Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-122-2019.pdf
PDF · 281.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a.s., so sídlom Hodská 373/38, 924 22 Galanta, IČO : 44 452 519, právne zastúpeného: JUDr. Mário Keleti, advokát, so sídlom Ul. Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému : Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania : ZS 204/00005/2019/R zo dňa 02.10.2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava (ďalej aj ako len „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) upovedomením o začatí správneho konania č. ZS 204/00005/2019 zo dňa 19.03.2019 podľa § 14 ods. 1 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) upovedomil žalobcu (ďalej v texte aj ako „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“), že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Upovedomenie o začatí správneho konania žalobca prevzal dňa 21.03.2019. Dôvodom začatia konania bolo zistenie porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 576/2004 Z. z.“ alebo „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe záverov výkonu dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. týkajúceho sa poskytovania zdravotnej starostlivosti dieťaťu R. T., nar. XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX, XXX XX P. (ďalej aj ako len „maloletá pacientka“). Dohľad bol vykonaný na základe podnetu matky maloletej pacientky, ktorá vyjadrila nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou jej dcére počas hospitalizácie na detskom oddelení od 06.10.2017 do 07.10.2017. Podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z. z. bol dňa 17.09.2018 vypracovaný Protokol č. 1071/2017 o vykonanom dohľade na mieste (ďalej aj ako len „Protokol“), ktorý bol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti preukázateľne doručený dňa 24.09.2018, ktorý proti Protokolu podal námietky zo dňa 08.10.2018. Námietky boli dňa 24.01.2019 so žalobcom prerokované.
2. Vykonaným dohľadom boli zistené nedostatky, konkrétne, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke počas jej
hospitalizácie na detskom oddelení v období od 06.10.2017 do 07.10.2017. Konkrétne bolo zistené, že u 1,5 ročného dieťaťa s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani pri zhoršení zdravotného stavu v ten istý deň (06.10.2017) nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza a tiež nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy.
3. Žalobca doručil dňa 02.04.2019 vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania, v ktorom poukázal na to, že námietky voči Protokolu neboli úradom akceptované. Preto žiadal, aby orgán konajúci o pokute tieto námietky zohľadnil a za účelom vydania zákonného rozhodnutia zhodnotil skutkový stav úplne a spoľahlivo. Opätovne poukázal na zásadné skutočnosti z priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré, podľa jeho názoru majú význam, konkrétne, že dehydratácia nebola závažná a možno hovoriť o nanajvýš ľahkej forme dehydratácie; úvodné odbery krvi, vrátane ionogramu, boli v norme, o spôsobe liečby a odberoch ošetrujúci personál rozhodoval na základe klinického stavu a objektívneho vyšetrenia; 06.10.2017 boli realizované odbery stolice a moču, na základe ktorých bola perorálna hydratácia zmenená na parenterálnu, s tým, že k zisťovaniu a liečbe dehydratácie detí sa vyjadril už v rámci podaných námietok; 07.10.2017 boli realizované odbery krvi, odber moču, odber na ABR a znovu odber krvi, parenterálna liečba bola následne upravená cielene na základe ionogramu a táto zodpovedala aktuálnym štandardom i. v. rehydratácie, následne bol na základe klinického obrazu a jeho zmeny podaný benzodiazepín, následne Manitol, kortikoid, oxygenoterapia - všetky terapeutické opatrenia vychádzali jednak zo zmeny klinického stavu, jednak zo zmien v odberoch, ktoré na základe vývoja klinického stavu ordinoval lekár; od 23,00 hod dňa 06.10.2017 do 15,45 hod. dňa 07.10.2017 rehydratácia pacientky zodpovedala i. v. cca 1050 ml tekutín, tj. cca 65-70 ml/ hodina (cca 6 ml/kg/hod), hodnota zodpovedala odporučeniam; hodnoty urey a kreatinínu nesvedčali pre extrarenálnu poruchu funkcie obličiek v dôsledku dehydratácie, hodnoty kalémie boli v norme, hodnoty pH krvi boli v norme; vývoj masívneho edému mozgu s herniáciou s najväčšou pravdepodobnosťou súvisel so samotnou rotavírusovou infekciou a nebol dôsledkom aplikovanej terapie; ošetrujúci personál postupoval v súlade s odporúčaniami Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu a výživu (ESPGHAN) a Európskej spoločnosti pre pediatrické infekčné ochorenia (ESPID), na ktoré už odkázal v rámci námietok. Tiež uviedol, že stanovisko prizvaného konzultanta nemá vyššiu dôkaznú silu než vyjadrenia lekárov podaných v rámci výkonu dohľadu a preto s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku uzavrel, že akékoľvek rozhodnutie vydané v budúcnosti na podklade takto zistených nedostatkov možno považovať za arbitrárne. Záverom s odkazom na ustanovenia § 32 ods. 1, 2, § 34, § 36 a § 46 správneho poriadku uviedol, že v súčasnosti nie sú naplnené podmienky pre vydanie zákonného správneho rozhodnutia, ktorým by mu bola uložená akákoľvek sankcia za porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., nakoľko skutkový stav nebol úradom spoľahlivo zistený. Preto zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania formou vyhotovenia nového odborného stanoviska, prípadne znaleckého posudku, v odbore pediatria, ako ho vzniesol už v rámci námietok.
4. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava rozhodnutím číslo konania : ZS 204/00005/2019 zo dňa 12.04.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (žalobcovi) pokutu vo výške 4 000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že porušenie spočívalo v tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie maloletej pacientky na detskom oddelení v období od 06.10.2017 do 07.10.2017 neposkytol zdravotnú starostlivosť správne tým, že u 1,5 ročného dieťaťa s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani pri zhoršení stavu v ten istý deň (06.10.2017) nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza a tiež nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy.
5. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. doc. MUDr. L. B., CSc., mim. prof., odborník z medicínskeho odboru pediatria. Maloletá pacientka bola prijatá dňa 06.10.2017 (v piatok) na hospitalizáciu s anamnézou telesnej teploty 38°C, od predchádzajúceho dňa vracanie viac ako 5x, riedke stolice 5x. Matka doma podávala čaj a Kulíšek, po ktorom ale maloletá pacientka vždy vracala. V noci nespala, jesť jej nechutilo, menej močila, veľa ani nepila. Základné
laboratórne vyšetrenia (krvný obraz a diferenciálny rozpočet, CRP, biochemický skríning) síce boli pri jej príjme na hospitalizáciu naplánované, ale až na druhý deň, teda na sobotu. Prvé výsledky vyšetrení boli takmer všetky v referenčnom rozhraní, ale k dispozícii mali byť už v deň prijatia na hospitalizáciu, teda v piatok. V súvislosti s posúdením stavu hydratácie prvostupňový správny orgán konštatoval, že jej stav nemožno hodnotiť len z vyšetrenia turgoru kože. O 19,25 hod. ešte v deň príjmu bol vyšetrený moč s nálezom pH6, bielkoviny +, acetón ++++. Ošetrujúci lekár ordinoval o 23,10 hod. infúziu 2,5 % roztoku glukózy s 0,45% NaCl (teda 1/2 fyziologického roztoku) bez informácie o aktuálnom sérovom ionograme, v množstve 500 ml intravenózne, s odporúčaním jej opakovania. V noci maloletá pacientka opakovane zvracala a mala zvýšenú telesnú teplotu do 37,9°C. Pri tomto zhoršení stavu, v zmysle vzostupu telesnej teploty, opakovaného zvracania, vysokopozitívneho vyšetrenia moču na prítomnosť ketolátok, indikácie na parenterálnu rehydratačnú liečbu, nebolo realizované žiadne vyšetrenie krvi, ani ionogram, ani acidobáza, pričom v zdravotnej dokumentácii bolo pri suspektnej dehydratácii a akútnej gastroenteritíde ordinované prvýkrát až dňa 07.10.2017 o 16,09 hod., teda druhý deň hospitalizácie, už v čase výskytu cerebrálnych paroxyzmov. Napriek tomu, že u maloletej pacientky v odbere krvi dňa 07.10.2017 o 07,27 hod. bola hladina nátria 133 mmol/l, čo je na dolnej hranici normy (uvádzaný referenčný rozsah je 132-144 mmol/l), aj napriek tejto hodnote sa pokračovalo v podávaní hypotonického roztoku v objeme 500 ml a o 14,35 hod. bola napojená ďalšia fľaša hypotonického roztoku v objeme 500 ml, bez kontroly hladiny nátria. Až na následný vznik poruchy vedomia s kŕčovou aktivitou o 15,45 hod. zareagoval poskytovateľ zdravotnej starostlivosti kontrolou ionogramu, už s nálezom hyponatrémie 126 mmol/l. Na druhý deň hospitalizácie (sobota) bol o 14,00 hod. hlásený pozitívny výsledok na rotavírusy v stolici. Rotavírusy sú najčastejšou príčinou závažných hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí na celom svete. Najdôležitejšou komplikáciou rotavirózy je dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy, extrarenálnou poruchou funkcie obličiek a ďalšími dôsledkami vychádzajúcimi z extrémnych strát tekutín a minerálov. Výsledkom môže byť hypovolemický šokový stav so svojimi dôsledkami. Únik vody v smere osmotického gradientu (pri hyponatrémii, hypochlorémii) môže spôsobiť edém buniek (napr. centrálnej nervovej sústavy), vznikajú poruchy činnosti daného orgánu, ako napr. nekľud, nauzea, bolesti hlavy, kŕče, sopor, kóma. Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje konečný klinický obraz, je čas. Pokiaľ tieto zmeny iónov a objemov extracelulárnej tekutiny prebiehajú rýchlo, mozgové tkanivo sa svojimi adaptačnými mechanizmami nedokáže prispôsobiť tejto situácii a dochádza k závažným poruchám. Z uvedeného vyplýva, že aj terapia akútne prebiehajúcich porúch vodného a iónového hospodárstva musí byť razantnejšia, najmä ak sa jedná o malé deti. Hyponatrémia u maloletej pacientky mohla viesť k presunu vody z cievneho riečiska do buniek a podieľala sa tak aj na vzniku edému mozgu, pri ktorom vznikol malígny kónus a následne útlm dychového centra a smrť. Hyponatrémia sa mohla zvyšovať aj podávaním hypoosmolárnych intravenóznych rehydratačných roztokov. Glukóza z 1/2 fyziologického roztoku sa pri hladovaní rýchlo metabolizuje na vodu a CO2 a nízka koncentrácia NaCl nenahradí už vzniknuté straty a preto hypotonická dehydratácia s poruchou acidobázy bola liečená neadekvátne s tým, že na poruche vedomia sa mohla podieľať aj samotná rotavírusová infekcia, ktorá ma afinitu aj k nervovému systému.
6. Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol aj odpovede na podané námietky proti Protokolu (z dôvodu, že žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania zotrval v plnom rozsahu na námietkach uplatnených proti Protokolu, správny súd poukazuje práve na vyhodnotenie týchto námietok). V súvislosti s námietkou, že zdravotnícky personál pracoval so sumou informácií o zdravotnom stave maloletej pacientky, ktoré mal v reálnom čase k dispozícii, upozornil predkladateľa námietok (žalobcu), že práve tieto informácie neboli dostatočné a neboli dostatočne vyhodnotené, keďže základné odbery krvi neboli realizované v deň prijatia, ale boli odložené až na ďalší deň, neboli realizované ani v noci v ústavnej pohotovostnej službe, keď sa stav maloletej pacientky nezlepšoval a službukonajúci lekár rozhodol o zavedení intravenózneho vstupu a začatí parenterálnej liečby. K námietke, že maloletá pacientka bola na hospitalizáciu prijatá v dobrom stave, t.j. bez príznakov dehydratácie (pri príjme turgor kože dobrý) a ošetrujúci lekár z tohto dôvodu rozhodol o spôsobe liečby a odberoch na základe klinického stavu a objektívneho vyšetrenia úrad s odkazom na medicínsku publikáciu uviedol, že príznaky dehydrácie možno rozdeliť na obehové (znížený tlak krvi, zvýšená frekvencia srdca, periférna telesná teplota), obličkové (oligo - až anúria) a príznaky dehydratácie zo strany centrálneho nervového systému (smäd, nekľúd, zmätenosť, apatia, nauzea (pocit nevoľnosti, nutkanie na zvracanie - poznámka správneho súdu), zvracanie, bolesti, dehydratácia), ďalej môže ísť o problém, pri ktorom strata vody dominuje nad stratou solútov (hypertonická dehydratácia). Vo väčšine prípadov ide o kombinované poruchy, pri ktorých je súčasne ovplyvnená vodná, minerálová i acidobázická bilancia. Hypotonická dehydratácia znamená v konečnom dôsledku
zníženie extracelulárnej tekutiny s následným zvýšením intracelulárnej. Príčinou sú zvýšené straty solútov v porovnaní so stratami vody. Príznaky sú hlavne zo strany centrálneho nervového systému a tiež príznaky obehové zo zníženej náplne intravaskulárneho kompartmentu. S poukazom na uvedené úrad uzavrel, že stav hydratácie nemožno hodnotiť len z vyšetrenia turgoru kože (napnutie kože - poznámka správneho súdu). V súvislosti s uvedeným úrad poukázal na rozpor v niektorých klinických nálezoch dňa 06.10.2017, teda v deň prijatia, a to na rozpor medzi údajmi odosielajúcej všeobecnej lekárky, ktorá dieťa v ten deň vyšetrila (jazyk bielo povlečený, auskultačný nález na pľúcach - dýchanie difúzne s vrzgotmi) a údajmi konštatovanými následne pri príjme na hospitalizáciu (bez povlaku, sliznice vlhké, dýchanie pravidelné, exspírium voľné), pričom pri príjme na detské oddelenie bol turgor kože hodnotený ako dobrý, čo je nepravdepodobné pri anamnéze opakovanej riedkej až vodnatej stolice, 5 - násobnom zvracaní, zníženom príjme tekutín, počínajúcej oligúrii (porucha močenia - poznámka správneho súdu). Úradu rovnako nebolo zrejmé, prečo pri stave „dobrej hydratácie“ bol maloletej pacientke moč vyšetrený až o 19,25 hod., keď na hospitalizačné lôžko bola uložená o 11,32 hod. - zrejme preto, že nemočila, inak by nebol problém vyšetriť moč skôr. Úrad ďalej poukázal na to, že zastupujúcou všeobecnou lekárkou pre deti a dorast bola maloletá odoslaná na hospitalizáciu, keď usúdila, že stav nie je možné zvládnuť ambulantnou cestou a ošetrovaním v domácom prostredí, pričom pri príjme maloletej pacientky na hospitalizáciu neboli vykonané žiadne laboratórne vyšetrenia a bolo ordinované pokračovať v perorálnej rehydratácii, tak isto, ako to realizovala jej matka doma a preto podľa názoru úradu vyvstala otázka, aký bol vôbec dôvod hospitalizácie, keď podľa vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bola maloletá pacientka pri príjme v dobrom klinickom stave a malo sa pokračovať v perorálnej rehydratácii, ktorá ale nebola úspešná a jej stav sa nezlepšoval. Preto úrad v súvislosti s uvedenou námietkou uzavrel, že pri neodkladnej hospitalizácii s príjmovou diagnózou A09.0 - Iná a bližšie neurčená gastroenteritída a kolitída infekčného pôvodu, s hore uvedenými obtiažami a anamnestickými údajmi, po predchádzajúcej hospitalizácii (maloletá pacientka bola hospitalizovaná v dňoch 30.09.2017 - 04.10.2017 v nemocnici Svet zdravia a.s. v Žiari nad Hronom pre akútnu bronchitídu - poznámka správneho súdu) na inom detskom oddelení (kde bolo možné uvažovať aj o nozokomiálnej infekcii), keď nebola maloletá pacientka zabezpečená intravenóznym vstupom, nemožno to považovať za postup lege artis.
7. K námietke, že lekár v reálnom čase rozhodol správne a že spochybnenie jeho rozhodnutia nie je na mieste, ani na základe poznania žiaľ fatálneho priebehu vývoja zdravotného stavu s tým, že riadne zdokumentované vstupné výsledky boli všetky v norme, úrad upozornil na to, že tzv. vstupné odbery boli realizované nie vstupne (ako to predpokladá aj ich názov, ktorý použil v námietkach poskytovateľ zdravotnej starostlivosti), teda pri prijatí maloletej pacientky na neodkladnú hospitalizáciu dňa 06.10.2017 o 10,31 hod., ale napríklad vyšetrenie moču bolo realizované až o 19,25 hod. v deň prijatia, základné laboratórne vyšetrenie krvi dokonca až na druhý deň, teda 07.10.2017 o 07,27 hod., vyšetrenie acidobázy (pri gastroenteritíde, dehydratácii a náleze acetónu v moči ++++) tiež až na druhý deň 07.10.2017 o 15,58 hod., teda už v čase výskytu cerebrálnych paroxyzmov. Prvé vyšetrenie moču realizované dňa 06.10.2017 o 19,25 hod. ukázalo nález acetónu ++++ a bielkoviny +, napriek tomu službukonajúci lekár nepovažoval za potrebné indikovať základné laboratórne vyšetrenie krvi. V uvedený deň v čase od 19,30 hod. do 23,00 hod. u maloletej pacientky stúpla telesná teplota na 37,9°C, začala opakovane zvracať. Službukonajúci lekár indikoval zavedenie vnútrožilovej kanyly a parenterálnu liečbu tzv. polovičným fyziologickým roztokom, no ani vtedy nenaordinoval základné laboratórne vyšetrenie krvi. Polovičný (1/2) fyziologický roztok je z hľadiska obsahu iónov hypotonický. Službukonajúci lekár indikoval túto liečbu bez informácie o aktuálnom sérovom ionograme a bez informácie o aktuálnej acidobáze, od ktorej závisia aj koncentrácie napr. kália i nátria. Výsledky prvých základných laboratórnych vyšetrení krvi zo dňa 07.10.2017 o 07,27 hod. boli síce v norme, ale boli to výsledky odobraté po viac ako 8 hodinách infúznej liečby, minimálne po podaní 500 ml 1/2 fyziologického roztoku. V súvislosti s uvedeným úrad uviedol, že uvedený postup by hodnotil ako nesprávny aj vtedy, keď by sa situácia nevyvinula do fatálneho konca.
8. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v námietkach poukázal na najnovšie poznatky lekárskej vedy, konkrétne v roku 2008 publikované a neskôr v roku 2014 revidované odporúčania Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu a výživu (ESPGHAN) a Európskej spoločnosti pre pediatrické infekčné ochorenia (ESPID) o tom, ako manažovať akútne gastroenteritídy u detí tvrdiac, že zdravotnícky personál detského oddelenia postupoval v plnom súlade s týmito odporúčaniami, keď vo všeobecnosti vo väčšine prípadov u detí jednoduché fyzikálne vyšetrenie postačuje na určenie stupňa dehydratácie, laboratórne vyšetrenia majú v prípade ľahkej dehydratácie limitovaný význam, v prípadoch stredne ťažkej a ťažkej dehydratácie sú nevyhnutné na zhodnotenie stavu vnútorného prostredia a určenia
zloženia podávaných tekutín s tým, že pri ľahkej dehydratácii sa u detí preferuje perorálna rehydratácia a až v prípade zlyhania perorálnej rehydratačnej liečby sa odporúča intravenózna rehydratačná liečba, pričom takisto laboratórne testy sa podľa tohto zdroja odporúčajú vykonať až keď sa indikuje intravenózna rehydratačná liečba, ihneď sa odporúča vykonať laboratórne testy v prípade klinických príznakov hyponatrémie alebo v prípade šoku. K uvedenému úrad uviedol, že v zmienenom odporúčaní ESPGHAN sa uvádza, že elektrolyty by sa mali merať v nemocničných podmienkach u všetkých detí, u ktorých sa začína intravenózna terapia a počas tejto liečby, pretože hyper - alebo hyponatrémia bude meniť zloženie zvoleného roztoku a rýchlosť akou sa budú podávať intravenózne tekutiny na rehydratáciu. Ďalej úrad poukázal na to, že v časti „Zloženie tekutín na rehydratáciu“ odporúča izotonický fyziologický 0,9 % soľný roztok, ktorý účinne znižuje riziko hyponatrémie a je odporúčaný na počiatočnú rehydratáciu vo väčšine prípadov s tým, že glukóza sa môže pridať do fyziologického roztoku, ak bol obnovený objem tekutiny v následnej fáze intravenóznej rehydratácie. S poukazom na uvedené úradu nebolo jasné, podľa ktorej časti odporúčaní ESPGHAN vlastne ošetrujúci personál postupoval.
9. Na námietku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, že u maloletej pacientky bolo kompletne vykonané vyšetrenie vnútorného prostredia ešte počas hospitalizácie v nemocnici v Žiari nad Hronom, čo bolo len niekoľko dní pred hospitalizáciou na jeho detskom oddelení, pričom v týchto výsledkoch neboli prítomné žiadne patologické hodnoty úrad uviedol, že zo základných učebníc pediatrie je možné sa dozvedieť, že metabolický obrat dojčiat a batoliat je veľmi vysoký a mnohé z metabolických pochodov sa môžu vyvíjať pomerne rýchlo, rádovo v hodinách a preto spoliehať sa na to, že výsledky spred niekoľkých dní boli v norme u batoľaťa, navyše počas chorobného stavu, ktorý bol sprevádzaný zvýšenou telesnou teplotou, vracaním, hnačkami, poklesom diuréz, nebol správny medicínsky postup.
10. K námietke, že dňa 07.10.2017, teda na druhý deň hospitalizácie, napriek tomu, že všetky vstupné parametre boli v norme, realizoval v čase od 07,27 hod. do 15,59 hod. opakované odbery, a to odber krvi, odber moču, odber na acidobázickú rovnováhu a znovu odber krvi a preto konštatovanie o tom, že odbery pri zhoršení stavu neboli realizované nezodpovedá záznamom v dokumentácii, a teda ani nemôže obstáť ani ako podklad akéhokoľvek správneho a zákonného rozhodnutia úrad uviedol, že zisteným nedostatkom, ako bol formulovaný v závere protokolu, bolo, že u 1,5 ročného dieťaťa prijatého s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani pri zhoršení stavu v ten istý deň nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza, keď maloletá pacientka bola prijatá dňa 06.10.2017 o 10,31 hod. na hospitalizáciu, podľa zápisov v zdravotnej dokumentácii v tento deň až do cca 19,30 hod. mala telesnú teplotu 36,5 - 37,2°C, nezvracala. Od 19,30 hod. do 23,25 hod. boli v zdravotnej dokumentácii 3 zápisy o tom, že opakovane zvracia, telesná teplota vystúpila na 37,9°C, podané bolo per rectum antipyretikum, vyšetrený moč s nálezom acetón ++++ s tým, že službukonajúci lekár indikoval zavedenie intravenóznej kanyly a podanie 500 ml chladeného 1/2 fyziologického roztoku intravenózne, pričom pri tomto zhoršení stavu v zmysle vzostupu telesnej teploty, opakovaného zvracania, vysokopozitívneho vyšetrenia moču na prítomnosť ketolátok, indikácie na parenterálnu rehydratačnú liečbu, nebolo realizované žiadne vyšetrenie krvi, ani ionogram, ani acidobáza.
11. Úrad sa plne stotožnil s tvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, že u dehydratovaného dieťaťa je potrebné hradiť dennú potrebu tekutín a zároveň dopĺňať priebežné strany a predpokladaný deficit tekutín a tiež súhlasil s výpočtom dennej potreby tekutín podľa hmotnosti dieťaťa dodajúc súčasne, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa v danom prípade v úvode rozhodol pre perorálnu rehydratáciu maloletej pacientky, no nie je zrejmé, koľko z vypočítaného množstva tekutín sa jej podarilo podať v čase od príjmu dňa 06.10.2017 o 10,31 hod. až do rozhodnutia o začatí intravenóznej liečby o 23,00 hod. toho dňa a tiež nie je zrejmé, ako je možné zistiť objem prijatých tekutín zo zápisov sestier typu „pije po glgoch“, „pije dobre“, „trošku vygrcia“. V tejto súvislosti úrad tiež poukázal nato, že v zdravotnej dokumentácii nebol údaj o diuréze, neboli vážené plienky, celkovo nebola vedená vôbec žiadne bilancia tekutín. Následne od 23,00 hod. dňa 06.10.2017 bol k dispozícii údaj o množstve tekutín podanom parenterálne, absentoval však údaj o výdaji tekutín a preto možno predpokladať, že maloletá pacientka sa vymočila v čase odberu moču na vyšetrenie dňa 06.10.2017 o 19,25 hod. a keďže ďalšie zrealizované vyšetrenie moču bolo nasledujúci deň 07.10.2017 o 14,25 hod. nie je zrejmé, ako a či vôbec močila medzi týmito dvomi vyšetreniami.
12. K námietke, že v súčasnosti celosvetovo ani lokálne (SR) neexistuje štandardizovaný protokol intravenóznej rehydratačnej liečby u detí, pričom odporúčané schémy sa líšia v zmysle objemov,
rýchlosti podávania ako aj zloženia roztokov používaných na intravenóznu liečbu s tým, že vo väčšine vychádzajú dostupné dáta z historických odporúčaní a osobných klinických skúseností (taktiež dostupné zo zdroja : European Society for Pedietric Gastroenterology, Hepatology aned Nutrition; European Society fot Peditric Infectious Diseases. European Society for Pediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutritoin/European Society fot Pediatric Infectious Diseases evidence - based guidelines for the management of acute gastroenteritis in children in Europe: update 2014. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2014 Jul; 59 (1): 132-52) úrad uviedol, že pracoval aj s týmto zdrojom informácií, pričom v časti venovanej zloženiu intravenóznych rehydratačných roztokov sa nachádza upozornenie, že podávanie hypotonických roztokov významne zvýšilo riziko vzniku akútnej hyponatrémie. V tejto súvislosti úrad poukázal na to, že napriek tomu, že u maloletej pacientky v odbere krvi dňa 07.10.2017 o 07,27 hod. bola hladina nátra 133 mmol/l, čo je na dolnej hranici normy (uvádzaný referenčný rozsah je 132-144 mmol/l), pokračovalo sa v podávaní hypotonického roztoku v objeme 500 ml a o 14,35 hod. bola napojená ďalšia fľaša hypotonického roztoku v objeme 500 ml, bez kontroly hladiny nátria a až na následný vznik poruchy vedomia s kŕčovou aktivitou o 15,45 hod. zareagoval poskytovateľ zdravotnej starostlivosti kontrolou ionogramu, už s nálezom ešte nižšej hodnoty hyponatrémie 126 mmol/l.
13. Vo vzťahu k tvrdeniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ohľadom vedenia zdravotnej dokumentácie, keď vyšetrenie a ošetrenie pacienta má v reálnom čase prednosť pred bezprostredným zápisom do zdravotnej dokumentácie, keď zdravotnícky personál sa venoval ošetreniu a podaniu liečby maloletej pacientky a realizované výkony dekurzovali dodatočne a napriek časovej diskrepancii ošetrujúci lekár zmenu liečby s presným uvedením času na základe získaných odberov do zdravotnej dokumentácie riadne zaznamenal úrad uviedol, že nevidí dôvod pre túto námietku, pretože všetky záznamy v predloženej zdravotnej dokumentácii, dokonca aj tie, ktoré boli dekurzované dodatočne, akceptoval.
14. K námietke CT vyšetrenia, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti tvrdil, že toto bolo vykonané na základe poznania stavu maloletej pacientky v reálnom čase, pričom poukázal aj na fakt, že CT vyšetrenie vrátane AG indikovalo aj vyššie klinické pracovisko úrad uviedol, že je diskutabilné, či CT vyšetrenie mozgu, i keď promptne vykonané, malo mať v tom čase prednosť pred efektívnym liečením hypotonickej dehydratácie s poruchou acidobázy, keďže v záznamoch sa neuvádzali pozitívne meningeálne príznaky a maloletá pacientka mala nízke zápalové parametre s tým, že zároveň boli k dispozícii výsledky mineralogramu, ktoré umožnili uvažovať aj o inej, ako zápalovej etiológii vzniku kŕčov bez nutnosti urgentného CT vyšetrenia. V súvislosti s touto námietkou úrad tiež zdôraznil, že v protokole z vykonaného dohľadu sa v zistených nedostatkoch, na základe ktorých bola zdravotná starostlivosť vyhodnotená ako nesprávne poskytnutá sa realizácia CT neuvádza dodajúc, že na strane druhej nie je medicínsky relevantná argumentácia, že CT vyšetrenie bolo správne indikované, pretože bolo zopakované aj na vyššom pracovisku, nakoľko na vyššom pracovisku bolo CT vyšetrenie realizované z úplne iných dôvodov, a síce, že išlo o maloletú pacientku v hlbokom bezvedomí, GCS 3b s bilaterálne mydriatickými zrenicami bez fotoreakcie, na umelej pľúcnej ventilácii, bez prítomnosti spontánnej dychovej aktivity, bez analgosedácie, bez reakcie a bez potreby tlmenia pri reintubácii. V súvislosti s argumentáciou, že jedným z dôvodov, prečo bolo realizované CT vyšetrenie, je výsledok prokalcitonínu 0,19 ug/l úrad zdôraznil, že podľa zdravotnej dokumentácie bolo CT vyšetrenie indikované a zrealizované v čase od 16,32 hod. do 16,51 hod., pričom ale výsledok prokalcitonínu odobratého o 15,59 hod. bol známy až o 17,26 hod., teda až po realizácii CT vyšetrenia
15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že úrad sa vysporiadal aj s tvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedeným vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania a to, že stanovisko prizvaného odborníka - konzultanta nemá vyššiu dôkaznú silu než vyjadrenie jeho lekárov, podané ešte v rámci výkonu dohľadu. Úrad v tejto súvislosti zdôraznil, že so stanoviskami týchto osôb ako nezávislých odborníkov, prizvaných do výkonu dohľadu práve za účelom posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti počíta aj zákon č. 581/2004 Z. z. Z ustanovenia § 43 ods. 4 tohto zákona vyplýva, že okrem zamestnancov úradu vykonávajú dohľad aj prizvané osoby, teda nie zamestnanci úradu, ale nezávislí odborníci. Inštitút prizvaných osôb využíva úrad pri výkone dohľadu práve z dôvodu právnej úpravy, obsiahnutej v ustanovení § 43 ods. 7 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva povinnosť úradu, aby v prípade, že jeho zamestnanci vykonávajúci dohľad nemajú spôsobilosť v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa vykonáva dohľad (teda v tom medicínskom odbore, v ktorom bola poskytovaná posudzovaná zdravotná starostlivosť), bol do výkonu dohľadu formou poverenia prizvaný odborník v danom medicínskom odbore. Uvedená osoba je teda na rozdiel od
lekára - zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nezávislým odborníkom, ktorému zákon dáva právo vyhodnocovať informácie a dokumenty získané priamo od dohliadaného subjektu a od jeho zamestnancov. Na základe zistení, ku ktorým úrad dospel počas výkonu dohľadu v spolupráci s týmito prizvanými odborníkmi, úrad, v prípade zisteného porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v správnom konaní skúma, či zistenia vykonaného dohľadu o porušení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. sú dostatočným dôvodom na uloženie pokuty podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a či skutkový stav, vychádzajúci z podkladov, obstaraných ešte počas výkonu dohľadu, bol spoľahlivo zistený tak, aby úrad mohol pristúpiť k uloženiu sankcie. V tejto súvislosti úrad poukázal na platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že štát zveril posudzovanie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti do právomoci úradu ako odbornej inštitúcie, nie do právomoci jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a platné právne predpisy počítajú aj s odborným posudkom prizvaného odborníka ako s podkladom pre výkon dohľadu a následne pre správne konanie, v ktorom má byť uložená sankcia za spáchaný správny delikt, zistený výkonom dohľadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009 a sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017).
16. Ďalej úrad poukázal na to, že dokazovanie patrí nepochybne do právomoci správneho orgánu a pokiaľ má tento skutkový stav zistený spoľahlivo tak, aby mohol pristúpiť k vydaniu rozhodnutia, nie je povinný vyhovieť bez všetkého návrhu na doplnenie dokazovania len preto, lebo účastník konania je toho názoru, že je potrebné obstarať nový dôkaz, a to dokonca len z dôvodu, že na rozdiel od úradu je presvedčený o správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti citujúc súčasne z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017.
17. Úrad mal vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na to, že si obstaral na účely výkonu dohľadu všetky potrebné podklady jednoznačne a nespochybniteľne preukázané pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom tento nepreukázal opak dodajúc, že podklady a zistenia vykonaného dohľadu sú dostatočným a spoľahlivým základom pre náležité zistenie skutkového stavu veci, ktorý je z nich dostatočne zrejmý. S poukazom na uvedené už nebolo potrebné pred vydaním rozhodnutia dopĺňať dovtedy obstarané podklady pre rozhodnutie, teda ani obstarávať nové odborné stanovisko, prípadne znalecký posudok v odbore pediatria. Súčasne poukázal na to, že podkladom na rozhodnutie o uložení pokuty (§ 32 správneho poriadku) je vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom č. 1071/2017 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 17.09.2018, námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 08.10.2018, stanovisko prizvaného odborníka doc. MUDr. Milana Kuchtu, CSc., mim. prof., zo dňa 08.10.2019 k námietkam, zápisnica č. 1071/2017 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 24.01.2019, podklady pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade, a to konkrétne zdravotná dokumentácia maloletej pacientky (vrátane výpisu zo zdravotnej dokumentácie od všeobecnej lekárky pre deti a dorast maloletej pacientky, tiež zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie maloletej pacientky vo vtedajšej Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava - od 01.01.2018 Národný ústav detských chorôb a tiež záznamu z poskytovania zdravotnej starostlivosti záchrannou zdravotnou službou AIR TRANSPORT EUROPE spol. s r.o., ktorá pacientku transportovala do Bratislavy), vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 09.11.2017 (obsahujúce vyjadrenie primára detského oddelenia zo dňa 06.11.2017), vyjadrenie všeobecnej lekárky pre deti a dorast maloletej pacientky zo dňa 09.11.2017, vyjadrenie vtedajšej Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava zo dňa 08.11.2017 (obsahujúce vyjadrenie zástupcu prednostu Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny zo dńa 07.11.2017), vyjadrenie spoločnosti AIR TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o. zo dňa 12.12.2017 (obsahujúce vyjadrenie odborného zástupcu spoločnosti zo dňa 11.12.2017 a lekársku správu zasahujúcej lekárky zo zásahu dňa 07.10.2017), pitevný protokol z pitvy maloletej pacientky zo dňa 11.10.2017, stanovisko doc. MUDr. L. B., CSc., mim. prof., prizvaného odborníka z medicínskeho odboru pediatria zo dňa 24.07.2018, pričom podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty je tiež upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 19.03.2019 a vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 01.04.2019.
18. Záverom úrad skonštatoval, že s poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré sú v rozpore s cieľom a povinnosťou vyžadovanou v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., keď pacientovi má byť včas poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, teda všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
pokutu na úrovni menej ako polovice z maximálnej sumy pokuty, ktorú je možné poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako právnickej osobe uložiť, keď zákon č. 581/2004 Z. z. umožňuje uložiť pokutu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je právnickou osobou až do výšky 9 958 eur.
19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v zákonnej lehote rozklad, v ktorom zopakoval námietky vznesené proti protokolu, ako aj uvedené vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania. Súčasne nesúhlasil ani s výrokom o pokute a jeho odôvodnením.
20. Žalovaný rozhodnutím číslo konania : ZS 204/00005/2019/R, číslo spisu : 82773/9266/2019/204 zo dňa 02.10.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej aj ako len „účastník konania“) postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie č. ZS 20400005/2019 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur, vydané úradom dňa 05.02.2019 potvrdil. Predseda úradu sa s tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 30.04.2019, nestotožnil.
21. Poukázal na to, že účastník konania s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej skonštatoval, že úrad sa argumentačne vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany účastníka konania počas výkonu dohľadu, ako aj počas prvostupňového správneho konania dodajúc, že účastník konania v rozklade neuvádza žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorými by sa úrad v napadnutom rozhodnutí nebol zaoberal a riadne argumentačne nevysporiadal. Tiež považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za vystihujúce meritum veci, za jasné a vecné. Poukázal na to, že účastník konania má právo na vyjadrenie nesúhlasného názoru, avšak jeho tvrdenia samé o sebe bez relevantnej opory v zdravotnej dokumentácii pacientky, neznamenajú, že zodpovedajú reálnej skutočnosti.
22. Predseda úradu poukázal na to, že ak by bola pacientka „v dobrom klinickom stave“ ako to uvádza sám účastník konania, tak potom, nie je zrejmé, prečo bola nutná samotná hospitalizácia. K argumentácii účastníka konania, že „vstupné“ laboratórne odbery boli urobené práve vtedy, keď si to zdravotný stav pacientky vyžadoval (čo bolo podľa zdravotnej dokumentácie nasledujúci deň hospitalizácie - v sobotu 07.10.2017) predseda úradu uviedol, že túto nie je možné akceptovať, pretože v čase rozhodnutia primára detského oddelenia v deň prijatia o vykonaní „vstupných“ laboratórnych odberov až na druhý deň, nemohol primár brať do úvahy, vtedy ešte neexistujúce zhoršenie zdravotného stavu pacientky.
23. K tvrdeniu účastníka konania, že prípad nebol posudzovaný zo strany úradu ex ante ale ex post predseda úradu zdôraznil, že nie prvostupňový správny orgán, ale práve účastník konania potvrdzuje svojimi vyjadreniami nazeranie na vec cez princíp ex post a nie ex ante, keď sa odvolával na laboratórne výsledky z hospitalizácie pacientky u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pretože počas dvoch dní, ktoré ubehli od prepustenia pacientky a jej opätovného prijatia k účastníkovi konania sa zdravotný stav pacientky výrazne zmenil, keď maloletá pacientka trpela hnačkami, vracaním, zvýšenou teplotou, zhoršenou hydratáciou, diurézou.
24. Predseda úradu mal za to, že účastník konania mal jednoznačne v čase prijatia pacientky na hospitalizáciu zrealizovať odbery (krvný obraz, diferenciálny rozpočet, CRP, biochemický skríning), pričom počas výkonu dohľadu a ani počas následného správneho konania účastník konania logicky nezdôvodnil, prečo vstupné laboratórne odbery nezrealizoval už v čase príjmu pacientky na hospitalizáciu, nakoľko, ak by tak učinil, boli by jeho zdravotnícki pracovníci poznali ich výsledky a toto poznanie by im poskytlo reálnejší prehľad o stave vnútorného prostredia pacientky a podľa ich hodnôt by sa manažoval ďalší postup, vrátane rehydratačnej liečby. V tejto súvislosti dodal, že je pravdou, že odbery moču a stolice realizované boli, ale je nutné podotknúť, že pacientka bola prijatá na hospitalizáciu v doobedňajších hodinách a odber moču bol realizovaný až večer (cca 19,25 hod.), kedy sa už v tomto moči nachádzal acetón ++++, pričom v zdravotnej dokumentácii nie je žiadna zmienka o pokuse zachytiť moč skôr ako cca o 19,25 hod. Rovnako poukázal na to, že maloletej pacientke nebolo zároveň zdravotníckymi pracovníkmi účastníka konania vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza pri zhoršení jej zdravotného stavu v deň prijatia (06.10.2017), pričom vyšetrenie acidobázy bolo pri suspektnej
dehydratácii a akútnej gastroenteritíde ordinované až dňa 07.10.2017 o 16,09 hod., teda v čase výskytu cerebrálnych paraxyzmov.
25. V nadväznosti na obranu účastníka konania, že laboratórne testy nezrealizoval s poukazom na guidelines - odporúčania spoločnosti ESPGHAN a ESPID sa predseda úradu (ďalej aj ako „žalovaný“) stotožnil s argumentáciou úradu uvedúc, že nie je zrejmé prečo podľa týchto guidelines nepostupoval účastník konania v noci dňa 06.10.2017, keď nariadil zmenu perorálnej rehydratačnej liečby na intravenóznu bez toho, aby realizoval laboratórne odbery, a to v situácii, kedy nemal k dispozícii ani len výsledky vstupných laboratórnych vyšetrení (keďže ich neurobil), ani výsledky laboratórnych vyšetrení pri zhoršení zdravotného stavu pacientky o cca 23,00 hod. dodajúc, že ak sa aj účastník konania obhajuje tým, že pri príjme na hospitalizáciu bol pacientkin klinický stav dobrý a preto nerobil hneď vstupné odbery, tak už pri zhoršení zdravotného stavu pacientky o 23,00 hod. ich urobiť mal, nakoľko tak rozhodoval o parenterálnej rehydratačnej liečbe bez poznania laboratórnych parametrov.
26. Žalovaný rovnako vytkol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, že nesprávne manažoval rehydratačnú liečbu pacientky. V úvode sa rozhodol pre perorálnu rehydratáciu pacientky, no nie je zrejmé, koľko z vypočítaného množstva tekutín sa jej podarilo podať v čase od príjmu dňa 06.10.2017 o 10,31 hod. až do rozhodnutia o začatí intravenóznej liečby o 23,00 hod., keď bol zaznamenaný údaj o množstve tekutín podanom parenterálne, absentoval však údaj o výdaji tekutín. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že účastník konania ordinoval o 23,10 hod. infúziu 2,5 % roztoku glukózy s 0,45% NaCl (teda 1/2 fyziologického roztoku) bez informácie o aktuálnom sérovom ionograme, v množstve 500 ml intravenózne s odporúčaním jej opakovania, pričom podávanie hypotonických roztokov významne zvýšilo riziko vzniku akútnej hyponatrémie.
27. Žalovaný ďalej skonštatoval, že úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na odborné publikácie, podľa ktorých možno príznaky dehydratácie rozdeliť na obehové, mukokutánne, obličkové a príznaky dehydratácie zo strany centrálneho nervového systému, pričom pri strate tekutín môže ísť o straty izotonickej tekutiny, ďalej môže ísť o problém, pri ktorom sú straty solútov výraznejšie ako strata vody (hypotonická dehydratácia) a nakoniec problém, pri ktorom strata vody dominuje nad stratou solútov (hypertonická dehydratácia). Hypotonická dehydratácia znamená v konečnom dôsledku zníženie extracelulárnej tekutiny s následným zvýšením intracelulárnej, pričom príčinou sú zvýšené straty solútov v porovnaní so stratami vody s tým, že príznaky sú hlavne zo strany centrálneho nervového systému a tiež príznaky obehové zo zníženej náplne intravaskulárneho kompartmentu. V súvislosti s hodnotením dehydratácie maloletej pacientky poukázal predseda úradu na skutočnosť, že na rozdiel od účastníka konania, ktorý pri prijímaní pacientky obsiahol v zápise „jazyk bez povlaku“, tak pediatrička, u ktorej bola pacientka tesne pred hospitalizáciou, vyhodnotila jazyk ako „bielo povlečený“ a stav pacientky vyhodnotila ako dôvodný pre hospitalizáciu na detskom oddelení.
28. Žalovaný rovnako neakceptoval argumentáciu účastníka konania, že hodnoty urey a kreatinínu nesvedčali pre extrarenálnu poruchu funkcie obličiek v dôsledku dehydratácie, hodnoty kalémie a pH krvi boli v norme, pretože ich znalosť by mala význam vtedy, ak by uvedené hodnoty boli známe už v deň prijatia (za predpokladu, že by účastník konania realizoval laboratórne vyšetrenie hneď pri prijatí), a nešlo by o hodnoty z laboratórnych vyšetrení, realizovaných až na druhý deň, už po predtým podávanej rehydratačnej liečbe.
29. Žalovaný zdôraznil, že najčastejšou príčinou závažných hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí sú rotavírusy, pričom najdôležitejšou komplikáciou rotavirózy je dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy, extrarenálnou poruchou funkcie obličiek a ďalšími dôsledkami vychádzajúcimi z extrémnych strát tekutín a minerálov, pričom výsledkom môže byť hypovolemický šokový stav so svojimi dôsledkami. Únik vody v smere osmotického gradientu (pri hyponatrémii, hypochlórémii) môže spôsobiť edém buniek (napr. centrálnej nervovej sústavy), vznikajú poruchy činnosti daného orgánu, ako napr. nekľud, nauzea, bolesti hlavy, kŕče, sopor, kóma.
30. Žalovaný rovnako skonštatoval, že z odôvodnenia výšky uloženej pokuty v rámci prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z akých skutočností úrad vychádzal a na aké skutočnosti prihliadol pri určovaní výšky pokuty dodajúc, že z odôvodnenia výšky sankcie je zrejmá správna úvaha úradu, ako aj hodnotenie, v čom spočívala závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov a do akej súvislosti dal následky nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti so zisteným pochybením. Poukázal na to,
že konanie účastníka konania bolo rozporné s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonať všetky zdravotné výkony za účelom uzdravenia osoby alebo aspoň zlepšenia jej zdravotného stavu dodajúc, že úrad musí každý jednotlivý prípad posudzovať individuálne a zohľadňovať charakter konania, ktoré spočíva v porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2006 Z. z.
31. Ďalej žalovaný zdôraznil, že konštatovanie o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a celkové posúdenie hodnoteného prípadu nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie a údajov, ktoré mali k dispozícii pri rozhodovaní aj samotní zdravotnícki pracovníci účastníka konania doplniac, že aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, teda po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, skupina vykonávajúca dohľad vrátane prizvaného odborníka posudzuje postup zdravotníckych pracovníkov s prihliadnutím na, v tom čase aktuálny stav pacientky, a s prihliadnutím na tie údaje, ktoré mali/mohli mať k dispozícii, vzhľadom na aktuálny stav maloletej pacientky.
32. Žalovaný tiež uviedol, že nevyhovel návrhu účastníka konania na doplnenie dokazovania, či už vo forme znaleckého posudku alebo odborného stanoviska dôvodiac tým, že je inštitúciou, ktorej zákon č. 581/2004 Z. z. zveruje výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v ktorom dochádza k posudzovaniu odborných skutočností, a síce k posudzovaniu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a keďže mu bola zverená činnosť, akou je výkon dohľadu, dáva mu to právo na vyslovenie odborného záveru, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a či nedošlo v jej poskytovaní k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom na tento účel, v prípade potreby, prizýva do výkonu dohľadu iné, tzv. prizvané osoby, ktoré musia spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti v príslušnej posudzovanej medicínskej oblasti. Tento svoj názor podložil citáciou z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017.
33. Rovnako žalovaný dôvodil, že úrad v postavení správneho orgánu môže uložiť pokutu, ak „pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne“, teda úrad ukladá pokuty za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré zistil výkonom dohľadu, pričom spôsob, akým sa výkon dohľadu, vrátane odborného medicínskeho posúdenia veci realizuje, neupravujú ustanovenia správneho poriadku, ale § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z., ktoré dávajú úradu povinnosť prizvať do výkonu dohľadu odborníka z príslušného medicínskeho odboru na to, aby bola splnená podmienka odbornej spôsobilosti najmenej jednej z osôb oprávnených na výkon dohľadu v tej pracovnej činnosti, v ktorej sa vykonáva dohľad, teda v tej medicínskej oblasti, v ktorej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť.
34. Vo vzťahu k odborným konzultantom žalovaný uviedol, že títo sú síce s úradom v zmluvnom vzťahu, ktorý slúži výlučne na to, aby sa upravili podmienky na úhradu za vykonanie konzultačnej činnosti, avšak odmietol akékoľvek špekulácie účastníka konania o tom, že takýto zmluvný vzťah by mal vylučovať konzultanta z konzultačnej činnosti dodajúc, že zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s istou formou „kontroly“, pretože dohliadaný subjekt má právo podať odôvodnené námietky zaujatosti konzultanta a tento ako osoba oprávnená na výkon dohľadu môže byť podľa § 44 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. z výkonu dohľadu vylúčený, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
35. Žalovaný tiež poukázal na to, že zo spisového materiálu zistil, že účastníkovi konania bola protokolom uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak splnenie tejto povinnosti účastník konania v stanovenej lehote prvostupňovému správnemu orgánu nedeklaroval s tým, že v rozklade uviedol, že uloženie tejto povinnosti neignoroval, všetci jeho lekári boli s kazuistikou oboznámení a primár detského oddelenia zorganizoval seminár venovaný hnačke u detí a spôsobu rehydratácie, pričom upozornil aj na zriedkavé, ale možné komplikácie. K tvrdeniu účastníka konania, že nepovažoval výkon dohľadu za ukončený, keďže začalo správne konanie a teda vec nebola doposiaľ uzatvorená žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, ako účastník konania dospel k presvedčeniu, že nakoľko podal námietky a následne začalo správne konanie, a teda vec nebola uzatvorená, nemusí nepodávať správu o realizovaných aktivitách. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predchádzajúcich konaniach, kedy bola účastníkovi konania uložená povinnosť prijať nápravné opatrenia (napriek tomu, že podal námietky, následne začalo správne konanie) správu o prijatých nápravných opatreniach zaslal, hoci vec ešte tiež nebola ukončená v rámci správneho konania.. Rovnako dodal, že nesplnenie uloženej
povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov sa môže považovať za nesplnenie povinnosti dohliadaného subjektu podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. a môže byť zo strany úradu sankcionované podľa ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.
36. Vo vzťahu k výške pokuty, ktorú považoval za adekvátnu zisteným pochybeniam v poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaný zdôraznil, že účastník konania vedel, že pacientka bola pred pár dňami prepustená z hospitalizácie z inej nemocnice, v ktorej boli hospitalizované deti s rotavírovou infekciou, po prepustení sa u nej vyskytli a tiež si musel byť vedomý znalostí o rotavírusovej infekcii a o jej často závažnom priebehu a život ohrozujúcich komplikáciách. Rovnako poukázal na to, že úrad pri určovaní výšky pokuty správne prihliadol aj na skutočnosť, že z informácií a údajov získaných a vyhodnotených počas výkonu dohľadu, ale aj v správnom konaní, nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že by úmrtie pacientky nastalo v priamom súvise so zistenými nedostatkami, pričom zistené nedostatky sa premietli aj do výroku rozkladom napadnutého rozhodnutia a tieto sa však spolupodieľali na rozvoji závažnosti stavu pacientky, pretože ich následkom sa jej včas nedostalo správnej zdravotnej starostlivosti. Pokutu vo výške 4000 eur, ktorá bola uložená v súlade s ustanoveniami § 50 ods. 2 písm. a) a a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. považoval za primeranú, preventívnu a výchovnú a nie za likvidačnú.
37. Záverom poukázal na to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený tak, aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
38. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a to z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) SSP nepožiadal o nariadenie pojednávania.
39. Žalobca po opise jednotlivých námietok proti protokolu a dôvodoch rozkladu v bode V žaloby poukázal na jednotlivé žalobné body, ktorými odôvodňoval nezákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia.
40. Dôvodil, že v podanom rozklade poukazoval na nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu a rovnako z jeho nedostatočného posúdenia. Dôvodil ďalej, že v podanom rozklade rovnako poukázal na skutočnosť, že dieťa pri prijatí bolo v dobrom klinickom stave bez príznakov dehydratácie a tomuto stavu bola ordinovaná liečba, konkrétne, že bola ordinovaná perorálna hydratácia.
41. Namietal, že odmietnutie záverov prijímajúceho lekára ohľadne postupu v liečbe bolo vykonané bez akéhokoľvek odôvodnenia počas celého priebehu dohľadu, ako aj správneho konania. Poukázal na podstatnú skutočnosť a to, že odbery boli vykonané jednak v deň prijatia a jednak v čase, keď si to klinický stav vyžadoval, teda v čase jeho zhoršenia, v deň prijatia boli realizované odbery stolice a moču, na základe ktorých zdravotnícky personál reagoval okamžite, t.j. v deň prijatia bola perorálna hydratácia zmenená na parenterálnu a dieťa malo zavedenú i.v. kanylu.
42. Namietal chyby v posudku konzultanta, ktoré mali a mohli viesť správny orgán k jeho posúdeniu a prehodnoteniu, konkrétne, že prizvaný konzultant uviedol, že v zázname prijímajúceho lekára nie je zmienka o veľkosti veľkej fontanely, ktorá však je irelevantná, pretože v tomto veku dieťaťa je fontanela pravdepodobne uzatvorená a v záznamoch všeobecného lekára pre deti a dorast nebola zmienka o patologicky otvorenej fontanele. Ďalej v tejto súvislosti namietal, že tvrdenie prizvaného konzultanta, že dieťa zrejme nemočilo, nemá oporu v zdravotnej dokumentácii maloletej pacientky, nakoľko primár detského oddelenia uvádzal v zdravotnej dokumentácii, že sa počas poobedia nepodarilo moč zachytiť. Tiež poukázal na to, že ani spochybnenie spôsobu rehydratácie dieťaťa prizvaným konzultantom nevychádza z údajov v zdravotnej dokumentácii, keď pacientka mala všetky biochemické parametre pri tejto liečbe v norme a CT vyšetrenie, ktoré realizoval, bolo negatívne, tzn. nebol konštatovaný
edém mozgu, zapríčinený nesprávnou rehydratáciou, ako bez zodpovedajúcej opory v zdravotnej dokumentácii pacientky uvádzal prizvaný konzultant.
43. Zotrval na správnosti rehydratačnej liečby v súvislosti s vykonanými laboratórnymi a zobrazovacími vyšetreniami. Poukázal na to, že u dieťaťa bolo kompletne vykonané vyšetrenie vnútorného prostredia počas hospitalizácie v nemocnici v Žiari nad Hronom, čo bolo len niekoľko dní pred hospitalizáciou v nemocnici v Galante, navyše tvrdil, že dieťa nemalo pri prijatí klinické známky dehydratácie. Tiež poukázal na to, že všetky vstupné parametre boli v norme, boli realizované opakované odbery, konkrétne v čase od 7,27 hod. do 15,59 hod., a to odber krvi, odber moču, odber na ABR a znovu odber krvi, pričom tvrdenie prizvaného konzultanta, resp. žalovaného vo výroku rozhodnutia o tom, že odbery pri zhoršení stavu neboli realizované nezodpovedá záznamom v zdravotnej dokumentácii pacientky. Rovnako poukázal na to, že parenterálna liečba bola u dieťaťa upravená cielene na základe ionogramu, čomu zodpovedá aj záznam v dokumentácii o tom, že infúzna liečba bola zmenená na základe kontrolného ionogramu. V súvislosti s vedením parenterálnej liečby u maloletej pacientky trval na tom, že táto zodpovedala štandardom i.v. rehydratácie zdôrazniac, že išlo o dieťa, ktoré nemalo klinické známky dehydratácie, teda možno predpokladať, že dehydratácia nebola závažná, možno hovoriť nanajvýš o ľahkej forme dehydratácie.
44. Tiež tvrdil, že vedenie i.v. rehydratačnej liečby u pacientky nemožno považovať za nesprávne, pacientka dostala od 23,00 hod. dňa 06.10.2018 do 15,45 hod. dňa 07.10.2017 i.v. cca 1050 ml tekutín, čo bolo cca 65-70 ml/hod (cca 6ml/kg/hod.), pričom pri takomto objeme podaného polovičného fyziologického roztoku je vývoj ťažkého edému mozgu málo pravdepodobný, navyše CT vyšetrenie takéto zmeny neukázalo.
45. Žalobca ďalej poukázal na odborné odporúčania v medicínskom odbore pediatria vo vzťahu k možným resp. navrhovaným spôsobom liečby uzavrúc, že spôsob liečby bol z jeho strany v súlade s týmito odporúčaniami (odporúčania ESPGHAN, ESPID a European Society for Pedietric Gastroenterology, Hepatology aned Nutrition; European Society fot Peditric Infectious Diseases. European Society for Pediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutritoin/European Society fot Pediatric Infectious Diseases evidence - based guidelines for the management of acute gastroenteritis in children in Europe: update 2014. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2014 Jul; 59 (1): 132-52). Tiež tvrdil, že postup liečby u posudzovanej pacientky bol v súlade so súčasnými poznatkami.
46. Žalobca tiež namietal tvrdenie úradu o nevykonaní odberov pri zhoršení stavu, keď toto tvrdenie nezodpovedá záznamom v zdravotnej dokumentácii. Tiež tvrdil, že rôzne štúdie a prípady ohľadne fatálnych následkov rotavírovej infekcie, na ktoré poukázal, sa klinicky zhodovali s posudzovaným prípadom. Konkrétne uviedol, že rotavírusy sú nepredvídateľné a spôsobujú potencionálne závažné ochorenia, väčšina prípadov má mierny priebeh, avšak výnimkou nie sú ani komplikácie jednak zo strany gastrointestinálneho traktu a jednak atypické priebehy rotavírusovej infekcie, pričom typickými sú aj závažné komplikácie zo strany CNS - konvulzie, encefalopatie až encefalitídy. V tejto súvislosti poukázal na prípad dvoch detí dokumentovaný v roku 2011, kedy u detí veku 1 a 2 roky mala rotavírusová infekcia fatálny priebeh, pričom deti mali typické gastrointestinálne príznaky rotavírusovej infekcie, boli hospitalizované pre vývoj neurologickej syptomatológie a v krátkej dobe po prijatí do nemocnice exitovali.
47. Ďalej poukázal na to, že v dôsledku rôznych posúdení poskytnutej zdravotnej starostlivosti medzi ním a odborným konzultantom, chýb v posudku odborného konzultanta, nezrovnalostí vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, pričom tomuto návrhu nebolo vyhovené. Rovnako namietal nedostatky vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty.
48. Žalobca namietal, že žalovaný, napriek rozsiahlosti dôvodov uvedených v rozklade, väčšine z týchto v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval žiadnu pozornosť a teda sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal alebo sa s nimi vysporiadal tvrdeniami, ktoré s nimi vecne nesúvisia. Mal za to, že z podaných námietok sa žalovaný venoval len týmto námietkam : zaoberal sa námietkami vo vzťahu k vykonaným vyšetreniam, avšak bez relevantných medicínskych dôvodov; zaoberal sa námietkou o posudzovaní zdravotnej starostlivosti ex post; mal za to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepostupoval v zmysle medzinárodných odporúčaní; zaoberal sa nesprávnosťou rehydratačnej liečby, v rámci ktorej poukazoval na možné nedostatky zdravotnej dokumentácie, nie však na nesprávnosť;
odmietol vykonanie ďalších dôkazov na podklade toho, že má za preukázané dostatočné zistenie skutkového stavu; vytýkané nedostatky vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu výšky pokuty považoval za nenáležité.
49. Poukázal na to, že k ostatným podaným námietkam, odôvodneniam a argumentom nebol zaujatý žiadny postoj. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané s tým, že dôvody uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa pri právoplatnom skončení správneho konania ukladá jeho účastníkovi pokuta za nesplnenie povinnosti uloženej počas jeho trvania, musia byť relevantné a dostatočné nielen vo vzťahu k nesplneniu uloženej povinnosti, ale aj k potrebe sankcionovať týmto spôsobom jej nesplnenie po skončení správneho konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. júla 2012).
50. Ďalej mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu, že sa žalovaný nevenoval argumentom uvedeným v rozklade, nedostatočne odôvodnené dodajúc, že niektoré argumenty žalovaného sú mimo vecného obsahu podaných argumentov a v odôvodnení rozhodnutia sú len kvôli tomu, aby sa aspoň nejakým spôsobom odôvodnil postup správneho orgánu. Preto za neakceptovateľný považoval postup žalovaného, ktorý nemal potrebu vysporiadať sa s väčšinou námietok uvedených v podanom rozklade s konštatovaním, že podkladom pre rozhodnutie bol vykonaný dohľad a žalovanému je zverená právomoc rozhodnúť o tom, či je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Túto právomoc žalovaného žalobca nespochybňuje, avšak mal za to, že výrok žalovaného a to predovšetkým v správnom konaní musí vyplývať z vykonaného dokazovania s tým, že sa správny orgán v rámci svojho rozhodnutia vysporiada so všetkými relevantnými námietkami, tvrdeniami, postojmi a dôkazmi, ako aj s návrhmi na ich vykonanie dodajúc, že základom rozhodnutia je teda náležite zistený skutkový stav, jeho interpretácia na príslušnú normu nie svojvôľa, prípadne názory správneho orgánu na danú oblasť. S poukazom na uvedené uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
51. Mal za to, že nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že by sa prvostupňový správny orgán argumentačne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami počas výkonu dohľadu, ako aj počas prvostupňového konania. Tvrdil, že úrad sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami práve z dôvodu, že tieto námietky zásadným spôsobom poukazovali na chyby rozhodnutia a tieto nebol schopný vyvrátiť. Mal za to, že žalovaný si celkom zrejme uvedomoval rozpornosť výroku prvostupňového rozhodnutia a samotného odôvodnenia, keď vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 06.10.2017 do 07.10.2017 s tým, že žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia tvrdí, že v deň prijatia, teda 06.10.2017 neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia a to v čase prijatia ani pri zhoršení stavu. Dôvodil ďalej, že nesprávnosť výroku preukazuje najmä samotná zdravotná dokumentácia a tiež tvrdenia žalovaného a úradu, že v deň prijatia boli realizované odbery moču a stolice a boli k nim vykonané potrebné vyšetrenia a teda nie je zrejmé, z čoho úrad vyvodil a vo výroku rozhodnutia uviedol, že neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia, pričom v tomto si výrok a odôvodnenie protirečia.
52. Ďalej žalobca poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia sa konštatuje, že k zhoršeniu stavu došlo v ten istý deň zvracaním a zvýšenou telesnou teplotou, avšak z tých istých dôvodov bola maloletá pacientka dňa 06.10.2017 prijatá na hospitalizáciu, keď samotný dôvod vyšetrenia a následnej hospitalizácie boli riedke stolice a zvracanie a telesná teplota do 38°C, teda stav pri prijatí bol úplne rovnaký ako stav večer v deň jej prijatia. V tejto súvislosti namietal, že nie je medicínsky absolútne odôvodnené, na základe čoho bolo takéto konštatovanie poňaté do výroku rozhodnutia dodajúc tiež, že v odôvodnení rozhodnutia absolútne absentuje v čom malo zhoršenie stavu pacientky spočívať. Mal za to, že k reálnemu zhoršeniu zdravotného stavu došlo až na druhý deň hospitalizácie, kedy boli vykonané všetky potrebné vyšetrenia za účelom zistenia vnútorného prostredia a acidobázy. S poukazom na uvedené uzavrel, že výrok opätovne nekorešponduje so zdravotnou dokumentáciou a rovnako si protirečí s odôvodnením rozhodnutia, nakoľko pri zhoršení zdravotného stavu boli tieto vyšetrenia vykonané okamžite a následne aj boli zopakované.
53. Rovnako poukázal na to, že vadou, ktorá má za následok následnú nespreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia
s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 12/2009 zo dňa 17.12.2009). Konkrétne uviedol, že nie je skutkovo vymedzené nielen v čom má spočívať zhoršenie stavu pacientky v ten istý deň, ale tiež nie je skutkovo vymedzené v čom bola nesprávne liečená dehydratácia.
54. Mal za to, že v danom prípade bolo bez pochýb preukázané, že posudok konzultanta vytvárali aj skutočnosti prehliadnuté v zdravotnej dokumentácii a teda hodnota takéhoto dôkazu z hľadiska pravdivosti je minimálna dodajúc, že bolo na mieste, aby správny orgán návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania vyhovel.
55. Za základný problém napadnutého rozhodnutia považoval žalobca skutočnosť, že jednému z dôkazov sa prisudzuje osobitná dôkazná sila, avšak žiaden právny predpis nestanovuje pre stanovisko prizvanej osoby vyššiu dôkaznú silu, ako sú stanoviská a odborné vyjadrenia dohliadaných subjektov, a aj keď to z rozhodnutia expressis verbis nevyplýva, je zrejmé, že základ rozhodnutia vychádza z konzultantského posudku.
56. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szd 3/2009 zo dňa 03.11.2009 mal za to, že argument žalovaného vo vzťahu k odbornému konzultantovi je neakceptovateľný, nakoľko z tohto rozsudku vyplýva, že sú favorizovaní znalci, ktorí sú pri výkone činnosti povinní rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že činnosť znalcov upravuje viacero zákonných a podzákonných predpisov, pričom činnosť prizvaných osôb neupravuje žiadny právny predpis. Poukázal na to, že odborný konzultant, ako prizvaná osoba na rozdiel od znalca nemusí absolvovať osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti odborného konzultanta; výkon jeho činnosti nie je podmienený akoukoľvek praxou, pričom u znalcov je to 7 rokov; prizvaná osoba neskladá žiadny sľub, najmä nie, že svoju činnosť bude vykonávať osobne, nestranne a nezaujato, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; na formu a obsah odborného stanoviska nie sú kladené žiadne predpoklady a požiadavky, ako je to u znaleckých posudkov; odborný konzultant nemá povinnosť oznámiť skutočnosti svedčiace jeho predpojatosti, ako je to u znalcov; odborný konzultant vykonáva činnosť na základe zmluvného vzťahu, na rozdiel od znalca, kde register vedie štát a akýkoľvek zmluvný vzťah so zadávateľom alebo účastníkom konania, by znalca diskvalifikoval z vykonania znaleckej činnosti.
57. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania dôvodil, že žalovaný opomína skutočnosť, že výkon dohľadu nie je súčasťou správneho konania, pričom tieto dve konania je nutné náležitým spôsobom rozlišovať, a to jednak z pohľadu náležitostí konania a najmä z pohľadu vydaných rozhodnutí, ktoré sú len súčasťou správneho konania. Poukázal na to, že povinnosť správneho orgánu doplniť dokazovanie vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku, pričom správny orgán dokonca nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a tejto povinnosti sa správny orgán nemôže zbaviť tvrdením, že dôkazy mal predložiť účastník konania.
58. Mal za to, že žalovaný bol povinný uskutočniť ďalšie dokazovanie v situácii, keď nemal spoľahlivo zistený skutkový stav veci, pričom z dôvodu neposúdenia veľkého množstva argumentov navrhol vykonať znalecké dokazovanie správnym súdom a to s poukazom na ustanovenie § 197 SSP.
59. Vo vzťahu k potrebe vykonať ďalšie dokazovanie poukázal žalobca na to, že v úplne obdobnom prípade rozhodujúc približne v rovnakom čase žalovaný pri obdobných námietkach (prípad sa týkal žalobcu) návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania vyhovel (jedná sa o rozhodnutie žalovaného ZS 204/00003/2019/R zo dňa 11.11.2019, čo znamená, že žalovaný v obdobných veciach nepostupuje konzistentne.
60. K odôvodneniu výšky pokuty žalobca uviedol, že poukázal na nedostatočnosť a formálnosť odôvodnenia, avšak s týmito námietkami sa žalovaný nevysporiadal majúc za to, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov, najmä vo vzťahu k výške uloženej pokuty neobsahuje žiadne úvahy, a takéto rozhodnutie nie je možné preskúmať, či sa správny orgán v rámci správnej úvahy riadil zásadami logického uvažovania. Mal za to, že je neprípustné, aby sa závažnosť nedostatkov hodnotila len samotnou okolnosťou ich výskytu dodajúc, že pre hodnotenie závažnosti je potrebné použiť také kritéria, ktorých stanovenie je vecou správneho orgánu, tieto však musia byť vysvetliteľné, v rozhodnutí uvedené a následne odôvodnené, pričom v danej veci akákoľvek logická úvaha a akékoľvek hodnotenie
absentuje. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2014 zo dňa 22.10.2015, sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011 a sp. zn. 5Sž/85/1995 zo dňa 08.12.1995.
61. Ďalej vytkol napadnutému rozhodnutiu, že trpí aj ďalšou vadou, ktorá spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a tým aj nepreskúmateľnosť, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že zamieta rozklad žalobcu a rozhodnutie číslo ZS 204/00005/2019 vydané dňa 05.02.2019 potvrdzuje, pričom žalobcovi nie je známe, či existuje aj takéto rozhodnutie zo dňa 05.02.2019, nakoľko jeho rozklad smeroval voči rozhodnutiu úradu číslo ZS 204/00005/2019 zo dňa 12.04.2019. S poukazom na to uzavrel, že žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktoré zrejme neexistuje.
62. Žalobca za pochybenie považoval aj skutočnosť, že podkladom pre rozhodnutie žalovaného bola činnosť rozkladovej komisie, pričom mu nebolo žiadnym spôsobom oznámené, že vo veci bude uskutočňovať konanie rozkladová komisia, ktorej závery sú potom obsiahnuté v rozhodnutí predsedu, konkrétne mu nebolo oznámené, akým spôsobom bola rozkladová komisia kreovaná a kto je členom rozkladovej komisie, aby si mohol uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 10 správneho poriadku. S poukazom na uvedené mal za to, že týmto konaním bolo porušené jeho základné právo v konaní, aby jeho vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom doplniac, že skutočnosť, že vec vlastne posudzovala komisia a nie predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež namietal, že týmto postupom mu bolo znemožnené namietať členov komisie a oboznámiť sa s obsahom ich zistení a skutočností, na podklade ktorých svoje závery formulovali.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
63. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
64. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom poukázal na to, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden konkrétny a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil náležité zistenia skutkového stavu. Tiež poukázal na to, že tak ako v námietkach, tak aj vo vyjadrení zo dňa 01.04.2019, rovnako aj v rozklade zo dňa 30.04.2019 a aj v podanej žalobe používa žalobca na svoju obhajobu stále tie isté medicínske skutočnosti či tvrdenia, s ktorými sa opakovane vysporiadal. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca uvádza len všeobecné konštatovania bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by dokazovali aj reálne porušenie niektorého z citovaných ustanovení, nielen subjektívny názor žalobcu, že k ich porušeniu došlo.
65. Taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov doplniac, že vo výroku napadnutých rozhodnutí je jednoznačne, nespochybniteľne, jasne a zrozumiteľne uvedené z akého dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta, konkrétne mu bola pokuta uložená za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom je presne v oboch výrokoch špecifikované, akým konaním sa mal žalobca dopustiť spáchania konkrétneho pochybenia, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca v správnom konaní (ale ani počas výkonu dohľadu) nenamietal akúkoľvek nezrozumiteľnosť, či nejasnosť zistených nedostatkov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, ale len opakovane vyjadroval nesúhlas so zisteniami, ku ktorým sa dospelo v procese výkonu dohľadu a z ktorých následne vychádzalo aj správne konanie č. ZS 204/00005/2019. Preto zdôraznil, že nesúhlas so zisteniami vykonaného dohľadu, ako aj s dôvodmi uloženia pokuty sám o sebe nie je dôkazom pre nesprávnosť, či nezrozumiteľnosť. Mal za to, že odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí nadväzujú na ich výrokovú časť, sú dostatočne jasné a podrobné, vysporiadali sa s každou námietkou, či návrhom. S poukazom na uvedené odmietol tvrdenie žalobcu o nezrozumiteľnosti či nedostatku dôvodov.
66. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v konaní je daná taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevyhoveli návrhu na doplnenie
dokazovania. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bol skutkový stav náležite zistený tak, aby tento mohol byť spoľahlivým podkladom pre vydanie rozhodnutia.
67. V súvislosti s medicínskymi tvrdeniami týkajúcimi sa samotnej skutkovej podstaty správneho deliktu žalovaný zásadne nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že by si výrok napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie navzájom protirečili a že niektoré tvrdenia vo výroku napadnutého rozhodnutia nemajú podklad v jeho odôvodnení. Uviedol, že absolútne neobstojí tvrdenie o údajnom rozpore v napadnutom rozhodnutí, ktorého sa mal dopustiť tým, že na jednej strane vo výroku uvádza, že pri zhoršení zdravotného stavu maloletej pacientky neboli urobené potrebné vyšetrenia, no na strane druhej v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 uvádza vyšetrenia, ktoré majú dokazovať, že pri zhoršení zdravotného stavu maloletej pacientky boli vyšetrenia realizované. V tejto súvislosti upozornil, že vyšetrenia, o ktorých hovorí žalobca a ktoré majú byť uvedené na str. 5 napadnutého rozhodnutia, sú vyšetrenia, ktoré boli u maloletej pacientky zrealizované až v nasledujúci, teda druhý hospitalizačný deň (07.10.2017) v popoludňajších hodinách, nie pri zhoršení zdravotného stavu v nočných hodinách o cca 23 hodine dňa 06.10.2017, pričom pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo, že neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani pri zhoršení stavu v ten istý deň (teda 06.10.2017) nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza a tiež nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy.
68. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca doteraz žiadnym medicínsky relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo „vstupné laboratórne odbery“ (krvný obraz a diferenciálny rozpočet, CRP, biochemický skríning) neboli realizované už v čase príjmu maloletej pacientky na hospitalizáciu, aby ošetrujúci lekári mohli skôr poznať ich výsledky, ktoré im mohli poskytnúť reálnejší prehľad o stave vnútorného prostredia maloletej pacientky a podľa ich hodnôt by sa manažoval ďalší postup. Súčasne uviedol, že nespochybňuje, že k realizovaniu odberu stolice a moču v deň prijatia prišlo.
69. Tiež žalovaný poukázal na fakt, že maloletá pacientka nebola v dobrom zdravotnom stave, ale bola v takom zdravotnom stave, ktorý si aj v kontexte anamnestických údajov (zvracanie, hnačky, pobyt v rotavírusovom prostredí v nemocnici v Žiari nad Hronom) vyžiadal hospitalizáciu, čo potvrdzuje aj postup dlhoročnej skúsenej pediatričky, ktorá maloletú pacientku po vyšetrení dňa 06.10.2017 poslala na hospitalizáciu.
70. Vo vzťahu k žalobným bodom týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti, žalovaný podrobne opísal jej priebeh, ktorý obsahovo zodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ktoré správny súd uviedol v bodoch 24 až 29 tohto rozsudku. Z dôvodu, aby správny súd neopakoval totožné skutočnosti, na tomto mieste odkazuje na body 24 až 29 rozsudku.
71. Žalovaný výrazne odmietol porovnávanie postupu pri dokazovaní v druhom stupni s iným prípadom správneho konania (č. k. ZS 204/00003/2019), v ktorom oslovil z dôvodu pochybností o náležitom objasnení skutkového stavu veci prvostupňovým správnym orgánom aj iného odborníka a na základe jeho záverov zrušil prvostupňové rozhodnutie a správne konanie zastavil s tým, že nebolo po doplnení dokazovania preukázané spáchanie správneho deliktu porušením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žalobcom dodajúc, že považovať individuálnosť postupu v oboch prípadoch za dôkaz o nekonzistentnosti v rozhodovaní žalovaného je čisto účelové. Práve naopak mal za to, že doplnenie dokazovania v rámci druhostupňového konania v situácii, keď si to dôkazná situácia vyžiadala, svedčí o tom, že automaticky nepotvrdzuje prvostupňové rozhodnutia, ale v každom jednotlivom prípade pristupuje s maximálnou svedomitosťou k hodnoteniu všetkých dovtedy získaných podkladov. Rovnako upozornil, že nie je na mieste ani paušalizovanie, aby správny orgán, konajúci o rozklade, vždy pristúpil k získaniu ďalšieho dôkazu, napr. ďalšieho stanoviska iného odborníka z danej medicínskej oblasti, či znalca, len preto, že si to žiada účastník konania. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal pristúpiť k znaleckému dokazovaniu, pretože nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, čo je podľa neho nepochybné, ale z čoho toto jeho neomylné presvedčenie o nedostatočnosti zisteného skutkového stavu vyplýva, neuviedol, pričom svoje medicínske argumenty opiera len o tvrdenia konajúceho, nie nezaujatého, ale priamo na veci zainteresovaného zdravotníckeho personálu (zamestnancov dohliadaného subjektu), a nie o názor nejakého nezávislého odborníka z daného medicínskeho odboru, ktorého by v danej veci oslovil a ktorého odborné stanovisko či posudok mohol na podporu svojich tvrdení aj predložiť.
72. Tiež odmietol tvrdenie, že prizvaný odborník posudzoval zdravotnú starostlivosť ex post, hoci ju mal posudzovať ex ante dodajúc, že nutnosti posudzovať prípad vždy ex ante sú si prizvaní odborníci plne vedomí nielen ako odborníci, ale aj ako lekári a erudovaní odborníci, ktorí samo dlhoročne pôsobia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdôraznil, že konštatovanie o pochybení žalobcu v pacientkinom prípade nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá. Tiež poukázal na to, že aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, skupina vykonávajúca dohľad posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta.
73. V súvislosti s nevykonaním znaleckého dokazovania a argumentáciou žalobcu ohľadom postavenia znalca žalovaný poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 (správne malo byť uvedené § 43 ods. 7 - poznámka správneho súdu) zákona č. 581/2004 Z. z. najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že o tom, ktoré osoby sú oprávnené na výkon konkrétneho dohľadu, je dohliadaný subjekt oboznámený z predloženého poverenia na výkon dohľadu a o prizvaní konkrétneho odborníka je vždy písomne oboznámený ešte v štádiu pred vyhotovením protokolu z vykonaného dohľadu dodajúc, že v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 581/2004 Z. z. je osoba oprávnená na výkon dohľadu, touto je aj prizvaný odborník, vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti. V súvislosti s prizvanými odborníkmi žalovaný uviedol, že v niektorých prípadoch ide o osoby znalcov a vo väčšine prípadoch ide o primárov, či prednostov kliník, či oddelení ústavných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom sa predpokladá pri zastávaní takéhoto vedúceho postu istá úroveň odbornosti a praxe danej osoby v danom medicínskom odbore.
74. V súvislosti s návrhmi na dokazovanie žalovaný poukázal na to, že správny orgán nemusí vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým účastníkom konania v správnom konaní, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. V danom prípade mal žalovaný za to, že skutkový stav bol dostatočne preukázaný a objasnený na ustálenie záveru, že došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke zo strany žalobcu, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Žalovaný v súvislosti s danou námietkou tiež dôvodil, že ak by žalobca v správnom konaní, vedenom či už na prvom alebo na druhom stupni, uviedol nové skutočnosti a predložil listinné dôkazy, ktoré neboli uvedené alebo predložené v správnom konaní, ani počas výkonu dohľadu, musel by sa týmito novými skutočnosťami, či dôkazmi zaoberať, avšak žalobca nové skutočnosti neuviedol, ani nepredložil nové dôkazy. Vo vzťahu k dokazovaniu správneho orgánu žalovaný poukázal a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/63/2014, sp. zn. 4Sžso/10/2008 a sp. zn. 5Sžo/37/2016. Žalovaný zdôraznil, že nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, nezistil, že by odborné stanovisko prizvaného odborníka či zistenia prvostupňového správneho orgánu nevychádzali z predloženej zdravotnej dokumentácie a preto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, čo riadne vo svojich rozhodnutiach zdôvodnil doplniac, že v danom prípade sa zistený skutkový stav opieral o odborné posúdenie prípadu dlhoročným odborníkom v oblasti pediatrie, prezidentom Slovenskej pediatrickej spoločnosti.
75. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že výkon dohľadu nie je správnym konaním a že tieto konania je potrebné náležitým spôsobom odlišovať žalovaný poukázal na to, že výkon dohľadu sa riadi ustanoveniami § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z., pričom na výkon dohľadu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z.) a správne konanie o uložení pokuty sa riadi správnym poriadkom. Uviedol, že v danom prípade bol dohľad skončený v deň prerokovania písomných námietok žalobcu proti Protokolu a na základe takto ukončeného výkonu dohľadu bolo začaté správne konanie o uložení pokuty, a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi dňa 21.03.2019 doplniac, že zo spisového materiálu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila pre tvrdenie žalobcu, že nerozlišuje medzi výkonom dohľadu a správnym konaním.
76. V súvislosti s odôvodnením výšky pokuty poukázal žalovaný na to, že pri jej ukladaní vychádzal z ustanovení § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., pričom výška uloženej pokuty neprekročila zákonom stanovenú hranicu, ktorá je pri právnických osobách 9 958 eur.
Ďalej dôvodil, že pri uložení pokuty kvalifikoval konanie žalobcu po právnej stránke posúdením všetkých skutkových okolností porušenia zákona, pričom v ich vzájomnej súvislosti určil výšku pokuty, ktorá svojím vyjadrením vo vzťahu k rozsahu zákonnej sadzby zohľadňuje závažnosť zistených pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a ich následkov. S odkazom na ustanovenie § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. žalovaný poukázal na to, že atribútmi na uloženie pokuty je závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Preto je aj správny orgány povinný odôvodniť výšku uloženej pokuty čo do závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov s tým, že správny orgán uvedie najmä skutočnosti, z ktorých videl pochybenie, to znamená, nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti a vysporiada sa aj s prípadnými následkami zistených nedostatkov. Mal za to, že odôvodnenie výšky pokuty v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu obsahovalo vysporiadanie sa so závažnosťou zistených nedostatkov a následkami nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom sa v ňom výslovne uvádza, že pri určovaní výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že z informácií a údajov získaných a vyhodnotených počas výkonu dohľadu, ale aj v správnom konaní nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že by úmrtie maloletej pacientky nastalo v priamom súvise zo zistenými nedostatkami, avšak nedostatky sa spolupodieľali na rozvoji závažnosti jej stavu, pretože následkom zistených pochybení sa maloletej pacientke včas nedostalo správnej zdravotnej starostlivosti.
77. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa rozkladovej komisie žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého o rozkladoch proti rozhodnutiu vydanému na prvom stupni, rozhoduje predseda úradu na návrh ním ustanovenej poradnej komisie, ktorá nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu dodajúc, že o tejto skutočnosti nie je správny orgán povinný žalobcu informovať, pričom výlučné právo určiť zloženie rozkladovej komisie prislúcha predsedovi úradu.
78. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto žalovaný uzavrel, že v danom prípade bol daný dôvod na uloženie pokuty žalobcovi, za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť maloletej pacientke.
79. Žalobca v podanej replike zotrval v celom rozsahu na podanej správnej žalobe, pričom zvýraznil konkrétne skutočnosti v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného.
80. Žalovaný duplikou reagoval na ďalšie vyjadrenie žalobcu, pričom v súvislosti s výrokom žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedený nesprávny dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 05.02.2019, keď správne mal byť uvedený dátum 12.04.2019, uviedol, že toto pochybenie je formálnou chybou rozhodnutia, ktorá vznikla pri jeho opisovaní a nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné nepochybne identifikovať, o ktoré prvostupňové rozhodnutie ide.
IV. Relevantná právna úprava
81. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
82. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
83. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
84. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
85. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
86. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
87. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
88. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).
89. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
90. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;61ab) osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.
91. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
92. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2).
93. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
94. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
95. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
96. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
97. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
98. Podľa 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
99. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
100. Podľa § 61 ods. 3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
101. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
102. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 10. decembra 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
103. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch správnej žaloby, ako aj predložených vyjadrení. Zvýraznil, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje nesprávne uvedený dátum prvostupňového rozhodnutia, z čoho vyplýva, že ide o neexistujúce rozhodnutie, pričom tento nedostatok nebol do dnešného dňa odstránený. Navrhol správnemu súdu, aby žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu.
104. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení, ktoré boli zaslané správnemu súdu, mala za to, že v týchto vyjadreniach podrobne opísali skutkový a právny stav v danej veci. Vo vzťahu k skutkového stavu poukázala na to, že majú vedomosť o tom /dozvedeli sa o tom z reportáže televízie JOJ vysielanej dňa 04.09.2020/, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého bolo vznesené obvinenie konkrétnemu lekárovi. Tiež poukázala na to, že žalobca v jednotlivých konaniach uplatňuje rovnaké námietky, pokiaľ ide o zloženie rozkladovej komisie a možnosť uplatňovať námietky proti jej členom a rovnako, pokiaľ ide o tvrdenie, že výkon dohľadu je uskutočňovaný „ex post“, avšak správne súdy dôvodnosť týchto námietok nezohľadňujú. Vo vzťahu k nesprávnemu dátumu uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedla, že pokiaľ by mali spis, tak by nápravu urobili, avšak spis sa nachádza na správnom súde a preto táto náprava nebola doposiaľ možná. V tejto súvislosti poukázala na to, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia je prvostupňové rozhodnutie označené číslom, ako aj dátumom, pričom dátum je uvedený 12.04.2019. Nesprávne uvedený dátum označila za formálnu vadu s tým, že ak sa spis vráti zo správneho súdu, tak opravia dátum vydania prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k doc. MUDr. B. uviedla, že sa jedná o erudovaného odborníka, ktorý je predsedom Slovenskej pediatrickej spoločnosti. S poukazom na uvedené preto navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
105. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu poverenej zástupkyne uviedol, že žalovaný mal na základe doručenej správnej žaloby, v ktorej pochybenie vo výroku napadnutého rozhodnutia namietali, toto pochybenie napraviť, avšak tak neurobil. Mal za to, že rozhodujúci je výrok, nie záhlavie rozhodnutia a preto sa nedá ustáliť či nebolo potvrdené neexistujúce rozhodnutie. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný na účely trestného konania uviedol, že mal možnosť oboznámiť sa s jeho závermi, z ktorých vyplýva, že došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke, avšak nešlo o tie pochybenia, ktoré sú žalobcovi vytýkané v danom konaní dodajúc, že zadávateľ
posudku OR PZ Galanta nedal súhlas znaleckej organizácii, aby ďalej s týmto posudkom nakladala v iných konaniach. Právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP navrhol správnej žalobe vyhovieť v zmysle uplatneného žalobného petitu a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
106. Poverená zástupkyňa žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k nesprávne uvedenému dátumu prvostupňového rozhodnutia uviedla, že ide o formálnu chybu, nakoľko tak zo záhlavia, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ide o rozhodnutie vydané dňa 12. apríla 2019. Právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP uviedla, že bolo povedané všetko, všetko sa nachádza v spisovej dokumentácii a preto navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
107. Úlohou správneho súdu v danom konaní bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nezhliadol žiadne vady trestania, ktoré legitimizujú správny súd posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj mimo žalobných bodov (§ 195 SSP). Konajúce orgány verejnej správy prostredníctvom výkonu dohľadu podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. ustálili, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že neposkytol maloletej pacientke Diane Jarašovej zdravotnú starostlivosť správne, za čo bola žalobcovi následne v rámci administratívneho konania podľa § 64 ods. 2 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z uložená pokuta vo výške 4 000 eur.
108. Ešte predtým ako správny súd pristúpi k hodnoteniu dôvodnosti uplatnených žalobných námietok považuje za potrebné uviesť, že súhlasí s názorom žalovaného, že výsledky výkonu dohľadu sú zákonným podkladom pre nasledujúce správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., ktorá skutočnosť priamo vyplýva práve z tohto ustanovenia a preto naozaj prichádza do úvahy aj situácia, že úrad rozhodne o pokute výlučne na základe výsledkov vykonaného dohľadu. Uvedené však platí výlučne za podmienky, že v rámci výkonu dohľadu, ktorý je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu (§ 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.) bol skutkový stav zistený náležite na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Alebo inak tiež povedané, aj v rámci správneho konania o uložení pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., v ktorom sa postupuje podľa správneho poriadku a to s odkazom na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., nie je vylúčené aj vykonanie ďalších dôkazov.
109. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby mal správny súd za to, že nosnou žalobnou námietkou vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, ktorou žalobca preukazoval jej dôvodnosť bolo tvrdenie, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke nedošlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., nakoľko odbery boli v danom prípade vykonané jednak v deň prijatia a jednak v čase, keď si to klinický stav vyžadoval, teda v čase zhoršenia jej zdravotného stavu, ktorý nastal dňa 07.10.2017 tvrdiac tiež, že v deň prijatia boli realizované odbery stolice a moču (čo nespochybnil ani úrad ani žalovaný) a rovnako, že v deň prijatia bola perorálna hydratácia zmenená na parenterálnu. Rovnako tvrdil, že vedenie i.v. rehydratačnej liečby bolo správne, pričom konajúce orgány verejnej správy mu neozrejmili, v čom mal pri vedení tejto liečby pochybiť.
110. Vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu považuje správny súd za potrebné opísať určité skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie a ktoré preukazujú samotný priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke v deň jej prijatia, ako aj v nasledujúci deň. Súčasne hneď na úvod správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na, v danom prípade relevantnú skutočnosť vo vzťahu k jeho tvrdeniam o realizácii odberov, a to, že vo výroku tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia mu bolo vytýkané porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ku ktorému malo dôjsť práve tým, že u 1,5 ročného dieťaťa s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani pri zhoršení stavu v ten istý deň (06.10.2017) nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza a tiež nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy. Z uvedeného preto vyplýva, že porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého je žalobca, ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, je založené na troch zásadných skutočnostiach. Po prvé, nie v deň prijatia, ale v čase prijatia, čo je zásadný rozdiel prehliadajúci žalobcom, neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia. Po druhé, pri zhoršení zdravotného stavu v ten istý deň (06.10.2017), teda nie 07.10.2017 nebolo vyšetrené vnútorné prostredie a acidobáza. Po tretie, nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy.
111. Z prijímajúcej správy zo dňa 06.10.2017 spísanej o 10,31 hod. vyplýva, že pacientka bola prijatá na hospitalizáciu na detské oddelenie s diagnózou inej a bližšej neurčenej gastroenteritídy a kolitídy infekčného pôvodu. Podľa zdravotnej dokumentácie boli dôvodmi hospitalizácie telesná teplota 38° C, vracanie viac ako 5x, riedke stolice 5x, doma podávaný čas aj Kulíšek, po ktorom maloletá pacientka vždy vracala, v noci nespala, jesť jej nechutilo, málo pila a menej močila. Pri prijatí bol objektívny stav popísaný nasledovne : „TT 37° C, hmotnosť 11 kg, plačlivá, nepokojná, pokašliava, turgor kože dobrý, meningeálne príznaky neprítomné. Sliznice dutiny ústnej vlhké, jazyk bez povlaku. Dýchanie pravidelné, expírium voľné, akcia srdca pravidelná, ozvy zvučné, brucho mäkké, voľne prehmatné, bez palpačnej citlivosti.“ Z prijímajúcej správy rovnako vyplýva, že krvné odbery v zmysle KO (krvný obraz), diff., ďalej CRP a biochemický skríning boli pri príjme ordinované na druhý deň. V rámci terapie bolo ordinované perorálne podávanie tekutín, rehydratácia.
112. Obsahom zdravotnej dokumentácie mal správny súd preukázané, že dňa 06.10.2017 boli žalobcom vykonané nasledovné úkony : o 11:35 bolo dieťa uložené na lôžko (teplota o 10:31 37°C); 16:52 odber stolice; do 16:59 hod. bolo uvedené, že dieťa nevracalo; 16:59 hod. uvedené pije dobre, trošku vygrcla; 19,25 hod. odber moču; 20:33 hod. výsledky moču s nálezom pH 6 bielkoviny +. acetón ++++, pacientka zvracala, telesná teplota 37,9° C; 23:00 hod. pacientka opakovane vracia, v moči prítomné ketolátky (zápis o 23:25 hod.); 23:00 hod. zavedenie periférnej intravenóznej kanyly, podávanie infúzie 500 ml chladeného 1/2 FR. Z uvedeného prehľadu je teda preukázané, že okrem stolice a moču žalobca nerealizoval žiadne laboratórne vyšetrenia a to ani pri zmene perorálnej hydratácie na parenterálnu (t.j. pred podaním infúzie). Tieto skutočnosti žalobca ani nerozporuje tvrdiac, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepochybil, keď odbery boli realizované v čase zhoršenia zdravotného stavu maloletej pacientky dňa 07.10.2017 a rovnako, že mal k dispozícii výsledky vnútorného prostredia maloletej z predchádzajúcej hospitalizácie. K výsledkom z hospitalizácie v nemocnici v Žiari nad Hronom správny súd len dodáva, že mal obsahom prepúšťacej správy preukázané, že laboratórne vyšetrenia boli uskutočnené dňa 03.10.2017, t.j. 3 dni pred hospitalizáciou u žalobcu, čo znamená, že tieto hodnoty neboli aktuálne, pričom je v danom prípade relevantný aj dôvod hospitalizácie u žalobcu, ktorým bola akútna gastroenteritída a kolitída a preto bolo namieste poznať aktuálne hodnoty vnútorného prostredia, podľa ktorých by sa riadil ďalší postup pri liečbe maloletej pacientky.
113. Rovnako je obsahom zdravotnej dokumentácie preukázané, pričom žalobca tieto skutočnosti taktiež nerozporuje, že vyšetrenie acidobázy a ionogramu (vyšetrenie minerálov v krvi, najčastejšie sodík, draslík, horčík, chloridy, vápnik - poznámka správneho súdu) bolo ordinované prvý krát až 07.10.2017 o 16,09 hod., teda v čase výskytu cerebrálnych paraxyzmov, pričom ošetrujúci lekár už dňa 06.10.2017 o 23,00 hod. ordinoval infúziu 2,5 % roztoku glukózy s 0,45% NaCl (teda 1/2 fyziologického roztoku) a to preukázateľne bez informácie o aktuálnom sérovom ionograme, v množstve 500 ml intravenózne, s odporúčaním jej opakovania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na samotné tvrdenie žalobcu (bod 43 rozsudku), že parenterálna liečba bola následne (dňa 07.10.2017) upravená cielene na základe ionogramu, čo pre správny súd znamená, že pri určení roztoku, ktorý sa má použiť na parenterálnu liečbu dehydratácie, sú dôležité hodnoty minerálnych látok, ktoré sa zisťujú práve inomogramom, ktorý však dňa 06.10.2017 pred realizovaním samotnej parenterálnej liečby maloletej pacientke preukázateľne vyšetrený nebol.
114. Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že opísané konanie resp. nekonanie žalobcu dostatočne odôvodňuje prijatie záveru konajúcich orgánov verejnej správy o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom správny súd považoval za potrebné zvýrazniť len niektoré aspekty z poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletej pacientky s tým, že celkový jej priebeh podrobne opísali konajúce orgány verejnej správy. Predovšetkým je obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj zdravotná dokumentácia preukázané, že v čase prijatia maloletej pacientky neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia. Správny súd, podobne, ako žalovaný nevie odpoveď na otázku, na základe čoho, tieto vyšetrenia neboli v čase prijatia realizované, a boli naplánované až na ďalší deň, resp. prečo bolo dieťa vôbec hospitalizované, keď žalobca tvrdí, že jeho klinický stav bol dobrý a až do 23.00 hod. sa pokračovalo v perorálnej hydratácii podávanej zo strany matky.
115. Pokiaľ žalobca namietal, že dňa 06.10.2017 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ale k zhoršeniu došlo až 07.10.2017 a preto mu nie je zrejmé, v čom malo zhoršenie zdravotného stavu spočívať, tak vo vzťahu k uvedenému správny súd poukazuje na samotný priebeh hospitalizácie dieťaťa dňa 06.10.2017 (bod 112 rozsudku), pričom zhoršenie zdravotného stavu v podstate uznal aj žalobca a to tým, že zmenil perorálnu hydratáciu na parenterálnu. Správny súd má za to, že ak by si to zdravotný stav dieťaťa nevyžadoval, k tejto zmene by nedošlo. Pokiaľ ide o samotný priebeh zhoršenia zdravotného stavu, neobstojí tiež tvrdenie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé v čom malo spočívať, keď správny súd mal preukázané, že úrad žalobcovi túto zmenu podrobne opísal ( bod 5 rozsudku). S poukazom na uvedené bolo dôvodné žalobcovi vytknúť, že ani dňa 06.10.2017 pri zhoršení zdravotného stavu t.j. o 23.00 hod neuskutočnil žiadne laboratórne vyšetrenia, ktorými by vyšetril vnútorné prostredie a acidobázu, a na základe výsledkov by pokračoval v liečbe. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil (bod 41 rozsudku), že reagoval okamžite ako mal výsledky moču a zmenil perorálnu hydratáciu na parenterálnu, tak k uvedenému správny súd len dodáva, že výsledky moču mal žalobca k dispozícii už o 20,33 hod., pričom k zmene liečby pristúpil o 23.00 hod., teda nie okamžite.
116. Porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. sa mal žalobca dopustiť aj tým, že nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy. V tejto súvislosti bolo žalobcovi vytknuté, že žalobca ordinoval o 23,00 hod. infúziu 2,5 % roztoku glukózy s 0,45% NaCl (teda 1/2 fyziologického roztoku) bez informácie o aktuálnom sérovom ionograme, v množstve 500 ml intravenózne s odporúčaním jej opakovania, pričom podávanie hypotonických roztokov mohlo významne zvýšiť riziko vzniku akútnej hyponatrémie. Je nesporné, že hyponatrémia bola následne na základe výsledkov biochémie dňa 07.10.2017 aj potvrdená (126,00 mmol/l). Rovnako je v tejto súvislosti aj nezanedbateľný fakt, že pri odbere uskutočnenom o 07:27 hod. bola hodnota natria hraničná (133 mmol/ l). S poukazom na uvedené sa správny súd stotožňuje so závermi konajúcich orgánov verejnej správy, že dehydratácia nebola v prípade maloletej pacientky liečená správne. V tejto súvislosti správny súd ešte dopĺňa, že pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj postup s poukazom na odporúčania ESPGHAN, tak práve z týchto odporúčaní vyplýva, že elektrolyty by sa mali merať v nemocničných podmienkach u všetkých detí, u ktorých sa začína intravenózna terapia a počas tejto liečby, pretože hyper - alebo hyponatrémia bude meniť zloženie zvoleného roztoku a rýchlosť, akou sa budú intravenózne tekutiny na rehydratáciu podávať, pričom k uvedenému postupu zo strany žalobcu dňa 06.10.2017 preukázateľne nedošlo. Tieto všetky skutočnosti uviedli konajúce orgány verejnej správy v odôvodneniach svojich rozhodnutí, čo znamená, že ozrejmili žalobcovi v čom presne videli jeho pochybenie.
117. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že konajúce orgány verejnej správy pracovali aj s informáciou, že prvé výsledky vyšetrení boli takmer všetky v referenčnom rozhraní, avšak súčasne zohľadnili, že odbery boli uskutočnené až po tom, čo bola zahájená liečba dehydratácie parenterálne, konkrétne 07.10.2017 o 7,27 hod. (po viac ako 8 hodinách infúznej liečby), pričom acidobáza a ionogram boli ordinované prvýkrát až v čase výskytu cerebrálnych paraxyzmov. Taktiež bola žalobcovi v súvislosti s liečbou dehydratácie vytknutá zásadná skutočnosť a to, že v odbere krvi uskutočnenom dňa 07.10.2017 o 07,27 hod. bola hladina nátria 133 mmol/l, čo je na dolnej hranici normy (uvádzaný referenčný rozsah 132 - 144 mmol/ l) a napriek tejto hodnote bola o 14,35 hod. napojená ďalšia fľaša hypotonického roztoku v objeme 500 ml a to bez kontroly nátria.
118. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, pričom zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Žalobca sa však v prípade hospitalizácie maloletej pacientky týmto ustanovením neriadil a to v rozsahu vytknutom mu vo výroku tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu bolo dostatočne na základe podkladov, ktoré úrad uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia vrátane odborného stanoviska konzultanta Doc. MUDr. Milana Kuchtu, CSc. preukázané, že žalobca v čase prijatia nerealizoval žiadne laboratórne vyšetrenia, tieto nerealizoval ani v čase zhoršenia jej zdravotného stavu dňa 06.10.2017 a rovnako bola preukázaná nesprávne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy. S poukazom na uvedené bolo dôvodné uloženie sankcie podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.
119.Pokiaľ žalobca namietal, že odborné stanovisko nezodpovedá zdravotnej dokumentácii, tak s touto námietkou sa správny súd nestotožňuje, keď jeho závery vo vzťahu k výroku prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zodpovedajú obsahu zdravotnej dokumentácie maloletej pacientky. Vo vzťahu k tvrdeniu o veľkosti fonately, správny súd uvádza, že absencia tohto údaju v zázname prijímajúceho lekára nebola vyhodnotená ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorá skutočnosť vyplýva z výrokov napadnutých rozhodnutí. Uvedené sa vzťahuje aj k CT vyšetreniu a taktiež k vyjadreniu konzultanta, a že sa nepodarilo zachytiť moč.
120.Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na to, že znalci majú mať v podstate prioritné postavenie v porovnaní s odbornými konzultantmi a to z dôvodu, že konzultanti sú v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nemusia mať odbornú prax a nie sú kladené nároky na ich posudok a podobne. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto úrad postupoval v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., keď do procesu dohľadu prizval odborníka v špecializovanom odbore. Ďalej je potrebné v súvislosti s námietkami žalobcu uviesť, že bol oboznámený o prizvaní konkrétneho odborníka, pričom mohol namietať jeho zaujatosť. V danom prípade však žalobca netvrdil, a to ani v správnej žalobe, že by bol Doc. MUDr. L. B., CSc. v danej veci zaujatý.
121.V súvislosti s prizvaním odborného konzultanta si správny súd dovolí citovať z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017, v ktorom najvyšší súd v bode 32 uviedol nasledovné : „Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu konfrontácie resp. odborného prehodnotenia názorových rozporov medzi vyjadreniami jeho lekárov a stanoviskom prizvaného odborníka, odvolací súd uvádza, že nespochybňuje kompetentnosť a erudovanosť lekárov, na vyjadrenie ktorých sa žalobca odvolával, avšak je potrebné opätovne uviesť, že išlo o vyjadrenia žalobcu, ktoré už boli správnymi orgánmi v súčinnosti s prizvaným odborníkom preskúmané a vyhodnotené. Práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi bol správnym orgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnanom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. Žalobca pritom nepredložil žiadne relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.“ Vychádzajúc z vyššie citovaného odôvodnenia správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že rovnako nepreložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom.
122. Vychádzajúc z bodu 121 sa preto správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nutnosti doplniť dokazovanie iným odborným stanoviskom, resp. znaleckým posudkom. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zistené porušenia boli obsahom zdravotnej dokumentácie preukázané dostatočne. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že konajúce orgány verejnej správy uzavreli, že z informácií a údajov získaných a vyhodnotených počas výkonu dohľadu, ale aj v správnom konaní nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že by úmrtie maloletej pacientky nastalo v priamom súvise zo zistenými nedostatkami. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi nie je v danom konaní kladené za vinu, že by poskytovaním zdravotnej starostlivosti spôsobil smrť maloletej pacientke (toto je predmetom trestného konania), ale, že práve nerealizovaním žiadnych laboratórnych vyšetrení v čase prijatia, ako aj pri zhoršení zdravotného stavu dňa 06.10.2017 o 23.00 hod. ako aj pri liečbe dehydratácie, neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, čo bolo v rámci výkonu dohľadu preukázané. Naviac správny súd dodáva, že žalobca vôbec nekonkretizoval,
čo by sa malo výlučne vo vzťahu k vytknutým pochybeniam, novým odborným posudkom, resp. znaleckým posudkom dokazovať, keď pochybenie o nerealizovaní odberov v čase prijatia, v čase zhoršenia zdravotného stavu dňa 06.10.2017 a nesprávna liečba dehydratácie bola obsahom zdravotnej dokumentácie preukázaná.
123.Správny súd mal rovnako za to, že vyhodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke bolo založené na analýze zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca, s tým, že výkon dohľadu sa pochopiteľne realizoval ex post, avšak sa vychádzalo zo stavu, ktorý existoval v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd považuje za potrebné zopakovať, že pokiaľ by boli realizované vstupné laboratórne odbery, ktorá skutočnosť je žalobcovi kladená za vinu, mali by ošetrujúci lekári aktuálny prehľad o stave vnútorného prostredia maloletej pacientky, na základe ktorého by určili ďalšiu liečbu a mohli by tým preukázať, že v čase, kedy poskytovali zdravotnú starostlivosť, bol ich postup v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Uvedené však práve z dôvodu absencie týchto výsledkov preukázať nemôžu.
124.Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv tým, že mu nebolo oznámené zloženie osobitnej komisie, ktorá pripravila predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na rozhodnutie a rovnako, že nebol oboznámený s pokladmi, na základe ktorých komisia návrh pripravila. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že osobitná komisia nemá postavenie správneho orgánu, ide skutočne len o poradný orgán, pričom samotná rozhodovacia právomoc prináleží predsedovi úradu, ktorý nie je návrhom osobitnej komisie viazaný. Tak správny poriadok, ani zákon č. 581/2004 Z. z. predsedovi úradu neukladá povinnosť oboznámiť účastníka konania o zložení osobitnej komisie, pričom pokiaľ by sa niektorí z jej členov cítili vo veci zaujatí, majú možnosť namietať svoju zaujatosť podľa § 9 správneho poriadku. Následne pri podaní správnej žaloby, pokiaľ by žalobca mal pochybnosť o nezaujatosti niektorého z členov osobitnej komisie, mal možnosť túto skutočnosť v správnej žalobe namietať. Uvedené však v danom prípade nenastalo. Rovnako mal správny súd preukázané, že v rámci rozkladového konania neboli posudzované iné dôkazy, resp. inak povedané v rámci rozkladového konania sa dokazovanie nedoplňovalo a preto neprichádzalo do úvahy oboznámenie žalobcu s podkladmi rozkladového konania.
125.Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. uvádza, že pri rozhodovaní o výške pokuty je pre úrad relevantná závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Preto sa za nedostatočné odôvodnenie nepovažuje, ak úrad zopakuje zistené nedostatky a poukáže na ich závažnosť a následky. V danom prípade, podľa názoru správneho súdu, odôvodnenie spĺňa stanovené zákonné atribúty. Vo vzťahu k výške pokuty správny súd dodáva, že táto zodpovedá povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter. Rovnako je zásadné, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol aj na skutočnosť, že z informácií a údajov získaných a vyhodnotených počas výkonu dohľadu, ale aj v správnom konaní, nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že by úmrtie maloletej pacientky nastalo v priamom súvise so zistenými nedostatkami.
126.Vo vzťahu k nesprávne uvedenému dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď správne mal byť uvedený dátum vydania 12.04.2019 namiesto 05.02.2019 správny súd uvádza, že ide o formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko tak z výroku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o prípad maloletej pacientky Diany Jarašovej. Uvedené pochybenie bude potrebné odstrániť postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku.
127.Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v rozklade a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov tak k uvedenému správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval námietky, ktoré zostali nezodpovedané, pričom nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať, ktoré námietky žalovaný neposúdil. Preto pokiaľ žalobca tvrdil, že nedostal odpoveď na konkrétnu námietku, bolo v jeho záujme uviesť, o ktorú námietku ide a následne by správny
súd posúdil, oprávnenosť tohto tvrdenia prihliadnuc pochopiteľne aj na závažnosť uplatnenej námietky, ktorá zostala nezodpovedaná, konkrétne, či ide o dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
128.Žalobca rovnako odôvodňuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia tým, že výrok a odôvodnenie tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia si vzájomne protirečia. K uvedenému správny súd uvádza, že vo výrokoch oboch rozhodnutí je uvedené, že odbery neboli vykonané v čase prijatia a ani pri zhoršení zdravotného stavu dňa 06.10.2017, a taktiež, že nebola správne liečená dehydratácia, pričom tomuto záveru zodpovedá aj ich odôvodnenie.
129.Žalobca tiež namietal, že žalovaný nepostupuje v rámci rozkladového konania rovnako, keď pri obdobných námietkach týkajúcich sa doplnenia dokazovania postupoval v jeho inom prípade tak, že dokazovanie doplnil. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca správnemu súdu neozrejmil či sa jednalo o skutkovo obdobný prípad a preto nie je možné posúdiť, či sa žalovaný odklonil od svojej rozhodovacej činnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). V tejto súvislosti správny súd dodáva, že len samotná skutočnosť, že sa žalovaný v inom prípade rozhodol doplniť dokazovanie neznamená, že tak musí urobiť vždy, ak to účastník konania navrhne. Pokiaľ žalovaný usúdi, že skutkový stav je zistený dostatočne, nemá povinnosť takému návrhu vyhovieť, pričom pochopiteľne musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť dôvody, pre ktoré návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. Uvedenú povinnosť si konajúce orgány verejnej správy v danom prípade splnili.
130.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd uzavrel, že v danom prípade bolo dostatočne preukázané, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke Diane Jarašovej porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. čo vedie k zamietnutiu správnej žaloby ako nedôvodnej podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
131.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
132.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov).