Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/599/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Marcel O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX W. I., právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Zámocká 18, 811 01 Bratislava, o vymoženie peňažného nároku - istina vo výške 1800 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod spisovou zn. 108EX 149/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 61,84 EUR.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 28.03.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016. (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 21.04.2020 súdneho exekútora - JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorá ju vedie pod spisovou zn. 108EX 149/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 21.04.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.12.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 123,08 EUR (výrok II.).

4. Vyšší súdny úradník sa v predmetnom uznesení zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorý po jeho preskúmaní vyhodnotil ako nedôvodný, a to poukazom na tieto skutočnosti: „Podpísane Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1500038892 v ten istý deň 15.1.2014 ako podpísane Rozhodcovskej zmluvy č. 1500038892 nevylučuje jej platnosť. Podpísanie hlavnej zmluvy sa nepodmieňuje uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva má samostatný charakter vo vzťahu k hlavne zmluve. Ak

je hlavná zmluva neplatná, nebude neplatná aj rozhodcovská zmluva. Taktiež ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, neznamená to, že došlo k odstúpeniu od rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19.03.2015 a Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 004 zo dňa 21.04.2015, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Oprávnený tak ako veriteľ nevylúčil možnosť výberu súdu zo strany povinnej ako dlžníka a tiež nevylúčil prejednanie veci pred všeobecným súdom. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“ V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.1.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na liste, ktorý bolo možné samostatne podpísať, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni dlžníkovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje dlžníkovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11. 2013). Podľa názoru súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do štrnástich kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva, ktorú bolo možné samostatne podpísať, v rozsahu 7. bodu obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 07.06. 2017). Rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by

bola súčasťou úverovej zmluvy. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinný mohol a nemusel potvrdiť svojím podpisom; mal teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Súd je toho názoru, že povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju; jeho podpis resp. uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebol podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, povinný mal právo v lehote štrnásť dní od zmluvy odstúpiť, na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto možnosť však nevyužil. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť povinnému slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si povinný pri jej podpísaní neuvedomoval dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mal možnosť bez psychologického efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku či navádzania odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, bez toho, aby tým zároveň stratil benefity z revolvingovej zmluvy. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú a platnú. Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom a takto priznaný nárok si môže oprávnený vymáhať v exekučnom konaní. Povinný disponoval možnosťou podať žalobu na súd ako prvý. Mal možnosť výberu podania žaloby na dva rozhodcovské súdy alebo na všeobecný súd, na základe Rozhodcovskej zmluvy. Povinný ďalej mal možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Povinný by mal preukázať všetky známe dôkazy na podporu svojich tvrdení už v základnom konaní. Po vydaní rozhodcovského rozsudku sa povinný mohol brániť žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Povinný tak disponoval celým radom prostriedkov obrany, ktoré nevyužil.“

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

6. Podanú sťažnosť odôvodnil opätovným poukázaním na dôvody, ktoré uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie, a to konkrétne týkajúce sa formálnej nevykonateľnosti predloženého exekučného titulu, namietania individuálneho nedojednania rozhodcovskej zmluvy, titulom ktorej mala byť nesprávne založená právomoc rozhodcovského súdu konať, pričom podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti povinný venoval práve námietke riadneho nedoručenia exekučného titulu, keď o tomto sa povinný dozvedel až na základe doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný v podanej sťažnosti poukázal aj na skutočnosť, že akonáhle sa dozvedel o tom, že bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, tento napadol žalobou o jeho zrušenie, a to v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, ktoré ešte nie je právoplatne ukončené. Povinný má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukazom na uvedené povinný navrhuje, aby sťažnostný súd zmenil napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom a návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovie alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Povinný taktiež žiada, aby mu bol voči oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu.

7. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa prostredníctvom právneho zástupcu k sťažnosti vyjadril podaním, v ktorom uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa povinným namietaného nedoručenie exekučného titulu, keď oprávnený vo vyjadrení uvádza: „Oprávnený s tvrdeniami povinného uvedenými v sťažnosti nesúhlasí, pretože sú v rozpore so skutkovým stavom a rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Rozhodcovský súd doručoval písomnosti do vlastných rúk, t.j. aj rozhodcovský rozsudok na adresu zistenú zo spotrebiteľskej zmluvy (Zmluva o revolvingovom úvere), pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna iná adresa bydliska povinného nevyplývala. Rozhodcovský súd preto konal v súlade s citovaným ustanovením § 33 ods. 2 ZoSRK a žalobu ako aj rozhodcovský rozsudok doručoval na adresu, ktorú zistil zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie povinný prevzal dňa 16.10.2015 a rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 15.02. 2016 ako to vyplýva z jednotlivých doručeniek, ktoré v prílohe ako dôkaz predkladáme. Tvrdenie povinného o nedoručení rozhodcovského rozsudku a nemožnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote, je preto

nepravdivé.“ Ako dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdení oprávnený predložil súdu listinný dôkaz, a to sken doručenky so zásielkou žaloby a sken obálky so zásielkou rozhodcovského rozsudku. Poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený považuje sťažnosťou napadnuté rozhodnutie za vecne a právne správne, a preto navrhuje, aby sťažnostný súd nevyhovel sťažnosti povinného a túto zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, a zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 61,84 EUR vrátane DPH.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. V zmysle o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podpísania rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „ZRK“/, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

16. V zmysle § 4 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

17. V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „“/, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

18. V zmysle , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

19. V zmysle 52 ods.1 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. V zmysle , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. V zmysle , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. V zmysle , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. V prejednávanej veci súd z na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500038892 uzatvorenej dňa 15.01.2014 medzi oprávneným a povinným, ktorú vyhodnotil ako platnú, spĺňajúcu podmienky v zmysle a 4 tým, že obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom na jej platnosť. Konštatoval, že má danú právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. Z rozhodcovského rozsudku súd ďalej zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, ktorý sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená spolu s prílohami aj v poskytnutej lehote vyjadril.

24. Súd pri preskúmaní veci ďalej zistil, že povinný dňa 09.01.2014 v Trenčíne podpísal predformulovanú „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere“ č. 8500038892, v ktorej požadoval úver vo výške 1500 EUR, s požadovanou splatnosťou úveru v 42 splátkach, uviedol výšku mesačnej splátky, predpokladanú RPMN, priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úveru, poplatok za poskytnutie úveru, celkovú čiastku revolvingu vrátane úrokov a účel úveru „zariadenie domácnosti“. Potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej a uzavrel ju zo slobodnej vôle. Ďalej z uvedenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že ju spísala za oprávneného ako „VFA“, konkrétna osoba viazaného finančného agenta. Následne ju podpísal oprávnený ako veriteľ a to dňa 15.01.2014 v Bratislave.

25. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním Rozhodcovskej zmluvy č. 8500038892 zo dňa 15.01.2014, z ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedenej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ju ako predformulovanú povinný podpísal v Trenčíne dňa 09.01.2014 a oprávnený dňa 15.01.2014 v Bratislave, čím došlo k jej uzatvoreniu. Súd sa ďalej zaoberal aj obligatórnymi náležitosťami tejto rozhodcovskej zmluvy v rozsahu § 3 a § 4 ZRK. K uvedenému súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V zmysle čl. 2. Rozhodcovskej zmluvy, oprávnený vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Následne, z čl. 5 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený a povinný sa dohodli, na tom, že: „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:“. Následne sú uvedené štyri rozhodcovské súdy. V ďalších článkoch 6. až 8., bol povinný poučený o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a bol poučený o význame a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania.

26. V posudzovanom prípade správne vyšší súdny úradník posúdil zmluvný vzťah oprávneného a povinného ako spotrebiteľský v zmysle a nasl. . V súlade so skoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ako i s poukazom na a , je zásadnou otázkou vo vzťahu k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, možnosť spotrebiteľa meniť jej obsah a nie iba možnosť ako celok ju prijať alebo odmietnuť. Z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ju povinný podpísal ako predformulovanú. Súd poukazuje na to, že predformulovaný obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (po jednotlivých jej ustanoveniach), povinný ako spotrebiteľ, s najvyššou pravdepodobnosťou ovplyvniť nijako nemohol a teda, že jej obsah so spotrebiteľom individuálne dojednaný nebol. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva však po formálnej stránke obsahuje všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.

27. Súd opätovne zdôrazňuje, že sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou exekučného titulu (t.j. neskúmal, či povinný čerpal poskytnutý úver, či ho následne plnil a v akom rozsahu a pod.). Súd skúmal, či oprávnený navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku v rozsahu prípustnom v ustanovení § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, najmä ods. 3 písm. f) predmetného ustanovenia, t.j. či sa oprávnený a povinný dohodli na tom, že v prípade vzniku sporu medzi nimi, bude tento spor prejednaný rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a ak áno, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom.

28. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku) jeho formálnu vykonateľnosť. V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vyriešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať, či rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti podľa osobitného zákona, či rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom a rozhodcovským súdom na to oprávneným a či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného na vykonanie exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je teda obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky, či rozhodcovským súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd, na druhej strane, nie je však ani povinný vykonať bez preskúmania (v uvedenom rozsahu) každú listinu, ktorá mu je predložená ako exekučný titul. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.

29. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je teda rozhodujúca. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Vôľa strán pritom nesmeruje

iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako na to poukazuje oprávnený, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.

30. Súd sa zaoberal aj otázkou, či rozhodcovská zmluva bola individuálne so spotrebiteľom dojednaná, vo význame, či si jej uzatvorenie v predtlačenom znení, t.j. ako celok, povinný ako spotrebiteľ sám vymienil alebo nie, či mu bola daná možnosť takejto voľby. Súd konštatuje, že povinný nenamietal, že by spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nemal záujem uzavrieť. Súd pritom posudzuje každú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu individuálne a zo svojej úradnej moci (tzv. ex officio), t.j. bez súčinnosti, resp. bez vyjadrenia povinného k prejavu jeho vôle, ju môže posúdiť iba do určitej miery tak, aby na jednej strane poskytol spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu z postavenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu s dodávateľom vyplýva a patrí, avšak za súčasného zachovania zákonných práv dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu a prejavu jeho vôle ako jednej zo zmluvných strán. Súd nemôže z úradnej moci dospieť k záveru o tom, aké náležitosti mal samotný prejav vôle spotrebiteľa, pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je inak právne perfektná a objektívne okolnosti jej uzatvorenia jednotlivo a ani vo svojom súhrne nenasvedčujú, že by tento, inak právne perfektný úkon, obchádzal zákon (. o rozhodcovskom konaní, ) K samotným náležitostiam vôle a prejavu vôle pri uzatváraní právneho úkonu sa subjektívne môže vyjadriť iba ten, kto prejav vôle robí. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že z predložených listín nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodnutie povinného podpísať a tým uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu ako celok a vymieniť si tak jej uzatvorenie, nebolo prejavom jeho vôle. Súd vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že spotrebiteľ nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, mohol jej uzatvorenie odmietnuť bez toho, aby to malo vplyv na uzatvorenie zmluvy o revolvingovo úvere. Súd preto považoval rozhodcovskú zmluvu za uzatvorenú v súlade so zákonom.

31. Súd pri svojom rozhodnutí prihliadol aj na to, že ochrana spotrebiteľa zo strany súdu nemôže byť bezbrehá a nemôže zájsť tak ďaleko, že súd nahradí ešte aj vyjadrenie samotného spotrebiteľa o okolnostiach uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a o náležitostiach prejavu jeho vôle, resp. prezumuje, že vôľa spotrebiteľa nebola daná. Ochrana spotrebiteľa zo strany súdu má svoje hranice. Preto súd, po individuálnom posúdení danej veci, má za to, že oprávnený poskytol povinnému možnosť voľby prijať alebo neprijať na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní a z tohto bolo zrejmé, že sa v ňom nachádzali jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

32. Na tomto mieste súd považuje za obzvlášť podstatné vyjadriť sa aj k námietkam povinného týkajúcim sa napádania predloženého exekučného titulu pre jeho údajnú nevykonateľnosť z dôvodu jeho údajne riadneho nedoručenia povinnému. Súd dáva do pozornosti povinného, že z listinných dôkazov predložených v konaní oprávneným, a to konkrétne z doručeniek, jednoznačne a preukázateľné vyplýva, že žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie povinný prevzal dňa 16.10.2015 a rozhodcovský rozsudok povinný prevzal dňa 15.02. 2016. Z predložených doručeniek okrem iného vyplýva, že predmetné dokumenty boli povinnému riadne doručované na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú adresu povinný uviedol tak v Rozhodcovskej zmluve ako aj v samotnej Zmluve o revolvingovom úvere. Z uvedených listinných dôkazov mal preto konajúci sťažnostný súd za náležite preukázané doručenie exekučného titulu povinnému. Poukazom na uvedené, súd námietky povinného týkajúce sa nevykonateľnosti exekučného titulu považuje za nedôvodné a založené na nepravdivých tvrdeniach povinného. V súvislosti so samotnou správnosťou údajov uvádzaných na predložených doručenkách súd poukazuje aj na ustálenú súdnu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej: „Dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé.“ (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. ).

33. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinným (v postavení spotrebiteľa) dojednaná individuálne a povinným individuálne vymienená v znení v akom jej uzatvorenie predformuloval oprávnený. Rozhodcovská zmluva preto, podľa názoru konajúceho súdu, berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, platne založila právomoc rozhodcovského súdu (v nej uvedeného) konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol z medzi nimi uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej oprávnený svoje povinnosti už splnil. Teda, aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdu predložený oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul je v zmysle ustanovenia

§ 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, riadnym exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu, ktorý povinný dobrovoľne nesplnil, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke, z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

35. V zmysle ust. Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním na vykonanie exekúcie a v súvislosti s povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním na vykonanie exekúcie.

36. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s povinného na zastavenie exekúcie.

37. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

38. Keďže povinný inicioval na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Súd konštatuje, že oprávnený má v tomto konaní o sťažnosti nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s , , a ods. 2 písm. c), a vyhl. MS SR č. v platnom znení, za úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Súd vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslil oprávnený, t.j. vo výške 1800 EUR, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 40,67 EUR za jeden úkon právnej služby - za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2021 vo výške 10,87 EUR, zvýšené o 20% DPH, t.j. spolu 61,84 EUR.

40. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

41. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).