Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/124/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej,PhD., v trestnej veci proti odsúdenému F. A. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , o sťažnostiach odsúdeného a K. A. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 06.08.2018 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.12.2020, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sťažnosti odsúdeného F. A., narodeného XX.XX.XXXX a K. A., narodenej X.X.XXXX z a m i e t a, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) podľa zamietol návrh K. A. a odsúdeného F. A., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. -2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. -3118 zo dňa 12.01.2017 zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťami napadli odsúdený a K. A. (ďalej len navrhovateľka), ktoré aj písomne odôvodnili (pričom viaceré podania boli podpísané oboma).

Odsúdený v písomnom zdôvodnení sťažnosti a jej doplneniach sám vytýkal súdu I. stupňa, že sa nevysporiadal s tým čo predložil, s lekárskymi správami, zmenou zákona, uvádzal, že predchádzajúce konania o návrhoch nemajú žiaden súvis s teraz podaným. Namietal výmeru pôvodne uloženého trestu odňatia slobody a poukazoval na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno c/, g/, j/ Tr. zák. na ktoré súd neprihliadol ale účelovo použil § 38 odsek 5 Tr. zák. Vytýkal súdu I. stupňa aj to, že vôbec neodôvodnil nevykonanie dôkazov, namietal zaujatosť súdu i prokurátora, ďalej to, že procesné predpisy boli používané „formalisticky“, súd mal vyžiadať vyšetrovacie spisy, neprihliadol na jeho syna, ktorého práva neboli rešpektované. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu.

Prostredníctvom obhajkyne poukazoval na výpoveď poškodenej, ktorá sa priznala ku krivému obvineniu jeho osoby a na to, že výpovede zmenili aj ďalšie osoby. V porovnaní s rozhodovacou praxou mu bol uložený neprimerane vysoký trest. Vytýkal súdu I. stupňa, že za dostatočný dôvod nepovažoval zhoršenie zdravotného stavu jeho manželky a syna, s čím sa nikto doposiaľ nezaoberal. Domáhal sa prehodnotenia výroku o treste čo do jeho výšky i keď sa necíti byť vinným. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a povoliť obnovu konania alebo vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka, v písomných dôvodoch sťažnosti a jej doplneniach, uvádzala svoj nesúhlas s napadnutým uznesením, uložený trest považovala za neprimerane vysoký, domáhala sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu. Namietala zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie ohľadne vplyvu trestu na „náš zdravotný stav, duševné zdravie“, nerešpektovanie §

34 odsek 3 . Domáhala sa, aby Smernica č. 2012/29/EÚ, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a rozsudku Súdneho dvora EÚ boli považované za dôkazy skôr neznáme.

Krajský súd v Nitre, na podklade riadne a včas podaných sťažností oprávnenými osobami, podľa písmeno a/, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti nie sú dôvodné.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj) právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu resp. ak je daná existencia právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva, že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Nadriadený súd zistil, že v minulosti už rozhodoval ohľadne predchádzajúcich sťažností odsúdeného i navrhovateľky (ktorá bola v trestnej veci poškodenou) a to pod sp.zn. a , kde predmetom konania boli nimi podané návrhy na povolenie obnovy konania proti citovaným rozhodnutiam. Na tieto konania súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia síce poukázal ale neskúmal či sa nejedná o návrhy podané v zmysle S týmto zistením, ktoré sa dotýka zásady „ reformatio in peius“ disponoval nadriadený súd.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na právne úvahy na základe ktorých dospel k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania v horeuvedenej právoplatne skončenej veci, na obsah, ktorých v podrobnostiach ako na správne len odkazuje. Opätovne však musí nad ich rámec zopakovať, a tak aj doplniť správnu argumentáciu súdu I. stupňa, o nasledovnú argumentáciu, ktorá platí aj v súčasnosti.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania striktne neplatí tzv. revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka).

Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z , inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v zmysle v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo determinované len návrhmi odsúdeného a navrhovateľky na povolenie obnovy konania.

V uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, t.j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa, ( v ktorom boli vypočutí navrhovaní svedkovia ) nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, tak ako si to nesprávne vykladá odsúdený a navrhovateľka. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného , z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom oboch stupňov) neznámych resp. existencia právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva, že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.

Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je nevyhnutné (ako to vyplýva z ), aby k nej pristúpila aj ďalšia podmienka, že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd I. stupňa a rovnako ani nadriadený súd však splnenie tejto ďalšej podmienky nezistili.

Posúdenie, či novonavrhovaný dôkaz ( ktorý predkladá navrhovateľ ) má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri tom povinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť týmto dôkazom preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený alebo získaný. Nie je tak správna predstava navrhovateľky a odsúdeného o tom, že súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz o to viac ak tento už v pôvodnom konaní bol súdu známy. Právo navrhnúť vykonanie dôkazu nemožno automaticky stotožňovať s tým, že takýto dôkaz súd musí vykonať. Takéto chápanie jurisdikcie súdu by bolo v rozpore s nestrannosťou a nezávislosťou súdu. To, čo je potrebné považovať za dôkaz určuje ustanovenie , nepatria sem iné rozhodnutia súdov, judikatúra, ani rozhodnutia iných vnútroštátnych a zahraničných orgánov ( ak nie sú významné napr. z hľadiska naplnenia znaku skutkovej podstaty trestného činu, pri recidíve a pod.)

Porovnaním teraz podaného návrhu s návrhmi, o ktorých bolo rozhodované v minulosti, je potrebné konštatovať, že terajší návrh prioritne smeruje voči výroku o treste odňatia slobody, konkrétne voči jeho výmere v trvaní 11 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V tomto smere odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje len stručné právne úvahy. Nad ich rámec nadriadený súd uvádza, že k rozhodovaniu súdu o druhu a výmere trestu prichádza v rámci porady a hlasovania o rozsudku ( ), kde posudzuje zákonné kritériá to aj podľa Tr. zák. a to so stavom existujúcom v čase rozhodovania.

Súd I. stupňa v odsudzujúcom rozsudku konštatoval, že pri určení trestu odňatia slobody výmere 11 rokov nepodmienečne prihliadol na to, že obžalovaný spáchal opätovne zločin a to i napriek tomu, že v roku 2002 bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa k trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov s výkonom III. NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený v roku 2010 na skúšobnú dobu 7 rokov, teda prejednávaný opätovný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Nezistil u neho poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti len to, že opätovný zločin spáchal pod vplyvom alkoholu. Aj odvolací súd v uznesení pod sp.zn. poukázal na to, že neboli u neho splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby. Tieto právne úvahy boli a sú plne platné aj v súčasnej dobe a nie je možné na ich základe konštatovať, že by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo, že by uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V danom prípade iný druh trestu ako trest odňatia slobody nepodmienečný u odsúdeného neprichádza do úvahy ( Tr. zák.). Zmena alebo až zhoršenie v rodinných pomeroch, vrátane zdravotného stavu manželky a syna, na ktoré poukazoval odsúdený i navrhovateľka, nie je možné považovať za také dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu ( zníženie ) výmery pôvodne uloženého trestu, ktorý spĺňa všetky zákonné kritériá.

Nadriadený súd zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu, ktoré bolo vydané zákonným a nestranným sudcom ( o námietke zaujatosti odsúdeného sa nekoná vzhľadom na , pretože bola podaná len z procesných dôvodov a nie bezodkladne), nedošlo k procesným nedostatkom a pretože nezistil žiadne dôvody na zmenu výroku napadnutého uznesenia, obe sťažnosti podľa písmeno c/ ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. ( ).