Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/81/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: 1/ V.. P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. M. XX, proti žalovaným: 1/ J.. M. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N. M. XX, 2/ M. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. M. XX, 3/ C. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N. M. XX, 4/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor dopravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a odstránenie stavu neistoty právneho postavenia žalobcov vo vzťahu k ich právu a rozsahu dediť po nebohom poručiteľovi v prislúchajúcom podiele a výmere, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 9. septembra 2020, č. k.: -69, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podanie žalobkyne zo dňa 22. 5. 2020, doplnené podaniami zo dňa 1. 7. 2020 a 18. 8. 2020, odmietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa napriek výzve neodstránila vady žaloby, hoci bola poučená, ako ho treba doplniť alebo opraviť, pričom toto podanie bolo neúplné a nezrozumiteľné. Súd zdôraznil, že žalobný návrh musí byť úplný, zrozumiteľný a určitý, materiálne vykonateľný, pričom žalobkyňou označený petit tieto náležitosti nespĺňa. V žalobe označila žalobcov: 2/ Slovenská republika, zastúpená Slovenským pôdnym fondom Bratislava a 3/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Lučenec, V.. Z. A., trvale bytom K. XXXX/X, D., Z. N., trvale bytom N. XX, XXX XX K. R., H. T., ako intervenientov, 4/ J.. J. K., trvale bytom W. pričom žalobu podpísala iba žalobkyňa 1/ . Pokiaľ ide o intervenientov, žalobkyňa bola poučená podľa a 86 . V petite žalobkyňa uvádza, že sa domáha neplatnosti povolenia vkladu na LV číslo XX, ktoré konanie označila „povolenie vkladu Z XXXX/XX- VZ, pričom z LV číslo XX (č. l. 50) vyplýva, že ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX, pričom taký istý titul nadobudnutia a vkladové konanie je uvedené na LV č. XXX (č. l. 51), ohľadom ktorého žalobkyňa uviedla, že ide o povolenie vkladu na základe Dohody Y. T. XXX/XX zo dňa 8. 10. 1988. 3. Pokiaľ ide o druhú časť petitu, z formulácie nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému zo zapísaných vlastníkov na LV č. XXX a v akom podiele, resp., či sa domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Pretože žalobkyňa napriek výzve podanie riadne neopravila a nedoplnila, a v konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať, súd je podanie odmietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a okresný súd rozhodol v rozpore s , , , , , , . Poukázala na to, že nevzala pôvodnú žalobu späť, táto bola osobne doručená do podateľne okresného súdu dňa 28. 5. 2020 a naďalej trvá na pôvodnom podaní s rozšírením okruhu žalovaných

- preukázateľne podaným na Správu katastra a do podateľne okresného súdu osobne dňa 28. 5. 2020 a 26. 6. 2020. 5. V prvom bode odvolania namietala porušenie práva na spravodlivý proces, k čomu uviedla, že v podanej určovacej žalobe vystupuje ako samostatný subjekt, napadnutému uzneseniu vytýka závažné procesné nedostatky, ktoré intenzitou vyústili do nezákonného rozhodnutia, pričom nezákonnosť spočíva v nepreskúmateľnosti pre nedostatok konkrétnej vysvetľujúcej argumentácie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa zákonnú požiadavku na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentami a návrhmi žalobkyne, tiež povinnosť súdu dostatočne odôvodniť proces dokazovania a zdôvodniť a vysvetliť navzájom odporujúce si dôkazy. S poukazom na vyslovila názor, že v konaní možno pre uvedený nedostatok pokračovať, pričom odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a že nebolo svojvoľné. Uviedla, že trvá na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia uznesenia -63. 6. Následne uviedla, že určovacou žalobou o vyslovenie absolútnej neplatnosti požadovaných právnych úkonov vkladu (darovacia zmluva bol vklad povolený až po podaní určovacej žaloby, preto niet dôvod meniť pôvodný petit žaloby), by sa situácia sporových strán vyriešila a postavenie nielen žalobkyne v konaní čo do rozsahu výmery podielu by sa zmenilo. Je toho názoru, že žaloba slúži potrebám praktického života. Následne citovala ustanovenie 137 . 7. Poukázala na to, že od súdu žalobkyňa žiada, aby skúmal právne úkony, ktoré má súd posúdiť ako neplatné podľa . Žalovaní 1/, 2/ a ich obdarovaný syn 3/ nesplnili podmienky oprávnenej držby. Z podania žaloby nepochybne vyplýva, že poukazuje na osvedčenie, ktoré notárka vydala v rozpore so zákonom a žalovaní nesplnili požadované podmienky vydržania podľa . 8. Následne uviedla, že nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí pri ostatných. Žiadať od nej, aby doplnila vlastnoručné podpisy osôb oprávnených konať za príslušné štátne orgány alebo doplnenie plných mocí nemá právnu, nakoľko v určovacej žalobe štátne orgány SPF sú označené ako správca. Zdôraznila, že okresný súd pred vydaním uznesenia na doplnenie určenej žalobkyni mal vyzvať aj procesné strany štátne orgány, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii , . V danom prípade ako podielová spoluvlastníčka ohľadom určenia svojho podielu metrov štvorcových, ktoré je možné určiť len po medzitýmnom rozsudku vystupuje žalobkyňa ako samostatný subjekt. Vedľajší účastníci v súlade s určovacou žalobou vstupujú do konania na základe podania určovacej žaloby zo strany žalobkyne. 9. Je toho názoru, že v prejednávanej veci musia z vyššie uvedených dôvodov vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci, aj tretie osoby, určenia vlastníckych práv a neplatnosti právneho úkonu vkladu vlastníckych práv, ktorých sa žalobkyňa v konaní domáha ako samostatný subjekt. Určovacia žaloba je prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností. Stav spornosti môže byť okrem iného vyvolaný tiež omylom katastra pri identifikácii nehnuteľnosti, prípadne existenciou duplicitného zápisu. 10. Zároveň namietala nesprávne právne posúdenie, poukázala na , keď súd podanie žalobkyne odmietol a neodôvodnil, v čom nespĺňalo náležitosti riadnej žaloby. Poukázala aj na to, že súd môže najskôr rozhodnúť čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom v prípade, ak je to účelné. Ako podielová spoluvlastníčka je toho názoru, že v časti ohľadom návrhu určenia vlastníckeho práva je možné určiť medzitýmnym rozsudkom, ktorým sa rozhodne najskôr len o základe alebo o dôvode prejednávanej veci (určovacia žaloba pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa ). Zároveň namietala, že poučenie o odvolaní neobsahuje poučenie, že ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil. 12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne, pretože ani po výzve na odstránenie vád konania žalobkyňa tieto neodstránila, pričom ide o také vady, ktoré bránia súdu vo veci riadne pokračovať. Okresnému súdu možno vytknúť iba to, že do záhlavia rozhodnutia uviedol aj ďalších žalobcov, hoci títo v skutočnosti žalobcami nie sú.

14. Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 15. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil podanie žalobkyne-odvolanie, pretože žalobkyňa podanie neopravila ani nedoplnila. V úradnom zázname zo dňa 8. 10. 2020 sudkyňa konštatovala, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že súd v uznesení zo dňa 9. septembra 2020 nezdôvodnil podanie zo dňa 28. 5. 2020, pokiaľ však súd označil podanie zo dňa 22. 5. 2020, išlo o podanie doručené súdu dňa 28. 5. 2020, pričom žiadne iné podanie datované 28. 5. 2020 sa v spise nenachádza. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 26. 6. 2020, toto žalobkyňa súdu doručila ešte predtým, ako jej bolo doručené uznesenie zo dňa 24. 6. 2020, č. k.: -47, a aj keď v ňom uviedla, že ide o doplnenie žalovaného, v tomto jej podaní sú označené rovnaké strany sporu a rovnako formulovaný petit, ako v podaní zo dňa 22. 5. 2020, doručenom súdu dňa 28. 5. 2020. Ani v podanom odvolaní žalobkyňa nedoplnila a neopravila podanie v súlade s výzvou tak, aby mohol súd pokračovať v konaní. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala osobne žalobu na okresnom súde dňa 28. 5. 2020, pričom každá strana podania bola osobne podpísaná žalobkyňou. Žaloba obsahuje 32 strán aj s prílohami. Okresný súd uznesením zo dňa 24. 6. 2020 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, pričom bola konkrétne poučená, ako má vady odstrániť, zároveň bola poučená predovšetkým o tom, že v súlade s ustanovením má právo zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrom právnej pomoci. Žalobkyňa okresnému súdu osobne dňa 26. 6. 2020 doručila podanie datované dňom 26. 6. 2020, v ktorom doplnila žalovaného J.. M. W., nar. XX. XX. XXXX, zároveň uviedla, že: „Zmena na základe V-XXX/XXXX sa zo dňa 24. 6. 2020-vz. XX/XX“. Žiadne iné nové skutočnosti z podania nevyplynuli. Je správny záver okresného súdu, že ani týmto podaním žalobkyňa neodstránila požadované vady podania. Preto okresný súd nemohol postupovať podľa , ktoré vo svojom uznesení aj citoval, preto nie je dôvodná námietka žalobkyne v odvolaní, pretože túto možnosť rozhodnutie neobsahuje. Nie je relevantné, na ktorom mieste rozhodnutia je citované ustanovenie uvedené. 17. Vo vzťahu k označeným stranám sporu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nesprávne chápe svoje postavenie v spore ako aj ďalších strán sporu, na ktoré odkazuje a ktoré označila, predovšetkým, ako ich zaradila na stranu žalobcov. 18. Podľa (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 19. Podľa (1) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 20. Žalobkyňa uviedla, že podanie je určené Okresnému súdu Veľký Krtíš, aj to, kto ho urobil, že ide o určovaciu žalobu, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu ako aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalobu podpísala, pričom zrejme sleduje prinavrátenie vlastníctva k pozemkom po Q. M. a jeho nástupcoch, ako sama uvádza, pričom zrejme namieta nesprávne rozhodnutie o povolení vkladu, pričom vychádza z predpokladu, že v danom prípade ide o právny úkon. Z hľadiska posúdenia všeobecných náležitostí podanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti z procesného hľadiska bez ohľadu na ich obsah, avšak nespĺňa podmienku v písmene d), keď táto náležitosť je splnená zrozumiteľným uvedením ostatných povinných náležitostí žaloby, keďže každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (pozri ). 21. K označenie strán (, , , , ) odvolací súd uvádza, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov (, nasl. ). 22. Podľa stranami sú žalobca a žalovaný. 23. Podľa na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. 24. Žalobkyňa na strane žalobcu označila viacej subjektov. Iniciatíva na podanie žaloby vzišla od žalobkyne, ktorá s označila žalobkyňa 1/. Žalobkyňa ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne žalobkyni, ktorá rozhoduje o existencii sporu a je na jej vôli, či podá žalobu a či v priebehu konania bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. Rovnaké práva majú však všetky strany v postavení žalobcu, teda ak žalobkyňa 1/ označila na strane žalobcov ďalšie subjekty, disponujú vôľou, či takúto žalobu podajú. Žalobca sa stáva stranou sporu tým, že sa podá žalobu. Nikoho nemožno nútiť, aby sa stal aktívnou

stranou konania. Ak žalobkyňa má za to, že niekto má byť stranou sporu a táto strana nevyjadrí súhlas, aby vystupovala na strane žalobcu, teda sama podala žalobu, či sa k nej pripojila, ak chce žalobkyňa vyčerpať okruh strán sporu, musí takúto stranu označiť na strane žalovaného. Samozrejme to vyplýva od toho, akého porušenia práva sa žalobkyňa domáha, či je to už rozsah osôb zúčastnených pri uzavretí zmluvy, alebo v prípade práva vyplývajúceho z dedičského práva a pod. Odvolací súd zdôrazňuje, že dobrovoľné spoločenstvo vzniká výlučne z procesnej aktivity žalobcu/ov a vyplýva z tzv. dispozičného princípu. 25. V zmysle , na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov, pričom procesný poriadok v upravuje samostatné spoločenstvo, v nerozlučné spoločenstvo a nútené spoločenstvo. Dobrovoľné spoločenstvo vzniká výlučne z procesnej aktivity žalobcu a vyplýva z tzv. dispozičného princípu. 26. Pretože žalobu podala len žalobkyňa, okresný súd ju správne vyzval aby doplnila chýbajúcu náležitosť žaloby, a to preukázanie vôle ďalších subjektov, že v konaní sú na jej strane vystupovať a podávajú žalobu. V konaní nebolo zistené, že by takto označené subjekty prejavili vôľu vystupovať v konaní na strane žalobcu. Z tohto dôvodu sa nestali ani stranami sporu a preto ani nemajú byť uvedené v záhlaví rozhodnutia. 27. Obdobne žalobkyňa označila ďalšie subjekty ako „vedľajších účastníkov“ na strane žalobcov. Okresný súd v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobkyňa bola poučená podľa a 86 . 28. Podľa (1) Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním. (2) Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. (3) V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. (4) Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám. 29. Z konania nevyplýva, že by uvedení intervenienti vstúpili do konania z vlastného podnetu, doručením písomného podania, že vstupujú do konania. Intervenient tak môže urobiť z vlastnej iniciatívy, teda ak sa sám dozvie o prebiehajúcom spore, alebo sa o spore môže dozvedieť na základe oznámenia strany podľa (tzv. litisdenunciácia). K vstupu intervenienta dochádza už dňom doručenia písomného podania intervenienta, v ktorom uvádza, že vstupuje do konania, ak toto podanie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Teda do konania vstupuje z vlastnej vôle. 30. Podľa (1) Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. (2) Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny. (3) V oznámení sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná. 31. Strana môže počas konania oznámiť osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, že sa vedie spor, a zároveň ju vyzve, aby vstúpila ako intervenient do konania. V konaní nebol tento postup žalobkyne preukázaný. Preto ani označení „vedľajší účastníci“ sa nestali stranami sporu a už vôbec ich nemožno k účasti na sporu nútiť na strane žalobkyne. 32. Z hľadiska procesného by tieto vady nebránili v tom, aby súd pokračoval v konaní v spore žalobkyne voči označeným žalovaným, pretože tí sa stávajú stranami sporu bez ohľadu na svoju vôľu. Z tohto dôvodu odvolací súd skúmal, či boli splnené náležitosti žaloby v súlade s , pokiaľ ide o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (sp. zn. ). 33. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. 34. Zo žaloby ani z odvolania nevyplýva, aké dôkazy označuje na preukázanie svojich tvrdení, a to konkrétne ktorým dôkazom preukazuje ktoré tvrdenie. Táto povinnosť nie je splnená, ak sa k žalobe, ktorá obsahuje nesúrodé tvrdenia, pripoja iba rôzne listiny, v podstatnej miere nečitateľné a bez konkrétneho vzťahu k jednotlivým tvrdeniam. S tým úzko súvisí opísanie rozhodujúcich skutočnosti, ktoré musí byť zrozumiteľné, ako je uvedené vyššie. Z podania žalobkyne sa možno len domnievať,

ochrany ktorého práva sa domáha, pričom nie je vylúčené, že jej nárok môže byť daný, avšak len za predpokladu, že bude zrozumiteľný, vykonateľný v prípade, že by uspela v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o vlastnícke právo, sú potrebné dostatočné znalosti, preto je vhodné sa obrátiť na advokáta, či Centrum právnej pomoci, ktorí môžu podať kvalifikovanú žalobu. 35. Aj žalobkyňa vytýka súdu, že jeho uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu nenahrádza povinnosti žalobcu v konaní. Podľa (1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 36. Súd strany poučuje iba v rozsahu poučenia o procesných právach. Táto sa týka len procesných práv a povinností, súd nemôže poučovať strany o hmotnom práve, nemôže napríklad stranu poučiť, koho má žalovať, teda kto je v spore pasívne vecne legitimovaný, nemôže stranu poučiť, akého nároku sa môže domáhať od druhej strany, a pod. Ak by súdy poučili žalobkyňu ohľadom naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2011, sp. zn. ). Okresný súd túto povinnosť splnil a tiež poučil žalobkyňu o práve zvoliť si advokáta či CPP. 37. K nedostatku žalobného návrhu odvolací súd uvádza, že žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa . Nová právna úprava žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu. 38. Záver okresného súdu vo vzťahu k prvému petitu označeného žalobkyňou je správny, pričom ani podaním zo dňa 26. 6. 2020 v tomto rozsahu vadu žalobkyňa neodstránila, resp. žalobný návrh je v rozpore s odkazom na zmeny na základe podania zo dňa 24. 6. 2020. Pokiaľ ide teda prvý výrok, tento je nezrozumiteľný, naviac, žalobkyňa sa domáha neplatnosti právneho úkonu, ktorým tvrdený vklad nie je, pretože bol vykonaný zápis záznamom, ktorý nie je právnym úkonom (Z XXXX/XX- VZ X/XX). Druhým petitom sa domáha určenia vlastníckeho práva, pričom nie je zrejmé, či sa vlastníckeho práva domáha sama a v akom rozsahu, či pre pôvodných vlastníkov (str. 4 žaloby) a ktorých, v akom rozsahu, ku ktorým pozemkom individualizovaným parcelným číslom, odkazuje na pôvodných vlastníkov PKV 45, ktorých neidentifikuje, potom nie je zrejmé, či by títo vôbec mali procesnú spôsobilosť. Ak odkazuje na to, že ide o pozemky po Q. a jeho nástupcoch, správny je záver okresného súdu, či sa domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a v akom rozsahu. Žalobný návrh je nepresný, súd ho nemôže modifikovať žiadnym spôsobom, a tiež ho nemôže žiadnym spôsobom dotvárať, či len odhadovať úmysel žalobkyne, ide o prekážku, pre ktorú súd nemôže v konaní riadne pokračovať a vydať rozhodnutie, ktoré by mohlo byť aj vykonateľné. Žalobkyňa musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. V spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí byť v návrhu táto nehnuteľnosť konkrétne označená tak, aby ju nebolo možné zameniť. Žalobný návrh musí obsahovať konkrétny rozsah uplatneného nároku. Záverom odvolací súd uvádza, že ak žalobkyňa uplatňuje právo na ochranu vlastníctva, vo veci môže podať novú žalobu. Keďže rozhodnutie okresného súdu je správne, odvolací súd ho potvrdil. 39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).