015, touto sa však súd nezaoberal, keďže neprebiehala medzi stranami sporu (prebiehala medzi I. N., teda nie Ondrejom, ktorý je v konaní žalovaný) a tento dôkaz nebolo možné priradiť k nájomnej zmluve zo dňa 17.12.2007. Na uvedené skutočnosti reagoval žalovaný tým, že meno jeho spoločnosti sa dostalo do dokumentov z toho dôvodu, že štátne orgány vykonávajúce dozor a kontrolu nezobrali v správnom konaní do úvahy fakt, že nájomná zmluva zo dňa 17.12.2010 bola v celom rozsahu vypovedaná, práce, ktoré na predmetných pozemkoch vykonával sa skutočne robili v zmysle iných čiastkových objednávok žalobcu, a rozhodnutie orgánu verejnej moci rešpektoval, čo však nič nemení na fakte, že mu nájomná zmluva zo dňa 17.12.2007 bola vypovedaná a v ďalšom období mal so žalobcom uzatvorené iné dohody. Tieto skutočnosti žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepoprel, preto ich súd považoval na nesporné. Čo sa týka argumentácie žalobcu a jeho odkazu na trestné konanie , súd uviedol, že v čase rozhodovania nebolo právoplatne skončené, a preto v zmysle zásady prezumpcie neviny nemohol pri svojom rozhodovaní na jeho závery a vyšetrovanie prihliadať. Konštatoval, že nájomný vzťah medzi stranami sporu zo zmluvy o nájme zo dňa 17.12.2007 bol výpoveďou skončený dňa 31.12.2011, a teda žalobcovi nárok na úhradu nájomného za roky 2013, 2014, 2015 nevznikol. Žalobu preto v celom rozsahu zamietol a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

11. Poukázal na to, že na návrh žalovaného bol dňa 15.11.2018 vypočutý svedok - bývalý tajomník žalobcu K. B., ktorý mal svedčiť v prospech žalovaného o tom, za akých okolností a kedy bola žalovanému daná výpoveď z nájmu, a najmä osvedčiť jej pravosť. Žalobca namietal, že tento svedok neuviedol na úvod svojej výpovede ani po poučení žiadnu takú okolnosť, ktorá by mu umožňovala odoprieť výpoveď v zmysle , na to odpovedal na všetky otázky zástupcu žalovaného a následne odmietol odpovedať na otázky zástupcu žalobcu, a to údajne z dôvodov, že by si týmito odpoveďami mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Žalobca poukázal na to, že chcel svedkovi položiť dôležité otázky súvisiace so zisťovaním skutkového stavu, najmä s vyhotovením, odoslaním, zadovážením kópie originálu výpovede z nájmu, ktorá neexistuje a existenciu ďalších rozhodujúcich dokladov. Zastával názor, že svedok B. počas celého dokazovania aj pred podaním žaloby spolupracoval so žalovaným. Mal za to, že procesným postupom súdu po tomto odmietnutí výpovede svedka B. na otázky zástupcu žalobcu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tento postup je v rozpore s a a najmä pokiaľ súd jeho výpoveď a rozhodujúce skutočnosti,

o ktorých svedčil v prospech žalovaného v bode 30. odôvodnenia rozsudku vzal za preukázané a zahrnul do dôvodov rozsudku, ktorým zistil skutkový stav. Zdôraznil, že súd o dôvodnosti odopretia jeho výpovede podľa a práve na odopretie výpovede vôbec nerozhodoval. Namietal preto, že procesným postupom súdu bola porušená rovnosť zbraní v kontradiktórnom procese a právo žalobcu na spravodlivý proces.

12. Poukázal na to, že predmetom tohto sporu bola existencia a platnosť výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010, a hoci žalobca predložil odborné vyjadrenie znalkyne V.. J. H., ktorá presne vyhodnotila vierohodnosť tejto listiny, súd toto vyjadrenie pokladal vzhľadom na predložené dôkazy žalovaným za nepodstatné. Záver súdu, že overená listina (podotkol, že nikdy nebolo preukázané, že matrika overovala originál tejto listiny) matrikou je verejnou listinou, považoval za nesprávny. Výklad súdu je podľa žalobcu v rozpore s , keď verejnou listinou sú len listiny vydané orgánmi verejnej moci a listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, pričom táto listina obsahujúca výpoveď z nájmu, resp. jej kópia nikdy nebola verejnou listinou ani v časti, kde obsahuje overovaciu doložku. Výpoveď z nájmu zo dňa 20.12.2010, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní, považoval za falzifikát vyhotovený dodatočne, originál nikdy neexistoval. Za zásadné považoval, že žalovaný nikdy nepotvrdil či, a vôbec kedy výpoveď dostal alebo prevzal.

13. Za nesprávne považoval skutkové zistenia súdu ohľadne ďalšieho užívania pozemkov žalobcu, o ktorých žalovaný tvrdil, že v ich užívaní nepokračoval po doručení výpovede. Dal do pozornosti listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný pozemky žalobcu užíval aj po údajnom ukončení nájomnej zmluvy, ale súd sa s týmito dôkazmi žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tomto smere súd podľa žalobcu nedostatočne vyhodnotil dôkazy uvedené v bode 22. odôvodnenia rozsudku. Ďalej uviedol, že po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 21.02.2019 sa dňa 23.02.2019 konalo valné zhromaždenie Urbárskeho pozemkového spoločenstva Voznica, kde bolo členmi spoločenstva navrhnuté podať voči rozsudku opravný prostriedok. Po oboznámení členov urbáru o tom, ako vypovedali na pojednávaní p. B. a ostatní členovia výboru, bolo súčasnému výboru oznámené, že ešte existuje ďalšia komunikácia medzi C.. N. a UPS a existujú ďalšie výpovede týchto svedkov, ktoré sú odlišné od výpovedí, ktoré poskytli súdu v tejto veci. Išlo o výpovede, ktoré títo svedkovia a p. N. urobili v pozícii svedkov v konaní ČVS: ORP-318/OEK-ZH-2013 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Žiari and Hronom, oddelenie kriminálnej polície. Kópie týchto výpovedí si žalobca od vyšetrovateľa zadovážil, pričom má ísť o nové listinné dôkazy, o ktorých existencii v čase rozhodovania súdu žalobca nevedel a nemohol uplatniť bez vlastnej viny v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože nepoznal obsah svedeckých výpovedí. Do spisu pripojil výpoveď žalovaného N. zo dňa 30.04.2014, výpoveď svedkyne Ľ. I. zo dňa 14.02.2014, výpoveď p. B. Š. zo dňa 06.11.2013, fotokópiu mailu zo dňa 19.05.2015 odoslaného I. N., Dohodu o skončení nájomných vzťahov vypracovanú žalovaným zo dňa 27.05.2015, výzvu adresovanú žalovanému na zaplatenie dane z nehnuteľnosti zo dňa 10.11.2015, čestné vyhlásenie p. Q. G. zo dňa 30.03.2019, poverovaciu listinu p. Š. zo dňa 05.09.2019, plnú moc p. Š. zo dňa 01.10.2007. Taktiež žiadal, aby si súd pripojil trestný spis ČVS: ORP-318/OEK-ZH-2013.

14. Právne hodnotenie skutkového stavu súdom v bode 37. rozsudku považoval za nesprávne a uviedol, že nie je možné platne výpoveďou bez uvedenia kvalifikovaného výpovedného dôvodu, ktorý musí byť dohodnutý v zmluve o nájme, rozviazať zmluvu na dobu určitú, táto môže zaniknúť len uplynutím doby alebo odstúpením. Mal za to, že pokiaľ zmluva, ktorá je uzavretá na dobu určitú, upravuje skončenie nájmu na základe výpovede počas jej trvania bez uvedenia dôvodu v dĺžke trvania výpovednej lehoty bez rešpektovania obligatórneho začiatku jej plynutia v čl. IV bod. 2, je toto ustanovenie zmluvy v rozpore so zákonom a je preto podľa absolútne neplatné. Od takej zmluvy je možné len odstúpiť výnimočne pre nájomcu ( ) na základe príslušných ustanovení vzhľadom na skutočnosť, že skončenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú neupravuje. Namietal, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami žalobcu vôbec nevysporiadal. Okrem toho uviedol, že výpoveď z nájmu je jednostranný právny úkon, ktorého účinky môžu nastať len doručením druhej strane, ktorej je tento úkon určený, pričom len preukázanie samotnej existencie tohto úkonu, napr. aj v listinnej forme bez preukázania jeho doručenia, resp. jeho prevzatia druhou stranou nemôže vyvolať žiadne právne následky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.075,76 eur a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019. Uviedol, že žalobca v odvolaní odkazuje na listiny a skutočnosti, ktoré počas prebiehajúceho konania z vlastnej viny nepredložil, i keď tieto listiny objektívne mohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a o týchto listinách preukázateľne vedel alebo mohol vedieť. Mal za to, že žalobca v súlade s nemá procesné právo uplatniť predložené listiny ako novoty v odvolacom konaní. Za podstatné považoval, že v rámci v trestného konania boli svedkovia vo vzťahu k platnosti nájomnej zmluvy len marginálne a všeobecne vypočutí, pričom žiadneho zo svedkov sa vyšetrovateľ nepýtal na konkrétnu skutočnosť, či výpoveď je platná, na to nikto neodpovedal. Uviedol, že na rozdiel od trestného konania pred súdom prvej inštancie boli svedkovia vypočutí presne a konkrétne ku rozhodujúcej skutočnosti pre súdne konanie, a to konkrétne o pravosti a platnosti výpovede, pričom pri výpovedi v trestnom konaní výsluch viedol vyšetrovateľ, na rozdiel od toho pri svedeckej výpovedi pred súdom prvej inštancie boli členovia vtedajšieho výboru vypočutí pred sudcom, pričom všetci svedkovia uznali svoje podpisy na kópii výpovede za riadne, platné a vlastné, všetci svedkovia verifikovali ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným výpoveďou, všetci svedkovia s vyhlásením B. Š. sú štyria z piatich členov vtedajšieho výboru a uznali výpoveď za platnú, všetci svedkovia uznali podpis piateho člena vtedajšieho výboru (C. S.) za pravý a platný. Zaslaný návrh dohody zo strany žalovaného zo dňa 27.05.2015 podľa žalovaného len dosvedčuje, že už v čase odoslania tohto návrhu dohody existoval spor medzi stranami o existencii nájomného vzťahu, kedy žalovaný bol do dohody zakomponovaný len z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pre žalobcu.

16. Vyhlásenia pána G., sú podľa žalovaného založené výlučne na faktickom vnímaní aká technika sa nachádzala v lesných porastoch, pán G. však nemal akúkoľvek vedomosť o dokumentárnom stave nájomnej zmluvy a to, že videl na lesných porastoch techniku podobajúcu sa technike žalovaného nedokazuje, že nájomná zmluvu bola platná. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný bol evidovaný na okresnom úrade ako obhospodarovateľ bolo v súdnom konaní viackrát vysvetlené, kedy žalobca bol povinný podľa o lesoch sa nahlásiť ako nový obhospodarovateľ po zániku nájomnej zmluvy, čo žalobca nesplnil, preto zostal evidovaný ako obhospodarovateľ žalovaný, ktorého odmietol Okresný úrad Žarnovica vymazať, nakoľko tento konal v zhode so žalobcom a vynucoval účasť žalovaného na štátnych dozoroch pod hrozbou sankcie, preto žalovaný neodporoval štátnemu orgánu a bolo preňho jednoduchšie formálne sa zúčastniť dozoru, ako mať uloženú sankciu za neprítomnosť na štátnom dozore. Čo sa týka vyrubenia dane uviedol, že po tom ako sa u žalobcu zmenil výbor a pán Y. H. sa stal členom výboru žalobcu a zároveň bol starostom obce D., tak využil svoju kompetenciu a na základe registrácie vedenej na Okresnom úrade Žarnovica, vyrubil žalovanému daň, a to aj napriek tomu, že žalovaný oboznámil starostu o tom, že tam má byť iná osoba, nakoľko žalovaný už nie je nájomcom. Tvrdenie žalobcu, že osvedčená kópia výpovede nie je verejnou listinou, považoval za nepravdivé a ničím nepodložené, nakoľko výpoveď obsahuje osvedčovaciu doložku, výpoveď sa stala verejnou listinou v tej časti, za ktorú príslušný orgán verejnej moci zodpovedá, kedy orgán verejnej moci síce nezodpovedá za obsah listiny, ale zodpovedá za totožnosť listiny s predloženým originálom, preto výpoveď je verejnou listinou v časti jej totožnosti s predloženým originálom. Dodal, že žalobca počas celého konania nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by sa snažil preukázať, že úradná osoba, ktorá osvedčovala pravosť výpovede akokoľvek pochybila, alebo že by nedisponovala originálom výpovede, alebo že by inak konala v rozpore so zákonom. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

20. Podľa (ďalej len „“), (1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. (2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. (3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

21. Podľa , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

22. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa ,

(1) Súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka. (2) Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

24. Podľa ,

(1) Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. (2) Svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody odopretia výpovede musí preukázať; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.

25. Podľa , súd vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Následne môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné subjekty prítomné na pojednávaní.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 20.075,76 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia nájomného v zmysle zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 17.12.2007 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, kde povinnosťou žalovaného bolo užívať vec spôsobom primeraným povahe a určeniu veci, tzn. ťažba dreva a ďalších úžitkov a uhrádzať nájomné vo výške 5.576,58 eur (168.000 Sk), ktoré bol žalovaný povinný platiť vždy mesiac vopred pred obdobím nasledujúceho kalendárneho roka, a to v mesiaci december na nasledujúci kalendárny rok. Sporným v konaní bolo, kedy nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil a výška neuhradenej časti nájomného zo strany žalovaného voči žalobcovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi stranami sporu bol skončený dňa 31.12.2011, a teda žalobcovi nárok na úhradu nájomného za roky 2013, 2014, 2015 nevznikol. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v odvolaní namietal porušenie rovnosti zbraní a jeho práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie po odmietnutí výpovede svedka B. na otázky právneho zástupcu žalobcu, keď tento

postup bol podľa neho v rozpore s a , najmä pokiaľ súd jeho výpoveď a rozhodujúce skutočnosti, o ktorých svedčil v prospech žalovaného v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vzal za preukázané a zahrnul do dôvodov rozsudku, ktorým zistil skutkový stav, pričom súd o dôvodnosti odopretia jeho výpovede a práve na odopretie výpovede podľa nerozhodoval. Listinu - Výpoveď zmluvy zo dňa 20.12.2010 považoval za falzifikát a nesúhlasil s tým, že listina nachádzajúca sa v súdnom spise na č. l. 47 je verejnou listinou. Za nesprávne považoval skutkové zistenia súdu ohľadne ďalšieho užívania dotknutých pozemkov žalobcu a v tomto smere namietal nedostatočné vyhodnotenie dôkazov zo strany konajúceho súdu. V odvolacom konaní žalobca predložil nové dôkazy, o ktorých podľa jeho tvrdení, v čase rozhodovania súdu nevedel a nemohol ich uplatniť bez vlastnej viny v konaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho namietal ďalšie skutočnosti týkajúce sa predmetnej výpovede zmluvy o prenájme a jej doručenia.

29. Odvolací súd predovšetkým skúmal dôvodnosť námietky žalobcu ohľadne porušenia rovnosti zbraní a práva žalobcu na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie po odmietnutí výpovede svedka B. na otázky právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 15.11.2018 a dospel k záveru, že uvedená námietka je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 10.09.2018 právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť okrem iných svedkov i p. K. B.. Svedok K. B., prítomný na pojednávaní dňa 15.11.2018, bol súdom prvej inštancie v zmysle príslušných ustanovení Civilného procesného poriadku riadne zákonne poučený o jeho právach a povinnostiach, vrátane práva odoprieť výpoveď v zmysle , pričom uviedol, že poučeniu porozumel a vypovedať bude. Svedok K. B. odpovedal na otázky položené právnym zástupcom žalovaného, následne však odmietol odpovedať na otázky právneho zástupcu žalobcu z dôvodu, že „na Okresnom súde Žiar nad Hronom je vedené trestné konanie proti jeho osobe a existujú prepojenia medzi týmto konaním a trestným konaním, a teda odpoveďami na otázky právneho zástupcu žalobcu by si mohol v trestnom konaní poškodiť.“ Zároveň bol ochotný odpovedať na otázky položené zo strany súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že svedok K. B. bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel, neoznámil odopretie výpovede a rovnako ani po zákonnom poučení zo strany súdu prvej inštancie nevyužil svoje právo odoprieť výpoveď v súlade s , napriek tomu po zodpovedaní otázok právneho zástupcu žalovaného odmietol odpovedať na otázky právneho zástupcu žalobcu, ktorý chcel svedkovi položiť dôležité otázky súvisiace so zisťovaním skutkového stavu a súvisiace s vyhotovením, odoslaním, zadovážením kópie originálu výpovede z nájmu a existenciou ďalších rozhodujúcich dokladov, ktoré mal mať bývalý tajomník žalobcu k dispozícii. Konajúci súd na tento postup svedka K. B., ktorý bol de facto odopretím výpovede, žiadnym spôsobom nereagoval, v rozpore s ustanovením nerozhodol o dôvodnosti odopretia výpovede, ani nevyužil prostriedky, ktoré mu Civilný sporový prostriedok na tento účel priznáva. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k znevýhodneniu žalobcu v konaní a bola v kontradiktórnom procese porušená rovnosť zbraní a právo žalobcu na spravodlivý proces. Uvedené umocňuje tá skutočnosť, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že pri zisťovaní skutkového stavu súd prihliadal na takúto čiastočnú svedeckú výpoveď K. B. na pojednávaní dňa 15.11.2018.

30. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca v konaní namietal pravosť listiny - Výpovede zmluvy zo dňa 20.12.2010 (č.l. 47 súdneho spisu). Z listu K. B. zo dňa 09.05.2016 (č.l. 48 súdneho spisu) vyplýva, že túto listinu dodal žalovanému práve on. Je potom dôvodné, aby žalobca, resp. jeho právny zástupca kládol svedkovi B. otázky súvisiace s vyhotovením, odoslaním a zadovážením kópie originálu výpovede z nájmu, keďže práve tento svedok dodal žalovanému osvedčenú fotokópiu Výpovede zmluvy zo dňa 20.12.2010, a teda môže objasniť okolnosti súvisiace so zisťovaním skutkového stavu. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že svedok je v zmysle ustanovenia povinný vypovedať ako svedok (alebo odpovedať na otázky písomne v zmysle ) a zároveň je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Svedok môže v zmysle ustanovenia odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Podľa ustanovenia , svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Pravidelne

to bude po oslovení procesnou stranou, keďže táto je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť, alebo po doručení predvolania súdu. Dôvody odopretia výpovede musí svedok preukázať, o dôvodnosti odopretia výpovede však rozhoduje súd. Musí tak urobiť včas, aby nedošlo k zmareniu vytýčeného pojednávania. Svedok musí oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Je povinný uviesť dôvod, pre ktorý odopiera výpoveď, a tieto dôvody aj preukázať. Musí tak urobiť včas, aby nedošlo k zmareniu vytýčeného pojednávania. Spravidla potom, ako ho strana sporu požiada o svedeckú výpoveď alebo po doručení predvolania súdu. O dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Proti uzneseniu súdu nie je prípustné odvolanie ( a contrarió). Ak súd neuznal odopretie výpovede za dôvodné, je svedok povinný vypovedať. V prípade, ak naďalej odopiera vypovedať, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.)

32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 1. decembra 2015, podľa ktorého „Požiadavka „rovností zbraní“ vyplývajúca z čl. 6 ods. 1 dohovoru je len iným označením základného ústavného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa ... Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c. Švajčiarsko z 23. 10. 1996).“

33. Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každej strane sporu. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd. ()

34. Pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba, okrem iného, rozumieť aj to, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný na vykonávaní dokazovania ( ) vrátane práva klásť svedkom a účastníkom otázky ( ) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať ( a ). (Uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júla 2003, sp. zn. )

35. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. Súd prvej inštancie opätovne vyslúchne svedka K. B., pričom bude postupovať podľa ustanovení a bude mať na zreteli zásadu rovnosti zbraní v kontradiktórnom sporovom konaní a právo na spravodlivý proces. Súd sa zároveň vysporiada s dôkazmi predloženými žalobcom v odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).