Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1441-2019.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1441/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. A.E., H.. XX.XX.XXXX, C. T. X, XXX XX C., zast.: M&M Legal s. r. o., Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: N. S., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXXX/X, XXX XX C.-Q., o vymoženie nepeňažného nároku s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora A.. Z. D., so sídlom exekútorského úradu Z. XX, XXX XX C., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Súd oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,47 EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30.08.2019, domáhal vymoženia nepeňažného nároku s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-123, zo dňa 26.03.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 05.06.2019 (ďalej ako „exekučný titul“) a uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-130, zo dňa 03.07.2019, právoplatného dňa 16.08.2019 a vykonateľného dňa 20.08.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 13.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: A.. Z. D., so sídlom exekútorského úradu Z. XX, XXX XX C. (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXXEX XX/ XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 30.06.2020, a bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 18.08.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.09.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.09.2020. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
4. Dňa 24.09.2020 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že o skutočnosti, že existuje voči jeho osobe exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C/20/2017-30 zo dňa 3.7.2019 (povinný mal zrejme na mysli rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-123, zo dňa 26.03.2019) sa dozvedel až dňa 18.08.2020, kedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Tiež zistil, že ako žalobcovia v konaní pred OS Bratislava II, sp.
zn. 12C/20/2017 vystupovali jeho susedia v dome. V tejto súvislosti je mu zrejmé prečo mu nikdy počas tohto konania nebola zo strany OS Bratislava II doručená žaloba alebo predvolanie. Zo strany niektorého suseda muselo prísť k tomu, že mu vybral-i z poštovej schránky poštu adresovanú mu zo súdu („schránky vo vchode sú pôvodné a niektorí máme rovnaké kľúče“) za účelom aby sa nedozvedel o súdnom konaní a nemohol sa pred súdom brániť a uplatňovať procesné práva. Všetku poštu riadne a včas preberá o čom svedčí aj skutočnosť, že má splnomocnenie na doručovanie od dcéry. Keby našiel v schránke oznámenie o doporučenej zásielke adresované jeho osobe, tak by si zásielku na pošte prebral. Ďalej poukazuje na ustanovenia CSP týkajúce sa doručovania rozhodnutia a žaloby, pričom zdôrazňuje cit.: „že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, keďže doručenka je verejnou listinou /§ 205 CSP/“. Doručenie žaloby, predvolania na pojednávanie ako aj rozsudku spochybňuje, nakoľko neboli vykonané v súlade s procesnými zákonnými ustanoveniami a preto má za to, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť z dôvodu, že mu nikdy nebol riadne doručený. Ďalej povinný namieta, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C20/2017-130 zo dňa 03.07.2019 súd priznal žalobcom 1. až 36. náhradu trov konania vo výške 9 421,08 EUR. Avšak v upovedomení o začatí exekúcie absentujú trovy konania, čo je podľa názoru povinného v rozpore s ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, pretože trovy konania sú súčasťou výroku rozsudku, ktorý je ako exekučný titul podkladom pre exekučné konanie. Povinný preto z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2020 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Procesná obrana povinného je účelová a nezakladá sa na relevantných skutočnostiach. Taktiež povinný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Povinný sa mohol v rámci súdneho konania, kde bolo vytýčených viacero pojednávaní, účinne brániť. Celý procesný postup je striktne v súlade s príslušnými zákonnými predpismi. Ohľadom trov súdneho konania, je výlučne na oprávnenom, aký nárok bude v exekučnom konaní vymáhať. V neposlednom rade, je to v prospech povinného. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Návrh povinného sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Oprávnený v rámci súdneho konania preukázal existenciu práva, ktorú má voči povinnému a ktorá bola následne priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a dôkazmi nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákonom vyžadovaný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný si nesplnil judikovanú povinnosť v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol vydaný súdom za dodržania všetkých zákonných ustanovení. Oprávnený si uplatňuje a vyčísľuje trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní týkajúce sa návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 51,47 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, oprávnený považuje návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania.
6. Súdny exekútor v podaní označenom ako „Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, Vyjadrenie exekútora, Postúpenie vyjadrenia oprávneného“ zo dňa 22.09.2020 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 18.08.2020 prostredníctvom pošty povinnému doručil upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 03.09.2020 mu bol od povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Doručený návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Dňa 18.09.2020, čiže v zákonom stanovenej lehote na vyjadrenie, mu bolo doručené zo strany oprávneného resp. právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie nepodložené dôkazmi sa týkajú nachádzacieho konania. Súdny exekútor má za to, že exekučné konanie, bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a listinných dokladov vydal dňa 13.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný nepredložil, žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Ohľadom absentovania trov konania v upovedomení o začatí exekúcie uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané v súlade s § 61 a nasl. Exekučného poriadku ako i v súlade s vydaným poverením na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj celý spis. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-123, zo dňa 26.03.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 05.06.2019 a uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-130, zo dňa 03.07.2019, právoplatného dňa 16.08.2019 a vykonateľného dňa 20.08.2019. V zmysle exekučného titulu (rozsudok) „súd nariadil predaj bytu, číslo bytu XX H. X. S., vo vchode T. X, C., bytového domu so súpisným číslom XXXX, N. X. C. - mestská časť Q., katastrálne územie Q., okres C. P., evidovaného na F. č. XXXX, vedeného Okresným úradom C., odbor katastrálny, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúcich bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorého vlastníkom je S.Á. N., Q. C., H.. XX.XX.XXXX, C. T. X, C., so spoluvlastníckym podielom X/X.“
12. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
13. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie spochybňuje doručenie žaloby, predvolania na pojednávanie ako aj rozsudku, nakoľko neboli vykonané v súlade s procesnými zákonnými ustanoveniami a preto má za to, že rozsudok (exekučný titul) nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť z dôvodu, že mu nikdy nebol riadne doručený. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Keďže podľa povinného nedostatok vykonateľnosti spočíva v nedoručení exekučného titulu, súd požiadal dňa 18.11.2020 o súčinnosť Okresný súd Bratislava II, ktorý exekučný titul (rozsudok) vydal. Dňa 24.11.2020 bola súdu doručená odpoveď spolu s kópiou doručenky, v zmysle ktorej exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-123, zo dňa 26.03.2019 bol expedovaný dňa 24.04.2019, zásielka sa súdu vrátila dňa 20.05.2019 s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Doručovanie písomnosti je upravené v § 105 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP”). V zmysle § 111 ods. 2 CSP sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP /pri fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky/ písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Keďže exekučným titulom je rozsudok, bol doručovaný v zmysle § 223 ods. 1 CSP do vlastných rúk. Nakoľko k prevzatiu zásielky povinným nedošlo, v danom prípade tak nastala fikcia doručenia exekučného titulu povinnému, keďže v zmysle § 111 ods. 3 CSP platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd zároveň uvádza, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi.
16. K námietke povinného, že ako žalobcovia v konaní pred OS Bratislava II, sp. zn. 12C/20/2017 vystupovali jeho susedia v dome a v tejto súvislosti je mu zrejmé, prečo mu nikdy počas tohto konania nebola zo strany OS Bratislava II doručená žaloba alebo predvolanie, nakoľko zo strany niektorého suseda muselo prísť k tomu, že mu vybral-i z poštovej schránky poštu adresovanú mu zo súdu („schránky vo vchode sú pôvodné a niektorí máme rovnaké kľúče“) za účelom, aby sa nedozvedel o súdnom konaní a nemohol sa pred súdom brániť a uplatňovať procesné práva, súd poukazuje na to, že je vecou užívateľa poštovej schránky, ktorý je v zmysle § 33 ods. 3 písm. c) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, používať funkčnú domovú listovú schránku na dodanie listových zásielok, aby si zabezpečil poštovú schránku pred prípadným vyberaním poštových zásielok (oznámení o uložení poštových zásielok) z nej neoprávnenými osobami. Je teda vecou užívateľa poštovej schránky, aby k preberaniu zásielok pristupoval zodpovedne.
17. Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, spočíva na povinnom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá právne významná skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdenej skutočnosti. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ povinný spochybňuje doručenie žaloby, predvolania na pojednávanie ako aj rozsudku, nakoľko neboli vykonané v súlade s procesnými zákonnými ustanoveniami, pričom tiež poukázal na to, že zo strany niektorého suseda muselo prísť k tomu, že mu vybral-i z poštovej schránky poštu adresovanú mu zo súdu za účelom, aby sa nedozvedel o súdnom konaní, tieto tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami a preto bol súd povinný rozhodnúť v neprospech povinného.
18. Súd ešte vo vzťahu k tvrdeniu povinného, že mu nebola doručená žaloba, poukazuje na bod 8. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12C/20/2017-123, zo dňa 26.03.2019 (exekučný titul) cit.: „Nakoľko sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk, pričom súd
vykonal všetky úkony nevyhnutné na zistenie skutočného pobytu žalovanej, súd zverejnil dňa 09.08.2017 na webovej stránke súdu a úradnej tabuli „Oznámenie o podanej žalobe“. Oznámenie bolo zvesené dňa 11.09.2017. Žalobu súd považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú.“ Súd pre úplnosť dopĺňa, že z odpovede Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.11.2020 zistil, že žalovanej (povinnému) bolo doručované uznesenie č.l. 49 (výzva na vyjadrenie) spolu s návrhom, prílohami a poučením dňa 08.06.2017. Zásielka sa súdu vrátila dňa 06.07.2017 s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Následne jej zásielka bola doručovaná cez príslušné OO PZ Bratislava Ružinov/východ dňa13.07.2017, ktorá sa vrátila s odpoveďou príslušného OO PZ, že zásielku sa nepodarilo doručiť.
19. Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním a citovaných ustanovení CSP dospel súd k záveru, že exekučný titul bol doručený náležitým spôsobom, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutie stalo spôsobilým exekučným titulom.
20. Vo vzťahu k námietke povinného, že v upovedomení o začatí exekúcie v rozpore s ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku absentujú trovy konania, keď uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C20/2017-130, zo dňa 03.07.2019 súd priznal žalobcom 1. až 36. aj náhradu trov konania vo výške 9 421,08 EUR, súd uvádza, že oprávnený si náhradu trov konania, priznanú predmetným uznesením súdu voči povinnému v danom exekučnom konaní neuplatnil, čo je v súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je ovládané exekučné konanie, t. j. keďže exekučné konanie je návrhovým konaním, je výlučne na oprávnenom, kedy, vo vzťahu k akému nároku a v akej výške podá návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že upovedomenie o začatí exekúcie v súlade s § 61a ods. 1 písm. d) Exekučné poriadku obsahuje označenie vymáhaného nároku, uplatneného v danom exekučnom konaní oprávneným, je uvedená námietka povinného nedôvodná.
21. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
22. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z .z.") základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
31. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
32. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
33. Oprávnený vo vyjadrení navrhol súdu, aby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 51,47 EUR. Súd tak s poukazom na § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého trovami oprávneného sú aj výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému v súlade s citovanými ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie konania zo dňa 08.10.2020 v sume 51,47 EUR (1/2 z 81,69 EUR + režijný paušál á 10,62 EUR), keď oprávnený bol v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol). Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.