Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava - Staré mesto, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 121,87 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 85,59 € od 14.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,28 € od 26.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.11.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 121,87 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia L.: P. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. E. bytom: Wuppertálska 1402/53 Košice, (ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013452563. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 8013452563, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286,, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.703,87 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P170167. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.01.2018 žalovaným oznámené, že dňa 29.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013452563 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1.618,28 €. Celkom nepriznaná vo výške 85,59€. Neuznaná suma vo výške 85,59 € bola vlastníkom motorového vozidla Š. M., L.: P. ktorým je poškodený, tj. H. E., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 16.01.2018.

3. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. Pavel Martoník prenajal od žalobcu náhradné vozidlo počas nevyhnutnej doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla. Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla boli vo výške 343,20 EUR s DPH za 11 dní prenájmu náhradného motorového vozidla. Predmetná suma za prenájom náhradného motorového vozidla bola uplatnená u žalovaného a to faktúrou č. 317080. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.01.2018

oznámené, že dňa 10.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8005640265, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 8005640265, predstavovala sumu vo výške 343,20 € s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 306,92 €. Celková nepriznaná je vo výške 36,28 €. Vzhľadom na vzniknutú situáciu došlo dňa 30.01.2018 zo strany poškodeného k úhrade krátenej časti poistného plnenia žalobcovi vo výške 36,28 EUR, pričom dňom tejto úrady vznikla na strane poškodeného škoda v dôsledku úbytku v jeho majetkovej sfére , pričom mu zároveň vznikla pohľadávka vo výške 36,28 EUR voči žalovanému. Táto pohľadávka vo výške 36,28 EUR s DPH bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa30.01.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora: „ Z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 11 dní, bolo priznaných 10 dní.“

4. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca ako jeho právny nástupca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku.

5. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Pri poistnej udalosti č. 8013452563 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis. Uvádzame, že žalobca si fakturoval za 1NH práce cenu 21,00 EUR bez DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považujeme za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 20 EUR s DPH. Pre porovnanie uvádzame ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: Podľa kategorizácie vozidiel. Do rovnakej kategórie patrí aj motorové vozidlo. Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 33,60/32,40 EUR s DPH, Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 28,- EUR/25,-€ bez DPH - karosárske a lakovacie práce. Žalovaný tiež krátil poistné plnenie za žalobcom údajne nadhodnotenú lakovaciu konštantu. Uvádzame, že lakovacia konštanta vo výške 110% bola v danom prípade úplne opodstatnená vzhľadom na technológiu lakovania použitú žalobcom. Pri lakovaní vozidla bol totiž použitý lak - metalíza 2 vrstvy, čo je zložitejšia a nákladnejšia forma lakovania, preto je výška lakovacej konštanty 110% úplne dôvodná. Žalobca postupoval pri lakovaní tak, aby malo vozidlo rovnakú kvalitu laku ako pred škodovou udalosťou. Lakovacia konštanta 100% priznaná žalovaným nepokryje všetky náklady vynaložené servisom na lakovanie vozidla. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013452563 vo výške 85,59 € s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhujeme, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 8013452563.

6. Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k po predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Máme za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať

opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní.

7. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia poistnej udalosti č. 8005640265, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré majú poškodení, resp. žalobca nárok. V zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého boli pohľadávky postúpené, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle ustanovenia ) : „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009) Žalobca má nárok, aby mu boli uhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v plnej výške tak ako vyčíslil vo faktúre. Tieto náklady totiž predstavujú skutočnú škodu na náhradu ktorej má žalobca nárok. Poškodený totiž nemôže doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti ktorú nezavinil nemôže používať svoje vozidlo. Práve náhradné vozidlo má zabezpečiť, aby poškodený zo škodovej udalosti, ktorá mu bola vnútená nestrácal na svojom komforte a žil obvyklým spôsobom života tak, ako pred škodovou udalosťou a to až do doby skončenia nevyhnutnej opravy jeho poškodeného motorového vozidla. Žalovaný krátil poškodenej resp. žalobcovi poistné plnenie za údajne neprimeranú dobu zapožičania náhradného vozidla neoprávnene. Žalovaný pritom určil, že primeranou dobou nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla je doba 10 dní bez bližšieho odôvodnenia. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že doba prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 11 dní počas ktorej trvala oprava poškodeného motorového vozidla je z časového hľadiska neprimeranou dobou prenájmu, na druhej strane však žalovaný vôbec neuviedol na základe akých skutočností dospel k svojmu záveru, že práve doba prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 10 dní je dobou primeranou. V Oznámení o poistnom plnení žalovaného, ktorý je výsledkom šetrenia škodovej udalosti absentujú odôvodnenia podložené technologickými poznatkami a skutočnosťami na základe ktorých by bolo možné potvrdiť pravdivosť záverov žalovaného o primeranosti rozsahu doby prenájmu náhradného motorového vozidla 10 dní. Z oznámenia o poistnom plnení teda nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný prikročil k zníženiu poistného plnenia za náklady prenájmu náhradného motorového vozidla, čím žalovaný porušil ust. Zákona o PZP. Naopak z predmetného Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že krátenie poistného plnenia je zo strany žalovaného prejavom jeho ľubovôle. Uvádzame, že doba prenájmu náhradného vozidla, počas ktorej trvala nevyhnutná oprava poškodeného motorového vozidla v rozsahu 11 dní je dobou primeranou a to s poukazom na dobu trvania všetkých opráv, ktoré bolo nutné vykonať tak, aby bolo poškodené vozidlo v stave ako pred škodovou udalosťou. Doba nevyhnutnej opravy 11 dní je dobou primeranou vzhľadom na všetky objektívne a subjektívne skutočnosti, ktoré vplývali na proces opravy poškodeného motorového vozidla ako je dodacia doba náhradných dielov, proces mechanických, karosárskych a lakovníckych opráv, čo žalobca preukazuje čestným vyhlásením svojho zamestnanca o procese opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré detailne popisuje proces jeho opravy a z ktorého je možné usúdiť primeranosť doby nevyhnutnej opravy v rozsahu 11 dní. Z čestného vyhlásenia p. O.. G. je evidentné že doba prenájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 11 dní je vzhľadom na technologický proces opravy vozidla celkom dôvodná. Začiatok prenájmu sa začal dňa 04.12.2017, kedy začal proces opravy vozidla a skončil sa dňa 14.12.2017, kedy boli prevedené posledné opravy na vozidle poškodeného. Deň odovzdania náhradného vozidla poškodeným žalobcovi už žalobcom nebol účtovaný. Krátenie nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaným z dôvodu odpočtu za prevádzkové náklady počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 5,08 EUR je nedôvodná. Za náklady, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného vozidla možno vo všeobecnosti považovať najmä pohonné látky, výmena oleja a iných kvapalín, či drobné škody atď. Pri

nájme vozidla je predmetom nájmu iba osobné motorové vozidlo. Všetky prevádzkové náklady ako sú pohonné hmoty, a akékoľvek iné náklady by si poškodený hradil sám. Suma uplatnená u žalovaného za nájom za náhradné vozidlo už tak predstavuje rozdiel medzi samotnými nákladmi, ktoré žalobca alebo poškodený vynaložil na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia t.j. uplatnil si skutočnú škodu. Náklady prenájmu boli vyššie ako je bežná prevádzka motorového vozidla žalobcu, čo je evidentné už z toho, že prenajímateľ poskytuje náhradné motorové vozidlo, požaduje ekonomický prenájom, ktorý vyjadruje aj zisk z prenájmu, ale nedáva nájomcovi pohonné hmoty, ktoré sú v réžii nájomcu. Náklady prenájmu pre poškodeného sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla, preto cenu prenájmu možno hodnotiť ako škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku dopravnej nehody, pretože dochádza k zníženiu majetku u poškodeného v dôsledku povinnosti preplatiť prenajímateľovi náklady za prenájom motorového vozidla, čo v konečnom dôsledku znamená aj povinnosť poisťovne, tj. žalovaného, plniť svoj záväzok z uzavretej poistnej zmluvy vo vzťahu k poistenému vinníkovi nehody, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, za ktorého poisťovňa má preplácať náklady poškodenému.

8. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 5.12.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: , ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 121,87€, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 85,59 € od 14.1.208 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 36,28 € od 26.1.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 79,86 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

9. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore podanom žalovaný uviedol, Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. 3/4 5. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

10. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodení mali voči Žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej Faktúre 1 a Faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra 1 a Faktúra 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie boli práve Poškodený. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu

záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

11. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právne úkony podľa ustanovenia za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

12. Zároveň má za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn.3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov máme za to, že uplatnené nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

13. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že Žalovaný v podanom odpore namieta tú skutočnosť, zo strany žalobcu neboli dodržané ust. , kedy podľa názoru žalovaného „žalobca pritom že nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.“ Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda

bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti, 6) že v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla bolo motorové vozidlo poškodeného nepojazdné a vznikla potreba prenájmu náhradného motorového vozidla,, 7) vyčíslenie nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 8) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti - predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla, s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 9) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

14. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to že poškodený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasíme. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uvádzame, že samotná škoda vznikla poškodenej už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného H. E., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 1 655,87 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 1 618,28 EUR. Zároveň taktiež podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného Pavla Martoníka, spočívajúcu v nákladoch za nájom motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za nájom motorového vozidla vo výške 343,20 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 306,92 EUR. Žalovaný v oboch oznámeniach o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhov - oprava motorového vozidla a nájom motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však

následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Taktiež považujeme za nenáležitú a bezpredmetnú argumentáciu žalovaného k nákladom za nájom náhradného motorového vozidla, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako prílohu žaloby predložil riadny pokladničný doklad o úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 36,28 EUR poškodeným. Poškodený uhradil faktúru za nájom náhradného motorového vozidla v krátenej časti nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorú následne v absolútnom súlade s platným právnym poriadkom postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Námietku žalovaného ohľadne nejasnosti úhrady predmetnej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla tak považujeme taktiež za bezpredmetnú, rovnako tak ako námietku žalovaného ohľadne nepreukázania, že faktúra bola uhradená skôr, ako bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

15. Ku postúpeniu pohľadávok žalobca uviedol, Žalovaný zároveň v bode 17 svojho vyjadrenia uvádza, že má za to, že samotný predmet žalobcom predložených zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. E. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 16.01.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Taktiež druhá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Igorom Klemom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 30.01.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné určenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2018 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 85,89 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2018, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 36,28 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy Taktiež v bode 2 predmetného článku I oboch zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. predmetných zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v oboch zmluvách o postúpení pohľadávok, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky Taktiež v článku III oboch predmetných zmlúv v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.

16. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri oboch poistných udalostiach z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie

nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poistné plnenie o sumu 85,89 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis. Taktiež pri uplatňovaných nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla žalobca svoj nárok na náhradu škody preukázal predložením príslušných dokladov a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 121,87 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 85,89 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla a vo výške 36,28 EUR - náklady za nájom náhradného motorového vozidla, žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku ( a ). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.

17. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.

18. Na pojednávaní konanom dňa 9.12.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 8.12.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 4.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA M. L.: P. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. E. bytom: Wuppertálska 1402/53 Košice, pričom túto škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla , ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 8013452563.

21. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1.703,87 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.01.2018 oznámené, že dňa 29.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 1.618,28 Eur. Nepriznaná suma 85,59€.

22. Poškodený si v dôsledku škodovej udalosti prenajal náhradné vozidlo u žalobcu. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme zo dňa 4.12.2017, ktorej súčasťou bol aj preberací protokol. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo R. H., L.: P., doba nájmu bola určená od 4.12.2017 do ukončenia opravy (viď Článok II, bod 1 Zmluvy) a výška nájomného bola dohodnutá v sume 26 Eur na 1 deň (viď Článok III, bod 1 Zmluvy). Celková cena nájmu bola vo výške 343,20 Eur a to za nájom náhradného vozidla od 4.12.2017 - 15.12.2017 (11 dní). Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 317080 zo dňa 15.12.2017 na sumu 343,20 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.01.2018 oznámené, že dňa 10.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 306,92 Eur. Žalovaný krátil výšku poistného plnenia tak, že za nájom o 1 deň a odpočet prevádzkových nákladov počas doby nájmu 5,08 €.

23. Poškodený, O.. H. E. postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1..2018 svoju pohľadávku vo výške 121,87 Eur voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstvom na žalobcu.

24. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. P170167, faktúru č. 317080 , oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.01.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.05.2018, cenníky autoservisov, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2018, zmluvu o nájme zo dňa 4.12.2017, preberací a odovzdávací protokol, čestné prehlásenie zamestanca žalobcu, doklad o úhrade - potvrdenka k fa.č. 317080; 25. Podľa z. č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa z.č., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa z. č. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

28. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa ust. , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

30. Podľa s.2 , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. z.č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a . Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.

33. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav všetkých škodových udalostí a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. 8013452563, faktúru č. P170167, faktúru č. 317080, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.01.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.01.2018, Zmluvu o nájme zo dňa 4.12.2017. Súd taktiež poukazuje na ust. , ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení o náležitostiach žaloby ( a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.

34. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávok má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa a ; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.

35. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2018 medzi postupcom Ing. Pavel Martoník (poškodeným) a postupníkom

- žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 121,87 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou už zaplatenou žalovaným z poistnej udalosti č. 8013452563 a z poistnej udalosti č. 8005640265.

36. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla si fakturoval za 1NH práce cenu 21,00 EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodených motorových vozidiel je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia s.r.o. - 28/25 Eur bez DPH karosárske a lakovacie práce, Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 33,60/32,40 Eur bez DPH klampiarske a lakovacie práce, mechanické práce). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.

37. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom

nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, preto ani krátenie poistného plnenia z dôvodu opravy v neautorizovanom servise neobstojí.

38. V prípade poistnej udalosti č.8005640265 si žalobca uplatnil nárok za nájom náhradného motorového vozidla na čas opravy poškodeného motorového vozidla. Výška uplatneného nároku bola 36,28 Eur a to z dôvodu, že žalovaný krátil výšku poistného plnenia tak, že za nájom o 1 deň náhradného vozidla a z dôvodu prevádzkových nákladov 5,08€.

39. Vo vzťahu k vyššie spomenutému uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Výška nájmu bola dohodnutá a upravená v Zmluve o nájme zo dňa 4.12.2017, v Článku III, bod 1, predmetnej zmluvy vo výške 26 Eur na jeden deň. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznal menej o 1 deň. K uvedenému postupu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Cena určená žalovaným sa preto javí ako svojvoľné krátenie poistného plnenia. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel.

40. Zároveň súd dodáva, že neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu prevádzkových nákladov 5,08 €, pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného motorového vozidla a uvedené opotrebenie je opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu.

41. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku, predložil v konaní cenníky prác jednotlivých autoservisov v regióne, ktoré preukazujú, že suma účtovaná žalobcom nebola neprimeraná a rovnako predložil aj cenové ponuky k nájmom porovnateľných motorových vozidiel. Žalovaný nijako spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je primerané.

42. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 121,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 85,898 € od 14.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,28 € od 26.01.2018 do zaplatenia, podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodových udalostí, predložením faktúry č. P170167 a faktúry č. 317080. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

44. Podľa ust. , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).