Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcu: K. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, L., právne zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova č. 8, Rožňava proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž , reg. č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK -ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 282,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. - 146 zo dňa 24. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 247,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 247,56 eura od 22.12.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 75%. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , ,, , , ,, o spotrebiteľských úveroch, ,,, , , , , , ,, . Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. so žalobcom dňa 04.06.2013 uzatvoril Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej v časti označenej ako časť I. bol spotrebiteľský úver, na základe ktorého právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 380,00 eur na kúpu spotrebného tovaru. V časti II. je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru dlžníkovi ( žalobcovi ) so výšky chváleného úverového rámca. V zmluve bola uvedená výška úverového rámca 5000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca 600,00 eur , výška mesačnej splátky min 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur. Z výpisu z kreditnej karty od 1.12.2013 do 31.7.2017 súd zostil, že žalobca v uvedenom období celkom čerpal sumu 1 861,44 eura a uhradil sumu 2109,00 eur.

1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je súčasťou celkovej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 04.06.2013, pričom samotná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bola uzavretá v rámci tzv. časti 2. základnej zmluvy. Poukázal na to, že posudzovaná zmluva svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý, neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. Hoci sa navodzuje dojem, že ide o samostatnú zmluvu, podľa názoru súdu nie je možné sa prikloniť k takémuto tvrdeniu žalovaného, nakoľko takto koncipovanú zmluvu nie je možné zo strany spotrebiteľa vôbec odmietnuť, žiadnym spôsobom ju nemožno oddeliť od základnej zmluvy a jedným a tým istým podpisom na zmluve spotrebiteľ podpisuje obe zmluvy. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že jeho zámerom bolo zobrať si úver na práčku a nie uzatvoriť ďalší úver a o tom, že zmluva má dve časti nevedel a nebol o tom ani informovaný. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia je to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Zdôraznil, že právny úkon je v ustanovení definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Argumentoval, že strany sporu uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na nákup tovaru, no touto zmluvou v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to získanie úveru na nákup tovaru. Teda, ak chcel žalobca získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Súd nesúhlasil so žalovaným, že žalobca tým, že predmetnú úverovú zmluvu podpísal, prejavil svoju slobodnú vážnu a určitú vôľu byť viazaný úverovou zmluvou, a to v celom jej rozsahu, teda aj v rozsahu uzavretia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Ani samotné konanie žalobcu, ktorý z kreditnej karty úver čerpal a následne ho aj platil, nezakladá vôľu žalobcu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere so žalovaným.

1.3 Súd prvej inštancie zdôraznil, že s ohľadom k spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácii je dôvodný záver, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s právnym predchodcom žalovaného, a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Dodal, že vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vtelenú do ponuky zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné považovať svojim prejavom za určitú a zrozumiteľnú len v tom prípade, ak by výkladom bola objektívne pochopiteľná, teda len ak by žalobca ako účastník zmluvy túto vôľu mohol bez akýchkoľvek rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. Z uvedeného súd vyvodil záver, že pokiaľ prejavom žalobcu ako účastníka zmluvy bol podpis danej zmluvy a aj reálne použitie kreditnej karty, tento prejav neznamená automaticky, že mal aj vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2016). Vzhľadom na uvedené závery, ak žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, tento právny vzťah medzi stranami sporu je len v režime bezdôvodného obohatenia, teda nadobudnutie takýchto finančných prostriedkov v tomto prípade je možné považovať len za bezdôvodné obohatenie, bez nároku veriteľa ( žalovaného ) na rôzne úroky a poplatky. Z predloženého výpisu z kreditnej karty mal súd za preukázané, že žalobca od žalovaného čerpal finančné prostriedky vo výške 1 861,44 eura a uhradil sumu 2109,00 eur, t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 247,56 eura, na ktorej vrátenie súd žalovaného zaviazal a žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti uplatneného nároku. t.j. v sume 35,38 eura žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného plnenia do omeškania je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,00% ročne od doručenia žaloby žalovanému. Uviedol, že v danom prípade nebol čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí , a preto bol žalovaný povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom , čo ho o plnenie žalobca požiadal. Za prvý deň omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia považoval súd deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, a to deň 22.12.2018 , keďže žaloba bola žalovanému doručená dňa 21.12.2018. Ku dňu 22.12.2018 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,00%, preto súd žalobcovi priznal v súlade s v spojitosti s a vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,% ročne zo sumy 247, eur od 22.12.2018 do zaplatenia. S ohľadom na tieto závery a konštatovania sa súd bližšie nezaoberal

náležitosťami tejto zmluvy nevyhnutných podľa ZoSÚ. Okrajovo uviedol, že je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou starostlivosťou a neposudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktoré tvrdenie žalovaný ani nepoprel , a preto by úver z poskytnutej zmluvy, ak by bola platnou, bol v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ bezúročný a bezpoplatkov pre hrubé porušenie žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, keď posudzoval schopnosť splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa.

1.4 V neposlednom rade sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietku premlčania vznesenou žalovaným, ktorú posúdil ako nedôvodnú. K vzniku bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu došlo v okamihu, keď žalobcom uhradená suma prevýšila poskytnutú čiastku, ku ktorému došlo dňa 11.10.2016, ktorým dňom žalobca uhradil žalovanému sumu prevyšujúcu poskytnutú sumu 1 826,06 eura. Žalobca si svoj nárok uplatnil dňa 16.11.2018, t.j. v rámci objektívnej premlčacej lehoty, pričom súd má za to, že i v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, ktorej uplynutie žalovaný v konaní ani nenamietal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola zo sumy 282,94 eura priznaná suma 247,56 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 87,50 % a úspech žalovaného 12,50 % a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 75 % (87,50 - 12,50 ).

2.1 Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, a to voči vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom samotnej neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere z toho dôvodu, že mal byť žalobcovi určitým spôsobom vnútený. Žalovaný odmietal zistenia súdu prvej inštancie a tiež tvrdenie žalobcu o tom, že by akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na žalobcu nátlak a žalovaný by bol nútený podpísať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítal, mohol návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť. Poukázal na to, že hneď na prvej strane Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedené: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb.“ Ďalej poukázal na to, že na strane 3 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa nachádzajú nasledovné ustanovenia: 22. „Cetelem a Klient potvrdzujú že si ZoSÚ prečítali porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpisujú“. Bod 23. znie: „Cetelem a Dlžník potvrdzujú, že si ZoRSU a RZ prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu ich podpisujú.“ Pod obe tieto ustanovenia sa zmluvne strany dobrovoľne podpísali a teda došlo k riadnemu vzájomnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 22) a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (bod 23). Nie je teda objektívne správne zistenie sudu prvej inštancie, že žalobca jediným podpisom uzatvoril dve rôzne zmluvy, nakoľko týchto konkrétnych podpisov odzrkadľujúcich prejav vôle žalobcu vo vzťahu ku konkrétnej zmluve bolo preukázateľne viac.

2.2 V rámci nesprávne posúdených dôkazných prostriedkov žalovaný poukázal najmä na výsluch žalobcu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že si zmluvu o spotrebnom úvere a zároveň zmluvu o revolvingovom úvere vôbec neprečítal. S odkazom na ust. , dôvodil, že žalobcov právny úkon v podobe podpisu na revolvingovej zmluve bol legitímnym prejavom vôle pristúpiť k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingovej karty, ktorá bola Žalobcovi poskytnutá. Bol toho názoru, že žalobca svoju vôľu byť viazaný revolvingovým vzťahom prejavil dostatočne v objektívnej realite a to nie len tým, že predmetný zmluvný vzťah svojím podpisom uzatvoril, ale tiež tým, že revolvingové plnenie riadne prijal a zároveň ho aj patrične opätoval žalovanému. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu vyslovený v konaní zo dňa 26. 3.2015 a rozhodnutie z 20. júna 2012, sp. zn. . Vo vzťahu k samotnému výsluchu žalobcu ako dôkazného prostriedku, ktorý v ňom uviedol, že revolvingovú zmluvu uzatvoriť nechcel, mal za to, že takto vykonaný dôkazný prostriedok nemôže byť jediným spoľahlivým nositeľom dôkazu ako predpokladu na rozhodnutie vo veci, pretože žalobca je sporovou stranou so záujmom na výsledku sporu. S poukazom na uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že aj keď žalovaný namieta skutočnosť, že žalobca si zmluvu neprečítal, tento ani nemohol byť správne poučený o záväzkovom vzťahu ku ktorému pristupuje, keďže je zmluva uzatváraná priamo na predajni, a teda nevedel v čase uzatvorenia záväzkového vzťahu, že pristupuje k dvom na seba nezávislým záväzkovým spotrebiteľským vzťahom. Obsahovým dôvodom žalobného návrhu bol zámer žalobcu domôcť sa porušenia svojich práv a to tak, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil zakomponovaním

neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré robia pre spotrebiteľa zmluvu nejasnou a nevie k akému záväzkovému vzťahu vlastne pristupuje, čím žalovaný s vedomím od začiatku konal aj napriek jeho objektívnej zodpovednosti ako právnickej osoby. Doplnil, že ak by spotrebiteľ takéto uzavretie zmluvy odmietol u samotného predajcu konečného tovaru alebo ho chcel prijať s výhradami, nebankový subjekt by sprostredkovanie úveru zamietol, čo by v neposlednom rade pre spotrebiteľa znamenalo nemožnosť kúpy konečného tovaru.

4. K vyjadreniu žalobcu vo svojom podaní žalovaný uviedol, že nemôže obstáť taká argumentácia na strane žalobcu, že nerozumel tomu aký právny vzťah uzatvára, keďže žalobca nepovažoval za potrebné sa oboznámiť sa s písaným slovom, ktoré dávalo formu predmetnému zmluvnému vzťahu. Dôvodil, že samotné prečítanie si prehľadného a zrozumiteľného textu návrhu zmluvy možno vyžadovať aj od priemerne zdatného spotrebiteľa. V prípade, že by žalobca skutočne nemal vôľu uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako tvrdí, nebol by pristúpil aktívne k používaniu kreditnej karty a k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingu a postačoval by mu len klasický úver na kúpu tovaru poskytnutý vo výške 409 eur. Taktiež z názvu samotnej zmluvy a z jej koncipovania a zreteľného označenia časť 1. a časť 2. považoval za zrejmé, že ide o dve zmluvy a teda nejde o podsunutie resp. vnútenie ďalšieho právneho úkonu, ktorý by bol skrytý alebo zakomponovaný do textu primárneho právneho úkonu a ktorý úkon žalobca ako dlžník nemal vôľu urobiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2018 požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 282,94 eura s príslušenstvom predstavujúcu bezdôvodné obohatenie. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a právny predchodca žalobcu dňa 04.06.2013 uzatvorili Zmluvu o Revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej dostal kreditnú kartu, na základe ktorej mohol čerpať úverový rámec až do výške 5000,00 eur. Poukázal na to, že v zmluve absentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ. Ďalej uviedol, že úroková sadzba dohodnutá v zmluve vo výške 28,68 % je v rozpore s výškou odplaty stanovenou Ministerstvom financií obvyklou na nebankovom trhu. Zo zmluvy nie je možné jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalobcovi poskytnutý úver, keď v zmluve je uvedená výška úverového rámca 5000,00 eur a ďalej je uvedená aktuálna výška úverového rámca 600,00 eur. Dodal, že v zmluve absentuje aj konkrétne, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. Vzhľadom k uvedenému považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, preto strany sú povinné si vydať to, čo si vzájomne plnili. Žalobca zaplatil celkom sumu 2 109,00 eur, pričom od žalovaného čerpal prostriedky vo výške 1 826,06 eura, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 282,94 eura.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,

správne aplikovanými ustanoveniami. Žalobca svoje odvolanie smeroval voči vyhovujúcemu výroku namietajúc posúdenie súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že tvrdenie žalovaného o tej skutočnosti, že žalobca bol nútený podpísať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere z dôvodu nátlaku, nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale ani z výpovede žalobcu. Je nepochybné, že žalobcovi bola na jednom dokumente predložená na podpis nielen zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorý mal záujem za účelom zakúpenia tovaru ( práčky), ale aj zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorý úver nebol vo sfére jeho záujmu, ako to potvrdil aj sám žalobca. Odvolací súd považoval za správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že dodávateľ vnútil spotrebiteľovi uzavretie ďalšieho právneho úkonu, o ktorý žalobca nežiadal. Takéto konanie žalovaného je zrejmé práve z formy vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď táto hneď v názve zahŕňa aj zmluvu o revolvingovom úvere. Odvolací súd sa síce stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca nepodpisoval jedným podpisom obe zmluvy, pretože na poslednej strane zmluvy sú tri podpisy spotrebiteľa, kde podpisoval samostatne súhlas s uzavretím spotrebiteľského úveru, revolvingového úveru a nakoniec aj dohody o zrážkach zo mzdy. Je potrebné však uviesť, že okrem neprehľadnosti celého dokumentu ako takého, aj samotné vyjadrenie súhlasu s podpisom uvedených právnych úkonov je pre bežného spotrebiteľa takmer nezrozumiteľné a nečitateľné. V bode 22. sa uvádza „Cetelem a Klient potvrdzujú že si ZoSÚ prečítali porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpisujú“ a v bode 23. : „Cetelem a Dlžník potvrdzujú, že si ZoRSU a RZ prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu ich podpisujú.“ Odvolací súd poukazuje na to, že bežný spotrebiteľ vôbec nemá prehľad o skratkách ako ZoSÚ alebo ZoRSÚ, a teda ani vedomosť o tom, čo vlastne podpisuje, nehovoriac o tom, že tieto ustanovenia nie sú nijako zvlášť zvýraznené. Celá zmluva je pritom písaná miniatúrnym, takmer nečitateľným písmom, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Ust. novely nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (účinný od 01.01.2015) uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Aj keď ust. nar. vlády SR č. nadobudlo účinnosť až od 01.01.2015 , pričom posudzovaná zmluva bola uzatvorená ešte dňa 04.06.2013 je treba veľkosť písma 1,9 mm uvedeného v citovanom nariadení vlády považovať za minimálnu veľkosť písma, pri ktorom je reálne možné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal oboznámiť s takto písaným textom ( rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd ďalej dodáva, že základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.

12. Práve s ohľadom na uvedené nemôže odvolací súd súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobcov právny úkon v podobe podpisu na revolvingovej zmluve bol legitímnym prejavom vôle pristúpiť k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingovej karty. Súd pritom nevychádza len z výpovede žalobcu, že nemal záujem o iný ako spotrebiteľský úver, ale zo samotného charakteru tejto zmluvy, keď spotrebiteľovi, ktorý má záujem kúpiť tovar na splátky predkladá dodávateľ na jednej listine na podpis aj zmluvu o revolvingovom úvere. Pritom nie je rozhodná skutočnosť, že žalobca si predložené zmluvy riadne neprečítal, ale praktika žalovaného, ktorý sa snažil týmto spôsobom vnútiť žalobcovi úver, o ktorý nežiadal. Ak chcel žalovaný ponúknuť žalobcovi okrem ním žiadaného spotrebiteľského úveru aj iný úver, mal tak urobiť formou samostatného dokumentu, samozrejme v čitateľnej a zrozumiteľnej podobe. Práve s ohľadom na formu a spôsob vyhotovenia zmluvy je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára i ďalší záväzkový vzťah, a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere.

13. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje ( ).

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).