Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, XXX XX J., o vymoženie sumy 999,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2013, č.k. -44, o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Uznesením zo dňa 26.04.2013 č. k. -44 súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na Ex. por., , , . V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom podaným dňa 18.02.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, na podklade notárskej zápisnice č. N 3742/2004, NZ 77626/2004 zo dňa 15.02.2005, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle Ex. por. v predmetnej exekúcii zaväzovala povinnú k zaplateniu 1.155, eur s úrokom z omeškania 0, % denne od 17.06.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinnú Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3410274 uzavretej dňa 22.04.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého povinná ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Ex. por. na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo zmluvy o úvere zo dňa 22.04.2004 vyplýva, že povinná si zobrala úver 663,88 eur za poplatok 477,33 eur, ktorý sa zaviazala splácať 9- timi mesačnými splátkami po 126,80 eur. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . Súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie povinnej, ktorá splnomocnila osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinnej. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinnú prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd prvého stupňa zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, preto hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

je v zmysle neplatná, resp. je neplatná v zmysle v spojitosti s . Keďže zástupca povinnej Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinnú vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul, ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil Ex. por., ako aj vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej výške 195,50 eur, a to časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa cit. vyhl. vo výške 26, eur za 4 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6, eur, paušálnu odmenu podľa cit. vyhl. vo výške 46, eur za 14 úkonov exekučnej činnosti á 3, eur (za získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie - zamestnávateľ, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu - zamestnávateľ, doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - zamestnávateľ, 8x zisťovanie platiteľa mzdy povinnej - sociálna poisťovňa, zisťovanie majetku povinnej - dopravný inšpektorát), náhradu hotových výdavkov podľa cit. vyhl. vo výške 78 eur (za poštovné vo výške 36,80 eur, cestovné vo výške 41,20 eur - pracovné cesty zo dňa 02.08.2005 a 10.09.2008), náhradu za stratu času podľa cit. vyhl. vo výške 11,88 eur a 20 % DPH (z odmeny a hotových výdavkov), vo výške 32,58 eur. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie, keď porušil, resp. obišiel ustanovenia chrániace spotrebiteľa, pričom pri podávaní návrhu podľa Ex. por. musel predpokladať, že súdnej exekútorke vzniknú trovy. Uznesenie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol oprávnený s poukazom na , v spojení s , a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie Notárskeho poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov notárskej zápisnice na právne postavenie povinnej tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Oprávnený vo svojom odvolaní tiež žiadal v prípade nestotožnenia sa všeobecného súdu s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, ktorej argumentácia bola obsiahnutá v jeho odvolaní, aby všeobecný súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá . V odvolaní ďalej uviedol, že exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v . Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinnej je zjavný jej úmysel, jej vôľa a nemožno mať pochybnosti o obsahu jej vôle. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinná tak mohla svoj dlh uznať už v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohla platne vzdať s poukazom na v nadväznosti na . Oprávnený poukázal na absurdnosť záveru súdu prvého stupňa, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo jej ostalo v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Ak udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Zástupca povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinná udelením plnomocenstva zverila si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné so záujmami povinnej, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinnej. Záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa Ex. por. musí byť spísaná nielen povinnou, ale aj oprávneným je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. . Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. . Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. O podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 09.10.2013, č. k. -63 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred pripravenom formulár, ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samostatného splnomocnenca si nevybrala slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastával názor, že zástupca povinnej v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca boli v rozpore so záujmami povinnej v zmysle a každý jeho právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom je absolútne neplatné v zmysle a notárska zápisnica zo dňa 23.10.2004 je preto nespôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd tiež zdôraznil, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (v prípadoch, keď nemalo byť vydané ani poverenie súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie), a preto z dôvodu, že súd prvého stupňa podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne na zastavenie exekúcie posúdil správne, jeho uznesenie potvrdil podľa ako vecne správne. O návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia ods.

1 písm. c/ a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tento návrh zamietol uznesením z 21.11.2012 č. k. -34. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený včas dovolanie poukazujúc na ust. , , a ust. , , , , navrhujúc, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia, súčasne navrhujúc, aby dovolací súd konanie prerušil podľa ust. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Povinná k dovolaniu uviedla, že oprávnený si v rozpore so zákonom, smernicami navyšuje penále, úroky a zmluvné pokuty, čo považuje za úžeru. Oprávnený ju mal uviesť do omylu, lebo jej boli zamlčané podmienky úveru. Žiadala o súdnu ochranu. O podanom dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 30.11.2015 návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a zrušil uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 09.10.2013 č. k. -63 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , poukazujúc na odvolanie oprávneného, v ktorom navrhoval, aby súd postupom podľa ust. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa ust. Exekučného poriadku a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Dovolací súd určil odvolaciemu súdu, aby posúdil návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. a rozhodol o ňom. Tiež určil odvolaciemu súdu, aby rozhodol o trovách pôvodného a dovolacieho konania zmysle .

Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Odvolací súd po zrušení uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.10.2013, č. k. -63 posúdil návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. druhá veta platného a účinného do 30.06.2016, ktorého znenie korešponduje s ust. , odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (, 2 ). Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením podľa tohto zákona, pričom v súlade s posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvého stupňa a odvolania podaného za platnosti a účinnosti v znení neskorších predpisov. Podľa veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie

je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie vznesené v podanom odvolaní zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze zo dňa 3.júla 2013, sp. zn. -26, a to, že podľa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí (vrátane III. časti, v ktorej je ust. ), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu , pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo. Uvedené závery podľa názoru odvolacieho súdu platia rovnako aj pre vylúčenie aplikácie ustanovenia . K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa (po novom podľa ,) odvolací súd ešte uvádza, že prerušiť konanie podľa druhej vety tohto ustanovenia možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s , dospel súd, a nie účastník konania (R106/1998). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nie je právo na podanie návrhu na zaujatie stanoviska podľa (). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia zamietol. O návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tento návrh zamietol tunajší súd uznesením zo dňa 21.11.2012 sp. zn. -34, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.11.2012 (č. l. 34).

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa z týchto dôvodov: Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom uzavretá dňa 22.04.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jej mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , alebo pre exekúciu podľa v znení neskorších predpisov na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku) a jej príslušenstva. Dňa 23.10.2004 bola notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, spísaná notárska zápisnica č. N 3742/2004, NZ 77626/2004, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 1.155,25 Eur (34.803,- Sk). Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve, nie je platným právnym úkonom povinnej, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle . Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinná na základe svojej vôle nevybrala. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa , považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, v dôsledku čoho notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu. Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).

Tiež odvolací súd dodáva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odvolací súd zároveň v postupe súdu prvého stupňa nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu i inú právnu ochranu podľa , ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinnej. Oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť aj využil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

V intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v tomto rozhodnutí rozhodol o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že aj keď Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu o náhrade trov exekučného konania vzniknutých povinnému, nie je vylúčené použitie ustanovení o náhrade trov konania. Z ustanovenia Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) totiž vyplýva, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú aj ustanovenia (na podporu právneho názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. V predmetnej veci odvolací súd zastáva názor, že povinná má nárok na náhradu trov konania, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Zavinenie oprávneného spočíva v tom, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že oprávnený predložil k návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul - predmetnú notársku zápisnicu. Na základe uvedeného vzniklo povinnej právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku v spojení s , a (predchádzajúce ustanovenia , , a v znení platnom a účinnom do 30.06.2016). Krajský súd však povinnej žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, nakoľko povinnej v odvolacom a dovolacom konaní žiadne účelné a preukázané výdavky nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (s. 1, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).