Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-250-2019.pdf
PDF · 292.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/250/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: HAL SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, Špitálska 10, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102264144/2019 zo dňa 01.10.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnymi orgánmi
1. Správca dane, Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (predtým Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, vykonal u žalobcu (v tom čase s obchodným menom eD' system Slovakia, s.r.o.) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2009. O výsledku zistenia z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 9900403/5/2289242/2012/Dur zo dňa 22.08.2012, ktorý bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9900403/5/2289282/2012/Dur zo dňa 22.08.2012, doručený dňa 22.08.2012. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9900403/5/2646364/2012/Dur zo dňa 24.09.2012, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 55 665,98 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2009 z dôvodu neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o., Beňadická 11, Bratislava, IČO: 44489170, DIČ: 2022768121, IČ DPH: SK2022768121, ktorých predmetom boli internetové kupóny webka.info a z dodávateľských faktúr od dodávateľa Dl-LA Computers, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, IČO: 44448902, DIČ: 2022705179, IČ DPH: SK2022705179, ktorých predmetom boli počítačové príslušenstvo a komponenty.
2. Dodatočný platobný výmer bol odvolacím orgánom na základe rozhodnutia č. 1100301/1/26305/2013/5003 zo dňa 14.01.2013 potvrdený. Žalobca proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podal žalobu, o ktorej rozhodol rozsudkom č.k. 6S/65/2013-82 zo dňa 20.11.2015 Krajský súd v Bratislave, rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, s tým že v rozsudku krajský súd prijal záver, že v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DI-LA Computers, s.r.o. sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacieho orgánu a
rozhodnutie zrušil len s ohľadom na neuznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o..
3. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/18/2016 zo dňa 23.05.2018 a potvrdil rozsudok krajského súdu.
4. Na základe rozsudku krajského a najvyššieho súdu následne žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 102198086/2018 zo dňa 08.11.2018 zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v súlade s rozsudkom najvyššieho a krajského súdu zaviazal správcu dane opätovne posúdiť právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o.
5. Správca dane opätovne posúdil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. a vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101709846/2019 zo dňa 11.07.2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 55 665,98 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2009
6. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2009, ktorou zistil, že si daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2009 uplatnil odpočítanie dane vo výške 18 669,78 EUR z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o., ktorých predmetom fakturácie bol internetový kupón webka.info - faktúra č. 200900020 zo dňa 14.07.2009 v sume základ dane 39 428,40 EUR, 19% DPH 7 491,40 EUR, celkom 46 919,80 EUR, faktúra č. 200900022 zo dňa 15.07.2009 v sume základ dane 58 833,60 EUR, 19% DPH 11 178,38 EUR, celkom 70 011,98 EUR.
7. V prípade odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa DI-LA Computers, s.r.o. bolo zistené, že predmetný tovar mal byť následne dodaný do iného členského štátu - Maďarska pre odberateľa IPN KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÓSSÉGÚ TÁRSASÁG, 1076 BUDAPEST THÓKÓLY ÚT 26 II 4, Maďarsko, IČ DPH: HU 12372230 s oslobodením od dane.
8. Dokazovaním správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť DI-LA Computers, s. r, o. nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok, nemala vo vlastníctve žiadne skladové priestory a ani na základe písomnej zmluvy nemala prenajaté skladové priestory. Mala uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ale nemala prenajatú kanceláriu, jednalo sa v podstate len o prenájom registračného sídla (neboli prefakturovávané žiadne prevádzkové náklady).
9. Správca dane mal pochybnosti o dodávateľovi DI-LA Computers, s. r, o., ako aj o skutočnosti, či spoločnosť DI-LA Computers, s. r. o. mala právo nakladať s predmetným hmotným majetkom ako vlastník. Miestne príslušný správca dane nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu a vznik daňovej povinnosti pri deklarovanej dodávke tovaru spoločnosťou DI-LA Computers, s. r. o. pre žalobcu.
10. Deklarovaný odberateľ IPN Kft bol nekontaktný a maďarská daňová správa tohto odberateľa považovala za zmiznutého obchodníka.
11. Dodávateľská spoločnosť DI-LA Computers, s.r.o. vznikla len 28.10.2008 a od 29.09.2009 bola spoločnosť DI-LA Computers, s.r.o. už v likvidácii, s účinnosťou od dňa 16.03.2010 bola spoločnosť zrušená; dňa 09.04.2010 bola spoločnosť vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, dôvod výmazu: ex offo výmaz.
12. Podľa zistení u prepravcov František Čambal INTERSPEADa B&Q, s.r.o. nebola potvrdená preprava pre daňovým subjektom deklarovaného odberateľa IPN Kft.
13. Správca dane na základe vyhodnotenia zistených skutočností jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach prijal záver, že deklarované zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak ako daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi, dodávateľovi DI-LA Computers, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť, na základe čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“), pričom so závermi správcu dane a následne aj odvolacieho orgánu sa v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DI-LA Computers, s. r. o. stotožnil aj krajský a najvyšší súd, pričom z podaného odvolania vyplýva, že sa daňový subjekt voči týmto záverom neodvolal.
14. V prípade preverenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. s predmetom dodania internetových kupónov webka.info správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt mal obstarať internetové kupóny webka.info za účelom ďalšieho predaja a uplatnil si odpočítanie dane. Žalobca mal predmetné internetové kupóny webka.info následne dodať s oslobodením od dane odberateľovi do iného členského štátu BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÔSSÉGÚ TÁRSASÁG, 1102 BUDAPEST, SZENT LÁSZLÓ TÉR 24/B, Maďarská republika, IČ DPH: HU 14427965 na základe odberateľských faktúr č. 3107908870 zo dňa 28.07.2009 a č. 3107908871 zo dňa 28.07.2009.
15. V prípade odberateľa BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft, z vyjadrení daňového subjektu vyplynulo, že faktúry boli pre tohto odberateľa vyhotovené na základe získaných identifikačných čísel pre DPH v Maďarsku, na základe zálohových faktúr ako aj jednej z foriem potvrdenia intrakomunitárneho dodania. Maďarský odberateľ mal tovar objednať na základe osobného, mediálneho a telefonického kontaktu za účelom ďalšieho predaja (vyjadrenie podané k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 500/322/14385/10/ Šoh zo dňa 16.06.2010).
16. Správca dane na základe odpovede na dožiadanie č. 500/322/15326/10/Šoh zo dňa 24.06.2010 u dodávateľa omega IT, s.r.o, zistil, že spoločnosť omega IT, s.r.o. mala nakupovať kupóny webka.info od dvoch tuzemských dodávateľov (ARCADIA GROUP, s.r.o., Svetlá 1, 811 02 Bratislava a SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., Šancová 48, 811 05 Bratislava) na priame objednávky žalobcu. Zo zistení tiež vyplynulo, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nie je poskytovateľom webhostingových služieb a ani nemá licenčné práva na ich predaj.
17. Na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií v prípade deklarovaného odberateľa BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kfl. správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že konateľom maďarskej spoločnosti je občan Slovenskej republiky a podľa zistení je maďarská spoločnosť nedostupná a neboli k dispozícii žiadne doklady tejto spoločnosti.
18. Na základe údajov z obchodného registra správca dane zistil, že spoločnosť omega IT, s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 20.02.2009 ako OMEGA CONTROL s. r. o. (s účinnosťou od 08.04.2009 došlo k zmene obchodného mena z OMEGA CONTROL s. r. o. na omega IT, s. r. o.). S účinnosťou od 23.05.2016 došlo k zmene adresy spoločnosti omega IT, s.r.o. z Beňadická 11, 851 06 Bratislava na Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava. Jediným konateľom spoločnosti omega IT, s.r.o. v čase deklarovaných obchodov s webkartami bol Bc. Ľubomír Výboch.
19. Na základe záverov rozsudkov krajského a najvyššieho súdu správca dane vo veci preverenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. doplnil dokazovanie, keď mu na základe žiadosti o sprístupnenie informácií č. 100890884/2019 zo dňa 15.04.2019 boli poskytnuté zistenia u spoločnosti omega IT, s.r.o, z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia, v ktorých malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Zo zistení u spoločnosti omega IT, s.r.o. vyplynulo, že podľa vyjadrení zástupcu spoločnosti omega IT, s.r.o., táto bola majiteľom webkartičiek. Majiteľ práv duševného vlastníctva a technických informácií bola neznáma osoba (autor o ktorom nemali žiadne informácie). Či sa jedná o určenie tovaru alebo služby, zástupca spoločnosti omega IT, s.r.o. nevedel jednoznačne. Ak je preverovaná služba, ktorej predmetom je poskytovanie služieb, ktorých využitie je následne umožnené prostredníctvom webkartičiek, spoločnosť omega IT, s. r. o. nie je poskytovateľom takých služieb, ale pravdepodobne spoločnosť EAREA. Ltd., Londýn, Spoločnosť omega IT, s. r. o, nemala licenčné práva na predaj služieb, nakoľko sa poskytnutie licencie v predmetnom prípade nevyžadovalo. Poskytnutie služby, ktorej využitie je umožnené prostredníctvom webkartičiek, malo byť reálne, keďže kartičky boli predané odberateľovi. Zástupca spoločnosti omega IT, s.r.o. nevedel posúdiť, či služby využiteľné prostredníctvom webkartičiek boli aktivované. Z vyjadrení zástupcu spoločnosti omega IT, s.r.o. ďalej vyplynulo, že spoločnosť omega IT, s. r. o. neposkytla ani nepostúpila žalobcovi žiadnu licenciu týkajúcu sa produktu webkainfo, nakoľko poskytnutie alebo udelenie licencie sa v týchto prípadoch nevyžadovalo, pretože sa nejednalo o poskytnutie práv k duševnému vlastníctvu. K webkartám nebol pridávaný žiadny návod na použitie.
20. V zmysle poskytnutých informácií bola tiež preverovaná spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá neobjasnila žiadne skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcii, nepreukázala skutočné dodanie
zdaniteľných obchodov a kontrola vykonaná u tejto spoločnosti bola uzavretá s tým, že jej právo na odpočítanie dane z deklarovaných obchodov nevzniklo. Podľa údajov z obchodného registra spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. bola zrušená dňa 24.11.2014 a dňa 13.11.2015 bola vymazaná z obchodného registra; dôvod výmazu: ex offo. Uznesením Okresného súdu Bratislava I bola spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Jediným konateľom spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. v čase deklarovaných obchodov s webkartami bol Tomáš Barčák.
21. V prípade spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. z poskytnutých informácií vyplynulo, že u tejto spoločnosti bolo vykonané dňa 03.12.2009 miestne zisťovanie, v rámci ktorého ekonómka spoločnosti oznámila, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Podľa údajov obchodného registra spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. bola dňa 8.12.2009 ex offo vymazaná. Spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. bola zapísaná do obchodného registra dňa 21.05.2004; štatutárnym orgánom spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. bolo predstavenstvo a predsedom predstavenstva od 21.05.2004 do 07.12.2009 bol Dušan Malý. Žiadna iná osoba nebola ako štatutárny orgán vedená. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.11,2009 č. k. 32CbR/260/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2009 súd zrušil obchodnú spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., bez likvidácie. Obchodná spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a,s. bola vymazaná z obchodného registra dňom 08.12.2009.
22. Z poskytnutých informácií vyplynulo, že bol vypočutý Dušan Malý, ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. od 21.05.2004 do 07.12.2009, t.j. počas celej existencie spoločnosti a teda aj v čase obchodovania s webkartami. O jeho výsluchu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9102405/5/2497741/12/KLÁB zo dňa 11.09.2012. Dušan Malý uviedol, že vystavil doklady za spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. pre odberateľa omega IT, s.r.o. Dušan Malý mal osobne zabezpečovať obchod od spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., v mene ktorej mal jednať s Tomášom Barčákom, ktorého osobne poznal. Predmetné webkarty mali byť nakúpené za účelom obchodnej činnosti. Podľa Dušana Malého pán Barčák hľadal financie na tento obchod, tak mu Dušan Malý neponúkol pôžičku, ale vstup do obchodných vzťahov. Pán Barčák mal mať dohodnutý obchod s omega IT, s.r.o. a podľa vyjadrení Dušana Malého tento obchod prevzal, neskôr mal rokovať s pánom Výbochom. Spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. mala doručiť tovar do kancelárie na Šancovú v Bratislave, kde bol prepočítaný a prevezený do spoločnosti omega IT, s.r.o. Na iné podrobnosti si Dušan Malý nepamätal. Z vyjadrení Dušana Malého tiež vyplynulo, že webkarty mali byť dodané aj iným asi 2 - 3 spoločnostiam, nepamätal si presne, na mená spoločností si nespomenul, mali byť odporučené pánom Barčákom.
23. Podľa poskytnutých informácií tak spoločnosti omega IT, s.r.o, nebolo priznané právo ná odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov ARCADIA GROUP, s.r.o. a spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. za dodanie webkariet z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň zo záverov vyplynulo, že faktúry vyhotovené spoločnosťou omega IT, s.r.o. pre daňový subjekt eD, system Slovakia, s.r.o. neboli faktúrami za uskutočnené dodanie, ale len doklady, na ktorých bola uvedená daň, ktorú bola spoločnosť omega IT, s.r.o. povinná platiť podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH.
24. Bola tiež preverovaná spoločnosť EAREA Ltd., 95 Wilton Road, Suite 3, Londýn, Veľká Británia, ktorá mala byť poskytovateľom služieb súvisiacich s predmetnými webkartami. Z informácií získaných na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nebolo možné nájsť IČ DPH spoločnosti EAREA Ltd. a to ani tímom pre Risk economy. Na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala poštová schránka, pričom na základe kontaktovania jej majiteľov bolo zistené, že sprostredkovateľom bola iná spoločnosť a nebolo potvrdené, že spoločnosť EAREA LTD sa fyzicky vo Veľkej Británii nachádzala. Preposielacia adresa poštovej schránky mala byť na Slovensku, a rovnako aj obchodný kapitál spoločnosti EAREA LTD mal byť zo Slovenska. Spoločnosť EAREA Ltd nebola založená vo Veľkej Británii, mala byť založená na Slovensku, a vo Veľkej Británii mala len poštovú schránku (mailbox), nebola registrovaná pre DPH, ani neuskutočňoval zdaniteľné dodávky vo Veľkej Británii.
25. Ako vyplynulo z poskytnutých informácií existencia spoločnosti EAREA Ltd. bola preverovaná aj v Slovenskej republike, pričom bolo zistené, že spoločnosť s týmto názvom sa v Obchodnom registri Slovenskej republiky, ako aj v slovenskom daňovom systéme nevyskytuje.
26. Správca dane rozhodnutím č. 101709846/2019 zo dňa 11.07.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 55 665,98 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2009 z dôvodu neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa Dl-LA Computers, s.r.o. a z dôvodu neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr deklarovaného dodávateľa omega IT, s.r.o., kde vyhodnotením dôkazov a zistení jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Z vyhodnotenia všetkých zistených skutočností správca dane zistil, že v celom reťazci zdaniteľných plnení je zrejmé, že tieto neboli vykonávané v rámci bežných obchodných činností, ale ich cieľom bolo uplatnenie práva na odpočítanie dane, nakoľko nebola preukázaná ani reálna podstata obchodných operácií s internetovými kupónmi webka.info a ani ich ekonomický účel. Týmto záverom nasvedčuje aj spôsob nákupu predmetných internetových kupónov, tak aj ich následný predaj, a to nielen na úrovni obchodovania daňového subjektu s jeho priamymi partnermi - dodávateľom omega IT, s.r.o. a odberateľom BOURNE SR Szolgáltató Kň., ale aj v kontexte celého zisteného reťazca. Deklarované zdaniteľné obchody nemali základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením za protihodnotu, pričom dôvodné pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia logicky vyplývajú už z pochybností o existencii pôvodcu E ARE A, Ltd. Londýn. Nebolo možné zistiť, kto bo) prvým dodávateľom tohto produktu, ani či dochádzalo ku konečnej spotrebe. Samotný daňový subjekt vôbec bližšie nešpecifikoval predmet dodania od dodávateľa omega IT, s.r.o. a skutkové okolnosti ohľadom tohto nákupu, ako i následného predaja deklarovanému odberateľovi BOURNE SR Szolgáltató Kft. vôbec nezodpovedajú konaniu, aké sa vyžaduje v ohľade potrebnej odbornej starostlivosti a dostatočnej obozretnosti.
27. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 102264144/2019 zo dňa 01.10.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101709846/2019 zo dňa 11.07.2019 uviedol:
„Zo zistení správcu dane vyplýva, že niekoľko spoločností vrátane samotného odvolávajúceho sa daňového subjektu eD' system Slovakia, sxo. sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných plnení, ktorých predmetom malo byť dodanie toho istého produktu - internetového kupónu webka.info. Podľa zistení pôvodcom predmetného produktu mala byť anglická spoločnosť EAREA Ltd., ktorá mala poskytnúť licenciu na predaj predmetného produktu spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o„ ktorá mala následne predmetný produkt dodávať spoločnosti omega IT, s.r.o., buď priamo alebo cez spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. Následne spoločnosť omega IT, s.r.o. mala dodať produkt daňovému subjektu eD' system Slovakia, s.r.o. a ten v preverovanom zdaňovacom období júl 2009 produkt fakturoval s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH odberateľovi do iného členského štátu spoločnosti BOURNE SR Szolgáltató Kft. do Maďarska.
Podľa zistení produkt - internetový kupón webkainfo nie je tovarom, ale pre konečného užívateľa predstavuje elektronicky dodávané služby, ktorými sí konečný zákazník mal zakúpiť, predplatiť internetové služby - webhostingové služby, ktoré mala poskytovať a dodávať samotná anglická spoločnosť EAREA Ltd. Tento internetový kupón resp. webkarta mala byť nosičom informácie o hesle, prostredníctvom ktorého bolo možné kartu aktivovať. Konečný užívateľ (prijímateľ služby) zaplatením za služby by mal samotnou webkartou získať prístupové práva k používaniu elektronicky dodávanej služby. Koncový zákazník po zaktivovaní karty by tak prijal internetové služby, ktoré si predplatil u spoločnosti EAREA Ltd. ako deklarovaného poskytovateľa elektronicky dodávaných služieb zakúpením karty na určité obdobie. Táto webkarta tak mala byť nositeľom služby, ktorou je elektronický dodávaná služba, pričom jej deklarovaným poskytovateľom je anglická spoločnosť EAREA Ltd. Z uvedeného teda odvolací orgán konštatuje, že anglická spoločnosť EAREA Ltd. mohla tieto elektronicky dodávané služby sama dodávať, za predpokladu, že mala zabezpečené potrebné technické prostriedky na dodanie takýchto služieb. Konečný užívateľ, aby mohol službu skutočne použiť, musel by túto službu nakúpiť. Je možné konštatovať, že na to, aby sa služby mohli dostať ku konečnému spotrebiteľovi, dodávateľ mohol využívať sieť spoločností ako distribútorov, ktorí by zabezpečili konečných príjemcov služieb. Webkarta tak mala predstavovať akýsi prostriedok na spojenie dodávateľa s konečným užívateľom služby a kúpou tejto karty by si tak konečný užívateľ zaplatil za elektronicky dodávané služby.
V prípade ak by anglická spoločnosť EAREA Ltd. dodávala tieto služby slovenskému spotrebiteľovi, ktorý je osobou inou ako zdaniteľnou, tak by táto služba bola predmetom dane v Anglicku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH platného do 31.12.2009, t.j. v čase deklarovania zdaniteľných plnení.
V prípade ak by bola služba poskytovaná tuzemskej zdaniteľnej osobe, potom by táto zdaniteľná osoba bola povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH platného do 31.12.2009 t.j. v čase deklarovania zdaniteľných plnení.
Webkarta je tak nositeľom služby, ktorá je elektronicky dodávaná, pričom jej deklarovaným poskytovateľom mala byť výlučne anglická spoločnosť EAREA Ltd. Nie je možné túto webkartu považovať za tovar ako taký, v jeho nominálnej hodnote predaja, nakoľko táto nominálna hodnota jej predaja je protihodnotou elektronicky dodávanej služby a slovenské spoločnosti mohli iba sprostredkovať dodanie tejto služby od jej dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi. Ako vyplývalo zo získaných dôkazov, predmetné webkarty boli medzi jednotlivými spoločnosťami (distribútormi) zapojenými do reťazca vrátane samotného daňového subjektu eD' system Slovakia, s.r.o,, fakturované ako dodávky tovaru. Z uvedených skutočností však vyplýva, že sa nejednalo o dodávky tovaru ako zdaniteľný obchod a to, že sa na vystavených faktúrach ako zdaniteľná dodávka uvádza dodanie webkariet ako dodanie tovaru, nie je podstatné pre vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa a tiež pre uplatnenie práva na odpočítanie dane na strane odberateľa. Teda zdaniteľné plnenia uvádzané na faktúrach ako dodanie tovaru, tak neboli uskutočnené medzi subjektom vyhotovujúcim faktúru a medzi subjektom príjemcom faktúr. Na základe uvedeného nie je možné uznať dodávky webkariet medzi jednotlivými spoločnosťami vrátane daňového subjektu eD' system Slovakia, s.r.o. ako dodávky tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH. Jednotlivé spoločnosti a ani daňový subjekt, neboli dodávateľmi tovaru, nakoľko samotná webkarta nie je tovarom. Spoločnosti a dodávatelia neboli ani dodávateľmi služieb, nakoľko tieto elektronicky dodávané služby mohol dodávať iba samotný dodávateľ služby spoločnosť EAREA Ltd. K samotnému dodaniu tovaru ako zdaniteľnému obchodu, ktorý bol predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH nedošlo a tým ani strane vyhotoviteľov faktúr nedošlo k vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru, nakoľko zakúpením predmetnej webkarty by zákazník platil za poskytovanie elektronických služieb (webhostingových služieb). Jednotlivé spoločnosti vrátane priameho dodávateľa omega IT, s.r.o., ktorí vystupovali ako distribútori, nie je možné považovať za zákazníka ani konečného užívateľa a prijímateľa služby. Zdaniteľné obchody medzi jednotlivými spoločnosťami, tak ako boli deklarované na predložených dokladoch, neboli dodaním tovaru a nevznikla z nich daňová povinnosť, čím daňovému subjektu eD' system Slovakia, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie. Daňová povinnosť sa viaže na určité zdaniteľné plnenia a nie na vystavenú faktúru, ktorá sama o sebe ešte nepreukazuje, že sa zdaniteľných obchod uskutočnil tak ako to faktúra deklaruje. Pre účely zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník a tým, že predmetné webkarty nie sú tovarom, nie je možné ich odovzdanie medzi jednotlivými spoločnosťami vrátane odovzdania spoločnosťou omega IT, s.r.o, daňovému subjektu eD' system Slovakia, s.r.o., za dodanie tovaru, ktoré je predmetom dane.
Správcom dane na základe zistených skutočností, tak nemal preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako daňový subjekt deklaroval v predložených dokladoch.
Pochybnosti správcovi dane vznikli už pri zisteniach u anglickej spoločnosti EAREA Ltd., ktorá mala elektronicky dodávané služby zabezpečovať a poskytovať pre konečných užívateľov. Existenciu spoločnosti EAREA Ltd, sa nepodarilo overiť a to ani vo Veľkej Británii a ani na Slovensku, V prípade spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá vystupovala ako ďalší článok v reťazci spoločností na Slovensku, nebolo na základe vykonanej daňovej kontroly preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov s predmetným produktom webka.info. Spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. neobjasnila žiadne skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcií s predmetným produktom a následne bola dňa 24.11.2014 zrušená a dňa 13.11.2015 vymazaná z obchodného registra. Aj v prípade spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. z dôkazov získaných správcom dane v priebehu doplneného dokazovania, nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako bolo deklarovaného na predložených dokladoch. Tieto plnenia neboli preukázané ani vyjadreniami Dušana Malého, ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. v čase kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a ktorý uvádzal, že mal predmetný produkt webka.info obstarať od spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá neobjasnila a nepreukázala žiadne skutočnosti týkajúce sa predmetných plnení. Rovnako aj spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s, bola dňom 08.12.2009 vymazaná z obchodného registra.
Samotný deklarovaný dodávateľ daňového subjektu spoločnosť omega IT, s.r.o. nemala licenčné práva na predaj webhostingových služieb a neposkytla a ani nepostúpila žiadnu licenciu týkajúcu sa
predmetného produktu webkajnfo daňovému subjektu eD' system Slovakia, s.r.o. Následne daňový subjekt eD' system Slovakia, s.r.o. nepreukázal, že k dodaniu predmetného produktu vôbec došlo aj na deklarovaného odberateľa vínom Členskom štáte spoločnosť BOURNE SR Szolgáltató Kft, ktorý nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení.
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré zo zistení vyplývajú, a to že, predmetný produkt webka.info mal byť dodávaný v reťazci spoločností, v ktorom nebol preukázaný skutočný pôvod tohto produktu ako aj konečný spotrebiteľ, a tiež skutočnosť, že produkt webka.info nepredstavoval dodanie tovaru, ale mal byť elektronicky dodávanými službami poskytovanými priamo anglickou spoločnosťou EAREA Ltd., ktorej existencia sa nepreukázala, pre konečných príjemcov služieb, tak k uskutočneniu zdaniteľných plnení ako deklaroval daňový subjekt eD' system Slovakia, s.r.o. predloženými dokladmi, nedošlo. Zároveň tak vznikla aj pochybnosť o samotnej existencii webhostingových služieb, na základe Čoho tak predmetné webkarty sú bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia a ich fakturácia v reťazci spoločností vrátane fakturácie spoločnosťou omega IT, s.r.o. pre daňový subjekt a daňovým subjektom pre maďarskú spoločnosť BOURNE SR Szolgáltató Kft tak nemá žiadny ekonomický zmysel a opodstatnenie. Na základe týchto skutočnosti tak daňovému subjektu nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa omega IT, s.r.o.“
28. K zisteniam vyplývajúcim z daňového konania žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo tak, ako žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Žalobca ani konkrétne nešpecifikoval zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane a neozrejmil ani spôsob poskytovania samotných webhostingových služieb, čo logicky u správcu dane v nadväznosti na ďalšie zistenia (nepreukázanie existencie spoločnosti EAREA Ltd., nepreukázanie zdaniteľných plnení u spoločností ARCADIA GROUP, s.r.o., SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., omega IT, s.r.o. a nepreukázanie zdaniteľných plnení u maďarskej spoločnosti BOURNE SR Szolgáltató Kft. vyústilo aj do pochybností o reálnom uskutočnení webhostingových služieb a za daných okolností tak deklarovanému nákupu a predaju produktu webka.info chýba akýkoľvek ekonomický zmysel. Zistenia vyhodnotené správcom dane u jednotlivých spoločností zapojených do reťazca poukazujú na skutočnosť, že daňový subjekt nekonal ani v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami a odbornou starostlivosťou. Správca dane v tomto prípade tak zrozumiteľne uviedol a vysvetlil, prečo daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane a prečo deklarovaným zdaniteľným plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel. Žalovaný záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, považoval za zodpovedajúci zásadám logického myslenia a správneho uváženia.
29. K namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že predloženie daňových a účtovných dokladov, ktoré bývajú pri obchodných transakciách vystavované, je len prvým predpokladom k posúdeniu, či sa to ktoré plnenie uskutočnilo a koľko zaň daňový subjekt vydal alebo prijal. Správca dane musí predovšetkým hodnotiť predložené doklady v súvislostiach a zisťovať, či sú zachytené všetky jednotlivé kroky tvrdenej transakcie, či na seba logicky nadväzujú a či je daňový subjekt schopný presvedčivo preukázať, ako, kedy a za akým účelom sa stali. Len z tohto širšieho posudzovania obchodných prípadov môže vzísť predložený záver o tom, či si daňový subjekt uplatnil právo odpočítať daň oprávnene. Podľa žalovaného správca dane na základe zistení nemal preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak, ako v predložených dokladoch daňový subjekt deklaroval.
30. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/133/2012, ktorým bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného v prípade daňovej kontroly u spoločnosti omega IT, s.r.o. z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, podľa žalovaného sa žalobca snažil poukázať na fakt, že správca dane v napadnutom rozhodnutí zámerne uvádzal neúplné informácie. Takáto skutočnosť však podľa žalovaného z napadnutého rozhodnutia správcu dane nevyplýva. Správca dane v napadnutom rozhodnutí v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. podrobne uviedol všetky zistenia od spoločnosti EAREA Ltd., ktorá mala predstavovať prvý článok reťazca spoločností a samotného poskytovateľa služieb pre konečných zákazníkov, až po spoločnosť BOURNE SR Szolgáltató Kft., ktorá bola priamym odberateľom daňového subjektu a ktorá uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany daňového subjektu žiadnymi dôkazmi nepreukázala. Rovnako správca dane uviedol všetky skutočnosti aj u spoločností ARCADIA GROUP, s.r.o., SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. a priameho dodávateľa omega IT, s.r.o., ktorí uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázali.
31. Tieto zistenia správca dane hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, podrobne, jednotlivo aj vzájomných súvislostiach jasne a zrozumiteľne uviedol, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové zistenia z nich vyplynuli. Konkrétne sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania vo vzťahu, či už k priamemu dodávateľovi alebo odberateľovi, ale aj ku každému jednotlivému článku reťazca. O tom, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo tak ako daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi, svedčí nakoniec aj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/7/2018-70, ktorý zamietol žalobu spoločností omega IT, s.r.o. týkajúcu sa práve neuznaných zdaniteľných plnení s produktom webka.info.
32. V prípade námietok týkajúcich sa spochybnenia existencie služieb a ekonomickej opodstatnenosti žalovaný poukázal na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení tak ako deklaroval daňový subjekt nebolo preukázané. Zo zistení jednoznačne vyplýva, že nebol preukázaný samotný pôvod produktu wyebka.info, keď nebola preukázaná ani len existencia spoločnosti EAREA Ltd., ktorá mala byť pôvodcom produktu a tiež poskytovateľom služieb pre konečných užívateľov. Ďalej nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení ani u ďalších článkov fakturačného reťazca, u spoločností ARCADIA GROUP, s.r.o., SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. a tiež u priameho dodávateľa omega IT, s.r.o. Žalobca žiadnymi inými dôkazmi nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo. Nebola preukázaná ani samotná spotreba resp. poskytovanie služieb pre konečných zákazníkov, keď žalobcom deklarovaný odberateľ BOURNE SR Szolgáltató Krt. jednak nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení s odvolávajúcim sa daňovým subjektom a nepreukázal ani následné dodanie tohto produktu pre konečných spotrebiteľov. Fakt, že nebol preukázaný pôvod produktu, jeho konečná spotreba ako aj skutočnosť, že spoločnosti zapojené do fakturačného reťazca deklarovali dodanie produktu webka.info ako dodanie tovaru, pritom sa malo jednať o elektronicky dodávané služby spoločnosťou EAREA Ltd. priamo pre konečných zákazníkov, tak predstavuje logický záver správcu dane, že zdaniteľným plneniam deklarovaným odvolávajúcim sa daňovým subjektom ako aj ostatným článkom reťazca tak vo svetle všetkých objektívne zistených skutočností, chýba akýkoľvek ekonomický zmysel a jediným cieľom týchto plnení sa tak javí získanie odpočítania dane na vstupe. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, tak odvolací orgán k námietke daňového subjektu, či sa v danom prípade jednalo o podvodné konanie alebo zneužitie práva uvádza, že správca dane v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako deklaroval predloženými dokladmi a týmto plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel, ktorého cieľom bolo získať odpočítanie dane, daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a pri odpočítaní dane postupoval v rozpore s ustanoveniami § 49 zákona o DPH.
33. K návrhu žalobcu na výsluch svedkov Karola Ďuriša a Mariána Csonku žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí správca dane nespochybňoval fyzickú existenciu samotných kartičiek alebo kupónov webka.info, ale zo všetkých zistených skutočností, podľa ktorých sa v tomto prípade nejednalo o fyzické dodanie tovaru, ale malo ísť o elektronické dodanie služieb priamo spoločnosťou EAREA Ltd., ktorá mala byť pôvodcom služieb, pre konečných zákazníkov, pričom dodávateľom týchto webhostingových služieb nebola ani spoločnosť omega IT, s.r.o., ani odvolávajúci sa daňový subjekt a samotné poskytnutie webhostingových služieb nebolo ani preukázané, preto vypočutie Karola Ďuriša a Mariána Csonku, produktových manažérov, ktorí mali byť pri dodaní služieb, je v tomto prípade bezpredmetné.
34. K námietkam týkajúcich sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu vyplýva, že správca dane preveroval skutočnosti uplatnené daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní a ktoré deklaroval predloženými dokladmi. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Ťažisko dôkazného bremena je teda na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Dôkazné bremeno v zmysle daňového poriadku je na strane daňového subjektu a daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak ako deklaroval predloženými dokladmi.
35. V daňovom konaní má daňový subjekt dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
36. Správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak ako deklaroval predloženými dokladmi. Vzhľadom k tomu, správca dane preveroval tvrdenia daňového subjektu aj priamo u jeho obchodných partnerov, po vykonaní ktorého konštatoval, že ani preverovaním tvrdení daňového subjektu u týchto spoločností sa nepodarilo preukázať, že daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vznikol. Dôkazy, ktoré žalobca predložil boli dôvodne spochybnené zisteniami správcu dane, ktoré neumožňujú prijatie záveru o realizovaní zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom ako preukazoval daňový subjekt, a tým ani uznanie uplatneného práva na odpočítame dane.
37. V prípade Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13, týkajúceho sa posudzovania práva na odpočítanie dane vo vzťahu k podvodnému konaniu žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane svoje rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že došlo k daňovému podvodu, ale svoje rozhodnutie založili na konštatovaní, že daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak ako deklaroval predloženými dokladmi a daňový subjekt, tak nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítame dane.
II.
Žaloba
38. Žalobou súdu doručenou dňa 20.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, tieto rozhodnutia považoval za nezákonné, žiadal aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
39. Svoje žalobné námietky žalobca formuloval nasledovne: „Žalovaný a Správca dane v Rozhodnutiach uviedli, že transakcia, na základe ktorej spoločnosť omega IT. s.r.o. dodala Žalobcovi Produktu, nebola ani zdaniteľným dodaním tovaru, ani zdaniteľným dodaním služieb, a z tohto dôvodu nevznikol Žalobcovi nárok na odpočet DPH. Uvedené posúdenie transakcie nie je správne (strany 9 a 10 Rozhodnutia č. 102264144/2019). Podľa § 8 odsek 1 písmeno a) Zákona o DPH v znení účinnom v čase vykonania transakcie dodaním tovaru je o.i. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že Produkty mali podobu fyzických kariet (kupónov), ktoré boli nosičmi elektronických informácií potrebných pre použitie príslušnej služby. Išlo teda o formu tzv. jednoúčelových poukazov, ktoré slúžili konečnému spotrebiteľovi na využitie elektronických webhostingových služieb (tým, že zaplatil za kartu, mohol používať webhostingové služby v cene tejto karty). Produkt bola fyzická karta, na ktorej boli nahraté elektronické údaje, ktoré umožňovali konečnému spotrebiteľovi využívať webhostingové služby poskytované spoločnosťou EAREA Ltd. Žalobca nakúpil Produkty (webkarty webka.info) za kúpnu cenu. ktorá mu bola vyúčtovaná spoločnosťou omega IT, s.r.o., ktorú následne aj zaplatil. Produkty teda boli jednoznačne fyzickým tovarom, hmotným majetkom, s ktorým bol Žalobca oprávnený nakladať ako vlastník. Správca dane mal k dispozícii vzorky Produktov a ich fyzická hmotná povaha mu musela byť zrejmá. Do 30. septembra 2019 neexistovala na Slovensku osobitná právna úprava zdaňovania jednoúčelových poukazov. Táto úprava bola do Zákona o DPH zavedená zákonom Č. 369/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a ktorým bola implementovaná Smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej ako "Smernica Č. 2016/1065").
Podľa recitálu 1 Smernice č. 2016/1065 je cieľom novej právnej úpravy týkajúcej sa uplatňovania DPH v prípade jednoúčelových poukazov o.i. zabránenie nezrovnalostiam, dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu. Podľa recitálu 2 Smernice č. 2016/1065 bolo potrebné spoločné riešenie pre poukazy, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k nezrovnalostiam v súvislosti s poukazmi dodávanými medzi členskými štátmi. Na tento účel bolo nevyhnutné zaviesť pravidlá na objasnenie zaobchádzania s poukazmi na účely DPH. Podľa recitálu č. 3 Smernice č. 2016/1065 sa tieto pravidlá týkajú len poukazov, ktoré je možné vymeniť za tovar alebo služby. Podľa recitálu 8 Smernice č. 2016/1065, ak možno zaobchádzanie na účely DPH priraditeľné príslušnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb s istotou určiť už pri vystavení jednoúčelového poukazu, DPH by sa mala uplatniť z každého prevodu vrátane vystavenia jednoúčelového poukazu. Samotné odovzdanie tovaru alebo samotné poskytnutie služieb za jednoúčelový poukaz by sa nemalo považovať za samostatnú transakciu. Je teda zrejmé, že nová právna úprava na základe Smernice č. 2016/1065. ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 369/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zjednotila zdaňovanie tzv. jednoúčelových poukazov, medzi ktoré patria aj Produkty (webkarty, ktoré je možné vymeniť za elektronické webhostingové služby), pričom nová právna úprava bola prijatá z dôvodu rozličných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku mohli viesť aj k nezdaňovaniu inak zdaniteľných transakcii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zvolením režimu, keď každý prevod jednoúčelových poukazov je považovaný za zdaniteľné dodanie tovaru, bol na európskej úrovni kodifikovaný výklad, podľa ktorého sú jednoúčelové poukazy tovarom a ich predaj je zdaniteľným dodaním tovaru. Je nepochybné, že ak by neboli tieto poukazy považované za tovar aj pred touto právnou úpravou, nedošlo by k jej prijatiu v takto jednoznačnom znení. V tejto súvislosti podotýkame, že Žalovaný aj Správca dane považujú transakcie s Produktmi (webkartami) za transakcie, ktoré nepodliehajú zdaneniu (pretože si z týchto transakcii nie je možné uplatniť nárok na odpočet DPH), pričom cieľom Smernice č. č. 2016/1065 bolo napraviť práve neželaný stav, keď transakcie, ktoré by inak zjavne mali podliehať zdaneniu pre účely DPH, neboli v niektorých členských štátoch (vrátane Slovenska) posudzované ako zdaniteľné dodanie tovaru. Smernicu č. 2016/1065 možno teda považovať za kodifikovanie výkladu, ktorý považoval takéto transakcie za zdaniteľnú transakciu už pred jej účinnosťou. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je teda možné dospieť k záveru, že dodanie Produktov spoločnosťou omega IT, s.r.o. Žalobcovi a následne dodanie Produktov Žalobcom spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. boli zdaniteľnými dodaniami tovaru, a Žalobca bol na jednej strane oprávnený si uplatniť právo na odpočet DPH a na druhej strane oslobodenie od DPH. Správca dane nesprávne právne posúdil povahu Produktov, ktoré boli hmotným majetkom, s ktorým boli neoddeliteľne spojené elektronické informácie slúžiace na pristúp k webhostingovým elektronickým službám. Produkt nebola samotná elektronická služba, ale hmotný prostriedok, na základe ktorého sa konečný spotrebiteľ k týmto službám mohol dostať. Na dodanie tohto typu tovaru zároveň nebola potrebná akákoľvek licencia, keďže s prevodom veci nedochádzalo k prevodu práv k predmetom duševného alebo priemyselného vlastníctva, na používanie ktorých by bola licencia vyžadovaná. Druhou možnosťou, ako pristúpiť k tejto veci je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 3. mája 2012 vo veci Lebara Ltd. proti Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs, spis. zn. C-520/10'. Uvedený rozsudok riešil prejudiciálnu otázku vo vecne podobnom prípade už pred účinnosťou Smernice č. 2016/1065, ktorá sa týkala služieb telefónneho operátora ponúkajúceho telekomunikačné služby spočívajúce v tom. že distribútorovi predáva telefónne karty obsahujúce všetky informácie potrebné na uskutočňovanie medzinárodných telefonických hovorov prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva koncovým užívateľom buď priamo, alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb. akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia (bod 21 uvedeného rozsudku) http://curia.curopa.eu/ juris.;documcnv'documcnt.jsf?docíd l223X9&dodang=SK Súdny dvor v tomto prípade dospel k záveru, že telefónny operátor, ktorý ponúka telekomunikačné služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva telefónne karty obsahujúce všetky informácie potrebné na uskutočňovanie medzinárodných telefonických hovorov prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva koncovým užívateľom buď priamo, alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia, poskytuje distribútorovi telekomunikačné služby za protihodnotu. Uvedený operátor však nevykonáva druhé poskytovanie služieb za protihodnotu koncovému užívateľovi, ktorý po tom, ako nadobudne
telefónnu kartu, vykonáva svoje právo uskutočňovať telefonické hovory tým, že využíva informácie uvedené na tejto kane (bod 4.3 uvedeného rozsudku). Je potrebné zdôrazniť, že zistenia Žalobcu a Správcu dane o tom, že nebolo možné zistiť, či boli Produkty predané konečnému spotrebiteľovi, sú bez relevancie, pretože Správca dane je povinný posudzovať každú konkrétnu transakciu individuálne, a s ohľadom na to, či Žalobca ako daňový subjekt vôbec mal možnosť vedieť, či boli Produkty predané konečnému používateľovi, a či si mohol túto informáciu zabezpečiť (bod 8.9 tejto žaloby). Žalobca sa primáme zaoberal veľkoobchodným predajom a z tohto dôvodu ani nemal záujem Produkty predávať priamo spotrebiteľom alebo iným konečným zákazníkom, a ani nemohol ovplyvniť, ako s Produktmi naloží spoločnosť BOURNE SR SZOLGÁLTATÔ Kft. Správca dane ani nemôže od Žalobcu spravodlivo požadovať, aby následne kontroloval všetkých ďalších distribútorov Produktov, aby zistil, či bol Produkt naozaj predaný konečnému používateľovi. Tento prístup odporuje zásade legitímneho očakávania, ktorej účelom je umožniť zdaniteľnej osobe odhadnúť už v okamžiku uskutočnenia obchodov daňové dopady vyplývajúce z tejto transakcie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2016, spis. zn. 2MCdo71/2015). Žalovaný ani Správca dane vôbec nepreukázali a ani neodôvodnili, prečo by mal mať Žalobca vedomosť o tom, že Produkty nebudú predávané ďalej konečnému používateľovi, a či a na akom základe to vôbec od neho je možné spravodlivo a legitímne požadovať. A to najmä v súvislosti so zisteniami z daňovej kontroly, keď boli Správcovi dane Produkty predvedené, pričom boli funkčné a Správca dane to nijak nespochybnil. Na strane 37 protokolu z daňovej kontroly je uvedené, že "Preverovaním obchodovania s produktom "webka info" bolo zistené, že samotná "webka info" nie je tovarom, je nosičom práva pre konečného zákazníka f prijímateľa - užívateľa služby) elektronicky dodávanej služby. Kúpou "webka info" si končený zákazník zakúpi, predplatí internetové služby - webhostingové služby u anglickej spoločnosti...... Webkarta je nosičom informácie o hesle prostredníctvom ktorého je možné kartu aktivovať. Konečný užívateľ (prijímateľ služby) zaplatením za služby, získal samotnou webkartou prístupové práva (prístupový kód) k používaniu elektronicky dodávanej služby. Koncový zákazník po zaktivovaní karty prijíma elektronicky dodávanej služby od dodávateľa služby (anglickej spoločnosti)." Z uvedeného je zrejmé, že Správca dane vykonal reálne preverenie Produktov a služieb, a používanie podmieňovacieho spôsobu v posledných Rozhodnutiach teda nie je na mieste. Buď Správca dane preveril Produkty komplexne (čomu nasvedčuje citované znenie z protokolu o daňovej kontrole), alebo nie. V druhom prípade nevykonal preverovanie dostatočne a teda nedostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol prijať záver o tom, že služby spojené s Produktmi boli fiktívne. Zároveň v skutkovo podobných prípadoch v danom zdaniteľnom období Správca dane akceptoval rovnaké doklady a nerozporoval ich, čoho následkom bolo rozdielne rozhodovanie. Aj v tomto ohľade Správca dane porušil zásadu legitímnych očakávaní. Záver Žalovaného, že Produkt nie je možné považovať za tovar ako taký, v jeho nominálnej hodnote predaja, pretože tato nominálna hodnota jeho predaja je protihodnotou elektronicky dodávanej služby a slovenské spoločnosti mohli iba sprostredkovať dodanie tejto služby od jej dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, je nesprávny a vo výslovnom rozpore s rozsudkom vo veci Lebara. Ten v bode 27 hovorí, že "...podľa ustálenej judikatúry sa poskytnutie služieb "vykonáva za protihodnotu" v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice, a teda je zdaniteľné len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. Je teda nevyhnutná existencia priameho vzťahu medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou..." V tomto prípade boli kúpne ceny Produktov skutočnou protihodnotou za tieto Produkty, pričom v kontexte rozsudku vo veci Lebara je zrejmé, že Produkt ako taký (webkarta webka.info) je neoddeliteľný od služby, na aktiváciu ktorej je určený (z hľadiska DPH ide o jednu vec). Preto nie je zrejmé, prečo Žalovaný aj naďalej trvá na tom, že Žalobca bol nejakým sprostredkovateľom nejakej služby, keď daňový režim sa vzťahuje iba na Produkt vrátane služby, nie na Produkt a s nim spojenú elektronickú službu osobitne. Tento záver Žalovaného je v rozpore s eurokonformným výkladom predpisov upravujúcich DPI! a judikatúrou európskych súdov. Žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH vo vzťahu k transakcii, ktorú vykonal so spoločnosťou omega IT, s.r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Žalobcovi vznikol nárok na odpočet DPH zo zdaniteľnej transakcie so spoločnosťou omega IT, s.r.o., a to či už je dodanie Produktov považované za zdaniteľné dodanie tovaru (časť 3 tejto žaloby) alebo zdaniteľné dodanie služby (Časť 4 tejto žaloby), keďže išlo o riadne zdokumentované a preukázané dodanie zdaniteľného plnenia. Z administratívneho spisu vôbec nevyplýva to, čo tvrdia Správca dane a Žalovaný, že išlo len o formálny obchod, ktorému svedčia len účtovné doklady. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že spoločnosť omega IT, s.r.o. predala a následne dodala Žalobcovi Produkty, ktorý ich zaplatil, a rovnako Žalobca tieto
Produkty reálne dodal spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft., ktorá mu ich taktiež v plnom rozsahu (vrátane primeranej marže, t.j. zisku) zaplatila. Produkty a s nimi spojené služby boli reálne a nie fiktívne. Ostatné transakcie v reťazci sú pre posúdenie týchto konkrétnych transakcii irelevantné, keďže Správca dane je povinný posudzovať transakcie individuálne, a Žalobca ani nenesie zodpovednosť za ostatné transakcie v reťazci mimo jeho kontroly (za spoločnosťami omega IT, s.r.o. a BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft) (bližšie v časti 6 tejto žaloby). Stanovisko k ekonomickej podstate a cieľu transakcie (žalobný bod) žalovaný so Správcom dane v Rozhodnutiach uviedli, že plnenia vykonané Žalobcom nemajú ekonomický zmysel a ich cieľom bolo získanie odpočtu DPH. Táto skutočnosť nie je pravdivá a Žalovaný nesprávne skutkovo vyhodnotil obsah danej transakcie. Žalovaný ani Správca dane nespochybnili spoločnosť omega IT. s.r.o. ako dodávateľa Produktov Žalobcovi. Nespochybnili ani to, že Produkty reálne existovali a boli fyzicky dodané (bol to dôvod odmietnutia svedeckých výpovedí navrhovaných Žalobcom). Ekonomické opodstatnenie transakcií medzi Žalobcom a spoločnosťou omega IT. s.r.o. na jednej strane a spoločnosťou BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. na druhej strane bolo preukázané tým, že Žalobca dosiahol z transakcii zisk, ktorého výška bola pre daný segment podnikania primeraná. Ekonomické opodstatnenie tejto transakcie je teda zjavné, ide o dosiahnutie zisku v štandardnom obchode v oblasti IT. Správca dane ani Žalobca nepreukázali opak, iba stále opakujú svoj nepodložený názor, že cieľom transakcie bolo získanie daňového zvýhodnenia Žalobcu (ktorého neexistenciu vyvraciame nižšie) a opierajú sa zistenia, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými nebol Žalobca v priamom vzťahu. Dôkazy sú založené v administratívnom spise s odvolaním Žalobcu voči Rozhodnutiu č. 101709846/2019. Správca dane dokonca počas daňovej kontroly preveroval Produktu a s nimi spojené služby a ich reálnosť, ako to vyplýva z protokolu o daňovej kontrole (bod 4.6 tejto žaloby). Správca dane tak vôbec nepreukázal, že by služba bola fiktívna a pri transakcii tak došlo k podvodnému konaniu s cieľom obohatiť sa na odpočte dane. Žalobca zároveň spoločnosti omega IT, s.r.o. v kúpnej cene Produktov zaplatil aj DPH, a teda nezískal akúkoľvek daňovú výhodu (a už vôbec nie nepovolenú). Z tohto pohľadu sa pre Žalobcu dokonca jedná o obchod s nevýhodným dopadom na Žalobcov cash flow. Keďže zdaniteľné plnenia prijaté od spoločnosti omega IT, s.r.o. sú priamo spojené so zdaniteľnými plneniami voči spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. s plným nárokom na odpočet DPH. pri ktorých Žalobca uplatnil DPH. nejde ani o neoprávnené obchádzanie daňovej povinnosti. Žalobca spoločnosti omega IT, s.r.o. riadne zaplatil za dodané Produkty. Nie je v ekonomickom záujme akéhokoľvek podnikateľa, aby zaplatil niekomu reálne plnenie, ktoré by neodrážalo recipročnú protihodnotu za dodané služby, a za niečo, čo by nebolo dodané,. Bolo by absurdné, aby Žalobca zaplatil tretej osobe sumu vo výške štvornásobku sumy, ktorú by inak získal od štátu v rámci odpočtu DPH. Dostal by sa tak do vysokej straty, čo úplne popiera záver Žalovaného, že Žalobca vykonal transakciu s cieľom získať nadmerný odpočet (pripomíname, že získané peniaze by boli len štvrtinou toho. Čo zaplatil spoločnosti omega IT, s.r.o.). Správca dane ani Žalovaný nepreukázali ani neobjasnili, v čom má spočívať daňové zvýhodnenie Žalobcu alebo obchádzanie daňovej povinnosti Žalobcu. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že Správca dane ani Žalovaný nedokázali Žalobcovi úmysel vykonať daňový podvod, aj keď ich argumentácia práve k tomuto smeruje, pričom dôkazné bremeno v tejto veci leží na ich pleciach. Produkty boli reálne získané (o existencii a podnikateľských aktivitách spoločnosti omega IT, s.r.o. neexistujú pochybnosti, a nevzniesol ich ani Žalovaný, a vyplývajú aj zo zistení daňovej kontroly) a dodané, čo bolo v rámci daňového konania preukázané aj predložením dokladov o preprave prostredníctvom nezávislého prepravcu a zápisom spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. do maďarského obchodného registra a pridelením maďarského identifikačného čísla pre DPII. Spoločnosť BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. zároveň zaplatila Žalobcovi zálohovú platbu vo výške 100%. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že išlo o reálnu, a nie fiktívnu transakciu, ktorá spĺňala všetky náležitosti podľa Zákona o DPH na prenesenie daňovej povinnosti. Žalobca postupoval štandardne a primerane. V prípade spoločnosti omega IT, s.r.o. si preveril, že bola zapísaná do obchodného registra, a bola správcom dane zaregistrovaná ako platiteľ DPH. Výhrada Žalovaného a Správcu dane, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nebola na trhu etablovaná. lebo vznikla len tri mesiace pred vykonaním transakcie je irelevantná. Ak by ju súd akceptoval, došlo by k absurdnej situácii, že by nové spoločnosti nemohli obchodovať, pretože by neboli etablované na trhu so žiadnym tovarom alebo službami (nie len Produktov), čoho následkom by bolo. že by museli buď získať skúsenosti a etablovať sa mimo režimu DPH a predávať tovar a služby bez DPH, alebo by sa vôbec nemohli na trhu etablovať. Oba tieto predpoklady nevyplývajú ani z právnych predpisov, ani z judikatúry, a z tohto dôvodu nemôže Správca dane požadovať, aby Žalobca v rámci nejakých obchodných zvyklostí obchodoval len
s etablovanými subjektmi, a týmito spôsobom preveroval ich dôveryhodnosť. Poukazujeme aj na to. že spoločnosť omega IT predložila Štúdiu uskutočniteľnosti projektu k dodávaným službám, z ktorej je zrejmé, čo je predmetom Produktov (Žiadosť o sprístupnenie informácii č. 100890884/2019). Žalobca vo vzťahu k spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. vykonal jej preverenie tak. že si overil jej registráciu pre DPH v Maďarsku, a požadoval zaplatenie zálohy vo výške 100% kúpnej ceny Produktov. Tieto skutočnosti Žalovaný ani Správca dane nerozporovali, a z tohto dôvodu sú nesporné. Je teda zrejmé. Že aj predaj Produktov bol reálny a nie fiktívny. Cena Produktov bola primeraná (Správca dane ani Žalovaný ju nijak nespochybňovali). Žalobca pri predaji Produktov dosiahol zisk. čo je ekonomickou podstatou danej transakcie. Daný zisk bol dokonca primeraný. Žalovaný nesprávne aplikoval vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. pretože na ťarchu Žalobcu pripísal aj nezrovnalosti, ktoré zistil pri preverovaní subjektov, s ktorými Žalobca nebol v priamom právnom vzťahu. Žalovaný posúdil konania týchto subjektov a následne ich porušenia daňových predpisov vyhodnotil na ťarchu Žalobcu, aj keď v konaní nebolo vôbec preukázané, že Žalobca o konaniach týchto tretích osôb vedel, alebo sa na ňom vedome, zámerne a úmyselne zúčastnil. Žalovaný tak ignoroval základnú zásadu, že pri reťazových transakciách je potrebné posudzovať každý vzťah individuálne (ak sa nepreukáže iné prepojenie medzi zapojenými subjektmi preukazujúce úmyselné podvodné konanie). Správca dane aj Žalobca majú nepochybne právo prešetrovať celý reťazec obchodov za účelom preverovania prípadných podvodov s DPH, ale výsledky tohto vyšetrovania nesmú byť bez ďalšieho pripisované na ťarchu Žalobcovi, ak sa jedná o daňové subjekty, ktoré nie sú v priamom bezprostrednom vzťahu so Žalobcom. Vzťah Žalobcu k ostatným subjektom v danom odberateľsko-dodávateľskom reťazci by bol relevantný jedine v prípade, ak by Správca dane a Žalovaný preukázali, že Žalobca bol v kontakte aj s týmito subjektmi, a vedome sa na danom procese a prípadnom podvode podieľal. To sa ale nestalo. Zároveň nie je vôbec zrejmé, prečo sa týmito subjektmi Správca dane zaoberal, keďže je zrejmé, že tieto zistenia nemajú akýkoľvek právny dopad na jeho (inak nesprávny) záver o tom, že dodanie Produktov nie je zdaniteľnou transakciou. Žalovaný ani Správca dane ďalej nemôžu od Žalobcu ako zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na Produkty, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku na odpočet, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH. aby sa ubezpečila, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovým podvodom, a aby disponovala takýmito dokumentmi. Žalobca taktiež nebol povinný preverovať prvotného poskytovateľa služieb, na aktiváciu ktorých slúžili Produkty, ani to, či Produkty boli predané konečnému spotrebiteľovi. Tieto zistenia sú pre účely posudzovania Žalobcových transakcii bez akéhokoľvek právneho alebo vecného významu, pretože sa týkajú subjektov, s ktorými nebol Žalobca v právnom alebo obchodnom vzťahu. Taktiež závery Žalovaného a Správcu dane o daňových povinnostiach a daňovom režime spoločnosti EAREA Ltd., ARCADIA GROUP, s.r.o. a SLOVAK CONSULTING GROUP, a.s. sú irelevantné, pretože sa rovnako týkajú subjektov, s ktorými nebol Žalobca v právnom alebo obchodnom vzťahu. Následná nemožnosť komunikácie so spoločnosťou EARHA Ltd. (odhliadnuc od faktu, že táto spoločnosť nie je vo vzťahu so Žalobcom, a teda jej nekontaktnosť je pre prípad Žalobcu úplne nepodstatná) a spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. počas vykonávania daňovej kontroly nie sú informáciami, ktoré by samé o sebe alebo spoločne mali akúkoľvek výpovednú hodnotu pre posudzovanie transakcií, ktorých účastníkom bol Žalobca. Daňová kontrola bola vykonávaná s časovým odstupom od preverovaných transakcii, a v rámci daného časového obdobia mohli nastať rozličné skutočnosti, ktoré vôbec nesúvisia s preverovanou transakciou, a ktoré mohli spôsobiť nedostupnosť daných subjektov. Nemožnosť kontaktovania týchto subjektov počas daňovej kontroly teda hovorí len o tom, že tieto spoločnosti nebolo možné v danom čase kontaktovať, a tento fakt nie je možné prisudzovať na ťarchu Žalobcovi ako dôkaz o ekonomickej neopodstatnenosti plnení alebo ich fiktívnosti. Rozhodnutia Správcu dane a Žalovaného majú byť založené na faktoch, nie dohadoch a špekuláciách. Poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2010, spis. zn. 5Sžf/17/20l5, v ktorom sa súd podivil nad tým, prečo správca dane (žalovaný) pripisuje <https:// cur-lcx.curopa.eu/lcgal-contenvSlCTXT7qid-l> 55904I324t)66&un-€ELEX:62003CJ03 54 žalobcovi (v danom konaní) na ťarchu dôvod, že spoločnosti, ktoré boli partnermi žalobcu, nekomunikujú so správcom dane. Žalovaný ani Správca dane vôbec nezisťovali úmysel žalobcu zapojiť sa do takéhoto konania, a aj keď ho priamo neoznačili za daňový podvod z kontextu a významu dôvodov a záverov, ktoré Žalovaný so
Správcom dane v Rozhodnutiach uviedli, je zrejmé, že ho za takéto podvodné konanie považovali. Žalovaný iba zjednodušene (a nesprávne) skonštatoval, že transakcie nemali ekonomický zmysel a ich cieľom bolo získanie odpočítania DPH Žalobcom, čo nie je pravdou. Žalovaný si je zjavne vedomý toho, že v prípade, ak by označil transakcie za podvodné, znášal by dôkazné bremeno, a takýmto slovičkárením sa snaží navodiť dojem, že nejde o podvod, aj keď obsah jeho záverov o údajnej ekonomickej neopodstatnenosti transakcie je inak v celom založený na údajnom podvodnom konaní žalobcu. Nie je teda možné, aby zamietnutie nároku Žalobcu na odpočet DPH bolo odôvodnené len strohým konštatovaním, že plnenie nemá ekonomický zmysel, a jeho cieľom bolo len získanie odpočtu DPH bez toho. aby Žalovaný a Správca dane Žalobcovi jednoznačne preukázali úmysel. Definícia daňového podvodu je uvedená v § 277a Trestného zákona, a opis cieľa transakcie, ako ju uvádza Žalovaný, ju splňuje. Dôležité je, že v tomto prípade išlo o skutočné transakcie so skutočnými Produktmi, čo nespochybnil ani Správca dane so Žalovaným. Dokonca mali k dispozícii aj vzorky Produktov, ktoré mohli otestovať a preveriť tak reálnosť obchodov. Žalovaný teda na jednej strane opisuje konanie, ktoré by inak mohlo byť daňovým podvodom, a na druhej strane hovorí, že nehovorí, že ide o daňový podvod. Účelom tejto hry so slovami je zjavne to, aby Žalovaný nemusel preukazovať úmysel Žalobcu, pretože v tomto prípade leží dôkazné bremeno na ňom. Zároveň vo vzťahu k zisteniam o nemožnosti komunikácie so spoločnosťou EAREA Ltd., ktorá je prvotným dodávateľom Produktu a s ním spojených služieb, a jej predpokladanej neexistencii, ako aj nemožnosti kontaktovania spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. počas daňovej kontroly, je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. februára 2014 vo veci Maks Pen ĽOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danäčno-osiguritelna praktika“ Sofija, predtým Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpälnenicto“ Sofija. spis. zn. C-18/13. Podľa tohto rozsudku "Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu. aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade. ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb. ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť." Z administratívneho spisu ani z Rozhodnutí nevyplýva nič, čo by mohlo u Žalovaného alebo Správcu dane preukázať alebo akokoľvek podložiť závery o tom, že Žalobca mohol vedieť, že spoločnosť EAREA Ltd. neexistuje, alebo že Produkty a s nimi spojené služby sú fiktívne, alebo že ich prvotným dodávateľom alebo poskytovateľom je úplne iná osoba. Ako už bolo uvedené, a ako to vyplýva aj z daňovej kontroly. Správca dane Produkty preveril, boli mu odprezentované, a boli funkčné. Správca dane disponoval vzorkami Produktov a tieto bolo možné aktivovať aj v čase vykonania daňovej kontroly, t.j. niekoľko mesiacov po vykonaní danej transakcie. Žalovaný sa síce bráni tomu, že nikdy neoznačil transakciu za podvodnú, ale z jeho záveru, že daná transakcia nemá ekonomické opodstatnenie a bola vykonaná len za účelom získania odpočtu DPH. takýto spôsob a smer uvažovania Žalovaného jednoznačne vyplýva (bod 7.4 tejto žaloby). Ako bolo uvedené už vyššie, aj keby niektoré časti reťazca transakcií boli poznačené podvodným konaním, bolo jednoznačne preukázané, že práve transakcie medzi Žalobcom a spoločnosťami omega IT, s.r.o. a BOURNE SR SZOLGÁLT.ATÓ Kft. sa uskutočnili, funkčné Produkty boli dodané a ich ceny boli riadne zaplatené. A len o tieto transakcie v prípade Žalobcu ide, akékoľvek iné transakcie so subjektmi, ktoré nie sú vo vzťahu so Žalobcom, Správca dane ani Žalovaný nemôžu posudzovať vo vzťahu k Žalobcovi, ak mu nepreukážu zapojenie do daňového podvodu. Žalobcovi teda aj v zmysle rozsudku vo veci Maks Pen EOOD vzniklo právo na odpočet DPH, ktoré mu Správca dane so Žalovaným bezdôvodne a protiprávne odopreli. Aj v tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že účasť na daňovom podvode si vyžaduje preukázanie úmyslu, čo sa taktiež nestalo (body 7.4 až 7.6 tejto žaloby). Ako je uvedené vyššie v častiach 3 a 4 tejto Žaloby Žalovaný a Správca dane nesprávne interpretovali právne predpisy, z ktorých vychádzali pri posúdení nároku na odpočítanie dane Žalobcom pri plneniach od spoločnosti omega IT, s.r.o. Zároveň nesprávne zistili a vyhodnotili skutkový stav. pričom argumenty a dôkazy, ktoré boli vyhodnocované v neprospech Žalobcu (časti 3 až 7 tejto Žaloby), sú v priamom rozpore s právnymi predpismi a rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie. Cieľom daňovej kontroly má byť správne vyrubiť daň a nie účelovo zvyšovať daňovú povinnosť s cieľom naplniť štátny
rozpočet. Tým, že nedošlo k správnemu vyrubeniu dane z vyššie uvedených dôvodov, boli porušené zásady daňového konania. Správca dane a Žalovaný porušili aj povinnosť hodnotiť dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom sú povinní prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňové orgány nemôžu postupovať tak, že niektoré nepriame dôkazy považujú za rozhodujúce, pretože sú v neprospech Žalobcu ako daňového subjektu, a na priame dôkazy, ktoré potvrdzujú Žalobcove tvrdenia, neprihliadajú. Protiprávne konanie Správcu dane a Žalovaného došlo dokonca do takej absurdnosti, že doklady, ktoré boli predložené Žalobcom v tomto konaní boli Správcom dane akceptované pri iných obchodných prípadoch počas daňovej kontroly v kontrolovanom období. Správca dane sa tak dopustil konania, ktoré je v rozpore so zásadami právnej istoty a proporcionality. Ďalším zásadným pochybením Žalovaného a Správcu dane je nesprávny výklad a aplikácia právnych predpisov v oblasti neuznania nároku na odpočítanie DPH z plnení od spoločnosti omega IT, s.r.o. z dôvodu, že pri dodaných službách nebol pridaný návod, neboli dodržané obchodné zvyklosti a jediným cieľom bolo uplatnenie práva na odpočítanie dane a získanie nadmerného odpočtu. Žalovaný vôbec nevysvetlil, aké obchodné zvyklosti Žalobca pri danej transakcii porušil, iba skonštatoval, že konal v rozpore s nimi. Ďalej poukazujeme na to, že aj keď v prípade obchodov medzi spoločnosťou omega IT. s.r.o. a spoločnosťami ARCADIA GROUP, s.r.o. a SLOVAK CONSULTING GROUP. a.s. ide o predaj tých istých Produktov, sú to transakcie vykonané medzi inými subjektmi, ktoré môžu mať iné ekonomické opodstatnenie, a nie je preto možné tento rozsudok bez ďalšieho aplikovať na vzťahy medzi Žalobcom a spoločnosťou omega 1T, s.r.o. Žalovaný sa so Správcom dane sa ďalej odvolávali len na tvrdenia zamestnancov Správcu dane, ktoré sami o sebe nie sú dôkazom. Jednak z týchto tvrdení vyplynulo, že ich Správca dane protiprávne vyhodnocoval výlučne v kontexte s transakciami so subjektmi, s ktorými Žalobca nebol v právnom vzťahu, a zároveň ich považoval za operácie, ktoré neboli vykonávané v rámci bežných činnosti, ale ich cieľom bolo uplatnenie práva na odpočítanie DPH a získanie nadmerného odpočtu. Žalobca bol v danom období spoločnosťou, ktorá obchodovala s výpočtovou technikou, fototechnikou, domácimi spotrebičmi, licenciami na software a aplikácie a s iným IT tovarom. Toto bolo Správcovi dane jednoznačne zrejmé a preukázané. Takže je jednoznačné, že obchodovanie s Produktmi bolo u Žalobcu obvyklou operáciou a obvyklým obchodom, a nie je vôbec zrejmé, na základe čoho. okrem pocitov Zamestnancov Správcu dane, dospeli Žalovaný so Správcom dane, že išlo o transakciu vymykajúcu sa bežnej činnosti, ktorej cieľom bolo niečo iné, ako dosiahnutie štandardného podnikateľského zisku. Rovnako poukazujeme aj na to, že k Produktom bol dodávaný návod a informácie o produkte a parametroch s nim spojených služieb. Tieto informácie vyplývajú aj z rozsudku Krajského súdu Bratislava z 20. apríla 2017, spis. zn. 1S/133/2012. ktorý bol vydaný vo veci spoločnosti omega IT, s.r.o. ako žalobcu a Žalovaného ako žalovaného, a ktorá sa týka transakcií medzi spoločnosťou omega IT, s.r.o. a jej dodávateľmi Produktov (odkaz na znalecký posudok č. 19/2009), pričom samotný Správca dane disponoval aj vzorkami Produktov Správca dane dokonca počas daňovej kontroly preveril skutočnosť webhostingových služieb (bod 4.6 tejto žaloby). Správca dane tak vôbec nepreukázal, že by služba bola fiktívna a pri transakcii tak došlo k podvodnému konaniu s cieľom obohatiť sa na odpočte dane. Žalovaný taktiež vôbec neodôvodnil, v čom mali spočívať obchodné zvyklosti, v rozpore s ktorými mal Žalobca pri posudzovanej transakcii konať, a v čom mala spočívať odborná starostlivosť, s ktorou mal Žalobca konať. Iba bez vysvetlenia skonštatoval, že konal v rozpore s obchodnými zvyklosťami a nekonal s odbornou starostlivosťou. Konal tak v rozpore so svojou povinnosťou riadne odôvodniť rozhodnutie vydané v daňovom konaní, pričom v tomto ohľade je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný ďalej postupoval v rozpore s § 24 odsekom 1 DP, ktorý limituje dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní znáša Žalobca ako daňový subjekt. Toto ustanovenie nie je nikdy možné vykladať extenzívne (zákaz extenzívneho výkladu sa doktrinálne a v súlade s judikatúrou týka celej sféry verejného práva). Podľa § 24 odseku 1 písmena a) DP daňový subjekt preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný viesť. Toto Žalobca vykonal a Žalovaný so Správcom dane neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala o opaku, že evidencie Žalobcu sú nevierohodné, nesprávne alebo neúplné. Podotýkame, že správca dane nemôže v daňovom konaní zaťažovať daňový subjekt preukazovaním skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
III.
Vyjadrenie žalovaného
40. Žalovaný sa vyjadril k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 06.02.2020, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumenty vyjadrenia k žalobe sú obdobné ako tie, ktoré uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí napadnutom správnou žalobou.
41. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, nakoľko podľa zistení bol žalobca súčasťou reťazca, v ktorom dochádzalo k fakturácii identického plnenia - internetových kupónov webka.info, pričom tieto plnenia neboli vykonávané v rámci bežných obchodných činností, ale ich cieľom bolo uplatnenie práva na odpočítanie dane, nakoľko nebola preukázaná ani reálna podstata obchodných operácií s internetovými kupónmi webka.info a ani ich ekonomický účel. Napriek preukazovaniu formálnych podmienok stanovených zákonom o DPH, tieto len simulovali princíp a mechanizmus dane z pridanej hodnoty a tým aj zásadu neutrality, pretože týmto plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel a jediným cieľom bolo získanie odpočítania dane z plnenia, ktorého dodanie žalobca následne deklaroval s oslobodením od dane odberateľovi do Maďarska, u ktorého žiadne zdaniteľné plnenia neboli preukázané. Žalobca pri odpočítaní dane postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď nebol preukázaný vznik daňovej povinností u deklarovaného dodávateľa, nakoľko nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako žalobca deklaroval predloženými dokladmi.
42. Spoločnosť EAREA Ltd. mala poskytnúť licenciu na predaj predmetného internetového kupónu spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá však žiadne skutočnosti ohľadom uskutočnenia zdaniteľných plnení s internetovým kupónom webka.info nepreukázala. Podľa ďalších dôkazov získaných správcom dane, mala spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. dodávať predmetný internetový kupón buď priamo spoločnosti omega IT, s.r.o. alebo cez spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. do spoločnosti omega IT, s.r.o. Spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. bola dňa 08.12.2009 vymazaná z obchodného registra, pričom Dušan Malý štatutár spoločnosti síce uviedol, že faktúry v mene spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. vystavil a tvrdil, že k dodaniu webkariet došlo, ale žiadne bližšie podrobnosti si nepamätal. V prípade spoločnosti omega IT, s.r.o. uskutočnenie zdaniteľných plnení s webkartami nebolo preukázané, spoločnosť pri odpočítavaní dane z faktúr týkajúcich sa webkariet postupovala v rozpore s § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nepreukázala ani ich následné dodanie pre žalobcu, čo nakoniec potvrdil aj Krajský súd v Bratislave Rozsudkom sp. zn. 5S/7/2018-70 zo dňa 30.04.2019.
43. Zo zistení vyplýva, že bol spochybnený už pôvodca internetových kupónov spoločnosť EAREA Ltd. Následne ďalšie spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. a SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázali a rovnako ani samotný dodávateľ žalobcu spoločnosť omega IT, s.r.o. uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázala. Nakoniec samotný žalobca uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany dodávateľa omega IT, s.r.o., ale ani následné dodanie pre odberateľa BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. nepreukázal a dôkazy, ktoré predložil sa vo svetle dokazovania správcu dane stali nedôveryhodnými.
44. Správca dane a žalovaný postupovali v súlade s judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal, ako aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným rozsudku sp. zn. 2Sžf/18/2016 zo dňa 23.05.2018 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/65/2013-82 zo dňa 20.11.2015, ktorými bolo zrušené rozhodnutie žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2009 týkajúce sa práve neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. Správca dane a žalovaný preto vo svojich rozhodnutiach poukazovali na skutočnosť, že webkarta je nositeľom elektronicky dodávanej služby, ktorých poskytovateľom mala byť spoločnosť EAREA Ltd., ktorá však poskytovanie služieb nepreukázala a bola spochybnená jej existencia. V súlade s právnym názorom krajského a najvyššieho súdu, tak správca dane preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o., pričom zo zistení vyplýva, že žalobca nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo tak ako deklaroval predloženými dokladmi a týmto plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel, keď malo dochádzať k distribúcii služieb, ktorých poskytovanie ani nebolo preukázané. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanovením § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), viedol dokazovanie čo najúplnejšie preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení tak
ako ich deklaroval žalobca a umožnil samotnému žalobcovi, aby sa ku všetkým zisteným skutočnostiam vyjadril. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu a podaným vysvetlením žalobcu. Neznamená to však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech žalobcu ako daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, pričom takto postupoval i správca dane v danej veci.
45. Žalovaný zdôraznil, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení tak ako žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Žalobca správcovi dane nešpecifikoval zdaniteľné plnenia a len stručne uviedol, že si odpočítanie dane uplatnil na základe § 49 zákona o DPH. Žiadna zo spoločností účastná fakturačného reťazca neozrejmila ani skutočnosti ohľadom poskytovania webhostingových služieb, ktoré mali byť poskytované prostredníctvom webkariet a to vrátane žalobcu a spoločnosť EAREA Ltd. ako pôvodca tohto produktu, bola nekontaktná a jej existencia bola úplne spochybnená. Žalobca následne nepreukázal ani dodanie týchto webkariet deklarovanému odberateľovi BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft. do Maďarska, čím nepreukázal, že tieto zdaniteľné plnenia použil na dodávky tovarov a služieb ako stanovuje zákon o dani z pridanej hodnoty. U spoločnosti omega IT, s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu nebolo uskutočnenie zdaniteľných plnení s webkartami vôbec preukázané. Žalobcom predložené dôkazy sa tak vo svetle všetkých zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukázanými, čím nebolo preukázané ani splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty. Na základe posúdenia všetkých skutočností uvedených správcom dane ako aj žalovaným v napadnutom rozhodnutí poukazujú na skutočnosť, že tieto plnenia neboli vykonané v rámci bežných obchodných aktivít, ale ich cieľom bolo len získanie odpočítania dane.
46. Vo všeobecnosti žalobca nevie ovplyvniť obchodné aktivity svojho obchodných partnerov a nezodpovedá za konanie iných subjektov konajúcich nezávisle, poctivo a za účelom dosiahnutia zisku z reálneho podnikania. V danom prípade však uskutočnenie zdaniteľných plnení nebolo preukázané ani u jednej spoločnosti, ktoré navyše nevykazujú ani známky ekonomického zmyslu, keďže pôvodcom webkariet a na ich základe poskytovaných služieb mala byť spoločnosť EAREA Ltd., ktorej existencia nebola ani preukázaná. Správca dane bol nesporne oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec a zistil, že sa uskutočnenie zdaniteľných plnení v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou sa stal aj žalobca nepreukázalo. Nie je sporné, že by žalobca nepredložil daňové doklady v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, ale správca dane však šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o uskutočnení zdaniteľných plnení ako boli deklarované dokladmi a tieto žalobca neodstránil. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosť platiteľa.
47. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, osobou uvedenou na faktúre. Vzhľadom na skutočnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci spoločností, u ktorých uskutočnenie zdaniteľných plnení nebolo preukázané. Vzhľadom na okolnosti, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. Podľa žalovaného transakcie deklarované predloženými účtovnými dokladmi nenesú znaky základných obchodných princípov, čo podporuje závery o nepriznaní práva na odpočítanie dane.
48. Správca dane teda vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných plnení, pričom vykonanou kontrolou nebol preukázaný pôvod a ani konečná spotreba webkariet resp. služieb, ktoré mali byť na ich základe poskytované. Dokazovanie spoľahlivo spochybnilo, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako žalobca deklaroval. Vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty. Len s dodaním tovaru alebo služby je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje v ustanovení § 19. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru alebo služby, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Na základe toho nemohlo dôjsť ani k vzniku daňovej povinnosti. Zákon o dani z pridanej hodnoty však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru alebo služieb vôbec nepríde. V takom prípade, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sume dane. Keďže nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale v z mysle § 71 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v rozhodnom období, t.j. uvedením na faktúre.
49. Pokiaľ žalobca uvádzal, že mu nebola preukázaná účasť na daňovom podvode, žalovaný argumentoval, že rozhodnutia neboli postavené na skutočnosti, že žalobca sa dopustil podvodu resp. bol súčasťou podvodu, ktorý mal nastať na strane dodávateľa alebo iných subjektov a žalobca o tom vedel resp. mohol vedieť. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak ako žalobca deklaroval predloženými dokladmi a nebol preukázaný ani ekonomický zmysel deklarovaných plnení.
50. Podľa žalovaného z napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, keď dokazovanie viedol čo najúplnejšie preveroval dodanie tovaru a umožnil samotnému žalobcovi, aby sa ku všetkým zisteným skutočnostiam vyjadril. Správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu a podaným vysvetlením žalobcu. Neznamená to však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech žalobcu ako daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, pričom takto postupoval i správca dane v danej veci. Všetky zistené skutočnosti správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záverov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a zároveň v rozhodnutiach uviedli, na základe čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o. Rozhodnutia riadne odôvodnili, vysporiadali sa so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotili a rozhodnutia tak náležite odôvodnili.
IV.
Relevantné právne predpisy
51. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
52. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
53. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
54. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
55. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
56. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
57. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
58. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
59. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
60. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
61. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
62. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20180901.html> nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
63. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
64. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
65. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
66. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
67. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101> a § 69 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101> a 9 až 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20200101>, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101> a § 11a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101>, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
68. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
69. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
70. Predmetom preskúmavania správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namietal, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 a splnenie podmienok aj riadne preukázal.
71. Správca dane pri daňovej kontrole vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, pričom overil relevantnosť žalobcových tvrdení a preveril skutočnosti podstatné pre správne určenie dane. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť záverov daňových orgánov, ktoré boli pretavené do žalovaným potvrdeného výroku správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti, správny súd poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia opísaného v ods. 6 až 37 tohto rozsudku, pričom sa správny súd so závermi žalovaného plne stotožnil.
72. Hoci žalobca popieral závery správcu dane o tom, že by obchody deklarované v súvislosti s podaným daňovým priznaním na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie sa neuskutočnili a namietal pri tom okrem nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, základnou spornou otázkou pre posúdenie veci bolo naplnenie podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH.
73. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
74. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č o DPH.
75. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
76. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
77. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018).
78. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018).
79. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
80. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
81. Žalobca si uplatnil nároku na odpočet DPH za príslušné zdaňovacie obdobe z dôvodu faktúr vystavených jeho dodávateľmi - spoločnosťami DI-LA Computers, s.r.o. a omega IT, s.r.o.. V daňovom konaní však z dôkazov produkovaných žalobcom alebo zabezpečených správcom dane nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označených dodávateľov, ktorí boli označení na predložených faktúrach.
82. Pokiaľ ide o neuznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DI-LA Computers, s.r.o. táto otázka bola už predmetom posúdenia Krajským súdom v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 6S/65/2013-82 zo dňa 20.11.2015, v ktorom sa správny súd stotožnil s právnymi závermi daňových orgánov, pričom tento názor potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžf/18/2016 zo dňa 23.05. Žalobca v správnej žalobe prejednávanou správnym súdom v predmetnom konaní nenapadol závery daňových orgánov, že z dodávateľských faktúr od DI-LA Computers, s.r.o. nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH v príslušnom zdaňovacom období a uvedená otázka nebola medzi účastníkmi sporná.
83. Spornou medzi účastníkmi bola otázka uplatnenia odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa omega IT, s.r.o..
84. Správca dane po predložení listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o reálnosti uskutočnenia obchodu - existencii tovaru resp. jeho pôvode, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosti žalobcovi fakturovaný tovar nedodali, čím neboli naplnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH.
85. Predmetom dodania žalobcovi mali byť webkarty - internetové kupóny webka.info. Správny súd nemal pochybnosti o tom, že webkarty sú tovarom spôsobilým na obchodovanie, pričom uvedené akceptoval aj žalovaný. Súd však poukazuje na to, že ani žalobca ani jeho priamy dodávateľ omega IT, s.r.o. nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu. Dodávateľ žalobcu tvrdil, že bol majiteľom webkariet. Uvedené webkarty sú vlastne nositeľom elektronicky dodávanej služby, pričom samotný dodávateľ omega IT, s.r.o. nebol poskytovateľom uvedených služieb, ale poskytovateľom tejto služby mala byť spoločnosť EAREA Ltd. so sídlom vo Veľkej Británii.
86. Ako bolo ďalej v konaní zistené, dodávateľmi omega IT, s.r.o. bola spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. priamo alebo cez ďalší subjekt SLOVAK CONSULTING GROUP a.s.. Obe tieto spoločnosti boli v čase konania vymazané z obchodného registra.
87. Preverovanie vykonané u spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. bolo uzavreté s tým, že jej právo na odpočítanie dane z deklarovaných obchodov nevzniklo, pričom tento subdodávateľ žalobcu nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení fakturovaných dodávateľovi žalobcu, ani neobjasnil žiadne skutočnosti týkajúce sa sporných obchodov.
88. Pokiaľ ide o spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. jej štatutár v čase rozhodnom pre posúdenie veci Dušan Malý pred správcom dane potvrdil, že vystavil doklady za spoločnosť SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. pre odberateľa omega IT, s.r.o. a tiež že obchod od spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., pričom do obchodovania s predmetným tovarom sa dostal po tom, ako konateľ ARCADIA GROUP, s.r.o. Tomáš Barčák hľadal financie na tento obchod. K materiálnej stránke obchodu konateľ SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. uviedol len toľko, že predmetné webkarty mali byť nakúpené za účelom obchodnej činnosti.
89. Možno zhrnúť, že dodávateľ ani subdodávatelia žalobcu so sídlom v Slovenskej republike nemali dostatočné relevantné znalosti o deklarovanom obchode a nepreukázali reálne uskutočnenie sporného obchodu a neodstránili pochybnosti správcu dane o vzniku daňovej povinnosti na jednej strane a práve na odpočítanie dane na strane druhej.
90. Za dôležitú skutočnosť považoval súd, že žalobcom, inými subjektmi v rámci reťazca, alebo iným spôsobom v konaní nebol preukázaný pôvod tovaru (webkariet) ako jeden zo základných atribútov pre konštatovanie reálnosti daňovým subjektom deklarovaných zdaniteľných plnení (obchodných transakcií). Jednak nebol predložený žiaden doklad o pôvode tovaru a tiež to vyplýva zo zisťovania správcu dane, ktorých opisu sa súd zaoberal v ods. 6 ž 37 odôvodnenia rozsudku.
91. V daňovom konaní bol preverovaný poskytovateľ služieb súvisiacich s predmetnými webkartami, spoločnosť EAREA Ltd., ktorá bola nekontaktná a ktorá tým pádom poskytovanie služieb nepreukázala a bola spochybnená jej existencia. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo konštatované, že spoločnosť EAREA LTD sa fyzicky vo Veľkej Británii z najväčšou pravdepodobnosťou ani nachádzala, preposielacia adresa poštovej schránky v sídle spoločnosti mala byť na Slovensku, obchodný kapitál spoločnosti mal byť zo Slovenska. Spoločnosť EAREA Ltd. nebola založená vo Veľkej Británii, mala byť založená na Slovensku, a vo Veľkej Británii mala len poštovú schránku (mailbox). Najzávažnejším a pre posúdenie dôveryhodnosti celého reťazca obchodných transakcií, v rámci ktorého figuroval aj žalobca a z týchto obchodov si uplatnil odpočet DPH zaplatenej na vstupe zistením bolo, že spoločnosť EAREA Ltd. nebola registrovaná pre DPH, ani neuskutočňoval zdaniteľné dodávky vo Veľkej Británii.
92. Nedôveryhodnosti nekontaktného prvého dodávateľa webkariet a tým aj celého reťazca obchodov svedčila aj tá skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané aktivovanie služieb využiteľných prostredníctvom tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania medzi jednotlivými článkami reťazca.
93. Správca dane preveroval aj článok v reťazci firiem obchodujúcich s webkartami (internetové kupóny webka.info) nasledujúcim po žalobcovi. Žalobca mal predmetný tovar dodať s oslobodením od dane odberateľovi do iného členského štátu, a to spoločnosti BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kft, so sídlom v Maďarskej republike. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií správca dane k odberateľovi BOURNE SR SZOLGÁLTATÓ Kfl. zistil, že konateľom maďarskej spoločnosti je občan Slovenskej republiky spoločnosť je nekontaktná, pričom ani neboli k dispozícii žiadne doklady tejto spoločnosti. Odberateľ žalobcu, nemohol teda potvrdiť uskutočnenie sporného obchodu medzi ním a žalobcom.
94. Samotný žalobca svoju spoluprácu s odberateľom v administratívnom konaní vysvetľoval tak, že maďarský odberateľ mal tovar objednať na základe osobného, mediálneho a telefonického kontaktu za účelom ďalšieho predaja.
95. Celkove možno povedať, že žalobca nedisponoval informáciami o obchodovanej „komodite“ a jeho obchodných partnerov či už nachádzajúcich sa pred ním alebo po ňom v spomínanom reťazci a vysvetlenia, ktoré v daňovom konaní poskytol neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodov deklarovaných na predložených daňových dokladoch.
96. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu
na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).
97. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).
98. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak tovar fyzicky nevidel, neskontroloval ho, nemá dôkaz o jeho pôvode, predchádzajúcom pohybe a taktiež nemá od dodávateľa doklad o jeho vlastnostiach, prípadne kvalite. Tento predpoklad nemožno vyvrátiť preukázaním, že nevedomosť o týchto pre obchod nevyhnutných otázkach bola spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností.
99. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).
100. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľmi (resp. s odberateľom) sa reálne uskutočnili. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa 23.1.2019).
101. Pokiaľ by aj bolo tvrdenie o dodaní tovaru žalobcovi pravdivé, nie je rozumné sa domnievať, že by obchod s cudzím prvkom a takého množstva subjektov, ktoré boli článkami predmetného reťazca, neznamenala potrebu častej komunikácie medzi zmluvnými stranami, čo by nad všetky pochybnosti zanechalo jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o parametroch a množstve prepravovaného tovaru, o preskladňovaní tovaru alebo o zabezpečení tovaru.
102. Pritom takýmito údajmi by prirodzene nedisponoval len žalobca, ale musel by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ alebo jeho subdodávatelia, ktorí by ich celkom isto aj daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že dodávateľ žalobcovi reálne dodal tvrdený tovar, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami zodpovedajúcimi problematike webkariet musel (mal byť) konfrontovaný. Niet pochýb o tom, že žalobca alebo jeho dodávateľ by v prípade reálneho dodania bol dostatočne informovaný o obsahu jednotlivých dodávok vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponoval by dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodaný tovar a tieto by správcovi dane i predložil.
103. Povinnosťou daňového subjektu je pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný.
104. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 DP opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte
- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.
105. Žalobcom pred daňovými orgánmi a napokon ani pred správnym súdom nebola hodnoverne osvedčená racionalita predmetného obchodovania. Reťazové posúvanie medzi množstvom článkov obchodného reťazca, ktorých počet bol minimálne 6, takého druhu tovaru ako webkarty, teda tovaru, pri ktorom sa vzhľadom na jeho charakter a dostupnosť ani neočakáva vysoká predajná marža, nemá opodstatnenie. Pri reálnom (skutočnom) obchodovaní takéto veľké množstvo participujúcich obchodníkov, z ktorých prirodzene každý chce tovar predať so ziskom, má logicky za následok také navýšenie ceny za tovar, že sa pre konečného zákazníka stane neatraktívnym (nepredajným). Preto aj s ohľadom na ostatné zistenia opísané vyššie správny súd nadobudol presvedčenie, že v prípade reálnosti žalobcom deklarovaných obchodov by schéma zahŕňajúca uvedené množstvo článkov negenerovala dosiahnutie požadovaných hospodárskych výsledkov pre podnikateľov zapojených do reťazca.
106. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 ObZ) pri výbere obchodného partnera a rovnako je v danom prípade badať nedostatočné preverovanie svojich obchodných partnerov, o ktorých mal žalobca minimálnu vedomosť. Z pohľadu daňovej uplatniteľnosti, a to súd zdôrazňuje, nemôže obstáť neschopnosť žalobcu preukázať sa komunikáciou s obchodnými partnermi o dodávke, o tovare, o zmluve, o fakturácii a nedostatok (aspoň základnej) nevedomosti o obsahu obchodovania s predmetnou komoditou len dokresľuje pochybnosti o reálnosti posudzovanej obchodnej činnosti. Správny súd dospel k záveru, že z uvedených indícií by bolo v rozpore s logikou sa domnievať, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom.
107. Za skutočnosť dokresľujúcu dôvodnú pochybnosť o reálnosti uskutočneného obchodu tak, ako bol fakturovaný považoval súd to, že pri východiskovom fakte preukázanom v daňovom konaní, že tovar samotný nebol bez aktivácie použiteľný, webkarty boli iba nosičom pre elektronicky dodávanú službu a žalobcov dodávateľ a ani subdodávatelia neboli poskytovateľmi uvedených služieb, pričom aktiváciu služby mohla poskytnúť ako držiteľ licencie spoločnosť EAREA Ltd., nemalo ekonomické opodstatnenie, aby s tovarom obchodovalo také množstvo za sebou idúcich spoločností. Žalobca relevantne nevysvetlil, prečo neobchodoval priamo s držiteľom licencie, ale znižoval svoj zisk nákupom prostredníctvom iných spoločností pôsobiacimi v reťazci pred ním. Tiež nevysvetlil, prečo on sám neponúkol tovar konečným užívateľom ale ho dodal po ňom idúcemu článku reťazca na ďalšie obchodovanie.
108. V zhode s tvrdeniami žalovaného bol správny súd toho názoru, žalobca v konaní dostatočne nešpecifikoval zdaniteľné plnenia a neurobila to ani žiadna zo spoločností zúčastnených na fakturačnom reťazci vrátane žalobcom tvrdeného pôvodcu predmetného tovaru. Žalobca nepreukázal ani dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, čím nepreukázal, že sporné zdaniteľné plnenia použil na dodávky tovarov a služieb ako stanovuje zákon o DPH. Žalobcom produkované dôkazy spolu zo zisteniami správcu dane neodstránili pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodov prípadne o zhode medzi tokom
tovarovým a fakturačným, čím nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.
109. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH, daňové orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
110. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.
111. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).