Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoZm-7-2020.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Subarea
13CoZm/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, pobytom X. XXXX/XXX, XXX XX E., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom N. a U. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, pobytom U. B. XXXX/XX, XXX XX Y. M. - U., v konaní o zaplatenie 50.000 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 50CbZm/7/2020-28 zo dňa 23. októbra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 50CbZm/7/2020-28 zo dňa 23. októbra 2020 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 04.10.2020 v celom rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. U., Obec Y. M., okres Y. M., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemok parcela reg. „C“ č. 250/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, pozemok parcela reg. „C“ č. 250/40 - záhrada o výmere 230 m2, stavba, rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. 250/21, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej touto žalobou. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca dňa 05.10.2020 podal na Okresnom súde Žilina žalobu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 04.07.2019 v Dolnom Kubíne sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 50.000,- Eur bez protestu Ing. U. W., nar. XX.XX.XXXX, so splatnosťou 04.10.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil zmenkovú sumu ani čiastočne. Dňa 15.09.2020 Ing. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX E. previedol indosamentom (uvedeným priamo na rube zmenky) všetky práva z tejto zmenky na žalobcu. Žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), má žalobca právo okrem zmenkovej sumy na 6% ročný úrok odo dňa zročnosti zmenky, t.j. od 04.10.2019, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (166,67 Eur). Podľa žaloby žalobcu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 50.000,- Eur spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 50.000,- Eur od 04.10.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur a trovy konania vo výške 4.218,20 Eur, to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
3. Žalobca súčasne s podanou žalobou navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle ust. § 343 CSP, a to zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. U., Obec Y. M., okres Y. M., zapísaných na LV č. XXX ako pozemok parcela reg. „C“ č. 250/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, pozemok
parcela reg. „C“ č. 250/40 - záhrada o výmere 230 m2, stavba, rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parcele č. 250/21, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou. Žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie pre obavu, že exekúcia bude ohrozená. Podľa žalobcu to vyplýva z toho, že žalovaný v zmysle výpisu zo živnostenského registra podniká od roku 2008 v oblasti maloobchodu/ veľkoobchodu, organizovania kultúrnych a iných spoločenských podujatí a poskytovania reklamných a marketingových služieb. Príjmy zo živnosti teda mohli byť postihnuté v rámci exekúcie vedenej proti žalovanému ako fyzickej osobe. Avšak od 29.05.2020 v obchodnom registri je zapísaná spoločnosť s ručením obmedzeným HanDan s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný. Žalovaný po vystavení zmenky založil právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou, a teda príjmy z podnikania tejto právnickej osoby už nemôžu byť postihnuté exekúciou vedenou proti žalovanému. Žalobca poukázal na to, že žalovaný už aj v minulosti bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti s názvom ABA SK alfa s.r.o., ktorú nadobudol 06.12.2011 a táto zanikla v roku 2015 v dôsledku zlúčenia. Podľa žalobcu žalovaný nemá príjem, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Jediným majetkom je spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením. Od vystavenia zmenky, a to dňa 16.10.2019 navyše žalovaný tento spoluvlastnícky podiel založil na zabezpečenie ďalšej pohľadávky voči pôvodnému majiteľovi zmenky (indosantovi) Ing. U. W.. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.07.2017, sp.zn. 2Cob/66/2017. Žalovaný od vystavenia zmenky uskutočnil úkony, ktoré zakladajú obavu, že pre aktuálny nedostatok majetku a nemožnosť exekvovať príjem bude exekúcia ohrozená. Žalobca k návrhu predložil zmenku - predloženú v elektronickej podobe bez autorizácie, výpis zo živnostenského registra žalovaného, výpis z obchodného registra spoločnosti HanDan s.r.o. a spoločnosti ABA SK alfa s.r.o,, súvahu riadnej účtovnej závierky za rok 2013 spoločnosti ABA SK alfa s.r.o, výpis dlhov a nedoplatkov spoločnosti ABA SK alfa s.r.o..
4. Okresný súd poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, Článok 2 ods. 1, 2, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd vo všeobecnosti zdôraznil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa môže žalobca domáhať ochrany, a to dvoma spôsobmi, v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v druhom prípade z titulu obavy z ohrozenia exekúcie. Okresný súd teda primárne sa zaoberal tým, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhnutým žalobcom.
5. Okresný súd poukázal na zabezpečovacie opatrenie, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú a provizórnu úpravu právnych pomerov a tak zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Takúto rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, nebude prihliadať na všetky procesné formality. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
6. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je podľa okresného súdu daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia, je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Je potrebné ďalej ako všeobecnú podmienku vnímať aj to, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia
práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
7. Okresný súd zistil, že žalobca si žalobou uplatnil právo zo zmenky. Zmenka je cenný papier, ktorý je vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Úprava zmenky je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb.. Žalobca právo uplatňované žalobou odvodzuje zo zmenky, ktorú nepredložil v origináli, ale predložil ju iba v elektronickej podobe bez autorizácie v zmysle č.l. 16 spisu. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredložil originál zmenky. Zmenka ako abstraktný listinný cenný papier, inkorporuje v sebe právo žalobcu, z ktorého titulu jednou z osobitostí zmenkového konania je, že zmenkový veriteľ musí k žalobe, ktorou uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky, pripojiť originál zmenky. Dôvodom, pre ktorý musí byť k žalobe pripojený originál zmenky, je jej obežiteľnosť. Nie je možné, aby prebiehal súdny spor a zmenka zostala v obehu, nakoľko by mohlo dôjsť k jej ďalšiemu indosovaniu. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky, a to obzvlášť v prípade, keď žalobca zmenečné práva nadobudol indosáciou. Podľa zákona č. 191/1950 Zb. nevyhnutným predpokladom ochrany platiaceho dlžníka je, aby ten, kto od neho požaduje platenie zmenkovej istiny, bol formálne legitimovaný. Kto má zmenku, predpokladá sa, že má zmenečné práva. Žalobca vystupuje ako zmenkový veriteľ, ktorý právo zo zmenky nadobudol indosamentom (rubopisom) a žalovaný vystupuje v pozícii dlžníka zo zmenky. Vzhľadom k uplatnenému nároku zo zmenky okresný súd skonštatoval, že po predbežnom právnom posúdení žaloby vo veci samej bolo zrejmé, že bez predloženia originálu zmenky ide o zjavne nedôvodnú žalobu.
8. Základným spoločným predpokladom pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, v danej veci žalovaným, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Zo zmenky predloženej žalobcom, a to zmenky v elektronickej podobe bez autorizácie, nemal okresný súd za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, na vymoženie ktorého žiada prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. V nadväznosti na tieto prijaté závery súdom prvej inštancie, potom žalobcom podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez osvedčenia primárneho predpokladu, a to existencie právneho vzťahu procesných strán, bol nedôvodný.
9. Okresný súd súčasne dospel k záveru, že z predloženej zmenky nebolo možné zároveň dospieť k záveru o preukázaní právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod zmenečných práv. Táto skutočnosť je podmienená nielen indosamentom (rubopisom) zmenky na osobu indosára, ktorý sa stáva novým veriteľom zmenky, ale predovšetkým fyzickým odovzdaním zmenky nadobúdateľovi, t.j. tradíciou. Bez predloženia originálu zmenky žalobca nepreukázal, že indosovanú zmenku má v skutočnosti v držbe a disponuje zmenečnými právami uplatňovanými v konaní. Len z originálu zmenky bolo možné dovodiť prezumpciu zmenečných práv, ktorým má byť formou zabezpečovacieho opatrenia priznaná ochrana. Žalobca bez predloženia originálu zmenky nepreukázal, že je reálnym držiteľom zmenky a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a osvedčenia existencie uplatneného práva. Žalobcom uvádzané skutočnosti bez predloženia originálu zmenky zostali výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu.
10. Okresný súd zvýraznil, že osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a žalovaným, je jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia bol nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd považoval za podstatné uviesť aj to, že v zmysle ust. § 327 CSP sa pri zabezpečovacom opatrení nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom sa nevykonáva ani dokazovanie. Nebol preto naplnený zákonný predpoklad na uskutočňovanie úkonov smerujúcich k odstráneniu nedostatku predložených dôkazných prostriedkov.
11. Súd prvej inštancie zvýraznil, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých žiada návrhu vyhovieť a následne bol to súd, ktorý je povinný vyhodnotiť
závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z titulu absencie osvedčenia existencie základného predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu, a preto ani sa nezaoberal skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súvisiacich s podaným návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okresný súd poukázal na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. V danej veci návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý a úspešným bol žalovaný. Z dôvodu, že v prípade zamietnutia návrhu sa uznesenie okresného súdu žalovanému nedoručuje, tak ani žalovanému nemohli vzniknúť trovy konania, preto okresný súd mal za to, že vo vzťahu k žalovanému z tohto dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako vyjadril vo výrokovej časti svojho uznesenia.
13. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku nepredloženia originálu zmenky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 82l ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“), z ktorých vyplýva, že je povinnosť v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie. Rovnako prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom. Autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Vzhľadom k týmto zákonným ustanoveniam právny zástupca žalobcu musel žalobu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručovať okresnému súdu do elektronickej schránky, pričom jej prílohu - zmenku poslal v súlade s ods. 4 ust. § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. len prevedenú do elektronickej podoby bez autorizácie. Napriek tomuto, že takýto postup je právom aprobovaný v žalobe výslovne uviedol, že originál zmenky zašle na výzvu súdu prvej inštancie po oboznámení sa so spisovou značkou konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 127 ods. 2 CSP. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že tento podaním doručeným 23.10.2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a zároveň zaslal potvrdenie o pridelení veci (označené ako potvrdenie o zmene sudcu). Podľa žalobcu okresný súd mu neumožnil predložiť originál zmenky do konania, keďže ako prvý úkon vo veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Podľa žalobcu tento nemal objektívne možnosť originál zmenky predložiť do konania pred rozhodnutím okresného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže okresný súd až spolu s rozhodnutím označil spisovú značku konania. Žalobca ďalej podotkol, že ak by okresný súd žalobcu vyzval na úhradu súdneho poplatku pred rozhodnutím vo veci, čo je štandardným postupom, žalobca by nadobudol vedomosť o spisovej značke konania, mohol by listinný originál zmenky predložiť ešte pred rozhodnutím. Žalobca mal za to, že postup okresného súdu, ktorý pred rozhodnutím objektívne neumožní žalobcovi osvedčiť existenciu jeho právneho vzťahu so žalovaným, a to predložením originálu zmenky a výlučne z tohto dôvodu návrh zamietne, je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces, čo je odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Postupom krajského súdu bola žalovanému doručená výzva podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, aby sa v lehote 7 dní vyjadril k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, za ktorým účelom žalovanému bola doručená žaloba zo dňa 04.10.2020, súčasťou ktorej bol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 50CbZm/7/2020-28 zo dňa 23. októbra 2020, ako aj odvolanie žalobcu.
15. Na predmetnú výzvu krajského súdu žalovaný zaslal podanie zo dňa 27.11.2020 - Vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že momentálne existuje záväzkový vzťah medzi ním a Ing. U. W., ale len na základe zmlúv o pôžičkách, pričom boli dve. Jedna, ktorá bola v plnom rozsahu splatená a druhá, pri ktorej je aj zriadenie záložného práva v prospech spomenutého veriteľa, ktorá pôžička sa postupne spláca podľa aktuálnych možností. Žalovaný uviedol, že zrejme žalobca žaluje duplicitne tú istú pohľadávku, na ktorú právny nárok nemá. Žalovaný zdôraznil, že p. Ing. U. V. v živote nevidel, nemá
s ním žiadne nevysporiadané záväzky, preto je názoru, že došlo k omylu, keďže záväzok z jeho strany je priebežne splácaný. Podľa žalovaného zriaďovanie zabepečovacieho nariadenia je bezpredmetné. V prípade, ak by súd potreboval doložiť podklady týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu, tak predmetné listiny zosumarizuje a dodatočne pošle.
16. K procesnému postupu krajského súdu sa uvádza, že v zmysle ust. § 329 ods. 1 druhá veta CSP bolo žalovanému umožnené vyjadriť sa. Ďalšie úkony s doručeným vyjadrením zo strany žalovaného nenasledovali, vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia žalobcovi, za rešpektovania aj Čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná, predchádzalo sa zbytočným prieťahom a konalo sa hospodárne, bez neprimeraného zaťažovania strán sporu.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 381 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca súčasne s podanou žalobou o zaplatenie zmenkovej sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom, podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý návrh vychádzal z tvrdeného práva žalobcu vystavením vlastnej zmenky dňa 04.07.2019 v Dolnom Kubíne žalovaným, ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 50.000,- Eur bez protestu Ing. U. W., so splatnosťou 04.10.2019. Žalobca ďalej v žalobe a v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že dňa 15.09.2020 mu U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX E. previedol indosamentom všetky práva z tejto zmenky. Krajskému súdu bolo zrejmé, že žalobca odvodzoval právny vzťah so žalovaným na základe zmenky.
19. Okresný súd v odvolaním napadnutom uznesení vecne správne skonštatoval v odseku 17. odôvodnenia svojho uznesenia, že základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacieho opatrenia, je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj že predložením zmenky žalobcom len v elektronickej podobe bez autorizácie, nemal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, na vymoženie ktorého žiada prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť mu súdnu ochranu. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že žalobcom podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez osvedčenia primárneho predpokladu, a to existencie právneho vzťahu procesných strán bol nedôvodný, ako aj, že žalobca bez predloženia originálu zmenky nepreukázal, že je reálnym držiteľom zmenky, a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a osvedčenia existencie uplatneného práva (odsek 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu). Tieto závery okresného súdu boli vyslovené súdom prvej inštancie k dátumu jeho konania a rozhodovania. V odvolacom konaní mal krajský súd z obsahu spisového materiálu preukázané predloženie originálu zmenky. Uvedené vyplynulo z úradného záznamu o prevzatí zmenky zo dňa 29.10.2020, z ktorého úradného záznamu spísaného pred Okresným súdom Žilina bolo zistené, že žalobca doručil originál zmenky okresnému súdu poštou dňa 29.10.2020 spolu s podaním právneho zástupcu žalobcu, ktorý originál zmenky bol podateľňou okresného súdu do kancelárie Cb doručený dňa 29.10.2020 (č.l. 40 spisu). Z podania žalobcu prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu, a to z podania zo dňa 26.10.2020 (č.l. 36 spisu) vyplynulo, že žalobca zastúpený právnym zástupcom predkladá Okresnému súdu Žilina originál zmenky po oznámení spisovej značky. Na č.l. 38 spisu sa nachádza vyhotovená fotokópia zmenky, na ktorej je údaj „originál zmenky uložený v trezore Okresného súdu Žilina dňa: 29. októbra 2020“. Žalobca v štádiu odvolacieho konania predložením originálu zmenky, ktorej fotokópia je založená na č.l. 38 spisu, osvedčil skutočnosti, z ktorých odôvodňuje nárok uplatnený proti žalovanému, ak súčasne z rubopisu zmenky vyplynulo, že táto bola prevedená na žalobcu. 20. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 24. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Je nepochybné, že pre odvolacie konanie je relevantná úprava ust. § 329 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že pre konanie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní krajského súdu nie je možné vychádzať zo skutočností, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia okresného súdu, avšak uvedené odvolaciemu súdu nebráni, aby zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie osvedčenosti zákonných podmienok pre konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd bol preto názoru, že nič mu nebránilo, aby v odvolacom konaní prihliadol na skutočnosť žalobcom predloženého originálu zmenky, ak predložením originálu zmenky žalobca osvedčuje stav existencie pohľadávky k času rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa nejedná o dôkaz, ktorým by sa mala preukazovať skutočnosť, ktorá by nastala až po vydaní napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa uvedeného právneho názoru krajského súdu, ktorý bol týmto odvolacím súdom prijatý aj v konaní pod sp.zn. 14CoZm/4/2019 vydaním rozhodnutia dňa 30. apríla 2019, bolo na mieste, aby krajský súd prihliadol na predloženie zmenky v jej origináli žalobcom podľa úradného záznamu zo dňa 29.10.2020 (č.l. 40 spisu). Za tohto stavu predložením originálu zmenky žalobca osvedčoval právny vzťah so žalovaným. Krajský súd dodáva, že aj s ohľadom na princíp právnej istoty (primerane Čl. 2 ods. 2 CSP), pri svojom konaní a rozhodovaní vychádzal z už vysloveného názoru Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím v konaní vedenom pod sp.zn. 14CoZm/4/2019, v ktorom rovnako v štádiu odvolacieho konania bolo prihliadané k predloženiu zmenky v jej origináli žalobcom.
26. Krajský súd z napadnutého uznesenia okresného súdu mal preukázané (aj v zmysle odseku 20. odôvodnenia), že ak bolo konštatované neosvedčenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z titulu nepredloženia zmenky v jej origináli, tak potom sa už okresný súd nezaoberal skúmaním ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za tohto skutkovo-právneho stavu mal krajský súd za to, že bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože je to súd prvej inštancie, ktorý pri podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa má zaoberať tým, či boli osvedčené zákonné podmienky pre vyhovenie takto podaného návrhu žalobcom. Okresný súd sa preto v rámci svojho konania bude zaoberať, či sú žalobcom osvedčené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. či sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, či sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, u ktorých je potrebné ich kumulatívne splnenie k tomu, aby takémuto návrhu bolo vyhovené.
27. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.