Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-32-2020.pdf
PDF · 180.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H. S., V.. G., J.. X.X.XXXX, E. XX/XXX, XXX XX I. E., zastúpená: JUDr. Danielom Adamčíkom, advokátom, ul. J. Kráľa, 079 01 Veľké Kapušany, proti žalovanému v 1. rade: Daňový úrad Košice, Železničná 1, 041 90 Košice, žalovanému v 2. rade: JUDr. Richard Lukáč, správca konkurznej podstaty úpadcu Juraj Makkai, Žriedlová 3, 040 01 Košice
- Staré mesto, zn. správcu: S1858, zastúpený: Advokátska kancelária bodnarlegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, o vylúčenie majetku zo súpisu majetku úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/1/2019-163 zo dňa 22. januára 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/1/2019-163 zo dňa 22. januára 2020.
II. Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok) a priznal žalovanému v 1. rade (druhý výrok) a žalovanému v 2. rade (tretí výrok) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 1.3.2019 navrhla, aby súd vylúčil zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty majetok: hnuteľnú vec a to osobné motorové vozidlo I. Z. X,X Y., I. Č. (I.) T., D.: Y. XXX O., V. I. XXXX (ďalej len motorové vozidlo).
3. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 5.11.2018, sp. zn.: 31OdK/454/2018-25 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Z. S., J. X.XX.XXXX, G. E. XX/XX, XXX XX V. a ustanovil za správcu podstaty: JUDr. Richard Lukáč, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S 1858. S dlžníkom sú manželia od 2.4.2012. Keďže už dlhšiu dobu spolu nežijú, uzatvorili spolu dohodu o vysporiadaní BSM, ktorá nadobudla platnosť pred zánikom BSM a účinnosť ku dňu nadobudnutia uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. K zániku a vyporiadaniu BSM došlo k rovnakému časovému okamihu, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Následne žalobkyňa zistila, že do súpisu majetku všeobecnej podstaty bolo správcom zahrnuté aj sporné motorové vozidlo, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Motorové vozidlo nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.2018, za cenu 11.400,- eur. Finančné prostriedky na jeho kúpu si žalobkyňa zabezpečila a získala jednak z darovaných peňazí od svojich rodičov a čiastočne
z finančných prostriedkov, ktoré nepatria do BSM, teda neboli spoločne nadobudnutými prostriedkami. Vychádzajúc z § 167j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „ZKR“) uplatnila u správcu podaním zo dňa 4.1.2019 námietku, že do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty predmetné motorové vozidlo nemalo byť zaradené. Zároveň požiadala správcu aby označený majetok zo súpisu vylúčil. Správca dňa 14.2.2019 doručil žalobkyni list zn. 31OdK/454/2018 321-51 zo dňa 13.2.2019 označený ako „Nesúhlas veriteľa Daňový úrad Košice s podanou námietkou“, kde správca oznámil žalobkyni, že mu bolo doručené zo strany veriteľa, Daňového úradu Košice, podanie zo dňa 7.2.2019, v zmysle ktorého Daňový úrad Košice vyjadril nesúhlasné stanovisko s podanou námietkou žalobkyne a trval na zapísaní tohto majetku do súpisu všeobecnej podstaty. Správca žalobkyňu zároveň vyzval v súlade s ustanovením § 167j ods. 2 ZKR, aby bez zbytočného odkladu podala voči Daňovému úradu Košice žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Správca zároveň pripojil list Daňového úradu Košice č. 100404133/2019 zo dňa 7.02.2019 „Nesúhlas veriteľa s podanou námietkou“, ktorý však nebol nikým podpísaný a chýba aj žiadosť veriteľa, aby správca žalobkyňu vyzval na podanie žaloby o vylúčenie veci voči Daňovému úradu Košice. Z formy tohto listu zároveň nevyplýva, že by bol elektronickým podaním podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a niektorých ďalších zákonov (zákon o e- Gouvernmente) a nebol opatrený autorizovaným elektronickým podpisom. Tieto skutočnosti namietala správcovi.
4. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, že nie je pasívne legitimovaný a to s poukazom na znenie § 167j ods. 2 ZKR. Ďalej poukázal na úradný záznam zo dňa 22.11.2018, v zmysle ktorého úpadca sám uviedol, že BSM vzniklo dňom 2.4.2012, doposiaľ nezaniklo a nebolo vyporiadané. Dlžník zároveň čestne prehlásil že jeho manželka nedisponuje akýmkoľvek majetkom oceniteľným v peniazoch. Žalovaný v 2. rade zároveň vyjadril pochybnosti o samotnej pravdivosti prezentovaných tvrdení žalobkyne vo vzťahu k darovaným finančným prostriedkom zo strany jej rodičov, nakoľko samotná žalobkyňa za účasti úpadcu sa dostavila do kancelárie správcu za účelom poskytnutia informácii o motorovom vozidle patriacom do masy BSM, kde prejavili záujem o vykúpenie majetku z konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 167r ZKR. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 27.2.2019 podrobne vysvetlil žalobkyni postup veriteľa - Daňového úradu Košice pri elektronickom podávaní nesúhlasného stanoviska s podanou námietkou žalobcu s kvalifikovaným elektronickým podpisom (vo formáte .xzep) zo strany príslušne konajúcich, resp. poverených osôb za Daňový úrad Košice ako veriteľa a rovnako poukázal na ustanovenie § 197a ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.
5. Žalobkyňa uviedla, že podanú žalobu založila na tom, že označené motorové vozidlo nadobudla na základe vlastných finančných prostriedkov, k čomu predložila dôkazy a súd zrejme vykoná dokazovanie výsluchom darcov, s ktorými žije v jednom rodinnom dome. Zároveň veriteľ, Daňový úrad Košice ako žalovaný v 1. rade, doposiaľ nepodal právne záväzný podnet (žiadosť) správcovi v zmysle § 167j ods. 2 ZKR, aby vyzval žalobkyňu, aby podala voči žalovanému v 1. rade žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Táto zákonná požiadavka chýba v liste žalovaného v 1. rade zo dňa 7.2.2019 a správca ju nemôže nahradiť vlastnou iniciatívnou výzvou, pretože ide o prekročenie zákonných práv a svojvôľu. Keďže žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky právne relevantným spôsobom podľa § 167 ods. 2 ZKR, v lehote stanovenej zákonom nepostupoval, správca mal majetok zo súpisu vylúčiť. Žalovaný v 2. rade tak svojim konaním vyvolal tento spor. Správca je pritom nositeľom všetkých práv a povinností v konkurze aj podľa štvrtej časti ZKR a z ustanovenia § 167j ods. 1 nevyplýva, že by nemohol byť práve ako nositeľ práv a povinností z konkurzného konania aj v súvislosti so súpisom majetku procesne označený za žalovaného. Z dodatočne predložených poverení Daňového úradu Košice nevyplýva dôvod podpísania „Nesúhlasu veriteľa s podanou námietkou“ zo dňa 7.2.2019 inou osobou ako riaditeľom daňového úradu. Doručenie tohto podania nebolo autorizované, keďže bolo zaslané formou riadneho e-mailu a nie do autorizovanej elektronickej schránky správcu.
6. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že ako veriteľ prihlásenej nezabezpečenej pohľadávky vo výške 6.691,88 eur doručil správcovi dňa 7.2.2019 nesúhlas veriteľa s podanou námietkou žalobkyne. Na základe tohto podania správca vyzval listom zo dňa 13.2.2019 žalobkyňu na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. K vyhláseniu rodičov žalobkyne o poskytnutí finančného daru vo výške 10.000,- eur dňa 3.8.2018 žalobkyni za účelom zabezpečenia a financovania kúpy osobného motorového vozidla uviedol, že toto bolo podpísané dňa 12.12.2018, čiže až po
vyhlásení konkurzu na majetok manžela žalobkyne, čo žalovaný v 2. rade nepovažuje za hodnoverný dôkaz toho, že peňažné prostriedky zo strany rodičov žalobkyne jej boli poskytnuté ešte v auguste 2018. Keďže podľa kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo nadobudnuté za cenu 11.400,- eur, zvyšnú čiastku vo výške 1.400,- eur, by žalobkyňa musela doplatiť. Ak žalobkyňa nepreukáže, že zvyšok finančných prostriedkov použitých na kúpu motorového vozidla nebol predmetom BSM, platí, že na túto kúpu boli poukázané prostriedky z BSM. Žalovaný v 1. rade považoval potvrdenie o dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 3.5.2018 za účelovo vypracované, pričom podpisy na tomto potvrdení nie sú úradne overené s dátumom ich podpisu. Dátum na potvrdení neosvedčuje, že k uzavretiu dohody aj v skutočnosti došlo v období pred vyhlásením konkurzu. Vyporiadanie BSM pritom môže nastať až po jeho zániku. Žalovaný v 1. rade je orgánom verejnej moci a podanie „Nesúhlas veriteľa s podanou námietkou“ doručil správcovi v súlade s ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a § 197a ZKR do elektronickej schránky správcu. Správcovi spolu s uvedeným podaním doručil žalovaný v 1. rade poverenie, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorým riaditeľ Daňového úradu Košice dňa 24.4.2018 poveril riaditeľku Odboru daňovej exekúcie, Ing. O. H. na podpisovanie: a) prihlášok pohľadávok do konkurzov, reštrukturalizácií a oddlžení, vyhlásených a povolených súdmi Slovenskej republiky; b) prihlášok pohľadávok do cezhraničných insolvenčných konaní obdobných konaniam podľa bodu a); c) ostatných písomností v konaniach podľa bodov a) a b) a tiež poverenie, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorým riaditeľka odboru správy daní, Ing. V. K., poverená zastupovaním riaditeľa daňového úradu poverila dňa 1.2.2019 Z.. F. J., K.., vedúcu oddelenia daňovej exekúcie 1 zastupovaním riaditeľky Odboru daňovej exekúcie, Ing. O. H.Č. počas jej neprítomnosti v plnom rozsahu bez obmedzenia na podpisovanie všetkých elektronických dokumentov (EÚD) kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) na základe prideleného mandátneho certifikátu. Riaditeľ Daňového úradu Košice, Ing. Ľ. V. poveril s účinnosťou od 31.1.2019 na dobu neurčitú Ing. V. K., riaditeľku odboru správy daní zastupovaním počas svojej neprítomnosti v plnom rozsahu bez obmedzenia na všetky úlohy súvisiace s plnením úloh vyplývajúcich z funkcie riaditeľa daňového úradu a taktiež na v plnom rozsahu bez obmedzenia na podpisovanie všetkých elektronických dokumentov (EÚD) kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) na základe prideleného mandátneho certifikátu. Čiže riaditeľka odboru správy daní zastupovala riaditeľa Daňového úradu Košice v danom čase v celom rozsahu a mala oprávnenie vystaviť poverenia pre ostatných štátnych zamestnancov.
7. Žalobkyňa sa v priebehu konania, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.5.2019, domáhala voči žalovaným určenia, že je výlučnou vlastníčkou sporného motorového vozidla. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.1.2020 sp. zn. 30Cbi/1/2019 konanie o určenie vlastníckeho práva vylúčil na samostatné konanie.
8. Súd prvej inštancie na základe predložených listinných dôkazov mal preukázané, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn.: 31OdK/454/2018-25, zo dňa 5.11.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. S.. Za správcu podstaty ustanovil žalovaného v 2. rade, ktorý v Obchodnom vestníku 245/2018 pod K097858 zverejnil dňa 20.12.2018, že do súpisu majetku všeobecnej podstaty bol zahrnutý aj majetok, sporné motorové vozidlo v hodnote 14.110,- eur. Žalobkyňa podala u správcu dňa 4.1.2019 námietku proti súpisu majetku podľa § 167j ZKR. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 7.2.2019, doručeným správcovi dňa 11.2.2019 podal nesúhlas veriteľa s podanou námietkou. Žalovaný v 2. rade poslal dňa 13.2.2019 nesúhlas veriteľa Daňového úradu Košice s podanou námietkou žalobkyni. Žalobkyňa predložila v konaní potvrdenie, že od 15.4.2016 nežije v spoločnej domácnosti s úpadcom a potvrdenie o Dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 3.2.2018 s úpadcom. Podľa znenia článku V, dohoda o vyporiadaní BSM nadobudne platnosť jej obojstranným podpísaním účastníkov a účinnosť nadobudne až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, zrušení BSM súdom, prípadne k času právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu, ktorý má za následok zánik BSM. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.8.2018 žalobkyňa kúpila sporné motorové vozidlo za cenu 11.400,- eur. Žalobkyňa predložila Čestné prehlásenie jej rodičov zo dňa 7.12.2018, ktorí prehlásili, že na základe vzájomnej dohody a darovacej zmluvy zo dňa 3.8.2018 poskytli žalobkyni finančný dar 10.000,- eur za účelom zabezpečenia a financovania kúpy osobného motorového vozidla.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 167a ods. 3, 167h ods. 1, 167i ods. 1, 167j ZKR, ďalej §§ 39, 143, 149 ods. 1, 150 Občianskeho zákonníka.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobu voči žalovanému v 2. rade (správcovi podstaty) zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore a to s poukazom na znenie § 167j ods. 2 zákona ZKR.
11. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že majetok, ktorý žiada vylúčiť má vo svojom výlučnom vlastníctve, ktorý nie je predmetom BSM, resp. konkurzu. BSM žalobkyne a úpadcu vzniklo dňom vzniku manželstva, teda dňa 4.2.2012. BSM nebolo vyporiadané. Manželstvo nezaniklo aj keď manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa taktiež nepredložila žiadnu dohodu manželov uzatvorenú v zmysle § 149a Občianskeho zákonníka, resp. rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM. Žalobkyňou doložená dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 3.5.2018 je podľa súdu prvej inštancie neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 149 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho predchádzajúci zánik, čo v posudzovanom spore nenastalo, nakoľko k zániku BSM došlo až vyhlásením konkurzu na manžela žalobkyne dňa 13.11.2018. Nie je preto možné, aby sa manželia platne dohodli na vyporiadaní BSM ešte pred jeho zánikom. Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa síce čestným prehlásením preukázala, že sumu 10.000,- eur nadobudla darom od rodičov, no kúpna cena vozidla bola 11.400,- eur a žalobkyňa nepreukázala z akých prostriedkov nadobudla zvyšok kúpnej ceny 1.400,- eur. Tieto teda patrili do BSM a preto sporné motorové vozidlo patrí do BSM manželov. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru (R 42/1972) podľa ktorej, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, patrí táto vec za podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené zo spoločného majetku to, čo takto vynaložil. Žalobkyňa má zo speňaženia sporného motorového vozidla správcom nárok na 10.000,- eur, ktoré boli vynaložené z jej výlučných prostriedkov (darovaných od rodičov) na vec patriacu do BSM a to podľa § 150 Občianskeho zákonníka.
13. K námietke žalobkyne, že podanie žalovaného v 1. rade „Nesúhlas veriteľa s podanou námietkou“ súd prvej inštancie uviedol, že postup žalovaného v 1. rade pri elektronickom podávaní nesúhlasného stanoviska s podanou námietkou žalobcu s kvalifikovaným elektronickým podpisom (vo formáte .xzep) zo strany príslušne konajúcich, resp. poverených osôb za veriteľa - Daňový úrad Košice bol podaný žalovanému v 2. rade v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a preto je námietka žalobkyne nedôvodná. Elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania s odkazom na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi a rovnako ustanovený správca žalobkyni poukázal na ustanovenie § 197a ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, súd prvej inštancie priznal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinná uhradiť žalobkyňa.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v celom rozsahu. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) a g) C.s.p. V odvolaní zotrvala na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach ako aj dôkazoch, ktoré k nim pripojila. Žalobkyňa v podanom odvolaní súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní o vylúčenie veci zo súpisu majetku pri oddlžení nemá pasívnu legitimáciu, ale do právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o vylúčení konania o určenie vlastníckeho práva na samostatné konanie právnu subjektivitu mal. Teda aj žalovaný v 2. rade bol určitý čas pasívne legitimovaným subjektom. Zo ZKR explicitne nevyplýva, že by správca podstaty v ojedinelých prípadoch nemohol byť pasívne legitimovaný v takomto konaní. Tým, že správca pojal motorové vozidlo žalobkyne do súpisu podstaty, žalobkyňa žila v právnej neistote, keďže správca mal záujem za každú cenu motorové vozidlo speňažiť. Žalobkyňa ďalej poukázala, že vylučovacia a určovacia žaloba sa istým spôsobom dopĺňajú, pretože každá z nich sleduje
iný cieľ. Vylučovacia žaloba odňať správcovi titul na speňaženie a určovacia zabezpečiť skutočnému vlastníkovi nakladanie so svojim majetkom. Žalobkyňa ďalej v podanom odvolaní zotrvala na svojej argumentácii v konaní na súde prvej inštancie, že z podania žalovaného v 1. rade zo dňa 7.2.2019 označeného ako „Nesúhlas veriteľa s podanou námietkou“ nevyplýva, že bol elektronickým podaním podľa Zákona o e-Governmente, keďže nebol autorizovaný a opatrený autorizovaným elektronickým podpisom, čo žalobkyňa namietala správcovi. Zároveň mu uviedla, že nesúhlas žalovaného v 1. rade neobsahuje žiadosť veriteľa na uplatnenie žaloby na súde podľa kogentného ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR. Správca taktiež nesprávne a svojsky určil lehotu 15 dní na uplatnenie práva na súde. Nesúhlas žalovaného v 1. rade nebol podaný elektronicky, keďže aj podľa prezenčnej pečiatky správcu bol podaný dňa 11.2.2019. Zároveň neobsahuje žiaden údaj o elektronickom podaní a je bez elektronickej autorizácie. Dodatočne vyhotovené elektronické podanie sa dostalo do spisu až v priebehu konania. Keďže to bol správca, kto vyvolal spor, keďže sa žalobkyni vyhrážal aj trestnoprávnymi následkami v podaní zo dňa 27.2.2019, majú uvedené okolnosti dopad aj na posúdenie nároku o trovách konania. Dôvodnosť žaloby o vylúčenie veci je daná najmä tým, že právne účinky § 167j ods. 2 ZKR nenastali z viacerých dôvodov a správca preto vychádzajúc zo zákona mal vylúčiť majetok zo súpisu podstaty a ak ho nevylúčil, súd prvej inštancie mal žalobe vyhovieť. Žalobkyňa uviedla, že žalobu založila na tom, že nadobudla hnuteľnú vec na základe vlastných finančných prostriedkov, k čomu predložila dôkazy a predpokladala, že súd v tomto smere vykoná dokazovanie výsluchom osôb (príslušníkov rodiny), s ktorými žije spolu v jednej domácnosti. Zároveň žalovaný v 1. rade doposiaľ nepodal právne záväzný podnet (žiadosť) správcovi v zmysle § 167j ods. 2 ZKR, čo absentuje v liste žalovaného v 1. rade zo dňa 7.2.2019. Z napadnutého rozsudku nesporne vyplýva, že súd prvej inštancie túto podstatnú a rozhodujúcu otázku obišiel a ani sa nevysporiadal s právnou argumentáciou v tomto smere a nevykonal dokazovanie vo vzťahu k zapisovaným údajom v Obchodnom vestníku. Z týchto údajov pritom nesporne vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je prihláseným veriteľom, keďže v zákonom a správcom stanovenej lehote, spôsobom stanoveným v zákone doposiaľ svoju pohľadávku do konkurzného konania neprihlásil. Pritom ustanovenie § 167j ods. 2 ZKR umožňuje iba prihlásenému konkurznému veriteľovi trvať na zapísaní majetku do súpisu. Teda správca v rozpore s znením ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR postupoval iniciatívne, v rozpore so zákonom a svojvoľne vniesol právnu neistotu do vzťahu žalobkyne, keď táto nemala iné východisko ako podať žalobu. Túto neistotu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom neodstránil, ale ďalej prehĺbil, keď na podstatné dôvody žaloby neprihliadol. Všetky úkony neprihláseného veriteľa - žalovaného v 1. rade, nemajú pokiaľ ide o uvedenie majetku žalobkyne do súpisu, žiadne účinky a nie sú právne záväzné. Ide o neplatné alebo ničotné akty. Pritom neobstojí ani obrana žalovaného v 1. rade, že výslovne prejavil svoju vôľu tým, že uviedol, že nesúhlasí s podanou námietkou žalobkyne a zároveň uviedol aj príslušné ustanovenie § 167j ods. 2 ZKR. Vyslovenie nesúhlasu s podanou námietkou žalobkyne nie je výslovným prejavom svojej vôle k tomu aby správca vyzval toho kto podal námietku na podanie žaloby voči veriteľovi a k tomu nie je možné dospieť ani extenzívnym výkladom toho prejavu, o právnej istote ani nehovoriac. Takúto výslovnú žiadosť, ktorá je uplatnením práva veriteľa nie je možné ponechať na výklad a úvahu najmä správcovi už minimálne aj z dôvodu, že § 167j ZKR je kogentným a nie dispozitívnym ustanovením zákona. Výklad § 167j ZKR žalovaným v 1. rade je účelový a ide o špekulatívnu úvahu, ktorá vytvára možnosť na svojvôľu a nesvedčí o právnej istote, čo sa prejavilo v posudzovanom spore, keď správca bez požiadania na podanie výzvy, aby žalobkyňa ako namietajúca osoba súpisu podala voči veriteľovi žalobu, nahradil túto vôľu veriteľa a napriek absencii zákonnej žiadosti a bez jasného podnetu, nieže by bol podľa § 167j ods. 2 posledná veta majetok vylúčil zo súpisu, ale vyzval žalobkyňu na podanie žaloby a tým žalobkyňu bez riadneho podnetu dotlačil do súdneho sporu. Zo strany správcu tak došlo k prekročeniu jeho zákonnej právomoci, keď nepostupoval podľa zákona. Žalovaný v 1. rade do dnešného dňa neurobil záverečné vyúčtovanie pohľadávky voči dlžníkovi, ale voči oddlženému dlžníkovi aj po vyhlásení konkurzu vydáva rozhodnutia a účtuje úroky z omeškania. Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach, že aj suma 1.400,- eur ako časť kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo bola jej vlastnou investíciou, na čo súd prvej inštancie dokazovanie nevykonal. Poukázala, že túto sumu mala ušetrenú z darovaných peňazí od svojej starej mamy, ktorá bývala v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a jej rodičmi. Keďže rodičia žalobkyne od starej mamy neprijali žiaden príspevok na vedenie chodu domácnosti, stará mama žalobkyne svoj starobný dôchodok poskytovala pravidelne mesačne žalobkyni ako vnučke a jej maloletej dcére, no ani v tomto smere nebolo dokazovanie vykonané. Pokiaľ nie je vyriešená táto podstatná právna otázka, nie je možné vo veci náležite rozhodnúť, keďže sa zahmlieva podstata žaloby. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou podpisového práva na strane žalovaného v 1. rade., preto žalobkyňa zotrvala na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 19.9.2019. Žalobkyňa vyslovila súhlas s tvrdením, že vyporiadanie BSM môže nastať až po jeho zániku. Ak by manželia uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM pred zánikom
BSM a účinnosť by bola naviazaná na odkladaciu podmienku, nebolo by možné vynútiť jej plnenie. Ak by sa aj účastníci dohody po zániku manželstva takouto (neplatnou) dohodou spravovali išlo by a novú dohodu, ktorá bola uzatvorená konkludentne. Žalobkyňa uviedla, že k rozvodu manželstva došlo ku dňu 19.6.2016, pričom sa s bývalým manželom spravujú podľa pôvodnej dohody zo dňa 3.5.2018. Súd prvej inštancie okrem iných vád nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom niektoré podstatné skutočnosti jednoznačne obišiel. Výsledok hodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nie je úplné a nezodpovedá skutočnostiam, ktoré existovali a ktoré vyšli počas konania najavo. Vzhľadom na nezákonný postup správcu podstaty a žalovaného v 1. rade aj pri zamietnutí žaloby vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd prvej inštancie v zmysle § 257 C.s.p. náhradu trov konania nepriznať. Súd prvej inštancie sa pritom nevyrovnal s argumentáciou žalobkyne, najmä pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti.
16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že z ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR jednoznačne vyplýva, že osoba ustanoveného správcu, teda žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný, nakoľko sa nejedná o veriteľa prihlásenej pohľadávky, ktorý trvá na zápise majetku do súpisu. Žalobkyňa až dňa 15.5.2019 podala v rámci konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty žalobu o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci podľa § 137 písm. c) C.s.p., preto nemôže tvrdiť, že do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 8.1.2020, ktorým bolo rozhodnuté, že konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu sa vylučuje na samostatné konanie, bol žalovaný v 2. rade pasívne legitimovaný, nakoľko prvotná žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty smerovala nesprávne aj voči správcovi konkurznej podstaty. Preto súd prvej inštancie v napádanom rozsudku správne žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Žalovaný v 1. rade opätovne poukázal, že je orgánom verejnej moci a podanie - Nesúhlas s podanou námietkou doručil správcovi konkurznej podstaty v súlade s ustanoveniami Zákon o e-Governmente a § 197a ZKR do elektronickej schránky správcu, pričom o tejto skutočnosti predložil súdu prvej inštancie všetky dôkazy. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni postup žalovaného v 1. rade vysvetlil pri elektronickom podávaní nesúhlasného stanoviska s podanou námietkou s kvalifikovaným elektronickým podpisom zo strany príslušne konajúcich, resp. poverených osôb za žalovaného v 1. rade, pričom súd prvej inštancie správne právne posúdil, že námietka žalobkyne, podľa ktorej sa nejednalo o správne podané elektronické podanie zo strany žalovaného v 1. rade je nedôvodná. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že hoc vo svojom nesúhlase s podanou námietkou nepoužil výslovnú formuláciu, že žiada od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči žalovanému v 1. rade žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu, prejavil svoju vôľu tým, že uviedol, že s podanou námietkou žalobkyne nesúhlasí a zároveň poukázal na ustanovenie zákona § 167j ods. 2 ZKR, z ktorého uvedená výzva vyplýva a následne tak žalovaný v 2. rade aj urobil a vyzval žalobkyňu na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ďalej nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne, že motorové vozidlo nadobudla výlučne z vlastných finančných prostriedkov, o čom údajne predložila konajúcemu súdu dôkazy. Žalobkyňa uviedla, že časť kúpnej ceny za motorové vozidlo bola uhradená z peňažného daru jej rodičov, o čom predložila súdu vyhlásenie svojich rodičov a časť ceny údajne zaplatila z prostriedkov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak neuviedla o aké finančné prostriedky, ktoré nepatrili do BSM išlo, z akého zdroja boli poskytnuté a nepredložila konajúcemu súdu žiaden dôkaz. Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že predpokladala, že súd vykoná dokazovanie výsluchom jej rodinných príslušníkov. Žalobkyňa ani vo svojich písomných podaniach ani na pojednávaní dňa 22.1.2020 nenavrhovala súdu prvej inštancie, aby takýto dôkaz vykonal. Súd prvej inštancie preto správne právne vyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v konaní, že majetok, ktorý žiada vylúčiť má vo výlučnom vlastníctve a nemá byť predmetom BSM, resp. konkurzu. Žalobkyňa ani raz v žiadnych písomných podaniach a ani na pojednávaní dňa 22.1.2020 neuvádzala pochybnosti, že by žalovaný v 1. rade nemal byť veriteľom prihlásenej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade po vyhlásení konkurzu t.j. po 13.11.2018 doručil správcovi konkurznej podstaty v základnej prihlasovacej lehote súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok spolu so sprievodným listom dňa 7.12.2018, pričom požadoval od žalovaného v 2. rade potvrdenie o tom, že prihlásená pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. Žalovaný v 2. rade zaslal žalovanému v 1. rade potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok listom č. 31OdK/454/2018S21-33 zo dňa 10.12.2018. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že suma 1.400,- eur bola jej výlučnými finančnými prostriedkami a nepochádzala z BSM, ani nenavrhla vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie preto správne posúdil, že sa jednalo o sumu, ohľadom ktorej nebolo preukázané z akých prostriedkov pochádza, vec bola nadobudnutá počas trvania manželstva a teda patrí do BSM. Žalovaný v
1. rade má naďalej pochybnosti o hodnovernosti dôkazu, t.j. o vyhlásení rodičov o poskytnutí finančného daru žalobkyne vo výške 10.000,- eur na kúpu predmetného vozidla, napriek skutočnosti že súd prvej inštancie považoval tento dôkaz za hodnoverný. Žalovaný v 1. rade poukázal, že vyporiadanie BSM môže nastať až po jeho zániku. Zo znenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o vyporiadaní BSM sa môže týkať len bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo. Preto je vylúčené, aby sa manželia hoc nežijú spolu v jednej domácnosti dohodli na vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Takáto dohoda by bola v rozpore s Občianskym zákonníkom a je teda je neplatná. Z judikatúry na ktorú poukazuje žalobkyňa nevyplýva, že by sa jednalo o peniaze, ktoré nepatria do BSM, len sa na niektoré skutočnosti prihliada pri vyporiadaní BSM, a preto jej vyššie uvedený nesúhlas s výkladom žalovaného v 1. rade je bezpredmetný.
17. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že nesúhlasí s irelevantne a nevecne použitou skutkovou argumentáciou a prezentovaným právnym názorom žalobkyne v odvolaní. Žalobkyňa odvolacie dôvody potrebným spôsobom nezdôvodnila a nepreukázal tak skutočné naplnenie odvolacích dôvodov. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s názorom žalobkyne, že v konaní o vylúčenie veci zo súpisu majetku v rámci konania o oddĺžení je v každom prípade vecne legitimovaný aj správca podstaty. Žalobkyňa svojvoľne vytvára právny konštrukt momentu domnelej existencie či neexistencie pasívnej legitimácie na strane ustanoveného správcu. Argumentácia žalobkyne nemá zákonnú oporu ani v ustanoveniach C.s.p., ZKR, ale ani v akomkoľvek inom právnom predpise platnom a účinnom na území SR. Právna úprava štvrtej časti ZKR vzťahujúca sa na oddlženia fyzických osôb (osobné bankroty) osobitné hmotnoprávne i procesnoprávne pravidlá, ktoré sú zamerané na zjednodušenie procesu osobných bankrotov a s nimi súvisiacimi konaniami a na zníženie nákladov konkurzných konaní. Osoba správcu nebola v žiadnom rozsahu pasívne legitimovaná, a teda súd prvej inštancie správne takúto žalobu na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci zamietol. Ďalej žalovaný v 2. rade zásadne nesúhlasil so žalobkyňou vyfabulovanými a ničím nepodloženými skutočnosťami o snahe ustanoveného správcu speňažiť motorové vozidlo, o žalobkyňou tvrdenej telefonickej komunikácii zo dňa 25.2.2019 či o akýchkoľvek vyhrážkach trestnoprávnymi následkami. Takéto prezentované skutočnosti nenachádzajú ani oporu v samotných dôkazoch predložených žalobkyňou a teda je zrejmé, že ustanovený správca neuskutočnil akékoľvek kroky smerujúce k speňaženiu hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 167p ZKR. Ďalej žalovaný v 2. rade predložil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad, ktorá bola riadne a včas doručená v rámci základnej prihlasovacej lehoty od vyhlásenia konkurzu do elektronickej schránky ustanoveného správcu dňa 7.12.2018. Žalovaný v 2. rade zároveň poukázal, že vysvetlenia žalobkyne o nadobudnutí zvyšnej časti kúpnej ceny hnuteľnej veci - motorového vozidla vo výške 1.400,- eur od starej mamy žalobkyne, nespĺňa predpoklady prípustnej novoty podľa § 366 C.s.p., na ktorú nie je možné prihliadať. Žalovanému v 2. rade nie je zrejmé, ako, akým spôsobom, v akom momente, na základe akých dostupných elektronických prostriedkov a súčasne na základe akého právneho základu či právneho predpisu platného a účinného na území SR by mal podľa tvrdení žalobcu správca povinne došlú elektronickú písomnosť následne autorizovať.
18. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala argumentáciu použitú v konaní na súde prvej inštancie a v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie mal bez ďalšieho dokazovania vyhovieť žalobe a tak nahradiť to, čo mal učiniť správca zo zákona, teda z dôvodu absencie uplatnenia práva zo strany veriteľa u správcu vylúčiť vec zo súpisu majetku podstaty. Žalobkyňa zotrval na svojej argumentácii, že skutočnosť, že kto má byť účastníkom konania ohraničujú okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré viedli k sporu. Je ťažké si predstaviť, že správca by nebol stranou v tomto spore, keďže ho vyvolal. Žalobkyňa doplnila žalobu o nový petit z dôvodu aby predišla zbytočným prieťahom v konaní, nečinnosti a najmä za účelom zabezpečenia právnej istoty, aby mohla so sporným motorovým vozidlom disponovať, keďže zo strany správcu, tak ako to vyplýva z jeho výziev mala obmedzené dispozičné právo k vozidlu. Pochybnosti o tom, či žalovaný v 1. rade je prihláseným veriteľom vznikli po rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď správca konkurznej podstaty v 1/2020 nevedel potvrdiť dlžníkovi výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade a odkázal ho na daňový úrad. Prihláška do konkurzu by mala byť veriteľom v jednom rovnopise doručená aj súdu. Súhrnná prihláška žalovaného v 1. rade bola podaná súdu prvej inštancie bez príloh iba s doložkou vykonateľnosti. Po oddlžení dlžníka, dňa 12.11.2018 už žalovaný v 1. rade ku dňu 29.11.2018 výkaz daňových nedoplatkov ako súhrnný exekučný titul nemohol vydať. Ďalej žalobkyňa namietala, že podľa platného právneho stavu daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených
prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Pochybnosti v súvislosti s prihlásenou pohľadávkou žalovaného v 1. rade vyvoláva aj ďalší postup žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi, ktorý je vyzývaný na zaplatenie daňových nedoplatkov na úrokoch z omeškania, ktoré sú nesprávne vyúčtované s poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Oddlžením sa pritom prerušujú všetky konania, vrátane daňového konania a subjektom práva je správca podstaty a nie dlžník. Nevykonanie dôkazu čo do sumy 1.400,- eur nemôže ísť na úkor strany sporu. Ak súd rozhoduje o otázke, ktorá z hľadiska rozhodovania je alebo môže byť rozhodujúca, musí vykonať dokazovanie ak skutočnosti a dôkazy boli v rámci procesného útoku označené a známe alebo mohli byť známe. Nesúhlas veriteľa s námietkou mala podpísať Ing. O.. H. a v žiadnom prípade nie JUDr. F. J.. Poverením nie je možné nepriamo upraviť Organizačný poriadok daňového úradu a preniesť na niekoho viac práv než aké mala na základe poverenia zastupujúca riaditeľka Ing. O. H.. Ďalej sa žalobkyňa v konaní označila za slabšiu stranu sporu. Žalobkyňa predloženú súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok žalovaného v 1. rade spochybnila, keďže nie je opatrená podacou pečiatkou veriteľa ale správcu a nie je preukázané, že by bola doručená do elektronickej schránky ustanoveného správcu. K prihláške zároveň neboli priložené pôvodné listiny preukazujúce výšku pohľadávky, preto sú sporné prihlásené pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorý zároveň po oddlžení úpadcu naďalej vyzýva dlžníka na úhradu daňového nedoplatku na úroky z omeškania, ktoré sú nesprávne vyúčtované s poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku od splatnosti omeškania do dňa reštrukturalizačného konania. V posudzovanej veci však nejde o reštrukturalizačné konanie, ale o konkurzné konanie oddlžením, ktorého dôsledkom je, že jeho vyhlásením sa prerušujú všetky konania, vrátane daňového konania a naviac subjektom práva je správca podstaty a nie dlžník.
19. Žalovaný v 1. rade odvolaciu dupliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolacej replike mu bola doručená dňa 23.7.2020.
20. Žalovaný v 2. rade v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu konania a vo vyjadrení k odvolaniu. Zároveň odmietol opakovane irelevantnú a vecne nesúvisiacu skutkovú a právnu argumentáciu uvádzanú žalobkyňou.
21. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.8.2020 opätovne rekapitulovala svoje skutkové tvrdenia uvádzané v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Žalobkyňa podanie odvolania odôvodnila dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
26. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
27. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
28. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
29. Podľa § 167j ods. 2 ZKR, kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.
30. Z citovaného § 167j ods. 2 ZKR jednoznačne vyplýva, že aktívna legitimácia na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty (tzv. excindačnej žaloby) svedčí subjektu, ktorý podal námietku, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, teda žalobkyni a pasívna legitimácia tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, kto trvá na zapísaní majetku do súpisu, v posudzovanom spore žalovanému v 1. rade a nie žalovanému v 2. rade ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že súd žalobu proti takémuto žalovanému zamietne.
31. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietal od začiatku konania rozhodol správne, ak voči nemu ako správcovi konkurznej podstaty žalobu zamietol práve z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie, keďže súdne konanie o vylúčenie majetku v rámci konania o oddlžení nie vedené proti správcovi, ako je to v likvidačnom konkurze, ale proti aktívnemu veriteľovi, ktorý trvá na zápise majetku v súpise. Na uvedenom závere nemení nič ani subjektívne stanovisko žalobkyne, ktoré nemá oporu v platnom právnom poriadku, že by správca podstaty v ojedinelých prípadoch mohol byť pasívne legitimovaný v takomto konaní. Nesprávne sú aj závery žalobkyne, že žalovaný v 1. rade bol v konaní o excindačnej žalobe pasívne legitimovaný až do právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o vylúčení konania o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci na samostatné konanie, keďže je nevyhnutné dôsledne rozlišovať tieto konania, ktoré začali na základe samostatných žalôb žalobkyne a kde sa pasívna legitimácia žalovaných posudzuje taktiež samostatne vo vzťahu ku každému takémuto uplatnenému nároku. Napokon žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná až v priebehu konania o excindačnej žalobe, preto tvrdenie žalovanej, že žalovanému v 2. rade svedčila pasívna legitimácia od začiatku konania o excindačnej žalobe sú nesprávne. Podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva nebol spôsobilé žiadnym spôsobom zhojiť nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade v konaní o excindačnej žalobe.
32. Súd prvej inštancie konanie o určenie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu pritom uznesením zo dňa 8.1.2020 vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že sa nehodí na prejednanie v spoločnom konaní, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na § 166 C.s.p. Takémuto procesnému postupu nemožno nič vytknúť, keďže súd prvej inštancie by pri prejednaní žaloby o určenie vlastníckeho práva bol povinný opätovne dodržať procesný postup spojený s podanou ďalšou žalobou žalobkyne a to doručovanie žaloby a následne jednotlivých vyjadrení strán sporu, čo by predlžovalo konanie o excindačnej žalobe a bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, ale len dosiahnutie toho, aby majetok bol vylúčený zo súpisu a nebol tak speňažený v konkurze. Tieto žaloby - vylučovacia a určovacie majú rozličný zmysel a význam. Zahrnutím do konkurznej podstaty úpadcu sa nemení skutočný vlastník veci, či ním bol úpadca alebo tretia osoba. Zápisom veci do konkurznej podstaty úpadcu, ako aj právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť určený vlastník veci. V excindačnom konaní súd vlastnícke právo v žiadnom prípade neurčuje.
33. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobkyni, že ešte pred podaním excindačnej žaloby bola dňa 13.2.2019 žalovaným v 2. rade riadne poučená, že takúto žalobu má podať práve proti žalovanému v 1. rade.
34. K námietke žalobkyne, že nesúhlas žalovaného v 1. rade s podanou námietkou neobsahuje žiadosť veriteľa na uplatnenie žaloby na súde podľa § 167j ods. 2 ZKR, teda správca na takýto nesúhlas veriteľa nemal prihliadať a mal bez ďalšieho vylúčiť majetok z konkurznej podstaty a nevyzývať žalobkyňu na podanie excindačnej žaloby odvolací súd udáva, že z obsahu podania žalovaného v 1 rade zo dňa 7.2.2019 vyplýva, že žalovaný v 1. rade v zmysle § 167j ods. 2 ZKR vyslovil nesúhlas s námietkou žalobkyne na vylúčenie veci z konkurznej podstaty a trval na zapísaní tohto majetku do súpisu všeobecnej podstaty. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že žalovaný poukázal na predmetné ustanovenie § 167j ods. 2 ZKR, v ktorom je mimo iného inkorporovaná žiadosť správcovi, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu, teda je nepochybné, že bola prejavená vôľa žalovaného v 1. rade voči správcovi na postup, ktorý je explicitne v tomto ustanovení § 167j ods. 2 ZKR uvedený. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že v posudzovanom spore postačil aj odkaz práve na ustanovenie § 167j ods. 2 ZKR a tým bola jednoznačne prejavená aj vôľa žalovaného v 1. rade, ktorej súčasťou bola aj žiadosť, tak ako to uvádza práve § 167j ods. 2 ZKR, veta druhá. Na uvedenom nemení nič ani to, že žalovaný v 1. rade expresis verbis neformuloval znenie takejto žiadosti voči správcovi, keďže pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemožno určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Napokon treba uviesť, že nie je možné prijať výlučne formalistický výklad § 167j ods. 2 ZKR, tak ako na ňom zotrvala žalobkyňa v priebehu celého konania a to aj s poukazom na to, že ZKR nevyžaduje pre žiadosť veriteľa podľa § 167j ods. 2 vôbec písomnú formu. Ak teda žalovaný v 2. rade posúdil toto podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 7.2.2019, že zodpovedá ustanoveniu § 167j ods. 2 ZKR a vyvodil z jeho obsahu právne následky v ňom uvedené, postupoval správne, keď vyzval žalobkyňu na podanie excindačnej žaloby, keďže správne posúdi obsah a zmysel tohto podania a uskutočnil správny záver, o aký úkon sa z tohto hľadiska jedná. Je bez právneho významu, že žalovaný v 2. rade určil žalobkyni na podanie takejto žaloby lehotu 15 dní, keďže žalobkyňa napokon takúto žalobu aj podala, pričom táto bola aj vecne prejednaná a súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by nebola podaná včas a z tohto dôvodu podanú žalobu ani nezamietol. Preto postupoval žalovaný v 2. rade ako správca konkurznej podstaty správne, keď vyzval žalobkyňu na podanie excindačnej žaloby v súlade so ZKR.
35. K tvrdeniu žalobkyne, že podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 7.2.2019 označené ako „Nesúhlas veriteľa s podanou námietkou“ nebolo elektronickým podaním podľa Zákona o e-Governmente, keďže nebolo autorizované a opatrené autorizovaným elektronickým podpisom odvolací súd udáva, že Zákon o e-Governmente chápe autorizáciu ako vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu v elektronickej podobe. Orgán verejnej moci vykonáva autorizáciu spravidla zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, ku ktorým zároveň pripoja časovú pečiatku. Zákon o e-Governmente zároveň akceptuje použitie iného spôsobu autorizácie aj ak takýto spôsob definuje príslušný zákon v danom konaní. V konaní na súde prvej inštancie bolo žalovanými preukázané, že sa uvedené podanie riadne a včas dostalo do elektronickej schránky žalovaného v 2. rade v súlade s § 197a ods. 1 ZKR, teda do jeho dispozičnej sféry, keďže bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov (č.l. 34 - 38, resp. čl. 104 -105 spisu). Pritom je bez právneho významu, že následne žalovaný v 2. rade toto elektronické podanie vytlačil, opatril evidenčnou pečiatkou došlej pošty a fotokópiu tohto podania doručoval žalobkyni s výzvou na podanie excindačnej žaloby, ktorá povinnosť správcu podstaty doručovať takéto podanie pre žalobkyňu zo ZKR ani nevyplýva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne spochybňujúce samotnú komunikáciu medzi žalovanými nedôvodné.
36. Podľa § 113 ods. 1 písm. g) zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne.
37. Odvolací súd udáva, že za žalovaného v 1. rade ako právnickú osobu podpisujú vždy na to oprávnené fyzické osoby. Konanie právnickej osoby je upravené v § 20 Občianskeho zákonníka, resp. pre obchodné spoločnosti v § 13 a nasl. Obchodného zákonníka. Za právnickú osobu podpisujú fyzické osoby, ktoré sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány), a to spôsobom určeným v štatúte, stanovách, zakladateľskej listine alebo v zákone. Okrem toho môžu v mene právnickej osoby podpisovať aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby (podpisovom poriadku) alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé - za tým účelom im býva spravidla vydané osobitné poverenie. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade bolo preukázané oprávnenie zamestnanca žalovaného v 1. rade, Z.. F. J., K.. na opatrenie tohto podania svojim zaručeným elektronickým podpisom, čo vyplýva jednoznačne z predloženého poverenia zo dňa 29.1.2019, zn. 60798/2018, ktorým riaditeľ Daňového úradu Košice poveril Z.. F. J., K.. zastupovaním počas neprítomnosti riaditeľky odboru Ing. H. (č.l. 107 spisu). Pritom z poverenia riaditeľa Daňového úradu Košice zo dňa 24.4.2018, zn. 74826/232489/2018 vyplýva, že Ing. O. H., riaditeľka Odboru daňovej exekúcie bola poverená na podpisovanie: a) prihlášok pohľadávok do konkurzov, reštrukturalizácii a oddlžení, b) prihlášok pohľadávok do cezhraničných insolvenčných konaní, c) ostatných písomností v konaniach podľa bodov a) a b).
38. Predmetom daného konania je posúdenie nároku žalobkyne na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k predmetnému motorovému vozidlu má vlastnícke právo, ktoré vylučuje jeho zapísanie do súpisu. Bolo na žalobkyni, aby uvedené tvrdenie v konaní jednoznačne a hodnoverne preukázala.
39. Podľa § 167i ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
40. V prípade oddlženia konkurzom podľa štvrtej časti ZKR sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas konkurzu osobitne nevykonáva. Po zániku dlžníkovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyhlásením konkurzu podľa § 167i ods. 1 ZKR patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do konkurznej podstaty, okrem prípadu, ak ešte pred vyhlásením konkurzu došlo k jeho vyporiadaniu (v takom prípade do konkurznej podstaty patrí len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka) alebo, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka.
41. Medzi stranami nebolo sporné, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo až vyhlásením konkurzu na úpadcu, teda manžela žalobkyne. Žalobkyňa vylúčenie sporného motorového vozidla z podstaty úpadcu odôvodňovala tým, že ho síce nadobudla počas trvania manželstva a BSM, no túto hnuteľnú vec nadobudla z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM a zároveň s úpadcom uzavreli ešte pred vyhlásením konkurzu dohodu o vysporiadaní BSM, v znení uvedenom na liste označenej ako Potvrdenie o vysporiadaní BSM zo dňa 3.5.2018, podľa ktorej hnuteľné veci, ktoré v čase uzatvorenia tejto dohody a zániku BSM patria do BSM prechádzajú k účinnosti tejto dohody do vlastníctva toho ktorého manžela, ktorý tieto veci užíva, alebo ktoré sa nachádzajú v byte manželky vo Veľkom Horeši a v byte manžela v obci Rad a ktoré netvoria výlučný majetok niektorého z nich nepatriaci do BSM.
42. Odvolací súd k tejto dohode o vyporiadaní BSM udáva, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno platne uzavrieť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretie dohody pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je prípustné. Takáto dohoda je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súdna prax možnosť uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva), s poukazom na výslovné znenie zákonnej úpravy § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka), cieľ a zmysel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Správne preto súd prvej inštancie považoval takúto dohodu manželov za neplatný právny úkon, na ktorý neprihliadal.
43. Žalobkyňa založila podanú excindačnú žalobu na tom, že sporné motorové vozidlo, ktoré bolo nadobudnuté pred vyhlásením konkurzu na majetok jej manžela za kúpnu cenu 11.400,- eur dňa 16.8.2018, uhradila z vlastných (výlučných) finančných prostriedkov nepatriacich do BSM, ktoré nadobudla darovaním od svojich rodičov vo výške 10.000,- eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu prvej inštancie spolu so žalobou vyhlásenie rodičov o darovaní sumy 10.000,- eur pre žalobkyňu na zabezpečenie kúpy motorového vozidla. Následne v podaní, vyhotovenom jej právnym zástupcom
- advokátom, doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.5.2019, bolo uvedené, že motorové vozidlo nadobudla žalobkyňa na základe vlastných finančných prostriedkov, k čomu predložila dôkazy a v tomto smere súd zrejme vykoná dokazovanie výsluchom darcov, s ktorými žije v jednom rodinnom dome. Napokon v ďalšom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.9.2019, právny zástupca žalobkyne na námietku žalovaného v 1. rade, že nie celá kúpna cena motorového vozidla bola uhradená z peňazí darovaných od rodičov žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o zvyšnú časť kúpnej ceny motorového vozidla v sume 1.400,- eur, išlo tiež o vlastné ušetrené prostriedky žalobkyne, keďže býva v jednom dome so svojimi rodičmi a spolu s nimi bývala aj jej stará mama, ktorá jej ako vnučke pravidelne poskytovala svoj dôchodok ako dar. Na pojednávaní dňa 22.1.2020 prítomný právny zástupca žalobkyne uviedol, že nemá ďalšie procesné návrhy. Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní následne vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa síce preukázala nadobudnutie sporného motorového vozidla z prostriedkov darovaných od rodičov žalobkyne vo výške 10.000,- eur na základe ich čestného vyhlásenia, no nepreukázala, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.400,- eur bol financovaný z iných prostriedkov ako tých, čo tvorili BSM. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol, keďže mal za to, že sporné motorové vozidlo patrilo do BSM, teda patrí do konkurznej podstaty úpadcu, keďže akákoľvek dohoda o vyporiadaní BSM (aj konkludentná) po jeho zániku je pre účely konkurzného konania bez právnej relevancie a to práve s poukazom na platnú právnu úpravu, podľa ktorej do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
44. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
45. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
46. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
47. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Označenie svedka musí obsahovať jeho meno, priezvisko, bydlisko alebo inú adresu, na ktorej je zastihnuteľný, príp. ďalšie identifikačné údaje, ak je to potrebné. Listiny je potrebné individualizovať pomenovaním, prípadne uvedením ich obsahu a označením orgánu, ktorý ich vydal, spisovou značkou, dátumom, resp. osobou, ktorá ju vyhotovila a dátumom.
48. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci.
49. Podľa článku 11 ods. 3 C.s.p., kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
50. Žalobkyňa, zastúpená advokátom v priebehu celého konania nenavrhla vykonať výsluch svedkov tak ako to upravuje § 196 ods. 1 C.s.p. a § 197 C.s.p. a to s ohľadom na nový koncept prísne kontradiktórneho sporu. Z tohto dôvodu súd môže nariadiť výsluch svedka len na návrh. Žalobkyňa výsluch žiadneho svedka v priebehu konania podľa § 196 ods. 1 C.s.p. nenavrhla a ani nezabezpečila jeho prítomnosť na pojednávaní podľa § 197 ods. 1 C.s.p. Zároveň právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 22.1.2020 uviedol, že nemá ďalšie procesné návrhy. Preto súd prvej inštancie postupoval správne ak vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vo veci samej rozhodol. Na uvedenom nemení nič ani to, že žalobkyňa iba uviedla (aj to len vo vzťahu k tvrdeniu o nadobudnutí sumy 10.000,- eur titulom daru od svojich rodičov, nie však na preukázanie tvrdení o darovaní peňažných prostriedkov od svojej starej mamy, ktoré vo výške 1.400,- eur tvoril zvyšok kúpnej ceny sporného motorového vozidla), že súd zrejme vykoná dokazovanie výsluchom darcov, s ktorými žije v jednom rodinnom dome, keďže na svoje tvrdenie ohľadne sumy 1.400,- eur ani len nebol označený žiaden dôkaz, resp. nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie tak ako to predpokladá civilné sporové konanie. Žalobkyňa tak v súlade s platnou právnou úpravou neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností, čoho následkom bol jej neúspech v spore. Napokon žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania síce uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., no ani v podanom odvolaní neuviedla, aké navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, teda tento odvolací dôvod ani bližšie nešpecifikuje, ktorý konkrétny navrhovaný dôkaz súdom prvej inštancie vykonaný nebol.
51. K ďalšej námietke žalobkyne, že žalovaný v 1. rade nie je prihláseným veriteľom, keďže doposiaľ svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu neprihlásil, čo má podľa žalobkyne vyplývať z údajov v Obchodnom vestníku, odvolací súd udáva, že v priebehu konania na súde prvej inštancie túto skutočnosť žalobkyňa nenamietala, uviedla ju až v podanom odvolaní, teda ide o tzv. novotu, na ktorej použitie neboli splnené podmienky podľa § 366 C.s.p. Ak žalobkyňa založila svoje tvrdenia o tom, že žalovaný v 1. rade si svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil iba s poukazom na oznam správcu zverejnený v obchodnom vestníku č. 102/2019 dňa 29.5.2019, odvolací súd udáva, že žalovaný v 1. rade tam síce nie je uvedený ako prihlásený veriteľ, ale pozornosti žalobkyne zrejme ušlo, že správca v uvedenom oznámení uviedol iba veriteľov, ktorý si prihlásili svoje pohľadávky až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, teda nejde o všetkých prihlásených veriteľov. Napokon žalovaný v 1. rade v konaní uviedol, že si prihlásil pohľadávky vo výške 6.691,88 eur do konkurzného konania úpadcu, čo žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie nepoprela. Žalovaný v 1. rade zároveň preukázal potvrdením zo dňa 10.12.2018, že správca zapísal jeho prihlásené pohľadávky do zoznamu pohľadávok (č.l. 230 - 231 spisu) a žalovaný v 2. rade predložil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok žalovaného v 1. rade, ktorá mu bola doručená dňa 7.12.2018 (č.l. 239 - 249 spisu).
52. Odvolací súd uvádza, že ZKR vyhlasuje zoznam pohľadávok za takú listinu, z ktorej sa vychádza pri výkone práv spojených s prihlásenou pohľadávkou. Právne relevantnými údajmi budú predovšetkým údaje o výške prihlásenej pohľadávky, o poradí jej uspokojovania, údaje o tom, či ide o pohľadávku zabezpečenú, a pod. Tieto údaje budú záväzné po uplynutí popieracej lehoty a následne prípadne v spojení s rozhodnutím súdu o určení popretej pohľadávky. Keďže nebolo ani tvrdené, že žalovanému v 1. rade bola jeho prihlásená pohľadávka popretá, vychádza sa z fikcie, že takáto pohľadávka sa považuje za zistenú. Z uvedeného dôvodu je nevyhnuté na žalovaného v 1. rade prihliadať ako na účastníka konkurzného konania a zároveň za veriteľa prihlásenej pohľadávky, ktorý bol oprávnený trvať na zapísaní majetku do súpisu.
53. K ďalšej polemike žalobkyne ohľadom správnosti prihlásenej pohľadávky žalovaného v 1. rade, resp. k tvrdenej nezákonnosti postupu žalovaných v konkurznom konaní úpadcu odvolací súd udáva, že tieto námietky nie sú predmetom konania o excindačnej žalobe a preto sú v posudzovanom spore irelevantné. Len na okraj odvolací súd udáva, že podľa § 84 ods. 1 písm. f) zákona č. 569/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 31.12.2019, k zániku daňového nedoplatku síce dochádza dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, avšak iba v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Podľa § 47 ods. 2 ZKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie mimo iného ani daňové konanie.
54. Žalobkyňa ďalej namietala, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
55. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobkyňa vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobkyňa mala na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
56. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
57. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).
58. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie voči žalovanému v 2. rade a z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že sporné motorové vozidlo, ktorého vylúčenia zo súpisu podstaty sa domáha, nepatrí do zaniknutého BSM a teda konkurznej podstaty úpadcu § 167i ods. 1 ZKR), keďže nepreukázala, že bolo zakúpené výlučne z iných prostriedkov ako tých, ktoré patrili do BSM žalobkyne a úpadcu, zamietol.
59. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
60. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
61. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 C.s.p. je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.
62. V predmetnom spore žalobkyňa za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti strany sporu
- žalobkyne a okolnosti veci. Odvolací súd však zastáva názor, že ňou tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovaným priznať náhradu trov konania. Muselo by ísť o celkom výnimočný prípad, keďže ustanovenie § 257 C.s.p. sa má vykladať prísne reštriktívne. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Zároveň nejde o spor s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti C.s.p. (§§ 290 až 323 C.s.p.).
63. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí boli v tomto odvolacom konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).