Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-1285-2020.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Subarea
25Ek/1285/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W. A. B., P..B.., S. XX, XXX XX Ž., J.Y.: XX XXX XXX, pr. zast.: B. &. W., B..T..Y.., Š. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX proti povinnej: J.. V. P., N.: XX.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX B. C. o vymoženie XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom Q.. F. B., B. B.F. Z. Ú. S. XX, XXXXX W., J.: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.08.2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - T. K. B. M. K., B.. D.. XXCb/XXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019. Exekučný titul sa stal právoplatným 08.06.2020 a vykonateľným dňa 12.06.2020.
2. Poverením zo dňa 22.09.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Q.. F. B., B. B. Z. Ú. S. XX, XXXXX W., J.: XX XXX XXX, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn.XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor postúpil súdu dňa 08.12.2020 na rozhodnutie Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2020, spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.12.2020. Povinnej bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 04.11.2020, návrh na zastavenie exekúcie podala na poštovú prepravu dňa 10.11.2020, pričom súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 11.11.2020.
4. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), g) Exekučného poriadku, pričom uviedla, že exekučné konanie považuje za nezákonné, nakoľko jeho podkladom je exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. V pôvodnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sa oprávnený ako žalobca domáhal od povinnej zaplatenia sumy XXX.XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. Pohľadávka oprávneného mala vzniknúť na základe úverov, ktoré poskytol oprávnený J.. Š. P.- P., E. XXX, B. C., z úverových zmlúv, ktoré neboli splatené dlžníkom v lehote splatnosti. Povinná v prvom rade namieta právne posúdenie nároku oprávneného prvostupňovým súdom, pričom podľa názoru prvostupňového súdu vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak zmluvy o ručení vo svojom texte uvádzajú ustanovenia §546-550 Občianskeho zákonníka a taktiež aj ustanovenia § 303-312 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na text predloženej zmluvy o ručení, odkaz na ustanovenia Občianskeho zákonníka a formu ručenia- dvojstranná dohoda, má povinná za to, že ak vzniklo v
posudzovanom prípade ručenie, tak tento vzťah sa mal posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákoníka a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Druhou námietkou povinnej, pre ktorú by mal súd exekúciu zastaviť je tá skutočnosť, že v sa súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, že voči dlžníkovi J.. Š. P. - P. bol dňa 13.04.2000 vyhlásený konkurz, pričom jedným z následkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je tá skutočnosť, že oprávnený ako úpadcov veriteľ mal prihlásiť svoju pohľadávku z úverových zmlúv do konkurzu a to vo výške ku dňu vyhlásenia konkurzu, vrátane príslušenstva - teda aj príslušných úrokov, prípadne aj úrokov z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že od 13.04.2000 nie je možné pohľadávku oprávneného voči dlžníkovi úročiť ďalšími úrokmi, či úrokmi z omeškania. Keďže ručenie je akcesorický záväzok a je viazaný na tzv. hlavný záväzok dlžníka voči veriteľovi, nemôže veriteľ od ručiteľa požadovať viac ako môže od dlžníka. V prejednávanej veci však bola priznaná žalobcovi vyššia pohľadávka, akú proti dlžníkovi má, pretože súdom mu boli priznané aj úroky a úroky z omeškania po 13.04.2000. Povinná následne namietala, že nárok uplatnený v súdnom konaní voči jej osobe nie je možné priznať, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie oprávneného nemôže požívať právnu ochranu a to aj s poukazom na to, že povinná by v súčasnosti a pri súčasnej právnej úprave v tomto právnom vzťahu bola posudzovaná ako spotrebiteľka. Poukázala na nasledujúce právne vety vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR k výkladu ust. § 3 ods. 1 OZ a Ústavnému súdu SR: ,,Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu." (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. Novembra 2014, sp.zn. 31 Cdo 3931/2013); ,,Aj § 3 ods. 1 OZ musí byť vykladaný a uplatňovaný v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy), resp. nemôže byť vykladaný a uplatňovaný tak, aby mal prípadne za následok porušenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru alebo inej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia sa pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje ústava alebo Dohovor, t.j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca." (nález Ústavného súdu SR z 9.júla 2001, sp. zn. I. ÚS13/00); ,,Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym." (nález Ústavného súdu ČR z 21.októbra 2008, sp. zn. IV.ÚS 1735/07); ,,Nezaujatie žiadneho stanoviska k namietanej otázke, či uplatnenie nároku bolo v rozpore s dobrými mravmi, zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia." (nález Ústavného súdu SR z 24.januára 2013, sp. zn. II. ÚS 99/2012); ,,Ak sa všeobecné súdy vôbec nezaoberali tvrdením sťažovateľov, že výkon ich práv je v rozpore s ustanovením § 3 OZ, teda v rozpore s dobrými mravmi, upreli tým sťažovateľovi právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny." (nález Ústavného súdu ČR z 2.apríla 2001, sp.zn. IV. ÚS 22/01). Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu povinná žiada zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti v poslednom rade poukázala na jej vek, zlý zdravotný stav, kde sa lieči na chorobu súvisiacu s činnosťou štítnej žľazy, vysoký cholesterol, alergické reakcie na chlad a problémy s pečeňou. Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú zastavenie exekúcie, pretože je zrejmé, že z dôvodu jej nemajetnosti, vysokého veku a zlého zdravotného stavu nie je možné v exekučnom konaní vymôcť nárok oprávneného. K návrhu na vykonanie exekúcie priložila Vyhlásenie o majetku.
5. K návrhu povinnej sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 07.12.2020 uviedol, že aj keď povinná považuje exekúciu za neprípustnú, oprávnený nemá vedomosť o tom, žeby rozsudok Krajského súdu v K. zo dňa 18.09.2019 č.k. XXCb/XXXX/ XXXX-XXX bol zrušený, alebo žeby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Obrana povinnej spočíva iba v závadzajúcich tvrdeniach, ktoré už prezentovala v nachádzacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku zo dňa 29.04.2020 sp. zn. XObo/X/XXXX riadne vysporiadal so všetkými námietkami povinnej. Oprávnený poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 104/2019: ,, Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu." Tvrdenia povinnej sú preto v tomto štádiu irelevantné a nespôsobilé privodiť jej procesný úspech. K tvrdeniu povinnej, v zmysle ktorého povinná uvádza, že nárok oprávneného nemožno priznať pre rozpor s dobrými mravmi uviedol, že uvedené tvrdeniu povinnej je bezpredmetné a absurdné. Nárok oprávneného už bol priznaný a daná námietka bola taktiež prezentovaná v základnom konaní, kde sa otázkou dobrých mravov vysporiadal Najvyšší súd SR v odseku 18 rozhodnutia. Oprávnený v závere súdu uviedol, že povinná sa počas celého konania správala tak, aby nedošlo k judikovaniu legitímneho nároku oprávneného. V priebehu konania neposkytovala potrebnú súčinnosť a predkladala návrhy na vykonanie dokazovania s cieľom spôsobiť jeho prieťahy, pričom takéto obštrukčné správanie poznamenal koniec koncov aj Najvyšší súd SR v odseku 14. Oprávnený má za to, že exekučný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na základe toho dňa 22.09.2020 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, čím potvrdil legitímnosť judikovaného nároku oprávneného. Oprávnený navrhuje aby exekučný súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a aby priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo M. XXX,XX Eur.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
13. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, teda či bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.10.2020 bolo doručené povinnej dňa 04.11.2020, čo svojím podpisom potvrdila povinná na doručenke, ktorá je súčasťou spisu. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 10.11.2020. Súdnemu exekútorovi bol návrh na zastavenie exekúcie doručený dňa 21.11.2020. Z
uvedených skutočností súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
14. V druhom rade exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinná mala a mohla uplatniť v základnom konaní, t.j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie) vydaný...“ (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17 CoE/171/2012, zo dňa 26.07.2012). Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Preto ak povinná namieta že exekučný titul vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či že v základom konaní bol nesprávne posúdení ručiteľský vzťah alebo, že nárok oprávneného nie je v súlade s dobrými mravmi, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd ďalej uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2019, č.k. 14Cb/2116/1996-548, exekučný titul tohto konania, pričom sa riadne vysporiadal s námietkami povinnej, ktoré uvádza v exekučnom konaní ako dôvody zastavenia exekúcie. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.mája 2011, č.k. III. ÚS 4l/2011-31).
16. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie argumentovala tým, že súd základného konania nesprávne právne posúdil vec. K tejto námietke súd uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Rozsudok Krajského súdu v K., B.. D.. XXCb/XXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019. Exekučný titul sa stal právoplatným 08.06.2020 a vykonateľným dňa 12.06.2020. Keďže uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokmi. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozsudok Krajského súdu v K., B.. D.. XXCb/XXXX/XXXX D. dňa 18.09.2019 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu dôvodne.
17. Povinná ako ďalší dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedla svoju nemajetnosť a nepriaznivý zdravotný stav. Súd v tejto súvislosti uvádza, že zlý zdravotný stav, nemajetnosť a nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdny exekútor v zmysle vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie majetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru o jeho nemajetnosti. V tomto štádiu konania preto nie je možné bez pochýb konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky a keďže zo strany súdneho exekútora nebola nemajetnosť povinného riadne preukázaná a zároveň exekúcia prebieha na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, súd nemohol návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
18. Po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podaný návrh nie je dôvodný a opodstatnený. Povinná vo svojom návrhu, namieta skutočnosti, ktoré nemožno považovať za zákonné dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a v čase rozhodovania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd nemal za preukázané, že došlo k jeho právoplatnému zrušeniu, rovnako súd nemá za preukázané, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti resp. skutočnosti, ktoré by mali za následok stratu jeho vymáhateľnosti.
19. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.).
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
25. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
26. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa vypočítavajú z istiny. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je XXXX,XX Eur za rok 2020. Pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov právneho zastúpenia potrebné postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, v zmysle čoho oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX Eur (odmena za 1 právny úkon - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX Eur + XX,XX Eur režijný paušál + 20% DPH). Nakoľko si však oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur, súd mu ich v II. výroku priznal v tento výške, pričom ich zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.