Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/599/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. D. W., W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, W. W. V. XX, XXX XX O., V. G.: U. S., X.. U. D., W..Y..R.., S. XX, XXX XX O., proti povinnému: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX W. I., V. G. K. G. V. X.. H. G., U.I., G. XX, XXX XX O., o vymoženie peňažného nároku - istina vo výške 1800,- Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom X.. H.. U. Q., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod spisovou zn. XXXEX XXX/ XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní vo výške 123,08 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.3.2020 domáhal od povinného vymoženia peňažného plnenia vo výške 1800,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016.

2. Súd na základe Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.04.2020 Poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov.

3. Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa. 2.7.2020 a dňa 14.7.2020 bolo doručené povinnému.

4. Povinný podal Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 16.7.2020. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote podáva v zmysle ust. § 61k ods. 2 a ust. § 61 ods. l písm. d) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie, ktorý návrh odôvodňujeme nasledovne: A/ Nespôsobilosť exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RK-PC-791/15- EK zo dňa 5.1.2016. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti (a to tak formálnej, ako aj materiálnej). Exekučný súd je povinný v štádiu pred vydaním poverenia skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, a to zn. je povinný skúmať jeho súlad zo zákonom. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné. Ďalej mal skúmať či bol exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný orgánom oprávneným na jeho na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný.

Jedná sa o osobitný prieskumný inštitút súdu- prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorého výsledkom môže byť ( a za splnenia zákonných podmienok by malo byť) odmietnutie exekučnej právnej ochrany nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom za splnenia podmienok. Výsledkom by nepochybne dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 15.1. 2014 bola uzavretá formou vyplneného predtlačeného formulára, do ktorej údaje o povinnom vpisoval oprávnený. Je nepochybné, že táto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa jedná o formulár, ktorý bol oprávneným dopredu pripravený, povinnému bol iba predložený na podpis a to bez akejkoľvek možnosti povinného obsah predloženej zmluvy nejakým spôsobom meniť a upravovať. Vznik rozhodcovskej zmluvy si vyžaduje individuálne rozhodnutie povinného a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z hľadiska samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy bol povinný postavený do role, že mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak ho vyvolá oprávnený ako prvý. Oprávnený jednostranne určil ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená geograficky vzdialená od bydliska povinného ako spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie, t.j. voľba oprávneným, nie je z hľadiska ochrany spotrebiteľa prijateľná - jedná sa o nekalú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti povinného po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy bol povinný pod vplyvom finančnej núdze, v dôsledku čoho pri uzatváraní tejto zmluvy opomenul zachovať náležitú obozretnosť. Možno iba ťažko predpokladať, že povinný si bol vedomý resp. vôbec porozumel všetkým dôsledkom, ktoré mu v zmysle rozhodcovskej zmluvy vyplývajú, a to o to viac, že uvedená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň, ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Domnieval sa, že pokiaľ chcel úver získať, bol povinný podpísať všetky oprávneným predložené listiny. Táto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom, pričom aj výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Rozhodcovská zmluva je tak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti absolútne neplatná ( keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku), a tak je zrejmé, že na základe neplatnej zmluvy nemôže byť daná ani právomoc rozhodcovského súdu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok mal exekučný súd vyhodnotiť ako neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Povinný je toho názoru, že vyššie uvedené vady rozhodcovského rozsudku predstavuje hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe, nemalo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené zásadné skutočnosti povinný navrhuje, aby exekučný súd predmetné exekučné konanie v súlade s ust. § 61k ods. l písm. d) Exekučného poriadku zastavil. B/ Exekučný titul je (formálne) nevykonateľný Rozhodcovský rozsudok bol vydaný 5.1.2016 doručuje účastníkom do vlastných rúk. Vyššie špecifikovaný rozhodcovský rozsudok nebol povinnému zo strany Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter do dnešného dňa doručený. Poukazujeme na to že v znení účinnom v rozhodnom čase až doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Zohľadňujúc vyššie uvedené zásadné skutočnosti je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danom konaní nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Povinný tiež žiada, aby mu bol priznaný voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu.

5. Súdny exekútor predložil súdu dňa: 1.8.2020 Vyjadrenie oprávneného k Návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe (plnomocenstva). Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní. Povinný sa v základnom konaní vyjadril a rozhodcovský súd sa jeho vyjadrením týkajúcim sa rozhodcovskej zmluvy zaoberal. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu

„námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej, t.j. základnom konaní a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekúciu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. (1) Tvrdenia povinného týkajúce sa platnosti rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné. Podľa ust. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za individuálne dojednané sa podľa ustanovenia považuje také ustanovenie, ktoré spotrebiteľ

- mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu,

- mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného vzťahu),

- mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Rozhodcovská zmluva s povinným preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery povinný vedel a vedieť mohli o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Podľa ustanovenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy : „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Napriek tomu, že Z .z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec , a to nasledovne: 8. Dlžník zároveň vyhlasuje, že bol Veriteľom riadne informovaný o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a rozumie nasledujúcemu poučeniu: a.) Priebeh konania pred rozhodcovským súdom V rozhodcovskom konaní sa postupuje podľa o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovia sú povinní aplikovať použiteľné normy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na adresu sídla

rozhodcovského súdu. Písomná forma žaloby je zachovaná aj vtedy, pokiaľ je zaslaná v elektronickej forme umožňujúcej nepochybnú identifikáciu odosielateľa. Miestom rozhodcovského konania je sídlo rozhodcovského súdu. Spotrebiteľovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým navrhovaným dôkazom. Rozhodcovské konanie sa spravidla vedie v písomnej forme. V prípadoch, kedy povaha dôkazov, ktoré je potrebné vykonať, alebo ak nie je možné inak preklenúť rozpory medzi stranami alebo iná dôležitá okolnosť odôvodňujú potrebu priameho ústneho konania, rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie. Spotrebiteľ môže požiadať o ústne pojednávanie. Rozhodca je povinný poskytnúť účastníkom rovnaké podmienky pri presadzovaní a hájení ich práv. Lehota na zaujatie stanoviska k podanej žalobe (k žalobnej odpovedi) nemôže byť kratšia ako 15 dní. Rozhodca sa pri rozhodovaní riadi právom rozhodným pre spor. Spotrebiteľa môže v konaní zastupovať advokát alebo akákoľvek tretia osoba. Písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa účastníkom zasielajú na poštovú adresu, ktorá je uvedená v tejto rozhodcovskej zmluve alebo ktorá bola rozhodcovi po začatí konania preukázateľne oznámená. Písomnosti môžu byť zasielané aj na iné známe adresy, na ktorých sa účastník zdržuje alebo na ktorých si preberá poštu. b.) Spotrebiteľ má právo podať voči rozhodcovi námietky z dôvodu zaujatosti, ako aj sťažnosť predsedovi rozhodcovského súdu c.)Rozhodnutie rozhodcovského súdu Rozhodcovské konanie končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku alebo doručením uznesenia v prípadoch, v ktorých sa rozhodcovský rozsudok nevydáva. Rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením obom zmluvným stranám. Ak účastník rozhodcovského konania dobrovoľne nesplní to, k čomu ho zaväzuje právoplatné rozhodcovské rozhodnutie, druhý účastník môže podať návrh na začatie exekúcie. d).Trovy konania pred rozhodcovským súdom Trovy rozhodcovského konania predstavujú predovšetkým poplatok za rozhodcovské konanie, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, trovy dôkazov vrátane súdneho poplatku za dožiadanie súdu alebo iného orgánu podľa zákona a paušálne náhrady nákladov rozhodcu za takéto dožiadanie, odmena tlmočníka a trovy právneho zastúpenia spočívajúce v odmene za právne zastúpenie. K trovám rozhodcovského konania sa pripočítava DPH v zákonom stanovenej výške v prípadoch, v ktorých tak ustanoví právny predpis. Určenie výšky odmeny za zastupovanie účastníka advokátom, ako aj určenie výšky náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času sa riadi vyhláškou Ministerstva Slovenskej republiky č. , v znení neskorších predpisov. e.) Opravné prostriedky proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu Súd na návrh ktorejkoľvek zo strán zruší vydaný rozhodcovský rozsudok, ak sú splnené dôvody podľa o rozhodcovskom konaní. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom musí byť podaný do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha, pokiaľ nie je stanovené inak. Povinný mal teda dostatočné poučenie o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom nie je nevyhnutné, aby rozhodcovskú zmluvu vyhotovil a predložil veriteľovi spotrebiteľ, t.j. aby podnet na jej uzavretie vyšiel primárne od spotrebiteľa. Na to, aby bola rozhodcovská zmluva platne uzavretá a individuálne dojednaná postačuje, ak má spotrebiteľ právo jej uzavretie veriteľovi od počiatku odmietnuť bez následku neposkytnutia úveru, čo v tomto prípade splnené bolo. Spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel, resp. mohol po poskytnutí peňažných prostriedkov jednostranne túto zmluvu zrušiť a to odstúpením od zmluvy. Povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. V rozhodcovskom konaní má spotrebiteľ rovnako právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, navrhnúť ústne prejednanie sporu, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Avšak pokiaľ spotrebiteľ porušuje svoje zmluvné povinnosti a veriteľ svoj nárok voči nemu uplatní žalobou, aj všeobecný súd rozhodne v neprospech spotrebiteľa a veriteľovi prizná jeho oprávnený nárok. Spotrebiteľ má rovnaké právo obhajovať svoje práva, či už tak činí v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd, tak ako aj súd všeobecný, má povinnosť prihliadať na tvrdenia

spotrebiteľa, ním predložené dôkazy a ex offo prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ však môže zostať nečinný rovnako v rozhodcovskom konaní ako aj v konaní súdnom. Aj spotrebiteľ ako „slabšia zmluvná strana“ si musí byť, vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy a na poučenia v nej obsiahnuté, vedomý dôsledkov vlastného prejavu vôle. Poučenie o tom, že spotrebiteľ nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na poskytnutie úveru a o tom, že veriteľ je oprávnený riešiť spory zo zmluvy o úvere aj v rozhodcovskom konaní je významovo jednoznačné, určité a zrozumiteľné pre každého (nielen priemerného) spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ, ktorým povinný nesporne je, má povinnosť pri konaní s primeranou mierou obozretnosti a zodpovednosti, prečítať si všetky dokumenty. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postaveniu konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že aj spotrebiteľ bude s ohľadom na jemu dostupné informácie (ktoré má objektívne k dispozícii) zvažovať svoje úkony a konať obozretne. Má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj ako norma prijatá na ochranu spotrebiteľa ako aj pripúšťa . Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) sa chápe ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Práve komunitárna definícia a chápanie spotrebiteľa v uvedenom zmysle zabraňujú tomu, aby sa ochrana spotrebiteľa nezneužívala. Poučenie v rozhodcovskej zmluve umožňujú každému priemernému spotrebiteľovi, aby si sám urobil dostatočný úsudok o povahe, význame a dôsledkoch uzatváranej zmluvy. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že povinný v článku 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval svoju vôľu, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Tým, že povinný ako prvý podpísal návrh rozhodcovskej zmluvy, deklaroval oprávnenému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s prípadným riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Teda, na strane oprávneného vytvoril povinný svojím konaním dojem a predstavu, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť (bod 1 rozhodcovskej zmluvy). Ak teraz tvrdí opak, potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u oprávneného (veriteľa) o tom, že povinný do zmluvného vzťahu chce vstúpiť. Za týchto okolností sa ale potom povinný nemôže dovolávať neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď v spojení s ust. ) a ani spochybňovať vlastné konanie.

(2) Oprávnený zdôrazňuje, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov, v opačnom prípade by za neprijateľné podmienky mohlo byť považované každé dojednanie, ktoré vopred pripravil dodávateľ. Poukazujeme aj na to, že Z. z, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nezdôvodnil. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 05.05.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500046101, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri

uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava zvyšuje ochranu spotrebiteľa možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou formulárovou zmluvou k spotrebiteľskej zmluve) platia, nakoľko i v novej právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského práva v , zákonodarca stanovil možnosť formulárovej zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na žalobcovi. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. Z dokazovania v súdnom konaní nevyplynulo, že by žalobca bol nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedený, prinútený, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. (4) Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby.

(5) Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Opätovne poukazujeme na účelovosť tvrdenia povinného, ktorým namieta dosažiteľnosť miesta rozhodcovského konania, pretože povinný nevyužil ani možnosť vyjadriť sa písomne, t.j. v mieste svojho bydliska a uplatniť tak svoje procesné práva. Oprávnený poukazuje aj na , v súlade s ktorým prebehlo rozhodcovské konanie. Podľa uvedeného zákona (1) Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu. (2) Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.“ Aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý ako norma na ochranu spotrebiteľa stanovuje, že rozhodcovské konanie sa vykoná v sídle rozhodcovského súdu. Zákon neurčuje žiadnu podmienku týkajúcu sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, resp., že by rozhodcovské konanie mimo miesta bydliska spotrebiteľa malo byť neprípustné. Záver povinného o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania je tak v rozpore so zákonom. (6) Tvrdenie povinného, kedy posudzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že bola uzavretá na začiatku zmluvného vzťahu, v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, a ten ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, nemá oporu v právnom poriadku. Moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy na začiatku zmluvného vzťahu a nie až po vzniku sporných nárokov, pritom nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej zmluvy. Práve možnosť jednostranného odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Možnosť využiť právo zahŕňa aj jeho nevykonanie, teda akceptovanie stavu ktorý buď trvá alebo nastane v náväznosti na nevykonanie práva. Ust. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy znie: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“ V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený poukazuje na to, že ani v súčasne platnom Z .z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po vzniku sporných nárokov. Podľa uvedeného zákona „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán“. Súd nie je orgánom tvorby práva, nie je nám preto známe, podľa ktorej právnej normy by malo platiť, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy až po vzniku sporných nárokov. II. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR vrátane DPH /40,67 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).

6. Súdny exekútor sa k Návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016. Povinný nijako neosvedčil, že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „“): „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

17. Podpísane Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1500038892 v ten istý deň 15.1.2014 ako podpísane Rozhodcovskej zmluvy č. 1500038892 nevylučuje jej platnosť. Podpísanie hlavnej zmluvy sa nepodmieňuje uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva má samostatný charakter vo vzťahu k hlavne zmluve. Ak je hlavná zmluva neplatná, nebude neplatná aj rozhodcovská zmluva. Taktiež ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, neznamená to, že došlo k odstúpeniu od rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez

uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

18. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19.03.2015 a Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 004 zo dňa 21.04.2015, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Oprávnený tak ako veriteľ nevylúčil možnosť výberu súdu zo strany povinnej ako dlžníka a tiež nevylúčil prejednanie veci pred všeobecným súdom.

19. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“

20. V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.1.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na liste, ktorý bolo možné samostatne podpísať, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni dlžníkovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje dlžníkovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11. 2013)

21. Podľa názoru súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do štrnástich kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva, ktorú bolo možné samostatne podpísať, v rozsahu 7. bodu obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú.

Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 07.06. 2017)

22. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej zmluvy. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinný mohol a nemusel potvrdiť svojím podpisom; mal teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Súd je toho názoru, že povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju; jeho podpis resp. uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebol podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, povinný mal právo v lehote štrnásť dní od zmluvy odstúpiť, na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto možnosť však nevyužil. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť povinnému slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si povinný pri jej podpísaní neuvedomoval dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mal možnosť bez psychologického efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku či navádzania odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, bez toho, aby tým zároveň stratil benefity z revolvingovej zmluvy. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. )

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú a platnú. Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom a takto priznaný nárok si môže oprávnený vymáhať v exekučnom konaní.

24. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

25. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

26. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

27. Povinný disponoval možnosťou podať žalobu na súd ako prvý. Mal možnosť výberu podania žaloby na dva rozhodcovské súdy alebo na všeobecný súd, na základe Rozhodcovskej zmluvy. Povinný ďalej mal možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Povinný by mal preukázať všetky známe dôkazy na podporu svojich tvrdení už v základnom konaní. Po vydaní rozhodcovského rozsudku sa povinný mohol brániť žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Povinný tak disponoval celým radom prostriedkov obrany, ktoré nevyužil.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

29. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

30. Podľa : „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“

31. Oprávnený žiada, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR vrátane DPH /40,67 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).

32. Právny zástupca oprávneného spolu s vyjadrením oprávneného k Návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu aj plnomocenstvo, ktorého ho oprávňuje zastupovať oprávneného. Na základe uvedených zákonných ustanovení patrí právnemu zástupcovi odmena za dva polovičné úkony právnej služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR vrátane DPH /40,67 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).

33. Povinný neuviedol žiadne relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.