Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/560/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: Ing. M. Š., D.. X.X.XXXX, N. Č. XX, G., zast. JUDr. Beátou Topolčaniovou, advokátkou so sídlom Vojenská 3, Košice proti žalovaným: 1. L.. U. T., D.. XX.X.XXXX, N. H. X, G., X. G. T., D.. XX.XX.XXXX, N. U. X, N., Č. F., X. F. T., D.. XX.X.XXXX, N. S. U. X, X. R. T., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, A., Č. F. (V. V. A. D. A. D.. I. T.), X. Ľ. O., D.. X.XX.XXXX, N. F. X, G., X. F. O., D. D.O. O., X. A. Ž., D.. X.X.XXXX, N. M. XXX, X. O. O., D.. X.X.XXXX, N. S. U. XX, X. V. O., D.. XX.X.XXXX, N. M. XX, O., XX. M. G., D. D.O. O., XX. O. O., D. D. O., XX. I. L., D.. X.X.XXXX, N. H. X, A., XX. O. C., D.. X.XX.XXXX, N. R. XX, XX. M. O., D. D. O., XX. M. P., D.. X.X.XXXX, N. G. XXX, XX. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XX, G., XX. O. S., D.. XX.X.XXXX, N. H. XX, G., XX. O.. O. S., D.. X.XX.XXXX, N. Č.Á. Y. XXX, G., XX. M. G., D.. XX.X.XXXX, N. S. U. XX, XX. O. U., D.. XX.X.XXXX, N. G. XXX, XX. O. A., D.. X.X.XXXX, N. Š. XXX, XX. V. C.P., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, G., XX. W.. L.. O. G., D.. X.XX.XXXX, N. G. X, G., XX. M.. R. Z., D.. X.X.XXXX, N. N.. D. XX, G., XX. P. G., D.. XX.X.XXXX, N. G. XXX, XX. Š. G., D.. XX.X.XXXX, N. S. U. XX, XX. M. G., N. A. X, G., XX. P. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Z.. M. XX, S. D. H.P., XX. M. P., D.. X.X.XXXX, N. Z. XX, W. A. C., XX. L.. H. C., D.. XX.XX.XXXX, N. M. X, G., XX. O. F., D. D. O., XX. O. O.Í., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. H.. XX, G., XX. O. F., D.. X.X.XXXX, N. Ď. XX, G., XX. V. Z., D.. X.X.XXXX, N. C. X, G., XX. V. U., D. D.O. O., XX. O. G., D. D. O., XX. M. R., D.. X.X.XXXX, N. B. XX, N., XX. O.. G. G., D.. X.XX.XXXX, N. C. XX, G. V. XX. M. U., D.. XX.X.XXXX, N. Ď. XX, G., žalovaní 1., 2., 3., 4., 5., 7., 8., 9., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 32., 33., 34., 37., 38. a 39. zastúpení žalovaným 19 ako spoločným zástupcom a žalovaní 6., 10., 11., 14., 31., 35. a 36 zast. zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených ako parcely registra Y. G. Č.. XXX/XX P. S. XX O. - P. A., Č..XXX/XX P. S. XXX O. - P. A., Č.. XXX/XX P. S.O. XX O. - P. A., Č.. XXX/ X P. S. XXX O.- ostatná plocha a č. 687/22 o výmere 4 m2 - ostatná plocha, katastrálne územie Veľká Lodina, obec S. U., P. G. - P. v zmysle geometrického plánu č.X/XXXX vyhotoveného Margitou Gizickou dňa 28.6.2010 a úradne overeného Správou katastra Košice - okolie W. XX.X.XXXX A. Č.. XXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2013 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemku vedeného ako parcela reg. Y. G. Č.. XXX/X P. S. XXX O., ostatné plochy, zapísaného v katastrálnych operátoch Okresného úradu Košice-okolie, okres Košice-okolie, obec S. U., katastrálne územie (ďalej len „kat.úz.“) S. U.. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.9.1973 došlo medzi ním a právnym predchodcom (otcom) pôvodne žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalobca odkúpil pozemok - parcelu v katastri

obce S. U. S. A. Č.. XXX/X za kúpnu cenu 1.700 Sk. Predávajúci svojím podpisom na zmluve deklaroval, že na pozemku nie sú žiadne ťarchy ani bremená a jeho vlastníctvo k nemu je nesporné. Tomu svedčali i všetky písomné náležitosti, ktoré sa k danému prevodu vlastníctva v tej dobe zabezpečili za účelom nerušeného nakladania s pozemkom zo strany žalobcu a registrácie kúpnej zmluvy na štátom notárstve. Od uvedenej doby, teda 40 rokov na pozemku hospodári a zveľaďuje ho v dobrej viere, že je jeho vlastníkom. V roku 2012 zistil, že v katastri nehnuteľnosti pre daný pozemok nie je založený list vlastníctva, a teda pre daný pozemok nie je zapísaný ako vlastník, pričom pozemok evidentne je súčasťou katastrálnej mapy. So žalovaným sa osobne nepozná. Jeho procesné postavenie je dané iba z titulu jeho právneho nástupníctva po otcovi, ktorý bol pôvodným vlastníkom pozemku. Uvedený pozemok je priľahlým pozemkom záhrady jeho brata R. Š., ktorý svoje vlastníctvo užíva od roku 1992 nepretržite. Brat vlastníctvo k priľahlým pozemkom a rekreačnej chate nadobudol od ich rodičov, ktorí pozemky kúpili v čase, v akom on kúpil predmetný pozemok a nie je mu známe, z akého dôvodu nebola kúpna zmluva registrovaná a zaevidovaná v katastrálnych záznamoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti naliehavý právny záujem. Žalobu právne odôvodnil ust. a .

2. Žaloba pôvodne smerovala len voči žalovanému v 1.rade Ing. Ladislavovi Fiľakovskému.

3. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 14.3.2014 pripustil vstup ďalších žalovaných do konania (všetkých dedičov po neb. M. T.V.) - G. T. (ako žalovaný 2), M. T. (ako žalovaného 3) a F. T. (ako žalovaného 4).

4. Žalovaný v 1.rade s podanou žalobou súhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 2.5.2014 uviedol, že je dedičom po neb. M. T. a v dedičskom rozhodnutí č.65/82-15 Štátneho notárstva Košice-vidiek sa menovaná parcela nenachádza. Otec parcelu kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 23.9.1973 predal žalobcovi, voči čomu sa on ani jeho príbuzní nikdy neohradzovali.

5. Žalovaný v 2.rade so žalobou súhlasil. K žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.5.2014, v ktorom uviedol, že otec v dobe, keď predával parcelu č. 687/2 žalobcovi, ho o tom informoval. Vec považoval za uzavretú s tým, že nový majiteľ pozemku zariadi všetky požadované administratívne úkony.

6. Pôvodne žalovaný v 4.rade F. T. v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.4.2014 s podanou žalobou súhlasil. Mal vedomosť o tom, že jeho neb. otec vlastnil pozemok zapísaný ako parc. Č.. XXX/X v katastri obce S. U., ktorý odpredal niekedy v 70-tych rokoch žalobcovi. Odvtedy tento pozemok užíva ako vlastník žalobca.

7. Po zistení, že pôvodne žalovaný v 3.rade M. T. zomrel ešte pred začatím konania, súd uznesením zo dňa 14.10.2014 konanie voči nemu zastavil.

8. Písomnými podaniami doručenými súdu dňa 1.7.2015, 27.7.2015 a 6.4.2017 žalobca rozšíril okruh žalovaných a požiadal o zmenu žaloby. Podaný návrh odôvodnil tým, že do konania je potrebné pojať v katastri nehnuteľnosti zapísaných vlastníkov parciel I. G., R. G. S. A. Y. G. Č.. XXX/X. A. Y. G. Č.. XXX/X S. P. R. A. A. I. G. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X V. XXX/XX, a to geometrickým plánom č. 3/2010 zo dňa 30.6.2010. Žiadal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených ako parcely F. Y. G. Č..XXX/XX o výmere 74 m2 - P. A., Č..XXX/XX P. S.O. XXX O. - P. A., Č.. XXX/XX P. S. XX O. - P. A., Č.. XXX/X P. S. XXX O.- P. A. V. Č.. XXX/XX P. S. X O. - ostatná plocha, katastrálne územie S. U., P. S. U., P. G. - P. v zmysle geometrického plánu Č..X/XXXX R. W. XX.X.XXXX.

9. Uznesením zo dňa 7.12.2018 súd pripustil vstup ďalších žalovaných do konania a uznesením zo dňa 7.1.2019 pripustil navrhovanú zmenu žaloby.

10. Žalovaný v 4.rade (aj jeho právna predchodkyňa) ako právni nástupcovia neb. M. T. Z. podanou žalobou súhlasili, ako vyplýva z ich písomného vyjadrenia zo dňa 6.5.2014.

11. So žalobou tiež súhlasili žalovaní v 21.rade, 23.rade, 24.rade a 37.rade.

12. Žalovaná v 22.rade vo vyjadrení zo dňa 29.1.2019 uviedla, že je doposiaľ vedená ako podielová spoluvlastníčka parciel Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X a žiaden zo spoluvlastníckych podielov nikdy nepredala ani iným spôsobom nescudzila. Poukázala na nadobúdanie vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľnosti v prípade prevádzania nehnuteľnosti na základe zmluvy, hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti a oprávnenosť držby. Mala za to, že keďže nedošlo k scudzeniu nehnuteľností z jej strany, nie je možné, aby žalobca nadobudol nehnuteľnosti alebo ich časť dobromyseľne. Pokiaľ uvedené nehnuteľnosti užíva, neužíva ich v dobrej viere. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a konanie zastaviť.

13. Žalovaný v 19.rade ako ustanovený spoločný zástupca žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5., 7., 8., 9., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 32., 33., 34., 37., 38. a 39.rade v písomnom podaní zo dňa 9.11.2020 uviedol, že žalobca dlhodobo (už 47 rokov) uvedený pozemok užíva ako vlastník, bez akejkoľvek pochybnosti o svojom vlastníctve a v takom rozsahu si plní aj povinnosti vlastníka. Nemá námietky, aby si žalobca svoje vlastnícke právo zlegalizoval, nakoľko mu toto právo náležite patrí.

14. Zástupca neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond (v zmysle o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení) v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že spis neobsahuje identifikáciu, podľa ktorej by bolo možné identifikovať parcelu č. 687/2 na pozemnoknižný stav, teda na niektorú konkrétnu parcelu zapísanú v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. 19, nakoľko v PKV č. 19 kat. úz. S. U. neexistovala mpč. 19 uvedená v Dotazníku. Upriamil tiež pozornosť na to, že kúpna zmluva nebola registrovaná na Štátnom notárstve, napriek tomu, že zákon túto podmienku jednoznačne ukladal. Poukázal na podmienky vydržania vlastníckeho práva a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. (R 73/2015), podľa záverov ktorého oprávneným držiteľom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Namietal tiež neúplnosť označenia niektorých žalovaných. Po vykonanom dokazovaní voči žalobe nenamietal.

15. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.3.2019 (tzv. replika) uviedol, že žalovaní boli označení za účastníkov konania z dôvodu naplnenia hmotnoprávnych podmienok konania z dôvodu, že ak má dôjsť na základe rozsudku súdu k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, je potrebné, aby bol rozsudok vynesený v konaní, v ktorom osoba zapísaná ako vlastník bola účastníkom konania. Keďže prejednávaná parcela registra C KN (nový stav) č.687/2 nemá evidovaného vlastníka, na strane žalovaných sú označení vlastníci pôvodných parciel registra E KN (starý stav), z ktorých bola táto parcela vytvorená (iných vlastníkov nie je možné označiť). Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.65/1972. K námietke zástupcu neznámych vlastníkov, že parcela č. 687/2 mala vzniknúť odčlenením z A. Č..XX , G. O.. XX, pričom O.. XX Z. v PKV nenachádza, uviedol, že túto skutočnosť žalobca nevie dostatočne objasniť, pretože v čase kúpy parcely č. XXX/X všetky listiny nasvedčovali tomu, že sa jedná o riadny prevod a že legitímnym vlastníkom tejto parcely je predchodca žalovaných v 1.-5. rade. Uvedená parcela už legitímne existovala, nakoľko bola zakreslená v katastrálnej mape a vlastníctvo k nej bolo potvrdené podporne aj vyjadrením jej vtedajšieho užívateľa JRD W. A. C.. Žalobca preto nemal najmenšiu pochybnosť o legitimite vlastníctva predávajúceho. Je možné, že sa jedná o omyl v písaní (v označení čísla mpč, nakoľko podobný omyl v písaní sa nachádza aj v kúpnej zmluve vyhotovenej štátnym notárom v roku 1971, ktorou boli nadobúdané susedné parcely). Žalobca ešte pred podaním žaloby zisťoval súvislosti vlastníctva parcely č. XXX/X, avšak bezvýsledne. Ani pracovníci katastra nevedeli podať žalobcovi vysvetlenie o absencii zápisu vlastníctva k nej. Obvykle sa pri zápise novovzniknutej parcely táto zakreslí do katastrálnej mapy, až keď je k nej spolu s geometrickým plánom doložený aj jej právny titul nadobudnutia (konkrétna zmluva), no z neznámych dôvodov sa to v tomto prípade nestalo. V období roku 1971 právne vznikali aj susedné parcely č.XXX/X,X,X,X,X,XX. Jednou z nich je aj parc.č. 687/10, ktorú nadobudli žalobcovi rodičia kúpnou zmluvou zo dna 29.3.1971 a z dôvodu lepšej využiteľnosti pozemku žalobca už ako plnoletá osoba k tomu prikúpil parcelu č. 687/2. Tieto pozemky spojili a vytvorili jeden súvislý celok, ktorý od tej doby užívajú ako vlastníci. Pozemky, ktoré susedia s parcelou č. 687/2 boli vytvorené geometrickým plánom XXX-XXXX-XX R. XX.X.XXXX, v rámci ktorého bola do katastrálnej mapy zakreslená aj parcela č. XXX/X. Ž. túto parcelu odkupoval

až v roku 1973. Žalobca mal v čase kúpy pozemku 18 rokov a aj v dôsledku právne zabezpečeného odkupovania susediacich pozemkov (medzi kupujúcimi boli aj jeho rodičia), nemal dôvod pochybovať o vlastníctve predávajúceho, ani dôvod skúmať následnú registráciu zmluvy na štátnom notárstve, keďže ho predávajúci ubezpečil, že tieto záležitosti dorieši. Žalobcu v jeho dobromyseľnej držbe pozemku od jej začatia až po súčasnosť nikto nikdy neobmedzoval a ani si neuplatňoval práva voči nemu. Žalobca zastával názor, že všetky podmienky vydržania nepochybne splnil. Svoju dobromyseľnosť opiera o skutočnosť, že od doby vstupu do držby nehnuteľnosti nemá pochybnosti, že užíva vec, ktorá mu právom patrí z dôvodu, že túto nadobudol od vlastníka riadnou písomnou kúpnou zmluvou, zaplatil kúpnu cenu a má ju v držbe nepretržite počas celej vydržacej doby, t.j. 46 rokov. Žiadal súd, aby sa od prejudikovanej otázky vlastníctva (R 73/2015), ktorú uvádza zástupca neznámych žalovaných, odklonil z dôvodov hodných osobitého zreteľa, spočívajúcich v tom, že žalobca v dobrej viere koná a vystupuje ako vlastník už obdobie 46 rokov, pričom tým nekoná v neprospech iného vlastníka. Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , že „vlastníkom nehnuteľnosti, sa počínajúc 1. januárom 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom...“ K námietke nedostatočného označenia niektorých žalovaných uviedol, že opakovane žiadal o súčinnosť Okresný súd Košice-okolie, mesto, Štátny archív v Košiciach, katastrálny odbor OU Košice-okolie, Geodetický a kartografický ústav i obecný úrad, týchto žalovaných však nie je možné bližšie špecifikovať.

16. Listom zo dňa 21.8.1973 Jednotné roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde oznámilo žalobcovi, že súhlasí s užívaním nehnuteľnosti č. 687/2 (majiteľ Jozef Fiľakovský).

17. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.9.1973 vyplýva, že Jozef Fiľakovský odpredal žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú v kat. úz. Veľká Lodina ako parcela č. 687/2 za kúpnu cenu 1.700,-Kčs.

18. Podľa dotazníka a čestného vyhlásenia na registráciu a spoplatnenie zo dňa 30.10.1973 M. T. previedol na žalobcu nehnuteľnosť A..Č.. XXX/X, G.. Ú.. S.. U. (S..Č.. XX, O..XX) za dohodnutú cenu 1.700,-Kčs. MNV nemal námietky k prevodu.

19. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 2.7.2014 parcely reg. C č. 687/1 - 687/13 vznikli založením evidencie nehnuteľnosti. Následne boli parcely zmluvne majetkovoprávne vysporiadané okrem parciel XXX/X V. XXX/X. Parcela registra c č. 687/2 sa skladá z viacerých pôvodných parciel. Podľa priloženej grafickej identifikácie parcela Č.. XXX/X vznikla z časti parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX.

20. Z geometrického plánu č. 3/10 vyhotoveného O. B. dňa 28.6.2010 vyplýva oddelenie pôvodných častí parciel E KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX V. XXX/X W. A. Č.. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX V. XXX/XX.

21. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 14.10.2019 parcela reg. Y. Č.. XXX/X D. M. I. D. U., S.Y. M. I. D. A. F.. I. G. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX, ktoré sú zapísané na U. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G.. Ú.. S. L. (R. S. U., poznámka súdu) na základe zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov. V rámci konania registra bola spracovateľom vyhotovená identifikácia parciel na dotknuté nehnuteľnosti, pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke. Parcela reg. I. Č.. XXX N. L. R. O.. XXX, ktorá je zapísaná S. A. Č.. XX, XX.

22. Z listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, XXX, XXX, XXX V. XXX, G.. Ú.. S. U. S.Ý., Ž. A. Z. A. I. G. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX Z. Ž. S. X.F. V. X.-XX.F..

23. Zo snímky katastrálnej mapy súd zistil, že parcela č. XXX/X tvorí úzky pás a nachádza sa medzi parcelami č. XXX/XX V. A. Č.. XXX/X V. XXX/XX. S parcelami č. XXX/X V. XXX/XX H. A. Č.. XXX/X tvar trojuholníka.

24. Žalobca vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 11.11.2020 uviedol, že predmetný pozemok nadobudol v roku 1973 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.9.1973 od pôvodného majiteľa M. T.. Vlastnícke právo predávajúceho k uvedenému pozemku bolo deklarované jeho písomným prehlásením v samotnej

kúpnej zmluve a aj potvrdením zo strany štátneho orgánu - Miestneho národného výboru i JRD Družstevná pri Hornáde, ktoré pozemok v tom čase obhospodarovalo. Na základe týchto skutočností o vlastníckom práve predávajúceho nemal žalobca žiadne pochybnosti a v tomto duchu a v dobrej viere pozemok nadobudol, zaplatil zaň kúpnu cenu, ujal sa reálnej držby a začal ho užívať ako vlastník, so všetkými právami i povinnosťami k tomu prináležiacimi (platenie daňových povinností, udržiavanie, zveľaďovanie a obhospodarovanie spojené s nemalými investíciami). Od nadobudnutia, teda od roku 1973 sa tento pozemok stal súčasťou záhrady jeho rodičov a neskôr jeho brata R. Š.. Odvtedy ho užívajú nepretržite a v dobrej viere ako jeden súvislý celok. Pozemok užíva v dobrej viere ako vlastník, bez akýchkoľvek pochybnosti a prípadných vplyvov tretích osôb, ktoré by si nárokovali vlastníctvo k nemu. Nikdy ho nikto neoslovil, ani nespochybnil jeho vlastníctvo k uvedenému pozemku. Aj na základe nerušenej držby bol presvedčený o svojom vlastníckom práve. Ak by tomu tak nebolo, bol by túto záležitosť doriešil cestou Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), keď prebiehala v danom katastrálnom území. On však o svojom vlastníctve nikdy nepochyboval. Jeho dobrá viera spočívala v presvedčení, že tento pozemok poctivo a riadne nadobudol kvalifikovaným nadobúdacím titulom, zaplatil zaň, a preto niet dôvodu, aby bolo jeho vlastnícke právo k nemu spochybnené.

25. Svedok R. Š., brat žalobcu vypovedal, že ako rodina užívajú chatu aj pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/X V. XXX/X X. XX F.. On je vlastníkom parciel Č..XXX/X V. 687/10. Vie, že v roku 1973 rodičia odkúpili parcelu č. 687/2 a zapísali ju na brata, on bol už vtedy plnoletý. Následne oplotili celý tento pozemok, celé tieto tri parcely a takto oplotené to užívajú doposiaľ. Predmetnú nehnuteľnosť si nikdy voči nim nikto nenárokoval.

26. Na konanie sporových strán pred súdom sa s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona ( ).

27. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. (predtým ), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

29. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. ).

30. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobca tvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním s poukazom na uzavretú kúpnu zmluvu v roku 1973 a následnú dobromyseľnosť držby.

31. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

32. V čase vstupu žalobcu do držby neupravoval možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Novela účinná od 1.4.1984 pripúšťala možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom.

33. V zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () nehnuteľnú vec desať rokov.

34. Podľa ust. v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

35. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

36. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ).

37. Zákonnými podmienkami vydržania sú a aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

38. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobca uzavrel dňa 23.9.1973 kúpnopredajnú zmluvu, ktorou kúpil predmetný pozemok. Za tento zaplatil kúpnu cenu a boli vykonané i úkony smerujúce k registrácii zmluvy na štátnom notárstve, k registrácii však zrejme nedošlo. Žalobca sa v presvedčení, že je vlastníkom pozemku, ujal držby. Dotknutú nehnuteľnosť spolu so susediacimi parcelami č. 687/10 a 687/4 (vlastníkmi ktorých boli pôvodne rodičia žalobcu, v súčasnosti jeho brat) oplotili a ako rodina doposiaľ užívajú pokojne, bez toho, aby ich užívanie niekto niekedy namietal.

39. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

40. Dobrá viera sa musí vzťahovať na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo, tento titul, ako je vyššie uvedené, však nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

41. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca bol pri vstupe do držby i následne dobromyseľný. Je preukázané, že bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dôvodne nadobudol presvedčenie, že mu sporná nehnuteľnosť patrí. Toto presvedčenie nebolo len jeho vnútorným presvedčením, ale išlo o okolnosť objektívne nasvedčujúcu oprávnenosť držby. Dobromyseľnosť žalobcu sa opiera o domnelý právny titul - kúpnopredajnú zmluvu z 23.9.1973. Je nesporné, že k jej uzavretiu došlo, avšak nedošlo k jej registrácii štátnym notárstvom, hoci zákon túto registráciu vyžadoval. K poukazu zástupcu neznámych vlastníkov na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. (R 73/2015) súd uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR súd nemá pochybnosti o dobrej viere žalobcu pri ujatí sa držby pozemku.

42. v znení platnom v čase vstupu do držby nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom bola zavedená až novelou účinnou od 1.4.1983. Bol však obmedzený rozsah subjektov vydržania, ako aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou vykonanou , účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním ( a, 132a ods.1 a 872 ods.6 vtedy platného ).

43. Žalobca dobromyseľne užíva nehnuteľnosť od roku 1973 doposiaľ. S ohľadom na všetky preukázané skutočnosti, potom ako súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo i všetky vo vzájomnej súvislosti, súd ustálil, že podaná žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal všetky podmienky vydržania, a preto súd podanej žalobe vyhovel. Vychádzajúc z právnej úpravy vydržania (viď odsek 42 odôvodnenia) došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním žalobcom k 1.1.1992.

44. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. V konaní bol žalobca úspešný. Neúspešní žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca náhradu trov konania nežiadal. Súd preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Uvedené rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov sporových strán, pretože žalovaní, ktorí síce boli v konaní neúspešní, svojím správaním nezavinili stav, ktorý by viedol k podaniu žaloby na súde.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.