Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/71/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., AK so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, Bratislava-Ružinov, proti žalovanej: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, o zaplatenie sumy 708,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. mája 2020 č.k. -97 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 497,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z 497,09 eur od 02.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 40,25 %, a to v sume 58,60 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 8,45 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok, celkovo v sume 67,05 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu: U., variabilný symbol: XXXXXXXXXX (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , , , Nariadenia vlády SR č. , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa a nasl. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas. Žalobca za obdobia február až apríl 2017 vyfakturoval celkovo sumu 286,47 eur, žalobou si uplatnil sumu 281,49 eur, ktorú mu súd priznal. Za dôvodnú súd považoval žalobu tiež v časti nesplatenej kúpnej ceny telekomunikačných zariadení. Žalovaný kúpil od žalobcu telekomunikačné zariadenie Huawei P9 Lite gold za kúpnu cenu 119,- eur, pričom pri podpise kúpnej zmluvy zaplatil sumu 1,40 eur, zvyšnú časť sa zaviazal zaplatiť v 24 splátkach po 4,90 eur. Žalovaný neuhradil 22 splátok v sume 107,80 eur. Rovnako žalovaný kúpil od žalobcu zariadenie Huawei P8 white za 120,- eur, pri podpise zmluvy zaplatil 2,40

eur, zvyšnú časť sa zaviazal zaplatiť v 24 splátkach po 4,90 eur. Žalovaný neuhradil 22 splátok v sume 107,80 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 497,09 eur (281,49 eur za poskytnuté telekomunikačné služby a 215,60 eur za nesplatenú časť kúpnej ceny telekomunikačných zariadení) spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 02.07.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení v zmysle pokusu o pokonávku. Ďalej sa súd zaoberal aj žalobcom uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatky k zmluve č. A10422046 z 18.11.2016 a č. A10422179 z 18.11.2016 boli uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ), ktorá nesmie obsahovať ustanovenia obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky ( ), ak tieto neboli individuálne dojednané. Z obsahu zmlúv a dodatkov k zmluvám č. zmluve č. A10422046 z 18.11.2016 a č. A10422179 z 18.11.2016 vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovaných tzv. typových, resp. štandardných zmlúv, pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, účastnícky program a služby, kúpna cena mobilného telefónu a výška zmluvnej pokuty a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Z toho dôvodu súd ustálil, že podmienky zmlúv a dodatkov k zmluvám č. A10422046 z 18.11.2016 a č. A10422179 z 18.11.2016 neboli individuálne dojednané. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu zakladá na ustanovení čl. 2.5 dodatku k zmluvám, keď poukazuje na porušenie zmluvných povinností nezaplatením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (t.j. čl. 2.5 písm. a) dodatku). Žalobca neuvádza, že by došlo k naplneniu predpokladov čl. 2.5 písm. b) dodatku, t.j. k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka stanovená v čl. 2.5 písm. a) dodatku k zmluve, pokiaľ zároveň nedošlo k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a . Súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -78 z 15.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 26.03.2019, že porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby samo osebe hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny mobilného telefónu, resp. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na „paušál“ počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem mu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný paušál. K totožnému právnemu záveru dospel Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. z 26.11.2018. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník poruší svoju platobnú povinnosť, ak súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd preto zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti uplatneného nároku za poskytnuté telekomunikačné služby a nároku na zaplatenie nesplatenej časti telekomunikačných zariadení spolu v sume 497,09 eur, t.j. v 70,127% nároku a neúspešný v 29,873% uplatneného nároku (211,75 eur). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,25% uplatnených trov (70,127%-29,873% = 40,254%) . O ich výške súd rozhodol podľa s prihliadnutím na základných princípov , t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu, a to vo výške 21,- eur a na trovách právneho zastúpenia 145,58 eur (2x 51,45 eur úkony právnej služby + 2x 9,21 eur režijný paušál+ 20% DPH). Keďže pomer úspechu žalobcu oproti úspechu žalovaného v predmetnom konaní je 40,25%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v vo výške 40,25% zo súdneho poplatku, t.j. 8,45 eur a 40,25% trov právneho zastúpenia, t.j. 58,60 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to voči výroku II. a III. z dôvodov podľa , a a žiadal odvolací súd, aby napadnutú

časť rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 211,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 02.07.2017 do zaplatenia a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval z procesnej stránky podľa ustanovenia a je toho názoru, že podmienka, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia splnená nebola, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rôznorodého posudzovania podobných vecí súdmi Slovenskej republiky. Ďalším kritériom je nespornosť tvrdení strán a v danom prípade žalovaná napriek poučeniu sa k žalobe nevyjadrila, t.j. nevyužila prostriedky procesnej obrany a súd tak mal za povinnosť vychádzať zo skutkových tvrdení strán, ktoré sú nesporné a mal teda žalobe žalobcu vyhovieť. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keďže podmienky pre aplikáciu ustanovenia splnené neboli a uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalobca nesúhlasí s právnymi názormi súdu prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia, v ktorom je konštatované, že dojednanie o zmluvnej pokute v jednotlivých dodatkoch nemožno považovať za individuálne dojednané. Odvolateľ má za to, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, keď účastník, sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo kreditom a ďalej si môže nastaviť výšku mesačného paušálu, kúpiť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a podobne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 26.06.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 12.09.2018. Dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru žalobcu v súlade s požiadavkami , nakoľko z predmetných dodatkov vyplýva, že zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi akciou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a tým, že pokuta sa znižuje pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti po ktorý žalovaná dodržala dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že s prihliadnutím na benefity a zľavy, ktoré boli poskytnuté žalovanej ako aj vzhľadom na pomerne nízku hodnotu dohodnutej zmluvnej pokuty je rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán síce narušená, avšak v prospech žalovanej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 26.06.2018. Uviedol, že žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila od samého začiatku zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzala faktúry za riadne a včas poskytované služby a to v prípade všetkých uzavretých zmlúv, resp. ich dodatkov. Žalovaná neuhradila 22 z 24 splátok za odpredané mobilné telefóny.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (), , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak zamietajúcim výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 211,75 Eur s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2017 do zaplatenia zamietol a závislým výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,25 %.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal a k veci pre úplnosť dodáva nasledovné.

9. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 05.05.2020, ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a web stránke prvoinštančného súdu, pričom podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

11. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

12. V zmysle , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

13. Ustanovenie citované v odseku 15 zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia cit. korešponduje s , pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný census s rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaná nevyužila možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nesporovala, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. ). To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000,- Eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 708,84 Eur (z toho zmluvná pokuta 211,75 Eur), je úplne nesporné.

15. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí.

16. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonné požiadavky.

17. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým

následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení a správne rozlíšil dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností účastníka platiť cenu za služby riadne a včas (bod 2.5. písm. a/ dodatku) a v prípade porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku).

18. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaná porušila povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným „paušálom“. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu.

19. Odvolací súd má za to, že zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto „akciového“ zariadenia. Takéto dôvody však ani podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny „paušál“ počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia.

20. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaná neplatila za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.

21. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a/, keďže dôvod uvedený v písm. b/ nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a , ktorá je podľa neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v , keďže ust. má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením . Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank).

22. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II., vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania (osobitne odvolacími námietkami nenapadnutý), v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

27. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).