Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcov 1/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XX, 3/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., T. XXX/XX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, proti žalovanému C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7-3, o zaplatenie 6.368,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. októbra 2019, č. k. -278 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ zamieta.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie 386,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 278,30 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 108,65 eur od 09.01.2018 do zaplatenia. Druhým výrokom súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi Jánovi Bolegovi, nar. 15.10.1953, zomr. 08.01.2018, patrí pohľadávka voči žalovanému vo výške 5.981,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.301,70 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.679,43 eur od 09.01.2018 do zaplatenia. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,84 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov 1/, 2/ a 3/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že I. J., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodný žalobca“) podal žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu 4.580,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 01.04.2017 do zaplatenia. V priebehu konania pôvodný žalobca dňa 08.01.2018 zomrel, preto súd v zmysle až 3 , uzneseniami č. k. -108 zo dňa 17.07.2018 a č. k. -111 zo dňa 24.08.2018 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičmi pôvodného žalobcu - súčasnými žalobcami 1/, 2/ a 3/. Žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu rozšírili žalobu za obdobie od 29.03.2017 do 08.01.2018, t. j. do dátumu úmrtia pôvodného žalobcu, pričom žiadali, aby súd rozhodol o určení, že do dedičstva po pôvodnom žalobcovi patrí pohľadávka voči žalovanému vo výške 6.368,08 eur vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.580,- eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.788,08 eur od 09.01.2018 do zaplatenia. Právne vec súd

posúdil podľa , , , ; , ; Súd uviedol, že podaním zo dňa 18.09.2019 zobrali žalobcovia žalobu v časti o zaplatenie 386,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 278,30 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 108,65 eur od 09.01.2018 do zaplatenia späť, preto súd konanie v danej časti zastavil podľa . Pôvodne sa pôvodný žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel, žalobcovia 1/-3/ správne zareagovali na túto situáciu, keď navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.12.2018 uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je teda určenie, že do dedičstva po poručiteľovi I. J. patrí pohľadávka voči žalovanému vo výške 5.981,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.301,70 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.679,43 eur od 09.01.2018 do zaplatenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému je sporná, žalovaný túto neuznáva. Súd mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko na základe rozhodnutia súdu notár v dedičskom konaní prejedná predmetnú pohľadávku voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby súp. č. 482 - stolárska dielňa s 1 bytovou jednotkou. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. vyplýva, že táto je postavená na parcele č. 604/3. Zo znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej č. 6/2019 zo dňa 03.09.2019 je zrejmé, že parcela č. XXX/X, na ktorej je postavená stavba, a ku ktorej nie je založený LV, je súčasťou parcely reg. „E“ č. XXX/XX. Uvedené vyplýva aj z prílohy ku geometrickému plánu č. 36/2015 Ing. Viery Lagínovej. Z uvedeného znaleckého posudku Ing. Šobichovej podľa názoru súdu jednoznačne vyplýval rozsah parcely KNE č. XXX/XX od prístupovej cesty smerom k domu č. XXX, a to 1.950 m2, a od prístupovej cesty k potoku - 98 m2. Podľa názoru súdu bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný túto plochu o výmere 1950 m2 v žalovanom období, t. j. od 28.03.2015 do 08.01.2018 užíval. Všetky námietky žalovaného (častokrát rozporné a protichodné) súd vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa plateniu za užívanie danej časti parcely bez právneho dôvodu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a to výsluchom svedkov O. J. a V. E., že žalovaný, resp. jeho rodinní príslušníci danú stavbu súp. č. XXX užívajú, či už na súkromné, alebo podnikateľské účely. A keďže užívajú stavbu, je nevyhnutné, aby užívali aj pozemok - časť parcely KN E parc. č. XXX/XX od prístupovej cesty smerom k budove, vrátane časti za budovou, nakoľko jedine cez tento pozemok je možné sa do budovy dostať. Hoci sa žalovaný v konaní snažil súd presvedčiť o tom, že ak niečo užíva, tak je to len tá časť parcely, na ktorej stojí budova súp. č. XXX, súd týmto tvrdeniam žalovaného neuveril. Ďalším dôkazom toho, že žalovaný parcelu KN E č. XXX/XX od prístupovej cesty smerom k budove č. XXX užíva je i to, že na tejto parcele sú položené betónové panely a postavený oceľový prístrešok. Bolo jednoznačne preukázané, že panely, ktoré ležia na parcele KN E č. XXX/XX žalovaný kúpil spolu s budovou, čo je zrejmé z kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2003. Súd nemal pochybnosti o tom, že panely ako i oceľový prístrešok na parcele KN E č. XXX/XX aj naďalej vlastní žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný užíval parcelu parcelu KN E č. XXX/XX od prístupovej cesty smerom k budove tak, že po tejto parcele prechádzal do budovy súp. č. XXX, prípadne jeho rodinní príslušníci alebo jeho pracovníci. Žalovaný však nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetnej parcely, preto súd uvedené posúdil tak, že žalovaný sa v období od 28.03.2015 do 08.01.2018 bezdôvodne obohacoval tak, že v jeho prospech dochádzalo k plneniu bez právneho dôvodu. V zmysle je preto žalovaný povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Podľa názoru súdu sa žalovanému neznížil majetok o to, čo by inak musel vynaložiť na získanie oprávnenia užívať danú nehnuteľnosť. V danom prípade ide o časť nehnuteľnosti o výmere 1.950 m2 a podľa názoru súdu je relevantné pre toto, za akú odplatu je možné získať „ius utendi“ práve k parcele o výmere 1.950 m2. Podľa názoru súdu nemožno od vlastníka pozemku spravodlivo očakávať, aby v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia preukazoval užívanie každého m2 parcely. S prihliadnutím na protiprávnosť konania žalovaného bolo potom podľa súdu obzvlášť na mieste, aby sa neprihliadalo iba na výmeru pod budovou, panelmi a oceľovým prístreškom, ale aby žalovaný platil ekvivalent trhového nájomného za celý pozemok - parcelu KN E č. XXX/XX v smere od cesty k budove a za budovou vrátane. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vydržal vecné právo spočívajúce v práve užívania danej parcely, na vydržanie takéhoto práva je základným predpokladom dobromyseľnosť oprávnenej osoby o tom, že mu patrí takéto vecné bremeno. V konaní však žalovaný nepreukázal, že on, resp. jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že majú právo užívať danú nehnuteľnosť. Keďže teda nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, súd dospel k záveru, že vecné právo žalovanému nevzniklo. Ani časť C. pkn vložky č. XXX nepreukazuje existenciu právneho titulu, ktorý by mohol založiť dobromyseľnosť ohľadne existencie vecného bremena. Zápis do časti C. bol totiž vykonaný na základe dokladu č. 413, ktorý došiel dňa 13.03.1948, t. j. na základe toho istého

dokladu, ktorý je uvedený ako titul nadobudnutia v časti B. predmetnej pkn vložky. Listinou „č. d. 413“ je pritom prídelová listina 61.857/47-III/B, ktorá však ako už uviedol súd vyššie, zakladá výlučne vlastnícke právo prídelcom, avšak nekreuje automaticky aj obmedzenie tohto vlastníckeho práva. Uvedený záznam v časti C. možno vnímať jedine tak, že ide iba o akési pripomenutie možnosti, že štát by niekedy v budúcnosti mohol obmedziť vlastnícke právo prídelcovi. Súd teda uzavrel, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v takom rozsahu, aký zodpovedá trhovej cene nájomného. Žalobca znaleckým posudkom Ing. Bachratého preukázal cenu nájmu 1,103 eur/m2/rok. Za obdobie od 28.03.2015 do 28.03.2017 bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 4.301,70 eur (1950 m2 x 1,103 eur/m2/rok x 2 roky ), a za obdobie od 29.03.2017 do 08.01.2018 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 1.679,43 eur (1,103 eur/m2/rok x 1950 m2 : 365 dní x 285 dní). Vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho titulu sa môže domáhať len vlastník veci. V žalovanom období bol vlastníkom parcely KN E č. XXX/XX, k.ú. K. neb. I. J., zomr. XX.XX.XXXX. Za situácie, že by pôvodný žalobca žil, súd by zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.981,13 eur s prísl. tomuto pôvodnému žalobcovi. Nakoľko však v priebehu konania pôvodný žalobca zomrel, pričom zo strany právnych nástupcov došlo k zmene žaloby na žalobu určovaciu (keďže dedičia sa v zmysle konštantnej judikatúry nemôžu priamo domáhať zaplatenia peňažnej sumy, ale musia sa domáhať toho, že uvedená pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi), súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorú mal pôvodný žalobca titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.03.2015 do 08.01.2018 v celkovej výške 5.981,13 eur vrátane úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.301,70 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.679,43 eur od 09.01.2018 do zaplatenia, patrí do dedičstva po poručiteľovi - pôvodnom žalobcovi. Súd nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na vedenie tohto sporu. V danom prípade si žalobcovia neuplatňujú priamy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia ako dedičia po pôvodnom žalobcovi žiadajú určiť, že pohľadávka voči žalovanému patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, pričom na podanie takejto žaloby sú vecne legitimovaní jedine len oni, ako dedičia. Takáto žaloba je všeobecne súdmi akceptovaná a prípustná. Ako už súd uviedol vyššie, na základe takéhoto rozhodnutia súdu prejedná dedičský súd danú pohľadávku v rámci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi - právnom predchodcovi žalobcov. Preto aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patrí pohľadávka vo výške 6.368,08 eur s prísl., následne žalobu vo vzťahu k výške na sumu 5.981,13 eur s prísl. Pomer úspechu/neúspechu žalobcov je teda 93,92% ku 6,08%, čo predstavuje nárok na náhradu trov konania žalobcov voči žalovanému v rozsahu 87,84% (93,92% mínus 6,08%). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď pripustil zmenu žaloby dňa 06.12.2018 z pôvodnej žaloby o splnenie povinnosti na žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Bol toho názoru, že úkon žalobcu zo dňa 12.11.2018 bol úkonom, ktorým sa menil druh uplatneného nároku a navyše v tomto prípade išlo o prípad, kedy spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu. Takýmto predpisom podľa žalovaného boli predpisy dedičského práva. Žalovaný mal za to, že v dedičskom konaní po pôvodnom žalobcovi malo byť rozhodnuté podľa predpisov dedičského práva o okruhu dedičov, o zistení majetku a o spôsobe vyporiadania majetku. Predpisy dedičského práva sú voči ostatným predpisom lex specialis. Žalobcovia mali postupovať tak, že na usporiadanie vzťahov medzi nimi a žalovaným o to, či ich pohľadávka patrí do dedičstva alebo nie mali, buď v rámci prebiehajúceho dedičského konania túto pohľadávku zahrnúť do dedičstva, mali určiť na koho toto právo prešlo a v prípade spornosti zo strany dlžníka, mali byť v rámci prebiehajúceho dedičského konania odkázaní na súd o určenie, či vec patrí do dedičstva alebo nie. Druhou možnosťou podľa žalovaného bolo, že ak po skončení dedičského konania došli žalobcovia k záveru, že opomenuli určitý majetok poňať do dedičstva, mali podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva podľa ustanovení o dedičskom práve. Vzťah medzi stranami mal byť usporiadaný podľa osobitných predpisov dedičského práva. Ďalej žalovaný namietal znalecký posudok Ing. Anny Šobichovej. Nesprávnosť videl v určení celkovej výmery parc. R. XXX/ XX na 2122m2. Ďalej poukázal na to, že nebolo vôbec zrejmé, ako súd dospel k výške pohľadávky. Podklad na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, t. j. uvedený znalecký posudok považoval za zmätočný, nesprávny, ktorý nepreukazoval vôbec celkovú výmeru parcely XXX/XX. Podľa žalovaného žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali rozsah užívania parcely E KN XXX/XX, a teda rozsah bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný akokoľvek užíval časť parcely EKN XXX/XX smerom naľavo od prístupovej cesty k budove. Odmietol tvrdenia o tom, že by kúpna zmluva na panely a prístrešok bola umelo vytvorená. V neposlednom rade namietal, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní. Uznesením o prejednaní dedičstva zo dňa 16.05.2018 po pôvodnom žalobcovi nadobudol

predmetný pozemok jeho syn Milan J.. Pôvodný žalobca mal pohľadávku voči žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Túto pohľadávku nadobudol za svojho života a uplatnil ju počas svojho života na súde. Z uznesenia o dedičstve bolo zrejmé, že pozemok E KN XXX/XX bol prejednaný v dedičstve ale predmetná pohľadávka ako ďalšie aktívum nebola prejednaná v dedičskom konaní, hoci v tom čase už existovala a bola dedičom známa jej výška. Nadobudnutie práva k pohľadávke voči žalovanému musí byť potvrdená rozhodnutím v dedičskom konaní. Keď žalobcovia doteraz nepreukázali tú skutočnosť, že sú z hľadiska práva hmotného právnymi nástupcami veriteľa, súd ich žalobu musí podľa žalovaného zamietnuť. Úprava dedičskoprávnych vzťahov vychádza z toho, že musí dôjsť k prejednaniu dedičstva a vydaniu rozhodnutia. Takýto postup nemožno nahradiť rozhodnutím súdu o tom, či pohľadávka patrí do dedičstva v prebiehajúcom konaní o zaplatení pohľadávky. Podľa žalovaného, ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami o dedičstve, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že vec patrí do dedičstva. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania a trov odvolacieho konania. 3. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalobcovia tvoria okruh dedičov po poručiteľovi I. J., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Keďže uvedený bol žalobcom, do prebiehajúceho konania vstúpili všetci jeho zákonní dedičia, nakoľko dedičstvo sa nadobúda smrťou. Žalobcovia navrhli vstup do konania, súhlasili so vstupom do konania a súd pripustil zmenu na strane žalobcov. Vyjadrenie žalovaného, že v dedičskom práve mala byť pohľadávka judikovaná považujú za nedôvodné, pretože chceli, aby o tejto rozhodol súd, po ktorom rozhodnutí, že suma vo výške 5.981,13 € patrí do dedičstva by mohla byť táto prejednaná. Ostatné vyjadrenia žalovaného boli nedôvodné a v tomto smere vykonal aj súd prvej inštancie potrebné dôkazy a najmä zo znaleckého posudku Ing. Šobichovej, z ktorej bolo zistené, že žalovaný zaberá výmeru 1950 m2. Prístrešok postavil žalovaný, ktorý t. č. tvrdí, že patrí firme, rovnako aj panely osádzal žalovaný. Z týchto dôvodov žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcom aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov 1/, 2/, 3/ uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení uvedených v odvolaní. Podľa žalovaného žalobcovia vo svojom vyjadrení neuviedli žiadne argumenty, ktoré by mohli spochybniť tvrdenia žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že znalecký posudok je nepreskúmateľný a nesprávny. Nebolo zrejmé, na koho prešlo oprávnenie uplatňovať si žalovaný nárok. Rovnako nedošlo k úprave zápisu hraníc a výmery pozemku E KN XXX/XX v k.ú. K. do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa zákona , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti podľa zmeniť a žalobu žalobcov 1/,2/,3/ zamietnuť z nasledovných dôvodov: 6. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 386,95 € s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa pôvodný žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.580 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Pôvodne tak predmetom konania bola žaloba na plnenie. Pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel. Právni nástupcovia pôvodného žalobcu, žalobcovia 1/, 2/, 3/ podaním zo dňa 12. novembra 2018 zmenili žalobu tak, že žiadali určiť, že do dedičstva po poručiteľovi I. J., nar. XX.XX.XXXX a zomretom 08.01.2018 patrí pohľadávka voči žalovanému vo výške 6.368,08 € s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 06.12.2018 pripustil takúto zmenu žaloby. Tým došlo v prejednávanej veci ku zmene pôvodnej žaloby na plnenie (o vydanie bezdôvodného obohatenia) na žalobu určovaciu podľa . 8. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 9. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okrem prípadu, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Existenciou naliehavého

právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, je súd povinný zaoberať sa z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na danom určení, pričom tento právny záver odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia súdu notár v dedičskom konaní prejedná predmetnú pohľadávku voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.

10. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd sa zaoberá otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd súčasne žalobu neskúma aj po vecnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2009).

12. Dedenie spočíva na princípe prechodu tých majetkových práv a povinností poručiteľa, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Jedná sa tak aj o majetkový nárok pôvodne žalovaného na peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre uplatnenie tohto nároku nie je podstatné, či v dedičskom konaní bola pohľadávka zaradená do majetku poručiteľa (jeho aktív). Nakoľko sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, podľa názoru odvolacieho súdu, dedičia sú oprávnení uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj pred tým, než bolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní dedičstva. K rovnakému záveru dospel aj napr. Najvyšší súd Českej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , na ktorý záver odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje.

13. Žaloba o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva (ktorá je predmetom tohto konania) nie je osobitným typom žaloby, ale ide o určovaciu žalobu podľa , kde súd musí skúmať naliehavý právny záujem. Uvedenou žalobou, že určitá vec, či pohľadávka patrí do dedičstva sa môže odstrániť iba spornosť otázky o tom, čo patrí do dedičstva medzi samotnými dedičmi. Spornosť otázky, čo patrí do dedičstva, je preto aktuálna iba medzi dedičmi. Medzi dedičmi a tretími osobami žaloba o určenie do dedičstva nič nevyrieši (právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia pohľadávku z dedičstva nenadobudnú, viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. júna 2009). Do dedičstva zo zákona patria aj pohľadávky poručiteľa, ktoré má poručiteľ v čase svojej smrti (aktíva poručiteľa). Dlžník z takejto pohľadávky nie je oprávnený domáhať sa žalobou vylúčenia pohľadávky z dedičstva. Prípadné určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva preto nemôže mať vplyv na vzťah medzi dedičmi a dlžníkom ako treťou osobou, ktorý by akýmkoľvek spôsobom zaväzoval dlžníka plniť dedičom v akomkoľvek rozsahu, keď k tomuto je možné zaviazať dlžníka len žalobou na plnenie. Právna úprava nevylučuje, že by dedičia nemohli uplatňovať svoje nároky priamo žalobou na plnenie, keď dedičia vstupujú do práv poručiteľa okamihom jeho smrti. V predmetnej veci by preto bola riešením iba žaloba na plnenie tak, ako aj bola pôvodne podaná, ktorú však žalobcovia so súhlasom súdu zmenili. Naliehavý právny záujem na určení nie je spravidla daný tam, kde je možné uplatniť nárok žalobou na plnenie. V predmetnej veci vzhľadom na uvedené, žalobcovia nemajú naliehavý právnym záujem na požadovanom určení. 14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/, 2/, 3/ na požadovanej určovacej žalobe, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, ani argumentáciou žalobcov prezentovanej v štádiu odvolacieho konania. 15. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ustanoveniami , . V prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný. Odvolací súd preto žalovanému voči žalobcom 1/, 2/, 3/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).