Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoZm/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XXXX/XXX, XXX XX E., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom N. a U. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. B. XXXX/XX, XXX XX Y. M. - U., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 50.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -179 zo dňa 28. januára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -179 zo dňa 28. januára 2022 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 50.000 Eur s úrokom vo výške 6% ročne z tejto sumy od 04.10.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 05.10.2020, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť zmenkovú sumu 50.000 Eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 04.10.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný dňa 04.07.2019 vystavil v Dolnom Kubíne vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 50.000 Eur bez protestu Ing. U. W., splatnú dňa 04.10.2019. Ku dňu podania žaloby zmenkovú sumu žalovaný ani čiastočne neuhradil. Dňa 15.09.2020 Ing. U. W. previedol indosamentom uvedeným na rube zmenky všetky práva zo zmenky na žalobcu. Okresný súd uviedol, že dňa 29.10.2020 žalobca predložil originál zmenky, podľa ktorej uplatňuje svoj nárok, pričom fotokópia tejto zmenky sa stala súčasťou spisového materiálu na č.l. 38 spisu. Návrhu okresný súd vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -82 dňa 29. januára 2021. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 08.03.2021 odpor, v ktorom namietal, že voči žalobcovi nemá žiadne nevyrovnané podlžnosti. Zmenka nemá žiaden právny základ a žiaden právny nárok žalobcu voči žalovanému neexistuje s tým, že vzhľadom na jeho skoršie vyjadrenie zo dňa 27.11.2020 k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že existuje len záväzkový vzťah medzi ním a Ing. U. W. na základe zmlúv o pôžičkách. Žalovaný poukázal na to, že pôžičky boli dve, jedna, ktorá bola v plnom rozsahu splatená a druhá, pri ktorej je aj zriadenie záložného práva v prospech veriteľa, sa táto pôžička postupne spláca podľa možností žalovaného. Žalovaný mal za

to, že žalobca zrejme duplicitne žaluje tú istú pohľadávku, na čo nemá právny nárok. Žalovaný uviedol, že žalobcu nikdy nevidel a nemá s ním žiadne nevysporiadané záväzky, došlo k omylu, naviac, záväzok je priebežne splácaný.

3. Okresný súd uviedol, že uznesením zo dňa 31. marca 2021, č.k. -93 podľa ust. zrušil platobný rozkaz č.k. -82 zo dňa 29.01.2021 v plnom rozsahu.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobcove písomné vyjadrenie zo 06.04.2021 k odporu žalovaného s tým, že zmenka je abstraktný cenný papier a dôvod vystavenia zmenky nie je pre uplatnenie práv z nej relevantný. Žalovaný v odpore nepoprel, že v prospech remitenta Ing. U. W. vystavil vlastnú zmenku na žalovanú sumu. Remitent následne zmenku indosamentom previedol na žalobcu a tak tvrdenie žalovaného, že voči žalobcovi nemá žiadne podlžnosti, je bez právneho významu. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp. zn. . Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2021 opätovne poukázal na to, že zmenka, ktorá je viazaná na konkrétny dlh, nemôže byť vymáhaná dvakrát. Jediná zmenka, ktorú podpísal, plnila zabezpečovaciu funkciu k pohľadávke zo zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a Ing. U. W., ktorý dlh bol čiastočne splatený a vymáhaná suma tak nie je relevantná. Žalovaný žiadal, aby okresný súd skúmal súvislosť vzniku zmenky a zmluvy o pôžičke, ktorej súčasťou je aj vklad záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný zotrval na tom, že zmenka nemá žiaden právny základ a neexistuje žiaden právny nárok žalobcu voči žalovanému.

5. Okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 15.12.2021. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súčasne uviedol, že svoj nárok považuje za dostatočne preukázaný, nepozná okolnosti vzťahu medzi žalovaným a remitentom Ing. U. W., ktoré predchádzali vystaveniu zmenky. Zmenka bola na žalobcu prevedená indosamentom ako náhrada za splnenie pôžičky, ktorú žalobca poskytol remitentovi. Žalobca poukázal na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný požiadal o odročenie pojednávania s odôvodnením, že vzhľadom na pandemickú situáciu sa mu nepodarilo včas prísť na Slovensko, pretože má pracovné aktivity v Srbskej republike a v dôsledku pozitivity kolegov by si nedovolil ohroziť účastníkov konania. Okresný súd žiadosti žalovaného vyhovel a pojednávanie odročil na 28. januára 2022. Okresný súd súčasne žalovanému oznámil, že nebude opakovane akceptovať odkaz na aktuálnu pandemickú situáciu ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v prejednávanej veci v zmysle ust. . Zároveň okresný súd žalovaného aj upovedomil, že je povinný si zariadiť svoje pracovné aktivity tak, aby sa na odročenom termíne pojednávania zúčastnil, resp. aby využil možnosť dať sa v konaní zastúpiť advokátom, prípadne osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa.

7. Dňa 27. januára 2022 žalovaný požiadal opätovne o odročenie pojednávania a určenie nového termínu pojednávania z dôvodu pozitívneho testu na koronavírus jeho dcéry zistený v pondelok 24.01.2022, riadne nahlásený obvodnej lekárke, a preto nie je schopný sa zúčastniť pojednávania na termín dňa 28.01.2022. Okresný súd dňa 27.01.2022 elektronicky oznámil žalovanému, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.01.2022 o 9.00 hod. nevyhovuje, pretože ním uvádzaný dôvod, navyše nepreukázaný, nepovažuje bez ďalšieho s prihliadnutím na aktuálne platné protipandemické opatrenia vo vzťahu k osobe žalovaného za dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Okresný súd uviedol, že žalovaným tvrdený dôvod na odročenie pojednávania, ktorý nebol preukázaný, mohol žalovaný preukázať, keďže odo dňa 24.01.2022 mal dostatočný časový priestor zabezpečiť doklad preukazujúci ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že s prihliadnutím na aktuálne platné protipandemické opatrenia stanovené Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie Covid-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie Covid-19 uverejnenej dňa 24. januára 2022 pod č. 7/2022, účinnej od 25. januára 2022, by sa na žalovaného ku dňu konania pojednávania vzťahovala povinnosť karantény v domácom prostredí. Z dôvodu, že žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, dôležitý dôvod jeho neúčasti, okresný súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2022 v neprítomnosti žalobcu, ako aj žalovaného.

8. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s originálom zmenky, ktorý bol zabezpečený z trezoru Okresného súdu Žilina a za aplikácie Čl. I , , , , , , , , , dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

9. Okresný súd uviedol, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 50.000 Eur spolu s príslušenstvom podľa zmenky vystavenej žalovaným dňa 04.07.2019 v Dolnom Kubíne s doložkou bez protestu v prospech prvého majiteľa zmenky Ing. U. W., splatnej dňa 04.10.2019, ktorá bola žalobcom predložená okresnému súdu v origináli a vo fotokópii sa táto zmenka stala súčasťou spisového materiálu, ktorá bola vyhotovená z originálu zmenky a nachádza sa na č.l. 38 spisu. Predložením prvopisu predmetnej zmenky okresný súd mal za to, že má všetky náležitosti podľa , a preto žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil žalobcom predloženú zmenku ako vystaviteľ v prospech prvého majiteľa zmenky Ing. U. W., nespochybnil, že túto zmenku podpísal s obsahovými náležitosťami tak, ako bola zmenka v origináli predložená do obsahu spisového materiálu. Z prvopisu zmenky vyplynulo, že žalobca práva zo zmenky nadobudol indosamentom napísaným na rube zmenky od prvého majiteľa zmenky Ing. U. W., datovaným dňa 15.09.2020 v Rožňave. Indosament na rube zmenky spolu s prvopisom zmenky, ktorým žalobca disponuje, preukázal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku a zároveň preukázal zmenkovo-právny vzťah medzi žalobcom ako majiteľom zmenky (indosatárom) a žalovaným ako vystaviteľom zmenky. Za nedôvodné preto okresný súd považoval námietky žalovaného, že voči žalobcovi nemá žiadne podlžnosti, resp. že neexistuje žiaden právny nárok žalobcu voči žalovanému. Okresný súd uviedol, že nie je rozhodné, relevantné to, či žalovaný žalobcu pozná alebo nie.

10. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia žalobcu, ktorý v priebehu konania poukazoval na to, zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, čo znamená, že dôvod vystavenia zmenky nie je pre uplatnenie práv zo zmenky relevantný. Poukazoval aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2012 sp. zn. , podľa ktorého ...„pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“. Tieto závery okresný súd nespochybnil a konštatoval, že žalobca predložením prvopisu platnej zmenky s platným indosamentom nárok v prejednávanej veci dostatočne preukázal, avšak pokiaľ uviedol tvrdenie, že dôvod vystavenia zmenky nie je pre uplatnenie práv zo zmenky relevantný, nejde o absolútne tvrdenie v tom zmysle, že pri tzv. zabezpečovacích zmenkách dlžník zo zmenky sa môže v konaní brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka celkom alebo sčasti zanikla, a tým celkom alebo sčasti zanikol aj dôvod uplatnenia zmenky. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že existuje záväzkovo-právny vzťah medzi ním a prvým majiteľom zmenky Ing. U. W. na základe zmlúv o pôžičke, pričom jediná zmenka, ktorú podpísal, zabezpečovala práve pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenú medzi ním a Ing. U. W.. Uviedol, že jedna z pôžičiek bola v plnom rozsahu splatená a pri druhej je zriadené záložné právo a táto pôžička sa postupne spláca. Ak žalovaný tvrdil, že zmenka nemá žiaden právny základ, tak toto tvrdenie bolo v rozpore s ostatnými tvrdeniami žalovaného o zabezpečovacom charaktere zmenky k zmluve o pôžičke uzavretej s prvým majiteľom zmenky Ing. U. W..

11. Okresný súd zistil, že zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, bola splatná dňa 04. októbra 2019. Indosament na rube zmenky, ktorým prvý majiteľ zmenky previedol práva zo zmenky na žalobcu, je datovaný dňa 15.09.2020, t.j. po splatnosti zmenky a zároveň po uplynutí lehoty na protest pre neplatenie podľa Čl. I . Vzhľadom k uvedenému indosament napísaný na rube zmenky má účinky obyčajného postúpenia podľa Článku I , v ktorom prípade ďalší majiteľ zmenky vstupuje do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa a zmenkovému dlžníkovi ostávajú zachované všetky námietky, ktoré mal proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, t.j. predovšetkým námietky kauzálne súvisiace s danou zmenkou, a to bez potreby tvrdiť a preukázať, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Rovnako to platí aj pre zmenky vystavené s doložkou bez protestu (uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 08.08.1997 sp.zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.04.2007 sp.zn. ). Medzi uplatniteľné kauzálne námietky v takomto prípade patrí aj námietka, že záväzok z kauzálneho zmenkou zabezpečeného vzťahu bol splnený. Za tejto situácie

okresný súd nepovažoval za relevantné tvrdenie žalobcu, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 08.12.2021, že nepozná okolnosti vzťahu medzi žalovaným a remitentom Ing. U. W., ktoré predchádzali vystaveniu zmenky, ani v tejto súvislosti poukaz na ustanovenie Čl. I , v dôsledku čoho v konaní by bolo relevantné zaoberať sa námietkou žalovaného, že zmenkou zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke už bola čiastočne splatená.

12. Okresný súd vzhľadom k uvedenému, ku kauzálnej námietke ohľadne čiastočného zániku zmenkou zabezpečenej pohľadávky uviedol, že žalovaný bol nositeľom povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti, ktoré si žalovaný v súdnom konaní nesplnil. Žalovaný nijakým spôsobom nekonkretizoval samotnú zabezpečovanú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke medzi ním a Ing. U. W., vo vzťahu ku ktorej mala žalobcom predložená zmenka plniť zabezpečovaciu funkciu z hľadiska miesta a času, okolností uzatvorenia tejto zmluvy o pôžičke, resp. výšky pohľadávky z nej vyplývajúcej. Rovnako žalovaný nekonkretizoval tvrdenia o čiastočnom splatení dlhu z tejto zmluvy o pôžičke, nerelevantnosti vymáhanej sumy, kedy bolo jeho povinnosťou v prípade takto formulovanej obrany uviesť, v akom rozsahu došlo k splneniu zabezpečenej pohľadávky, a teda v akom rozsahu zanikol aj dôvod na uplatnenie zmenky. Ak aj žalovaný uviedol, že všetky skutočnosti má záujem uviesť a preukázať v konaní pred okresným súdom, tak okresný súd uviedol, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť nie je koncentrovaná len vo vzťahu k pojednávaniu, na ktorom sa vec prejednáva, ale túto povinnosť majú strany sporu možnosť a zároveň aj povinnosť si splniť už v rámci písomných vyjadrení realizovaných pred nariadením pojednávania vo veci samej tak, ako bol o tom aj žalovaný poučený v písomnej výzve zo dňa 24.05.2021 (č.l. 108 spisu). Okresný súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by zmenkou zabezpečená pohľadávka zanikla splnením, a teda, že by celkom alebo čiastočne odpadol dôvod na uplatňovanie nárokov zo zmenky, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 50.000 Eur s úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy odo dňa splatnosti zmenky 04.10.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , . V konaní pred okresným súdom bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

14. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní poukázal na odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , , . Žalovaný namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, pokiaľ vec bola prejednaná na pojednávaní konanom dňa 28.01.2022. Uviedol, že dcéra žalovaného - B. V. bola dňa 24.01.2022 pozitívne diagnostikovaná na ochorenie COVID-19 domácim samo-testom. Žalovaný riadne pricestoval zo Srbska a bol pripravený sa zúčastniť pojednávania. Kontaktoval sa so všeobecnou lekárkou dcéry MUDr. W. T., ktorej výsledok testu oznámil, pričom obvodná lekárka uviedla, že žalovaný je povinný sa izolovať a absolvovať karanténu. Pozitívny test mala dcéra žalovaného dňa 24.01.2022 a žiadosť o odročenie žalovaný zaslal dňa 27.01.2022. Je pravdou, že dňa 24.01.2022 bola vo vestníku Úradu vlády SR zverejnená vyhláška ÚVZSR č. 7/2022 účinná od 25.02.2022 (správne malo byť uvedené od 25.1.2022), ktorou boli ustanovené podrobnosti o povinnosti karantenizovať sa v domácom prostredí. Žalovaný uviedol, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať preukázanie niečoho, čo sa preukázať nedalo, keďže mohol maximálne odfotiť pozitívny test s dvoma čiarkami. Vyhláška ustanovila povinnosť, ktorá sa týkala dcéry žalovaného, a to oznámiť všeobecnému lekárovi pozitivitu vykonanú domácim testom (, vyhlášky č. 7/2022). O tejto skutočnosti sa nevydáva výsledok testu v podobe SMS alebo papierového potvrdenia. Jediné, čo mohol žalovaný urobiť, je telefonické hlásenie, kde sa na linku lekárke dovolal asi po 30 zvoneniach na druhý deň s tým, že mu bolo oznámené, aby sa všetci povinne doma karantenizovali. Tieto okolnosti žalovaný okresnému súdu uviedol. Žalovaný uviedol, že mal záujem sa zúčastniť pojednávania, konfrontovať sa so žalobcom. Hoci súd má vec prejednať „bez prieťahov“ a dôvod odročenia pojednávania nepovažoval za dôležitý, avšak mechanizmus v súvislosti s ochorením COVID-19 nastavil štát s domácim testovaním a toto žalovaný nedokáže iným spôsobom preukázať. Práve v mesiaci január 2022 bolo najviac pozitívnych prípadov. Podľa žalovaného v danej veci sa nejednalo o tak staré konanie, ani o konanie osobitne vymedzené vyhláškou č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, aby bolo nevyhnutne potrebné vec prejednávať a rozhodnúť. Vec bola na okresnom súde ku dňu vyhlásenia rozsudku 1 rok a 3 mesiace. V danom

spore sa jedná o ochranu jeho obydlia, s poukazom na ďalšie odvolacie dôvody, a preto žalovaný považoval postup okresného súdu za nesprávny, ak mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces, ústne prejednanie veci pred zákonným sudcom, ktorého sa žalovaný chcel zúčastniť, avšak pre epidemiologickú situáciu mu to nebolo umožnené.

15. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny postup okresného súdu, nevykonanie dôkazov, ak išlo o ochranu slabšej sporovej strany, kedy okresný súd bol oprávnený vykonať a zabezpečiť dôkazy, ktoré žalovaný doteraz nenavrhol. Podstatné podľa žalovaného je to, že základom záväzku bolo hmotné právo, pri ktorom má žalovaný postavenie slabšej sporovej strany. Počas súdneho sporu pred okresným súdom oznamoval to, že žalobca vymáha sumu 50.000 Eur, ktorú žalovanému poskytol Ing. U. W., za účelom kúpy podielu v rodinnom dome, v ktorom s rodinou a deťmi býva. Žalobca k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U., na ktorom je zapísaný rodinný dom súp. č. XXXX, na kúpu ktorého si žalovaný požičal práve u Ing. U. W. sumu 50.000 Eur. Žalovaného tlačila životná situácia, a preto veriteľ Ing. U. W. žalovanému navrhol, že mu peniaze poskytne, ale ako zabezpečenie pred poslaním peňazí požadoval minimálne podpísanie zmenky. Z tohto dôvodu žalovaný zmenku podpísal a dodatočne neskôr aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Boli podpísané aj zmluvy o pôžičke na sumu 50.000 Eur. Žalovaný mal za to, že okresný súd tvrdenia o kauzalite zmenky v slabšej pozícii žalovaného odignoroval, pričom podľa ust. mohol vykonať dôkazy k preukázaniu kauzality zmenky, ktoré bolo možné zabezpečiť z katastrálneho operátu. V časti „C“ ťarchy na LV č. XXX k.ú. U. sú zrejmé indície, že indosant Ing. U. W. má zriadené záložné právo s vecno-právnymi účinkami k polovici obydlia na základe vkladu záložnej zmluvy na katastrálnom odbore Okresného úradu Martin pod číslom V 1796/2019 zo dňa 16.10.2019. Ak by okresný súd chcel poskytnúť ochranu žalovanému, tak mal možnosť v pozícii, ktorá je u žalovaného slabšia, vykonať dôkaz, ktorý výslovne nenavrhol, ale jeho obsah avizoval v podaniach. Vykonaním dôkazu bolo možné zistiť rozhodné skutočnosti, ktoré by smerovali k zamietnutiu žaloby indosatára, t.j. súčasného žalobcu, ktorý vymáha duplicitné právo, ktoré žalovaný plní Ing. U. W..

16. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že spor bol rozhodnutý predčasne v prísnom obchodno-právnom režime zo zmenky. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný poukázal na postup zákonodarcu, ktorý znevýhodnil zmenky ako také a ich vymáhanie výrazne sťažil a apeloval na to, aby súdy boli dôsledné pri vymáhaní nárokov zo zmeniek voči fyzickým osobám (nie len spotrebiteľom, ale všetkým fyzickým osobám ako takým). Aj už toho času neúčinná právna úprava novelou vykonanou zaviedla zvýšenú ochranu nielen spotrebiteľa, ale aj žalovaného - fyzickej osoby v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky. Žalovaný poukázal na ust. . Zákonodarca v súvislosti s ochranou fyzických osôb stanovil aj fikciu, že ak zmenka sa postupuje v rade indosamentov, platí, že aj nadobúdateľ zmenky musí preukázať vznik (kauzu) pôvodu zmenky, inak platila tvrdá fikcia, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný uviedol, že hoci jeho vzťah nie je pravdepodobne rýdzo spotrebiteľský, avšak i napriek tomu je potrebné ho chrániť s ohľadom na charakter zmenkou vymáhanej pohľadávky, za ktorú žalovaný ručí svojim obydlím. Zmenkou uplatnenou v tomto konaní je zabezpečená pohľadávka pôvodného vlastníka zmenky Ing. U. W. z titulu pôžičky poskytnutej žalovanému na opravu rodinného domu. V súčasnosti z vypadlo ust. , zahrnuté v , avšak cez Čl. 4 nie je vylúčené, aby súd takýto vzťah skúmal podrobne, ako tomu bolo aj v režime . I samotný exekučný poriadok je vo vzťahu k zmenkovým exekučným titulom veľmi prísny. Žalovaný poukázal na ust. Exekučného poriadku. Exekučný poriadok je oproti natoľko prísny, že aj keď súd v základnom konaní rezignoval na súdnu kontrolu pôvodu zmenky, je exekučný súd oprávnený preskúmať dokonca rozpor zmenky s dobrými mravmi s tým, že prípadný exekučný návrh dokonca zamietne podľa ust. Exekučného poriadku. Aj ust. o konkurze a reštrukturalizácii nazerá na zmenky skepticky, keďže sa ustanovuje, že v prípade insolvenčného konania na majetok fyzickej osoby nemôžu veritelia prihlasovať pohľadávky zo zmenky, ktoré sa zo zákona považujú za nevymáhateľné. V dôvodovej správe sa uvádza, že pohľadávka, ktorá je v podobe zmenky vylúčená z uspokojenia je spravidla vždy existujúca bez ohľadu na vystavenú zmenku, a preto veritelia majú odkryť skutočný pôvod pohľadávky, ktorý si môžu a majú takto uplatniť prihlášku, aby bol zrejmý pôvod (kauza) vzniku pohľadávky. Žalovaný poukázal aj na zmenky Y., kedy si štát dokázal poradiť, ak sa jednalo o strategický majetok štátu. U žalovaného sa jedná o strategický majetok - jeho obydlia - rodinný dom súp. číslo XXXX v U., ktoré je osobitne zákonmi chránené.

17. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že nárokom zo zmenky žalobca ako indosatár uplatňuje právo na zaplatenie, ktorého kauzálny pôvod je v zmluve o pôžičke. Zmluvu o pôžičke žalovaný uzatvoril s Ing. U. W., čo uvádzal v konaní pred okresným súdom, avšak toto nedostatočne preukázal. Žalovaný nebol právne zastúpený s tým, že veril, že sa dokáže brániť aj sám, avšak následne vyhľadal pomoc advokáta a jeho právne rady vyjadril aj v odvolaní. Judikatúra uvádza, že súd má byť v základnom konaní v prípade uplatnenia nárokov zo zmenky voči fyzickej osobe obzvlášť obozretný a je potrebné odkryť abstraktný pôvod zmenky. Žalovaný poukázal na v Zbierke stanovísk NS SR číslo 8/2015 uverejnené publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR číslo R 93/2015. Žalovaný poukázal na časopis Soudní judikatura, v ktorom bolo pod číslom SJ 97/2001 publikované rozhodnutie, ktoré hovorí o prieskume zmeniek. Žalovaný odkázal na zdroj, komentár k § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii od prof. M. Ďuricu 3. vydanie, C.H. Beck 2019, podľa ktorého ...„V incidenčnom spore, ktorý sa týka záväzku zo zmenky, je možné uplatňovať rovnaké námietky, ako v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Neuplatní sa však zásada koncentrácie konania.“

18. Žalovaný mal za to, že zistený skutkový stav okresným súdom je nedostatočný. Žalovaný poukázal na Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.07.2019, podľa ktorej si od Ing. U. W. požičal sumu 50.000 Eur, v ktorej zmluve figurovali ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Žalovaný však nevie uviesť, odkiaľ Ing. U. W. mal túto uvedenú sumu. Žalovaný si však peniaze požičal za účelom kúpy časti rodinného domu na ulici M. B. číslo domu XXXX, ktorého je podielovým spoluvlastníkom s jeho starou mamou R. V., nar. XX.XX.XXXX. O tejto skutočnosti svedčí aj zriadenie záložného práva v prospech pôvodného vlastníka zmenky Ing. W.. Pôžička bola žalovanému poskytnutá dňa 11.07.2019 na účet, o čom predložil potvrdenie o zrealizovaní transakcie. Pôžička bola žalovanému poskytnutá až po tom, čo v deň vystavenia zmenky túto podpísal, pretože Ing. U. W. požadoval aspoň nejaké zabezpečenie. Žalovaný podpísal aj záložnú zmluvu, kde založil polovicu rodinného domu, ktorý vlastní spolu so starou mamou v prospech Ing. U. W. ako záložného veriteľa. O tejto skutočnosti svedčí zápis na LV č. XXX, kat. úz. U.. Žalovaný uviedol, že pôžičku postupne vracal a postupne spláca s tým, že z poskytnutej pôžičky 50.000 Eur k dátumu spísania odvolania vrátil sumu 26.250 Eur, o čom predkladá príkazy na úhradu v prospech účtu Ing. U. W.. Nový majiteľ zmenky sa rozhodol právo uplatniť na súde a rovnako sa snažil návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zablokovať žalovanému aj rodinný dom. Takýto postup žalovaný vníma ako odporujúci dobrým mravom v snahe pripraviť žalovaného o obydlie, ak dochádza k vymáhaniu totožnej pohľadávky, a to dvomi nezávislými osobami. Žalovaný zdôraznil, že len raz mu bola poskytnutá suma 50.000 Eur, ktorú spláca Ing. U. W., ale z titulu zmenky žalobca požaduje od žalovaného rovnakú sumu, ktorý však svoj nárok hmotnoprávne neodkryl a tvári sa, že nevie odkiaľ pohľadávka pochádza a čo ním nadobudnutá zmenka zabezpečuje. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 19. augusta 2020, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 29/2020, ktorý sa týkal bytovej mafie s tým, že žalobca uplatňuje práva zo zmenky v „zlej viere“. Podľa tohto nálezu Ústavného súdu SR všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcu. Podľa žalovaného v konaní je potrebné preukazovať vzťah pôvodného vlastníka zmenky Ing. U. W. a nadobúdateľa zmenky Ing. U. V. (správne malo byť U.), ktorý sú podľa dátumov narodenia rovesníci, pochádzajú z rovnakého mesta. Ak bola zmenka postúpená, je potrebné zistiť, z akého dôvodu (motív, pohnútka, účel) ju žalobca vymáha, keď svoju pohľadávku žalovaný voči pôvodnému vlastníkovi zmenky plní. Podľa žalovaného žalobca v zlej viere duplicitne vymáha peniaze zo zmenky, ktorá je len zabezpečovacia. Žalovaný považoval zmenku uplatnenú v tomto konaní za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. K momentu vyhláseniu rozsudku naviac nebol doložený kauzálny pôvod zmenky, ktorý je nevyhnutné skúmať s ohľadom na uvedenú judikatúru a právne posúdenie, ktorej nápravy sa žalovaný podaným odvolaním domáha, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátiť na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom vyjadrení uviedol, že rozsudok vo veci samej bol žalovanému doručený dňa 16.2.2022 a ak 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa 03.03.2022, tak podľa žalobcu žalovaný podal odvolanie oneskorene, ak ho odoslal na poštovú prepravu až dňa 04.03.2022, preto navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť a k podstate odvolacích námietok žalovaného sa žalobca nevyjadroval.

20. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa v podaní zo dňa 23.03.2022 vyjadril k odvolaniu tak, že vzhľadom k dôkazom o doručení odvolania žalovaného v odvolacej lehote sa k odvolaniu

žalovaného vyjadruje tak, že dôvod neúčasti, resp. pozitívny test dcéry mohol žalovaný preukázať výpisom zo zdravotnej dokumentácie dcéry, kde sa nepochybne uvádza, že pediater bol kontaktovaný za účelom nahlásenia pozitivity pacienta. Povinnosť karantény v prípade úzkeho kontaktu s pozitívnou osobou sa podľa ust. § 3 ods. 2 vyhlášky č. 7/2022 nevzťahuje na osoby kompletne zaočkované (aspoň 2 dávkami) a rovnako ani na osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami. Okresný súd správne skonštatoval, že žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol žiadne skutočnosti relevantné k posúdeniu, či u neho bola karanténa povinná. Pokiaľ sa nezúčastnil pojednávania, žalovanému nič nebránilo, aby sa dal zastúpiť advokátom. Žalovaný bol poučený o svojich procesných právach, preto v zmysle ust. žalovaný nemôže v odvolaní využiť nové prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred okresným súdom. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že sa s advokátom prvý krát poradil až dňa 02.03.2022. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v danom spore nie je spotrebiteľom, ani slabšou stranou s tým, že je nadbytočné sa vyjadrovať k novým skutkovým tvrdenia a dôkazom, preto žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.

21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.3.2022 (č.l. 233 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -238 zo dňa 21.09.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. K včasnosti podaného odvolania sa uvádza, že bolo elektronicky podané dňa 03. marca 2022 (č.l. 190 spisu), t.j. v zákonnej odvolacej lehote pri doručení napadnutého rozsudku okresného súdu žalovanému dňa 16.02.2022.

25. Podľa obsahu odvolania žalovaného zo dňa 3.3.2022, primárnym odvolacím dôvodom bola námietka nesprávneho procesného postupu okresného súdu, keď malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces z dôvodu, že žalovaný mal znemožnené, aby uskutočňoval procesné práva jemu patriace. Od tohto odvolacieho dôvodu tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, sa odvíjali aj ďalšie odvolacie dôvody žalovaného, a to, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, resp. ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Krajský súd všeobecne k podstate práva na spravodlivý súdny proces uvádza, že ide o možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.

27. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému nebola znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mali slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v danej súdenej veci. Krajský súd poukazuje na to, že súdne konanie pred okresným súdom sa začalo doručením žaloby na tento súd dňa 05.10.2020, ktorému rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O tomto návrhu žalobcu rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č.k. -28 zo dňa 23. októbra 2020, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, proti ktorému rozhodnutiu okresného súdu žalobca podal odvolanie. V odvolacom konaní krajský súd výzvou podľa ust. (č.l. 54 spisu) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 7 dní vyjadril k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za týmto účelom žalovanému bol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -28 zo dňa 23. októbra 2020, ako aj odvolanie žalobcu. Na výzvu krajského súdu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 27.11.2020 (č.l. 56 spisu), v ktorom uviedol, že existuje záväzkový vzťah medzi ním a p. Ing. U. W., ale len na základe zmlúv o pôžičkách, pričom boli dve, jedna, ktorá bola v plnom rozsahu splatená a druhá, pri ktorej je aj zriadenie záložného práva v prospech uvedeného veriteľa a ktorá pôžička sa spláca postupne podľa aktuálnych možností. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa neho žalobca žalobou uplatňuje duplicitne tú istú pohľadávku, na čo nemá nárok, naviac, žalobcu v živote nevidel, nemá s ním žiadne nevysporiadané záväzky. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru došlo k omylu, pretože záväzok je priebežne splácaný. Žalovaný považoval zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za bezpredmetné, a pokiaľ súd potrebuje doložiť doklady týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu, tak tieto listiny žalovaný zosumarizuje a dodatočne pošle. V odvolacom konaní, ktoré súviselo s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 08.12.2020, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -28 zo dňa 23. októbra 2020 zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie so záverom odvolacieho súdu, že mu nič nebránilo, aby zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie osvedčenosti zákonných podmienok pre konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. aby v odvolacom konaní prihliadol na skutočnosť žalobcom predloženého originálu zmenky, pokiaľ sa predložením tohto originálu osvedčuje stav existencie pohľadávky k času rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa nejednalo o dôkaz, ktorým by sa mala preukazovať skutočnosť, ktorá by nastala až po vydaní napadnutého uznesenia okresného súdu. Krajský súd pri prijatí svojho názoru, v záujme princípu právnej istoty vychádzal aj z konania pod sp. zn. , v ktorom konaní rovnako v štádiu odvolacieho konania bolo prihliadané k predloženiu zmenky v jej origináli žalobcom. Vzhľadom k uvedenému preto bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené s tým, aby okresný súd v novom konaní vyhodnotil, či má osvedčené zákonné podmienky k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

28. V následnom konaní Okresný súd Žilina uznesením č.k. -74 zo dňa 14. januára 2021 návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keďže nebola osvedčená zákonná podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov, nebola osvedčená obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená, ktorá obava by musela mať určitý reálny podklad. Okresný súd konštatoval, že hoci mal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 50.000 Eur so 6% ročným úrokom zo sumy 50.000 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a zmenkovej odmeny, nemal však osvedčenú zákonnú podmienku bezprostredne a priamo hroziacej obavy, že exekúcia na pohľadávku žalobcu bude ohrozená, prípadne sťažená alebo úplne znemožnená. K osvedčenosti práva žalobcu okresný súd v uznesení č.k. -74 zo dňa 14. januára 2021 v odseku 17. odôvodnenia uviedol, že žalobca vystupuje ako zmenkový veriteľ, ktorý právo zo zmenky nadobudol indosamentom (rubopisom) a žalovaný vystupuje v pozícii dlžníka zo zmenky. Ďalej okresný súd v tomto odseku konštatoval, že predložením originálu zmenky žalobca osvedčil stav existencie jeho pohľadávky voči žalovanému, osvedčil skutočnosti, z ktorých odôvodňuje nárok uplatnený proti žalovanému, ak súčasne z rubopisu zmenky vyplynulo, že táto bola prevedená na žalobcu.

29. Vo veci okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. -82 zo dňa 29. januára 2021, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 50.000 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na súde, s povinnosťou žalovaného v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.288,20 Eur a ostatných trov konania vo

výške 2.939,50 Eur. Platobný rozkaz spolu s návrhom, resp. so žalobou žalobcu zo dňa 04.10.2020, ako aj s prílohami podľa č.l. 7 - 15 spisu, spolu s fotokópiou zmenky, ako aj Potvrdením o pridelení veci, bol podľa doručenky na č.l. 88 spisu doručený žalovanému. Žalovaný proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 26.2.2021 (č.l. 89 spisu), v ktorom uviedol, že so žalobcom nemá žiadne nevyrovnané podlžnosti, zmenka nemá žiaden právny základ, rád by túto skutočnosť skonfrontoval na súde, ako aj, že žiaden právny nárok žalobcu voči žalovanému neexistuje s tým, že vydaný platobný rozkaz je v tejto veci neopodstatnený, nedôvodný a žiada vo veci nariadiť pojednávanie, aby žalovaný mohol preukázať neplatnosť, absurdnosť nároku žalobcu a vyvrátiť nepravdivé tvrdenie žalobcu.

30. Uznesením č.k. -93 zo dňa 31. marca 2021 okresný súd zrušil platobný rozkaz č.k. -82 zo dňa 29.01.2021 v plnom rozsahu. Okresný súd výzvou zo dňa 01.04.2021 vyzval žalobcu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu (č.l. 96 spisu), aby sa vyjadril k odporu žalovaného s poučením o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril k odporu žalovaného v podaní zo dňa 06.04.2021 (č.l. 103 - 104 spisu), v ktorom uviedol, že remitent následne zmenku indosamentom previedol na žalobcu, a preto tvrdenia žalovaného, že voči žalobcovi nemá žiadne podlžnosti, sú bez právneho významu, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. júla 2012. Podľa žalobcu nie je možné odpor podaný žalovaným považovať za odôvodnený, ak sa žalovaný bránil len neexistenciou právneho nároku žalobcu voči nemu. Žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na to, že zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, čo znamená, že dôvod vystavenia zmenky nie je pre uplatnenie práv z nej relevantný, naviac, ak žalovaný nepoprel, že v prospech remitenta Ing. U. W. vystavil vlastnú zmenku na žalovanú sumu.

31. Okresný súd výzvou zo dňa 24.05.2021 (č.l. 108 spisu) vyzval žalovaného v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu, uviesť ďalšie skutočnosti, označiť dôkazy na svoju obranu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný rovnako ako žalobca bol poučený o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. , . Na túto výzvu okresného súdu žalovaný zaslal vyjadrenie zo dňa 15.7.2021 (č.l. 114 spisu), v ktorom opätovne poukázal na to, že zmenka, ktorá je viazaná na konkrétny dlh, nemôže byť vymáhaná dvakrát. Jediná zmenka, ktorú žalovaný podpísal, fungovala ako zabezpečovací inštitút za účelom zabezpečenia pohľadávky k zmluve o pôžičke medzi ním a Ing. U. W., ako aj vkladom záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že tento dlh bol už čiastočne splatený, a preto vymáhaná suma nie je relevantná. Žiadal, aby súd skúmal súvislosť vzniku zmenky, keďže sa ako fyzická osoba musí brániť, a práve tento súvis zmenky a zmluvy o pôžičke, ktorej súčasťou je aj vklad záložného práva, objasní, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný poukázal na to, že na pojednávaní predloží všetky listinné dôkazy, ktoré súvisia s predmetom sporu, ako aj, že so žalobcom p. V. nemá žiadne nevyrovnané podlžnosti, nepozná ho a nikdy ho nevidel. Žalovaný zdôraznil, že zmenka nemá žiadny právny základ a túto skutočnosť by konfrontoval rád na súde, s tým, že žiadny právny nárok žalobcu voči žalovanému neexistuje.

32. Krajský súd považoval za potrebné v priereze uviesť v jednotlivosti postup okresného súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej napadnutým rozsudkom, z ktorého je zrejmé, že žalovaný na základe poskytnutých tvrdení žalobcu, žalovanému doručených listín v dostatočnom časovom rozsahu, za poučenia o procesných právach a povinnostiach, mal možnosť v plnej miere uplatniť prostriedky procesnej obrany, naplniť oprávnenia, ktoré mu zákonná úprava priznáva k tomu, aby v potrebnej miere zrealizoval právom chránený záujem, ktorý žalovanému patril v rámci daného vyvolaného súdneho konania. Okrem tohto postupu okresného súdu vo veci boli vytýčené dva termíny pojednávania na deň 15.12.2021 a na deň 28. januára 2021, pričom v zmysle návrhu žalovaného bol odročený termín pojednávania zo dňa 15.12.2021 na 28. januára 2022, za súčasného poučenia žalovaného okresným súdom zo dňa 17.12.2021 (č.l. 151, 152 spisu) s tým, že okresný súd nebude opakovane akceptovať odkaz na aktuálnu pandemickú situáciu ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v prejednávanej veci v zmysle ust. , ako aj, že ak je žalovaný stranou v konaní, tak je povinný si zariadiť svoje pracovné aktivity tak, aby sa na odročenom termíne pojednávania zúčastnil, s možnosťou dať sa zastúpiť advokátom, prípadne osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Žalovaný v podaní okresného súdu zo dňa 17.12.2021 bol poučený o celom obsahovom znení ust. . K termínu pojednávania na deň 28. januára 2022 žalovaný podaním odoslaným elektronicky dňa 27. januára 2022 okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na pozitívny test na koronavírus jeho dcéry (zistené v pondelok 24.01.2022, riadne nahlásené obvodnej lekárke) nie je schopný zúčastniť sa pojednávania

vytýčeného na deň 28. januára 2022, s návrhom na odročenie pojednávania a stanovenie nového termínu. Okresný súd elektronickým podaním odoslaným dňa 27. januára 2022 podľa č.l. 169 spisu žalovanému oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.01.2022 o 09.00 hod. nevyhovuje, pretože uvádzaný dôvod, ktorý je naviac nepreukázaný, okresný súd nepovažoval bez ďalšieho, s prihliadnutím na aktuálne platné protipandemické opatrenia, vo vzťahu k osobe žalovaného za dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Na uvedené oznámenie okresného súdu reagoval elektricky žalovaný podľa č.l. 170 spisu s tým, že sa riadi odporučením obvodného lekára a vyhláškou RÚVZ s tým, že mu výslovne bolo nedoporučené zúčastniť sa podobných udalostí, ako je napríklad súdne pojednávanie, pričom rešpektuje nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania a zároveň rešpektuje možnosť rozhodovať o celej veci v jeho neprítomnosti, avšak súčasne uviedol, že je plne pripravený následne preukazovať svoju dôkaznú situáciu jednak vo veci neúčasti, ako aj podstaty súdenej veci.

33. Krajský súd má za to, že aj v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu súd prvej inštancie mal splnené zákonné podmienky k tomu, aby vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a takýmto prejednaním nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd zvýrazňuje, že žalovaný nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale ani v odvolacom konaní nepreukázal dôvod neúčasti na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 28. januára 2022, hoci elektronicky v e-mailovej správe zo dňa 27. januára 2022 (č.l. 170 spisu) uviedol, že je pripravený preukázať svoju neúčasť a následne aj podstatu súdenej veci. Žalovaný sám elektronicky - v e-maile zo dňa 27. januára 2022 (č.l. 170 spisu) uviedol, že rešpektuje rozhodnutie okresného súdu o nevyhovení jeho žiadosti, ako aj možnosť rozhodovať o celej veci v jeho neprítomnosti. Okresný súd na základe dôvodu neúčasti žalovaného na termíne pojednávania dňa 28. januára 2022 v odôvodnení rozsudku poukázal aj na v tom čase účinnú vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR č. 7/2022, účinnú dňom 25.01.2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, keď žalovaný ku dňu nariadeného pojednávania pred okresným súdom nepreukázal, že by sa naňho vzťahovala povinnosť karantény v domácom prostredí. Uvedené žalovaný nepreukázal ani v odvolacom konaní, pokiaľ zopakoval tvrdenie, že jeho dcéra bola dňa 24.01.2022 pozitívne diagnostikovaná na ochorenie COVID-19 domácim samotestom s tým, že všeobecná lekárka dcéry - MUDr. W. T., ktorej bol výsledok testu podľa pokynov Úradu verejného zdravotníctva oznámený, uviedla, že sú povinní sa izolovať a absolvovať karanténu. Podľa ust. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 7/2022 všetkým osobám, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou, ktorá sa neskôr stala osobou pozitívnou na ochorenie, počas obdobia dvoch dní predo dňom odberu vzorky biologického materiálu tejto osobe alebo dvoch dní pred objavením sa prvých klinických príznakoch ochorenia u tejto osoby do skončenia jej izolácie podľa § 2, sa podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona nariaďuje karanténa v domácom prostredí. Krajský súd ďalej poukazuje na ust. § 3 ods. 1, 2 v čase konania a rozhodovania pred okresným súdom platnej vyhlášky č. 7/2022, ktoré paragrafové ustanovenie upravuje karanténu osôb pri úzkom kontakte s osobou pozitívnou na ochorenie za vymedzených podmienok s tým, že povinnosť karantény podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 7/2022 sa nevzťahuje na osobu podľa § 1 ods. 2 písm. k), ktorá nemá klinické príznaky ochorenia, t.j. karantéra sa nevzťahovala na osobu kompletne očkovanú alebo osobu, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 v období pred nie viac ako 180 dňami, osobu kompletne očkovanú a zároveň má aplikovanú posilňovaciu dávku. V zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhlášky č. 7/2022, ustanovenie odseku 2 neplatí pre osoby, u ktorých zo zreteľahodných epidemiologických dôvodov, ktorými sú najmä dlhodobý úzky kontakt s osobou pozitívnou na ochorenie, ohrozenie imunodeficientnej osoby na pracovisku, všeobecný lekár posúdi karanténu ako potrebnú. Žalovaný v zmysle uvedenej právnej úpravy platnej v čase konania a rozhodovania okresným súdom ani v odvolacom konaní nepreukázal, že sa naňho vzťahovala povinnosť karantény v domácom prostredí. Prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalovaného nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, naviac, ak s poukazom na vyššie uvedený prierez postupu konania pred okresným súdom žalovaný mal možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany, kauzálne námietky, ktorú obranu nie je možné zúžiť len na odročený termín pojednávania v konaní pred okresným súdom dňa 28. januára 2022. V podstate samotné súdne konanie má svoj postupný priebeh a v ňom mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor, aby zrealizoval svoju obranu voči žalobcovmu nároku.

34. Podľa krajského súdu nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného, ktorým poukazoval na vyhlášku č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pokiaľ žalovaný elektronicky, e-mailom zo dňa 27. januára

2022 uviedol, že rešpektuje rozhodnutie okresného súdu vo veci nevyhovenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania a súčasne, že žalovaný rešpektuje možnosť rozhodovať o celej veci v jeho neprítomnosti. Pokiaľ boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie okresným súdom v neprítomnosti žalovaného, tak následne krajský súd za aplikácie ust. bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody podľa ust. , aby až na v odvolacom konaní uvádzané tvrdenia a doložené nové dôkazy bolo možné prihliadať.

35. Okresný súd v odseku 16., 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku pripustil možnosť brániť sa žalovaným ako vystaviteľom aj kauzálnou námietkou s tým, že pri obyčajnom postúpení zostávajú žalovanému ako dlžníkovi zachované všetky námietky, ktoré mal proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, t.j. najmä námietky kauzálne súvisiace s danou zmenkou. Na základe priebehu konania pred okresným súdom, použitých tvrdení žalobcom o tom, že žalovaný vystavením vlastnej zmenky dňa 04.07.2019 v Dolnom Kubíne sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 50.000 Eur bez protestu Ing. U. W., so splatnosťou dňa 04.10.2019, ktorú zmenku dňa 15.09.2020 Ing. U. W. previedol indosamentom uvedeným priamo na rube zmenky na žalobcu, doložených listín žalobcom a doručených žalovanému, v rámci ktorých okrem iného bola aj zmenka, súčasťou ktorej bol indosament, žalovaný mal možnosť konkrétne uviesť tvrdenia na svoju obranu a doložiť k nim dôkazy týkajúce sa kauzálnej námietky, ak malo ísť podľa jeho vyjadrenia o zabezpečovaciu zmenku, ktorá mala zabezpečovať pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, uzavretú medzi žalovaným a Ing. U. W., dlh z ktorej pôžičky mal byť žalovaným čiastočne splatený. Podľa podaní žalovaného v konaní pred okresným súdom, ak sa žalovaný bránil, že zmenka uplatnená žalobcom, ktorá je viazaná na konkrétny dlh, nie je opodstatnená, lebo tento dlh bol už čiastočne splatený a vymáhaná suma nie je relevantná, mohol tieto tvrdenia v konaní pred okresným súdom preukázať, ak v rámci listín mu bola doručená aj fotokópia zmenky, u ktorej žalovaný nespochybnil jej podpis, jej vystavenie v prospech Ing. U. W., s dátumom vystavenia 04. júla 2019, s dátumom splatnosti 04. októbra 2019, kde je žalovaný uvedený ako vystaviteľ zmenky, za ktorú zaplatí bez protestu Ing. U. W. sumu 50.000 Eur, u ktorej zmenky došlo k indosácii na žalobcu Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, dňa 15.09.2020. Vzhľadom k doručeniu listín, ako aj fotokópie zmenky, ktorá bola indosovaná na žalobcu, potom nepostačovalo, ak žalovaný v konaní pred okresným súdom sa bránil, že so žalobcom nemá žiadne nevyrovnané podlžnosti, že ho nepozná a nikdy v živote ho nevidel. Okresný súd vecne správne v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že ohľadne kauzálnej námietky, a to čiastočného zániku zmenkou zabezpečenej pohľadávky žalovaný mal povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Žalovaný mal konkrétne uviesť tvrdenia o čiastočnom splatení dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola zabezpečená zmenkou, mal uviesť konkrétne, v akom rozsahu došlo k splneniu zabezpečenej pohľadávky, a teda v akom rozsahu zanikol dôvod na uplatnenie zmenky, k tomuto tvrdeniu doložiť dôkazy o čiastočnom splatení dlhu, ak nepochybne nimi disponoval. Aj podľa názoru krajského súdu žalovaný disponoval v potrebnom rozsahu nevyhnutných listín primárne samotnou zmenkou, ktorá vo fotokópii bola doručená žalovanému okresným súdom k tomu, aby mohol konkrétne uviesť svoju obranu a súčasne na ňu dokladať listinné dôkazy, naviac, ak bol okresným súdom nielen vo výzve zo dňa 24.05.2021 (č.l. 108 spisu), ale aj v obsahu samotných predvolaní na nariadené pojednávanie dňa 15.12.2021 a dňa 28. januára 2022 poučený o sudcovskej, zákonnej koncentrácii konania a dôsledkoch tejto koncentrácie súdneho konania.

36. V závere krajský súd uvádza, že pre uplatnenie kauzálnej námietky žalovaným, a to, že záväzok z kauzálneho zmenkou zabezpečeného vzťahu bol čiastočne splnený a doloženia dôkazu k takejto kauzálnej námietke mal žalovaný v konaní pred okresným súdom vytvorený zákonný priestor, čo nevyužil, preto okresný súd správne konštatoval dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 50.000 Eur s úrokom vo výške 6% ročne z tejto sumy od dňa splatnosti zmenky 04.10.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 166,67 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný účinným spôsobom pred okresným súdom neuplatnil kauzálnu námietku a ak túto podrobne konkretizoval s doloženými dôkazmi o platbách v odvolacom konaní, tak z titulu sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie konania, za nepreukázania ani jedného z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. až d) nebolo možné krajským súdom na uvedené prihliadať. Tieto závery krajského súdu sa vzťahujú aj k tvrdeniam žalovaného, ktoré uviedol až v podanom odvolaní a ktoré neuplatnil pred okresným súdom. Krajský súd uvádza, že v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje podľa ust. . Krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo

vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , .

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.