Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1257-2020.pdf
PDF · 102.96 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1257/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. C. H., T.. XX. XX. XXXX, H. Y. XXX, XXX XX Y., zast.: JUDr. Svetlana Kšiňanová, Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, proti povinnému: N.. D. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX H.-M., o vymoženie 25 876,35 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: I.. M. D., so sídlom exekútorského úradu Y. XC, XXX XX H., C. G.. F.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Súd oprávneným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 27. 07. 2020, domáhal od povinného vymoženia 25 876,35 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39Rob/1707/05 zo dňa 07. 12. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2006 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 24. 09. 2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: I.. M. D., so sídlom exekútorského úradu Y. XC, XXX XX H. (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24. 09. 2020, a bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 07. 10. 2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19. 10. 2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21. 10. 2020. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil, a to z nasledovných dôvodov. Povinný poukázal na skutočnosť, že exekúcia prebieha na základe exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39Rob/1707/05 zo dňa 07. 12. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2006. Povinný poukázal na ust. § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v zmysle ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v roku 2020, povinný vznáša námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru je celý nárok oprávneného premlčaný. Povinný k svojim majetkovým pomerom uvádza, že nevlastní žiadny
nehnuteľný ani hnuteľný majetok, finančnú hotovosť, je nezamestnaný a nemá žiadny stály mesačný príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 10. 2020 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul na podklade, ktorého začala exekúcia je rozhodnutie sp. zn. 39Rob/1707/05 zo dňa 07. 12. 2005, na podklade tohto exekučného titulu začala prvá exekúcia vedená pod č. J. XXX/ XXXX dňa 27. 11. 2007. Táto exekúcia bola upovedomením o zastavení starej exekúcie EX XXX/ XXXX zastavená dňa 16. 04. 2020. S poukazom na ust. § 110 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka, nemožno považovať uplatnený nárok oprávneného za premlčaný, pretože od 27. 11. 2007, kedy začala prvá exekúcia EX XXX/XXXX, do dňa zastavenia tejto exekúcie, premlčacia doba neplynula. Námietku povinného teda nepovažuje za dôvodnú. Čo sa týka vyjadrenia povinného, že nevlastní žiadny majetok a nikde nepracuje, tak k tomu oprávnený uvádza, že je potrebné vykonať lustráciu na overenie pravdivosti týchto tvrdení povinného.
6. Súdny exekútor v podaní označenom ako „ZASLANIE NÁRHU POVINNÉHO NA ZASTAVENIE EXEKÚCIE“ zo dňa 09. 11. 2020 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou. Súdny exekútor v predmetnom podaní okrem iného uviedol, že „Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie“. Dňa 14. 12. 2020 súdny exekútor doplnil svoje podanie zo dňa 09. 11. 2020, a to tak, že súdu predložil vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008, podľa ktorého: „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.“
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu, a to z dôvodu premlčania práva na uplatnenie vymáhaného nároku, teda námietky premlčania nároku obsiahnutého v exekučnom titule.
20. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39Rob/1707/05 zo dňa 07. 12. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2006. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe
bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania úspešne dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučným titulom bola uložená peňažná povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, v čoho dôsledku začiatok premlčacej doby je viazaný na nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré nastalo dňa 04. 01. 2006. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
21. Súd preskúmaním spisového materiálu a to konkrétne Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX XXX/XXXX-XX zo dňa 16. 04. 2020, vydaného súdnym exekútorom: JUDr. I. Š. (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. XXJ., mal za preukázané, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie sumy vo výške 25 876,35 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39Rob/1707/05 zo dňa 07. 12. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2006, a že stará exekúcia bola podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená dňa 16. 04. 2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že pôvodný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi dňa 27. 11. 2007, teda počas plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z exekučného titulu, v čoho dôsledku v zmysle § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia, došlo k prerušeniu, resp. spočívaniu plynutia premlčacej doby stanovenej ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Súd k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, návrhom na vykonanie exekúcie sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania. Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 3/2008 zo dňa 25. 06. 2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.“
23. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že stará exekúcia bola zastavená ku dňu 16. 04. 2020, a pôvodné exekučné konanie na základe oznámenia o ukončení exekučného konania bolo ukončené ku dňu 17. 09. 2020 a opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., bol doručený súdu dňa 27. 07. 2020, pričom doručením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa začalo prebiehajúce exekučné konanie. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 24. 09. 2020 (po ukončení pôvodného exekučného konania). Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu v exekučnom konaní nárok oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, teda nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase keď premlčacia doba neplynula. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania bola
realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu, ktorý bol uplatnený tak v pôvodnom exekučnom konaní, ako aj v novom exekučnom konaní. Súd v tomto bode poukazuje aj na § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že zákon č. 233/2019 Z. z. stanovuje osobitnú premlčaciu dobu na premlčanie pohľadávok, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii, a preto súd konštatuje, že v tomto prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj pred uplynutím tejto osobitnej premlčacej lehoty podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietka premlčania vymáhaného nároku z exekučného titulu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. K otázke nepriaznivých majetkových pomerov namietaných povinným súd uvádza, že nemajetnosť (zlá finančná situácia) povinného nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže nemajetnosť povinného zákonodarca nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pri naplnení ktorých je to práve súd, ktorý exekúciu zastavuje. Exekučný poriadok v § 61 g ods. 3 Exekučného poriadku ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa § 61n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom (nie súdom) v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súd dáva do pozornosti aj § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. V zmysle § 64 Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. Spôsob vykonávania exekúcie určí súdny exekútor v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že je práve úlohou povereného súdneho exekútora pôsobiaceho ako predĺžená ruka súdu objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii a až na podklade relevantných a najmä objektívnych zistení zvoliť príslušný zákonný postup. Prijatím opačného záveru by súd povinného nespravodlivo a najmä predčasne zbavoval jeho bremena plniť si svoje záväzky priznané exekučným titulom bez toho, aby vôbec súdny exekútor mal možnosť v relevantnom časovom období objektívne zistiť jeho majetkovú situáciu (a to aj do budúcna) a tým aj jeho schopnosť vymáhanú pohľadávku (čo i len z časti) uhradiť. Bolo by v príkrom rozpore so základnými zásadami, na ktorých je vystavaný právny poriadok Slovenskej republiky, ako aj so znením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, aby na podklade takejto obrany súd (na viac doposiaľ bez akýchkoľvek dôkazov o nemajetnosti povinného) poskytol povinnému ochranu v podobe zastavenia exekúcie. Inými slovami, z pohľadu exekučného súdu sú majetkové pomery povinného vo vzťahu k dôvodom na zastavenie exekúcie upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku bez právneho významu, keďže mu zákonom nebola zverená právomoc zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, túto možnosť dal zákonodarca len súdnemu exekútorovi (§ 61n písm. d/ Exekučného poriadku).
25. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
32. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.