Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-80-2020.pdf
PDF · 120.49 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu EUROTRANS GUNIŠ s.r.o., so sídlom Veľké Chlievany 138, 956 55 Veľké Chlievany, IČO: 46 440 551, zast. Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, P. O. Box 57, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 333 158 proti žalovanému BGM-impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, zast. Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P. O. Box 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 o zaplatenie 2.976,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/15/2019-82 zo dňa 8. júla 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/15/2019-82 zo dňa 8. júla 2020 v prvej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Odvolanie voči druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/15/2019-82 zo dňa 8. júla 2020 odmieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.976,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.100,- Eur od 29.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 876,- Eur od 30.06.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.100,- Eur a sumy 876,- Eur vrátane 0,05 % úroku z omeškania denne z čiastky 2.100,- Eur od 29.06.2019 do zaplatenia a zo sumy 876,- Eur od 30.06.2019 do zaplatenia ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal prepravu tovaru z DE-79336 Herbolzheim BBS do SK-90055 Lozorno PTG v dňoch 09.05.2019 - 10.05.2019 a prepravu tovaru z SK-90055 Lozorno DE-79336 Herbolzheim v dňoch 10.05.2019 - 13.05.2019. Za vykonanú prepravu tovaru žalobca vystavil žalovanému dňa 14.05.2019 faktúru č.1905019 na sumu 2.100,- Eur s DPH, splatnú 28.06.2019. Žalobca tiež vykonal pre žalovaného prepravu tovaru z DE-72226 Semmersfeld BAK do SK-841108 Devínska Nová Ves v dňoch 28.05.2019 - 29.05.2019 a za vykonanú prepravu vystavil žalovanému dňa 30.05.2019 faktúru č.1905051 na sumu 876,- Eur, splatnú 29.06.2019. Žalovaný ani po viacerých urgenciách žiadnu z týchto faktúr ani čiastočne nezaplatil.
3. Žalovaný namietal nárok žalobcu a považoval ho za nedôvodný v celom rozsahu z dôvodu, že faktúry neboli žalovanému doručené, žalovaný ich neeviduje vo svojom účtovníctve, medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu dohody a sumy uvádzané žalobcom, ako ani úrok z omeškania neboli dohodnuté a žalovanému riadne vyúčtované. Žiaden z predložených dokladov nie je potvrdený žalovaným a nie je preukázané ani to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody s určitým obsahom a teda, že by vystavené faktúry boli oprávnené čo do dôvodu a výšky žalovanej sumy, resp. úrokov z omeškania.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu v požadovanej istine je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný, ktorý nebol priamo odosielateľom, si objednal u žalobcu prepravu tovaru, pričom k objednaniu prepravy došlo v dvoch prípadoch formou písomného návrhu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190200 a č. 20190220, ktoré boli žalovanému odosielané mailom a na strane žalovaného vystupovala M. Q. W.. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR mal preukázané, že žalobca ako dopravca vykonal predmetné prepravy, čo mal potvrdené odosielateľmi ako aj príjemcami tovaru, pričom dohodnutá odplata bola v rámci jednej prepravy v sume 1.750,- Eur (bez DPH) a v druhom prípade prepravy v sume 730,- Eur (bez DPH). Súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany žalobcu boli akceptované návrhy žalovaného uvedené v predmetných objednávkach, na základe čoho po vykonaní prepravy boli vystavené faktúry č. 1905019, č. 1905051, ktoré žalovaný uviedol aj vo svojich kontrolných výkazoch.
5. Vzťah medzi stranami sporu posúdil okresný súd ako vzťah z nepomenovanej zmluvy, pričom strany sporu si dostatočne dojednali predmet svojich záväzkov, t.j. žalobca ako dopravca bol povinný prepraviť predmetný tovar- zásielku z dohodnutého miesta- miesta odoslania do iného dohodnutého miesta- miesta určenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dopravcovi odplatu - prepravné v dojednanej výške. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2. 976,- Eur. Pokiaľ si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyššie uvedených faktúr až do zaplatenia a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho priznanú sadzbu 9 % ročne žalobu zamietol. Žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur a žalobcovi ako strane úspešnej v spore priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko doklady predložené žalobcom nie sú žalovaným podpísané. Okresný súd poukázal na to, že na uvedený typ zmluvného záväzku sa nevyžaduje písomná forma a žalovaný nijako nepreukázal, že by konanie za žalovaného ako právnickú osobu vykazovalo vady a nebolo v súlade s ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu bežnou podnikateľskou praxou je, že objednávku na prepravu zadáva zmluvnému partnerovi zamestnanec firmy z titulu príslušnej pracovnej pozície. Žalovaný pritom ani netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by dotyčná osoba prekročila svoje oprávnenie v tomto zmysle. Tvrdenie žalovaného o nedoručení faktúr sa ukázalo ako nepravdivé na základe vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR. Ak by aj faktúry žalovanému doručené neboli, čo bolo však vyvrátené, faktúra je len daňovým a účtovým dokladom a nárok na odplatu z titulu záväzkového vzťahu vzniká ako dôsledok splnenia záväzku protistrany. Na základe uvedeného okresný súd posúdil obranu žalobcu ako účelovú.
7. Vyššie uvedený rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.08.2020 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21.08.2020.
8. Právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti žalobe prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie a zdôraznil nepreukázanie nároku na požadované peňažné plnenie, pretože žiaden z dokladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani k ďalším podaniam žalobcu nie je potvrdený žalovaným, pričom žalovaný namietal ich pravosť a pravdivosť, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, t.j. že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku dôkazného bremena, ktoré je na žalobcovi ohľadne preukázania tvrdení žalobcu a nie je na žalovanom preukazovať negatívnu skutočnosť. Na
odvolaní doručenom okresnému súdu e-mailom sa nachádza pečiatka okresného súdu obsahujúca dátum prijatia tohto podania dňa 08.09.2020.
9. Uvedené odvolanie bolo odosielané z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalovaného a bolo adresované a doručené do e-mailovej schránky súdu prvej inštancie, pričom neobsahovalo autorizovaný podpis právneho zástupcu žalovaného. Z dokladu na čl. 89 o odoslaní tohto e-mailového podania obsahujúceho odvolanie žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že malo byť odosielané z e-mailovej adresy zástupcu žalovaného dňa 08.09.2020 o 0:00. Následne bolo do dátovej schránky súdu prvej inštancie doručené odvolanie právneho zástupcu žalovaného dňa 16.09.2019 obsahujúce autorizovaný podpis právneho zástupcu žalovaného.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.09.2020. V ňom uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a účelové. Podľa žalobcu v odvolaní žalovaný citoval odvolacie dôvody uvedené v zákone bez ich podrobnejšieho odôvodnenia. Pri dôvode o porušení procesných práv postupom okresného súdu, ktorý mal žalovanému znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalovaný neuviedol žiaden konkrétny nesprávny procesný postup, ktorého sa mal súd dopustiť. Neuviedol ani inú vadu konania, ktorým toto malo trpieť a ktoré malo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Neuviedol ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré súd nevykonal.
11. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno. Námietky žalovaného voči dôkazom predloženým zo strany žalobcu namietajúc ich pravdivosť a pravosť, bez podporenia ďalšími dôkazmi, neznamenjú neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného (správne malo byť uvedené žalobcu). Je pravdou, že žalovaný nemusí dôkazmi vyvracať tvrdenie žalovaného (správne malo byť uvedené žalobcu), ak však žalobca predloží dôkazy o svojich tvrdeniach a žalovaný nepredloží ani nenavrhne žiadne dôkazy, súd vykoná a vyhodnotí dôkazy navrhnuté žalobcom, na základe nich zistí skutkový stav a ak ich považuje za hodnoverné a dostatočné, rozhodne v prospech žalobcu. V napadnutom rozhodnutí súd podrobne uviedol, aké dôkazy vykonal a aké skutkové okolnosti z nich zistil. Okresný súd nemal pochybnosti, že zo strany žalovaného bola objednaná u žalobcu preprava, ktorá bola vykonaná a že fakturácia dojednanej odplaty akceptovala návrhy žalovaného a medzi stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu. Zo správy Finančného riaditeľstva SR vyplýva dokonca nepravdivosť tvrdení žalovaného, keďže žalobca, ako aj žalovaný faktúry č. 1905019 a č. 1905051 uviedli vo svojich kontrolných výkazoch, pričom žalovaný o tejto skutočnosti vyslovene klamal. Okresný súd vec správne právne posúdil a podrobne aj zdôvodnil. Námietky žalovaného, že doklady nie sú žalovaným podpísané sú formálne, pričom okresný súd sa s týmito námietkami podrobne zaoberal a rozhodnutie jednoznačne a zrozumiteľne odôvodnil. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli okresného súdu.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že na internetovej stránke my.timocom.com zo dňa 06.05.2019 je uvedená ponuka prepráv, kde ako ponúkajúci je uvedený žalovaný, kontaktná osoba - M. Q. W., e-mail a@b.c <mailto:firma.bgm@gmail.com> s popisom nákladu, požadovaného typu vozidla, nakládky, vykládky, vrátane adries a vzdialenosti v km. Z internetovej stránky my.timocom.com zo dňa 30.07.2019 vyplýva zobrazenie firemného profilu žalovaného.
15. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 06.05.2019 (prebiehajúcej medzi adresami a@b.c a a@b.c, <mailto:a@b.c>) vyplýva, že M. W. za žalovaného na základe telefonického dohovoru poslala žalobcovi objednávku na prepravu kolečko D-79-Lozorno a prosí o potvrdenie prijatia objednávky a zaslanie dokladov. V prílohe správy bola priložená objednávka 201901200. V ten istý deň P. W. za žalobcu potvrdil prijatie uvedenej objednávky v prílohe.
16. Prílohou bola objednávka 20190200 nazvaná „Sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č.20190200“ zo dňa 06.05.2019 (ďalej aj „zmluva“). V jej záhlaví sú uvedené údaje žalovaného, vrátane jeho loga a ako dopravca je uvedený žalobca. Obsahuje ďalej špecifikáciu typu vozidla, ŠPZ vozidla BN498BY/BN133YD, tovar, adresu nakládky BBS International GmbH, Herbolzheim, dátum nakládky 09.05.2019 12.00 hod.-14.00 hod., adresu vykládky PTG Slovakia - Automotive, Lozorno, dátum vykládky 10.05., 17.00 hod. FIX!!, cenu prepravného 1.750,- Eur all in, adresu pre doručenie faktúry. V poznámke je uvedené „späť do Herbolzheimu doručiť 13.05.2019“. Tiež je v poznámke uvedené, že po ukončení prepravy sa žiada o zaslanie obratom e-mailom potvrdených dokladov od prepravy, následne poštou. V texte sú uvedené podmienky prepravy a ohľadne fakturácie je uvedená požiadavka uviesť do faktúry číslo objednávky a jej doručenie do 7 dní po vykládke pri importe na Slovensko a do 10 dní pri exporte zo Slovenska, splatnosť faktúry 45 dní po doručení originálu CMR. V zmluve je uvedené, že objednávka platí aj bez spätného potvrdenia. V kolónke vybavuje je uvedená M. Q. W., bez podpisu, uvedené je telefónne číslo.
17. Z faktúry č.1905019 zo dňa 14.05.2019 vplýva označenie žalobcu ako dodávateľa, žalovaného ako odberateľa s dátumom splatnosti 28.06.2019. Z faktúry vyplýva vyúčtovanie nákladnej medzinárodnej prepravy tovaru podľa objednávky č. 20190200, a to preprava tovaru z DE-79336 Herbolzheim BBS do SK-90055 Lozorno PTG 09.05.-10.05. a preprava z SK-Lozorno do DE-79336 Herbolzheim 10.05.-13.05.2019 /kolečko/. Cena bez DPH 1.750,- Eur, celková fakturovaná suma k úhrade vrátane 20 % DPH 2.100,- Eur. Na faktúre sú uvedené dodacie a platobné podmienky: v prípade nedodržania termínu splatnosti bude v súlade s § 369 a § 502 Obchodného zákonníka účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
18. Z medzinárodného nákladného listu č.SK 0132187 a medzinárodného nákladného listu č.CZ Y číslo nečitateľné vyplýva, že ako dopravca je uvedený žalobca, ako odosielateľ firma BBS GmbH Herbolzheim, príjemca PTG Slovakia Automotive, s.r.o. Lozorno, evidenčné číslo vozidla BN498BY, návesu BN133YD, pričom v kolónke podpis a pečiatka odosielateľa je pečiatka firmy BBS GmbH s nečitateľným podpisom, v kolónke tovar prevzal je pečiatka firmy PTG Slovakia Automotive, s.r.o., podpis nečitateľný. V druhom medzinárodnom nákladnom liste je ako odosielateľ uvedená firma PTG Slovakia Automotive, s.r.o. Lozorno s pečiatkou a nečitateľným podpisom, príjemca BBS GmbH Herbolzheim Nemecko, čo je uvedené aj miesto vykládky tovaru, aj v kolónke potvrdenie o odovzdaní colného tranzitného dokladu sa nachádza pečiatka príjemcu s nečitateľným podpisom, dátum odoslania 10.05.2019, dátum prijatia 13.05.2019. Z knihy jázd žalobcu týkajúcej sa vozidla BN498BY za obdobie 09.05.2019-13.05.2019 vyplýva presný popis pohybu predmetného vozidla v daných dňoch.
19. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 23.05.2019 (prebiehajúcej medzi adresami firma.bgm@gmail.com a info@eurotransgunis.sk <mailto:info@eurotransgunis.sk>) vyplýva, že M. W. za žalovaného na základe telefonického dohovoru poslala žalobcovi objednávku na prepravu a prosí o potvrdenie prijatia, pričom v prílohe je uvedená objednávka 20190220. V ten istý deň P. W. za žalobcu potvrdil prijatie objednávky v prílohe.
20. Prílohou bola objednávka 2019022 nazvaná „Sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č.20190220“ zo dňa 23.05.2019 (ďalej aj „zmluva“). V jej záhlaví sú uvedené údaje žalovaného, vrátane jeho loga a ako dopravca je uvedený žalobca. Obsahuje ďalej špecifikáciu typu vozidla, ŠPZ vozidla BN686CE/BN513YD, ako i tovar. Pri nakládke je uvedená firma BAK Abgaskomponenten GmbH, Simmersfeld, dátum 28.05.2019, 13.00-17.00 hod., vykládka Volkswagen Slovakia a.s., Bratislava - Devínska Nová Ves, 29.05.2019, cena prepravného 730,- Eur a adresa pre doručenie faktúry. Podmienky prepravy sú totožné s podmienkami prepravy ako v sprostredkovateľskej zmluve o preprave veci č.20190200 s výnimkou splatnosti faktúry, ktorá je v tomto prípade 30 dní po doručení originálu CMR. V kolónke potvrdenie objednávky je dátum 23.05., nečitateľný podpis a pečiatka firmy žalobcu. V kolónke vybavuje je uvedená M. Q. W., bez podpisu s uvedením telefónneho čísla.
21. Z faktúry č.1905051 zo dňa 30.05.2019 vyplýva označenie žalobcu ako dodávateľa a žalovaného ako odberateľa s dátumom splatnosti 29.06.2019. Z faktúry vyplýva vyúčtovanie nákladnej medzinárodnej prepravy tovaru podľa objednávky č. 20190220, a to preprava tovaru z DE-72226 Simmersfeld BAK do SK-84108 Devínska Nová Ves/Bratislava, Volkswagen Slovakia, a.s. dňa 28.05.-29.05.2019, celková fakturovaná cena 730,- Eur bez DPH, celková fakturovaná suma k úhrade vrátane 20 % DPH 876,-
Eur. Na faktúre sú uvedené dodacie a platobné podmienky, s tým, že v prípade nedodržania termínu splatnosti bude v súlade s § 369 a § 502 Obchodného zákonníka účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
22. Z medzinárodného nákladného listu č. SK 0132200 vyplýva, že ako dopravca je uvedený žalobca, ako odosielateľ firma BAK Bousen Abgaskomponenten, Simmersfeld, príjemca Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava. V kolónke pečiatka a podpis odosielateľa sa nachádza pečiatka firmy BAK Bousen Abgaskomponenten, Simmersfeld s nečitateľným podpisom a v kolónke tovar prevzal sa nachádza pečiatka firmy DHL Excel Slovakia, s.r.o., dátum 29.05.2019, EČV vozidla BN686CE, návesu BN513YD. Z knihy jázd žalobcu týkajúce sa vozidla BN686CE za obdobie 28.05.-29.05.2019 vyplýva podrobný pohyb predmetného vozidla.
23. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu uvedených faktúr e-mailovou výzvou zo dňa 18.07.2019.
24. Zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýzy rizík zo dňa 13.02.2020 vyplýva, že v kontrolnom výkaze žalovaného je uvedená faktúra č.1905019 a tiež faktúra č.1905051.
25. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
26. Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
27. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
28. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.
29. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v prvej výrokovej vete v časti istiny a úroku z omeškania 9 % ročne vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady a súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa stotožňuje s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nárok priznaný súdom prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na obsah a rozsah žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné. 30. Odvolací súd sa na prvom mieste pri posudzovaní odvolania žalovaného zaoberal včasnosťou podania odvolania. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie prostredníctvom e-mailu z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalovaného do e-mailovej schránky okresného súdu, pričom z vytlačenej e-mailovej správy v spise na č. l. 89 vyplýva, že táto mala byť odoslaná, (ktorej prílohou je aj neautorizované odvolanie) 08.09.2020 o 0:00. Zástupca žalovaného prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 21.08.2020 a posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul dňom 07.09.2020. Odvolací súd vyžiadal zo súdu prvej inštancie podrobnosti o e-mailovej správe, ktorou žalovaný doručil neautorizované odvolanie. Z dokladu na č. l. 115 vyplýva, že uvedená e-mailová správa obsahujúca neautorizované odvolanie žalovaného bola doručená do e- mailovej schránky súdu prvej inštancie dňa 07.09.2020 o 23:59:51 hod. Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu SR z 01.04.2020, sp. zn. IV. ÚS/115/2020, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo12/2016 zo dňa 31.01.2017 v prípade doručenia e-mailového odvolania využitím e- mailovej komunikácie je potrebné za rozhodujúci okamih považovať okamih doručenia tejto e-mailovej správy do e-mailovej schránky súdu. Keďže neautorizované odvolanie bolo doručené do e-mailovej schránky okresného súdu dňa 07.09.2020 o 23:59:51 hod., bolo doručené včas. Vzhľadom na to,
že neautorizované odvolanie doručené e-mailom bolo následne doplnené dňa 16.09.2020 doručením autorizovaného odvolania v elektronickej podobe, žalovaný splnil procesnú povinnosť a doplnil podanie vo veci samej v elektronickej podobe s autorizáciou v lehote 10 dní v súlade § 125 ods. 2 CSP. 31. Žalovaný v odvolaní namietal, že sa pridržiava všetkých námietok uvedených v priebehu konania, a to najmä nepreukázania nároku žalobcu z dôvodu, že žiaden z dokladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je potvrdený žalovaným, pričom namietol aj ich pravosť a pravdivosť. Namietal tiež nesprávne posúdenie dôkazného bremena, ktoré je na žalobcovi a nie na žalovanom, ktorý nemusí preukazovať negatívnu skutočnosť a napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S týmito dôvodmi sa odvolací súd nestotožnil.
32. Súd prvej inštancie správne posúdil existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu s tým, že došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s dostatočne určitým dojednaním predmetu záväzkov, a to povinnosti žalobcu prepraviť predmetný tovar z dohodnutého miesta odoslania do dohodnutého miesta určenia a povinnosti žalovaného zaplatiť dopravcovi odplatu, t. j. prepravné v dohodnutej výške. S takýmto právnym posúdením existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu odvolací súd súhlasí.
33. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že žalovaný, v jeho mene konajúcou oprávnenou osobou (M. Q. W.), na základe e-mailového návrhu, navrhol žalobcovi vykonanie konkrétnej prepravy tovaru za ním navrhnutých podmienok a ním navrhnutou cenou v zmysle objednávok č. 20190200 a č. 20190220, ktoré obsahujú presné určenie podmienok prepravy (typ motorových vozidiel, adresu nakládky, vykládky. Žalobca (v jeho mene konajúci P. W.) potvrdil tieto objednávky na základe e-mailovej komunikácie dňa 06.5.2019 týkajúcej sa objednávky č. 20190200 a dňa 23.05.2019 týkajúcej sa objednávky č. 20190220. 34. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na uzavretie nepomenovanej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, pričom práva a povinnosti medzi stranami sporu boli dostatočne a určito dohodnuté. Odoslaním e-mailovej objednávky zo strany žalovaného (v jeho mene konajúcej oprávnenou osobou) žalobcovi a následné e-mailové potvrdenie tejto objednávky zo strany žalobcu preukazuje vznik a existenciu zmluvného vzťahu, a to nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu tak, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie. V konaní bol preukázaný konkrétny prejav vôle žalovaného na uzavretie nepomenovanej zmluvy (e-mailové zaslanie objednávok s konkrétnymi podmienkami prepravy, vrátane ceny) ako aj prejav vôle žalobcu, ktorý akceptoval (vo forme e-mailu) takto navrhnuté podmienky. Oprávnenie konať v mene žalovaného M. W. spochybnené zo strany žalovaného nebolo. Na základe takto súhlasne prejavenej vôle došlo k vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu, t.j. k uzavretiu nepomenovanej zmluvy s konkrétne dohodnutými povinnosťami strán sporu.
35. Vykonanie prepravy t. j. splnenie dohodnutého záväzku zo strany žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané potvrdenými medzinárodnými nákladnými listami CMR, a to pri obidvoch prepravách tovaru. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že na medzinárodných prepravných listoch nemôže byť podpis žalovaného, a to ani na strane odosielateľa tovaru ani na strane príjemcu, pretože žalovaný takéto postavenie nemal. Naopak potvrdením odosielateľa a príjemcu na uvedených medzinárodných nákladných listoch CMR je preukázané splnenie povinností žalobcu vyplývajúcich z jeho záväzku voči žalovanému vykonať požadovanú prepravu z dohodnutého miesta odoslania do dohodnutého miesta určenia za dohodnutú cenu.
36. Námietka žalovaného v odvolaní, že žiaden doklad predložený žalobcom nie je žalovaným potvrdený, pričom žalovaný namietal aj ich pravosť a pravdivosť je irelevantná a nemá vplyv na správny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe vyššie uvedeného spôsobu potvrdenia objednávok a ani na záver o reálnom vykonaní požadovanej prepravy a ani na povinnosť žalovaného zaplatiť cenu, na ktorú sa zaviazal v ním predložených objednávkach na vykonanie prepravy. Žiadne konkrétne skutkové a právne námietky týkajúce sa pravosti a pravdivosti predložených dokladov žalovaný neuviedol a ani nepreukázal.
37. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu, ako aj o vzniku jeho nároku na zaplatenie dohodnutej odplaty za poskytnuté plnenie vo vzťahu k žalovanému. Námietka žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť nezodpovedá obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu. Žalobca
svoje tvrdenia preukázal a uniesol dôkazné bremeno a naopak žalovaný svoje všeobecné konštatovanie vo vzťahu k popieraniu nároku žalobcu nijakým spôsobom nešpecifikoval a skutkovo neodôvodnil žiadnymi okolnosťami svoje pochybnosti o pravosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov.
38. Žalovaným podané odvolania je všeobecné, neobsahujúce žiadne konkrétne skutkové námietky a výhrady voči nároku žalobcu, keď žalobca všetkými uvedenými dokladmi preukázal existenciu zmluvného vzťahu, splnenie svojho záväzku, ako aj vznik nároku na požadované plnenie voči žalovanému. Na druhej strane žalovaný svoje výhrady voči uplatnenému nároku žiadnym konkrétnym spôsobom nešpecifikoval.
39. Na výhradu žalovaného, že žalobca mu nedoručil faktúry a žalovaný ich preto ani neeviduje vo svojom účtovníctve, dostatočným spôsobom súd prvej inštancie reagoval, keď toto nepravdivé tvrdenie žalovaného mal vyvrátené vyjadrením Finančného riaditeľstva SR, v zmysle ktorého žalovaný vyššie uvedené faktúry eviduje vo svojom kontrolnom výkaze. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, aj v prípade nepreukázania doručenia vyššie uvedených faktúr, táto skutočnosť by nemala vplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi záväzok, na ktorý sa zaviazal.
40. Ako už bolo uvedené, tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam nezodpovedá obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu. Tiež jeho tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd mal nesprávne posúdiť otázku dôkazného bremena, ktoré je na žalobcovi a nie na žalovanom, aby preukazoval negatívnu skutočnosť, nevyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia a ani zo spôsobu vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe nie z dôvodu, že žalovaný nepreukázal negatívnu skutočnosť, ale z dôvodu, že žalobca preukázal jeho skutkové tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu, o splnení povinností žalobcu, ktoré z tohto vzťahu vyplývali a o vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie uplatnenej sumy.
41. Ostatné dôvody uvedené žalovaným v odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne tvrdenia a ani dôkazy, ktorými by mali byť naplnené tieto odvolacie dôvody. V tejto časti odvolania len citovaním textu zákonných ustanovení o odvolacích dôvodoch, nespĺňa odvolanie náležitosti riadneho odvolania. Odvolací súd sa preto týmito blanketnými dôvodmi uvedenými v odvolaní nezaoberal.
42. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v prvej výrokovej vete potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
43. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu. V druhej výrokovej vete okresný súd čiastočne žalobu zamietol v časti požadovaného príslušenstva, keď nepriznal žalobcovi ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (18.25 % ročne), ale len v zákonom stanovenej výške 9 % ročne. V tejto časti došlo k zamietnutiu žaloby, pričom v zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Druhá výroková veta o čiastočnom zamietnutí žaloby bola vydaná v neprospech žalobcu, a preto stranou oprávnenou na podanie odvolania voči tejto výrokovej vete napadnutého rozhodnutia nie je žalovaný, ale žalobca. Keďže žalovaný napadol rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu, vrátane druhej výrokovej vety, odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP.
44. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. vrátane výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalobca bol v konaní úspešný s výnimkou časti úroku z omeškania a analogicky preto priznal žalobcovi v zmysle § 255 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Pretože v časti istiny, t. j. konkrétne vyčíslenej peňažnej sumy bol žalobca úspešný, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu správny a súd aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie v tretej výrokovej vete potvrdil. Hoci žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči tretej výrokovej vete o náhrade trov prvostupňového konania, opätovne žiadne konkrétne odvolacie dôvody voči tejto časti napadnutého rozhodnutia neuviedol.
45. nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.
46. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).