Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoZm-4-2019.pdf
PDF · 145.38 KB
Case nature
Subarea
14CoZm/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, právnej veci žalobcu: SANAGRO a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 508 348, zastúpeného advokátom: JUDr. Michalom Krnáčom, MBA, LL.M., so sídlom I. Y. XXX/XX, XXX XX L., proti žalovanej: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., zastúpenej advokátom: Mgr. Petrom Balážom, so sídlom ul. J. XXA, XXX XX S., v konaní o zaplatenie sumy 1.386.154,47 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/1/2019-86 zo dňa 22. marca 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/1/2019-86 z 22. marca 2019 m e n í tak, že: A/ n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo (sudcovské záložné právo) na nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve žalovanej ku dňu 22. marca 2019 (z hľadiska zápisu v katastri nehnuteľnosti toho času vedené na meno G. G., r. G., XXX XX, Q., č. XX, SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX), nachádzajúcich sa v obci Q., katastrálne územie Q., okres Y. Y., a to:
a) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2, parc. č. 166/14 - ostatná plocha o výmere 754 m2, a stavba: rekreačná chata so súp. č. XX, postavená na parc. č. 166/7, na podiel 1/1,
b) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/3 - ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. 166/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, parc. č. 166/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. 166/15 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13696 m2, parc. č. 166/16 - ostatná plocha o výmere 2664 m2, parc. č. 166/17 - ostatná plocha o výmere 208 m2, parc. č. 166/40 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, parc. č. 166/41 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, a stavba: rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. 166/40 a garáž bez súp. č., postavená na parc. č. 166/41, na podiel 1/2,
c) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, a stavba: vodojem bez súp. č., postavená na parc. č. 166/9, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4,
d) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 46/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2, parc. č. 46/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, parc. č. 46/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, parc. č. 46/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parc. č. 46/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 133 m2, parc. č. 47/1 - záhrada o výmere 483 m2, parc. č. 47/2 - záhrada o výmere 353 m2, a stavba: rodinný dom súp. č. XX, postavená na parc. č. 46/1, a rodinný dom súp. č. XX, postavená na parc. č. 46/4, na podiel 1/1, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu SANAGRO a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8., Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 45 508 348 voči žalovanej M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., vo výške 1.386.154,47 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia zmenky.
B) n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo (sudcovské záložné právo) na nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve žalovanej ku dňu 22. marca 2019 (z hľadiska zápisu v katastri nehnuteľnosti toho času vedené na meno G. G., r. G., XXX XX, Q., č. XX, SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX), nachádzajúcich sa v obci Q., katastrálne územie Q., okres Y.
Y., a to: na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, a to: pozemok: parc. č. 166/3 - ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. 166/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, parc. č. 166/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parc. č. 166/15 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13696 m2, parc. č. 166/16 - ostatná plocha o výmere 2664 m2, parc. č. 166/17 - ostatná plocha o výmere 208 m2, parc. č. 166/40 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, parc. č. 166/41 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, a stavba: rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. 166/40 a garáž bez súp. č., postavená na parc. č. 166/41, na podiel 1/2, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu SANAGRO a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8., Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 45 508 348 voči žalovanej M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., vo výške 1.386.154,47 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia zmenky.
C) n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo (sudcovské záložné právo) na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcich sa v obci S., katastrálne územie S., okres S., a to:
a) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okres S., obec: S., k.ú. S., a to: byt č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu O.,J.H. XX,XX, súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1816/22 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, na podiel žalovanej 1/1,
b) na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okres S., obec: S., k.ú. S., a to: pozemok parc. č. 1816/15 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 a stavba: garáž súp. č. XXXX, postavená na parc. č. 1816/15, na podiel žalovanej 1/1, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu SANAGRO a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8., Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 45 508 348 voči žalovanej M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., vo výške 1.386.154,47 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia zmenky.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 06.03.2019, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 07.03.2019, zamietol. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorá bola doručená dňa 7.3.2019 a ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 1.386.154,47 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 12.2.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť AFG s.r.o., so sídlom Turčianske Teplice a spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, uzatvorili dňa 24.11.2010 Zmluvu o úvere č. 4121000220, na základe ktorej spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. poskytla spoločnosti AFG s.r.o. finančné prostriedky vo výške 2.900.000,- Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere označené spoločnosti uzatvorili dňa 24.11.2010 Dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve k blankozmenke a viaceré zmluvy o zriadení záložného práva. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 došlo k postúpeniu všetkých pohľadávok spoločnosti S Slovensko spol. s r.o. voči spoločnosti AFG s.r.o. vyplývajúcich zo zmluvy o úvere na žalobcu. Zároveň bola vystavená blankozmenka rubopisovaná na rad žalobcu. Nakoľko sa spoločnosť AFG s.r.o. omeškala so splátkou úveru č. 79, 80 a 81, žalobca od zmluvy odstúpil, pristúpil k zosplatneniu úveru, začatiu výkonu záložných práv a k vyplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke. Blankozmenka obsahuje ručiteľskú doložku, ktorou sa žalovaná zaviazala plniť zo zmenky. Dňa 1.1.2019 a dňa 11.2.2019 došlo v rámci výkonu záložného práva k čiastočnému uspokojeniu časti žalobcovej pohľadávky, v dôsledku čoho sa pohľadávka žalobcu z titulu zmenky znížila na sumu 1.386.154,47 Eur.
2. Žalobca spolu so žalobou, v spojení s doplňujúcim podaním doručeným súdu dňa 11.3.2019, učinil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej zapísaných na LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parc. č. 166/14 - ostatná plocha o výmere 754 m2, a stavbe: rekreačná chata so súp. č. XX, postavená na parc. č. 166/7, na podiel žalovaného 1/1-ina, LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/3 - ostatná plocha o výmere 13 m2, parc. č. 166/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. 166/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parc. č. 166/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13696 m2, parc. č. 166/16 - ostatná pôda o výmere 2664 m2, parc. č. 166/17 - ostatná pôda o výmere 208 m2, parc. č. 166/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, parc. č. 166/41 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 a stavbe: rodinný dom súp. č. XX, postavená na parc. č. 166/40 a garáž bez súp. č., postavená na parc. č. 166/41, na podiel žalovaného 1/1-ina, LV č. XX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a stavbe: vodojem bez súp. č., postavená na parc. č. 166/9, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/4, LV č. XXX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 46/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2, parc. č. 46/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, parc. č. 46/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parc. č. 46/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. 46/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parc. č. 47/1 - záhrada o výmere 483 m2, parc. č. 47/2 - záhrada o výmere 353 m2 a stavbe: rodinný dom súp. č. XX, postavená na parc. č. 46/1 a rodinný dom súp. č. XX, postavená na parc. č. 46/4, na podiel žalovaného 1/1-ina, LV č. XXXX, okres S., obec: S., k.ú. S., a to: byt č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu O.,J.H. XX,XX, súp. č. XXX, postavený na parc. "C" par. č. 1816/22 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 465 m2, LV č. XXXX, okres S., obec: S., k.ú. S., a to: pozemok KN C parc. č. 1816/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m a stavbe: garáž súp. č. XXXX, postavená na parc. č. 1816/15, na podiel žalovaného 1/1-ina. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je možné ním dosiahnuť žalobcom sledovaný účel prejavujúci sa predovšetkým zabezpečením jeho pohľadávok. Zo zápisov na vyššie uvedených listoch vlastníctva je zrejmé, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami aktuálne prebiehajú vkladové konania, ktoré na strane žalobcu zakladajú dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konania je možné, že žalovaná prevedie svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo bude iným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím v konečnom dôsledku ukráti možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Dochádza tak k reálnemu sťaženiu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Napriek tomu, že na LV č. XXXX a č. XXXX nie je ku dňu podania návrhu vyznačená plomba, možno sa vzhľadom na vyššie uskutočnené kroky žalovanej obávať, že rovnako bude postupovať aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX. Žalobca v závere uviedol, že uvedené konanie žalovanej napĺňa skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalobca k podanej žalobe a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil fotokópiu zmenky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018 a zo dňa 27.12.2018, Dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 24.11.2010, listy vlastníctva č. XXX, XX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a č. XXXX.
3. K žalobe žalobcu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom podania zo dňa 20.3.2019. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca nepreukázal, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky, súdu nedoložil dôkazy o existencii a výške pohľadávky ku dňu podania žaloby, ani o nadobudnutí tejto pohľadávky od pôvodného veriteľa. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal pohľadávku nadobudnúť, je postúpenie účinné až zaplatením odplaty za postúpenie, čo do dnešného dňa žalobca žalovanej nepreukázal a nedoložil tento dôkaz o účinnosti postúpenia ani do súdneho spisu. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nedoložil do spisu zmenku ako dôkaz existencie jeho pohľadávky. Z dôvodu nepreukázania existencie žalovanej pohľadávky nie je možné na jej zabezpečenie zriadiť sudcovské záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej tak, ako to navrhuje žalobca. Žalobca okrem nepreukázania danosti svojho nároku nepreukázal ani danosť základného predpokladu na postup podľa § 343 CSP, t.j. dôvodnú obavu o ohrozenie výkonu exekúcie. To, že žalovaná prevádza časť svojho majetku, samo o sebe neznamená, že by uspokojenie ním tvrdeného nároku bolo týmito úkonmi ohrozené. Ak je totiž pravda to, čo tvrdí žalobca, t.j. že má existentnú, platnú a splatnú pohľadávku vo výške 1.386.154,47 Eur, tak má spolu s ňou aj záložné práva na rozsiahly majetok AFG s.r.o. v podobe hnuteľného, nehnuteľného majetku, technológií, založených pohľadávok. Dôkazom existencie tohto zabezpečenia je samotná zmluva o postúpení pohľadávky, kde je zoznam existujúcich záložných práv a iných foriem zabezpečenia žalovanej pohľadávky uvedený. Žalovaná pohľadávka (za podmienky, že vôbec trvá a je súdne vymáhateľná) a to bez ohľadu na to, komu patrí, je prezabezpečená, t.j. hodnota majetku, ku ktorému je zriadené záložné právo s ňou spojené, ďaleko prevyšuje výšku pohľadávky. Jej zabezpečenie je teda aktuálne viac ako dostatočné a nie je potrebné zriaďovať k nej ďalšie záložné práva, čo by neodôvodnene obmedzovalo vlastnícke práva žalovanej. Žalobca navrhol žalobu zamietnuť a zabezpečovacie opatrenie nenariadiť. Žalovaná k podaniu pripojila ako dôkaz Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018.
4. Okresný súd konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Rýchlu a účinnú ochranu možno zabezpečiť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca, ktorý túto povinnosť musí splniť aspoň v rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Druhou nevyhnutnou podmienkou je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnou podmienkou v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok.
5. Okresný súd uviedol, že žalobca uplatnené právo odvodzuje zo zmenky, ktorú predložil vo fotokópii ako prílohu žaloby, pričom v zmenkovom vzťahu vystupuje žalobca ako zmenkový veriteľ, ktorý právo zo zmenky nadobudol indosamentom, a žalovaná vystupuje v pozícii avalistu. Okresný súd po predbežnom posúdení žaloby vo veci samej uviedol, že je zrejmé, že bez predloženia originálu zmenky ide o zjavne nedôvodnú žalobu. Zmenka ako listinný cenný papier inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu a zmenkový veriteľ musí k žalobe, ktorou uplatňuje nároky zo zmenky, pripojiť originál zmenky. Dôvodom, pre ktorý musí byť originál zmenky pripojený, je jej obežiteľnosť. Nakoľko sa v prípade zmenky jedná o práva inkorporované do zmenky, len držiteľ zmenky je oprávnený vykonávať práva so zmenkou spojené. V prípade prevodu práv zo zmenky vyžaduje zákonná úprava vyznačenie prevodu práv na zmenke prostredníctvom rubopisu a tiež odovzdanie zmenečnej listiny nadobúdateľovi, ktorý sa stáva majiteľom zmenky. Nie je možné, aby prebiehal súdny spor a zmenka zostala v obehu, nakoľko by mohlo dôjsť k jej ďalšiemu indosovaniu. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, a preto osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky, a to obzvlášť v prípade, ak žalobca zmenečné práva nadobudol indosáciou.
6. Okresný súd z fotokópie zmenky nemal za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a z neho vyplývajúci nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, ktorému žiada žalobca zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu. Bez osvedčenia tohto primárneho predpokladu, je preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedôvodný. Žalobca bez predloženia originálu zmenky nepreukázal, že indosovanú zmenku má v držbe a disponuje zmenečnými právami uplatňovanými v konaní. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle ust. § 327 CSP sa pri zabezpečovacom opatrení nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád a súd nevykonáva ani dokazovanie. Nebol preto naplnený zákonný predpoklad pre uskutočnenie úkonov smerujúcich k odstráneniu nedostatku predložených dôkazných prostriedkov.
7. K ďalšej podmienke, ktorou je požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia neprimeraným spôsobom nezasahovalo do právnych vzťahov účastníkov, konštatoval okresný súd, že žalobca v žalobe uviedol, že na zabezpečenie všetkých pohľadávok zo zmluvy o úvere boli uzatvorené viaceré zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ žalobca disponuje informáciami o rozsahu zabezpečenia žalovanej pohľadávky inými záložnými právami, je v jeho moci, aby ohľadom naplnenia požiadavky primeranosti navrhovaného zásahu do práv žalovanej uviedol také skutkové tvrdenia, ktorými osvedčí, že zabezpečenie jeho pohľadávky formou zabezpečovacieho opatrenia je potrebné a nevyhnutné.
8. Okresný súd potom z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia aktívnej legitimácie žalobcu, rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu. Záverom k námietke žalovanej ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky a nepreukázania zaplatenia odplaty za postúpenie, okresný súd uviedol, že žalobca uplatňuje žalobou právo vyplývajúce zo zmenky. V nadväznosti na túto skutočnosť je obrana žalovanej ohľadom spochybnenia platnosti postúpenia pohľadávky irelevantná, nakoľko v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky, je podstatné len to, či došlo k platnému indosovaniu zmenečných práv.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. písm. a), f) a h) CSP. Žalobca vo vzťahu k záverom okresného súdu, ktorý nemal za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu nepredloženia originálu zmenky, uviedol, že predmetný originál zmenky bol doložený do súdneho spisu. Žalobca má za to, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Vzhľadom na uvedené, podľa žalobcu, aj keď do konania bola predložená iba fotokópia zmenky, táto riadnym spôsobom osvedčila splnenie podmienok potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak okresný súd vyžadoval originál zmenky, mal žalobcu na jej predloženie vyzvať, čo však opomenul. Toho času sa zmenka nachádza v súdnom spise a zo skutočnosti, že žalobca originál zmenky predložil, možno dovodiť, že aj v čase podania žaloby boli podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené. Žalobca tak nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré bol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Žalobca navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle petitu žaloby.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom podľa ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP umožnil žalovanej vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že okresný súd správne zistil, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou, ktorého ochrany sa domáha. Žalobca doložil dokument, o ktorom tvrdí, že je originálom zmenky, až dňa 27.03.2019, t.j. po vydaní zamietavého uznesenia. Žalovaná poukázala na ust. § 326 ods. 2 CSP, podľa ktorého musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a na ust. § 327 CSP, podľa ktorého, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa žalovanej tak bolo povinnosťou žalobcu predložiť spolu s návrhom všetky listiny potrebné k osvedčeniu existencie právneho vzťahu a okresný súd nebol povinný vyzývať žalobcu na odstránenie tohto nedostatku. Žalobca v odvolaní na jednej strane argumentuje tým, že ho okresný súd nevyzval na predloženie originálu zmenky, ktorú sám z vlastnej iniciatívy do spisu doložil, a na druhej strane argumentuje, že originál zmenky nebolo potrebné priložiť. Doplnením listiny žalobca uznal, že mohol a mal možnosť túto predložiť pred rozhodnutím prvostupňového súdu. Podľa § 366 písm. d) CSP pritom prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca vlastnou vinou nevložil do spisu listinu, o ktorej tvrdí, že je originálom zmenky, pričom je zo žaloby nesporné, že v čase jej podania touto listinou disponoval. Pre prvostupňový súd bol rozhodujúci stav a obsah spisu ku dňu vydania rozhodnutia t.j. ku dňu 22.03.2019 a v tom čase sa v spise táto listina nenachádzala. Dodatočne predložený dôkaz preto nie je možné považovať za predložený včas a na tento oneskorene predložený dôkaz nemôže v odvolacom konaní prihliadať ani odvolací súd.
11. Žalovaná k druhej podmienke na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená, uviedla, že vo vyjadrení k žalobe predložila Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018, z ktorej je zrejmé, že uspokojenie pohľadávky je dostatočne zabezpečené a obava z budúcej hrozby nie je daná, ani dôvodná. Žalovaný nemôže byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia neprimerane obmedzený, k čomu by v tomto prípade došlo. Žalobca argumentoval tým, že žalovaná prevádza svoj majetok, avšak nevysporiadal sa so zabezpečením predmetnej pohľadávky ďalšími šiestimi záložnými právami na majetku spoločnosti AFG s.r.o. v hodnote niekoľko násobne prevyšujúcej výšku jeho pohľadávky. Samotný nehnuteľný majetok založený v prospech tejto pohľadávky má účtovnú hodnotu viac ako 4 mil. Eur. V dôsledku dostatočného zabezpečenia pohľadávky tak nie je dôvod na obavu o jej uspokojenie.
12. K ďalším odvolacím dôvodom žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca neoznačil, ktoré dôkazy vykonal okresný súd tak, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie je v tejto časti neurčité a nejasné, vychádzajúce iba z nesúhlasu bez konkrétne označeného dôvodu. Samotná nesprávnosť pritom nezakladá dôvodnosť odvolacieho dôvodu, pričom žalobca ani nevyjadril, v čom podľa neho nastal rozpor medzi vykonaným dokazovaním a rozhodnutím súdu. Žalobca nepreukázal ani naplnenie dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) OSP, nakoľko nerozporoval rozhodnutie okresného súdu z dôvodu neaplikácie príslušnej právnej normy, aplikácie nesprávnej normy, resp. aplikácie obsahu právnej normy nesprávnou interpretáciou.
13. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sám svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že ku dnešnému dňu nemá pohľadávku uspokojenú. Z uznesení o nariadení neodkladných opatrení vydaných Okresným súdom Bratislava I. je zrejmé, že žalobca pri výkone záložných práv na podiely žalovanej a druhého spoločníka v spoločnosti AFG s.r.o., ktorými bola zabezpečená pohľadávka žalobcu, postupoval spolu s ostatnými spriaznenými subjektmi a dokonca priamo s dlžníkom AFG s.r.o. koordinovane, protiprávne a zámerne na škodu AFG s.r.o. a jej spoločníkov, teda aj na škodu žalovanej. Protiprávnosť jeho konania spočíva v predaji podielov v AFG s.r.o., ktorých aktuálna trhová hodnota sa pohybuje na úrovni okolo 10 mil. Eur, jemu spriaznenej osobe VS Agro, s.r.o. za kúpnu cenu 350.094,- Eur. Žalobca nevyvinul žiadnu snahu, aby dosiahol čo najväčší výnos z predaja podielov, čo je v rozpore s § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak spôsobil žalovanej škodu, a to nielen pri predaji jej podielu za cenu o takmer 1,5 mil. Eur nižšiu ako je jeho trhová hodnota, ale aj škodu v podobe nezníženia jej záväzku o sumu rovnajúcu sa skutočnej trhovej hodnote podielu druhého spoločníka p. Fidrika. Takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Žilina potvrdil ako vecne správne.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanej zamietnutý, zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
22. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že žalobca, ktorý predložil zmenku, z ktorej má vyplývať právo, ktorému sa zabezpečovacím opatrením má poskytnúť ochrana, neosvedčil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, keďže osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky. Zároveň okresný súd uviedol, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu k odôvodneniu primeranosti rozsahu navrhovaného zabezpečenia, predovšetkým vo vzťahu k existujúcemu zabezpečeniu inými záložnými právami. Krajský súd vo vzťahu k uvedenému konštatovaniu okresného súdu uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že zo strany žalobcu bola okresnému súdu podľa Úradného záznamu o prevzatí zmenky zo dňa 27.3.2019 predložená zmenka, o ktorej žalobca tvrdí, že je originál (č.l. 99 spisu). Žalobca tak predložením originálu zmenky, ktorej fotokópia je založená na č.l. 100 spisu, osvedčil skutočnosti, z ktorých odôvodňuje nárok uplatnený voči žalovanej, keďže z rubopisu zmenky vyplýva, že táto bola prevedená na žalobcu. Žalovaná v súvislosti s dodatočným predložením originálu zmenky zo strany žalobcu až po rozhodnutí súdu prvej inštancie namietla, že v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP nie je možné na tento prostriedok procesného útoku žalobcu prihliadať. Krajský súd vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu uvádza, že jeho aplikácia je viazaná na koncepciu tzv. neúplného apelačného systému, ktorého predpokladom je, že sporovým stranám bola umožnená plná realizácia ich procesných práv. Nepredloženie relevantných prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany preto môže predstavovať porušenie procesných povinností strán len vtedy, ak boli strany o týchto povinnostiach konajúcim súdom poučené. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany nie je možné v odvolacom konaní použiť za predpokladu, že tieto neboli v konaní pred súdom prvej inštancie použité napriek úprave zákonnej či sudcovskej koncentrácie konania, a za predpokladu, že o týchto následkoch boli sporové strany poučené. V prípade rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto nie je možné vylúčiť, aby odvolateľ dodatočne v odvolacom konaní uplatnil prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Pre odvolacie konanie vo vzťahu k rozhodovaniu krajského súdu ako súdu odvolacieho, je relevantná tiež úprava ust. § 329 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Toto ustanovenie má význam pre vyvolané odvolacie konanie, kedy aj pre krajský súd, rozhodujúci o podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia, je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd nemôže rozhodnutie založiť na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, čo však odvolaciemu súdu nebráni, aby prípadne zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Krajskému súdu preto nič nebránilo, aby v rámci vyvolaného odvolacieho konania prihliadol na skutočnosť žalobcom predloženého originálu zmenky, nakoľko predložením originálu zmenky žalobca osvedčuje stav existencie pohľadávky k času rozhodnutia súdu prvej inštancie, a teda sa nejedná o dôkaz, ktorý by mal preukazovať skutočnosť, ktorá by nastala až po vydaní napadnutého uznesenia.
23. V zmysle uvedeného bolo preto namieste, aby krajský súd prihliadol na predloženie zmenky v jej origináli žalobcom v zmysle uvedeného úradného záznamu. Z tejto zmenky je možné konštatovať osvedčenie uplatneného nároku žalobcu v miere potrebnej pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď z tejto zmenky vyplýva postavenie žalovanej ako zmenkového ručiteľa, ktorú skutočnosť žalovaná v podanom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.3.2019 (č.l. 69 spisu), ani vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 16.4.2019 (č.l. 158 spisu) nenamietala. Krajský súd tak mal preukázané naplnenie podmienky v podobe hodnoverného opísania skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu voči žalovanej. Pre úplnosť krajský súd poukazuje na článok 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ust. § 343 ods. 1 CSP, a preto v súlade s uvedeným článkom 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
24. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu druhej zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky, a to osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia, uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovanej, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.
25. Krajský súd z obsahu listov vlastníctva aktuálne zabezpečených z evidencie katastra nehnuteľností v čase rozhodovania krajského súdu zistil, že pre katastrálne územie Q., obec Ondrašová, okres Y. Y. je na výpisoch z listu vlastníctva č. XXX, č. XX, č. XXX a č. XXX evidovaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností v príslušnom spoluvlastníckom podieli: G. G., rod. G., XXX XX Q. č. XX, SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX, ktorá dotknuté nehnuteľnosti nadobudla na základe Darovacej zmluvy s vkladom povoleným dňa 3.4.2019. Na LV č. XXX pre katastrálne územie Q., obec Q., okres Y. Y. je evidovaný ako vlastník tiež G. G., r. G., XXX XX, Q., č. XX, SR, ktorý dotknutú nehnuteľnosť nadobudol na základe Darovacej zmluvy s vkladom povoleným dňa 3.4.2019. Na aktuálnych výpisoch z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie S., obec S., okres S., je naďalej evidovaná ako účastník právneho vzťahu - vlastník žalovaná M. G. s tým, že na liste vlastníctve č. XXXX je zapísaná plomba na základe Z - 1474/2019 a na výpise z listu vlastníctva č. XXXX je vo vzťahu k bytu č. XX rovnako vyznačená plomba na základe Z - 1474/2019. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 22. marca 2019, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, došlo k prevodu nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXX, č. XX, č. XXX a č. XXX na základe darovacej zmluvy zo žalovanej na nového vlastníka G. G. a G. G.. Vo vzťahu k listom vlastníctva pre katastrálne územie S. č. XXXX a č. XXXX z listov vlastníctva aktuálne vyplýva vyznačenie plomby na základe Z - 1474/2019.
26. Krajský súd, viazaný stavom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (22. marca 2019), však vychádzal pri posudzovaní naplnenia podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia z listov vlastníctva predložených žalobcom (č.l. 12 a nasl.), z ktorých vyplývalo vyznačenie plomby na LV č. XXX, č. XX, č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie Q., obec Q., okres Y.. Z uvedeného tak možno konštatovať prebiehajúce katastrálne konanie ohľadom prevodu vlastníckeho práva žalovanej k týmto nehnuteľnostiam na iný subjekt. Z týchto listov vlastníctva mal preto krajský súd osvedčené také správanie sa žalovanej, ktoré smeruje k nakladaniu s nehnuteľným majetkom žalovanej v podobe jeho prevodu na tretiu osobu. Správanie sa žalovanej osvedčovalo obavu ohľadom znižovania rozsahu jej exekuovateľného majetku tým, že tento majetok je prevádzaný na tretie osoby, čim je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. V konaní bolo osvedčené, že je potrebné naliehavo dočasne upraviť pomery, keďže zo strany žalovanej dochádza ku konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.
27. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok okresný súd uviedol, že žalobca neuviedol skutočnosti týkajúce sa primeranosti rozsahu ním požadovaného zabezpečenia vo vzťahu k rozsahu už existujúceho zabezpečenia inými záložnými právami. Obdobne žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu argumentovala tým, že v zmysle predloženej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok bola dotknutá pohľadávka zabezpečená ďalšími záložnými právami na majetok dlžníka AFG s.r.o. Krajský súd po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok (č.l. 74 - 77 spisu) konštatuje, že z článku IV. tejto zmluvy vyplýva zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 5121000220 okrem iného dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve s avalom žalovanej a záložnými právami na základe uzatvorených zmlúv o zriadení záložného práva. Z vymedzenia postupovanej pohľadávky z článku II. tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o pohľadávku voči dlžníkovi AFG s.r.o. na základe uvedenej zmluvy o úvere, ktorej zostatok predstavuje sumu 1.736.248,47 Eur. Z uvedeného potom krajský súd konštatuje, že zo zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok vyplýva zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti AFG s.r.o. na základe zmluvy o úvere, ktorá pohľadávka však nie je predmetom prebiehajúceho konania. Žalobca v konaní uplatňuje nárok voči žalovanej ako zmenkovému ručiteľovi na základe predloženej zmenky, vo vzťahu ku ktorej pohľadávke zo spisového materiálu nevyplýva jej zabezpečenie záložným právom, či zabezpečenie iným spôsobom. Krajský súd nehodnotí ako dôvodnú ani námietku žalovanej vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť skutočnosť, že by táto pohľadávka nebola zabezpečená, ak nebude preukázané, že zvyšný majetok žalovanej nebude postačovať na uspokojenie žalobcu. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že od žalobcu, ktorý podaným návrhom žiadal zriadiť záložné právo na veciach patriacich žalovanej za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval, či osvedčoval existenciu, či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovanej, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Žalobcu v takomto konaní nemôže zaťažovať povinnosť preukazovať skutočnosť, že žalovaná ďalším exekuovateľným majetkom nedisponuje (obdobne NS SR v uznesení sp.zn. 6Cdo 81/2010).
28. Krajský súd k otázke ne/primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva vo všeobecnosti uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky. V tomto smere je práve zabezpečovacie opatrenie opatrením, ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv žalovanej tým, že žalovanej nezabraňuje v uplatňovaní jej vlastníckych práv, napr. formou uloženia zákazu nakladať s dotknutými hnuteľnými či nehnuteľnými vecami, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutia miernejšou formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva. Základnou charakteristikou zabezpečovacieho opatrenia ako inštitútu procesného práva je naplnenie úlohy zabezpečovacieho prostriedku pre rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad. Za účelom dosiahnutia účelu zabezpečovacieho opatrenia preto nie je priestor na požiadavku, aby v konaní boli predkladané doklady týkajúce sa ocenenia nehnuteľností, na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo. Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 322/95, v zmysle ktorého ...„nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá“. Aj s prihliadnutím na výšku peňažnej pohľadávky žalobcu (1.386.154,47 Eur) je krajský súd názoru, že medzi pohľadávkou žalobcu, ktorej uspokojenie budúcim výkonom súdneho rozhodnutia môže byť ohrozené, a predmetnými nehnuteľnosťami, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nie je výrazný nepomer.
29. Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, a to aj s prihliadnutím na podmienku jeho primeranosti, pričom zo strany žalobcu bola dostatočne osvedčená tak existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy o ohrozenie budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovanej.
30. Krajský súd vo vzťahu k rozsahu ním nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, tak na nehnuteľnosti, ktoré v čase rozhodovania krajského súdu sú naďalej vo vlastníctve žalovanej, ako aj na nehnuteľnosti, ktoré podľa vyššie uvedených listov vlastníctva boli v čase po rozhodnutí okresného súdu prevedené na nového vlastníka, opätovne poukazuje na ust. § 329 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav, ktorý bol daný v čase, kedy o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie, teda v danom prípade stav ku dňu 22. marca 2019. Z tohto stavu je potrebné vychádzať aj v kontexte ust. § 343 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Pre krajský súd ako súd odvolací je tak podľa ust. § 329 ods. 2 CSP relevantný stav vlastníckych práv dlžníka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd bol preto aj vo vzťahu k otázke vlastníckych práv žalovanej ako dlžníka viazaný stavom vlastníckych práv tak, ako tieto vlastnícke práva vyplývali z listov vlastníctva, ktoré predložil žalobca ako listinný dôkaz pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z týchto výpisov z listov vlastníctva, založených v súdnom spise (č.l. 12 a nasl. súdneho spisu), vyplýva, že žalovaná bola evidovaná ako vlastník nehnuteľností aj na listoch vlastníctva č. XXX, č. XX, č. XXX a č. XXX pre okres Y. Y., obec Q., katastrálne územie Q.. Ako už bolo konštatované vyššie, k zmene vlastníckych práv na týchto listoch vlastníctva došlo vkladom povoleným dňa 3.4.2019, teda v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 22. marca 2019. Krajský súd viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, za naplnenia všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu, potom pristúpil k zriadeniu tohto záložného práva aj na nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve žalovanej ku dňu 22. marca 2019 a ktoré sú z hľadiska zápisu v katastri nehnuteľností aktuálne vedené na meno G. G. a na meno G. G.. Ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, okres Y. Y., obec: Q., k.ú. Q., a to: pozemok: parc. č. 166/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, a stavba: vodojem bez súp. č., postavená na parc. č. 166/9, bola podľa listu vlastníctva založeného na č.l. XX žalovaná v čase rozhodovania okresného súdu evidovaná ako vlastník v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4. G. G. je podľa aktuálneho znenia tohto LV č. XX evidovaná ako vlastník v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2. Krajský súd preto k nehnuteľnostiam evidovaným na tomto LV č. XX zriadil záložné právo v rozsahu pôvodného spoluvlastníckeho podielu žalovanej, teda 1/4. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre okres S., obec S., katastrálne územie S., bola žalovaná evidovaná ako vlastník týchto nehnuteľností tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, teda ku dňu 22. marca 2019, ako aj v čase rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho. Krajský súd potom vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti tohto uznesenia, pristúpil k zriadeniu záložného práva, ktorým bude zabezpečená peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanej v uplatnenej výške 1.386.154,47 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia zmenky.
31. Krajský súd preto zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, vymedzených vo výrokovej časti tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia dotknutej pohľadávky žalobcu.
32. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, keďže konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súčasťou konania vo veci samej. O týchto trovách bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v rámci ktorého rozhodnutia budú zohľadnené aj trovy konania spojené s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.