Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-175-2020.pdf
PDF · 113.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/175/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Verejné prístavy, a.s., Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, práv. zast. ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, proti žalovanému Slovenská plavba a prístavy a.s., Horárska 12, 815 24 Bratislava, IČO: 35 705 671, práv. zast. JUDr. Michaela Töröková, advokátka, Ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/108/2020-91 zo dňa 10.8.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/108/2020-91 zo dňa 10. 8. 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa spoplatnenia jednorazového vstupu alebo vstupu motorových vozidiel, prejazdu motorovými vozidlami, ako aj spoplatnenia parkovania motorových vozidiel na účelových komunikáciách, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch v územnom obvode verejného prístavu Bratislava - Prístavná 10, 821 09 Bratislava. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný s účinnosťou od 1.6.2020 spoplatnil jednorazový vstup alebo vstup motorových vozidiel, prejazd motorovými vozidlami, ako aj parkovanie motorových vozidiel na vnútroareálových komunikáciách, ktoré sa nachádzajú v územnom obvode verejného prístavu Bratislava. Podľa žalobcu sa táto infraštruktúra nenachádza v uzatvorenom územnom obvode verejného prístavu, ale že ide o komunikácie, ktoré by mali byť verejné. Podmienky užívania predmetných komunikácii neuvádzajú žiadne výluky, teda vzťahujú sa aj na žalobcu (a jeho nájomcov). Týmto spôsobom dochádza k znemožneniu výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu (predovšetkým prenajímanie pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov) a k znevýhodňovaniu jeho obchodných partnerov. Žalobca je vlastníkom všetkých nehnuteľností, na ktorých je vybudovaná infraštruktúra. Žalovaný nie je oprávnený sám rozhodovať o území verejného Prístavu Bratislava a je názoru, že vynakladanie štátnych finančných prostriedkov na odplatu za vstup, prejazd a parkovanie v zmysle Podmienok by malo byť predmetom verejného obstarávania. Žalobca má za to, že je mu znemožňovaná podnikateľská činnosť, pričom sa nemôže bez obmedzení dostať k svojim ostatným nehnuteľnostiam na území verejného Prístavu Bratislava. Zavedenie Podmienok žalovaným spôsobuje žalobcovi neprimerané finančné zaťaženie, kde jediným zakladateľom je Slovenská republika
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Ak by sa Podmienky aplikovali aj na žalobcu, hrozí mu potom kolaps, nakoľko uvedené odplaty si nemôže dovoliť platiť, v dôsledku čoho by nemohol napĺňať svoju
zákonnú povinnosť vo vzťahu k správe pozemkov a Prístavu Bratislava. Ak by navyše žalovaný evidoval nejakú pohľadávku voči žalobcovi, mohol by mu v zmysle Podmienok odoprieť vstup do Prístavu.
3. Konajúci súd v danom prípade nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa spoplatnenia jednorazového vstupu alebo vstupu motorových vozidiel, prejazdu motorovými vozidlami, ako aj spoplatnenia parkovania motorových vozidiel na účelových komunikáciách, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch v územnom obvode verejného prístavu Bratislava - Prístavná 10, 821 09 Bratislava. Súd prvej inštancie nedospel k presvedčeniu, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že z obsahu spisu nebolo zrejmé, či sa žalovaným zavedené Podmienky užívania vnútroareálových komunikácii a vyhradených miest na parkovanie vzťahujú aj na žalobcu, keďže tento je vlastníkom špecifikovaných pozemkov, ktoré sa na území verejného Prístavu Bratislava nachádzajú. Ako žalobca sám zdôrazňuje, v Podmienkach nie je uvedené, na ktorých pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sú umiestnené účelové komunikácie a vyhradené miesta nachádzajúce sa v obvode verejného prístavu. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by žalovaný výslovne od žalobcu alebo jeho obchodných partnerov vyžadoval zaplatenie poplatku za vstup motorových vozidiel do prístavu, príp. za parkovanie na jeho území, ani že by im vstup do verejného prístavu obmedzoval, alebo zakázal. Žalobca síce do spisu založil fotografie, že vstup motorových vozidiel do Prístavu Bratislava je od 1.7.2020 spoplatnený, avšak samotné tieto fotografie relevantným spôsobom neosvedčujú, že spoplatnenie sa vzťahuje aj na žalobcu, a teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. V spise nie je založená žiadna listina, ktorá by osvedčovala, že žalobca komunikoval na otázku spoplatnenia komunikácii v Prístave so žalovaným, resp. chýba vyjadrenie žalovaného o tom, či sa Podmienky užívania vnútroareálových komunikácii a vyhradených miest bez rozdielu vzťahujú aj na komunikácie, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu (príp. či existuje v tomto ohľade pre žalobcu a jeho obchodných partnerov výnimka). Keďže sa v danom prípade predmetné Podmienky týkajú aj prevádzkovej doby vnútroareálových komunikácií a možnosti zamedziť vstup motorovým vozidlám do prístavu v určitých prípadoch, nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom znení by nedošlo k odstráneniu spornosti v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, práve naopak, mohlo by dôjsť aj k jej prehĺbeniu, keďže nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje výrazný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Žalobca tak v predmetnej veci relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný vyvíja činnosť, ktorá by smerovala k obmedzeniu vstupu žalobcu na pozemky v jeho vlastníctve, resp. ktorá by mohla viesť k vzniku škody značného rozsahu na strane žalobcu. S poukazom na skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že práve konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi značnú ujmu, súd mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a s poukazom na účel a podstatu neodkladného opatrenia dospel k záveru, že neodkladnému opatreniu nemožno vyhovieť.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol uznesenie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V odvolaní uviedol, že všetky skutočnosti, ktorými súd odôvodnil nemožnosť nariadiť neodkladné opatrenie nie sú relevantné, nakoľko Podmienky, ktoré vydal a uplatňuje žalovaný sú jasné, neobsahujú žiadne výnimky. Navyše, keby sa Podmienky nedotýkali bytostne žalobcu, žalobca by nebol podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že sa Podmienky dotýkajú naozaj každého preukazuje i písomnosť od Dopravného úradu (Dopravný úrad je orgán štátnej správy) adresovaná žalobcovi. Dopravný úrad prostredníctvom e-mailovej správy zo dňa 17.7.2020 požadoval od žalobcu vysvetlenie, prečo žalovaný vyberá poplatok za vjazd autom do areálu prístavu v Bratislave od stránok Dopravného úradu, pričom tieto stránky parkujú na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve SR a ich správcom je Dopravný úrad. Vyjadril aj svoj dojem, a to, že zo strany žalovaného dochádza k obohacovaniu súkromnej právnickej osoby (žalovaného) na úkor vlastníka, t.j. SR. Žalobca má za to, že rampa vybudovaná žalovaným pri vstupe do verejného Prístavu Bratislava a umiestenie tabule s jasným obsahom, ako aj text Podmienok je dostatočným svedectvom toho, že vjazd/výjazd, prejazd a parkovanie bez zaplatenia je nemožné. Má žalobca vyvolať konflikt pri vstupe do
areálu verejného Prístavu Bratislava, aby bola privolaná policajná hliadka, že sa žalobca nemôže dostať na svoje pozemky a do areálu, ktorý spravuje, a to len za účelom toho, aby bola intenzita zásahu do práv žalobcu vyššia a zdokumentovaná. Z uvedených Podmienok vyplýva, že bez úhrady nie je možné sa pohybovať po komunikáciách vo vlastníctve žalovaného, napriek tomu, že sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný postavil rampu, žalobca nie je oprávnený použiť svojpomoc, napriek tomu, že za rampou sa nachádza jeho majetok, preto sa obrátil na súd, aby ten pomery upravil, a to bezodkladne nariadením neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zdržať sa konania a to spoplatnenia komunikácií. Žalobca ďalej uviedol, že už v súvislosti s tým, že pozemky sa nachádzajú vo vymedzenom území Prístavu Bratislava, pričom Prístav Bratislava má charakter prístavu určeného na verejné používanie, nemožno považovať uplatňovanie Podmienok žalovaným za súladné s právom. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol aj ďalšiu skutočnosť (a doložil aj dôkazom), že pozemky v územnom obvode verejného prístavu Bratislava neboli vyhlásené za neverejné, čo znamená, že ide o verejné komunikácie. Rovnako tak nemožno považovať uplatňovanie Podmienok žalovaným za súladné s právom aj v tomto prípade.
6. Žalobca nerozumie, prečo súd chráni len práva a oprávnené záujmy žalovaného, ak zo strany žalovaného ide jednak o konanie, ktoré nie je v súlade s právom a jednak ide neprimerane na úkor žalobcu. Žalovaný, ak by bolo nariadené neodkladné opatrenie, môže predsa prípadne inými právnymi úkonmi/iným spôsobom v súlade so zákonom, upraviť svoje práva následne tak, aby chránil svoje práva a záujmy, no nie na úkor žalobcu. Pri nariadení neodkladného opatrenia nejde o to, aby bola odstránená spornosť v právnych vzťahoch, ale aby došlo k urýchlenej úprave pomerov, i keď dočasnej, teda do času, kedy dôjde k vysporiadaniu pomerov, napr. na základe konania vo veci samej. Taktiež žalobca upriamuje pozornosť súdu na ustanovenie čl. I. bodu 3. (posledná veta) Podmienok, kde sa uvádza, že: „V prípade, ak Užívateľ nesúhlasí s týmito Podmienkami, nie je oprávnený vojsť motorovým vozidlom na Vnútroareálové komunikácie“. Podotkol, že aj zo všeobecného hľadiska sú Podmienky koncipované ako absurdné a neprimerané nielen vo vzťahu k spoločnosti žalobcu, ale i k tretím subjektom, ktoré v Prístave Bratislava pôsobia. Týmito Podmienkami si žalovaný uzurpuje právo nad rámec svojich oprávnení daných mu právnymi predpismi, ale aj nad rámec daný morálnymi princípmi, na ktorých stoja jednak právne predpisy a jednak vzájomný obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V Zmysle § 366 ods. d) CSP(novoty v odvolacom konaní) žalobca predložil súdu dokumenty, ktoré nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to z dôvodu, že sú datované po ukončení prvostupňového konania alebo sa dostali do dispozície žalobcu až po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ide o dokument vypracovaný právnym zástupcom spoločnosti CSK, spol. s r.o. zo dňa 22.7.2020, ktorým žiada o upustenie od protiprávneho konania zo strany žalovaného, dokument zo dňa 19.8.2020 spoločnosti KreditConsult - cargo s.r.o., ktorá pôsobí vo verejnom Prístave Bratislava, doklad o zaplatení z 25.8.2020, list ďalších tretích osôb z 28.8.2020. Podľa názoru žalobcu, žalovaný svojím konaním zneužíva svoje práva, pričom má infraštruktúru (komunikácie) postavené na pozemkoch, ktoré patria žalobcovi a taktiež konanie žalovaného nie je v súlade s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, je šikanózne, na čo žalobcu od počiatku upozorňoval.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je od svojho vzniku, t.j. od 1.1.1997 výlučným vlastníkom existujúcej dopravnej infraštruktúry nachádzajúcej sa v uzatvorenom územnom obvode verejného prístavu Bratislava a v uzatvorenom územnom obvode verejného prístavu Komárno, ktorú okrem iného tvoria aj cestné komunikácie. Žalobca je vlastníkom pozemkov vo verejných prístavoch, na ktorých stoja stavby vo vlastníctve žalovaného. Na pozemkoch pod cestnými komunikáciami vo vlastníctve žalovaného je Zmluvou o zriadení vecného bremena č. 8/2007 uzatvorenou dňa 3.4.2007 medzi žalovaným, ako oprávneným z vecného bremena a SR - Štátna plavebná správa, so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 00 003 361, ako povinným z vecného bremena, zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného spočívajúce okrem iného aj v práve žalovaného mať zriadené na pozemkoch žalobcu účelové komunikácie a ich súčasti a užívať ich v súlade s ich účelovým určením. Okrem toho má žalovaný pozemky (vrátane tých, na ktorých sa nachádzajú vnútroareálové komunikácie) prenajaté od žalobcu na základe Nájomnej zmluvy č. 19/2002 zo dňa 18.7.2002 v znení jej dodatkov, a za ich užívanie platí žalobcovi nájomné. Ani z tejto nájomnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi (ako prenajímateľovi) užívať stavbu na pozemku stojacu. Žalovaný ako výlučný vlastník cestných komunikácií je oprávnený tieto užívať podľa vlastného uváženia a z ničoho mu nevyplýva povinnosť poskytnúť svoj majetok k užívaniu tretím osobám. V prípade, ak vlastníkom pozemku je žalobca a vlastníkom stavby na ňom stojacej je žalovaný, tak žalobca nie je oprávnený iba z dôvodu vlastníctva pozemku užívať stavbu na pozemku-stojacu, ktorá vlastnícky
patrí žalovanému. Žalobca ako povinný z vecného bremena je povinný strpieť právo žalovaného mať zriadené na pozemkoch žalobcu účelové komunikácie a tieto užívať podľa vlastného uváženia. Zároveň je žalobca ako prenajímateľ povinný strpieť užívanie pozemkov zo strany žalovaného aj na základe Nájomnej zmluvy č. 19/2002. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Opak, teda vyhlásiť neverejnú komunikáciu za verejnú, zákon neumožňuje. Z uvedeného dôvodu je argument žalobcu, že pozemky v územnom obvode verejného prístavu Bratislava neboli vyhlásené za neverejné, čo znamená že ide o verejné komunikácie, nesprávny. Nakoľko cesty vo vlastníctve žalovaného sa nachádzajú v uzavretom priestore verejného prístavu Bratislava (v areáli nákladného prístavu v Bratislave), možno ich zaradiť medzi účelové komunikácie. Taktiež možno konštatovať, že cestný zákon a ani iný zákon výslovne neukladá povinnosť vlastníka účelovej neverejnej komunikácie strpieť jej užívanie tretími osobami, pokiaľ tieto tretie osoby nedisponujú žiadnym právnym titulom (zákonným ani zmluvným) na užívanie cudzej veci. Z uvedeného vyplýva, že tretie osoby (ktorými sa rozumejú nevlastníci cestných komunikácii, t.j, vrátane žalobcu) nemajú právny nárok účelové neverejné komunikácie užívať.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvodnosť ani existenciu nároku, ktorému sa má prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Žalobca neosvedčil ani skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný nespoplatňuje ani nezamedzuje vstup do verejného prístavu Bratislava, ale spoplatňuje používanie svojich vnútroareálových účelových neverejných komunikácií. Preto argument žalobcu, že je paralyzovaný vo využívaní svojho majetku, správe majetku, budovaní prístavu Bratislava, je nepravdivý. Navyše žalobca ani nekonkretizoval, v akých konkrétnych činnostiach by mal byť žalobca paralyzovaný, keď jeho hlavnou činnosťou je prenájom pozemkov vo verejných prístavoch, pričom vo výkone tejto činnosti nie je nijakým spôsobom obmedzovaný. Rovnako nie je žalobca obmedzovaný ani v jeho ďalšej činnosti, ktorá mu prináša zisk, a ktorou je výber prístavných poplatkov. Žiadna ekonomická ani podnikateľská činnosť na území verejného prístavu Bratislava nie je žalobcovi znemožňovaná, rovnako ako mu nie je znemožňovaný prístup k jeho nehnuteľnostiam. V minulosti žalobca platil žalovanému za užívanie komunikácii odplatu vo výške 86.116,- EUR ročne bez DPH, na základe Dohody o spoločnom užívaní vnútroareálovvch komunikácií a mostov č. 004/2015/VTU, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zavedenie Podmienok užívania vnútroareálových komunikácií spôsobuje žalobcovi neprimerané finančné zaťaženie, resp. že mu hrozí kolaps. Dohodu o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov navyše žalobca bez uvedenia dôvodu vypovedal listom zo dňa 19.9.2016. Žalovaný v súvislosti s vypovedaním Dohody upozornil žalobcu, že od 1.1.2017 zanikajú záväzky vyplývajúce žalovanému z predmetnej Dohody a teda záväzok umožniť žalobcovi, užívateľom verejných prístavov a nájomcom žalobcu užívanie dopravnej infraštruktúry nachádzajúcej sa v uzatvorenom územnom obvode verejného prístavu Bratislava. Žalovaný v žiadnom prípade nezneužíva svoje práva. Žalovaný má svoje komunikácie postavené na pozemkoch žalobcu, avšak k väčšine týchto pozemkoch má žalovaný právny vzťah a za užívanie tých, ku ktorým nemá právny vzťah pravidelne uhrádza odplatu na základe žalobcom zasielaných dohôd o urovnaní. Jedná sa o malú časť komunikácií nachádzajúcich sa v bývalom areáli Ferroservisu, kde boli vzťahy sporových strán urovnané prostredníctvom dohôd o urovnaní, a to takým spôsobom, že žalovaný hradil žalobcovi náhradu za užívanie pozemkov. Žalovaný vynakladá na celoročnú údržbu vnútroareálových účelových komunikácií vlastné finančné prostriedky a na vlastné náklady zabezpečuje aj osvetlenie ciest. Zo strany žalovaného nie je možné akceptovať, aby na vlastné náklady pre tretie osoby zabezpečoval chod celej infraštruktúry, vrátane dopravnej infraštruktúry, osvetlenia a stráženia verejného prístavu Bratislava a takýmto spôsobom nahrádzal plnenie úloh, resp. účelu, na ktorý bol založený žalobca a na zabezpečenie ktorého má žalobca príjmy z prístavných poplatkov ako aj z nájomného za prenájom pozemkov v prístave. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení ku vyjadreniu pripojil aj listinné dôkazy, a to výpis LV č. XXX, zápis z rokovania VP a.s. a SPaP a.s. z 20.6.2018, 21.3.2018, 14.5.2019, 22.2.2018, nájomná zmluva č. 19/2002, výzva na usporiadanie nárokov z 7.2.2018, zmluva o zriadení vecného bremena č. 8/2007 zo dňa 3.4.2007, podanie z 10.5.2018, dohoda o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/ VTÚ z 30.3.2015, vypovedanie dohody o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ z 19.9.2016, vstup do areálu spoločnosti Verejné prístavy, a.s. - informácia zo dňa 10.5.2018, Dohoda o urovnaní č. 05.7-08-2019/ cenové plnenie 154.933,24 EUR/.
9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1, CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podstatnou skutočnosťou aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu a nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade odvolací súd za preukázané nemal. Súd zastáva názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre zásah súdu do práva žalovaného.
17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
18. Podľa § 1 ods.1,2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /cestný zákon/, tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
19. Podľa § 6 ods. 1 ods. 2 cit. zák. ,premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy, v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. (2) Všeobecné užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií podlieha spoplatneniu podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 22 ods. 1, 3 cit. zák., účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
21. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhl. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 35/1984 Zb., 1/Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. 2/ Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie.
22. Je potrebné uviesť, že nakoľko cesty vo vlastníctve žalovaného sa nachádzajú v uzatvorenom priestore verejného prístavu Bratislava, možno ich vzhľadom na vyššie cit. ust. zaradiť medzi účelové neverejné komunikácie. Všeobecné užívanie zo strany tretích osôb /§ 6 zák. č. 135/1961/ sa netýka účelových komunikácií , a to ani verejných ani neverejných.
23. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa žalovaný ako vlastník dopravnej infraštruktúry rozhodol, že používanie účelových neverejných komunikácií bude spoplatňovať, je oprávnený ako vlastník tieto užívať podľa vlastného uváženia a žalobca je povinný strpieť právo žalovaného užívať ich. Oprávnenie žalovaného užívať na pozemkoch žalobcu účelové komunikácie vyplýva jednak zo zmluvy o zriadení vecného bremena, z nájomnej zmluvy č. 19/2002 ako aj z dohôd o urovnaní /pri pozemkoch bývalého Ferrostavu/. Žalovaný je od svojho vzniku /1.1.1997/ vlastníkom existujúcej dopravnej infraštruktúry, ktorá sa nachádza v uzatvorenom územnom obvode verejného prístavu Bratislava a verejného prístavu Komárno, ktorú tvoria aj cestné komunikácie. Podľa ust. § 123 Obč. zák. je žalovaný ako vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu.
24. Z vyjadrenia žalovaného ako aj z priložených listinných dôkazov mal odvolací súd osvedčené, že medzi sporovými stranami bola dňa 30.3.2015 uzatvorená Dohoda o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTU, v zmysle ktorej žalobca platil žalovanému za užívanie komunikácii odplatu vo výške 86.116,- EUR ročne bez DPH. Dohodu o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov žalobca bez uvedenia dôvodu vypovedal listom zo dňa 19. 9. 2016 . Preto sa odvolaciemu súdu javí tvrdenie žalobcu, že zavedenie Podmienok užívania
vnútroareálových komunikácií spôsobuje žalobcovi neprimerané finančné zaťaženie, resp. že mu hrozí kolaps ako nedôvodné a ničím neosvedčené. Z listinných dokladov doložených žalovaným k vyjadreniu vyplýva, že žalovaný žiadal žalobcu o stanovisko - vyjadrenie, aké opatrenia žalobca vykoná v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu /Dohody o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov/ a ako bude od 1.1.2017 zabezpečené užívanie dopravnej infraštruktúry pre užívateľov verejných prístavov a nájomcov žalobcu /žiadosť zo dňa 21.12.2016, výzva zo dňa 7.2.2018, zápisy z rokovaní sporových strán/. Žalobca nenavrhol žiaden spôsob usporiadania vzájomných vzťahov a nárokov sporových strán napriek tomu, že žalovaný na danú situáciu žalobcu upozorňoval a žiadal ho o stanovisko resp. riešenie vzniknutej situácie.
25. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu upraviť pomery sporových strán a uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa spoplatnenia vstupu, prejazdu a parkovania motorových vozidiel na účelových komunikáciách, ktoré sú v jeho vlastníctve. Súhlasne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v konaní žalobca neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Taktiež nebolo v konaní pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené, že sa žalovaný správa tak, že dochádza k znemožneniu výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu /prenajímanie pozemkov, vyberanie prístavných poplatkov/ ani, že práve konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje, či ohrozuje práva žalobcu a tým vyvoláva potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
26. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
27. Odvolací súd považuje za podstatné ďalej uviesť, že obmedziť žalovaného ako vlastníka dopravnej infraštruktúry by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného a bola by porušená zásada primeranosti zásahu, ktorú je súd povinný zohľadniť /zásada proporcionality/. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami /nie s konečnou platnosťou/, pričom obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
28. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
29. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).