Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-81-2020.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/81/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XXXX/XX, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 5. októbra 2020, č.k. 10C/52/2020-19, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP, keď uviedol, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená úprava ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma kumulatívne splnenie podmienok a to, či sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stolárskych prác. Z predložených listín súd zistil, že žalovaný je označený ako fyzická osoba, ktorá je spoločníkom a štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti grunert, s.r.o., ktorý má v predmete činnosti vo výpise obchodného registra okrem iného uvedené aj stolárstvo. Sídlo spoločnosti je Pod hrádzou 2239/34, Sereď 926 01 (identická adresa, akou žalobca označil adresu žalovaného). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jedna strana civilného súdneho konania /žalobca/ subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide /je aktívne vecne legitimovaný/ a strana na opačnej procesnej strane /žalovaný/ je subjektom hmotnoprávnej povinnosti /je pasívne vecne legitimovaný/ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). V danom prípade súd mal za jednoznačne a bezpečne preukázané, že žalovaný nie je stranou hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzoval nárok o nariadenie neodkladného opatrenia. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca neosvedčil vykonávanie stolárskej činnosti zo strany žalovaného v označenej nehnuteľnosti. Podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že stolársku činnosť v nehnuteľnosti vykonáva spoločnosť grunert, s.r.o. Na margo veci súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je určitý použitím výrazu „akýkoľvek“, ktoré slovo podľa slovníka slovenského jazyka má význam ľubovoľnosti, teda do úvahy prichádzajú ľubovoľné
možnosti výkonu stolárskych prác, z ktorého dôvodu mohol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. V konaní mal žalovaný plný úspech, z ktorého dôvodu by mu súd mal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu súd z dôvodu vhodnosti a hospodárnosti rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené a bude mu priznaný nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil listiny, ktoré predložil spolu s návrhom ako dôkazy jeho tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že ním označený žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný ako fyzická osoba vykonáva činnosť, ktorú uviedol v návrhu, pričom jeho obchodná spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, nemá kolaudačné rozhodnutie, ktoré by mu umožňovalo stolársku dielňu prevádzkovať práve v týchto priestoroch. Žalovaný sám vo svojich vyjadreniach uviedol, že na predmetnom mieste, t.j. na adrese Pod hrádzou 34, má iba administratívne sídlo jeho obchodná spoločnosť. Skutočnosť je však taká, že v týchto nehnuteľnostiach prevádzkuje stolársku dielňu, v ktorej skladuje tovar, vyrába a podobne. Vzhľadom na to, že dielňu nemá zlegalizovanú, musí tak robiť ako fyzická osoba. Podľa jeho názoru je rozdiel mať zapísané na danej adrese len sídlo spoločnosti a rozdiel mať povolenú prevádzku na výkon takejto stolárskej činnosti na danej adrese. Práve takéto povolenie nemá ani žalovaný a ani jeho spoločnosť grunert, s. r. o., čím takouto nelegálnou prevádzkou porušuje zákony a nariadenia platné v SR a ohrozuje a porušuje jeho práva (hlukom, smradom z toxických výparov, dymom z prevádzkovania spaľovne odpadov z danej stolárskej prevádzky). Uviedol, že aj on má právo na dôstojný život vo svojom susednom rodinnom dome. Takáto nelegálna činnosť a prevádzka nelegálnej stolárskej prevádzky a spaľovne odpadov z tejto prevádzky je ťažká environmentálna záťaž, a to nielen pre neho ako suseda, ale pre celé okolie v danej obytnej zóne. Ďalej poukázal na to, že zákazové nariadenia štátnych orgánov žalovaný nerešpektuje a tridsať rokov takto nelegálne prevádzkuje stolársku dielňu a spaľovňu odpadov. Mal za to, že dočasná úprava pomerov tak, ako sa jej domáha, je nutná, a to vzhľadom na nerešpektovanie právnych predpisov zo strany žalovaného, jednak vzhľadom na neustále znečisťovanie životného prostredia a znižovanie kvality bývania žalobcu a iných susedov v obytnej zóne. Bol toho názoru, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určitý, a to v tom zmysle, že sa domáha toho, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek stolárskych práv v priestore bez súpisného čísla, pretože akýkoľvek druh stolárskej činnosti je v tomto priestore nelegálne vzhľadom na neexistenciu povolenia štátnych úradov.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/52/2020 je konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému uložené zdržať sa akýchkoľvek stolárskych prác v priestore stavby bez súpisného čísla - rozostavanej budovy označenej ako „1 kompl. byt. jednotka plus stolár. dielňa“, ktorá je postavená na pozemku parc. registra „C“, parc. č. 682/2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, pre okres Galanta, obec G., k. ú. S. Q..
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a súčasne bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.
8. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.
9. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.
10. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcu, je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorá predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany sporu na súd.
11. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca je spoluvlastníkom stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“ č. 684, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, pre okres Galanta, obec G., k. ú. S. Q.. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“ č. 683/2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre okres Galanta, obec G., k. ú. S. Q.. Žalovaný je tiež výlučným vlastníkom stavby bez súpisného čísla - rozostavanej stavby označenej ako „1 kompl. byt. jednotka plus stolár. dielňa“, ktorá je postavená na pozemku parc. registra „C“ č. 682/2.
12. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný by mal na adrese Pod hrádzou 2239/34 prevádzkovať stolársku dielňu bez povolenia kompetentných orgánov, pričom vypúšťaním škodlivých látok do ovzdušia (acetónové výpary, výpary po striekaní náterovými a impregnačnými látkami, prevádzkovaním spaľovne) výrazne znečisťuje prostredie, stolársku dielňu a stolársku výrobu prevádzkuje denne aj do neskorých večerných hodín a často aj počas víkendov, čím podstatne zhoršuje kvalitu bývania ostatných obyvateľov ulice, ale predovšetkým žalobcu ako spoluvlastníka susediacej nehnuteľnosti. Uvedený stav má pretrvávať cca tridsať rokov bez adekvátneho zásahu kompetentných správnych orgánov, resp. žalovaný nariadenia týchto orgánov nerešpektuje. Žalobca mal podávať aj podnety na prešetrenie nelegálnej prevádzky stolárskej dielne a rovnako sa obrátil i na mesto Sereď s podnetom na spôsob užívania rozostavanej stavby žalovaného, ktorú mesto odstúpilo Slovenskej stavebnej inšpekcii. K návrhu žalobca doložil fotodokumentáciu, z ktorej však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť v návrhu označené stavby, nie je zrejmé, kde by mala byť situovaná stolárska dielňa, a pokiaľ i na fotografiách je dymiaci komín, nie je vôbec zrejmé, kde sa tento nachádza. Uvedené tiež nemožno vyvodiť z reklamných stránok na zákazkovú a stolársku výrobu spoločnosti grunert, s. r. o., z ktorej možno vyvodiť, že uvedená spoločnosť prevádzkuje stolársku výrobu, nie je však z nich zrejmé, kde túto stolársku výrobu prevádzkuje.
13. V zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadené bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru neprimeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
14. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyvodiť, že žalobca sa domáha práve ochrany proti imisiám v zmysle citovaného ustanovenia, avšak podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku v zmysle citovaného ustanovenia, keď tento síce poskytol relevantné skutkové tvrdenia, tieto však dostatočným spôsobom nepreukázal, aby tvrdené skutočnosti spĺňali atribút vysokej pravdepodobnosti.
15. Rovnako nebola podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná i potreba dočasnej úpravy pomerov, keď sám žalobca uviedol, že ním tvrdený stav trvá už cca tridsať rokov, pričom tento stav už podľa tvrdení žalobcu má byť riešený inými kompetentnými orgánmi (Mestom Sereď ako stavebným úradom, ako aj Slovenskou stavebnou inšpekciou).
16. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 216/2012 a Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/2003). Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami odvolateľa uvedenými v jeho odvolaní, pretože nemali vplyv na posúdenie veci a rozhodnutie.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať mu nárok na náhradu trov konania.
19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).