Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-82-2019.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXA, XXX XX P. W., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KaBA 16784/2019 (KaBA 17554/2017), ČRZ: 94319/2019 zo dňa 28.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, so sídlom Kancelárie Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žiadateľ podal žiadosť na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom na to, že žalobca už podal na Ústavný súd SR sťažnosť voči uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp.zn.8ECdo 6/2016 zo dňa 14.06.2017 a Ústavný súd sa touto žiadosťou zaoberal, pričom podanie odložil, uplynula zákonná lehota na podanie sťažnosti a v tomto prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čo predstavuje jednu z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný uviedol, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákonných ustanovení a preto nepriznal žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
II. Žaloba a žalobné dôvody 2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 11.07.2019 žalobu, v ktorej namietal, že dôvodom na to, že nespĺňa kritériá na poskytnutie právnej pomoci je to, že už uplynula dvojmesačná podacia lehota na Ústavný súd, pričom podľa jeho názoru Centrum právnej pomoci len naťahovalo čas, aby táto lehota uplynula a túto skutočnosť nezavinil on, ale práve žalovaný, pretože si kvôli žalovanému nemohol uplatniť svoje práva na Ústavnom súde SR. Žalovaný nezákonným spôsobom spôsobil aj škodu a to, že Ústavný súd SR nemohol uplatniť a žiadať obnovenie nezákonného protiprávneho rozhodnutia Okresného súdu v spore sp. zn. 4P 42/2009, kde mu boli poškodené ľudské práva a bolo rozhodnuté nezákonne, kedy mu bolo určené platiť výživné na dve deti vo výške 132,78 Eur z príjmu cca 117,- Eur mesačne. Žalovaný protiprávnym rozhodnutím spôsobil podľa názoru žalobcu tomuto aj škodu, ktorá mu vznikla aj z dôvodu, že bolo voči nemu vedené exekučné konanie. Táto škoda sa pohybuje v rozmedzí cca 3.000,-Eur. 3.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 14S/82/2019 vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu, ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia číslo KaBA 17554/2017, ČRZ: 90708/2017 zo dňa 6. októbra 2017, ktorým mu žalovaný podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci, na samostatné konanie, ktorý návrh podal žalobca v doplnenej žalobe podaním zo dňa 18.12.2019.
Zároveň krajský súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie aj návrh žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom a rozhodnutiami žalovaného č. KaBA 16784/2019, ČRZ: 94319/2019 z 28. júna 2019 a č. KaBA 17554/2017, ČRZ: 90708/2017 zo 6. októbra 2017.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 4. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 27.03.2020, v ktorom uviedol, že s vyjadreniami uvedenými žalobcom v správnej žalobe žalovaný nesúhlasí. Žalovaný poukazuje najmä na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovením § 8 zveril žalovanému právomoc aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu patrí do kompetencie žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Ďalej žalovaný poukazuje aj na to, že ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. iba demonštratívne vymedzuje pojem zrejmej bezúspešnosti sporu, čo znamená, že žalovaný môže prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplynú z konkrétneho prípadu. Žalovaný ako príslušný správny orgán je povinný skúmať' všetky tri podmienky priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom na nutnosť ich kumulatívneho splnenia, nesplnenie jednej z nich má za následok nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný ďalej konštatuje, že aj napriek tomu, že nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu, má povinnosť konať hospodárne a musí sa zaoberať aj zrejmou bezúspešnosťou sporu, v ktorom si žalobca podal žiadosť' o poskytnutie právnej pomoci. Zo žiadosti žalobcu vyplýva, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci do konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sťažnosti voči uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8ECdo 6/2016. Z dokladov ďalej vyplýva, že žalobca podal dňa 17.10.2017 na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 25.10.2017 podanie žiadateľa podľa § 23a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,, zákon o Ústavnom súde ") odložil. Žalobca bol rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede zaviazaný platiť výživné na dve maloleté deti, voči čomu podal odvolanie na Krajský súd v Trnave, ktorý rozhodnutie Okresného súdu v Dunajskej Strede potvrdil. Dňa 10.06.2010 bolo voči žalobcovi začaté exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného tak, ako bolo ustanovené rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede. Žalobca vzniesol námietky proti exekúcii. Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením č. k. 7Er/515/2010-40 zo dňa 02.12.2013 zamietol námietky z dôvodu, že nebola preukázaná zmena skutočností, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie príp. by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie na Krajský súd v Trnave. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10CoE/220/2014 odmietol odvolanie žalobcu s odôvodnením, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti exekúcii nie je prípustné. Žalobca podal voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/220/2014 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8ECdo 6/2016 zo dňa 14.06.2017 odmietol dovolanie žalobcu z dôvodu jeho neprípustnosti. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde je sťažnosť možné podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia pričom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde sťažnosť podanú oneskorene Ústavný súd uznesením odmietne. Vzhľadom na to, že žalobca už podal sťažnosť voči uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 8ECdo 6/20016 zo dňa 14.06.2017, Ústavný súd toto žalobcovo podanie odložil a zákonná lehota na podanie sťažnosti už uplynula, v tomto prípade žalobca nemohol vylúčiť zrejmú bezúspešnosti sporu, čo predstavuje jednu z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22.08.2012, v ktorom sa uvádza: „ v zmysle ktorého nemožno za správny považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu sa má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sa nemá ponechať
len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku".
Žalovaný ako správny orgán sa pri rozhodovaní vo veci dôsledne riadil ustanoveniami zákona č. 327/2005 Z. z.. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zákonného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. a na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava a konanie pred správnym súdom 6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Zrejmá bezúspešnosť sporu Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 49 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z. Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z. (3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa § 23a zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z.
Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z. (2) Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z. (3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, preskúmal spisový materiál ako aj kompletný administratívny spis priložený k spisovému materiálu žalovaným, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 8. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca si podal dňa 18.09.2017 na Centrum právnej pomoci v Bratislave žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti, ktorú doplnil dňa 29.09.2017. 9. Centrum právnej pomoci dňa 06.10.2017 rozhodnutím č. KaBA 17554/2017, ČRZ: 90708/2017 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci. 10. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu, pričom Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. 20S/123/2017-45 zo dňa 30.01.2019 zrušil rozhodnutie o nepriznaní nároku a vec vrátil Centru právnej pomoci na ďalšie konanie. 11. Centrum právnej pomoci následne vyzvalo žiadateľa výzvou č. KaBA 16784/2019, (KaBA 17554/2017), ČRZ: 72142/2019 na doplnenie dokladov. 12. Žalobca na základe tejto výzvy doplnil svoje podanie dňa 30.05.2019. 13. Zo žiadosti žalobcu vyplýva, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred Ústavným súdom SR vo veci sťažnosti voči uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8ECdo 6/2016.
14.
Ďalej z predložených dokladov žalovaný zistil, že žiadateľ podal dňa 17.10.2017 na Ústavný súd SR sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR dňa 25.10.2017 odložil. 15. Okrem toho bolo zistené, že žalobca bol rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede zaviazaný platiť výživné na dve maloleté deti vo výške 132,70 Eur mesačne. 16. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 4P/42/2009. 17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave zamietol. 18. Dňa 10.06.2010 bolo voči žalobcovi začaté exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného, pričom proti tomuto rozhodnutiu o začatí exekučného konania podal žalobca námietky, ktoré Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením sp. zn. 7Er/515/2010-40 zo dňa 2.12.2013 z dôvodu, že nebola preukázaná zmena skutočností, ktoré by bránili výkonu exekúcie, po prípade, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. 19.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na Krajský súd v Trnave, pričom Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10CoE/220/2014 odmietol odvolanie žalobcu s odôvodnením, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti exekúcii je neprípustné. 20. Žalobca podal voči uzneseniu Krajského súdu sp.zn.10CoE/220/2014 dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 8ECdo/6/2016 zo dňa 14.06.2017 odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti. 21. Následne žalobca podal dňa 18.09.2017 žiadosť na Centrum právnej pomoci Bratislava o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti, ktorá mu bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá a nebol mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. 22. Krajský súd v Trnave poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. má fyzická osoba nárok na poskytnutie právnej pomoci, ak spĺňa súčasne tri podmienky, a to ak sa nachádza v stave materiálnej núdze, t. j. je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom. Ak v konaní nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. A ak hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej osobitným zákonom. 23. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom preskúmal či žalobca spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje zákon na to, aby mu mohla byť poskytnutá bezplatná právna pomoc zo strany centra právnej pomoci. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., musia byť splnené súčasne tri kumulatívne podmienky a pokiaľ nie je splnená jedna z týchto podmienok, nie je možné, aby došlo k poskytnutiu bezplatnej právnej pomoci v zmysle citovaného zákona. 24. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovaný sa v konaní zaoberal najmä podmienkou či nemožno v danej veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, keďže z celého priebehu konania týkajúce sa výživného na maloleté deti bolo zrejmé, že toto konanie prebehlo právoplatne pred prvostupňovým všeobecným súdom ako aj druhostupňovým všeobecným súdom. Na základe právoplatných rozhodnutí došlo k exekučnému konaniu a výkonu exekúcie voči žalobcovi, pričom toto exekučné konanie žalobca napadol jednak na všeobecnom súde námietkami ako aj odvolaním na krajskom súde, kedy okresný súd tieto námietky zamietol a druhostupňový súd odvolanie proti týmto námietkam odmietol, pričom žalobca následne podaným dovolaním sa domáhal na Najvyššom súde SR zrušenia exekučného konania a Najvyšší súd taktiež vo veci rozhodol v neprospech žalobcu a to z dôvodu neprípustnosti podania dovolania. Ďalej je zrejmé zo spisového materiálu, že žalobca sa domáhal preskúmania postupu všeobecných súdov na Ústavnom súde SR sťažnosťou podanou dňa 17.10.2017, ktorá bola ústavným súdom dňa 25.10.2017 odmietnutá. 25. Ďalej z podanej žiadosti žalobcu je zrejmé, že žiadosťou zo dňa 18.09.2017 sa žiadateľ domáha poskytnutia právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti práve v tejto veci týkajúcej sa preskúmania postupu súdov vo veci exekúcie, ktorá bola nariadená právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov a v konaní vedenom pred Okresným súdom v Dunajskej Strede sp. zn. 4P/42/2009. 26. Krajský súd zároveň konštatuje, že žalovaný svojim postupom neporušil žiadnym spôsobom zákonné ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., keď vyhodnotil, že v predmetnom konaní by žalobca pred Ústavným súdom SR nebol úspešný a to z dôvodu, že mu uplynula lehota na podanie sťažnosti, ktorá podľa § 53 ods. 3 o Ústavnom súde uplynie v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom sa jednalo o rozhodnutie č. 8ECdo 6/2016 zo dňa 14.06.2017, kde v čase podania žiadosti, t. j. 18.09.2017 táto lehota už márne uplynula a teda žalobca nemohol sa úspešne domáhať sťažnosťou na Ústavnom súde SR preskúmania rozhodnutia Najvyššieho súdu, pretože dvojmesačná lehota uplynula už v čase, keď žalobca túto žiadosť na Centrum právnej pomoci podal. 27. Konštatovanie Centra právnej pomoci, že v danej veci neskúmal ďalšie podmienky ktoré vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je správne, pretože ako už bolo vyššie uvedené, postačuje nesplnenie jednej z troch podmienok, ktoré vyžaduje zákon na priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci, aby táto právna pomoc nebola osobe, ktorá o ňu požiadala, priznaná. 28.
Krajský súd preto vyhodnotil námietku žalobcu, že Centrum právnej pomoci naťahovalo čas, aby uňho došlo k zmeškaniu lehoty na podanie sťažnosti na Ústavný súd je nedôvodná, pretože ako bolo už vyššie uvedené, žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci už po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorá je v zmysle § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde záväzná a keďže táto lehota už v čase podania žiadosti uplynula, Ústavný súd SR už v predchádzajúcom konaní v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde sťažnosť odmietol ako sťažnosť podanú oneskorene. 29. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko orgánu verejnej správy možno priznať trovy len výnimočne, pričom takéto skutočnosti v danom konaní nenastali. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.