Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)83d/370144.a54fa0.pdf
PDF · 108.39 KB
No categories available
1Cdo/69/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka, v právnej veci navrhovateľov
1/ H. B., bývajúcej v K., 2/ Ing. M. B., bývajúceho v K., 3/ Ing. J. C., bývajúcej v K., 4/ P. B.,
bývajúceho v Č., zastúpení JUDr. A. K., advokátom v Č., proti odporcom 1/ P. B., bývajúcemu
v K., 2/ RSDr. O. B., bývajúcemu v B., 3/ A. H., bývajúcej v K., 4/ E. K., bývajúcej v T., 5/ A. R.,
bývajúcej v P., 6/ J. R., bývajúcemu v R., 7/ Š. R., bývajúcemu v M., 8/ V. R., bývajúcej v M.,
9/ J. B., bývajúcemu v K., 10/ Š. H., bývajúcemu v K., o určenie veci do dedičstva, vedenej na
Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 11 C 181/1999, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2008 sp.zn. 10 Co 80/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie navrhovateľov z a m i e t a .
Odporcom 1/ až 10/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na začatie konania sa navrhovatelia pôvodne domáhali voči právnej predchodkyni
odporcov (M. B., ktorá v priebehu konania zomrela) zaplatenia 246 174,-- Sk (8 171,48 EUR)
s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. Následne po pripustení zmeny návrhu súdom
prvého stupňa sa domáhali určenia, že suma 246 174,-- Sk (8 171,48 EUR) spolu s príslušnými
úrokmi z omeškania od 28. februára 1995 do zaplatenia patrí do dedičstva po nebohom J. B.,
zomrelom X..
Okresný súd Čadca rozsudkom zo 16. januára 2006 č.k. 11 C 181/1999-218 určil, že suma
246 174,-- Sk (8 171,48 EUR) spolu s príslušnými úrokmi z omeškania od 28. februára 1995
do zaplatenia patrí do dedičstva po nebohom J. B., zomrelému X.. Odporcov 1/ až 3/, 5/ a 6/
zaviazal nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania 9 844,-- Sk (326,76 EUR)
a trovy právneho zastúpenia 214 976,-- Sk (7 135,90 EUR) na (bližšie nešpecifikovaný) účet
právneho zástupcu navrhovateľov. Voči odporkyni 4/ navrhovateľom náhradu trov konania
nepriznal. Vo veci samej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že vkladná knižka č. X. (vedená v S. S., a.s.) bola vo vlastníctve nebohého J. B.,
zákonnými dedičmi ktorého sú navrhovatelia. Z tejto vkladnej knižky bol pôvodne označenou
odporkyňou realizovaný výber 28. februára 1995 vo výške uplatnenej pohľadávky. Vzhľadom
k tomu, že táto suma bola prihlásená v rámci dedičského konania, súd vychádzajúc z navrhovateľmi
upraveného návrhu určil, že predmetná suma patrí do dedičstva po nebohom J. B.. Pôvodne
označená odporkyňa, a teda ani jej právni nástupcovia, dostatočným spôsobom nepreukázali
tvrdenie, že by išlo o spoločne našetrené finančné prostriedky s J. B., ani že by výlučne išlo
o finančné prostriedky právnej predchodkyne odporcov. O povinnosti odporcov spolu s istinou
zaplatiť aj úrok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporcov 2/, 3/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28. februára 2008 sp.zn.
10 Co 80/2007 napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že do dedičstva po J. B.,
zomrelému X. patrí pohľadávka voči M. B., zomrelej X., v sume 123 087,-- Sk (4 085,74 EUR)
spolu s príslušným úrokom z omeškania zo sumy 100 000,-- Sk (3 319,39 EUR) od 23. marca 1999
do zaplatenia a zo sumy 23 087,-- Sk (766,35 EUR) od 29. marca 1999 do zaplatenia. Vo zvyšku
návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia (objasniac
právne nástupníctvo aktuálne označených odporcov po pôvodne označenej odporkyni) sa stotožnil
so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, na základe čoho uzavrel, že navrhovatelia sa
dôvodne domáhali určenia veci do dedičstva po nebohom ich právnom predchodcovi, preto
návrhu navrhovateľov ako čiastočne dôvodnému vyhovel, avšak s prihliadnutím na existujúce
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (nebohého J. B. a navrhovateľky 1/) mohol návrhu
vyhovieť, pokiaľ sa jedná o uplatňovanú sumu 246 174,-- Sk (8 171,48 EUR), len vo výške
polovice a zvyšnej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka a pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150
O.s.p. s tým, že za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil skutočnosť, že navrhovatelia viackrát
v priebehu konania menili petit svojho návrhu, návrh nedostatočne formulovali.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého
stupňa zmenený tak, že vo zvyšku bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania podali
dovolanie navrhovatelia 1/ až 4/ (zrejme len v napadnutej časti), navrhli rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, že v napadnutej časti
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.), keď odvolací súd nepostupoval v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka a § 175l O.s.p.,
pretože až pri vyporiadaní dedičstva v zmysle § 175l ods. 2 O.s.p. sa rieši vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a notár pred vykonaním súpisu aktív a pasív dedičstva
vychádza z majetku, ktorý je zapísaný na meno poručiteľa. V danom prípade bola sporná vkladná
knižka formálne zapísaná len na meno poručiteľa – J. B. a tak neexistoval dôvod, aby sa určovalo,
že do dedičstva patrí jedna polovica po J. B. a druhá polovica patrí do vlastníctva navrhovateľky 1/.
Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľov nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie
dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani
vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil.
Dovolatelia namietajú, že v zmeňujúcej časti rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom podľa
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže preskúmavať iné
právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je viazaný dovolateľom
navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre dovolací súd určité
obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa môže týkať len
tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To znamená, že dovolací súd sa vyslovuje
o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené
dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade so zákonom. V prípade, ak dovolací súd dospeje
k záveru, že dovolanie (uplatnený dovolací dôvod) je aspoň čiastočne opodstatnené (odvolací súd
nedospel k zákonu zodpovedajúcim právnym záverom), je rozhodnutie odvolacieho súdu správne aj
vtedy, ak by odlišné právne závery neodôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, t.j. iný výrok
rozhodnutia, ako bol odvolacím súdom vyhlásený. O takýto prípad ide aj v preskúmavanej veci.
Ako vyplýva z obsahu spisu (a je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia)
navrhovatelia sa pôvodne návrhom na začatie konania domáhali od právnej predchodkyne odporcov
vydania bezdôvodného obohatenia v uplatnenej sume spolu s príslušenstvom. Následne zmeneným
návrhom sa domáhali určenia, že táto suma patrí do dedičstva po poručiteľovi J. B., ktorému návrhu
po pripustení jeho zmeny aj súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vychádzajúc
z totožných skutkových zistení súdu prvého stupňa prijal záver o dôvodnosti navrhovateľmi
požadovaného určenia, avšak len čo do výšky jednej polovice uplatnenej sumy s tým, že z titulu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov – poručiteľa a navrhovateľky 1/ – druhá polovica parí
práve navrhovateľke 1/. Za tejto situácie napriek dôvodnosti navrhovateľmi uplatneného
dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je však rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutej časti správne z dôvodu, že spornosť otázky, čo patrí do dedičstva je aktuálna iba medzi
dedičmi. Medzi dedičmi a tretími osobami žaloba o určenie do dedičstva nič nevyrieši (právne
postavenie dedičov sa nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva
nenadobudnú), preto na ich strane absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80
písm.c/ O.s.p.), pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu sám osebe odôvodňuje
zamietnutie návrhu. Možným riešením by bola iba žaloba na plnenie tak, ako aj v prejednávanej
veci bola pôvodne podaná (ktorú však navrhovatelia so súhlasom súdu zmenili).
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie navrhovateľov zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v tomto konaní úspešným odporcom žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová